Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/56/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Námestie M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ SYLVIA STRAV s.r.o., so sídlom Severná 9, 971 01 Prievidza, IČO: 50 044 231, 2/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XXX/X, XXX XX Y., obaja právne zastúpení JUDr. Annou Mokrou, advokátkou so sídlom Švéniho 3E/5, 971 01 Prievidza, o zaplatenie 5 010,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -105 zo dňa 23. júna 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne (výrok I.). Výrokom II. rozsudku priznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 1.505,34 eur s príslušenstvom a žalovaného 2/ na zaplatenie sumy 3.504,74 eur s príslušenstvom na tom základe, že s účinnosťou od 1.1.2019 došlo ku vkladu časti podniku spoločnosti Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (do 31.12.2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.), so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina do spoločnosti Stredoslovenská energetika Obchod, a.s., (od 1.1.2019 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.) so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina (žalobca). Vlastníctvom žalobcu sa tak stala aj pohľadávka uplatňovaná žalobou. Žalovaný 1/ je právnická osoba, ktorá má sídlo na odbernom mieste: Severná 2583/9, 971 01 Prievidza, číslo odberného miesta: 6302565. Žalovaný 2/ je fyzická osoba - dedič po poručiteľke T. Q., narodenej XX.X.XXXX, naposledy bytom T. 9, XXX XX Y., zomrela XX.XX.XXXX (poručiteľka), pričom je aj dedičom obchodného majetku poručiteľky, ktorá podnikala pod obchodným menom T. Q. - B., S.: XX XXX XXX, so sídlom na odbernom mieste, na základe živnostenského oprávnenia č. 307-12697 vydaného Okresným úradom Prievidza. Žalobca a poručiteľka uzatvorili dňa 10.7.2012 zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Žalobca sa zaviazal opakovane dodávať poručiteľke elektrinu a zabezpečiť jej distribúciu elektriny a poručiteľka sa zaviazala zaplatiť žalobcovi za dodávku elektriny odmenu. Žalobca za poskytnuté služby vystavil poručiteľke za obdobie od 1.1.2015 do 2.12.2015 nasledovné faktúry: 1. faktúra VS 6302565069 na sumu 5.000,08 eur so splatnosťou 28.12.2015 a faktúra VS 5530065701 na sumu 10,- eur so splatnosťou 22.1.2016. Žalovaný do dnešného dňa

