Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Mgr. Michal Miho, so sídlom kancelárie M. G. XX, XXX XX J., správca konkurznej podstaty úpadcu: REHA, spol. s r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2234, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 607 136, zastúpenému zástupcom Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -278 zo dňa 26. júna 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -278 zo dňa 26. júna 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol tak, že vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu REHA s r.o. v konkurze (správne by malo byť REHA, spol. s r.o.), so sídlom Cesta do Rudiny 2234, 024 01 Kysucké Nové Mesto, v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina pod sp. zn. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C. G. M., Obec C. G. M., parcely registra „C“, parc. č. 1929/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2, parc. č. 1929/30 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.162 m2, parc. č. 1929/167 zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2 a poľnohospodárska budova - sklad, súp. č. XXXX, postavená na parc. č. 1929/6, všetky v podiele 1/1. V poradí druhým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, za aplikácie ust. , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“) v spojení s ust. , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v spojení s ust. dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

3. Okresný súd uviedol, že predmetom konania je excindačná žaloba, ktorou sa žalobca ako dotknutý vlastník domáha vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, ktoré žalovaný zapísal do majetkovej podstaty úpadcu, spochybňujúc platnosť nadobúdacieho titulu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom. Žalovaný mal za to, že zo strany predávajúceho nebol uskutočnený právny úkon slobodne, t.j. v súlade s ust. , jedná sa o právny úkon,

ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza podľa , pričom sa jedná o zastretý právny úkon podľa , keďže právny úkon nezodpovedá vôli zmluvných strán, nakoľko ani jedna z nich nechcela previesť nehnuteľnosť na kupujúceho a kupujúci sa nechcel stať vlastníkom predmetu kúpy. Podľa procesnej obrany žalovaného vôľa zmluvných strán smerovala k vráteniu požičanej sumy, pričom k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy došlo pod nátlakom žalobcu ako kupujúceho, ktorý sa vyhrážal predávajúcemu dražbou. Kúpna cena vyjadrená v kúpnej zmluve nezodpovedá všeobecnej hodnote predmetu kúpy určenej znaleckým posudkom, ale mala predstavovať pohľadávku žalobcu na vrátenie pôžičky, ktorú však žalobca v uvedenej sume úpadcovi neposkytol, a preto kúpna cena bola stanovená vo výške 144.000 Eur. Uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, ktorá tvorila predmet kúpy, mala ujsť z konkurznej podstaty úpadcu, a pokiaľ by nedošlo k simulovanému právnemu úkonu, žalobca by si mohol svoju pohľadávku uplatniť v konkurze ako nárok na oddelenú podstatu, čo sa nestalo, a tak pred vyhlásením konkurzu malo dôjsť k simulovanému právnemu úkonu, ktorý je neplatný a z ktorého má svedčiť vlastníctvo žalobcovi, hoci vlastníkom predmetu kúpy sa žalobca nikdy stať nechcel.

4. Pre posúdenie relevantnej právnej normy na daný skutkový stav okresný súd vychádzal z účinkov začatia konkurzného konania, ktoré nastali zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. -96 zo dňa 07.08.2015 v Obchodnom vestníku zo dňa 13.08.2015 s účinkami zverejnenia dňa 14.08.2015, pričom k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo zverejnením uznesenia zo dňa 01.06.2016 v Obchodnom vestníku č. 110/2016 zo dňa 08.06.2016 s účinkami vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 14.08.2015. Z uvedeného na daný skutkový stav aplikoval príslušné v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.

5. Okresný súd mal za zistené, že žalobca a úpadca uzatvorili Zmluvu o pôžičke dňa 26.11.2012 (č.l. 93 spisu), ktorou sa žalobca v postavení veriteľa zaviazal prenechať dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 134.000 Eur, a to v sume 15.000 Eur v hotovosti pri podpise zmluvy a v sume 119.000 Eur bezhotovostným prevodom z účtu. Úpadca v postavení dlžníka sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť do 30.12.2013, pričom na účely zabezpečenia záväzku dlžníka vrátiť veriteľovi požičané peňažné prostriedky vo výške 134.000 Eur do 30.12.2013 strany zriadili záložné právo v prospech veriteľa na nehnuteľnostiach, ktoré sa následne stali predmetom kúpy na základe uzatvorenej Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 22.01.2015. K vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností nesporne došlo rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto zo dňa 22.01.2013 pod č. V1767/12 (č.l. 97 spisu). Z písomne predloženej Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 22.01.2015 (č.l. 103 spisu) vyplývalo, že jej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. C. G. M. v podiele 1/1 za dohodnutú kúpnu cenu 144.000 Eur, ktorej úhrada mala byť vykonaná zápočtom v sume 134.000 Eur, a to s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.11.2012 a v časti sumy 10.000 Eur úhradou žalobcu ako kupujúceho pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca v konaní nesporne preukázal, že uhradil na účet úpadcu dňa 27.11.2012 sumu 119.000 Eur (výpis z účtu žalobcu č.l. 101) a na základe príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.11.2012 časť pôžičky vo výške 15.000 Eur zaplatil žalobca priamo žalovanému (príjmový pokladničný doklad - č.l. 100).

6. Okresný súd poukázal na to, že základnou medzi stranami spornou skutočnosťou bola platnosť písomne uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.2015 z hľadiska jej všeobecných náležitostí vyplývajúcich pre platnosť právneho úkonu podľa , a . Z uvedeného okresný súd posudzoval, či právny úkon kúpnej zmluvy uzatvorený medzi žalobcom a úpadcom trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Za rozhodujúcu otázku, ktorú bolo potrebné zodpovedať, okresný súd považoval otázku, v prospech ktorej osoby svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Vychádzajúc z obsahu predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. G. M., okresný súd konštatoval, že všetky nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa žalobca podanou žalobou domáhal, boli v rozhodnom čase (v deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) na príslušnom liste vlastníctva vedené v prospech žalobcu (č.l. 11 spisu). Žalovaný (správca úpadcu) zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, tak, ako vyplýva z výňatku z Obchodného vestníka č. 26/2018, vydaného dňa 06.02.2015. Na základe vzneseného nároku na predmetné nehnuteľnosti zo strany žalobcu, žalovaný postupom podľa , dopísal k jednotlivým súpisovým zložkám

majetku poznámku o spornom zápise, svedčiacu v prospech vlastníka veci - žalobcu a súpisovú hodnotu majetku 503.000 Eur.

