Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/45/2017

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/149/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu G. O., J. X/X, XXX XX C., W.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Jurajom Gábrišom, advokátom, Koceľova 17, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému JUNGERS, spol. s r.o., Bernolákova 89, 902 01 Pezinok, IČO: 36 728 136, práv. zast. JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou, Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur, o zaplatenie 24.405,81 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/45/2017-291 zo dňa 27.4.2021 jednohlasne, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/45/2017-291 zo dňa 27.4.2021 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: G., zastúpený I., proti žalovanému: JUNGERS, spol. s r.o., IČO: 36 728 136, so sídlom Bernolákova 89, 902 01 Pezinok, zastúpený I. o zaplatenie 24.405,81 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2014 sa v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. žalobca JUNGERS, spol. s r.o., IČO: 36 728 136 domáhal voči žalovanému G. zaplatenia 14.244 € s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. V merite veci súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. -191 zo dňa 09.01.2017, ktorý v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -226 zo dňa 14.06.2018, nadobudol právoplatnosť 16.10.2018

2. V priebehu konania spis. zn. dňa 28.12.2016 doručil žalovaný súdu podanie označené „o zaplatenie 24.405,81 € s príslušenstvom, vzájomná žaloba, kompenzačná námietka“. Z obsahu podania vyplývalo, že žalovaný sa domáha voči žalobcovi zaplatenia sumy 24.405,81 € za inštalačný materiál, ktorý žalobca prevzal do svojho skladu. Súd vyhodnotil podanie žalovaného ako vzájomnú žalobu podľa 147 ods. 1 , nakoľko sa žalovaný domáhal, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca a Uznesením č.k. -177 zo dňa 28.12.2016 tento nárok vylúčil na samostatné konanie, keď dospel k záveru, že spoločné konanie o vzájomných nárokoch nebude v záujme procesnej ekonómie. Len samotná skutočnosť, že sa materiál žalovaného nachádza v sklade žalobcu nezakladá sám skutkovú súvislosť s uplatneným nárokom žalobcu z titulu neuhradenej kúpnej ceny za tovar a rozhodnutie o vzájomnej žalobe vyžadovalo potrebu ďalšieho dokazovania o samotnom základe nároku a jeho výške, ktoré presahovalo potrebu dokazovania o nároku žalobcu. Uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. -177 zo dňa 28.12.2016 nadobudlo právoplatnosť 25.01.2017.

3. Predmetom konania po vylúčení veci zostal nárok uplatnený pôvodným žalovaným vzájomnou žalobou na zaplatenie sumy 24.405,81 €. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že sa so žalovaným v mesiaci september 2013 dohodli, že jeho pohľadávku 14.244 € započítajú „za inštalačný materiál, ktorý ostal v sklade žalovaného v C.“, na základe čoho žalovaný prevzal inštalačný materiál v celkovej výške 24.405,81 €, čo žalobca preukazuje výdajkami č. E. zo dňa 10.09.2013, č. E. zo dňa 14.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013, ku ktorým boli vystavené dodacie listy v počte 42 ks.