dlžnú sumu neuhradil ani len čiastočne. Dlžná suma tak ku dňu vyhotovenia žaloby predstavuje sumu 5.010,08 eur. Žalobca uvedenú faktúru za obdobie od 1.1.2015 do 2.12.2015 (spolu 336 dní) rozdelil na dve obdobia: obdobie od začiatku fakturačného obdobia do smrti poručiteľky, t.j. od 1.1.2015 do 16.10.2015 (289 dní) a na obdobie po smrti poručiteľky do konca fakturačného obdobia, od 17.10.2015 do 2.12.2015 (47 dní). V predmetnej faktúre VS 6302565069 žalobca odpočítal uhradené preddavky do smrti poručiteľky, čím vznikol nedoplatok vo výške 3.504,74 eur. Podľa uznesenia o dedičstve sp.zn. zo dňa 2.5.2016 je čistá hodnota dedičstva poručiteľky suma vo výške 148.598,85 eur. Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatňuje predmetnú sumu 3504,74 eur od žalovaného v 2. rade titulom dedenia. Obdobie od smrti poručiteľky do konca fakturačného obdobia (od 17.10.2015 do 02.12.2015, 47 dní), v predmetnej faktúre VS 6302565069 žalobca odpočítal uhradené preddavky po smrti poručiteľky, čím vznikol nedoplatok vo výške 1.495,34 eur. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že vzhľadom na skutočnosť, že po smrti poručiteľky nedošlo k odhláseniu odberu dodávky elektriny, ani k zmene odberateľa a dodávky elektriny boli na odbernom mieste aj naďalej odoberané, došlo na strane žalovaného v 1 rade (ako vlastníka a užívateľa odberného miesta) k bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky elektriny možno považovať za majetkový prospech, ktorý žalovaný v 1. rade získal bez právneho dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že obohatenie spočíva v dodávkach elektriny, na ktoré žalovaný v 1. rade nemal právny nárok a naturálna reštitúcia nie je dobre možná, v zmysle ustanovenia patrí žalobcovi peňažná náhrada za dodávky elektriny podľa vystavenej faktúry. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur od každého zo žalovaných. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, namietali aktívnu legitimáciu žalobcu. Skutočnosť, že pohľadávky voči žalovaným mali prejsť na žalobcu, nepovažovali za preukázanú, pretože súčasťou zmluvy o predaji podniku nie je zoznam pohľadávok. Faktúry predložené žalobcom nemajú náležitosti podľa zákona o účtovníctve a nebol predložený ani doklad o tom, že služby boli skutočne dodané. Žalovaní ďalej namietli premlčanie žalovaného nároku. Žalovaný 1/ je nový subjekt, ktorý vznikol až po smrti poručiteľky a bola s ním uzatvorená zmluva už 3.12.2015, elektrinu riadne odoberá, nemá žiadne nedoplatky voči žalobcovi. Žalovaný 2/ síce použil niektoré veci, ktoré nadobudol z dedičstva na podnikanie v rámci žalovaného 1/, ale nie je možný prechod práv a záväzkov z osoby, ktorá podnikala ako živnostníčka na nový subjekt, ktorý podniká ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Do dedičstva boli prihlásené aj záväzky - neuhradené faktúry okrem iného aj za energie vo výške 8.498 eur.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa síce domáhal od žalovaných zaplatenia celkovej sumy 5.010,08 eur, avšak išlo o dva samostatné nároky, ktoré si žalobca uplatňoval na základe dvoch odlišných právnych titulov a žalovaní netvorili procesné spoločenstvo. Preto skúmal dôvodnosť každého z uplatnených nárokov samostatne. V prvom rade sa zaoberal tým, či žalobca mal v spore aktívnu vecnú legitimáciu, ktorej nedostatok žalovaní namietali. Žalobca pri uplatnení svojich nárokov vychádzal z toho, že žalovaní boli povinní zaplatiť za odobratú elektrinu aj po smrti T. Q., ktorá bola na základe zmluvy odberateľkou elektriny ako: T. Q. - B.. Išlo o Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 10.7.2012, ktorú v postavení odberateľa uzatvorila T. Q. - B. s právnym predchodcom žalobcu, na odber elektriny, k odbernému miestu Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom dospel k záveru, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného dodávateľa elektriny, spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008, čo vyplýva najmä zo: Zápisnice o odovzdaní a prevzatí časti podniku - Obchod - z vlastníctva spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. do vlastníctva spoločnosti Stredoslovenská energetika obchod, a.s. zo dňa 25.10.2018, ďalej z Vyhlásenia spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. o prijatí záväzku na nepeňažný vklad a o vložení nepeňažného vkladu do základného imania dcérskej spoločnosti Stredoslovenská energetika Obchod, a.s. zo dňa 25.10.2018 a napokon aj z potvrdenia Okresného súdu Žilina o vykonaní zápisu v obchodnom registri. Na druhej strane, súd prvej inštancie nepovažoval žalobou a predloženými listinami za dostatočne preukázané, že žalovaná pohľadávka skutočne prešla na žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného dodávateľa elektriny. Z Článku 1 Zápisnice o odovzdaní a prevzatí časti podniku vyplýva, že predmetom nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti Stredoslovenská energetika - Obchod, a.s. (t.j. žalobcu, ktorý následne zmenil obchodné meno) sú (okrem iného) aj pohľadávky a záväzky. Tieto pohľadávky mali byť konkretizované v znaleckom posudku, ktorý by mal tvoriť prílohu č. 1 tejto zápisnice. Žiadna takáto príloha však k žalobe pripojená nebola. Súčasťou príloh žaloby je síce nejaká tabuľka, či zoznam, ktorá je zrejme len časťou nejakej rozsiahlejšej tabuľky, avšak žalobca ju bližšie nevysvetľuje, ani k nej nič neuvádza. Podľa názoru súdu teda žalobca nepreukázal, že nadobudol pohľadávku (pohľadávky), ktorú

