Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11S-71-2020.pdf
PDF · 214.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/71/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: V.. M. R., so sídlom XX. októbra XXXX/XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 26.05.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 12.661,77 Eur.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý navyše nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu, pričom v konaní, ktoré napadnutému rozhodnutiu žalovaného predchádzalo, došlo k podstatným porušeniam daňového poriadku, spôsobujúcim nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
3. Žalobca daňovým orgánom vytkol najmä nevypočutie kľúčového svedka C. Q.. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval správne, keď po jedinom neúspešnom pokuse o zabezpečenie tohto svedka jeho predvedením prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru nevykonal už žiadne pokusy o jeho zabezpečenie, napriek tomu, že predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím žalovaného bolo správcovi dane výslovne uložené vypočuť tohto svedka a o jeho výsluchu upovedomiť žalobcu tak, aby žalobcovi nebolo upreté právo klásť tomuto svedkovi otázky. Správca dane však napokon svedka C. Q. nevypočul, nevykonal žiadne ďalšie relevantné dokazovanie a o veci znovu rozhodol prakticky na základe nezmeneného skutkového stavu. Žalovaný následne, pre žalobcu prekvapivo, napadnutým
rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane aj za situácie, že k výsluchu svedka C. Q. nedošlo, hoci skorším rozhodnutím nevypočutie svedka C. Q. sám žalovaný vyhodnotil ako dôvod na zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane. Nevypočutie svedka C. Q. a nevykonanie ďalších žalobcom navrhovaných dôkazov založilo podľa žalobcu vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Tým, že správca dane prevzal a použil obsah výpovedí svedka C. Q., ktoré boli realizované v iných daňových konaniach, o ktorých konaní žalobca nevedel a kde žalobca nemal možnosť byť prítomný, boli tiež porušené ustanovenia daňového poriadku upravujúce práva žalobcu klásť svedkom otázky, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam.
4. Žalobca ďalej namietol, že správca dane svojím postupom tiež porušil ustanovenia daňového poriadku upravujúce právo žalobcu na prerokovanie pripomienok a dôkazov ním predložených k zisteniam v protokole. Žalobca doručil správcovi dane dňa 04.12.2018 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zo dňa 24.10.2018, obsahujúce pripomienky žalobcu a námietky proti postupu správcu dane. Správca dane na prerokovanie pripomienok určil termín ústneho pojednávania na deň 08.01.2019, na ktorom však k prerokovaniu pripomienok nedošlo, nakoľko správca dane predložil zástupcovi žalobcu text veľkého rozsahu, ktorý mal správca dane vopred pripravený ako písomnú reakciu na pripomienky žalobcu. Kompletný text zápisnice z predmetného ústneho pojednávania bol následne vytlačený bez toho, aby zástupca žalobcu mal možnosť prispieť zásadne k prípadnej zmene obsahu. Nejednalo sa tak skutočne o prerokovanie, ktoré má charakterizovať najmä dialóg medzi správcom dane a daňovníkom. Uvedenú skutočnosť žalobca správcovi dane namietol. Správca dane následne stanovil nový termín prerokovania pripomienok a dôkazov na deň 06.02.2019, avšak aj toto ústne pojednávanie malo podobný priebeh. Zástupca žalobcu teda nemal možnosť ovplyvniť závery správcu dane.
5. Správca dane svojím postupom porušil ustanovenie § 24 daňového poriadku upravujúce vedenie dokazovania. Žalobca pripomenul, že podal riadne vyplnené daňové priznanie a správca dane mal k dispozícii všetky písomné doklady, ktoré je žalobca podľa právnych predpisov povinný viesť. Svoje povinnosti si žalobca splnil a vlastné dôkazné bremeno vyčerpal. V prípade, že mal správca dane pochybnosti, mal vykonať dôkazy navrhované žalobcom. Tým, že ich nevykonal, odňal žalobcovi možnosť preukazovať oprávnenosť uplatneného nároku. Preto sú v uvedenom kontexte tvrdenia správcu dane o neunesení dôkazného bremena žalobcom absurdné. Žalobca poukázal na to, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné či obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení dodávok tovarov, napr. sledovaním počtu zamestnancov svojich dodávateľov. Závery správcu dane o neunesení dôkazného bremena žalobcom pramenia zo skutočností, ktoré sa samotného žalobcu netýkajú a na ktoré žalobca ani nemá žiadny vplyv.
6. Správca dane podľa žalobcu viedol dokazovanie výlučne v neprospech žalobcu, ktorý správcovi dane predložil čestné vyhlásenia C. Q. mladšieho, C. R. a N. N.. Obsahom týchto čestných vyhlásení sa však správca dane podrobne nezaoberal, iba skonštatoval, že sú veľmi všeobecné, nezaoberajú sa podrobnosťami o fakturovaných dodávkach tovaru a že výsluch týchto osôb ako svedkov by nemal vplyv na už zistený skutkový stav. Následkom neakceptovania dôkazných návrhov žalobcu nebol skutkový stav zistený v rozsahu umožňujúcom riadne posúdenie veci. Súčasne tým, že sa správca dane riadne a zrozumiteľne nevyporiadal s pripomienkami a dôkaznými návrhmi žalobcu, je možné jeho rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý vytýkaný nedostatok neodstránil, považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. K námietkam súvisiacim s nevypočutím svedka Petra Q. žalovaný poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého je zrejmé, že správca dane C. Q., jediného vedúceho organizačnej zložky Q. W.. a konateľa spoločností I. G., s.r.o. a S., s.r.o. na podanie svedeckej výpovede predvolával v priebehu daňovej kontroly hneď niekoľkokrát (Predvolania na výsluch svedka č.XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.04.2018, č. XXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2018), o čom bol informovaný aj žalobca (Upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 20.04.2018 a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2018). Svedok sa ani v jednom prípade na podanie svedeckej výpovede, ktoré mal podať dňa 23.05.2018 a dňa 01.08.2018, nedostavil.
Správcovi dane dňa 13.04.2018 a dňa 21.03.2019 C. Q. doručil doklad o pracovnej neschopnosti, podľa ktorého bol svedok práceneschopný od 26.02.2018 a dňa 21.03.2019 jeho práceneschopnosť ešte nebola ukončená. Vzhľadom k tomu, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevyužil všetky zákonné možnosti na zabezpečenia jeho svedeckej výpovede, nakoľko nepožiadal policajné orgány o jeho predvedenie a žalobca to v odvolaní namietal, žalovaný v rozhodnutí č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 17.06.2019 uložil správcovi dane napraviť túto skutočnosť, prípadne dokazovanie doplniť. Preto správca dane v ďalšom konaní opäť dvakrát C. Q. predvolal na podanie svedeckej výpovede a zároveň požiadal policajné orgány o jeho predvedenie (viď predvolania na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.07.2019 a žiadosť o predvedenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.09.2019). Svedok písomnosti prevzal, ale na podanie svedeckej výpovede sa nedostavil a policajné orgány v odpovedi č. B.-TN-B uviedli, že na adrese trvalého pobytu svedka nikto neotváral a ani druhýkrát sa policajným orgánom nepodarilo menovaného kontaktovať. Účasť žalobcu na podaní svedeckej výpovede bola zabezpečená tak, aby žalobcovi nebolo upreté právo klásť svedkovi otázky (Upovedomenia o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2019, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.07.2019 a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.09.2019). I napriek tomu, že žalobca aj na ústnom pojednávaní dňa 08.10.2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) naďalej trval na vypočutí svedka, správca dane z dôvodu, že využil už všetky zákonné možnosti na zabezpečenie jeho svedeckej výpovede a v zmysle zásady, podľa ktorej správca dane nemá povinnosť viesť dokazovanie až dovtedy, kým sa jednoznačne a bez pochýb nepreukážu tvrdenia žalobcu, k jeho ďalšiemu predvolaniu, prípadne predvedeniu už nepristúpil. Preto nebolo potrebné ani doplniť dokazovanie. Doplniť dokazovanie žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí uviedol ako možnosť „prípadne doplniť“, ak by svedeckou výpoveďou Petra Q. boli zistené ďalšie nové skutočnosti. S postupom správcu dane sa v závere stotožnil aj žalovaný, a to napriek tomu, že považoval výpoveď svedka priamo v tomto konaní a účasť žalobcu na jej podaní za kľúčovú. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný zmenil právny názor aj napriek nezmenenému skutkovému stavu, nemá v spise oporu. Správca dane ďalšími procesnými úkonmi dokazovanie dopĺňal, ale nebol úspešný, pričom vyčerpal všetky zákonné možnosti. Preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že správca dane nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.