7. Okresný súd uviedol, že právni zástupcovia procesných strán zotrvávali na svojich vyjadreniach k veci. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že úmyslom strán pri uzavretí kúpnej zmluvy nebol prevod vlastníckeho práva, ale jednalo sa o simulovaný právny úkon za účelom zabezpečenia pôžičky žalobcu, pričom išlo o dvojstrannú simuláciu, kedy obe zmluvné strany prejavovali niečo iné, ako zodpovedalo ich vôli, a preto platí tento iný právny úkon, ktorý smeroval iba k zabezpečeniu vrátenia pôžičky, čomu zodpovedá aj dojednaná kúpna cena predstavujúca sumu pôžičky 134.000 Eur a 10.000 Eur ako úrok z pôžičky, spolu vo výške 144.000 Eur.

8. Z dôkazu vykonaného výsluchom žalobcu okresný súd zistil, že podmienky zmluvy o pôžičke uzatváral žalobca s úpadcom, v mene ktorého konala vtedajšia konateľka K.. Žalobca potvrdil, že v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke nemal záujem o kúpu spornej nehnuteľnosti. K následnému uzavretiu kúpnej zmluvy žalobca na návrh konateľky úpadcu - pani I. pristúpil po tom, ako k vráteniu pôžičky v dohodnutom čase ani po dvoch rokoch od splatnosti pôžičky nedošlo a najmä z dôvodov zabezpečenia návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca jednoznačne potvrdil, že dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy bolo dosiahnutie uspokojenia pohľadávky žalobcu, pričom medzi stranami dohodnutá kúpna cena sa odvíjala od odhadu ceny predmetu kúpy na základe skúseností žalobcu spojených s vlastníctvom asi desiatich nehnuteľností. Rovnako potvrdil, že úhrada kúpnej ceny bola vykonaná vo forme zápočtu pohľadávky z titulu pôžičky vo výške 134.000 Eur a s doplatkom kúpnej ceny vo výške 10.000 Eur (preukázateľne zaplatená, ako vyplývalo z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.01.2015 - č.l. 99 spisu). Žalobca s predmetnou nehnuteľnosťou ďalej nenakladal a naopak v zmluve umožnil predávajúcemu spätne kúpiť nehnuteľnosť podľa zmluvne dojednaných podmienok.

9. Keďže základnou medzi stranami spornou skutočnosťou bola existencia vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam vo väzbe na posúdenie platnosti Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 22.01.2015, okresný súd vo väzbe na žalovaným uplatnenú procesnú obranu posudzoval platnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy, a to v intenciách zákonných ustanovení , a .

10. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že na to, aby išlo o platný právny úkon, zákonná úprava vyžaduje splnenie určitých predpokladov, ktoré sú kladené nielen na vôľovú stránku osoby uskutočňujúcej právny úkon, ale tiež na jej prejav, a z tohto pohľadu musí byť právny úkon uskutočnený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a musí ísť taktiež o právny úkon objektívne možný.

11. Vo vzťahu k jednotlivým požiadavkám na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon, zákonná úprava v ust. vyžaduje slobodnú vôľu, a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu. Tá nastáva vtedy, ak je právny úkon uskutočnený pod tlakom násilia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Podľa právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov slobodu vôle konajúceho vylučuje predovšetkým násilie fyzické, ktoré spočíva vo fyzickom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa uplatnila, prípadne psychické donútenie, ktoré predstavuje bezprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré vzbudzuje v konajúcom dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí, a to spôsobom, že prejavená vôľa sa vytvára pod vplyvom tohto strachu. Od uvedených kategórií je potrebné odlišovať tieseň, ktorá je upravená v ust. , avšak pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov je dané ustanovenie neaplikovateľné. V prípade, ak právny úkon je uskutočnený v tiesni a súčasne za nápadne nevýhodných podmienok, zakladá právo účastníkovi právneho úkonu od zmluvy odstúpiť podľa . Tieseň však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, avšak pre oblasť obchodno-záväzkových vzťahov ustanovenie nie je možné aplikovať vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z ust. , ktoré má kogentnú povahu, a teda aj v prípade nerovnovážneho postavenia subjektov obchodnoprávnych vzťahov aplikáciu ustanovenia nie je možné stranami zmluvne ani inak vylúčiť.

12. Napriek tomu, že okresný súd primárne pripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne I. k okolnostiam uzavretia spornej kúpnej zmluvy, a to aj s poukazom na žalovaným tvrdený nátlak pri uzatváraní kúpnej zmluvy, a teda žalovaným tvrdený nedostatok slobodnej vôle na strane predávajúceho, okresný súd poznamenal, že okolnosti, ktoré vylučujú slobodu vôle konajúceho,