si uplatňuje v žalobe. Právny zástupca žalobcu síce na pojednávaní uviedol, že pokiaľ to súd považuje za potrebné, je schopný dodatočne preukázať, že pohľadávka prešla na žalobcu súd však tento dôkazný návrh zamietol, pretože žalobu aj tak nepovažoval za dôvodnú.

4. Súd prvej inštancie k meritu veci uviedol, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť SYLVIA STRAV, s.r.o. je obchodná spoločnosť, ktorá vznikla 19.11.2015. Sídlo spoločnosti je od jej vzniku na adrese Severná 9 v Prievidzi. Táto obchodná spoločnosť nie je právnym nástupcom subjektu T. Q. - B., ako fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. Dňa 3.12.2015 spoločnosť SYLVIA STRAV, s.r.o. uzatvorila v postavení odberateľa Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberné miesto: Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza. V postavení dodávateľa pri uzatvorení tejto zmluvy vystupovala spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008, t.j. právny predchodca žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ určite nemohol odoberať elektrinu v období od 17.10.2015 do 18.11.2015, keďže v tomto období ešte neexistoval. Žalobca však zároveň nepreukázal ani to, že by sa bol žalovaný 1/ bezdôvodne obohatil nezaplateným odberom elektriny aj v období od 19.11.2015 do 2.12.2015. Žalovaný 1/ nemal sídlo na adrese odberného miesta a žalobca nepreukázal, že by žalovaný 1/ v uvedenom období skutočne v tom období užíval nehnuteľnosť na adrese odberného miesta. Samotné uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny dňa 3.12.2015 nasvedčuje tomu, že žalovaný 1/ riadne odoberal elektrinu až po tomto dátume a žalobcovi sa nepodarilo predložiť žiadne dôkazy, ktoré by svedčali o opaku. Podľa názoru súdu bol teda nárok žalobcu voči žalovanému 1/ nedôvodný. Nárok voči žalovanému 2/ sa podľa žaloby týka odberu elektriny v období od 1.1.2015 do 16.10.2015. Žalobca v žalobe uviedol, že ide o obdobie od začiatku fakturačného obdobia do smrti T. Q.. Žalobca si nárok voči žalovanému 2/ uplatnil titulom dedenia, keďže žalovaný 2/ je podľa uznesenia sp.zn. , zo dňa 2.5.2016 dedičom poručiteľky T. Q.. Čistá hodnota dedičstva je vo výške 148.598,85 eur. Z osvedčenia o dedičstve č.k. -104, vydaného notárkou ako súdnou komisárkou dňa 2.5.2016 vyplýva, že celé dedičstvo po poručiteľke nadobudol žalovaný 2/, a teda je teda právnym nástupcom T. Q.. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný 2/. Z vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny (fakturačné obdobie od 1.1.2015 do 2.12.2015), vystavenej odberateľovi T. Q. - B. vyplýva, že dátum splatnosti sumy uplatnenej faktúrou bol 28.12.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 15.11.2019, t.j. až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Nárok žalobcu voči žalovanému 2/ je teda premlčaný a žaloba teda nie je dôvodná ani voči nemu. Súd prvej inštancie záverom poukázal na to, že podľa osvedčenia o dedičstve boli súčasťou dedičstva aj: „záväzky - neuhradené faktúry za potraviny, telefón, energie vo výške 8.498,- EUR v 1-ici“, pričom žalobca sa s touto otázkou vôbec nevysporiadal. Netvrdil, že jeho nároky uplatnené žalobu neboli súčasťou spomenutých pasív dedičstva, čo podľa názoru súdu nemusí byť vylúčené a pokiaľ to tak nie je, žalobca sa mal v žalobe vyjadriť aj k otázke prečo svoje pohľadávky voči poručiteľke neprihlásil do dedičského konania. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa o energetike, ,, , . Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na , , .