4. Žalovaný sa k vzájomnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.09.2018, žalobu žiadal zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v septembri 2013 rušil prevádzkareň v C. a tovar, ktorý tam mal na sklade, previezol do jeho skladu. Vzhľadom na to, že strany sporu podnikajú v obdobnom segmente trhu a žalobca mal dlh voči žalovanému, umožnil žalovaný žalobcovi uložiť dočasne jeho tovar vo svojom sklade s tým, že tovar bude slúžiť ako zábezpeka pohľadávky žalovaného a v prípade, že z tovaru dokáže žalovaný niečo predať, resp. použiť pri svojej činnosti, o túto sumu sa zníži záväzok žalobcu voči žalovanému. Žalobca na základe dohody so žalovaným teda poskytol žalovanému zábezpeku podľa v spojení s a nasl. v podobe zriadenia záložného práva k hnuteľným veciam. V žiadnom prípade nejde o definitívne zaplatenie (zánik) časti pohľadávky žalovaného (uplatňovanej v konaní ) samotným uložením žalobcovho tovaru v sklade žalovaného. Žalovaný poukazuje na to, že pre započítanie je nevyhnutné splnenie zákonných podmienok započítania, a to aby existovali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu spôsobilé na započítanie. Žalobca si vyčíslil tovar špecifikovaný výdajkami č. E. z 10.09.2013, E. z 14.09.2013, E. z 16.09.2013 a E. z 16.09.2013 sám (t.j. bez dohody so žalovaným) na sumu 24.405,81 €. Vzhľadom na to, že tovar bol odovzdaný žalovanému titulom zábezpeky podľa a nasl. , žalovaný nie je podľa povinný prijať vec ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko sú dve tretiny ich odhadnej ceny, avšak bez ohľadu na jednostranné určenie hodnoty dve tretiny zo sumy 24.405,81 € činí len 16.270,54 €. Žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávky v celkovej výške až 37.170,99 €, sumu 22.926,99 € neuplatnil pre riziko vznesenia námietky premlčania. K predloženým dodacím listom žalovaný uvádza, že tam uvedené ceny materiálu boli doplnené až následne žalobcom, žalovaný disponuje vyhotovením bez cien. Strany sporu nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale šlo len o evidenciu. Žalobca ani nevystavil žalovanému faktúru ako účtovný doklad, s čím súvisí aj otázka prípadnej splatnosti pohľadávky. Žalovaný tiež poukazuje na chronologický sled dodacích listov a ich číslovanie, ktoré nie je konzistentné, nakoľko napr. DL č. XX je z 10.08.2012 a DL č. XX je až z 12.09.2012, dodací list č. XX je nedatovaný, dodacie listy nie sú žalovaným podpísané, písmo na dodacích listoch je žalovanému neznáme. Žalovaný tovar uvedený v dodacích listoch nikdy neprevzal.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 08.04.2019, vyjadrenie žalovaného označil ako zavádzajúce. Sám žalovaný preberal tovar na základe ním podpísaných výdajok, ktoré žalobca založil do spisu sp. zn. a tovar si žalovaný sám svojimi motorovými vozidlami odviezol. Rovnako tvrdenie, že tovar mal slúžiť ako zábezpeka a o zriadení záložného práva je klamstvom. Tvrdenie žalovaného, že žalobca si vyčíslil hodnotu tovaru uvedenú vo výdajkách sám bez dohody so žalovaným je opäť nepravdivé, žalobca vyčíslil hodnotu tovaru z nákupných cien vedených v skladových kartách a z týchto podkladov bola aj stanovená celková hodnota tovaru, ktorý si v sklade žalobcu žalovaný prevzal. Žalobca poukazuje tiež, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že dodacie listy nepodpísal a tovar neprevzal, a súčasne uvádza, že tovar prevzal do svojho skladu ako zábezpeku. No výdajkách sú pritom podpisy pracovníčky žalovaného aj podpisy priamo žalovaného. Žalobca z uvedených dôvodov požiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.405,81 € za ním prevzatý tovar od žalobcu na základe výdajok tovaru, a pre prípad, že súd nezaviaže žalovaného na zaplatenie tejto sumy, žiada uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi tovar prevzatý špecifikovaný v jednotlivých výdajkách, a to výdajka č. 1 zo dňa 17.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 201,52 €, výdajka č. 2 zo dňa 17.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 660,45 €, výdajka č. 3 zo dňa 17.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 408,18 €, výdajka č. 4 zo dňa 02.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 257,80 €, výdajka č. 5 zo dňa 06.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 26,40 €, výdajka č. 6 zo dňa 06.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 775,16 €, výdajka č. 7 zo dňa 13.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 137,80 €, výdajka č. 8 zo dňa 13.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 923,20 €, výdajka č. 9 zo dňa 13.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 558,16 €, výdajka č. 10 zo dňa 13.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 389,96 €, výdajka č. 11 zo dňa 13.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 444,68 €, výdajka č. 12 zo dňa 02.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 153,78 €, výdajka č. 13 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 167,09 €, výdajka č. 14 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 163,66 €, výdajka č. 15 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 160,78 €, výdajka č. 16 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 129,73 €, výdajka č. 17 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 163,85 €, výdajka č. 18 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 59,67 €, výdajka č. 19 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 306,33 €, výdajka č. 20 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 96,79 €, výdajka č. 21 zo dňa 14.08.2012 v súhrnnej cene s DPH 164,51 €, výdajka č. 22 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 187,67 €, výdajka č. 23 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 327,88 €, výdajka č. 24 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 336,85 €, výdajka č. 25 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 208,94 €, výdajka č. 26 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 504,74 €,

výdajka č. 27 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 183,95 €, výdajka č. 28 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 102,74 €, výdajka č. 29 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 577,51 €, výdajka č. 30 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 765,58 €, výdajka č. 31 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 432,54 €, výdajka č. 32 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 174,44 €, výdajka č. 33 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 547,99 €, výdajka č. 34 zo dňa 15.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 662,00 €, výdajka č. 35 zo dňa 17.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 793,48 €, výdajka č. 36 zo dňa 17.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 151,52 €, výdajka č. 37 zo dňa 17.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 408,83 €, výdajka č. 38 zo dňa 28.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 465,98 €, výdajka č. 39 zo dňa 12.09.2012 v súhrnnej cene bez DPH 1 011,81 €, výdajka č. 40 zo dňa 10.08.2012 v súhrnnej cene bez DPH 643,42 €, výdajka č. 41 zo dňa 19.12.2012 v súhrnnej cene bez DPH 1 001,36 €, výdajka č. 42 zo dňa 19.12.2012 v súhrnnej cene bez DPH 1 471,24 €.

6. Súd uznesením č.k. -177 zo dňa 21.11.2019 zmenu žaloby pripustil, nakoľko v súlade s poukazom na výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 10.06.2019 uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 24.405,81 €, preto je povinný preukázať titul vzniku záväzku. K návrhu na zmenu žaloby uviedol že žalobca si uplatnil okrem zaplatenia kúpnej ceny alternatívne aj nárok na vydanie hnuteľných vecí obsiahnutých vo výdajkách (rei vindikačná žaloba). Uplatňovaný nárok na vydanie veci má z hľadiska práva, ale aj z hľadiska elementárnej logiky, absolútne odlišný právny základ než je tomu pri nároku na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca doposiaľ tvrdil, že žalovaný mal tovar v oprávnenej držbe, rei vindikačným petitom tvrdí presný opak. Žalovaný uvádza, že je oprávneným detentorom materiálu. K námietke žalobcu ohľadne nekonzistentných tvrdení uvádza, že je možné ustáliť, že žalovaný nejaký tovar od žalobcu prevzal za účelom podrobne uvedeným vo vyjadrení z 10.09.2018, rozhodne však nepotvrdzuje, že by prevzal všetok tovar uvádzaný žalobcom na predložených výdajkách.

