Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-227-2019.pdf
PDF · 171.64 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/227/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Avena Pharm s.r.o., IČO: 31 610 099, Žilina, Kysucká cesta č. 3, zastúpený JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 2, proti žalovaným v I. rade: D.. E. E. I. E. Z. D. P. I. , F. C. XX.X.XXXX, Q. T. R. T., A. Č.. XXX/X, v II. rade: H.. L. E. I. E. Z. D. P. Z. R. Á. , F. C. XX.X.XXXX, Q. T. R.P. T., A. Č.. XXX/ X, v III. rade: D.Á. U. K. Ď. I. F. , F. C. X.X.XXXX, Q. T. Ž., H. B. Č.. XXXX/XX, v IV. rade: E. U. K. Ď. I. F. Z. R. Á. , F. C. X.X.XXXX, Q. T. Ž.O., H. B. Č.. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Čadca, Mierová č. 1725, o zaplatenie sumy 1.400,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej v IV. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 5. októbra 2018, č.k. 24 C 70/2017-38, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 5. októbra 2018, č.k. 24 C 70/2017-38,
- vo výroku, ktorým uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.400,- € od 11.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e .
- vo výroku, ktorým priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na plnú náhradu trov konania, m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I. až IV. rade v rozsahu 100 %.
II. Odvolanie žalovanej v IV. rade voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 5. októbra 2018, č.k. 24 C 70/2017-38, vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku úroku z omeškania zamietol, o d m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I. až IV. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 5.10.2018, č.k. 24 C 70/2017-38, uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.400,- € od 11.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol; žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 21.4.2017, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1.400,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 6.1.2017 a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXXXX, užíval nebytové kancelárske priestory v dome vo vlastníctve žalovaných so súpisným č. XXX, postavenom na parcele č. XXXX, v katastrálnom území Žilina. V článku IV.1 zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške 1.400,- € mesačne a podľa článku IV.2 bola dohodnutá výška nákladov za elektrinu, plyn, vodu, odvoz smetí a upratovanie spoločných priestorov vo výške 250,- € mesačne. Listom zo dňa 3.11.2016 nájom vypovedal, k zániku nájomného vzťahu došlo ku
dňu 31.12.2016. Dňa 5.1.2017 nedopatrením uhradil na účet žalovaných nájomné a náklady za január 2017 v celkovej sume 1.650,- €. Následne niekoľkokrát telefonicky i prostredníctvom SMS kontaktoval žalovaného v III. rade, aby mu uvedenú čiastku, zaslanú bez právneho dôvodu, vrátili, čo žalobcovia (pravdepodobne žalovaní v I. až IV. rade, poznámka odvolacieho súdu) neurobili. Dňa 1.3.2017 mu bola doručená faktúra zo dňa 31.1.2017, č. XXXXXXX s dátumom dodania služby dňa 31.1.2017, splatná dňa 14.2.2017, na základe ktorej žalovaný v III. rade ako dodávateľ, mu účtoval sumu 1.400,- € za vyčistenie a vymaľovanie priestorov po skončení nájmu a uviedol, že prijaté preddavky predstavujú sumu 1.400,- € a fakturovaná suma k úhrade predstavuje 0,00 €. Listom zo dňa 2.3.2017 vrátil žalovanému v III. rade faktúru, pretože k takémuto plneniu neexistoval žiadny právny titul, takéto plnenie si neobjednal a o jeho vykonaní nebol ani žiadnym spôsobom upovedomený. Po následnom uhradení sumy 250,- € na jeho účet, získali všetci žalovaní neoprávnený majetkový prospech v sume 1.400,- €. Žalovaný v III. rade vystavil faktúru len účelovo, s cieľom neoprávnene zadržať sumu 1.400,- € formou započítania neexistujúceho nároku.
2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia ďalšieho pojednávania za splnenia podmienok podľa § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p., keď o koncentrácii konania a dôsledkoch včasného neuplatnenia prostriedkov procesnej obrany boli všetci žalovaní poučení. Žalovaní v I. až IV. rade sa k žalobe nevyjadrili; na výzvu súdu, aby sa k žalobe vyjadrili, žalovaní v podaní zo dňa 5.12.2017 iba oznámili, že túto aktivitu nemienia prezentovať, nakoľko namietajú miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III., keďže ani jeden zo žalovaných nemá adresu trvalého pobytu v obvode tohto súdu. Prvoinštančný súd konštatoval, že námietku miestnej nepríslušnosti neuznal ako dôvodnú, nakoľko žalovaní v I., II. rade majú adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Bratislava III. s odkazom na ustanovenie § 42 C.s.p. S prihliadnutím na čl. 7 ods. 2 základných princípov Civilného sporového konania, podľa ktorého je základnou povinnosťou súdu viesť strany k zmierlivému vyriešeniu sporu, nepristúpil k vyhláseniu rozsudku bez nariadenia pojednávania, ale nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom mali strany možnosť vyriešiť spor zmierom alebo mimosúdnou dohodou. Na nariadené pojednávanie sa žalovaní v III., IV. rade bez ospravedlnenia nedostavili, hoci práve žalovaný v III. rade bol podľa článku VIII.2 zmluvy o nájme poverený zastupovať ostatných spoluvlastníkov v operatívnych veciach a vystavil i predmetnú faktúru. Skutkový stav tvrdený žalobcom nebol sporný, vyplynul aj z predložených listinných dôkazov, pričom žalovaní v I. až IV. rade nenavrhli a nepredložili žiadne dôkazy, ani neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili tento skutkový stav.