musia mať svoj základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, teda nemôžu byť založené na subjektívnych predstavách konajúceho a rovnako sloboda vôle nemôže byť dotknutá v prípade, ak niekto uskutočňuje právny úkon na splnenie svojej povinnosti, na ktorú sa sám zaviazal alebo ktorá mu vyplýva zo zákona, prípadne ak niekto vykonáva práva, ktoré mu z obsahu právneho úkonu alebo zákona plynú. V situácii, ak nesporne žalobca s úpadcom uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej dlžníkovi vznikla povinnosť pôžičku veriteľovi v dohodnutom čase vrátiť, pričom veriteľ svoju pohľadávku zo zmluvy zabezpečil zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. C. G. M., ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod V 1707/12 zo dňa 22.01.2013, žalobcovi ako veriteľovi vzniklo oprávnenie vykonať svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o zriadení záložného práva, a to právo uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka veriteľa nebola riadne a včas splnená ( ). Z ustanovenia vyplýva povinnosť veriteľa písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v Registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak zákon neustanovuje inak. V situácii, že žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu výzvou zo dňa 07.01.2015 vyzval dlžníka (úpadcu) na uhradenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke vo výške 134.000 Eur, ktorý mal dlžník povinnosť uhradiť a vrátiť veriteľovi do 30.12.2013, čo však dlžník preukázateľne nesplnil, s upozornením, že ak dlžník ani v dodatočne poskytnutej mu lehote svoj záväzok nesplní, žalobca pristúpi k výkonu záložného práva predajom predmetnej nehnuteľnosti, takýto právny úkon žalobcu ako veriteľa a takýto výkon práva žalobcu nebolo možné hodnotiť ako bezprávnu vyhrážku so znakom protiprávnosti, ak konajúci konal spôsobom, ktorý vyplýva zo zákona a zo zmluvy, navyše takýto výkon práva nesmeroval k uzavretiu kúpnej zmluvy, ale k splneniu záväzku dlžníkom, t.j. k vráteniu pôžičky žalobcovi ako veriteľovi. K dôkaznému návrhu výsluchom svedkyne I., okresný súd vzhľadom k tomu, že svedkyňa sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a z dôvodu jej neprítomnosti nebolo možné opakovane uskutočniť pojednávanie a na ňom vykonať jej výsluch, prihliadal na žalovaným tvrdený druh a intenzitu vyhrážky, ktorá podľa tvrdení žalovaného mala viesť úpadcu k uzavretiu kúpnej zmluvy a ktorej okolnosti žalovaný preukazoval zápisnicou z poskytnutia súčinnosti správcovi (č.l. 108 spisu), potom okresný súd prehodnotil potrebnosť vykonania tohto dôkazu, keďže z obsahu listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, nevyplývalo, že by žalobca vykonával svoje práva spôsobom a v takej intenzite, ktorá by mohla vzbudiť na strane dlžníka dôvodnú obavu, pod tlakom ktorej úpadca uzatvoril spornú kúpnu zmluvu. Okresný súd zhodnotil, že z vykonaných dôkazov nevyplývalo, že by úpadca kedykoľvek spochybňoval platnosť kúpnej zmluvy, že by sa dovolával jej neplatnosti a že by v súvislosti s jej uzatvorením namietal postup žalobcu a nedostatok svojej slobodnej vôle. Z vyjadrenia p. Q. I. pred správcom v podobe: ...„Bola tam pôžička, ktorá sa v lehote nezaplatila a pán R. sa vyhrážal dražbou, a preto som to musela podpísať....“, nebolo možné dovodzovať absenciu nedostatku slobodnej vôle s dôsledkom neplatnosti právneho úkonu. Uvedený záver okresného súdu sa opieral o zistenie, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.11.2012, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1767/12, a ktorou zmluvou bolo dostatočne zabezpečené právo žalobcu ako veriteľa dosiahnuť uspokojenie z predmetu zálohu, ktorý napokon tvoril predmet kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom. Rovnako bolo nesporné, že pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 07.01.2015 vyzval dlžníka na splnenie záväzku s upozornením na možnosť výkonu záložného práva (č.l. 160 spisu), ako aj, že v januári roku 2015 žalobca vyvinul aktivity smerom k organizácii dražby v súlade so o dobrovoľných dražbách, keď oslovil spoločnosť LICITOR group, a.s. o predloženie ponuky návrhu zmluvy o vykonaní dražby za účelom začatia rokovaní o uzatvorení zmluvy (č.l. 158, 159 spisu). Okresný súd konštatoval, že jeho záver nie je v rozpore s obsahom listinného dôkazu - zápisnice z poskytnutia súčinnosti pani Q. I. v rámci šetrenia vykonaného správcom konkurznej podstaty úpadcu dňa 03.11.2017 (č.l. 108 spisu), a preto upustenie od vykonania dôkazu výsluchom svedkyne I. bolo v súlade so základnými princípmi . Okresným súdom zistené skutočnosti nesvedčili o existencii bezprávnej vyhrážky, keďže žalobca nesporne „hrozil“ niečím, čo bol oprávnený vykonať, pričom išlo o formu oprávneného nátlaku, ktoré hodnotenie nemôže byť zvrátené subjektívnymi predstavami a pocitmi konajúcej na strane úpadcu (obdobne R NS ČR zo dňa 22.03.2004, sp. zn. ). S prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania a procesnej ekonómie, ktoré je súd povinný ako základné ústavnoprávne princípy sledovať v ktoromkoľvek štádiu konania tak, aby rozhodol vo veci v primeranej lehote a bez vzniku zbytočných prieťahov, okresný súd od výsluchu žalovaným označenej svedkyne Q. I. upustil a návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne zamietol.

13. Okresný súd skonštatoval, že v prejednávanej veci nebol zistený taký nedostatok náležitostí právneho úkonu predpokladaný ust. , ktorého dôsledkom by bola neplatnosť Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 22.01.2015, a preto v tejto časti vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako nedôvodnú.

14. V ostatnej časti okresný súd posudzoval platnosť právneho úkonu v zmysle ust. v spojení s ust. . Žalovaný neplatnosť právneho úkonu opieral o tvrdenie, že uzavretím kúpnej zmluvy zmluvné strany sledovali iný účel, a to zabezpečenie vrátenia pôžičky žalobcovi ako veriteľovi. Okresný súd uviedol, že zákonná úprava vychádza z predpokladu, že právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si tohto účelu vedomí, resp. tento účel vzhľadom na okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, musia predpokladať.

15. Okresný súd uviedol, že z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý výsledok tohto konania, t.j. nedovolenosť právneho úkonu, a teda nie pohnútka, či iné okolnosti, ktoré viedli k vzniku právneho úkonu. K obchádzaniu zákona dochádza v takom prípade, pokiaľ právny úkon nie je síce priamo v rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele a zmysel obchádza. To znamená, že právny úkon síce smeruje k dôsledkom, ktoré vyslovene zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť vyplýva zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Takýmto právnym úkonom teda konajúci sleduje dôsledok, aby zákon nebol dodržaný. Jedná sa napríklad o prípady vylúčenia záväzného pravidla použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Teda jedná sa o situáciu, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol právnou normou nepredvídateľný a nežiaduci dôsledok.

16. Žalovaný v rámci procesnej obrany spájal obchádzanie zákona s tvrdením zastretého právneho úkonu v zmysle ust. , ktorý predstavuje ako právny úkon konanie so znakmi vedomej nezhody vôle a jej prejavu, ktorá spočíva v tom, že pri dvojstrannom právnom úkone obe strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. V takom prípade je zastretý právny úkon platný, ak to zodpovedá vôli účastníkov a súčasne netrpí vadami, ktoré by spôsobovali neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle ust. a . V prípade, ak je konkrétnym predstieraným právnym úkonom (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastretý iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ho uzavrieť a zásadne platí tento iný, t.j. zastretý právny úkon. Podmienkou však je, aby zastretý právny úkon zodpovedal vôli subjektov, t.j. vôli zmluvných strán. Simulovaný právny úkon v takomto prípade trpí nedostatkom vážnosti vôle podľa , čoho dôsledkom je absolútna neplatnosť právneho úkonu.

17. Okresný súd preto posudzoval na námietku žalovaného, či žalobcom a úpadcom uzatvorená kúpna zmluva a zmluva o zriadení predkupného práva má charakter simulovaného právneho úkonu a vo väzbe na takéto tvrdenie posudzoval, akú povahu má disimulovaný právny úkon a vo väzbe na jeho vyhodnotenie, či takýto disimulovaný právny úkon je platný a zakladá správnosť postupu žalovaného, ktorý z dôvodu neplatnej kúpnej zmluvy zapísal do majetkovej podstaty dlžníka nehnuteľnosť, ktorej vylúčenia sa žalobca v predmetnom konaní domáha.

18. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že sám žalobca v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. priamo na pojednávaní vyhlásil, že nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet spornej kúpnej zmluvy, nikdy nechcel kúpiť, pričom sám uviedol, že uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzala skutočnosť poskytnutia pôžičky v roku 2012 a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu kúpy došlo až v roku 2015. Žalobca mal v súvisiacom konaní opakovane potvrdiť, že mu nešlo o nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva, ale o vrátenie finančných prostriedkov (č.l. 169, 176 spisu). Žalovaný mal za to, že tým, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, strany obišli ustanovenia upravujúce výkon záložného práva a simulovaným úkonom, ktorým bola kúpna zmluva, strany simulovali uspokojenie pohľadávky žalobcu, čím došlo k prepadnému zálohu, ktorý je zo zákona neplatný, alebo došlo k zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorého právna úprava nezodpovedá náležitostiam kúpnej zmluvy, z čoho žalovaný dovodil neplatnosť písomne uzavretej kúpnej zmluvy, keďže vôľou žalobcu ako kupujúceho nebolo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu kúpy, ale výlučne dosiahnuť uspokojenie svojej peňažnej pohľadávky z titulu pôžičky.

19. Žalobca označil tvrdenia žalovaného k zabezpečovacej povahe prevodu a k prepadnej povahe záložného práva za nepravdivé. Poukázal na časové súvislosti uzavretia kúpnej zmluvy o uspokojení pohľadávky žalobcu ponechaním si zálohu, k čomu došlo až po splatnosti pohľadávky a rovnako na dostupnú literatúru k výkladu ust. , podľa ktorej platnosti dohody o tom, že záložný veriteľ si ponechá záloh na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky po tom, čo sa pohľadávka stala splatnou, nič nebráni.

20. Okresný súd poukázal na to, že zásady výkonu záložného práva upravuje ust. , ktorým zákonná úprava normuje postup speňaženia zálohu, a tým uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa v prípade, ak k splneniu zabezpečenej pohľadávky dlžníkom riadne a včas nedôjde. Zásadne sa výkon záložného práva záložným veriteľom uskutočňuje predajom, t.j. speňažením zálohu, pričom k uspokojeniu veriteľa dochádza z výťažku z predaja zálohu. Zákonná úprava zakazuje dojednanie tzv. prepadného záložného práva pred splatnosťou pohľadávky, ktoré by umožňovalo záložnému veriteľovi uspokojiť sa priamo tým, že nadobudne vec do vlastníctva, prípadne nadobudne právo či inú majetkovú hodnotu. Takáto zmluva by bola v rozpore s účelom záložného práva ako je predpokladaný zákonom a zakladala by neplatnosť právneho úkonu podľa . Pre posúdenie, či právny úkon uskutočnený medzi žalobcom a úpadcom mal povahu prepadného zálohu, podstatné bolo to, či uspokojenie pohľadávky zo záložnej zmluvy prevodom vlastníctva k predmetu zálohu prejavili zmluvné strany v čase pred splatnosťou pohľadávky, t.j. v čase vzniku samotného záložného práva k zálohu, alebo v čase pred vznikom práva záložného veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, kedy takýto právny úkon zákonná úprava sankcionuje neplatnosťou podľa , alebo či išlo o situáciu, kedy strany po vzniku povinnosti dlžníka splniť svoj záväzok dohodnú náhradnú formu uspokojenia pohľadávky veriteľa prevodom vlastníckeho práva k zálohu s tým, že podľa výšky zabezpečenej pohľadávky záložným právom jej časť bude použitá na započítanie ako plnenie záložného dlžníka z titulu jeho záväzku uspokojiť dlh dlžníka a časť vykonaním úhrady ceny (obdobne Ro NS ČR zo dňa 27.01.2005, sp. zn. ). Uvedený záver okresného súdu nezmenila ani zistená skutočnosť, že žalobca primárne nemal záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti a k jej uzavretiu pristúpil ako k náhradnej forme uspokojenia svojej pohľadávky, čo zákon nezakazuje a zo skutočnosti, že vlastnícke právo žalobcovi naďalej svedčí, bolo zrejmé, že žalobca neučinil žiadne kroky smerujúce k následnému scudzeniu predmetu kúpy. Vzhľadom na uplynulú splatnosť pôžičky a moment uzavretia kúpnej zmluvy, nemohlo ísť o prepadný záloh a rovnako z vykonaných dôkazov nevyplývalo, že by strany pri uzavretí kúpnej zmluvy simulovali právny úkon s úmyslom zastrieť iný právny úkon, a teda námietku neplatnosti kúpnej zmluvy v uvedenom kontexte okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

21. Podľa okresného súdu v situácii, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom nesporne došlo po viac ako roku po splatnosti pôžičky, ktorej splatnosť nastala dňa 30.12.2013, pričom k uzavretiu Kúpnej zmluvy došlo dňa 22.01.2015, bolo zrejmé, že uzavretie takejto dohody nemalo charakter prepadného zálohu v zmysle s dôsledkom neplatnosti tohto právneho úkonu. Teda ak k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po splatnosti pohľadávky žalobcu ako náhradnej formy uspokojenia pohľadávky žalobcu, išlo o právny úkon právne dovolený a možný, a teda súladný so zákonom, ktorý predstavuje platný nadobúdací titul vlastníckeho práva žalobcu, ktorý vylučuje zapísanie majetku žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu.

22. Podľa okresného súdu z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že uzavretím kúpnej zmluvy došlo k novácii záväzkového vzťahu založeného medzi žalobcom a úpadcom zmluvou o pôžičke, a to postupom podľa , kde uzavretím kúpnej zmluvy zmluvné strany zmenili vzájomné práva a povinnosti založené zmluvou o pôžičke, a to v podobe privatívnej obnovy podľa , kedy došlo k zániku doterajšieho záväzku založeného zmluvou o pôžičke a k jeho nahradeniu novým záväzkom z kúpnej zmluvy podľa , . V prípade privatívnej novácie ide o tzv. oslobodzovacie prevzatie dlhu, kedy dochádza k zrušeniu pôvodného záväzku a k jeho nahradeniu novým záväzkom, kedy pôvodný záväzok zo zmluvy o pôžičke je nahradený novým záväzkom, kedy záväzok úpadcu ako dlžníka vrátiť pôžičku zanikol a dlžníkovi vznikol uzavretím kúpnej zmluvy záväzok previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na žalobcu ako veriteľa a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu spôsobom dojednaným v kúpnej zmluve. Uvedeným postupom došlo k zmene právneho základu pôvodného záväzku tak, že kauza nového záväzku bola odlišná od pôvodnej a okrem dôvodu záväzku došlo k zmene predmetu plnenia. K obnove záväzku môže dôjsť aj v prípade, keď obligačno-právny vzťah sa nahradí vecno-právnym

vzťahom, ktorého dôsledkom je skutočnosť, že doterajšia pohľadávka veriteľa z titulu pôžičky zaniká a súčasne mu vzniká nová pohľadávka vyplývajúca z novej dohody, a to právo na prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy oproti povinnosti zaplatiť predávajúcemu jeho kúpnu cenu. Záväzok dlžníka je tak nahradený novým záväzkom, pričom z obsahu kúpnej zmluvy je nespochybniteľná vôľa zmluvných strán nahradiť pôvodný záväzok z titulu pôžičky novým záväzkom, inak by išlo o kumulatívnu nováciu podľa . Privatívna novácia tak súčasne pôsobí ako zánik existujúceho záväzku a súčasne zakladá vznik nového záväzku, to znamená, že ruší účinky právneho dôvodu vzniku pôvodného záväzku a súčasne zakladá nový záväzok. Vzhľadom k tomu, že neupravuje zánik záväzku dohodou strán, bolo možné ustanovenie až použiť aj na obchodné záväzkové vzťahy.

