Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cbi-7-2018.pdf
PDF · 164.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cbi/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.A. XXX, G. XXX XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca 022 01, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: M.. M. M., A. A. C. M. G. XX, Ž. XXX XX, správca konkurznej podstaty úpadcu: REHA, spol. s r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2234, Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 31 607 136, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina 010 01, IČO: 47 254 483, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, takto
rozhodol:
V y l u č u j e z konkurznej podstaty úpadcu REHA s.r.o. v konkurze, so sídlom Cesta do Rudiny 2234/0, 024 01 Kysucké Nové Mesto, v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 2K/11/2015 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C. G. M., obec C. G. M., parcely registra „R.“, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a poľnohospodárska budova - sklad, súp. č. XXXX, postavená na parc. č. XXXX/X, všetky v podiele X/X.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 29.05.2018 domáha voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu REHA, spol. s r.o. „v konkurze“, so sídlom Cesta do Rudiny 2234/0, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 607 136 vylúčenia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C. G. M., ako parcela C.-R. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C.-R. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, parcela C.-R. č. XXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a poľnohospodárska budova - sklad, súp. č. XXXX, postavená na parcele C.-R. č. XXXX/X (ďalej len „Nehnuteľnosti“), z konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/11/2015 a náhrady trov konania.
2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/11/2015 zo dňa 01.06.20216 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu REHA, s.r.o. „ v konkurze“ a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená T.. B. C., so sídlom kancelárie G. K. XXX/ X, M.. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22.05.2017 č. k. 2K/11/2015 bola pôvodná správkyňa z funkcie správcu odvolaná a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený M.. M. M. - žalovaný. Z údajov v Obchodnom vestníku žalobca nadobudol vedomosť, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu v celosti spísal podľa § 76 zákona č. 7/2005 Z. z. do konkurznej podstaty úpadcu podľa § 80 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. majetok patriaci žalobcovi, ktorý v súpise konkurznej podstaty označil ako nehnuteľnosti špecifikované vyššie. Súpis konkurznej podstaty bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 26/2018 zo dňa 06.02.2018 pod položkou č. C.. Správca pri vykonaní súpisu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vykonanie súpisu odôvodňovali. Na základe požiadavky žalobcu o vykonanie poznámky o spornom zápise, ktorý postup odôvodňuje ustanovenie § 80 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. a uvedenie dôvodov spísania uvedeného majetku vo vlastníctve žalobcu, správca vykonal doplnenie súpisu o doplnenie poznámky o spornom zápise a vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich vlastníctvo žalobcu k Nehnuteľnostiam. Doplnenie poznámky o spornom zápise bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 54/2018, a to dňa 19.03.2018 pod pol č. C..
3. Na základe výzvy správcu žalobca predložil žalovanému zmluvu o nadobudnutí vlastníckeho práva a príslušný list vlastníctva osvedčujúci vlastníctvo žalobcu k Nehnuteľnostiam. Žalobca nemá vedomosť o žiadnych vadách, ktoré by spochybňovali nadobúdacie tituly - kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod č. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré by zneplatňovali alebo spochybňovali nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. S poukazom na ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. žalobca má za to, že údaje z katastra uvedené v § 7 sa považujú za hodnoverné, ak nie je preukázaný opak. Vzhľadom na existenciu zápisu vlastníckeho práva je zrejmé, že neexistenciu vlastníckeho práva je povinný preukazovať žalovaný ako správca, ktorý tvrdí neexistenciu vlastníctva žalobcu. Žalovaný však ku dňu podania žaloby neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by svedčila o opaku vyplývajúcom z katastra nehnuteľností. Keďže správca napriek predloženiu dokladov nevylúčil predmetný majetok žalobcu zo súpisu, žalobca v súlade s uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/11/2015 zo dňa 26.04.2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 85/2018 zo dňa 03.05.2018 pod položkou C., ktoré bolo žalobcovi doručené ten istý deň, pristúpil k podaniu predmetnej žaloby.