8. K námietke použitia informácií a dôkazov z iných daňových konaní žalovaný uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 3 daňového poriadku zaväzuje správcu dane k tomu, aby k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Preto správca dane postupoval v súlade s týmto ustanovením zákona, keď použil svedeckú výpoveď C. Q., zabezpečenú pri kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 u ďalšej členky združenia, V.. S. R. (napr. Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 23.03.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX a Úradné záznamy č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.06.2018 a zo dňa 11.04.2017). Rovnako je tomu aj v prípade miestnych zisťovaní a dožiadaní, ktorými správca dane preveroval sídla všetkých troch spoločností (napr. Úradný záznam č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 29.11.2016, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.02.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.02.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.02.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.04.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.08.2018, Odpoveď na dožiadanie zo dňa 24.01.2017 č.XXXXXXXXX/ XXXX, Dožiadanie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.11.2016, Stanovisko na výzvu zo dňa 21.03.2016 č. XXXXX-X/XXXX-TN, List policajných orgánov zo dňa 11.11.2015 č. B.-TN-B
9. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, prípadne vyrubovacieho konania, nebol oboznámený a nemal právo vyjadriť sa k nim. Dôkazom toho je napr. List č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2018, ktorým bol žalobca oboznámený s výsledkami daňovej kontroly a vyjadrenie k nemu zo dňa 17.10.2018, evidenčné č. X/XXXXXXXX/XXXX, vyjadrenie ku skutočnostiam uvedeným v protokole zo dňa 04.12.2018, evidenčné č. XXXXXX/XXXX, vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu zo dňa 08.01.2019, evidenčné č. XXXXX/XXXX zo dňa 23.01.2019. 10. Rovnako nie je podľa žalovaného pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu v priebehu daňovej kontroly nebolo priznané právo predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy, nakoľko správca dane už na ústnom pojednávaní dňa 26.04.2018 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) upozorňoval žalobcu na tieto jeho zákonné povinnosti a zároveň Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2018 ho vyzval na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam a ďalšou Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2018 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným
skutočnostiam uvedeným v protokole. Žalobca si svoje práva uplatnil, nakoľko Vyjadrenie k výzve na predloženie dôkazov podal dňa 29.08.2018, evidenčné č. X/XXXXXXXX/XXXX a vyjadrenie k protokolu dňa 04.12.2018, evidenčné č. XXXXXX/XXXX.
11. K námietke porušenia ustanovení upravujúcich prerokovanie protokolu z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2018 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Takúto formu oboznámenia sa správca dane zvolil z dôvodu, že dňa 18.09.2018 a dňa 19.09.2018 sa niekoľkokrát denne telefonicky nedokázal skontaktovať so žalobcom (Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.09.2018). K listu č. XXXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 20.09.2018 sa žalobca vyjadril podaním č. X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.10.2018 a správca dane sa s pripomienkami vysporiadal v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 24.10.2018. Ďalšie vyjadrenie k protokolu podal žalobca dňa 04.12.2018, evidenčné č. XXXXXX/XXXX, s čím sa správca dane rovnako vysporiadal, a to na ústnom pojednávaní dňa 08.01.2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.01.2019). Správca dane výsledky daňovej kontroly nezmenil, nakoľko žalobca k tvrdeným skutočnostiam nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca aj napriek tomu, že namietal výsledky daňovej kontroly a tvrdil, že k prerokovaniu jeho pripomienok nedošlo, odmietol detailne sa oboznámiť so zápisnicou. Na druhej strane s obsahom zápisnice súhlasil, čo deklaroval svojim podpisom. Aj k tejto zápisnici podal dňa 23.01.2019 vyjadrenie, evidenčné č. XXXXX/XXXX, ktoré bolo prerokované na ústnom pojednávaní dňa 06.02.2019 (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2019). S obsahom tejto zápisnice žalobca síce nesúhlasil, avšak ju podpísal. Na ústnom pojednávaní dňa 08.01.2019 správca dane dohodol so žalobcom termín spísania poslednej zápisnice, a to na deň 06.02.2019. V obidvoch prípadoch sa do zápisníc správca dane vyjadril k namietaným skutočnostiam a uviedol, prečo tieto skutočnosti nemajú vplyv na výsledok daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a prečo nedoplní dokazovanie. Zo spisového materiálu preto nebolo podľa žalovaného zistené porušenie § 19 ods. 2 a 3 a § 68 ods. 3 daňového poriadku tak, ako to namieta žalobca.
12. Podľa žalovaného neobstojí ani žalobcovo tvrdenie, že správca dane neprimerane preniesol dôkazné bremeno len na žalobcu. Povinnosť dôkazného bremena spočívajúca na žalobcovi sa vzťahuje podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku aj na jeho povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ako aj na jeho povinnosť preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si daňové náklady uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu. Ako vyplynulo z administratívneho spisu, správcom dane deklarované pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťami Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. boli výsledkom nielen verifikácie tvrdení a dokladov žalobcu, ale aj dokazovania vykonaného správcom dane zameraného na skutočnosti, na ktoré sa neviaže dôkazné bremeno žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach majúc na zreteli, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.
13. Čo sa týka otázky rozloženia dôkazného bremena v prejednávanej veci, žalovaný má za to, že správca dane vykonal riadne dokazovanie podľa § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, nič nezanedbal, pričom žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa § 24 ods. 1 tohto zákona. K povinnosti preverovania si obchodných partnerov žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/16/2017 zo dňa 24.04.2018 čo rozsudok sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 06.07.2009, kde poukázal na zásadu poctivého obchodného styku a tiež skutočnosť, že „súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené.“ V tomto prípade sa žalobcovi nekládlo za povinnosť zisťovať výrobné a obstarávacie procesy svojich
deklarovaných dodávateľov, prípadne zisťovať pôvod tovaru, ale žalobca mal povinnosť preukázať predmetné zdaniteľné obchody. Keďže ich nepreukázal, vykonal dokazovanie a šetrenie správca dane, ktorý však zistil ďalšie pochybnosti o predmetných obchodoch.
14. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015, podľa ktorého „uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane“. Podľa rozsudku sp. zn. 3Sžf/35/2013 zo dňa 01.04.2014 je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keď si uplatnil nárok na odpočet dane. A práve takéto dôkazy žalobca nepredložil.
15. Z námietke neakceptácie čestných vyhlásení žalovaný uviedol, že podľa ustálenej judikatúry čestné vyhlásenie pri dôkaznej povinnosti žalobcu nie je dôkazom v daňovom konaní, je to len jednostranné tvrdenie o určitej skutočnosti. Čestné vyhlásenie dôkazný prostriedok len nahradzuje. N. v čestnom vyhlásení síce tvrdila, že Q. doniesol do kancelárie tovar pre žalobcu, netvrdila ale, že tovar dodali spoločnosti uvedené na sporných faktúrach, ani bližšie nešpecifikovala sporné faktúry od týchto spoločnosti. Tvrdenie N. však bolo potrebné doložiť aj ďalšími nespochybniteľnými dôkazmi o tom, že tovar bol aj reálne dodaný spoločnosťami, ktoré sporné dodávateľské faktúry vystavili. Takéto dôkazy ale predložené neboli.
16. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach len uviedli skutočnosti, ktoré zistili (napr. informácie týkajúce sa sídla spoločností, prepravy a pod.). O rôznych odpovediach svedka Q. svedčí napríklad to, že pri svedeckých výpovediach dňa 23.03.2017 (Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/ XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX) menovaný uviedol, že účtovníctvo mu bolo odobraté pri domovej prehliadke dňa 26.10.2016, dňa 11.01.2016 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.01.2016) zase uviedol, že účtovníctvo spoločnosti Q. W.., organizačná zložka odovzdal zástupcovi konateľa, pánovi N.. Tvrdenie, že svedok Q. sa javí ako nedôveryhodný, je pritom skonštatované aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018 a rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/75/2016-56 zo dňa 22.11.2016 a sp. zn. 11S/93/2018-123 zo dňa 01.10.2019.
17. Dokazovanie v tomto prípade bolo zamerané na preukázanie reálneho dodania tovaru zo sporných dodávateľských faktúr, čo však žalobca nepreukázal. Podľa žalovaného pre rozhodnutie v uvedenej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. I napriek rozsiahlemu dokazovaniu, žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Odôvodnenie rozhodnutia je jasné, logické a zrozumiteľné, zodpovedá logickým zásadám. Žalovaný v tejto súvislosti tiež uvádza, že nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci v odôvodnení rozhodnutia reagovať na zásadnú a relevantnú námietku. Správne orgány pri odôvodňovaní rozhodnutia takto postupovali, ich rozhodnutia v dostatočnej miere uvádzajú dôvody, na ktorých sa výrok preskúmavaného rozhodnutia zakladá a rozhodnutia vychádzajú z obsahu administratívneho spisu.