23. Z uvedených skutočností a zákonných ustanovení okresný súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako skutkovo a právne dôvodnú, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o vylúčení nehnuteľností bližšie špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku z konkurznej podstaty úpadcu.

24. Nakoľko okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu priznal voči žalovanému v súlade s náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

25. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , , , . Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého mal za to, že v danom prípade nešlo o zastretý právny úkon v zmysle . Poukázal na to, že samotný žalobca v uvedenom súdnom konaní na pojednávaní vyhlásil, že nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet spornej kúpnej zmluvy, nikdy nechcel kúpiť, ale išlo mu len o vrátenie finančných prostriedkov. V zmysle „Záznamu zo stretnutia - O. I., zo dňa 01.08.2018“ (ktorý tvorí súčasť súdneho spisu): „...sa p. I. vyjadril, že dôvod prevodu nehnuteľnosti na p. R. spočíval v tom, že p. R. požičal spoločnosti REHA, spol. s r.o., vráti sumu 144.000,- eur, bude mu predmetná nehnuteľnosť prevedená späť na spoločnosť REHA, spol. s r.o.“. Žalovaný (nesprávne uvedené žalobca) bol názoru, že už zo samotného vykonaného dokazovania vyplynulo, že prejav vôle zmluvných strán spornej kúpnej zmluvy nesmeroval k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ale v danom prípade došlo k disimulovanému právnemu úkonu, a to konkrétne zabezpečovaciemu prevodu práva, kedy kúpna zmluva ako simulovaný právny úkon je pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho uzavrieť, neplatným právnym úkonom. Skutočnou vôľou žalobcu bolo v danom prípade, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky z titulu pôžičky a nie nadobudnutie sporných nehnuteľností. 26. Žalovaný poukázal na odsek 55. odôvodnenia rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd uvádza, že v danom prípade malo dôjsť k privatívnej novácii záväzku, s ktorým právnym názorom sa žalovaný nestotožnil. Podľa žalovaného práve v danom prípade došlo tak, ako to samotný žalobca uviedol na pojednávaní 26.06.2020, ku kumulatívnej novácii záväzku (čo indikujú práve ustanovenia o predkupnom práve vyplývajúce zo spornej kúpnej zmluvy, ktoré sa týkali odkladu splatnosti pôvodnej zmluvy o pôžičke o ďalšie dva roky s tým, že prejav vôle smeroval tak k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva). V tejto súvislosti poukázal aj na nesprávny postup okresného súdu, ktorý v rámci dokazovania odmietol vykonať dôkaz (výsluch svedkyne Q. I., ktorá mala preukázať, že úmyslom strán pri uzatvorení spornej kúpnej zmluvy bolo dojednanie zabezpečovacieho prevodu práva). 27. Žalovaný ďalej namietal, že predmetný rozsudok je arbitrárny, kedy arbitrárny je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky - rozhodnutie sp. zn. . Podľa žalovaného k základným právam strán sporu obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalovaným, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Arbitrárnosť rozsudku je v danom prípade založená na skutočnosti, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade došlo

k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a s tým súvisiacou argumentáciou. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, prípadne vec inak právne posúdiť. 28. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 16.09.2020. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že žalovaný v ničom nešpecifikoval naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu a v tomto smere je podané odvolanie len všeobecné. Žalobca mal za to, že všetky procesné podmienky, a to či už na strane súdu, resp. strán konania boli naplnené, neexistuje dôvod tzv. zmätočnosti konania, ktorého sa žalovaný domáha. 29. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že okresný súd sa s argumentáciou žalovaného dostatočne zaoberal, a to najmä v odsekoch 31. a nasl. rozsudku. V uvedenom dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na argumentáciu žalovaného o údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy, s ktorou sa nestotožnil a dotknuté právne úkony považoval za platné, pričom skutočnosti, ktoré by mali údajne pôsobiť na slobodu vôle, nemal za preukázané. Žalobca poukázal na to, že jedinou takouto skutočnosťou mal byť údajný výrok žalobcu o tom, že v prípade, ak nedôjde k splateniu zabezpečenej pohľadávky, tak dôjde k výkonu záložného práva. Uvedené tvrdenie žalobcu však nepredstavuje tzv. bezprávnu vyhrážku a za takúto ju nemožno ani považovať. Výkon práva nie je bezprávie, a to zvlášť, ak sa tak deje právom regulovaným spôsobom. Okresný súd uvedené skutočnosti a svoje právne posúdenie dostatočne zdôvodnil, najmä v odseku 42. odôvodnenia. Z uvedeného nedošlo k odňatiu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalobca mal ďalej za to, že okresný súd dal dostatočnú, jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na argumenty žalovaného. 30. Z vykonaného dokazovania bolo jasné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo až v čase, keď nedošlo k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov riadne a včas, t.j. v lehote dohodnutej v Zmluve o pôžičke zo dňa 30.12.2013 a po začatí výkonu záložného práva. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného o disimilácií právneho úkonu a zabezpečovacej povahe prevodu a už vôbec nie tvrdenie o tom, že by záložné právo malo prepadnú povahu. Ako vyplýva z literatúry, výkladom a contrario vyplýva, že platnosti dohody o tom, že záložný veriteľ si ponechá záloh na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky, po tom, čo sa pohľadávka stala splatnou, nič nebráni a uvedené konštatuje i dostupná judikatúra najvyšších súdnych autorít. 31. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že jediný dôkaz, ktorý okresný súd nevykonal, bol výsluch p. I.. S dôvodmi nevykonania navrhnutého dôkazu sa podrobne vysporiadal v odseku 42. rozhodnutia. V tomto smere žalobca poukázal na judikát R 37/1993, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.“ Zároveň poukázal i na ďalšie judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vymenoval.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca poukázal na to, že žalovaný neuviedol konkrétne, v čom skutkové zistenia okresného súdu rozobraté v jeho odôvodnení sú nesprávne. Jediným dôvodom je asi nestotožnenie sa s argumentáciou žalovaného, ktorá je však v hrubom rozpore s predloženými písomnými dôkazmi, zachytávajúcimi skutočný stav veci v danom čase.

33. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že ani pri odvolacom dôvode žalovaný nekonkretizuje nesprávne právne posúdenie veci, a to s akými právnymi závermi nesúhlasí, resp. s akými ustanoveniami zákona sú v rozpore. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 12.10.2020 prostredníctvom zástupcu. S tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení nesúhlasil a zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní, v zmysle ktorých mal okrem iného za to, že v danom prípade sa jednalo o zastretý právny úkon v zmysle . Žalovaný uviedol, že v danom prípade bolo preukázané, a to aj samotným vyhlásením žalobcu (nesprávne uvedené žalovaného) na pojednávaní, že účastníci zmluvy označenej ako kúpna zmluva len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku žalovaného zo zmluvy o pôžičke. Keďže predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne, nakoľko absentoval v nej prvok vôle

- vážnosť, je takáto simulovaná kúpna zmluva absolútne neplatná. Sám žalobca (nesprávne uvedené žalovaný) vyhlásil, že predmet kúpnej zmluvy nikdy nechcel kúpiť, ale jeho vôľou bolo iba vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odmieta tvrdenia žalobcu uvádzané vo vyjadrení.

35. Pokiaľ žalobca odmietol tvrdenia žalovaného o tom, že by záložné právo malo prepadnú povahu, tak žalovaný mal za to, že v tomto prípade nedošlo k privatívnej novácii záväzku, ale k novácii kumulatívnej, čo potvrdil aj žalobca na pojednávaní dňa 26.06.2020 a indikujú práve ustanovenia o predkupnom práve, ktoré sa týkali odkladu platnosti pôvodnej zmluvy o pôžičke o ďalšie dva roky s tým, že prejav vôle smeroval tak k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Nakoľko z predmetnej kúpnej zmluvy nevyplývala bezpochyby vôľa účastníkov zrušiť doterajší záväzok a namiesto neho zriadiť nový, k privatívnej novácii nemohlo dôjsť. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaného o nesprávnom postupe okresného súdu, ktorý v rámci dokazovania odmietol vykonať dôkaz

- výsluch svedkyne Q. I., tak žalovaný uviedol, že aj keď je pravdou ako žalobca uvádza, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania, tak mal za to, že okresný súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Z uvedeného mal za to, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa žalovaného zjavná arbitrárnosť napadnutého rozsudku je založená práve na skutočnosti, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a s tým súvisiacou argumentáciou, pričom odkázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. 36. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 26.10.2020. Uviedol, že tvrdenia žalovaného o novácii v záväzku v plnom rozsahu nevychádzajú z vykonaného dokazovania. Kúpna zmluva zo dňa 22.01.2015 nepredstavovala žiadnu z foriem novácie záväzkovo-právneho vzťahu, ako to uvádza žalovaný. Zo skutkového hľadiska dňa 26.11.2012 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, ktorá bola zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom vklad tohto záložného práva bol povolený pod V 1767/12. Uvedené požičané prostriedky bol žalovaný povinný vrátiť do 31.12.2013. Keďže nedošlo k vráteniu peňažných prostriedkov riadne a včas, tak žalobca najskôr ústne oznámil žalovanému, že bude vykonávať záložné právo a využije tak jeho uhradzovaciu povinnosť. Po tomto ústnom oznámení žalovaný mu navrhol, či by predmetné nehnuteľnosti nekúpil, ktorú možnosť žalobca následne využil a predmetné nehnuteľnosti kúpil za dojednanú cenu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.2015. Je zrejmé, že Kúpna zmluva zo dňa 22.01.2015 bola uzatvorená až po splatnosti pohľadávky, ktorej splatnosť nastala dňa 31.12.2013, pričom v žiadnom smere okrem samotnej motivácie, nenadväzovala na predchádzajúce právne vzťahy a predstavovala samostatný právny vzťah. Z uvedeného tvrdenia žalovaného o akejkoľvek novácii právnych vzťahov, či už privatívnej alebo kumulatívnej, sú zavádzaním. K námietke o nesprávnom úradnom postupe, žalobca uviedol, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom p. I., s ktorými dôvodmi sa žalobca stotožnil. Zvýraznil, že súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov konania v celom rozsahu.

37. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. a . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

38. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -348 zo dňa 20.04.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 20.04.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

39. Za aplikácie ust. , , krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými

argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

40. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd na posúdenie sporovej právnej veci v dostatočnom rozsahu nevykonal dokazovanie, ako aj, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, tento nebol správne právne posúdený, že rozsudok je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený (ust. , , , ). Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že neboli relevantné. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre posúdenie tak žalobcovho nároku o vylúčenie veci z konkurzu ako i obrany žalovaného a v odôvodnení svojho rozsudku to aj zdôvodnil. Rozsudok okresného súdu nie je arbitrárny, nie je ani nedostatočne odôvodnený, pretože okresný súd vyjadril skutkové zistenia, závery a tieto aj správnym spôsobom zhodnotil. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci samej, bol postupom, ktorým žalovanému ako sporovej strane nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a nebola ani marená možnosť žalovanému ako sporovej strane jej aktívnej účasti na konaní, čo vyplýva z priebehu postupu konania pred súdom prvej inštancie. Realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením. Je potrebné zdôrazniť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že procesné oprávnenie žalovaného na označovanie dôkazov mu ako sporovej strane nebolo popreté. Žalovaný mal možnosť označovať dôkazy, avšak je potrebné poukázať na pozíciu súdu, do výlučnej právomoci ktorého patrí posúdenie, ktoré z označených dôkazov niektorej zo sporových strán vykoná, resp. nevykoná a akým spôsobom tieto dôkazy vyhodnotí. Krajský súd ďalej uvádza, že podľa obsahu a náležitostí odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva argument použitý žalovaným v odvolaní o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu má atribúty odôvodnenia vyžadované procesno-právnym predpisom, a to k momentu rozhodnutia okresným súdom v zmysle . O arbitrárnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu by išlo len v tom prípade, ak by písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie okresného súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku však súd prvej inštancie uviedol skutkové zhodnotenia, z ktorých vyvodil svoje právne závery, preto rozsudok okresného súdu bol rozsudkom s dostatočným, riadnym odôvodnením, a tým spôsobilým na posudzovanie v rámci vyvolaného odvolacieho konania.

41. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany v rozsahu, ktorý postačoval na konštatovanie, že žalovaný dostal odpoveď na všetky podľa neho vyjadrené podstatné okolnosti prípadu. Krajský súd vzhľadom k uvedenému poukazuje na to, že mal v rámci svojho konania spôsobilý predmet posudzovania, hodnotenia, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami odôvodnenia, ktoré vyžaduje ust. .

42. Pre posúdenie odvolacieho dôvodu žalovaného podľa ust. a vyhodnotenie záverov napadnutého rozsudku okresného súdu bolo potrebné zodpovedať, či žalobca je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, pre Obec C. G. M., k.ú. C. G. M. tak, ako sú vyjadrené v žalobnom petite, keďže žalobca uplatnil právo vylučujúce zapísanie tohto nehnuteľného majetku do súpisu, na základe právneho úkonu Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení predkupného práva zo dňa 22.01.2015, na základe ktorej žalobca ako kupujúci mal mať prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od predávajúceho - úpadcu vo väzbe k právnym úkonom, ktoré uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy predchádzali.

43. Primárne k zodpovedaniu uvedenej otázky, t.j. či žalobca má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, a to, či má vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, krajský súd uvádza, že sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, s jeho vyslovenými skutkovými a právnymi závermi, preto v podrobnostiach na ne odkazuje za aplikácie ust. . Pri posúdení odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Krajský súd má za to, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, a toto tvorilo pevný základ pre vyvodenie skutkových záverov okresným súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania, resp. ďalšie vykonanie dôkazov označených žalovaným. Skutkové závery a právne posúdenie okresného súdu vychádzali z jeho predchádzajúcej racionálnej úvahy, ktorá mala základ v priebehu konania a stavu dokazovania a ani z tohto dôvodu preto nebolo potrebné doplňovať dokazovanie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

44. Pri závere krajského súdu o dostatočne vykonanom dokazovaní pred okresným súdom sa ďalej poukazuje aj na to, že okresný súd dôsledne aplikoval ust. , keď vykonané dôkazy hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetky okolnosti, ktoré z priebehu konania vyšli najavo. Zákon, a to vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( ). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického, myšlienkového postupu toho - ktorého sudcu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú dôkaznú silu, hodnotu má súd priradiť tomu - ktorému vykonávanému dôkazu, a preto k pripísaniu výpovednej hodnoty vykonávaného dôkazu súd pristupuje na základe hodnotenia takéhoto dôkazu vo vzájomnej súvislosti aj k ostatným vykonaným dôkazom. Ani v tomto smere krajský súd nezistil relevantný odvolací dôvod žalobcu, pretože okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie sporovej právnej veci.

45. Ďalším odvolacím dôvodom bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom. Tento odvolací dôvod sa v podstate týkal vyhodnotenia otázky, či žalobcovi svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vylučujúce ich zápis do súpisu. Podľa žalovaného Kúpna zmluva zo dňa 22.01.2015 uzavretá medzi žalobcom a úpadcom ako simulovaný právny úkon je pre nedostatok potrebnej vôle subjektov neplatná. V danom prípade prejav vôle zmluvných strán nesmeroval k prevodu vlastníckeho práva, ale došlo k disimulovanému právnemu úkonu, a to zabezpečovaciemu prevodu práva, pretože skutočnou vôľou žalobcu bolo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu pôžičky.

46. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti ( veta prvá ). Z uvedeného vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný ( ).

47. Po oboznámení sa so spisovým materiálom odvolací súd konštatuje, že predmetom konania bola žaloba žalobcu o vylúčenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. C. G. M., ako parcela KN-C č. 1929/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2, parcela KN-C č. 1929/30 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.162 m2, parcela KN-C č. 1929/167 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2 a poľnohospodárska budova - sklad, súp. č. XXXX, postavená na parcele KN-C č. 1929/6 (ďalej len „nehnuteľnosti“), z konkurznej podstaty úpadcu podľa ust. .

48. V súvislosti s takto podanou žalobou žalobcu krajský súd zvýrazňuje, že osoba, ktorá sa domáha vylúčenia majetku zo súpisu, je povinná preukázať splnenie podmienky úspešnosti tejto excindačnej žaloby, teda nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že tzv. lepšie právo k veciam, právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku, jej svedčí a nie úpadcovi.

49. Vecne správny postup zvolil okresný súd, pokiaľ k posúdeniu žaloby žalobcu, a teda či žalobca je vlastníkom v žalobnom petite vymedzených nehnuteľností a či mu tým svedčí právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, sa zaoberal platnosťou Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení predkupného práva zo dňa

22.01.2015 (č.l. 8-10 spisu) uzavretou medzi žalobcom ako kupujúcim a úpadcom ako predávajúcim, a to z roviny, či boli splnené zákonom vyžadované predpoklady platnosti tohto právneho úkonu, a to najmä požiadavka vôle, požiadavka prejavu, ako aj, že ide o právny úkon objektívne možný, a to nie izolovane, ale vo väzbe na úkony a okolnosti, ktoré jej uzavretiu predchádzali.

50. Nebolo sporu, že žalobca a úpadca uzatvorili Zmluvu o pôžičke a o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, podpisy osvedčené dňa 26.11.2012 (č.l. 93-96 spisu), podľa ktorej Čl. I. až III. žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 134.000 Eur, ktoré peňažné prostriedky sa úpadca ako dlžník zaviazal vrátiť do 30.12.2013. Uvedená pohľadávka bola zabezpečená podľa čl. IV. tejto zmluvy zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam (vklad povolený dňa 22.01.2013 pod V 176/12 - č.l. 97 spisu). V súvislosti s uzavretou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti tak žalobcovi vzniklo právo v prípade, ak celá zabezpečená pohľadávka nebude riadne a včas uspokojená, uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva. Skutkový stav preukázal to, že celá zabezpečená pohľadávka, ktorá bola splatná dňa 31.12.2013, nebola riadne a včas uspokojená, a preto žalobca Výzvou zo dňa 07.01.2015 (č.l. 160 spisu) oznámil žalovanému, že pristupuje k výkonu záložného práva v prípade, ak nebude záväzok splnený. Žalobcom doložené listiny preukázali aj to, že žalobca skutočne kroky k výkonu záložného práva v zmysle vykonával a potvrdilo to i vyjadrenie p. I. do Zápisnice z poskytnutia súčinnosti zo dňa 03.11.2017 k predaju nehnuteľného majetku. Pokiaľ aj žalobca pôvodne nemal záujem predmetné nehnuteľnosti kúpiť, tak toto samo o sebe nevylúčilo uzatvorenie dohody o náhradnej forme uspokojenia jeho pohľadávky zo zálohu. Bolo splnené to, že v čase uskutočňovania krokov žalobcu k výkonu záložného práva už nastala splatnosť záložným právom zabezpečenej pohľadávky (dňa 31.12.2013), a ak následne došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení predkupného práva zo dňa 22.01.2015 medzi záložným veriteľom a dlžníkom, podľa ktorej dlžník previedol na záložného veriteľa vlastnícke právo k zálohu s tým, že dohodnutá kúpna cena alebo jej časť bude použitá ako plnenie záložného dlžníka z titulu jeho záväzku uspokojiť dlh, tak takýto postup nie je v rozpore s ust. . Okresný súd vecne správne vyjadril, že vzhľadom na okamih splatnosti pôžičky a moment uzatvorenia zmluvy nemohlo ísť o prepadný záloh, išlo o právny úkon dovolený a súladný so zákonom, ktorý predstavuje platný nadobúdací titul vlastníckeho práva žalobcu, vylučujúci zapísanie majetku žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu.

51. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie okresného súdu, že v danom prípade došlo k privatívnej novácii a mal za to, že došlo ku kumulatívnej novácii, čo indikujú práve ustanovenia o predkupnom práve obsiahnuté v Kúpnej zmluve a zmluve o zriadení predkupného práva zo dňa 22.01.2015, týkajúce sa odkladu splatnosti pôvodnej zmluvy o pôžičke o ďalšie dva roky s tým, že prejav vôle smeroval k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, tak jeho námietka nebola zhodnotená ako dôvodná.

52. Podľa ust. a účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

53. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že na základe slobodnej vôle môžu subjekty existujúce právne vzťahy meniť, a to nielen pokiaľ ide o subjekty, ale aj pokiaľ ide o ich obsah. Základným dôvodom zmeny obsahu záväzkov je teda zmena uskutočnená dohodou subjektov (kumulatívna novácia), pokiaľ táto dohoda nespôsobí zánik záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom podľa § 570 a § 585. Zmenou obsahu záväzku bude teda napríklad dohoda o zmene času, spôsobu či miesta splnenia a pod. Zmluvné strany pri uzavieraní dohody nie sú obmedzené, v akom rozsahu môžu meniť doterajšie práva a povinnosti, ktoré sú obsahom ich záväzkového právneho vzťahu.

54. Podľa veta prvá , ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok..

55. V súlade so zásadou autonómie vôle majú subjekty záväzku možnosť vzájomnou dohodou ich záväzok zrušiť. Môžu tak uskutočniť jednoduchým zrušením záväzku alebo môžu zrušiť záväzok tým spôsobom, že ho nahradia záväzkom novým. Dohoda, ktorou sa ruší záväzok tým spôsobom, že sa nahrádza novým záväzkom, je tzv. privatívna novácia vyplývajúca z ust. .

Podstata privatívnej novácie spočíva v tom, že strany rušia pôvodný záväzok tým spôsobom, že ho nahradzujú novým záväzkom. Vôľa strán pri privatívnej novácii musí smerovať jednak k zrušeniu pôvodného záväzku, jednak k zriadeniu záväzku nového, ktorý záväzok pôvodný nahrádza. Tento charakteristický rys privatívnej novácie určuje jej dve základné časti - privatívna novácia v sebe spojuje prvok zrušenia pôvodného záväzku a prvok založenia záväzku nového. Základným predpokladom pre uzatvorenie privatívnej novácie je existujúci záväzok. Nemožno zrušiť záväzok, ktorý zanikol ani záväzok, ktorý platne nevznikol. Ďalším nevyhnutným predpokladom privatívnej novácie je vznik záväzku nového.

56. Zo znenia Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení predkupného práva zo dňa 22.01.2015 (ďalej len ,,kúpna zmluva“) bolo možné dovodiť, že išlo o akt novácie medzi v kúpnej zmluve uvedenými zmluvnými stranami. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplývala identifikácia pôvodného záväzku a špecifikácia záväzku nového. V kúpnej zmluve, jej bode 4. „Kúpna cena“, bolo v súvislosti zo sumou 134.000 Eur uvedené, že sa v tejto hodnote započítava na základe zmluvy o pôžičke a zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim, na podklade ktorej kupujúci poskytol predávajúcemu finančné prostriedky v hodnote 134.000 Eur a ktoré do dnešného dňa neboli splatené. Kúpna zmluva obsahovala aj nový záväzok spočívajúci v prevode predmetu kúpy žalovaným ako predávajúcim na žalobcu ako kupujúceho s povinnosťou uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny. Z predmetnej kúpnej zmluvy bolo možno dovodiť tú skutočnosť, že týmto došlo k zániku záväzku, teda povinnosti dlžníka plniť titulom zmluvy o pôžičke a vznikla mu nová povinnosť a aj právo z kúpnej zmluvy. V danom prípade tak uzatvorením kúpnej zmluvy nešlo o zmenu záväzku ( ). Vôľa smerujúca k nahradeniu doterajšieho záväzku záväzkom novým bola dostatočne prejavená v tejto kúpnej zmluve, kedy sa strany dohodli, že na kúpnu cenu sa započítava peňažná čiastka v hodnote 134.000 Eur zo zmluvy o pôžičke, teda bolo zrejmé, ako majú byť tieto finančné prostriedky použité. Z ničoho nevyplývalo, že by vedľa seba mali existovať povinnosti úpadcu ako dlžníka zo zmluvy o pôžičke a aj povinnosti predávajúceho z kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd podporne aj na znenie ust. , podľa ktorého doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku. Bol tak aj daný základný predpoklad novácie pre rozsah záväzku. Teda v rozsahu zaniknutého záväzku zo zmluvy o pôžičke vznikol úpadcovi ako dlžníkovi nový záväzok previesť vlastnícke právo a súčasne právo na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný poukazoval na dojednanie o predkupnom práve, tak z obsahu tohto dojednania v bode 6. kúpnej zmluvy bolo možné vyvodiť len to, že išlo o vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve, ktorou si predávajúci vyhradil predkupné právo. Kúpna zmluva v celom obsahovom znení nedala základ pre záver, že išlo o kumulatívnu nováciu, teda, že vôľou strán záväzkového vzťahu bolo, aby existovali popri sebe dva právne vzťahy.

57. Odvolací súd dodáva, že základom sporu v konaní pred okresným súdom, ako i v odvolacom konaní bolo vyhodnotenie, či došlo k splneniu podmienky pre úspešnosť excindačnej žaloby, a to či žalobcovi svedčí ,,lepšie“ právo vylučujúce zaradenie vecí do súpisu konkurznej podstaty, vo vzťahu ku ktorému okresný súd správne uzavrel, že žalobca takéto právo preukázal.

58. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z logických záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, vo vzťahu k posúdeniu podmienky úspešnosti excindačnej žaloby, ktoré boli vyjadrené v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. a .

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.