4. Žalobca v žalobe označil ako dôkaz a k návrhu pripojil uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/11/2015-713 zo dňa 26.04.2018, kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení predkupného práva zo dňa 22.01.2015, výpis z katastra nehnuteľností, výpis z LV č. XXXX zo dňa 29.05.2018, výpis z Obchodného vestníka č. 26/2018 zo dňa 06.02.2018, výzvu na predloženie dôkazov adresovanú správcom žalobcovi dňa 06.03.2018, žiadosť o zápis poznámky zo dňa 01.03.2018.
5. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.08.2018 žalovaný uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/11/2015 zo dňa 07.08.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 155/2015 zo dňa 13.08.2015 bolo začaté konkurzné konanie na majetok spoločnosti REHA, spol. s r. o.. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/11/2015 zo dňa 22.05.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 100/2017 zo dňa 26.05.2017 bol odvolaný z funkcie správcu majetku úpadcu správca T.. B. C. a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Vo väzbe na označené ustanovenie § 73 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) žalovaný uviedol, že ako správca zabezpečuje zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu počas celého konkurzu, pričom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom a z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné poskytovať správcovi súčinnosť. Na základe vlastných šetrení žalovaný zistil, že úpadca uzatvoril dňa 22.01.2015 so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli žalobcom špecifikované Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C. G. M. v podiele X/X za kúpnu cenu XXX.XXX,- eur bez DPH. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu došlo rozhodnutím Okresného úradu C. G. M., katastrálny odbor podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/1992 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam dňa 25.02.2015, číslo vkladu Z. XX/XX. Predmetné Nehnuteľnosti boli ohodnotené znaleckým posudkom č. XXXX-XXX zo dňa 19.07.2011 na základe objednávky úpadcu zo dňa 30.06.2011 na všeobecnú hodnotu nehnuteľností v sume 503 tisíc eur.
6. Žalovaný v rámci procesnej obrany v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou poukázal na skutočnosť, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke previedol žalobca úpadcovi na účet sumu 119.000,- eur, pričom za účelom zabezpečenia tejto pôžičky došlo k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy na Nehnuteľnosti s tým, že v prípade, ak úpadca vráti žalobcovi sumu 144 tisíc eur, žalobca prevedie vlastnícke právo k predmetu kúpy (Nehnuteľnosti) späť v prospech úpadcu. Žalovaný uviedol, že hodnota Nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku bola stanovená vo výške 503 tisíc eur. Do zápisnice z poskytnutia súčinnosti pani Q. I. dňa 03.11.2017 uviedla správcovi okolnosti predaja predmetnej Nehnuteľnosti, ktorá uviedla, že: „bola tam pôžička, ktorá sa v lehote nezaplatila a pán R. sa vyhrážal dražbou, a preto som to musela podpísať. Fyzicky spoločnosť neodstala od pána R. žiadne peniaze. Pôžičky boli evidované v účtovníctve. Bankový účet bol vo Z., Q..A..“. K okolnostiam prevodu Nehnuteľností sa vyjadril tiež pán I., ktorý uviedol, že: „Dôvod prevodu nehnuteľností na pána R. spočíva v tom, že pán R. požičal spoločnosti REHA, spol. s r.o. prevodom na účet sumu 119 tisíc eur s tým, že ak mu spoločnosť REHA, spol. s r.o. vráti sumu 144 tisíc eur, bude mu predmetná nehnuteľnosť prevedená späť na spoločnosť REHA, spol. s r.o.“.