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Namietal odvolacie dôvody podľa , a . Uviedol, že záver súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena sa javí ako prekvapivý, žalobca vedie stovky obdobných konaní, v ktorých preukázal aktívnu vecnú legitimáciu dôkazmi pripojenými k žalobe, pričom súdy v takýchto konaniach na základe rovnakých podkladov dospeli k opačnému záveru, a síce, že žalobca aktívnu vecnú legitimáciu náležite preukázal. Nestotožnil sa s postupom súdu, ktorý, ak nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, mal žalobcovi umožniť doloženie dôkazu, ktorý by aktívnu vecnú legitimáciu a prechod pohľadávky na žalobcu preukázal. Mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, nespochybňuje konštitutívny účinok zápisu do obchodného registra podľa , ale poukazuje na , v zmysle ktorého spoločnosť môže byť založená skôr a môže byť subjektom práv a povinností. V priebehu konania tvrdil, že žalovaný 1/ sa bezdôvodne obohatil a bolo

na žalovanom 1/, aby preukázal opak, teda aby preukázal, že spoločnosť v rozhodnej dobe nebola založená. Žalovaný 2/ je konateľom žalovaného 1/, pričom žalovaný 1/ prebral po poručiteľke priestory, na ktorých bolo zriadené odberné miesto. Novovzniknutá obchodná spoločnosť - žalovaný 1/ má totožný podnikateľský predmet činnosti ako poručiteľka. Dodávky elektrickej energie boli odoberané aj v čase, keď podľa informácií nemal objekt užívať nikto, nakoľko poručiteľka zomrela a žalovaný 1/ ešte nevznikol. Žiadny iný subjekt ako žalovaný 1/ v odbernom mieste nemohol byť, pričom žalovaný 1/ nikdy netvrdil, že by elektrickú energiu neodoberal. Bol to práve žalovaný 1/, ktorý v rozhodnom čase odoberal elektrickú energiu a za túto nezaplatil. Nestotožnil sa za záverom súdu prvej inštancie ohľadom premlčania nároku žalobcu voči žalovanému 2/. Žalovaný 2/ na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľke nadobudol aj obchodný majetok, s ktorým začal podnikať. Išlo o prechod práv podľa , vstúpil do jej obchodnoprávnych záväzkov. Podľa je premlčacia doba 4 roky. Žalobca ako veriteľ pritom nebol povinný uplatniť si pohľadávku v dedičskom konaní, takéto neuplatnenie nemá žiadny právny dosah na vymáhanie pohľadávky. Úhrada energií uvedená v osvedčení o dedičstve nepokrývala predmet tohto konania. Zo strany poručiteľky ani žalovaných neeviduje úhradu žalovaného nároku. Dlhy poručiteľa, ktoré v zmysle prechádzajú na dediča, sú nielen povinnosti (záväzky), ktoré sa zakladajú na dôvode, ktorý nastal ešte počas života poručiteľa, ale aj povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod v právnom úkone, protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých by mal plniť svojmu veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Okolnosť, kedy na základe takej povinnosti vznikol veriteľovi (inej oprávnenej osobe) právo na plnenie, je nepodstatné. Rovnako tak nie je rozhodné, či sú povinnosti (záväzky) poručiteľa a aj ich rozsah známe dedičom v čase nadobudnutia dedičstva alebo či vyjdú najavo až neskôr (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn z 15.11.2011).