18. Žalobca v roku 2015 podnikal v združení na základe Zmluvy o združení zo dňa 08.12.1992 a jej dodatkov spolu s Ing. R. a ďalšími, pričom účastníci tejto zmluvy sa dohodli vyvíjať spoločnú obchodnú činnosť (zabezpečenie, skladovanie a maloobchodný predaja tovaru), všetci účastníci boli oprávnení a povinní na jej vykonávanie, rovnako boli oprávnení a povinní dávať podklady k vedeniu účtovnej evidencie a spoločnej činnosti, zodpovedali za správnosť podkladov, každý účastník združenia mal právo presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia ako aj nahliadať do účtovnej evidencie. Podľa obstaraných dôkazov sa dá síce predpokladať, že činnosť združenia prevažne zabezpečovala V.. R. (viedla účtovníctvo, preberala tovar, vyplácala peniaze, osobne jednala s Q., ktorého dlhodobo poznala a pod.), ale vzhľadom k ustanoveniam zmluvy o združení žalobca mal vedieť o činnosti združenia, o tom, od koho bol nadobúdaný tovar, komu boli vyplácané peniaze a mal poznať aspoň základné okolnosti nadobudnutia a dodania tovaru dodávateľskými spoločnosťami. Pokiaľ tomu tak nebolo, jedná sa o konanie v rozpore s princípom náležitej odbornej starostlivosti. Žalobca v tomto prípade nebol dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol pred daňovými orgánmi preukázať aj inými
dôkazmi ako faktúrami a dokladmi o ich úhrade a neprijal žiadne také opatrenie, ktoré mal a mohol prijať a ktoré by vylúčili účinky podvodného lebo zneužívajúceho konania, resp. jeho účasti na takom konaní.
19. Správne orgány podľa žalovaného pri rozhodovaní vychádzali z platných právnych predpisov, a to hmotnoprávnych, pričom vysvetlili podstatu podmienok na uplatnenie daňových nákladov uvedených v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, dodržali príslušné ustanovenia procesného predpisu - daňového poriadku a ustálenú judikatúru. Preto je námietka o nesprávnom právnom posúdení veci neopodstatnená.
20. K judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označenej žalobcom uviedol žalovaný, že správca dane nevyžadoval od žalobcu, aby sledoval výrobné a obstarávacie procesy dodania tovaru u iných subjektov, ale vyžadoval od neho len splnenie si vlastnej dôkaznej povinnosti, nakoľko preukázanie skutočností uvedených v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov tvorí jeho dôkazné bremeno. Pokiaľ si žalobca uplatňuje zníženie základu dane z príjmov z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať okrem iného aj to, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené, a to osobou uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce aj podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/8/2017 zo dňa 17.05.2017 formálnou podmienkou priznania nároku na zníženie nároku na odpočet DPH (v tomto prípade zníženie daňového základu na dani z príjmov), nie sú však podmienkou postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr. Preto pokiaľ daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH (zníženie základu dane z príjmov). Žalobca preto nemohol preukazovať svoje tvrdenia výlučne účtovnými dokladmi, ktoré môžu byť z formálneho hľadiska bezchybné. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť podkladom pre uznanie nároku na zníženie základu dane z príjmov, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v dokladoch deklarované, resp. nie sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre jeho uplatnenie. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/11/2014). Doklady predložené žalobcom boli spochybnené, nakoľko Peter Q., jediný konateľ všetkých troch dodávateľských spoločností, síce v inom konaní, ale jedná sa o rovnaké doklady (kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 u ďalšej členky združenia V.. R.) potvrdil, že tovar dodal, faktúry vystavil a podpísal. K svojim tvrdeniam, že obchody boli aj reálne uskutočnené, ale svedok nepredložil žiadne dôkazy. Q. na druhej strane nevedel uviesť ani akou činnosťou sa spoločnosti zaoberajú, odvolával sa len na výpisy z obchodného registra. I napriek tomu, že bol dlhodobo práceneschopný, takmer celé kontrolované obdobie (od 25.02.2015 do 24.02.2016) a spoločnosti nemali zamestnancov, ktorí by dodávky v tak širokom rozsahu zabezpečovali, pričom tvrdí, že je zdravotne ťažko postihnutý, diabetik a pod., bol schopný pre žalobcu zabezpečiť dodávky tovaru, čo zahŕňa nákup tovaru od svojich dodávateľov (nakladanie, dovezenie a ručné vyloženie tovaru u žalobcu), vystaviť faktúry a viesť účtovníctvo, i keď s pomocou svojho priateľa, trom spoločnostiam. Pochybnosti rovnako vyvolalo zistenie, že na dodávky tovaru neboli uzatvorené žiadne zmluvy ani objednávky. Svedok nevedel uviesť mená osôb a spoločností, ktorým doklady odovzdal, uvádzal rôzne informácie o tom, kde sa nachádzajú doklady jeho spoločností, niektoré spoločnosti nepodali daňové priznania, miestnymi zisťovaniami sa zistilo, že spoločnosti sa na adrese svojho sídla nenachádzajú, nemajú tam označenie, poštu nepreberajú a v neposlednom rade pochybnosť vyvoláva aj začaté trestné stíhanie vo veci vystavovania fiktívnych faktúr. C. Q. je nedôveryhodná osoba, ktorá svoje vyjadrenia vždy prispôsobí už známym skutočnostiam, jeho svedecké výpovede sú nedôveryhodné (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.11.2016 sp. zn. 11S/75/2016-56). Svedecké výpovede C. Q. boli za nedôveryhodné označené aj v rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.12.2018, sp. zn. 11S/83/2018-109 a zo dňa 01.10.2019 sp. zn. 11S/93/2018-132 (V.. R., členka združenia), nakoľko nevedel konkrétne ozrejmiť dodávky tovaru, nemal účtovné doklady, nevedel, kde tovar nakúpil, nevedel uviesť dodávateľov a pod., len potvrdil realizáciu obchodov so žalobcom, teda nebol schopný o svojej podnikateľskej činnosti a o obchodovaní so žalobcom podať ani základné údaje, ktoré by sa od oprávneného zástupcu prirodzene očakávali a vyžadovali.
21. Žalovaný pripomenul, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli všetky skutočnosti ktoré zistili v rámci daňovej kontroly a vyrubovacích konaní priamo u žalobcu, ale aj skutočnosti
zistené z iných konaní. Základ dane o sumu nepreukázaných výdavkov bol zvýšený a rozdiel dane vyrubený nie z dôvodu nedostatkov na strane dodávateľov žalobcu, ale z dôvodu nesplnenia si vlastnej dôkaznej povinnosti žalobcu. Žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil a tieto neboli odstránené žiadnymi dôkazmi, nakoľko len tvrdil, že sa nevie vyjadriť k sporným dodávateľským faktúram, že na obchodnej činnosti združenia sa nezúčastňoval, že o pohybe tovaru nemá žiadne záznamy a jediným dôkazom je skutočnosť, že tovar ďalej predával svojim odberateľom (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.04.2018, Odpoveď na výzvu č. X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.08.2018, Vyjadrenie č. XXXXX/XXXX zo dňa 23.01.2019).
22. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného rozhodol o správnej žalobe verejnej vyhláseným rozsudkom, majúc na takýto postup splnené podmienky (žalobca vzhľadom na opatrenia vyvolané ochorením COVID-19 dodatočne upustil od požiadavky nariadiť na prejednanie správnej žaloby pojednávanie), pričom dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2020, potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka v sume 12.661,77 Eur.
24. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 bola u daňového subjektu V.. M. R., XX. októbra XXXX/XX, XXX 01 U., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: G vykonaná na základe Poverenia na výkon daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX a Oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.10.2017 s jej začiatkom 21.11.2017.
25. Na základe jej výsledkov správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie vo výške 12.661,77 Eur z dôvodu aritmetických chýb na strane zdaniteľných príjmov v sume 3.148,94 Eur a daňových výdavkov v sume 38.236,12 Eur. Ďalej bol základ dane zvýšený z dôvodu zúčtovania do daňových výdavkov faktúry, ktorá v roku 2015 nebola uhradená a bola k 31.12.2015 vykázaná ako záväzok voči dodávateľom v sume 832,80 Eur a ďalším dôvodom bolo nesplnenie si dôkaznej povinnosti na strane daňového subjektu v celkovej výške 86.124,33 Eur.