3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 451, § 511, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dôvodil dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že nájom nebytových priestorov sa skončil dňa 31.12.2016. Podľa zmluvy o nájme mal žalobca platiť nájomné a náklady za bežný mesiac vopred, najneskôr do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Úhrada vykonaná žalobcom dňa 5.1.2017, t.j. po skončení nájmu bola evidentne vykonaná bez právneho dôvodu, a preto mu vznikol nárok na vrátenie omylom zaplatenej sumy 1.400,- €, ktorú všetci žalovaní získali plnením bez právneho dôvodu. V súlade so žalobným návrhom zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanú sumu žalobcovi, pretože žalovaní v I. až IV. rade sú spoluvlastníci nebytových priestorov, ktorých sa nájom týkal, zmluvu o nájme uzavreli všetci ako prenajímatelia a v zmluve označili účet, na ktorý sa má platiť ako účet prenajímateľov, teda spoločný účet. Keďže žalobca zaplatil na tento účet, sú povinní plniť spoločne a nerozdielne. 3.2. Žalovaným v I. až IV. rad uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania, keď sa všetci žalovaní nemohli dostať do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia už odo dňa 6.1.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po prijatí platby. Žalobca sa dopustil nepozornosti, keď bezdôvodne plnil, telefonické a SMS výzvy na vrátenie poukázanej sumy dostatočne nekonkretizoval a tak nebolo zrejmé kto, v ktoré dni a v akej lehote žiadal žalovaných v I. až IV. rade o vrátenie, pričom až v liste zo dňa 2.3.2017 žalobca preukázateľne stanovil žalovaným lehotu na vrátenie sumy do dňa 10.3.2017, preto až nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do omeškania. Žalobu zamietol len v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonnú 5 % sadzbu za obdobie od 6.1.2017 do 10.3.2017. 3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci rozhodujúci úspech, keďže jeho neúspech v časti úroku z omeškania sa nedá pomerne vyjadriť, priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady, ktorú sú všetci žalovaní povinní žalobcovi zaplatiť, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná v IV. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, g/ C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené). Uviedla, že na pojednávanie určené na deň 4.9.2018 sa riadne ospravedlnili žalovaní v I., II. rade a ak aj napriek tomu prvoinštančný súd konal, neboli splnené procesné podmienky na otvorenie pojednávania a prejednanie veci. Aj keď sa pojednávanie malo konať dňa 4.9.2018, napadnutý rozsudok je datovaný dňa 5.10.2018, preto predpokladá, že vo veci boli dve pojednávania, avšak na druhé pojednávanie konané dňa 5.10.2018 nebol ani jeden zo žalovaných volaní. Pokiaľ súd prvej inštancie v oba termíny pojednávaní (dňa 4.9.2018, kedy boli predvolaní na pojednávanie a dňa 5.10.2018, kedy bol na pojednávaní vynesený rozsudok) pojednával bez ich prítomnosti, tak takýmto svojim nesprávnym procesným postupom im odňal možnosť konať pred súdom v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tým, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, nemohli súdu doručiť relevantné dôkazy k tomu, že žaloba žalobcu je nedôvodná a špekulatívna. Žalobca mal prenajaté priestory v ich nehnuteľnosti v Žiline, pričom aj keď ich opustil, riadne ich nevypratal a neodovzdal im od nich kľúče, z dôvodu ktorého sa do týchto priestorov vôbec nevedeli dostať. Žalovaný v III. rade preto výzvou zo dňa 21.2.2017 vyzval žalobcu na vypratanie priestorov, aby z nich odstránil nebezpečný materiál označený ako „horľavý materiál 1., 2. a 3. triedy“, na čo žalobca reagoval tak, že odovzdal priestory dňa 22.2.2017, o čom bolo spísané potvrdenie, ktoré je už súčasťou spisu. V tomto potvrdení účelovo dopísala Mgr. H., že priestory boli odovzdané ku dňu 31.12.2016, čo nie je pravda, nakoľko by inak takéto potvrdenie nebolo vystavované dňa 22.2.2017 a nebola by zasielaná výzva na vypratanie zo dňa 21.2.2017. Dodala, že dňa 22.2.2017 si žalobca vypratal z priestorov všetky horľavé materiály 1., 2. a 3. triedy, k čomu priložila fotografie vyhotovené v tento deň, ktoré svedčia o tejto skutočnosti a túto skutočnosť vedia dosvedčiť aj svedkovia J. Q. a P. P.. Keďže žalobca odovzdal predmetné priestory v dezolátnom stave, t.j. neuviedol ich do pôvodného stavu ako mu boli odovzdané, a to vyčistené a vymaľované, žalovaný v III. rade tieto priestory vymaľoval a vyčistil, aby boli v užívania schopnom stave a mohli byť odovzdané ďalšiemu nájomcovi. Za vyčistenie a vymaľovanie priestorov vystavil žalovaný v III. rade žalobcovi faktúru zo dňa 31.1.2017, č. XXXXXXX, od ktorej bol odpočítaný prijatý preddavok vo výške 1.400,- €, ktorý je predmetom tejto žaloby, preto i z tohto dôvodu zanikol tento preddavok a nie je ho možné vymáhať v súdnom konaní. Priestory boli v mesiaci február 2017 riadne vymaľované a vyčistené, ale faktúra zo dňa 31.1.2014, č. XXXXXXX bola vystavená skôr z dôvodu, aby si bol nájomca vedomý toho, že priestory neodovzdal v užívania schopnom stave a oni ich museli dať do takého stavu, aby ich mohli opätovne prenajať. Žalobca priestory akurát vypratal, čo do horľavých látok, ale vyčistiť a vymaľovať ich museli samy v tomto konaní. Žalobca do dnešného dňa nemá uhradené ani len nájomné za celý mesiac január 2017 a za mesiac február 2017 do 22. dňa, teda do dátumu, kedy vypratal priestory, pričom tento dlh bude predmetom samostatnej žaloby. Má za to, že žalovaná pohľadávka v tomto konaní vo výške 1.400,- € zanikla započítaním, keď žalovaný v III. rade preddavkovú platbu v sume 1.400,- € započítal za maľovanie a vyčistenie prenajatých priestorov tiež v sume 1.400,- €, pričom v zmysle vyššie uvedenej faktúry je fakturovaná suma k úhrade vo výške 0,- €. Súd prvej inštancie tak nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom vôbec nezistil skutkový stav veci, keď vo veci sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré uviedla a ktoré v konaní neboli uplatnené. Dokonca sa domnieva, že v petite rozsudku vo výroku č. I. malo byť uvedené, ktorí žalovaní majú zaplatiť a tak mal tento petit znieť „Žalovaní v I. až IV. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ....“. Namietla aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o námietke miestnej príslušnosti, nakoľko ani jeden zo žalovaných nemá ako fyzická osoba adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Bratislava III., pričom námietka miestnej príslušnosti nie je zo strany prvoinštančného súdu zákonne rozhodnutá a v napadnutom rozhodnutí ani riadne odôvodnená. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v IV. rade uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, spravodlivý, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, náležitého skúmania a vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, keď bol vydaný na základe správnych skutkových zistení, správneho procesného postupu v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a na základe správneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru sa prvoinštančný súd nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by akýmkoľvek spôsobom porušili