8. Podaním doručeným dňa 19.02.2020 žalobca navrhol ďalšiu zmenu žaloby tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie tovaru prevzatého do jeho skladu ako zábezpeka špecifikovaného vo výdajkách, eventuálne pre prípad nemožnosti vydania tovaru žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 24.405,81 €. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.06.2020 zmenu žaloby nepripustil, a to z dôvodu, že v prípade nároku na vydanie veci by síce výsledky doterajšieho dokazovania mohli byť podkladom konania o zmenenej žalobe, tento nárok však už žalobca uplatnil a súd zmenu žaloby, ktorá ho obsahuje pripustil, avšak v prípade eventuálneho nároku na náhradu škody by doposiaľ vykonané dokazovanie nemohlo byť pokladom o takomto uplatnenom nároku. Dokazovanie o nároku na náhradu škody zahŕňa skúmanie a vykonávanie dôkazov vo vzťahu k splneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za tvrdenú škodu (vznik škodovej udalosti alebo porušenie povinností z konkrétneho záväzku, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti), žalobca však v doterajšom priebehu konania (vrátane celého priebehu pôvodného konania začatého v r. 2014) ani v návrhu na zmenu žaloby k nároku na náhradu škody konkrétne skutkové okolnosti netvrdil a ani neoznačil dôkazy na ich preukázanie. Z uvedených dôvodov výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania (vedeného o iných skutkových tvrdeniach, a to že žalovaný prevzal tovar žalobcu za účelom jeho uloženia na svojom sklade s možnosťou predaja a započítania výťažku z predaja voči svojej pohľadávke) by potom nemohli byť podkladom pre konanie o zmene žaloby ako ju navrhol žalobca.

9. Podľa (ďalej len ) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vypočul strany sporu a svedkov, keď zistil tento skutkový a právny stav:

10. W., konateľ žalovaného ako strana sporu podľa na pojednávaní vo veci dňa 17.06.2020 uviedol, že ho žalobca oslovil s tým, že sa sťahuje, či by nemohol prevziať nejaký tovar, ktorý sa mu nezmestí do garáže. Žalovaný návrh uvítal, pretože mu žalobca dlhoval veľa peňazí. Do skladu žalobcu chodil osobne s kolegyňou p. V., tovar preberali tak, že ho ona spísala na dodacie listy a spísaný tovar on sám odviezol do svojho skladu. Dodacie listy podpisovala p. V., neboli na nich uvedené žiadne ceny. Následne mu žalobca poslal výdajky, na ktorých už on uviedol ceny, na ktorých sa ale nedohodli. Nedohodli sa, na akú dlhú dobu by mal žalovaný tovar prevziať, ale dohodli sa, že

pokiaľ sa mu podarí niečo z prevzatého tovaru predať, budú to kompenzovať so záväzkami žalobcu voči žalovanému. Žalovaný uviedol, že predal asi 25 % z prevzatého materiálu, má vyhotovenú evidenciu tovaru, ktorý predal a ktorý je ochotný započítať, doloží presnú sumu a tovar. O spôsobe, akým príde k započítaniu sa strany nedohodli. Výťažok z predaja prevzatého inštalačného materiálu je stále u neho, neposielal ho žalobcovi, lebo mu dlhoval cca 37.000 €.

11. Z výsluchu svedkyne W., bývalej zamestnankyne žalobcu na pojednávaní vo veci dňa 09.12.2020 vyplynulo, že bola osobne prítomná pri odovzdávaní materiálu konateľovi žalovaného. Išlo o materiál z predajne inštalačného materiálu na okraji C., ktorá sa rušila. Žalobca a žalovaný sa dohadovali o tom, že si p. A. prevezme materiál s tým, že tento sa má odpočítavať od pohľadávok. Pri preberaní boli spisované dodacie listy s p. V., materiál preberali oni dve. Niektoré ceny na výdajkách boli dopisované priamo na mieste, ostatné zo skladového účtovníctva, boli to nákupné ceny bez DPH. Ceny sa dopisovali až potom, čo p. V. podpísala dodací list s tým, že ceny si odsúhlasia medzi sebou, ale nevie, či došlo k odsúhlaseniu. Na prevzatí tovaru a odvoze sa zúčastňovala svedkyňa s pani V., p. A. a p. E., tovar si odvážal p. A. so svojou kolegyňou, p. V. je síce podpísaná niekde v kolónke „prijal“ a inde „vystavil“, ale rozhodne tovar v dodacích listoch preberala.

12. Z výsluchu svedkyne D. zamestnankyne žalovaného na pojednávaní vo veci dňa 09.12.2020 vyplynulo, že s konateľom žalovaného chodila k žalobcovi preberať materiál. Žalobca mal záväzky voči žalovanému a nemohol ich zaplatiť, tak sa dohodli, že žalovaný od neho zoberie materiál s tým, že čo sa predá, to si odpočíta z dlhu. S konateľom žalovaného tento tovar preberala a zapisovala. Už vtedy hovorila, že tovar je pre žalovaného nepredajný, pretože robí s menšími dimenziami, konateľ však povedal, že aspoň niečo by sa predalo. Tovar u žalovaného z veľkej časti je, predalo sa len niečo, eviduje to konateľ žalovaného. Asi v septembri 2020 žalobca volal, p. A. ho dal na hlasný odposluch, uviedol, že ide cez Pezinok a rád by sa zastavil. p. A. uviedol, že nie je problém, ale tovar nemáme pokope, bude ho treba pozrieť a prepočítať, žalobca povedal, že nemá toľko času a ešte sa ozve, čo neurobil, aj keď ho urgovali. Tiež uviedol, že aj keby si tovar prevzal, nevie, čo s ním má spraviť. Dodacie listy sa vypisovali dvojmo, vyhotovovali na preklepovom papieri v dvoch vyhotoveniach, ale vyplnené boli len údaje, dodal, prevzal, materiál a dátumy, počet, ceny tam uvedené neboli.