26. V rámci odvolacieho konania Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.06.2019 rozhodnutie správcu dane zo dňa 08.02.2019 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.
27. Po doplnení konania správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2019 vyrubil žalobcovi z rovnakých dôvodov rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 12.661,17 Eur.
28. Na odvolanie žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2020 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
29. Z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov vyplývajú nasledovné skutočnosti:
30. Za zdaňovacie obdobie roka 2015 žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ „B“ uviedol základ dane v sume 18.870,70 Eur a daň vo výške 2.862,80 Eur. Na riadku 2, tabuľky č. 1 uviedol príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona v sume 220.063 Eur a prislúchajúce výdavky v sume 219.882 Eur a na riadku 4 tejto tabuľky príjmy spoločníkov v.o.s. a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona v sume 22.583 Eur a k tomu prislúchajúce výdavky v sume 23.001 Eur.
31. Súčasťou daňového priznania je list označený ako „Spoločné podnikanie podnikateľov s nasledovným percentom podielu“, kde sú uvedené percentuálne podiely spoločníkov na spoločnom podnikaní u podnikateľky, Ing. S. R. - G.+S., IČ DPH: G kde má žalobca podiel 20% a v spoločnosti G. +S., v.o.s., IČ DPH: G má podiel 58%.
32. Účtovníctvom žalobcu sa správca dane zaoberal počas daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 u členky združenia V.. S. R., ktorá bola vykonaná od 21.11.2016 do 16.09.2017 (Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.08.2017).
33. Správca dane zvýšil základ dane o sumu 26.134,37 Eur (20%-ný podiel v združení, celková suma za združenie predstavuje čiastku vo výške 130.671,87 Eur) na základe sporných dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou Q. LLC., organizačná zložka, M. S., H., IČO: XX XXX XXX. Spolu išlo o 34 faktúr. Predmetom fakturácie bol rôzny spotrebný tovar, faktúry boli uhradené v hotovosti s výnimkou faktúry č. XX/XX/XX v sume 4.164,00 Eur, ktorá nebola uhradená a k 31.12.2015 bola evidovaná v záväzkoch.
34. Správca dane ďalej zvýšil základ dane o sumu vo výške 46.836,86 Eur (20%-ný podiel v združení z celkovej sumy 234,184,33 Eur). Predmetom fakturácie bol rovnako spotrebný tovar, nakúpený od spoločnosti I. G., s.r.o., S. XX, H., IČO: XX XXX XXX. Spolu išlo o 60 faktúr, tieto boli uhradené v hotovosti okrem faktúry č. XX/XX/XX, ktorá nebola uhradená a bola evidovaná v záväzkoch.
35. Ďalej správca dane zvýšil základ dane o sumu 13.153,10 Eur (t.j. 20% z celkovej sumy výdavkov v sume 65.765,51 Eur) na základe sporných dodávateľských faktúr. Spolu išlo o 16 faktúr, vystavených spoločnosťou S., s.r.o., W. XXXX, U., IČO: XX XXX XXX. Predmetom fakturácie bol tiež spotrebný tovar, uhradený v hotovosti. Faktúry boli vystavované v období od 03.11.2015 do 30.11.2015.
36. Dôvodom zvýšenia základu dane bolo nesplnenie si dôkaznej povinnosti žalobcu, keď tento podľa správcu dane nepreukázal, že tovar fakturovaný spoločnosťami Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. tieto spoločnosti aj reálne dodali.
37. Na ústnom pojednávaní dňa 26.04.2018 žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX uviedol, že zmluvu o združení dodržiaval a že v združení popri práci vykonával len technické zázemie k počítačovým sieťam, združenie skladovú evidenciu neviedlo a o činnosti verejnej obchodnej spoločnosti nemá povedomie, nakoľko sa jeho činnosti nezúčastňuje. K sporným dodávateľským faktúram sa priamo vyjadriť nevie, párkrát Q. videl v kancelárii a aj na rampe vykladať tovar, či bol tovar ďalej fakturovaný povedať nevedel, nakoľko sa priamo obchodnej činnosti združenia nezúčastňuje. O kontakte na dodávateľa nevedel, bol to kontakt jeho mamy, bližšie to neskúmal. Zmluva uzatvorená nebola, objednávky neriešil, nemal vedomosť kto tovar objednával, kto ho prevzal, kto vystavoval faktúry, doklady o úhrade, ani kto preberal peniaze. V súčasnosti už Q. pozná, je to vyšší, starší, chudý chlap v šiltovke, niekedy nosil okuliare. Úhrady faktúr asi vybavovala mama, presné povedomie o tom nemal. Nevedel kto zastupoval dodávateľov, fyzicky stretol Q., nevedel akú funkciu zastáva, nevedel, či spoločnosti majú technické vybavenie na dodávky tovaru, či mali zamestnancov, či dodanie tovaru fungovalo cez subdodávateľov, ako sa preberal tovar, nevedel, kde dodávatelia nakúpili tovar, ako bola uskutočnená preprava a uviedol, že nevie o dodávkach tovaru predložiť žiaden dôkaz.
38. Na ústnom pojednávaní bolo žalobcovi uložené predložiť účtovnú závierku spoločnosti S.+G., v.o.s. a vyjadriť sa, v čom spočíva rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedenými v podanom daňovom priznaní a podiele na príjmoch a výdavkoch zaúčtovaných v peňažnom denníku. O ozrejmenie tohto rozdielu správca dane žiadal z dôvodu, že zistil, že v podanom daňovom priznaní a účtovnej závierke má daňový subjekt uvedené príjmy zo živnosti v sume 220.063,00 Eur a výdavky v sume 219.882,00 Eur. Pritom v peňažnom denníku sú uvedené zdaniteľné príjmy vo výške 1.116.059,71 Eur a daňové výdavky v sume 1.290.590,62 Eur a výdavky tomu prislúchajúce v sume 258.118,12 Eur.
39. Dňa 10.05.2018 žalobca predložil Vyjadrenie, evidenčné č. X/XXXXXXXX/XXXX, súčasťou ktorého je účtovná závierka k 31.12.2015 spoločnosti S.+G. v.o.s. a zároveň uviedol, že nemá originál peňažného denníka, je na polícii. Preto z jeho strany nie je možné vykonať dokazovanie. Na daňový úrad bol
odovzdaný denník dňa 30.01.2017, išlo o peňažný denník zo staršej zálohy a pri jeho odovzdávaní V.. R. uviedla, že nie je si istá, či tento denník je aktuálny a či zodpovedá účtovnej uzávierke.
40. V priebehu výkonu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 u členky združenia, V.. S. R. správca dane v súvislosti so spornými faktúrami od spoločností Q., I. G., s.r.o. a spoločnosti S., s.r.o. vypočul dňa 23.03.2017 za jej prítomnosti ako svedka C. Q. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX - Q., č. XXXXXXXXX/XXXX - I. G., s.r.o. a č. XXXXXXXXX/ XXXX - S., s.r.o.). Svedok potvrdil, že je jediným vedúcim organizačnej zložky Q. a bol oprávnený konať za spoločnosť. Je možné, že bolo vydané aj splnomocnenie, ale nepamätá sa. Majiteľ firmy mohol splnomocniť kohokoľvek a svedok o tom nemusel vedieť. V súvislosti so spoločnosťami I. G., s.r.o. a S., s.r.o. uviedol, že za spoločnosti bol oprávnený konať len on, plnomocenstvo vydané nebolo. Zároveň svedok potvrdil, že od 20.06.2014 a od 02.11.2015 bol jediným konateľom týchto spoločností. V roku 2014 a 2015 spoločnosti vykonávali činnosti uvedené vo výpise z obchodného registra. Svedok uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba, v uvedenom období sa zaoberal svojím zdravotným stavom a rodinou, pritom zastupoval ako konateľ a vedúci organizačnej zložky niekoľko firiem. Zamestnaný v tomto období svedok nebol. Svedok potvrdil, že spoločnosti všetky sporné dodávateľské faktúry vystavili, vystavoval a podpisoval ich on, doma na počítači, podpis je jeho a aj pečiatky sú jednotlivých spoločností. Ani jedna zo spoločností nemala majetok a ani zamestnancov. Svedok na sídle spoločnosti Q. W.., organizačná zložka nikdy nebol, obchodný podiel spoločnosti I. G., s.r.o. kúpil od U. a spoločnosť S., s.r.o. mala sídlo v S. a od roku 2016 má kanceláriu na W. v U., ktorú sporadicky využíva. Svedok spoluprácu s V.. R. v rokoch 2014 a 2015 potvrdil, spolupracovali pritom na všetkých zákazkách čo sú na faktúrach. S menovanou sa zoznámil v rokoch 1977-1993, keď mu skončila práca šoféra na G. a V.. R. skončila pracovať v spoločnosti U.. Keď mala V.. R. predajňu v S., bol tam kúpiť nejaký spotrebič a spýtala sa ho, či by nevedel zohnať nejaký tovar. Vtedy tomu nevenoval pozornosť, ale s odstupom času začali spolupracovať. Zmluvy a ani objednávky s V.. R. uzatvorené neboli, všetko bolo dohodnuté ústne, prípadne svedkovi V.. R. nadiktovala čo potrebuje, svedok si to zapísal, tieto poznámky ale neevidoval, je možné, že niektoré sú aj v účtovníctve firiem, ale len ako pracovný list. Svedok ďalej uviedol, že pri vzájomnej spolupráci zastupoval spoločnosť on a pani R.. V súvislosti so softvérovým vybavením svedok uviedol, že spoločnosti kupovali nejaký program v Čechách, buď Pohoda alebo Kros, či Excel, presne to nevedel. Účtovníctvo viedol svedok a Ing. Y. mu pomáhal, v účtovníctve sú sporné dodávateľské faktúry zaúčtované, spoločnosti používali také číselné rady, ako sú uvedené na týchto faktúrach, a to rok, mesiac a číslo faktúry, spoločnosti mali aj ďalších odberateľov, skladovú evidenciu neviedli a nemali ani žiaden sklad.