právo na spravodlivý proces sporových strán. Súd prvej inštancie postupoval z procesného hľadiska správne a v súlade s Civilným sporovým poriadkom, pričom žiadna z námietok žalovanej v IV. rade nie je dôvodná. Žaloba a prílohy k žalobe boli doručené všetkým žalovaným spolu s uznesením č. k. 24 C 70/2017-19, v ktorom boli vyzvaní, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k žalobe a uviedli skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli podané včas, súd nemusí prihliadať. Žalovaní v I. až IV. rade sa však v stanovej lehote k vecnej a skutkovej stránke žaloby nijakým spôsobom nevyjadrili, neuviedli žiadne skutkové tvrdenia a ani neoznačili a nepredložili na svoju obranu žiadne dôkazy. Podaním zo dňa 5.12.2017 vzniesli iba námietku miestnej nepríslušnosti a oznámili prvoinštančnému súdu, že sa k žalobe nemienia vyjadriť. Súd prvej inštancie správne neuznal námietku miestnej nepríslušnosti ako dôvodnú, pretože žalovaní v I., II. rade majú adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Bratislava III. Podľa § 42 C.s.p. súd na neodôvodnenú námietku miestnej nepríslušnosti neprihliada, ale vysporiada sa s ňou až v rozhodnutí vo veci samej. Následne prvoinštančný súd vedený snahou o zmierlivé vyriešenie sporu, nariadil termín pojednávania na deň 4.9.2018, na ktorý boli predvolaní všetci účastníci sporu, ale nezúčastnil sa ho ani jeden zo žalovaných. Žalovaní v I., II. rade sa písomne ospravedlnili, avšak žalovaný v III., IV. rade sa nedostavili bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Súd prvej inštancie samotné pojednávanie dňa 4.9.2018 ani neotvoril a rozhodol postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. Na deň 5.10.2018 bol určený termín verejného vyhlásenia rozsudku, ktorý bol riadne zverejnený na webovom sídle prvoinštančného súdu i na jeho úradnej tabuli, takže dňa 5.10.2018 sa vo veci nekonalo pojednávanie, ako nesprávne uviedla žalovaná v IV. rade. Z uvedeného je zrejmé, že akékoľvek procesné námietky žalovanej v IV. rade v tomto smere sú nedôvodné a neopodstatnené, pričom absolútne nereflektuje ustanovenia Civilného sporového poriadku týkajúce sa nariadenia a konania pojednávania, ale najmä absolútne opomína koncentračnú zásadu, ktorá je imanentnou súčasťou civilného procesu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 153 ods. 1 a § 167 ods. 1 C.s.p. Je tak nepochybné, že akékoľvek prostriedky procesnej obrany a skutočnosti na svoju obranu mali všetci žalovaní možnosť a dokonca povinnosť uviesť a predložiť už na výzvu súdu prvej inštancie spolu s doručenou žalobou, keď boli poučení o koncentrácií konania, čo ani jeden zo žalovaných neurobil a nepredložili žiadne vyjadrenie vo veci samej, iba sami doslovne uviedli, že „uvedenú aktivitu nemienia prezentovať.“ Ani jeden zo žalovaných v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nereagoval na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, jeho nárok nijako nespochybnili a za týmto účelom nepredložili ani jeden dôkaz a tak skutkový stav ním opísaný, nepovažujú za sporný. Nestotožnil sa s odvolacou námietkou žalovanej v IV. rade, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože postup prvoinštančného súdu nebol výsledkom žiadneho jeho procesného pochybenia, ale výlučne následkom procesnej pasivity všetkých žalovaných v tomto spore. Odkázal na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. s tým, že žalovaní v I. až IV. rade v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nijakým spôsobom nespochybnili jeho nárok, hodnota žalovanej istiny neprevyšuje 2.000,- € a tak boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. K samotnému termínu pojednávania dňa 4.9.2018 konštatoval, že bol nariadený výlučne za účelom prípadného uzavretia mimosúdnej dohody s prihliadnutím na čl. 7 ods. 2 C.s.p. Išlo o ústretový krok práve voči žalovaným, nakoľko súd prvej inštancie mohol rozhodnúť a vyhovieť žalobe i bez nariadenia tohto termínu pojednávania. Zdôraznil, že sa žiaden zo žalovaných na danom termíne pojednávania nezúčastnil, žalovaní v III., IV. rade bez akéhokoľvek ospravedlnenia, toto pojednávanie ani nebolo otvorené a bol stanovený termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 5.10.2018, kedy bol predmetný rozsudok verejne vyhlásený. Nemôže potom akceptovať námietky žalovanej v IV. rade týkajúce sa údajného nesplnenia procesných podmienok a odňatia možnosti konať pred súdom, keďže vo veci pojednávanie ani nebolo otvorené, pričom o verejnom vyhlásení rozsudku boli všetci žalovaní upovedomení zákonným spôsobom podľa § 219 ods. 3 C.s.p. Je zarážajúce, že uvedené námietky vznáša práve žalovaná v IV. rade, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 4.9.2018 nijakým spôsobom neospravedlnila, ani dodatočne v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie postupoval v tejto veci procesne správne a v absolútnom súlade s Civilným sporovým poriadkom. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná v IV. rade v podanom odvolaní uviedla aj skutkové tvrdenia týkajúce sa žalovanej pohľadávky, ku ktorým predložila i dôkazy. Je ale nepochybné, že žalovaní v I. až IV. rade mali povinnosť predložiť akékoľvek prostriedky procesnej obrany vo svoj prospech včas, t.j. potom, ako im bola doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie, pričom mali v konaní dostatočnú možnosť k jeho skutkovým tvrdeniam zaujať stanovisko, ale vlastným pričinením túto možnosť nevyužili a tým nesplnili svoju povinnosť podľa § 153 ods. 1 a § 154 C.s.p. Námietka žalovanej v IV. rade, že jej nebolo umožnené doručiť súdu relevantné dôkazy k tomu, že jeho žaloba je nedôvodná a špekulatívna, je v kontexte vyššie uvedeného účelová a nezmyslená. Prvý raz podala žalovaná v IV. rade vecné námietky až v samotnom odvolaní a podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky v zmysle § 366 C.s.p. na