13. Z dodacích listov predložených žalobcom a vyhotovení dodacích listov predložených žalovaným vyplynulo nasledovné:

- Dodacie listy zo dňa 17.08.2012 očíslované žalobcom ako č. 1 - 3 (č.l. 6-8 spisu, vyhotovenia predložené žalovaným na č.l. 84, 105, 83), podpísané zamestnankyňou žalovaného D.,

- Dodací list zo dňa 02.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 4, (č.l. 9, žalovaným predložený na č.l. 87 bez vpísanej poznámky „+ izolácia“), podpísaný D. a žalovaným,

- Dodacie listy zo dňa 06.08.2012 očíslované žalobcom ako č. 5 - 6 (č.l. 10 - 11 žalovaným predložené na č.l. 85 - 86), podpísané D.,

- dodacie listy zo dňa 13.08.2012 očíslované žalobcom ako č. 7 - 11 (č.l. 12 - 16 žalovaným založené na č.l. 88 - 91, dodací list č. 10 na č.l. 15 nepredložený žalovaným), podpísané D.,

- Dodací list zo dňa 02.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 12 je vyhotovený na rozdielnej predtlači (č.l. 17 spisu, žalovaným predložený na č.l. 92), nie je opatrený žiadnym podpisom,

- Dodacie listy zo dňa 14.08.2012 očíslované žalobcom ako č. 13 - 21 (č.l. 18 - 26, žalovaným založené na č.l. 93 - 96, 98 - 99, 111 -112), podpísané D.,

- Dodacie listy zo dňa 15.08.2012 očíslované žalobcom ako č. 22 - 33 (č.l. 27 - 38, žalovaným založené na č.l. 100, 101, 102 všetky ceny len niekt., 103, 104 len nikt. ceny, 97 sú ceny, 110, 109, 108, 107, 106, 114), podpísané D.,

- Dodací list zo dňa 15.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 34 (č.l. 39 spisu) nemá dvojičku od žalovaného), podpísaný D.,

- Dodací list zo dňa 21.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 35 (č.l. 40 spisu), žalovaný nemá vyhotovenie, podpísaný len žalobcom,

- Dodací list zo dňa 17.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 36 (č.l. 41 spisu, žalovaným založený na čl. 115 bez cien), žalovaný nemá vyhotovenie, podpísaný D.,

- Dodací list zo dňa 28.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 37 (č.l. 42 spisu), podpísaný len žalobcom O., žalovaný nemá vyhotovenie,

- Dodací list zo dňa 10.09.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 38 (č.l. 43 spisu, podpísaný len žalobcom O., žalovaný nemá vyhotovenie,

- Dodací list zo dňa 12.09.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 39 (č.l. 44 spisu, podpísaný len žalobcom O.??, žalovaný nemá vyhotovenie

- Dodací list zo dňa 10.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 40 (č.l. 45 spisu, podpísaný kým??, žalovaný nemá vyhotovenie,

- Dodací list nedatovaný s uvedením časových údajov 17.12.212 + 19.12.2012 č. 41 je opatrený podpisom ??žalovaného (č.l. 46 spisu), žalovaný nemá vyhotovenie,

- Dodací list očíslovaný žalobcom pod č. 42 zo dňa 19.12.2012 je vyhotovený na rozdielnej predtlači, a nie je opatrený žiadnym podpisom (č.l. 47 spisu).

- Dodací list zo dňa 02.08.2012 predložený žalovaným, podpísaný D. (č.l. 87 spisu). Na všetkých vyhotoveniach dodacích listov predložených žalobcom sú uvedené aj ceny materiálu, na vyhotoveniach predložených žalovaným len čiastočne, tieto ceny sa nezhodujú s cenami uvedenými na dodacích listoch predložených žalobcom (na porovnanie napr. DL zo dňa 06.08.2012 č.l. 86 c/a č.l. 11 spisu, DL zo dňa 13.08.2012 č.l. 89 c/a č.l. 13, zo dňa 14.08.2012 č.l. 93 - 95 c/a č.l. 18 - 20).

14. Z výdajok č. E. zo dňa 10.09.2013, č. E. zo dňa 14.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013 vyplýva vyskladnenie inštalačného materiálu žalobcom pre žalovaného ako odberateľa (č.l. 53 - 60, tiež 136 - 148 spisu) Výdajky sú opatrené podpisom a otlačkom pečiatky žalobcu.

15. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

18. Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa účinného v čase prevzatia vecí žalovaným zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

20. Podľa v platnom znení, môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzku zmluva nie je uzavretá.

21. Podľa zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom.

22. Podľa ak v zmluve nie je uvedené, či sa vec má opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci nie je predmetom podnikania opatrovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o uložení veci.

23. Podľa ak nie je dojednané a ani z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, nevyplýva, ako dlho má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vydať vec uložiteľovi, len čo ho o to uložiteľ požiada, a uložiteľ je povinný prevziať vec bez zbytočného odkladu po tom, čo ho na to opatrovateľ vyzval.