41. Svedok C. Q. ďalej uviedol, že nemôže predložiť žiadne doklady, nakoľko účtovníctvo spoločností nemá, lebo dňa 26.10.2016 o 06:30 hod mal návštevu z KR PZ Trenčín, ktoré mu vykonalo domovú prehliadku, ako aj prehliadku motorového vozidla a boli mu odobraté všetky pamäťové média, PC, mobilný telefón, pečiatky ako aj všetky doklady, ktoré mal v byte aj v aute, pritom v týchto dokladoch sa nachádzali aj doklady o tom, kde sa nachádzajú doklady spoločností, vrátane preberacích protokolov, nakoľko v roku 2015 odovzdal protokolárne všetky doklady spoločnosti Q. W.., organizačná zložka poverenému zástupcovi a v prípade spoločností I. G., s.r.o. a S., s.r.o. k auditu. Meno povereného zástupcu si nepamätal, mal slovensko-anglicko-maďarský prízvuk, je možné, že sa volal JE.š, ale svedok presne nevedel. Na základe preberacieho protokolu poverenému zástupcovi odovzdal všetky doklady, zmluvy a všetku dokumentáciu spoločnosti, ktorú mal k dispozícii, vrátane pečiatok, ERP, firemný notebook, kde bolo všetko účtovníctvo, vrátane záloh. Odkedy bol vedúcim organizačnej zložky, nedisponuje žiadnymi písomnosťami, preukazujúcimi zabavenie dokladov, preto nepriniesol žiadne doklady, lebo ich nevlastní, písomný záznam o odovzdaní nemá, bol mu zhabaný pri domovej prehliadke a je na polícii. Rovnako si svedok nepamätal ani mená spoločností, ktoré mali vykonať audit, je to podľa svedka v odkladoch, ktoré sú na polícii. Audit dal vykonať preto, lebo chcel predať obchodný podiel spoločnosti I. G., s.r.o., resp. hľadal nového spoločníka, doklady odovzdal firme, ktorá chcela kúpiť obchodný podiel a doteraz mu neboli vrátené, nedisponuje žiadnymi písomnosťami, preukazujúcimi odovzdanie dokladov, preto nepriniesol žiadne doklady, lebo ich nevlastní, písomný záznam o odovzdaní nemá, bol mu zhabaný pri domovej prehliadke, je na polícii. V prípade dokladov spoločnosti S., s.r.o. aj tieto sú podľa svedka na polícii, odovzdal ich niekedy v septembri 2016, on jednal len s jedným človekom, ktorý viezol doklady do Prahy, jedná sa o jeho kamaráta N., jeho priezvisko si nepamätá. Audit dal vykonať preto, lebo dostal ponuku na odkúpenie obchodných podielov od pražskej spoločnosti, doklady mu neboli doteraz vrátené, nedisponuje žiadnymi písomnosťami, preukazujúcimi odovzdanie dokladov, preto nepriniesol žiadne doklady, lebo ich nevlastní, písomný záznam o odovzdaní nemá,
bol mu zhabaný pri domovej prehliadke, je na polícii. Svedok ďalej uviedol, že spoločnosť Q. W.., organizačná zložka priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 určite podala, daň zaplatil a za rok 2015 už nevedel. V prípade spoločností I. G., s.r.o. a S., s.r.o. tieto priznanie k dani z príjmov právnej osoby za rok 2015 podali aj daň zaplatili. Svedok potvrdil, že tovar bol dodaný, faktúry boli uhradené v hotovosti, peniaze prijal, mali ERP, na ktorej vystavil doklady a v kancelárii V.. R. prebral hotovosť. Svedok uviedol, že nakoľko nevlastní doklady, nevie povedať, kde bol tovar nakúpený a ani akým spôsobom bola uskutočnená preprava. Uviedol, že v kontrolných výkazoch je určite IČO spoločností, od ktorej tovar nakupoval. Ohľadom uskutočnenia prepravy tovaru uviedol, že prepravu uskutočnila dodávka, alebo on doviezol tovar do garáže a nákladným výťahom sa doviezol na konkrétne poschodie, tovar si preberal N. v spolupráci s ním alebo vodičom, niekedy chodil syn V.. R.. Tovar bol prepravovaný vozidlami Q. U., V. a D., vodič bol on alebo jeho kamarát, U. zo Soblahova alebo C. R., ktorý je priateľ jeho dcéry, za dopravu im nič neplatil, evidenčné číslo Volswagenu je C a evidenčné čísla iných áut nevie. Keď išiel pre tovar k svojmu dodávateľovi svedok, tak prevzal tovar na základe faktúry alebo dodacieho listu, ale doklady už žiadne nemá. Tovar V.. R. odovzdal tak, že jej zavolal, že je dole v garáži a odovzdal tovar N., alebo išiel hore peši a oznámil R., že doviezol tovar, ale dôkazy o tom nemá žiadne. Svedok uviedol, že nemá žiadne technické vybavenie na zabezpečenie dodávky tovaru fakturovaného spornými faktúrami a že na toto žiadne technické vybavenie ani netreba. Nakladalo a aj vykladalo sa to ručne, alebo pomocou vysokozdvižného vozíka V.. R.. Na otázku správcu dane, že aký dôkaz vie predložiť o realizácii dodávky tovaru fakturovaného spornými faktúrami svedok odpovedal, že dôkaz je ten, že asi by mu V.. R. za vzduch neplatila, že buď mu správca dane verí, alebo neverí a že môže dať čestné vyhlásenie. Tiež uviedol, že dôkazom o dodávke tovaru je len to, čo je napísané na faktúrach a kontrolný výkaz. Svedok tiež uviedol, že nakoľko od roku 1992 alebo 1993 si denne pichá 4- krát inzulín, je zdravotne ťažko postihnutý, mimo cukrovky trpí ťažkou neuropatiou, vie dodať len toľko, že ak niečo zamlčal, alebo sa pomýlil, alebo odpovedal nesprávne, nie je to jeho úmysel, ale že je to spôsobené jeho zdravotným stavom.
42. Správca dane uložil svedkovi C. Q. do 06.04.2017 k sporným dodávateľským faktúram od vyššie uvedených spoločností predložiť dôkazy. Svedok v stanovenej lehote a ani neskôr dôkazy správcovi dane nepredložil, všetky skutočnosti správca dane uviedol v úradných záznamoch (Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.06.2018 a č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2017).
43. Správca dane využil aj informácie získané v rámci daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 u členky združenia Ing. S. R., ktorá na ústnom pojednávaní dňa 08.03.2017 uviedla, že tovar fakturovaný spornými dodávateľskými faktúrami bol skutočne dodaný a bol ďalej predávaný odberateľom. Zmluvy so dodávateľskými spoločnosťami uzatvorené neboli, objednávky sa nevystavovali. Tovar sa objednával ústne, telefonicky, niekedy e-mailom, túto komunikáciu už nemá k dispozícii. S C. Q. jednala ona osobne, on vystavoval a podpisoval faktúry za dodávateľské spoločnosti, prijímal od nej peniaze a dával jej doklady o úhrade. Tovar vozil Q. na bielom aute, niekedy na jeho kombíku. V.. R. ďalej uviedla, že nevedela, kde Q. tovar zohnal, či pomocou subdodávateľov. Tovar preberala na nakladacej rampe predajne. Záznamy o prevzatí tovaru sa nevyhotovovali.