uplatnenie novôt v odvolacom konaní. Z opatrnosti a pre úplnosť dodal, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy 1.400,- € s príslušenstvom je oprávnený, skutkové tvrdenia žalovanej v IV. rade sú nepravdivé, účelové a prekrútené. Medzi stranami nie je sporné, že ku dňu 31.12.2016 došlo zániku nájomného vzťahu na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 20112. Ku dňu skončenia nájmu bola z prenajímaných priestorov vyprataná a odnesená prevažná časť jeho nábytku a ostatného interiérového vybavenia a so žalovaným v III. rade, ktorý bol oprávnený v bežných veciach konať v mene všetkých prenajímateľov, výslovne za prítomnosti svedkov dohodli, že istá časť inventára zostane naďalej umiestnená v predmetných priestoroch, nakoľko žalovaný v III. rade deklaroval záujem tento inventár odkúpiť pre budúcich nájomcov týchto priestorov. Žalovaný v III. rade ku koncu roka 2016, ani začiatkom roka 2017 nemal žiadneho nového nájomcu, svoje stanovisko ohľadne odkúpenia ponechaného inventára neustále odďaľoval napriek jeho niekoľkým urgenciám. Uvedené priestory v období po skončení nájmu žiadnym spôsobom nevyužíval, nenavštevoval, ani sa tam nezdržiavali žiadni jeho zamestnanci, prípadne iné osoby. Zmena v postoji žalovaného v III. rade nastala až po chybnom zaslaní sumy 1.400,- €, ktorú mu odmietol vrátiť a začal vyvíjať kroky navodzujúce dojem porušovania povinností a dohôd z jeho strany. K údajnému odovzdania priestorov v dezolátnom stave a nutnosti ich vymaľovania, na ktoré mal byť poskytnutý preddavok vo výške 1.400,- € konštatoval, že ide o absolútne nepravdivé tvrdenie, nezodpovedajúce realite. Suma 1.400,- € v žiadnom prípade nepredstavovala žiadny „preddavok“ na vypratanie a vymaľovanie priestorov, išlo o mylne zaslanú platbu za nájomné z dôvodu nezrušenia trvalého príkazu, o čom svedčí aj popis omylom zaslanej platby - „naj. lek. avena“ (nájomné lekáreň AvenaPharm). Žalovaný v III. rade rozhodol, že mu túto platbu nevráti a účelovo vystavil faktúru č. XXXXXXX s dátumom plnenia dňa 31.1.2017 za vyčistenie a vymaľovanie priestorov, v ktorej si započítal údajný „preddavok“ vo výške 1.400,- €. V tejto súvislosti zdôraznil, že okrem nájomného bola v ten istý deň mylne zaslaná i platba za energie (250,- €), ktorú mu žalovaní neskôr vrátili, takže tvrdenie o akomsi „preddavku“ vo výške 1.400,- € je irelevantné a všetci žalovaní, predovšetkým žalovaný v III. rade, musel mať vedomosť o akú platbu išlo. Vrátenie uvedenej platby niekoľkokrát žiadal a urgoval prostredníctvom emailu a telefonicky. Na prijatie a použitie sumy 1.400,- € nemal žalovaný v III. rade žiadny právny dôvod, k prijatiu údajného „preddavku“ mu nevystavil riadnu zálohovú faktúru alebo iný relevantný dokument, ktorý by zodpovedal jeho tvrdeniam o preddavku na vypratanie a vymaľovanie. Poukázal na skutočnosť, že ako dátum plnenia je na faktúre uvedený deň 31.1.2017, ale samotná žalovaná v IV. rade v odvolaní uviedla, že priestory mali byť údajne vymaľované až vo februári 2017, takže faktúra č. XXXXXXX je vystavená nezákonne, v rozpore s účtovnými a daňovými predpismi. Navyše na fakturáciu predmetného plnenia voči nemu neexistuje žiadny právny titul, nakoľko ide o plnenie, ktoré si neobjednal, nebol o jeho vykonaní akýmkoľvek spôsobom upovedomený a na jeho úhradu neexistuje žiadny právny či zákonný dôvod. O nutnosti vymaľovania priestorov ho ani jeden zo žalovaných neinformoval, ani ho o to nepožiadal. Naopak, žalovaný v III. rade ho pri vypratávaní priestorov výslovne ubezpečil, že žiadne vymaľovanie nie je potrebné. Považuje sumu 1.400,- € za vypratanie a vymaľovanie priestorov za nadhodnotenú, ktorá v žiadnom prípade nezodpovedá údajnému plneniu. Ak by ho všetci žalovaní vyzvali na vymaľovanie priestorov, urobil by tak za podstatne nižšiu sumu. Predmetný postup nemal oporu ani v ustanoveniach nájomnej zmluvy. V prípade, ak sa žalovaní v I. až IV. rade domnievali, že po skončení nájmu konal v rozpore s akýmkoľvek ústnym dojednaním, mali možnosť využiť postup podľa článku III zmluvy o nájme a prenajímané priestory za prítomnosti dvoch svedkov otvoriť, všetky veci previezť a uskladniť v náhradnom priestore, o čom mal byť vyhotovený písomný protokol, čo neurobili a uchýlili sa k neoprávnenému zadržaniu platby, ktorá im bola zaslaná bez právneho dôvodu, čím sa dopustili bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Nesúhlasí ani s tým, že k vykonaniu takéhoto plnenia vo forme vyčistenia a vymaľovania priestorov vôbec došlo, pretože priestory odovzdal v stave zodpovedajúcom obvyklému užívaniu, vyčistené a hygienický vymaľované, čo jednoznačne vyplýva i z potvrdenia - protokolu spísaného dňa 22.2.2017, v ktorom žalovaný v III. rade vlastnoručným podpisom potvrdil, že prenajímané priestory boli odovzdané ako vyhovujúce v súlade s článkom VII bod 15 zmluvy o nájme. Tvrdenie žalovanej v 3. rade (správne v IV. rade, poznámka odvolacieho súdu) o údajnom dezolátnom stave prenajatých priestorov je v zmysle vyššie uvedeného celkom nepravdivé. Navyše žalovaní v I. až IV. rade nijakým spôsobom nepreukázali, že k vyprataniu a vymaľovaniu priestorov skutočne došlo a tak podľa neho ide iba o účelový postup všetkých žalovaných s cieľom obohatiť sa na jeho úkor. Za absolútne nepravdivé považuje tvrdenie, že žalovaní v I. až IV. rade nemali od prenajímaných priestorov kľúče, že sa do nich vôbec nevedeli dostať, nakoľko samotná nájomná zmluva v článku VII bod 15 predpokladala, že prenajímatelia, resp. oprávnený zástupca prenajímateľov, bude mať od priestorov jednu kópiu kľúča pre prípad mimoriadnej udalosti. Žalovaní v I. až IV. rade disponovali kópiou kľúča od prenajatých priestorov, o čom svedčí skutočnosť, že z prenajatých priestorov
vyhotovili žalovaní v III., IV. rade predloženú fotodokumentáciu zo dňa 22.2.2017, ktorá bola vyhotovená bez jeho prítomnosti. Žalovaná v IV. rade v mene všetkých žalovaných uvádza nepravdivé tvrdenia, ktorými sa snaží zakryť skutočnosť, že ponechanie omylom zaslanej platby vo výške 1.400,- € bolo z ich strany bezdôvodným obohatením na jeho úkor, avšak jeho nárok na zaplatenie uvedenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia je správny a odôvodnený, čo správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadal trovy odvolacieho konania.