24. Podľa ustanoveniami až 525 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001> sa spravuje primerane určenie práv a povinností strán aj v prípadoch, keď podľa ustanovení tohto zákona, týkajúcich sa iných zmlúv než zmluvy o uložení veci,

je jedna strana povinná bez nároku na odplatu starať sa druhej strane o vec, ktorú má u seba, ibaže z týchto ustanovení vyplýva odlišná úprava.

25. Podľa príkazná zmluva Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

26. Podľa príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

27. Podľa príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

28. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

29. Podľa , hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

30. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

31. V prejednávanej veci sa súd najskôr zaoberal otázkou žalobcom formulovaného zloženého petitu. Žalobca žiada, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie peňažnej sumy 24.405,81 € ako finančný ekvivalent tovaru odovzdaného žalovanému žalobcom na základe výdajok tovaru a pre prípad, že súd nezaviaže žalovaného na zaplatenie tejto sumy, žiada uložiť žalovanému povinnosť vydať tovar prevzatý od žalobcu špecifikovaný vo výdajkách. Právna teória pozná inštitút alternatívneho petitu, avšak s takýmto označením spája petit, kedy žalobca žiada zaviazať žalovaného na viac alternatívnych plnení (ak z hmotného práva vyplýva, že záväzok je možné splniť viacerými spôsobmi), pričom ponecháva na vôli žalovaného, ktorým z týchto plnení žalobcu uspokojí. Osobitným typom je alternativa facultas, pričom požadované alternatívne plnenie nevyplýva z hmotného práva, ale ide o prejav žalobcu, ktorý tvrdí, že má právo na určité plnenie, ale zároveň vyhlási, že sa uspokojí s poskytnutím iného konkrétneho plnenia, nárokovateľným je však len primárne uplatnené plnenie. V prejednávanej veci žalobca výber plnenia ponecháva na zváženie súdu, teda nejde o alternatívny petit.

32. Formulácia petitu naznačuje, že žalobca mal úmysel petit žaloby formulovať ako tzv. eventuálny petit. Eventuálny petit je teda taký, keď žalobca požaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia (primárny petit) s tým, že pre prípad, ak tento prvý (primárny petit) bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť plnenia) súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. Ako príklad možno uviesť reivindikačnú žalobu, keď eventuálny petit môže znieť na povinnosť vydať hnuteľnú vec a v prípade, ak to nebude možné, na relutárnu (nepeňažnú) náhradu. Eventualita spočíva v tom, že buď bude žalovanému uložená povinnosť vydať vec alebo v prípade neexistencie tejto veci, povinnosť zaplatiť jej peňažný ekvivalent. Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu. (napr. NS SR sp. zn. alebo tiež NS SR sp. zn. ). Z odbornej literatúry však vyplýva aj situácia, že nie je vylúčené aj to, že žalobca nevie vyhodnotiť dôkaznú situáciu a nie je si istý, či súd vyhodnotí primárny nárok ako dôvodný. (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: . Komentár. C. H. BECK: Praha, 2016, s. 507). V danej veci síce žalobca uplatňuje primárne peňažný nárok a v prípade, že súd nezaviaže žalovaného na zaplatenie tejto sumy, žiada uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi tovar špecifikovaný v jednotlivých výdajkách, teda v zásade súd vyhodnotil zložený petit uplatnený žalobcom ako eventuálny

petit s tým, že žalobca eventuálne plnenie odvodzuje od posúdenia dôvodnosti primárneho petitu súdom. V zásade nie je možné dospieť k záveru, že by takto formulovaná žaloba nebola prípustná a nebolo ju možné prejednať.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynul nasledovný skutkový stav: 1/ žalovaný na požiadanie žalobcu, ktorý rušil sklad inštalačného materiálu, prevzal tovar vo vlastníctve žalobcu za účelom, aby ho uschoval a opatroval, 2/ strany si nedohodli dobu, po ktorú má byť tovar žalobcu zložený u žalovaného, 3/ za uloženie tovaru so strany nedohodli žiadnu odplatu, 4/ žalovaný súhlasil, aby žalobca uložený tovar ponúkal na predaj tretím osobám, 5/ v r. 2013 sa strany dohodli, že v prípade nakladania s uloženým tovarom predajom tretím osobám potom výťažok z predaja žalobcovi žalovaný neodovzdá, ale započíta na svoje pohľadávky voči žalobcovi zo vzájomného obchodného styku. Z takto opísaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že medzi stranami prišlo k vzniku obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý kvalifikoval ako inominátnu zmluvu s prvkami zmluvy o uložení veci podľa , na základe ktorej sa žalovaný ako opatrovateľ zaviazal bez nároku na odplatu, že bude pre žalobcu ako uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec. Vzhľadom na to, že zmluva o uložení veci vyžaduje, aby mal u seba opatrovateľ vec vo vlastníctve uložiteľa, v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom, súd nevyhodnotil vzťah medzi stranami ako typovú zmluvu podľa , ale inominátnu zmluvu s prvkami tohto zmluvného typu. Zmluva medzi stranami bola uzatvorená neformálne, na dobu neurčitú (nebolo dohodnutá doba, po ktorú má mať žalovaný veci u seba a opatrovať ich). Takýto skutkový stav vyplýva z výsluchu konateľa žalovaného W. (žalobca ho oslovil s tým, že sa sťahuje, či by žalovaný nemohol prevziať nejaký tovar, ktorý sa mu nezmestí do garáže, nedohodli sa, na akú dlhú dobu by mal žalovaný tovar prevziať), skutkové okolnosti prevzatia tovaru žalovaným uvádza aj samotný žalobca a tiež vyplynuli z výsluchov svedkýň V. a D.. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchov žalovaného, svedkov a predložených dodacích listov vyplynulo, že žalovaný inštalačný materiál od žalobcu prevzal v auguste 2012. Následne sa v r. 2013 strany dohodli, že v prípade nakladania s uloženým tovarom predajom tretím osobám potom výťažok z predaja žalobcovi žalovaný neodovzdá, ale započíta na svoje pohľadávky voči žalobcovi zo vzájomného obchodného styku.