44. Zo spisu týkajúceho sa spoločnosti Q. LLC., organizačná zložka a zo spisu ďalšieho účastníka združenia - V.. R. správca dane miestnym zisťovaním zistil, že na adrese sídla uvedenej spoločnosti M. 6, H. je administratívna budova s kancelárskymi priestormi, Pri vchode do budovy sa nachádzajú schránky rôznych spoločností, ale spoločnosť Q. W.., organizačná zložka tam uvedená nebola. Podľa vyjadrenia správkyne budovy sa spoločnosť na tejto adrese nezdržiavala, ani s ňou nebol uzatvorený žiadny zmluvný vzťah. Spoločnosť je nekontaktná, nespolupracuje so správcom dane. Z výpovede svedka C. Q. v súvislosti s inými konaním (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.01.2016) vyplýva, že o priestoroch spoločnosti Q. LLC., organizačná zložka na adrese M. 6, H., svedok nič nevedel, ani prečo má spoločnosť sídlo na uvedenej adrese. Zariaďoval to podľa neho majiteľ firmy Q. pán K. G. Z. so G.. Svedok predložil správcovi dane preberací protokol zo dňa 01.06.2015, podľa ktorého C. Q. odovzdal preberajúcemu konateľovi spoločnosti T. K. W. so sídlom vo Veľkej Británii účtovné doklady a uzávierkové dokumenty od 28.07.2011 do 31.05.2015, notebook, účtovníctvo, pečiatky a doklad o odcudzení časti účtovníctva spoločnosti Q. W.., organizačná zložka. Správca dane následne v rámci medzinárodnej výmeny informácií zistil, že spoločnosť T. K. W. je dissolventná od roku 2012.
45. Zo spisu spoločnosti I. G., s.r.o. správca dane miestnymi zisťovaniami v prvej polovici roku 2017 zistil, že na adrese podľa obchodného registra sa uvedená spoločnosť nenachádza, na vstupnej bráne objektu ani nikde v okolí sa označenie spoločnosti neuvádzalo. Budovy a areál pôsobili opusteno. Ani vrátnik v priľahlej budove ani príslušníci Policajného zboru nevedeli, kde presne sa adresa S. XX nachádza a spoločnosť nepoznali.
46. Zo spisu spoločnosti S., s.r.o. správca dane zistil, že dňa 06.10.2016 bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese sídla W. XXXX, U., pričom bolo zistené, že spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza a ani nebola viditeľne označená na poštovej schránke. Ing. R. ako majiteľka nebytových priestorov potvrdila, že s uvedenou spoločnosťou má uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov od 15.02.2016 na dobu neurčitú. V čase vykonania miestneho zisťovania konateľ spoločnosti nebol zastihnutý. Správca dane preveroval sídlo uvedenej spoločnosti aj dňa 30.01.2017. Pri vstupe do budovy identifikoval názov spoločnosti na jednej z poštových schránok, avšak nikde nenašiel priestory tejto spoločnosti a podľa vyjadrenia zamestnancov okolitých prevádzok títo spoločnosť S., s.r.o. nepoznali a nevedeli uviesť, či sa v predmetnej budove takáto spoločnosť nachádza.
47. V inej daňovej veci bola správcovi dane doručená správa z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne ČVS: Y.-X/X-VYS-TN-XXXX zo dňa 29.11.2016, kde je uvedené, že uznesením vyšetrovateľa KR PZ Trenčín zo dňa 05.02.2016 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnený páchateľ vystupujúci pod menom Peter Q. ako vedúci Q. W.., organizačná zložka, v období najmenej od januára 2014 do marca 2015, a ako konateľ spoločnosti I. G., s.r.o., v období od apríla 2015 najmenej do augusta 2015, vyhotovoval fiktívne daňové doklady na zdaniteľné plnenia - dodanie tovaru a služieb v mene dodávateľa Q. W.., organizačná zložka, a následne v mene dodávateľa I. G., s.r.o., pričom k uskutočneniu takto deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, kde ako odberatelia vystupujú rôzne daňové subjekty sídliace najmä v trenčianskom, trnavskom a bratislavskom kraji, okrem iných aj V.. S. R., ktoré subjekty si tieto daňové doklady neoprávnene zahrnuli do svojho účtovníctva za účelom zníženia ich daňovej povinnosti na DPH, resp. uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, čím došlo k skráteniu DPH za príslušné zdaňovacie obdobia a neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, a tým zadovážili sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uznesením vyšetrovateľa KR PZ Trenčín zo dňa 20.05.2016 bolo začaté trestné stíhanie pre ďalší čiastkový útok pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného spáchaného formou spolupáchateľstva na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnený páchateľ vystupujúci pod menom C. Q. ako konateľ spoločnosti I. G., s.r.o., v období od septembra 2015 do novembra 2015 vyhotovoval fiktívne daňové doklady na zdaniteľné plnenia - dodanie tovaru a služieb v mene dodávateľa I. G., s.r.o., a následne potom, ako daňovému subjektu I. G., s.r.o. bola správcom dane dňa 10.11.2015 zrušená registrácia ako platiteľa DPH, ďalej vyhotovoval od novembra 2015 najmenej do januára 2016 fiktívne daňové doklady na zdaniteľné plnenia - dodanie tovaru a služieb v mene dodávateľa S., s.r.o. a v mene iných doposiaľ nestotožnených daňových subjektov, pričom k uskutočneniu takto deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, kde medzi odberateľmi je aj V.. S. R..
48. Žalobca v daňovom konaní predložil čestné vyhlásenia C. Q. ml., C. R., ktorí vyhlásili, že v rokoch 2013 až 2016 pomáhali pánovi Q. pri práci pre pani R. vo firmách Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. pri dodávkach tovaru do jej firmy a aj s vykládkou tovaru. V čestnom vyhlásení N. N., tiež predloženom žalobcom, menovaná vyhlasuje, že bola niekoľkokrát svedkom, ako pán C. Q. doniesol tovar pre V.. R. do kancelárie, kde pracovala na dohodu ako pomocná účtovníčka v rokoch 2015 až 2017.
49. Nakoľko C. Q. nevedel v žiadnom z daňových konaní uviesť názvy alebo mená dodávateľov, od ktorých spoločnosti Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. nadobúdali tovar, správca dane vykonal ďalšie šetrenie prostredníctvom podaných kontrolných výkazov a zistil, že v období december 2014 až marec 2015, t.j. v období, kedy sporné dodávateľské faktúry vystavovala pre žalobcu spoločnosť Q. W.., organizačná zložka, bola jediným jej dodávateľom spoločnosť I. G., s.r.o. Táto spoločnosť si však vo svojich kontrolných výkazoch nevykázala všetky dodania, z ktorých si spoločnosť Q. W.., organizačná zložka uplatnila odpočítanie dane (február 2015). S. spoločnosti I. G., s.r.o. boli spoločnosti Z., s.r.o., J. V.J., s.r.o., X. s.r.o., C. s.r.o., Q. s.r.o. a U.-B. s.r.o. Uvedení dodávatelia vo svojich kontrolných výkazoch dodanie tovaru alebo služby spoločnosti I. G., s.r.o. nevykázali. Ani dodávatelia spoločnosti S., s.r.o. - spoločnosť Y.-EU, s.r.o. a V. R. - nevykázali vo svojich kontrolných výkazoch dodanie tovaru alebo služby spoločnosti S., s.r.o. Z uvedených zistení správca dane prijal záver, že priami deklarovaní dodávatelia
žalobcu nenadobudli tovar od dodávateľov, ktorých uviedli vo svojich kontrolných výkazoch. Správcovi dane sa týmto zisťovaním nepotvrdilo, že spoločnosti Q. LLC., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. boli reálnymi dodávateľmi deklarovaných plnení žalobcovi.
50. Správca dane tiež zistil, že spoločnosti Q. LLC., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. v čase dodávky fakturovaného tovaru nemali zamestnancov, neboli registrované na závislú činnosť a za rok 2015 nepodali daňové priznanie k dani z príjmov.