7. Žalovaný ďalej s poukazom na citované zákonné ustanovenia § 34, § 39, a § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalobca ako kupujúci a úpadca ako predávajúci uzatvorili zmluvu, pričom ich úmyslom nebolo uzavretie kúpnej zmluvy, t. j. prevod vlastníckych práv k Nehnuteľnostiam na žalobcu, ale táto súvisela so zmluvou o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal úpadcovi sumu 119 tisíc eur, a v zmysle ktorej mal úpadca vrátiť žalobcovi sumu 144 tisíc eur s tým, že táto pohľadávka bola zabezpečená prepadným zálohom, t. j. dohodou strán, že v prípade nevrátenia pôžičky úpadcom Nehnuteľnosti v hodnote 503 tisíc eur prepadnú v prospech žalobcu. Žalovaný má za to, že uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy došlo k obchádzaniu zákona a z uvedeného dôvodu je kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako má žalovaný za to, že predmetná kúpna zmluva nebola urobená slobodne s poukazom na obsah záznamu z poskytnutia súčinnosti pani Q. I.C.U. zo dňa 03.11.2017, kde konateľka úpadcu uviedla vyhrážky pána R. dražbou, ktoré následne viedli konateľku k podpisu spornej kúpnej zmluvy. Žalovaný má za to, že právny úkon spornej kúpnej zmluvy nebol urobený slobodne, a teda platne v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy bol obídený zákon, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že kúpna cena mala byť zaplatená v dvoch častiach, a to časť vo výške 134 tisíc eur na základe započítania a peňažná časť vo výške 10 tisíc eur mala byť kupujúcim uhradená pri podpise kúpnej zmluvy. Žalobca teda ako kupujúci nikdy neposkytol úpadcovi pôžičku 134 tisíc eur, ako je uvedené v kúpnej zmluve, ale sumu 119 tisíc eur, pričom úpadca mal na základe ústnej dohody vrátiť žalobcovi sumu 144 tisíc eur, čomu zodpovedala aj medzi stranami dojednaná kúpna cena vo výške 144 tisíc eur. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca ako kupujúci pri podpise kúpnej zmluvy úpadcovi sumu 10 tisíc eur neuhradil. Na preukázanie dôvodnosti procesnej obrany žalovaný navrhol výsluch svedkov O. I. a Q. I.. Žalovaný má za to, že spornou kúpnou zmluvou došlo k obídeniu ustanovenia § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. zákonného zákazu tzv. prepadného zálohu a zároveň právny úkon - kúpna zmluva nebol urobený slobodne, ako vyplynulo z výpovede konateľky úpadcu. Uzatvorením kúpnej zmluvy došlo k prepadnutiu majetku v hodnote 503 tisíc eur ako následok nezaplatenia pohľadávky vo výške 119 tisíc eur, pričom kúpna cena vo výške 144 tisíc eur nie je skutočnou kúpnou cenou, ale výškou pohľadávky, ktorú bol úpadca povinný vrátiť žalobcovi spolu s úrokmi. Započítanie časti kúpnej ceny vo výške 134 tisíc eur s pohľadávkou žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke nemá oporu v skutkovom stave, nakoľko žiadna pohľadávka vo výške 134 tisíc eur neexistovala a časť kúpnej ceny vo výške 10 tisíc eur nebola nikdy uhradená. Kúpna zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a na základe uvedeného žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu zapísal predmetné Nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty v súlade so zákonom. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.
8. Žalovaný ako dôkaz označil a k vyjadreniu pripojil Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení predkupného práva zo dňa 22.01.2015, záznam zo stretnutia O. I. a správcu zo dňa 01.08.2018 a zápisnicu z poskytnutia súčinnosti pani Q. I. zo dňa 03.11.2017 a ďalej znalecký posudok č. XXXX/XXX znalca T.. M. O. zo dňa 30.06.2011 k stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - predmetu kúpy.