34. Právna úprava zmluvy o skladovaní podľa a mandátnej zmluvy podľa vyžaduje v základných ustanoveniach odplatný charakter, preto nie je možné právny vzťah účastníkov subsumovať pod uvedené zmluvné typy, rovnako odplatný charakter by mala komisionárska zmluva podľa . Zároveň takto neformálne dojednaný zmluvný vzťah vykazuje aj prvky príkaznej zmluvy, podľa ktorej žalovaný nakladal po dohode so žalobcom s vecami žalobcu predajom vo vlastnom mene, ale na účet žalobcu bez nároku na odplatu (strany sa dohodli, že pokiaľ sa žalovanému podarí niečo z prevzatého tovaru predať, budú to kompenzovať so záväzkami žalobcu voči žalovanému). Tomuto posúdeniu nebráni ani skutočnosť, že sa strany dohodli na tom, že výťažok z prípadného predaja tovaru vo vlastníctve žalobcu žalovaný neodovzdá žalobcovi, ale tento započíta na pohľadávky voči žalobcovi.

35. Súd sa tiež nestotožnil s právnym posúdením žalovaného, že tovar od žalobcu prijal ako zábezpeku podľa v podobe záložného práva k hnuteľným veciam. Ustanovenie Obč. zákonníka má dispozitívny charakter, nevypočítava všetky spôsoby, ktorými možno splniť záväzok dať zábezpeku, príkladmo uvádza zriadenie záložného práva podľa a nasl. a ručenie podľa a nasl. Žiadna zo strán v okamihu odovzdania tovaru neprejavila vôľu, aby si žalovaný ponechal tovar žalobcu ako zabezpečenie svojich pohľadávok a takáto vôľa nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Sama existencia pohľadávok žalovaného voči žalobcovi z iných obchodno-záväzkových vzťahov neznamená, že púhe prevzatie tovaru je možné posúdiť ako zriadenie záložného práva na tento tovar, keď vôľa žalobcu smerovala výslovne k uzatvoreniu dohody o uložení inštalačného materiálu z iných dôvodov (rušenie skladu), nie k poskytnutiu zabezpečenia záväzkov, ktorý mal v čase prevzatia tovaru voči žalovanému. Z vykonaného dokazovania nevyplynula oferta žalobcu poskytnúť zábezpeku akýmkoľvek spôsobom zabezpečenia, teda ani záložným právom na hnuteľné veci, z prejavov vôle strán ani nevyplynulo, ktoré pohľadávky a v akej výške by mali byť zabezpečené tvrdenou zábezpekou (ako vyplynulo z pripojeného konania spis. zn. žalovaný evidoval aj iné pohľadávky voči žalobcovi, ako tie, ktoré boli predmetom konania). Na tom, že púhym odovzdaním materiálu si strany nedohodli zabezpečenie pohľadávok žalobcu nemení nič ani pohnútka žalovaného a ani súhlas žalobcu, aby žalovaný s prevzatým tovarom nakladal (predal ho a výťažok z predaja započítal na pohľadávky voči žalobcovi).

36. V prípade posúdenia primárneho petitu je nutné konštatovať, že žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 24.405,81 € nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o vzniku pohľadávky vo výške 24.405,81 € ani právny dôvod jej vzniku. Žalobca počas konania tvrdil len to, že odovzdal materiál žalovanému, keď rušil sklad a výšku odôvodňuje nákupnou cenou prevzatého materiálu bez DPH, ktorá vyplýva z jeho skladovej evidencie. Aritmetickým výpočtom súd zistil, že žalovaná istina 24.405,81 € predstavuje súčet nákupných cien tovaru bez DPH zo skladovej evidencie žalobcu (alebo môže ísť o aritmetický priemer nákupných cien podľa iného spôsobu použitej funkcionality softwaru na vedenie skladu), teda tovaru, ktorý bol vyskladnený žalobcom v r. 2013, ako vyplýva z výdajok č. E. zo dňa 10.09.2013, č. E. zo dňa 14.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013. Tieto listinné dôkazy nepreukazujú právny dôvod vzniku záväzku, tiež nepreukazujú, že ide práve o materiál, ktorý prevzal žalovaný ešte v r. 2012 a nepreukazujú žiadnu dohodu žalobcu a žalovaného o cene alebo skutočnej hodnote tovaru vo vzťahu žalobca - žalovaný. Neexistencia akejkoľvek dohody strán o cene materiálu vyplýva aj z vykonaného dokazovania, keď z výsluchu žalovaného a jeho zamestnankyne svedkyne V. vyplynulo, že pri prevzatí materiálu žalovaným dodacie listy neobsahovali žiadne ceny, svedka D. síce uviedla, že niektoré ceny na výdajkách (teda nie dodacích listoch) boli vypisované na mieste, ostatné zo skladového účtovníctva, ale z jej výpovede vyplýva najmä skutočnosť, že ceny si mali strany odsúhlasiť a nemá vedomosť, či prišlo k odsúhlaseniu. Tiež zo stranami predložených listinných dôkazov ich porovnaním vyplynulo, že na vyhotovení dodacích listov, ktorými disponuje žalovaný, sa ceny nenachádzali (bod 13. odôvodnenia).

37. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone ( ). Väčšina záväzkových zmlúv tvoria zmluvy kauzálne, hoci kauza je v nich pomerne zriedkavo vyjadrená výslovne, vyplýva však spravidla z povahy alebo účelu záväzku, prípadne z pomenovania zmluvy. Napríklad pri zmluve, na základe ktorej dostáva niekto určitú sumu peňazí s tým, že ju o mesiac vráti, je zrejmé, že ide o hospodársky dôvod poskytnutia pôžičky. Podľa ustanovenia je záväzok platný, hoci nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Ak je kauza zo zmluvy zrejmá, je aj obsah zmluvy konkretizovaný a zmluvu možno podradiť pod určitý zmluvný typ (napr. nájomná zmluva, zmluva o pôžičke a pod.). V takýchto prípadoch netreba kauzu preukazovať. O abstraktnú záväzkovú zmluvu pôjde vtedy, keď napríklad niekto sľúbi vyplatiť určitú sumu peňazí, pričom v zmluve nie je uvedené, z akého dôvodu a nevyplýva to ani zo záväzku. Aj takáto abstraktná záväzková zmluva, v ktorej nie je vyjadrený hospodársky dôvod plnenia, je platná. Z hľadiska dokazovania kauzy sú záväzky zväčša kauzálne. V prípade pochybností o existencii kauzy je povinný kauzu preukázať veriteľ ( ). Súd nemôže konštatovať vznik pohľadávky a zodpovedajúceho dlhu len na základe zistenia, že prišlo k odovzdaniu a prevzatiu veci; je potrebné zistiť právny dôvod (kauzu) tohto odovzdania (ak nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu). (Rozsudok NS ČR, sp. zn. ).

38. Žalobca teda nesie dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu vzniku uplatnenej pohľadávky. Žalobca okrem skutkových tvrdení o prevzatí materiálu v ním tvrdených cenách netvrdil žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné ustáliť právny dôvodu vzniku uplatnenej pohľadávky voči žalovanému a jeho výšku. Žalobca netvrdil napokon ani to, že žalovaný predal všetok uložený materiál a práve za sumu vo výške žalovanej istiny (teda dôvodom vzniku jeho pohľadávky by mohol byť v takom prípade nezapočítaný výťažok z predaja, keď z výsluchu konateľa žalovaného vyplynulo, že časť tovaru žalobcu predal a výťažok podľa ich dohody žalovanému nepreviedol, ale z dokazovania nevyplynulo, že uskutočnil úkon, ktorý by smeroval k započítaniu výťažku oproti svojím pohľadávkam, žalobca však nenavrhol v tomto smere žiadne relevantné dokazovanie). Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne (spis. zn. zo 6. februára 2013). Z týchto dôvodov potom žalobe o primárne uplatnenom nároku nebolo možné vyhovieť.

39. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani len tvrdenia, že žalovanému vznikol záväzok, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k právnemu dôvodu jeho vzniku a ani výšky,

súd námietku premlčania vznesenú žalovaným neposudzoval, nakoľko predpokladom pre kvalifikované plynutie času pre vymáhateľnosť záväzku je existencia dlhu, ktorého premlčanie sa namieta. Nakoľko v konaní nebol žalobcom preukázaný vznik splatného záväzku z konkrétneho právneho dôvodu, nebolo možné posúdiť tak začiatok plynutia premlčacej doby a ani dĺžku premlčacej doby.

40. Základom pre rozhodnutie súdu o sekundárnom petite, t.j. o uložení povinnosti vydať veci v prospech žalobcu, je preukázanie existencie vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha a súčasne preukázanie, že ich stále drží žalovaný a že táto držba je neoprávnená.

41. Žalobe však ani v tejto časti nebolo možné vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že materiál, ktorého vydania sa domáha, žalovaný prevzal a je v čase rozhodovania súdu v držbe žalovaného a táto držba je neoprávnená. Nakoľko podľa názoru súdu neprišlo k zriadeniu záložného práva na materiál, ako je odôvodnené vyššie (bod 35. odôvodnenia) a nebolo dojednané a ani z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, nevyplývalo, ako dlho majú byť veci žalobcu uložené u žalovaného, žalovanému vznikne preto povinnosť vydať veci uložiteľovi, len čo ho o to uložiteľ požiada, a uložiteľ je povinný prevziať vec bez zbytočného odkladu po tom, čo ho na to opatrovateľ vyzval. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca vyzval žalovaného na vydanie vecí, avšak za takúto výzvu je možné považovať doručenie žaloby (resp. zmeny žaloby v súdenej veci), ktorou sa vydania vecí žalobca domáha, a to 10.06.2019 ako vyplýva z doručenky č.l. 152.