51. Reagujúc na jednu z odvolacích námietok žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k otázke absencie autentickej svedeckej výpovede svedka C. Q., keď podrobne popísal úkony (pokusy) správcu dane smerujúce k zabezpečeniu účasti svedka na ústnom pojednávaní či už prostredníctvom predvolania poštou alebo prostredníctvom predvedenia príslušníkmi Policajného zboru. Všetky pokusy vypočuť svedka C. Q. priamo v daňovom konaní týkajúcom sa žalobcu boli neúspešné (k uvedenému pozri bod 7 tohto rozsudku). K čestným vyhláseniam predloženým žalobcom žalovaný uviedol, že nie sú dôkazom v daňovom konaní podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku. Sú len jednostranným tvrdením o určitej skutočnosti, ktorá nebola preukázaná žiadnymi ďalšími overiteľnými dôkazmi. Preto na ne pri hodnotení dôkazov nie je možné prihliadať. Vypočutie osôb podávajúcich čestné vyhlásenia ako svedkov, t.j. C. Q. ml., C. R. a N. N., sa správcovi dane ani žalovanému nejavilo ako účelné, nakoľko nie sú sporné tvrdenia vyplývajúce z podaných čestných vyhlásení, že nejaký tovar bol žalobcovi dodaný a že títo svedkovia sporadicky pomáhali pri vykladaní tohto tovaru. Spornou otázkou zostalo, či tovar dodali reálne tí dodávatelia, ktorí boli uvedené na sporných faktúrach.
52. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripomenul, že žalobca v roku 2015 podnikal v združení na základe Zmluvy o združení zo dňa 08.12.1992 a jej dodatkov spolu s V.. R. a ďalšími, pričom účastníci tejto zmluvy sa dohodli vyvíjať spoločnú obchodnú činnosť (zabezpečenie, skladovanie a maloobchodný predaj tovaru), všetci účastníci boli oprávnení a povinní na jej vykonávanie, rovnako boli oprávnení a povinní dávať podklady k vedeniu účtovnej evidencie a spoločnej činnosti, zodpovedali za správnosť podkladov, každý účastník združenia mal právo presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia ako aj nahliadať do účtovnej evidencie. Podľa obstaraných dôkazov sa síce dá predpokladať, že činnosť združenia prevažne zabezpečovala Ing. R. (viedla účtovníctvo, preberala tovar, vyplácala peniaze dodávateľom, osobne jednala s C. Q., ktorého dlhodobo poznala), ale vzhľadom k ustanoveniam zmluvy o združení, mal žalobca vedieť o činnosti združenia, aj o tom, od koho bol tovar nadobúdaný, komu boli vyplácané peniaze a mal poznať aspoň základné okolnosti nadobudnutia a dodania tovaru dodávateľskými spoločnosťami. Pokiaľ tomu tak nebolo, jedná sa na strane žalobcu o konanie s princípom náležitej odbornej starostlivosti. Žalobca v tomto prípade nebol dostatočne obozretný a predvídavý, aby reálny obsah faktúr mohol pred daňovými orgánmi preukázať aj inými dôkazmi, nielen faktúrami a dokladmi o ich úhrade a neprijal žiadne primerané opatrenia, ktoré mal a mohol prijať a ktoré by vylúčili účinky podvodného alebo zneužívajúceho konania, resp. účasti na takomto konaní.
53. K námietke, že správca dane použil dôkazy z iných konaní, napr. výsluchy svedkov, kde žalobca nemohol využiť právo byť prítomný pri výsluchu svedka s možnosťou klásť mu otázky, žalovaný uviedol, že žalobca bol správcom dane o všetkých zisteniach správcom dane informovaný a bola mu daná možnosť sa ku každému zo zabezpečených dôkazov vyjadriť. Použitie výsledkov z iných konaní umožňuje podľa žalovaného ustanovenie § 3 ods. 3 daňového poriadku.
54. K námietke týkajúce sa neprerokovania pripomienok a vyjadrení žalobcu, ktoré boli predložené dňa 04.12.2018 a dňa 23.01.2019, žalovaný uviedol, že sú nedôvodné. Listom zo dňa 20.09.2018 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Takúto formu oboznámenia správca dane zvolil z dôvodu, že dňa 18.09.2018 a dňa 19.09.2018 sa niekoľkokrát denne telefonicky pokúšal skontaktovať so žalobcom, ale neúspešne. K listu zo dňa 20.09.2018 sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 17.10.2018 a správca dane sa s pripomienkami vysporiadal v Protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2018. Ďalšie vyjadrenie k protokolu podal dňa 04.12.2018, s čím sa správca dane rovnako vysporiadal, a to na ústnom pojednávaní dňa 08.01.2019. Správca dane výsledky daňovej kontroly nezmenil, nakoľko žalobca k tvrdeným skutočnostiam nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca napriek tomu, že namietal výsledky daňovej kontroly a tvrdil, že k prerokovaniu jeho pripomienok nedošlo, odmietol detailne sa oboznámiť so zápisnicou. Na druhej strane možno mať za to, že s obsahom zápisnice súhlasil, čo deklaroval svojím podpisom. Aj k tejto zápisnici podal dňa 23.01.2019 vyjadrenie, ktoré bolo prerokované na ústnom pojednávaní dňa 06.02.2019. S obsahom tejto
zápisnice síce žalobca nesúhlasil, avšak ju podpísal. Na ústnom pojednávaní dňa 08.01.2019 správca dane dohodol so žalobcom deň spísania poslednej zápisnice, a to na 06.02.2019. V oboch prípadoch sa správca dane do zápisníc vyjadril k namietaným skutočnostiam a uviedol, prečo tieto skutočnosti nemajú vplyv na výsledok daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a prečo nedoplní dokazovanie, s čím sa v prípade vypočutia C. Q. nestotožnil odvolací orgán.
55. Vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí sumarizujúc doposiaľ uvedené skonštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní obstaral dostatočné množstvo dôkazov pre prijatie záveru vysloveného vo výroku prvostupňového rozhodnutia, dôkazy vyhodnotil podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, postupujúc v súlade so základnými zásadami daňového konania a ostatnými ustanoveniami daňového poriadku. Výdavok na jednej strane predstavuje príjem na strane druhej. Preto pojem preukázaný výdavok nemožno chápať inak ako preukázanie tejto skutočnosti na oboch stranách. Existencia daňovo uznateľného výdavku musí byť preukázaná daňovými subjektom. Ak daňový subjekt preukazuje výdavky dokladmi, ktoré neboli vystavené tým, kto je na nich uvedený ako vystaviteľ, nie je splnená podmienka preukázateľnosti deklarovaná v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., lebo daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je povinný znášať v daňovom konaní podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný ako odvolací orgán sa preto stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že v konkrétnom prípade spoločnosti Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. skutočne žalobcovi v roku 2015 dodali tovar deklarovaný spornými faktúrami.
56. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
57. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
58. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
59. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
60. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
61. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
62. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
63. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
64. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
65. Po preskúmaní obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, resp. nebolo preukázané reálne dodanie služieb v zmysle sporných faktúr dodávateľmi označenými na uvedených faktúrach (spoločnosti Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o.), je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. V kontexte argumentačnej podpory záverov daňových orgánov správny súd nezaznamenal také kvalitatívne vlastnosti preskúmavaných rozhodnutí, aby bolo možné námietku o ich nepreskúmateľnosti považovať za dôvodnú.
66. Hoci väčšina judikatúry NS SR v oblasti daní je produkovaná v súvislosti s problematikou dane z pridanej hodnoty, správny súd je názoru, že právne závery, najmä v otázke rozsahu a spôsobu dokazovania ako aj rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, sú v mnohých prípadoch využiteľné aj pre riešenie sporných otázok súvisiacich s daňou z príjmov. NS SR v rozsudku sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.201, vyslovil, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“ NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014 uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017.
67. Podľa rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 5Sžf/97/2010 „správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štúdiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.“
68. S uvedeným prístupom všeobecnej judikatúry k otázke daňového bremena a jeho rozloženia v daňovom konaní medzi daňový subjekt a správcu dane sa stotožnil aj ÚS SR, ako vyplýva z uznesenia I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
69. Z doposiaľ citovanej ako aj ďalšej judikatúry NS SR k daňovým otázkam vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia obchodnej transakcie nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia daňového subjektu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (5Sžf/97/2010, 3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov (dodávateľov) kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov na cudzích štátnych príslušníkov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zrušenie a zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nezhoršuje to dôkaznú situáciu na strane správcu dane, resp. nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016).