6. Žalovaní v I., II., III. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v IV. rade uviedli, že sa s jej odvolaním v plnom rozsahu stotožňujú a majú za to, že sú naplnené všetky odvolacie dôvody, o ktoré žalovaná v IV. rade svoje odvolanie oprela. Je pravdou, že žalovaný v III. rade výzvou zo dňa 21.2.2017 vyzval žalobcu, aby priestory vypratal a odstránil nebezpečný (horľavý) materiál, ktorý sa v nich nachádzal; dňa 22.2.2017 zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu priestorov, o čom bolo spísané potvrdenie, ktorého súčasťou ale nebolo uvedenie dátumu odovzdania 31.12.2016. Tento dátum musela asi dopísať Mgr. H. až neskôr. Žalovaný v III. rade nemal dôvod zasielať žalobcovi výzvu na vypratanie priestorov, ak by tieto už boli vypratané, pričom by potvrdenie o vyprataní nebolo datované dňom 22.2.2017. Ako uviedla žalovaná v IV. rade vo svojom odvolaní, žalobca odovzdal predmetné priestory v dezolátnom stave, neuviedol ich do pôvodného stavu ako mu boli odovzdané, a to vyčistené a vymaľované, preto bol žalovaný v III. rade nútený dať tieto priestory vymaľovať a vyčistiť, aby mohli byť odovzdané ďalšiemu nájomcovi v užívania schopnom stave. Za vyčistenie a vymaľovanie predmetných priestorov bola žalobcovi vystavená dňa 31.1.2017 faktúra č. XXXXXXX, podľa ktorej bol odpočítaný prijatý preddavok vo výške 1.400,- €, ktorý jepredmetom tejto žaloby, ktorý preddavok zanikol a nie je možné ho vymáhať v súdnom konaní. Stotožnili sa s tvrdeniami žalovanej v IV. rade uvedenými v jej odvolaní, že priestory boli v mesiaci február 2017 riadne vymaľované a vyčistené, avšak faktúra bola vystavená skôr za tým účelom, aby si bol žalobca (nájomca) vedomý, že priestory neodovzdal v užívania schopnom stave, ako aj že žalobca nemá uhradené nájomné za celý mesiac január 2017 a za mesiac február 2017 do 22. dňa tohto mesiaca, t.j. kedy došlo zo strany žalobcu k vyprataniu priestorov, čo bude predmetom samostatnej žaloby. Majú za to, rovnako ako žalovaná v IV. rade, že pohľadávka vo výške 1.400,- € zanikla započítaním, nakoľko žalovaný v III. rade preddavkovú platbu v tejto výške započítal za maľovanie a vyčistenie prenajatých priestorov, čo potvrdzuje aj samotná faktúra zo dňa 31.1.2017, v ktorej je uvedená fakturovaná suma k úhrade vo výške 0,- €. Navrhli odvolaciemu súdu (Krajskému súdu v Žiline) odvolaniu vyhovieť.
7. Žalovaná v IV. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že žalobca sa vyjadril v bodoch I., II. svojho vyjadrenia k jej odvolacím námietkam týkajúcich sa procesných pochybení súdu prvej inštancie, k čomu sa duplicitne vyjadrovať nebude s poukazom na svoje odvolanie, v ktorom konkretizovala, v čom spočíva procesné pochybenie prvoinštančného súdu. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu ohľadne ukončenia nájomnej zmluvy ku dňu 31.12. 2016 s odkazom na čl. VII bod 15 nájomnej zmluvy, ktorý žalobca porušil, pretože tieto prenajaté kancelárske priestory nechal v dezolátnom stave a neuviedol ich do pôvodného stavu ako mu boli odovzdané, t.j. vyčistené a vymaľované. Okrem toho, že žalobca zanechal tieto priestory v dezolátnom stave, tak ich ani riadne nevypratal a neodovzdal kľúče. Zopakovala tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní týkajúce sa výzvy žalovaného v III. rade žalobcovi zo dňa 21.2.2017, vystavenia faktúry zo dňa 31.1.2017, č. XXXXXXX. K tomu, že nemali k dispozícii kľúče, svedčí akceptovanie výzvy žalobcom, kedy na základe spísaného potvrdenia zo dňa 22.2.2017 došlo k odovzdaniu priestorov a z uvedeného vyvstáva otázka, prečo by im dňa 22.2.2017 otváral priestory nájomca, ak mali mať od prenajatých priestorov k dispozícii kľúče, ako tvrdí žalobca. Zotrvala i na tom, že vystavením uvedenej faktúry došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok podľa § 580 Občianskeho zákonníka, z dôvodu ktorého je žaloba nedôvodná. Zotrvala na odvolacom návrhu.