6. Žalovaní 1/,2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili tak, že s ním nesúhlasia. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie nemal povinnosť umožniť žalobcovi doloženie dôkazného prostriedku, ktorým by preukázal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalobca neuviedol, aký dôkaz by chcel predložiť, zoznam pohľadávok alebo znalecký posudok súdu doteraz nepredložil a podľa jeho vyjadrenia ich nemá k dispozícii. Pretože išlo o prechod časti podniku, nešlo o univerzálnu sukcesiu a prílohou zápisu mal byť aj zoznam konkrétnych pohľadávok. Pokiaľ časť pohľadávok zostala na pôvodnom subjekte a časť prešla na nový subjekt, je povinnosťou žalobcu tieto pohľadávky špecifikovať a preukázať, že žalovaná pohľadávka skutočne prešla na žalobcu ako právneho nástupcu. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca vytvára koncepciu, aby žalovaný 1/ preukazoval, či spoločnosť v rozhodnej dobe bola alebo nebola založená. Dôkazné bremeno na preukázanie takých skutočností však zaťažuje žalobcu. Celá fakturácia uplatneného nároku zo strany žalobcu je pochybná a nespĺňa náležitosti zákona o DPH. Žalobca nepreukázal ani doručenie pôvodných faktúr, ktoré poručiteľke doručené už nemohli byť a žalovaným 1/, 2/ doručené neboli. Tvrdenie žalobcu, že obchodný podiel prešiel automaticky na novú spoločnosť - žalovaného 1/ nie je v súlade s ani . Žalovaný 1/ začal podnikať ako nový subjekt od 19.11.2015 a predmet jeho činnosti je odlišný od podnikania poručiteľky, prelína sa iba v jednom bode. Stredoslovenská energetika, a.s. by neuzatvorila zmluvu na odber elektriny na odberné miesto, pokiaľ by nový subjekt nevyrovnal pohľadávky. Žalovaný 2/ ako manžel poručiteľky je fyzickou osobou, preto názor súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný v dvojročnej premlčacej lehote, je správny.

7. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril tak, že sa pridržiava všetkých dovtedajších vyjadrení a trvá na podanom odvolaní. Po smrti poručiteľky nedošlo k odhláseniu odberu dodávky elektriny, k zmene odberateľa, elektrina bola na odbernom mieste aj naďalej odoberaná, a preto došlo na strane žalovaného 1/ k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný 2/ je dedič po poručiteľke, je dedičom obchodného majetku poručiteľky a zodpovedá za dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Námietky pasívnej legitimácie žalovaných sú absolútne nedôvodné. Žalobca pred podaním žaloby rozdelil uplatnené faktúry na 2 obdobia tak, aby si od žalovaného 1/ uplatnil len sumu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie a od žalovaného 2/ sumu nadobudnutú titulom dedenia. Skutočnosť, že na žalobcu prešli aj všetky súdne spory, týkajúce sa zmluvy o združenej dodávke elektriny/ plynu, v ktorých do 31.12.2018 vystupovala ako zmluvná strana Stredoslovenská energetika holding, a.s. bola v konaní žalobcom dostatočne preukázaná.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

10. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa , a , teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery

14. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. V rozhodovanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 1.505,34 eur s príslušenstvom a žalovaného 2/ na zaplatenie sumy 3.504,74 eur s príslušenstvom. Žalovaní v konaní vzniesli námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil v bode 16 napadnutého rozsudku tak, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného dodávateľa elektriny, spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., ale podľa bodu 17 rozsudku nepovažoval žalobou a predloženými listinami za dostatočne preukázané, že žalovaná pohľadávka skutočne prešla na žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného dodávateľa elektriny. Hoci žalobca na pojednávaní uviedol, že je schopný preukázať, že pohľadávka prešla na žalobcu, súd prvej inštancie tento dôkazný návrh zamietol, pretože žalobu aj tak nepovažoval za dôvodnú z vecných dôvodov, ktorým sa následne venoval a (aj) pre ktoré žalobu zamietol.

16. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania

(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. ). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , a ďalšie).

17. Otázku, kto je v tom- ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd vždy riešiť medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, nie je (ešte) opodstatnené riešenie ďalších otázok. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach môže byť v konaní riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

18. V súvislosti s tvrdeným porušením práva žalobcu na spravodlivý proces je tiež nutné si uvedomiť, že rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.12.2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania.

19. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v bode 16 rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že dospel k záveru, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného dodávateľa elektriny, spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., s tým, že podľa bodu 17 rozsudku nepovažoval žalobou a predloženými listinami za dostatočne preukázané, že žalovaná pohľadávka skutočne prešla na žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného dodávateľa elektriny. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca na pojednávaní dňa 23.06.2012 po predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, ktorý vyslovil, že doposiaľ nemá za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, uviedol, že je schopný dodatočne listinami preukázať, že pohľadávka prešla na žalobcu, a za týmto účelom žiadal pojednávanie odročiť. Súd prvej inštancie tento dôkazný návrh žalobcu podľa zvukového záznamu z pojednávania zamietol s odôvodnením, že má za to, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nie je dôvodný i vzhľadom na ďalšie námietky žalovaného ( ako to napokon uviedol i v bode 18 napadnutého rozsudku). Následne súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal listinné dôkazy a vo veci meritórne rozhodol.

20. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie je však podľa názoru odvolacieho súdu zmätočný, pretože ustálenie otázky, či žalobca vôbec je alebo nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, musí z logiky veci predchádzať záverom súdu prvej inštancie o (ne)vyhovení žalobe z meritórnych dôvodov. Ako je uvedené vyššie, platí, že pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, nemá opodstatnenie riešenie ďalších skutkových a právnych otázok. Je nepochybné, že predmetom konania je žalobcom uplatňovaný nárok titulom nedoplatku na úhradách za elektrinu dodanú do príslušného odberného miesta na základe zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 10.07.2012, ktorú v postavení odberateľa uzavrela fyzická osoba - podnikateľ T. Q.- B.. Žalovaný 1/ má sídlo na rovnakej adrese ako bola adresa miesta podnikania subjektu T. Q.- B. (Prievidza, T. X), pričom elektrická energia bola do odberného miesta dodávaná i po smrti T. Q. a podľa žaloby to bol práve žalovaný 1/, kto túto energiu odoberal. Žalovaný 2/ je dedičom po zomrelej T. Q.. Predpokladom záveru o dôvodnosti žaloby je teda najprv jednoznačné ustálenie, či na žalobcu prešla alebo neprešla pohľadávka zo zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 10.07.2012, a teda jednoznačné ustálenie aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore.

21. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno v zásade založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené

neboli, súd postupuje v rozpore s a SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces. Táto dôkazná vada potom takmer vždy založí i nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

22. Nevyhovenie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania listinami, ktoré by mohli preukázať jeho aktívnu vecnú legitimáciu vo veci na základe názoru súdu prvej inštancie o vecnej nedôvodnosti samotného žalobného nároku, vysloveného naviac pred vykonaním samotného dokazovania vo veci samej, vo svetle uvedeného spôsobuje zmätočnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva strán sporu (nielen žalobcu) na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia . Pokiaľ žalovaní v tomto smere namietajú, že žalobca výslovne neoznačil konkrétnu listinu, ktorou chcel tvrdenú aktívnu legitimáciu v spore preukázať, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie na tomto fakte svoje zamietavé rozhodnutie nezaložil.

23. Pre úplnosť treba uviesť, že odvolací súd sa nemohol sám zaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože by tak v odvolacom konaní pristúpil k riešeniu otázky, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

24. Z týchto dôvodov, vzhľadom na to, že otázka aktívnej legitimácie žalobcu sa vzťahuje na ním uplatnený nárok voči žalovanému 1/ i voči žalovanému 2/, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa , v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný ( ).

25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie dôsledne posúdi otázku aktívnej legitimácie žalobcu a po tomto posúdení vo veci rozhodne. Ak pritom dospeje k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní daná je, vec meritórne prejedná, pričom sa vysporiada s námietkami strán vznesenými v konaní, vrátane námietky premlčania vznesenej žalovanými (a to i z hľadiska posúdenia povahy právneho vzťahu medzi stranami, ktoré v napadnutom rozsudku taktiež absentuje - pozn.), prípadne doplní dokazovanie na základe procesných návrhov strán, opätovne vec skutkovo i právne posúdi a vo veci rozhodne rozsudkom s náležitosťami podľa .

26. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).