70. Hoci správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach pomerne podrobne poukázali na zistenia (viď vyššie časť rozsudku opisujúcu priebeh administratívneho konania), ktoré ich viedli k záveru o nepreukázaní reálneho dodania tovaru žalobcovi deklarovanými dodávateľmi - Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o., správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na niektoré fakty a z nich vyplývajúce skutočnosti, pre ktoré považuje právny záver daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena žalobcom nielen za správny, ale aj za riadne odôvodnený:
- správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť účtovníctvo žiadnej z dodávateľských spoločností;
- miestnymi zisťovaniami bolo preukázané, že dodávateľské spoločnosti sa na adrese svojho sídla nenachádzajú, nemajú tam označenie, poštu nepreberajú, iba spoločnosť S., s.r.o. mala svoje označenie na prenajatých priestoroch v obchodnom dome S. v U., avšak konateľ zastihnutý nebol;
- C. Q. - (v roku 2015) konateľ (resp. vedúci organizačnej zložky) všetkých troch dodávateľských spoločností nevedel v žiadnom z daňových konaní uviesť názvy (resp. obchodné mená) subjektov, od ktorých nadobúdal tovar, ktorý následne dodával žalobcovi alebo ďalšej účastníčke združenia - V.. S. R.;
- C. Q. sa nevedel kompetentne vyjadriť, akou činnosťou sa spoločnosti Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. v roku 2015 zaoberali, spravidla sa odvolával len na to, čo je uvedené v obchodnom registri, nevedel sa vyjadriť k tomu, či spoločnosti mali zamestnancov, pričom z odpovedí aj na ďalšie na otázky kladené správcom dane v daňových konaniach vyplýva, že nedisponoval informáciami, ktorými by ako štatutár obchodnej spoločnosti zorientovaný v príslušnej problematike disponovať mal,
- nepotvrdilo sa, že subdodávateľské spoločnosti „vystopované“ správcom dane na základe analýzy kontrolných výkazov spoločností Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o., boli skutočnými dodávateľmi tovarov týmto spoločnostiam;
- spoločnosti Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o., v čase deklarovaných dodávok tovarov nemali zamestnancov, neboli registrované na závislú činnosť a za rok 2015 nepodali daňové priznanie na daň z príjmov právnických osôb, z čoho vyplýva, že reálne nevykonávali ekonomickú činnosť;
- C. Q. o sebe tvrdil, že je zdravotne ťažko postihnutý, diabetik, trpiaci neuropatiou a napriek týmto diagnózam, ktorými mal trpieť aj v roku 2015 a pre ktoré bol dlhodobo práceneschopný, dokázal okrem zabezpečovania tovaru (vrátane jeho nakladania, vozenia a vykladania) prostredníctvom troch obchodných spoločností vystavovať za tieto spoločnosti faktúry a viesť účtovníctvo ;
- C. Q. tvrdil, že dodávky tovaru zabezpečoval aj vlastným vozidlom, pritom ním vedené spoločnosti ani v jednom prípade nepodali priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2015;
- bolo začaté trestné stíhanie vo veci fiktívneho vystavovania faktúr rôznym odberateľom, pričom ústrednou postavou tohto vyšetrovania v pozícii podozrivého bol C. Q..
71. K námietke týkajúcej sa nevypočutia svedka C. Q. správny poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že správca dane vyvinul náležité a primerané úsilie zamerané na to, aby svedka na účely jeho výsluchu na ústnom pojednávaní zabezpečil. Nielenže bol tento svedok opakovane predvolávaný z adresy svojho bydliska, ale správca dane využil aj inštitút predvedenia svedka. Všetky zákonom dostupné prostriedky na zabezpečenie tohto svedka, ktoré správca dane použil, však boli neúspešné. Daňový poriadok nestanovuje minimálny počet pokusov o predvedenie svedka, ktoré by mal správca dane vykonať, aby bolo možné ustáliť, že si splnil nadriadeným orgánom uloženú povinnosť osobne vypočuť C. Q. ako svedka. V takom prípade možno po opakovaných neúspešných korešpondenčných pokusoch už aj jeden preukázaný a zadokumentovaný pokus o predvedenie svedka príslušníkmi Policajného zboru, hoci s neúspešným výsledkom, považovať za taký, ktorým bola povinnosť uložená nadriadeným orgánom skonzumovaná. V tomto kontexte navyše nie je možné správcovi dane vyčítať, že došlo k porušeniu práva kontrolovaného daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedka, ak k takémuto výsluchu reálne nedošlo.
72. K námietke, že správca dane použil informácie získané z iných daňových konaní, pri ktorých získavaní nemohol žalobca spolupôsobiť a uplatňovať svoje práva, napr. účasťou na výsluchoch svedkov, správny súd uvádza, že možnosť použiť procesne korektne získané informácie z iných daňových konaní umožňuje správcovi dane priamo daňový poriadok, ktorý správcovi dane v ustanovení § 3 ods. 3 dokonca ukladá prihliadať „na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“ Správca dane je potom o takýchto zisteniach povinný ešte v priebehu daňovej kontroly informovať kontrolovaný daňový subjekt, čo v prípade žalobcu bolo dodržané. Na okraj možno poznamenať, že ak správca dane použil informácie získané výsluchom v daňovej veci Ing. S. R., išlo síce formálne o iný daňový subjekt, ale išlo súčasne o účastníka toho istého združenia, ktorého súčasťou bol v roku 2015 aj žalobca, pričom vypočúvaný svedok C. Q. sa vyjadroval k tým istým dokladom - faktúram, ktoré ako štatutár spoločností Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o. v roku 2015 vystavoval.
73. K námietke smerujúcej voči spôsobu, akým došlo k prerokovaniu pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, keď nesúhlasil s tým, že mu bol na ústnom pojednávaní predložený vopred pripravený text obsahujúci stanovisko správcu dane k jeho pripomienkam, možno uviesť, že z príslušných ustanovení daňového poriadku nevyplýva povinnosť správcovi dane, aby svoje vyjadrenie k pripomienkam a návrhom kontrolovaného daňového subjektu nachádzal, tvoril a do zápisnice koncipoval až priamo na pojednávaní za jeho prítomnosti. Požiadavku na prerokovanie pripomienok a návrhov
kontrolovaného daňového subjektu možno považovať za naplnenú, ak počas ústneho pojednávania správca dane oboznámi zrozumiteľným spôsobom so svojím stanoviskom k pripomienkam a návrhom kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu sa k nemu vyjadriť buď priamo na pojednávaní alebo mu poskytne lehotu na písomné vyjadrenie, ku ktorému následne zaujme stanovisko, ktoré odprezentuje daňovému subjektu na ďalšom ústnom pojednávaní. Z administratívneho spisu vyplýva, že po ústnom pojednávaní zo dňa 08.01.2019, na ktorom bol žalobca oboznámený so stanoviskom správcu dane, sa konalo ďalšie ústne pojednávanie dňa 06.02.2019, na ktorom správca dane zaujal stanovisko aj k medzitým mu doručenému ostatnému písomnému podaniu žalobcu. Námietku porušenia procesných práv v súvislosti s konkrétnym postupom správcu dane pri prerokovávaní pripomienok a návrhov žalobcu k protokolu z daňovej kontroly preto považuje správny súd za nedôvodnú.
74. K námietkam ohľadne toho, ako sa správca dane vysporiadal s dôkaznou hodnotou čestných vyhlásení a na ne nadväzujúcim návrhom na výsluch svedkov správny súd uvádza, že čestné vyhlásenia sú jednostranným tvrdením o určitej skutočnosti. Ich obsah bolo možné preveriť dodatočným výsluchom podávateľov čestných vyhlásení, t.j. C. Q. ml., C. R. a N. N., avšak ako správne poznamenal aj žalovaný, výsluch týchto osôb sa aj správnemu súdu javí ako nadbytočný a nesmerujúci k vyriešeniu spornej otázky. V daňovom konaní totiž nebola spochybnená existencia tovaru, ktorý bol fyzicky dopravovaný C. Q. alebo inými osobami V.. S. R. a žalobcovi a na ktorý tovar boli formálne vystavované faktúry znejúce na deklarovaných dodávateľov. Spornou zostala otázka, či tovar v priebehu roka 2015 dodávali žalobcovi reálne spoločnosti Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o., k čomu tieto osoby nemohli poskytnúť relevantné informácie, nakoľko ich nevedel poskytnúť ani C. Q. ako osoba najpovolanejšia sa vyjadriť k pôvodu tovaru, ktorý mal byť jeho spoločnosťami dodávaný. Ako bolo vysvetlené vyššie, pre dôvodné pochybnosti na strane správcu dane sa nepotvrdilo reálne dodanie služieb v zmysle sporných faktúr dodávateľmi označenými na uvedených faktúrach (spoločnosti Q. W.., organizačná zložka, I. G., s.r.o. a S., s.r.o.).
75. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. V procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo, pričom sa zaoberal každou relevantnou námietkou žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
76. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
77. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.