8. Žalovaná v IV. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v I., II., III. rade k jej odvolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich vyjadrením. Žalovaný v III. rade správne uviedol, že žalobca mal prenajaté priestory v ich nehnuteľnosti v Žiline, ktoré pri svojom odchode riadne nevypratal a neodovzdal im ani od nich kľúče, preto ho vyzval výzvou zo dňa 21.2.2017, aby tieto priestory vypratal a odstránil z nich nebezpečný (horľavý) materiál, ktorý sa v nich nachádzal. Na túto výzvu žalobca ihneď reagoval, priestory odovzdal dňa 22.2.2017, o čom bolo spísané potvrdenie. Je nelogické, aby pri odovzdaní priestorov bol uvedený dátum odovzdania 31.12.2016, keď reálne k nemu došlo až dňa 22.2.2017, preto musela Mgr. H. na toto potvrdenie o odovzdaní priestorov dodatočne dopísať dátum
ku dňu 31.12.2016. Keďže žalobca odovzdal predmetné prenajaté priestory v dezolátnom stave, t.j. neuviedol ich do pôvodného stavu ako mu boli odovzdané, žalovaný v III. rade potvrdil, že ich bol nútený dať vyčistiť a vymaľovať, aby boli užívaniaschopné a mohli byť odovzdané ďalšiemu nájomcovi. Na základe toho vystavil faktúru dňa 31.1.2017, č. XXXXXXX, od ktorej odpočítal prijatý preddavok od žalobcu vo výške 1.400,- €, ktorý je predmetom tejto žaloby. Aj keď boli priestory až vo februári 2017 vyčistené a vymaľované, uvedená faktúra bola vystavená skôr práve kvôli tomu, aby si žalobca bol vedomý, že tieto priestory neodovzdal v užívaniaschopnom stave. Žalovaní v I. až III. rade potvrdili, že žalobca až dňa 22.2.2017 vypratal prenajaté priestory, ale nezaplatil nájomné za obdobie január 2017 a časť mesiaca február 2017 (do dňa 22.2.2017), tento dlh bude predmetom samostatnej žaloby. Má za to, ako aj žalovaní v I. až III. rade, že žalovaná pohľadávka v tomto konaní vo výške 1.400,- € zanikla započítaním, keďže žalovaný v III. rade preddavkovú platbu prijatú od žalobcu vo výške 1.400,- € započítal za maľovanie a vyčistenie prenajatých priestorov v tej istej sume, čo potvrdzuje vystavenie vyššie citovanej faktúry na sumu 0,- €. Zotrvala na odvolacom návrhu.
9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v I., II., III. rade k odvolaniu žalovanej v IV. rade uviedol, že sa pridržiava obsahu a tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 14.01.2019. Podľa jeho názoru nie je daný žiaden odvolací dôvod uvádzaný žalovanou v IV. rade ako tvrdili žalovaní v I. až III. rade vo svojom vyjadrení, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, vydaný na základe správneho procesného postupu v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a na základe správneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by akýmkoľvek spôsobom porušili právo na spravodlivý proces všetkých žalovaných alebo by im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zopakoval, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s princípom koncentrácie sporového konania a ustanovením § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. Žalovaní v I. až IV. rade sa po doručení žaloby spolu s prílohami, ani v celom priebehu konania, sa nijako nevyjadrili k skutkovej a právnej stránke veci, jeho nárok nijako nespochybnili a nepredložili ani jeden dôkaz, takže skutkový stav ním opísaný nepovažovali za sporný. Akékoľvek prostriedky procesnej obrany a skutočnosti na svoju obranu mali všetci žalovaní možnosť a dokonca povinnosť uviesť a predložiť už na výzvu súdu spolu s doručenou žalobou, keď boli poučení o koncentrácií konania. Skutkové a právne námietky vzniesla žalovaná v IV. rade až v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku a ostatní žalovaní až v predloženom vyjadrení zo dňa 3.1.2019, ale podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na uplatnenie novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p. Zdôraznil, že ani jeden zo žalovaných sa nezúčastnil termínu pojednávania konaného dňa 4.9.2018, žalovaní v III., IV. rade dokonca bez akéhokoľvek ospravedlnenia, preto prvoinštančný súd postupoval podľa 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. a toto pojednávanie ani neotvoril a nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 5.10.2018, na ktorom vyhlásil napadnutý rozsudok. O verejnom vyhlásení rozsudku boli žalovaní v I. až IV. rade riadne upovedomení podľa § 219 ods. 3 C.s.p. Postup súdu prvej inštancie v tomto spore nebol výsledkom žiadneho jeho procesného pochybenia, iba výlučne následkom procesnej pasivity žalovaných v I. až IV. rade. Odvolanie žalovanej v IV. rade považuje za nedôvodné, keď ani žiadne odvolacie dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku nie sú dané na strane žalovaných v I. až III. rade. K tvrdeniam žalovaného v III. rade týkajúce sa odovzdania prenajatých priestorov, ktoré majú spochybňovať jeho nárok zaplatenie žalovanej sumy uviedol, že akékoľvek prostriedky procesnej obrany vo svoj prospech mali všetci žalovaní povinnosť predložiť včas, t.j. potom, ako im bola doručená žaloba s výzvou súdu na vyjadrenie,
vlastným pričinením túto možnosť nevyužili a tým nesplnili svoju povinnosť podľa § 153 ods. 1 a § 154 C.s.p. Prvý raz podal žalovaný v III. rade vecné námietky až vo vyjadrení zo dňa 3.1.2019, avšak má za to, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 366 C.s.p. K pozmeňovaniu, resp. dodatočnému doplneniu dátumu zo strany Mgr. H. konštatoval, že ide o absolútne nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie, keď mu nie je zrejmé aký dátum mal byť zo strany Mgr. H. na potvrdení dodatočne dopísaný, takže tvrdenia sú v tomto smere nezrozumiteľné a zmätočné. Žalobca, ani žiaden jeho zamestnanec nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom pozmeňovať a dodatočne upravovať akékoľvek listiny, pretože rešpektoval ústnu dohodu so žalovaným v III. rade a ustanovenia zmluvy o nájme nebytových priestorov ohľadom vypratania predmetných nehnuteľností. K údajnému odovzdaniu priestorov v dezolátnom stave a nutnosti ich vymaľovania, na ktoré mal byť žalovanému v III. rade poskytnutý preddavok vo výške 1.400,- € uviedol, že ide o absolútne nepravdivé tvrdenie, nezodpovedajúce realite. Zopakoval, že suma 1.400,- € v žiadnom prípade nepredstavovala žiadny „preddavok” na vypratanie a vymaľovanie priestorov, išlo o mylne zaslanú platbu za nájomné z dôvodu nezrušenia trvalého príkazu, zo strany žalovaného v III. rade išlo o účelové konanie, za ktoré považuje vystavenie
faktúry dňa 31.1.2017, č. XXXXXXX za vyčistenie a vymaľovanie priestorov v sume 1.400,- €. Opätovne uvádzal skutočnosti uvedené už vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v IV. rade ohľadne sumy 250,- €, dátumu vystavenia faktúry, doby kedy malo prísť k vymaľovaniu predmetných priestorov a k neodovzdaniu priestorov v dezolátnom stave. Žalovaní v I. až IV. rade nijakým spôsobom nepreukázali, že k vyprataniu a vymaľovaniu priestorov skutočne došlo spôsobom aký uvádzajú, keď má za to, že ide iba o účelový postup z ich strany s cieľom bezdôvodne sa obohatiť sa na jeho úkor z neoprávnene zadržanej platby omylom zaslaného nájomného. Zotrval na odvolacom návrhu.