42. Žalobca však v konaní nepreukázal, že všetky veci, ktoré prevzal žalovaný a auguste 2012 a ktorých vydania sa domáha, ku dňu rozhodovania súdu existujú a že sú v držbe žalovaného. Ako vyplýva zo žalobného petitu, žalobca sa domáha vydania vecí uvedených vo výdajkách. Výdajka zo skladu však preukazuje iba to, že určitý tovar bol vyskladnený zo skladu žalobcu, nepreukazuje odovzdanie tovaru druhej zmluvnej strane. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že žalovaný prevzal od žalobcu nejaký inštalačný materiál (z výsluchu samotného žalovaného a svedkýň, body 10, 11, 12 odôvodnenia), avšak stalo sa tak už v r. 2012, čo preukazujú dodacie listy zo dňa 17.08.2012, 02.08.2012, 06.08.2012, 13.08.2012, 14.08.2012, 15.08.2012, ktoré sú opatrené podpisom žalovaného, resp. jeho zamestnankyne. Z ostatných predložených dodacích listov prevzatie materiálu žalovaným nevyplýva (dodací list zo dňa 02.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 12 a pod č. 42 zo dňa 19.12.2012 je vyhotovený na rozdielnej predtlači, nie je opatrený žiadnym podpisom; dodací list zo dňa 21.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 35, zo dňa 28.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 37, zo dňa 10.09.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 38, zo dňa 12.09.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 39, zo dňa 10.08.2012 očíslovaný žalobcom ako č. 40, dodací list nečíslovaný zo dňa 10.08.2012 na č.l. 45 spisu podpísaný neznámou šifrou, dodací list nedatovaný s uvedením časových údajov 17.12.212 + 19.12.2012 č. 41 podpísaný len žalobcom) (viď. bližšie bod 13. odôvodenia rozsudku). Z výdajok č. E. zo dňa 10.09.2013, č. E. zo dňa 14.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013 vyplýva len vyskladnenie inštalačného materiálu zo skladu žalobcu, nie sú opatrené podpisom žalovaného, a to v značnom časovom odstupe po tom, čo nejaký materiál žalovaný v r. 2012 prevzal (preukázateľne len v auguste 2012 podľa dodacích listov, ktoré sú opatrené podpisom žalovaného, resp. svedkyne V.). Z uvedeného dôvodu súd síce tvrdenie žalovaného, že neprevzal žiaden tovar vyhodnotil ako nepravdivé, avšak zároveň nebolo v konaní riadne preukázané, že práve materiál, ktorého vydania sa sekundárnym petitom žalobca domáha na základe, žalovaný prevzal.

43. Pokiaľ sa žalobca sa domáha vydania vecí špecifikovaných v jednotlivých výdajkách, výdajky, ktoré boli žalobcom predložené, sú z iného časového obdobia (č. E. zo dňa 10.09.2013, č. E. zo dňa 14.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013, č. E. zo dňa 16.09.2013), ako prišlo k prevzatiu inštalačného materiálu žalovaným. V petite žaloby žalobca požaduje vydanie vecí vo „výdajke“ č. 1 až 42 v žalobcom uvedených cenách, dôkazy produkované stranami sú vzájomne rozporné : výdajky majú odlišné číslovanie, sú z iného obdobia, dodacie listy predložené žalobcom síce obsahujú číslovanie 1 až 42, na vyhotoveniach identických dodacích listov predložených žalovaným však takéto číslovanie nie je. Na všetkých vyhotoveniach dodacích listov predložených žalobcom sú uvedené aj nákupné ceny materiálu, na vyhotoveniach predložených žalovaným len čiastočne, pričom ani takto uvedené ceny sa nezhodujú s cenami uvedenými na dodacích listoch predložených žalobcom.

44. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania vecí, vec musí byť individualizovaná tak, aby tieto bolo možné odlíšiť od iných vecí. Z listinných dôkazov je možné dospieť k záveru, že žalovaný prevzal od žalobcu inštalačný materiál uvedený v dodacích listoch zo dňa 17.08.2012, 02.08.2012, 06.08.2012,

13.08.2012, 14.08.2012, 15.08.2012, avšak nie je možné dospieť k záveru, že ide o materiál v súhrnnej cene, ktorú v petite uvádza žalobca. Z vyjadrenia žalovaného tiež vyplynulo, že niektoré z prevzatých vecí scudzil, a teda ich vydanie už nie je možné, ani na tieto tvrdenia žalovaného žalobca adekvátne procesne nereagoval, nenavrhol žiadne dokazovanie, z ktorého by bolo možné ustáliť, ktoré z vecí sú a ktoré nie sú v čase rozhodovania v držbe žalovaného.

45. Žalobca sa v civilnom sporovom konaní domáha ochrany tvrdeného porušenia alebo ohrozenia subjektívneho vlastníckeho práva, ktoré porušenie má spočívať v tom, že žalovaný protiprávne zadržiava materiál v jeho vlastníctve. V priebehu konania však vyšlo najavo, že žalovaný mal vôľu materiál žalobcovi dobrovoľne vydať, avšak sa napokon jeho vydania ani reálne nedomáhal, z vyjadrenie svedkyne V. vyplynulo, že žalobca v septembri 2020 kontaktoval žalovaného, ale materiál si neprevzal, a to napriek následným urgenciám žalovaného s odôvodnením, že aj tak nevie, čo s ním má spraviť. Nie je preto súdu zrejmé, z akých dôvodov sa domáha súdnou cestou uloženia povinnosti žalovanému, ktorú bol tento ochotný dobrovoľne splniť.

46. Súd vykonal všetky dôkazy navrhované stranami, napriek tomu z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o dôvodnosti žaloby ani v časti sekundárneho petitu, ktorým sa žalobca domáhal vydania vecí. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani v tejto časti nároku, nepreukázal, že práve veci, ktorých vydania sa dožaduje sekundárnym petitom žalovaný prevzal a že tieto žalovaný protiprávne zadržiava, preto žalobe nebolo možné vyhovieť.

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).