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v IV. rade k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovanej IV. rade nevyjadril. Žalovaní v I., II., III. rade sa k vyjadreniu žalobcu k ich vyjadreniu k odvolaniu žalovanej v IV. rade a vyjadreniu žalovanej IV. rade k ich vyjadreniu k odvolaniu žalovanej v IV. rade nevyjadrili.
11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej v IV. rade nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. apríla 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovanej v IV. rade, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 1.400,- € s príslušenstvom (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
12. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.
14. Žalovaná v IV. rade svoje odvolanie odôvodnila (okrem iného) i ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky. Odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutou s niektorou z nasledovných procesných vád (§ 380 ods. 2 C.s.p.), t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti strany sporu, povinného zastúpenia, prekážky veci právoplatnej rozhodnutej veci alebo skôr začatého konania, zrozumiteľnosti a úplnosti žaloby. Odvolateľka takéto procesné vady vo svojom odvolaní netvrdila a zároveň ich existenciu nezistil ani odvolací súd. Žalovaná v IV. rade sa vo svojom odvolaní obmedzila iba na citovanie právnej úpravy § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p. s odôvodnením, že súd prvej inštancie konal vo veci aj napriek tomu, že žalovaní v I., II. rade sa ospravedlnili na pojednávanie konané dňa 4.9.2018. Takto formulovaný odvolací dôvod nepredstavuje procesné vady uvedené v § 380 ods. 2 C.s.p., ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, na ktoré by musel odvolací súd prihliadnuť, tak ako je uvedené v bode 13. odôvodnenia tohto rozsudku. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia.
15. Tvrdenie žalovanej v IV. rade uvedené v jej odvolaní, že namieta napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti o námietke miestnej príslušnosti, keď ani jeden zo žalovaných nemá ako fyzická osoba adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Bratislava III., odvolací súd považuje za nedôvodné a stotožňuje sa s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedeným v bode 6.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dodáva, že po vznesenej námietke miestnej príslušnosti všetkými žalovanými (č.l. 22 spisu), prvoinštančný súd postupoval správne a zistil prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky, že žalovaný v I. rade má evidovaný trvalý pobyt na adrese R. T., A. č. XXX/X, časť obce E. Biel, okres J., od 15.7.2010 (č.l. 24 spisu). Podľa § 14 C.s.p. všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že základným kritériom pre určenie príslušnosti súdu je adresa trvalého pobytu žalovanej osoby. O žalobe bude teda rozhodovať ten súd, v obvode ktorého má žalovaná osoba adresu trvalého pobytu. Civilný sporový poriadok upustil od doteraz zaužívaného režimu, keď sa príslušnosť určovala podľa toho, kde sa žalovaná osoba skutočne zdržiavala bez ohľadu na registráciu svojho trvalého pobytu. V predmetnej veci príslušným súdom je potom Okresný súd Bratislava III., keďže žalovaný v I. rade je prihlásený na trvalý pobyt v obci R. T. od 15.7.2010. Odvolací súd poukazuje na to, že príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia (§ 36 ods. 2 C.s.p.). Žalovaný v I. rade mal v čase začatia konania adresu trvalého pobytu v okrese Senec, čo je v obvode Okresného súdu Bratislava III. (§ 2 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný v čase podania žaloby). Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že námietka miestnej nepríslušnosti bola nedôvodná, predmetný spor prejednal a rozhodol, pričom neprihliadnutie na túto námietku riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 42 C.s.p. v napadnutom rozsudku, keďže išlo o konečné rozhodnutie vo veci.
16. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovanej v IV. rade v jej odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil všetkým žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko prvoinštančný súd pojednával bez ich prítomnosti na pojednávaniach konaných dňa 4.9.2018 a 5.10.2018, že nemohli doručiť súdu prvej inštancie relevantné dôkazy o tom, že žaloba je nedôvodná a špekulatívna a že sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré doteraz neboli uplatnené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd dňa 21.4.2017, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý zakotvuje zásadu kontradiktórnosti, t.j. priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Nová právna úprava v ustanovení § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 C.s.p.). Strany sporu tak nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje za zákonom ustanovených podmienok procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškania procesného úkonu ospravedlní alebo prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne a tak mu neprizná procesné účinky. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2, ods. 4 C.s.p.) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 3 C.s.p.) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách v zmysle § 167 C.s.p. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť veci) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť strany sporu rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2018, sp.zn. II. ÚS 530/2018).
17. V prejednávanej veci sa žalobca domáha od žalovaných v I. až IV. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1.400,- € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu vyplýva, že všetkým žalovaným prvoinštančný súd doručil žalobu spolu s uznesením zo dňa 28.11.2017, č.k. 24 C 70/2017-19, ktorým ich vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrili k žalobe doručenej súdu dňa 21.4.2017; uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú s tým, že im bolo zároveň doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, v ktorom okrem iného, boli poučení aj o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie i o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácii konania (č.l. 20 spisu). Žalobu, uvedené uznesenie a poučenie prevzali všetci žalovaní osobne, keďže išlo o doručenie do vlastných rúk; žalovaný v I. rade dňa 5.12.2017, žalovaná v II. rade dňa 5.12.2017, žalovaný v III. rade dňa 5.12.2017 a žalovaná v IV. rade dňa 5.12.2017 (č.l. 15 spisu). Ani jeden zo žalovaných sa k žalobe podľa pokynu súdu prvej inštancie uvedeného v citovanom uznesení nevyjadril, iba písomným podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 11.12.2017 vzniesli námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III. a zároveň uviedli, že boli vyzvaní uznesením okresného súdu na vyjadrenie sa k žalobe, ale túto aktivitu prezentovať nemienia. Následne súd prvej inštancie určil termín pojednávania na deň 4.9.2018, pričom v predvolaní na pojednávanie boli sporové strany poučené aj o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 C.s.p. (č.l. 28 spisu), ktoré predvolanie prevzali všetci žalovaní (žalovaný v I. dňa 13.7.2018, žalovaná v II. rade dňa 13.7.2018, žalovaný v III. rade dňa 4.7.2018 a žalovaná v IV. rade dňa 4.7.2018; č.l. 27 spisu). Písomným podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 14.8.2018 žalovaní v I., II. rade ospravedlnili svoje neúčasti na pojednávaní konanom dňa 4.9.2018 z dôvodu zasadnutia senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach dňa 4.9. a dlhodobo naplánovaného lekárskeho vyšetrenia manželky v ten istý deň (č.l. 29 spisu), pričom k tomuto ospravedlneniu neboli pripojené žiadne dôkazy preukazujúce dôvody ich neprítomnosti. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.9.2018 vyplýva, že sa dostavil na pojednávanie právny zástupca žalobcu, žalovaní v I. až IV. rade sa nedostavili, prvoinštančný súd oboznámil písomné ospravedlnenie žalovaných v I., II. rade a konštatoval, že žalovaní v III., IV. rade svoju neúčasť neospravedlnili; na deň 5.10.2018 nariadil verejné vyhlásenie rozsudku. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 4.9.2018 a zároveň aj na svojej webovej stránke dňa 4.9.2018 (č.l. 34 spisu), z dôvodu ktorého nezasielal žalovaným v I. až IV. rade predvolanie na termín pojednávania. Dňa 5.10.2018 bol napadnutý rozsudok verejne vyhlásený. Z uvedeného dôvodu neobstojí argumentácia žalovanej v IV. rade uvedená v jej odvolaní, že pojednávanie sa malo konať dňa 4.10.2018, ale napadnuté rozhodnutie je datované dňom 5.10.2018.
18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaní v I. až IV. rade zostali v konaní nečinní, keď sa nevyjadrili v súdom určenej lehote k žalobe, nezúčastnili sa pojednávania konaného dňa 4.9.2018, na ktoré sa síce žalovaní v I., II. rade ospravedlnili, ale nežiadali o odročenie pojednávania a žalovaní v III., IV. rade vôbec neospravedlnili svoje neúčasti, pričom prvoinštančný súd vo veci samej nekonal a postupoval správne, keď len určil termín verejného vyhlásenia rozsudku, pretože pojednávanie nebolo potrebné nariadiť, keďže v predmetnej veci hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 2.000,- €, skutkové tvrdenia strán sporné neboli (žalovaní v I. až IV. rade skutkové tvrdenia žalobcu nerozporovali) a išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci (§ 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p.). Odvolací súd poukazuje na to, že Civilné sporové konanie upravuje v ustanovení § 153 tzv. sudcovskú koncentráciu konania a v ustanovení § 154 tzv. zákonnú koncentráciu konania. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.), samozrejme ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania, o ktorej súd prvej inštancie poučil všetkých žalovaných v uznesení zo dňa 28.11.2017, č.k. 24 C 70/2017-19 a pripojenom poučení, je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Súd musí starostlivo zvažovať práva a povinnosti jednej aj druhej strany sporu, teda právo žalobcu na včasné rozhodnutie o žalobe a právo žalovaného, aby mal možnosť včas uplatniť všetko, čo namieta proti žalobcom uplatnenému právu. Súd prvej inštancie umožnil žalovaným v I. až IV. rade predložiť prostriedky procesnej obrany, čo ale nevyužili. V prípade všetkých žalovaných tak ide o zodpovednosť za ich procesnú nečinnosť, ktorá v nijakom smere nemôže vyústiť do porušenia ich práva na spravodlivý proces.
19. Odvolací súd neprihliadol ani na ďalší odvolací dôvod žalovanej v IV. rade podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., t.j. že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pretože ak tieto prostriedky neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno ich v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred prvoinštančným súdom, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. V predmetnej veci však žalovaní v I. až IV. rade mohli uplatniť uvedené prostriedky pred súdom prvej inštancie, avšak nakoľko boli v konaní pred prvoinštančným súdom pasívni, pričom boli splnené všetky procesné podmienky pre konanie, ani nedošlo v konaní k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd preto na dôkazy predložené žalovanou v IV. rade k odvolaniu neprihliadol. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa odvolací súd už nezaoberal odvolacími námietkami žalovanej v IV. rade, že žaloba je nedôvodná a špekulatívna z dôvodov uvedených v jej odvolaní. Skutočnosť, že vo výroku napadnutého rozsudku nie je presne špecifikované, ktorí zo žalovaných sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, nepredstavuje vadu, ktorá by zakladala nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko v záhlaví napadnutého rozhodnutia je presne uvedené, že na strane žalovaného vystupujú štyria žalovaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil argumentáciu žalovanej v IV. rade uvedenú v jej odvolaní, že v petite rozsudku malo byť uvedené, ktorí žalovaní majú zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom za nedôvodnú.
20. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaná v IV. rade podala odvolanie aj voči výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku úroku z omeškania zamietol, t.j. do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jej prospech, odvolací súd odvolanie žalovanej v IV. rade proti tomuto výroku podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odmietol, pretože odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
21. Žalovaná v IV. rade podala odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výroku o náhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnila, pričom žalobca odvolanie nepodal. Aj napriek tomu odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na plnú náhradu trov konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I. až IV. rade v rozsahu 100 %, pretože v danom prípade ide na strane žalovaných o nerozlučné spoločenstvo a žalovaní v I. až IV. rade by bez tohto určenia nevedeli, v akom rozsahu majú žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania.
22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I. až IV. rade v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).