9. Žalobca vo vyjadrení k procesnej obrane žalovaného zo dňa 24.09.2018 označil tvrdenia žalovaného opierajúce sa o stanoviská pána I., resp. pani I. o neposkytnutí pôžičky, alebo poskytnutí pôžičky v inej výške, v hrubom rozpore s písomným dôkazmi. Uviedol, že nedostatok výpovednej hodnoty žalovaným označených dôkazov je spôsobený tým, že pani I. nebola konateľkou spoločnosti dlžníka v rozhodnom období uzavretia zmluvy o pôžičke, keďže konateľkou spoločnosti v danom čase bola pani Y.. Podľa písomne uzavretej zmluvy o pôžičke mal dlžník predmetné finančné prostriedky vrátiť žalobcovi ako veriteľovi do 30.12.2013, pričom na zabezpečenie predmetnej pôžičky strany uzatvorili záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k Nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. C. G. M., ktoré neskôr tvorili predmet kúpy na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Predmetné záložné právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod Z. XXXX/XX dňa 22.01.2013. Záloh tak slúžil na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, a ktorýkoľvek z veriteľov dlžníka mohol využiť rovnaký spôsob zabezpečenia svojich pohľadávok. Keďže k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi nedošlo riadne a včas, t. j. v lehote dohodnutej v zmluve o pôžičke do 30.12.2013, žalobca začal po splatnosti pohľadávky ako záložný veriteľ s výkonom záložného práva v súlade s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pristúpenie k výkonu záložného práva najskôr žalobca oznámil dlžníkovi ústne, pričom takéto oznámenie nemožno považovať za formu nátlaku ako je prezentované pani I. v jej vyjadrení správcovi, ale ide o výkon práva žalobcu. Žalobca uviedol, že v reakcii na oznámenie žalobcu dlžník mu navrhol odkúpenie Nehnuteľností, na základe čoho žalobca po zvážení svojich možností pristúpil k uzavretiu Kúpnej zmluvy dňa 22.01.2015, ktorej vklad bol povolený pod Z. XX/XX. Do uvedeného momentu bol žalovaný vlastníkom predmetných Nehnuteľností. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného o zabezpečovacej povahe prevodu a za nepravdivé označil aj tvrdenie o tom, že by záložné právo malo prepadnú povahu. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy o uspokojení sa ponechaním si zálohu došlo až v čase po splatnosti pohľadávky. Výkladom ustanovenia § 151j ods. 3 a contrario vyplýva, že platnosti dohody o tom, že záložný veriteľ si ponechá záloh na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky po tom, čo sa pohľadávka stala splatnou, nič nebráni.
10. Vo vzťahu k hodnote predmetu kúpy žalobca dohodnutú kúpnu cenu označil za primeranú s tým, že nič nenasvedčovalo, že by predmetné Nehnuteľnosti mali mať vyššiu hodnotu ako dojednaná kúpna cena, ktorá súčasne predstavovala stred záujmu návrhu s ponukou. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy sa strany dohodli, že v prípade ak by predávajúci získal lepšiu ponuku na kúpnu cenu , žalobca sa ako kupujúci zaviazal previesť vlastnícke právo predávajúcemu späť, a to formou dojednania predkupného práva na obdobie dvoch rokov. K využitiu tohto predkupného práva za uvedené obdobie nedošlo. Žalobca má za to, že kúpna zmluva zo dňa 22.01.2015 nie je v rozpore so zákonom ani zákon neobchádza a predstavuje platný titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu, a preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
11. Žalobca súčasne predložil súdu Zmluvu o pôžičke a o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenú medzi žalobcom a úpadcom, ktorých podpisy boli overené podľa pripojeného osvedčenia o pravosti podpisu notárom dňa 26.11.2012 , rozhodnutie Správy katastra C. G. M., č. vkladu Z. XXXX/ XX zo dňa 22.01.2013, príjmový doklad zo dňa 22.01.2015 na sumu 10 tisíc eur a príjmový doklad zo dňa 26.11.2012 na sumu 15 tisíc eur, výpis z účtu žalobcu zo dňa 27.11.2012 na sumu 119 tisíc eur a kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení predkupného práva zo dňa 22.01.2015, zápisnicu z poskytnutia súčinnosti pani Q. I. zo dňa 03.11.2017. Listom zo dňa 25.03.2019 žalobca predložil súdu ako dôkaz výzvu žalobcu adresovanú prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dlžníkovi REHA spol. s r.o. na úhradu dlhu s upozornením na pristúpenie k výkonu záložného práva žalobcom, ponuku firmy L. W., Q..A.. zo dňa 08.01.2015 na poskytovanie služieb spoločnosťou L. W., Q..A.. na organizáciu dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. spolu s cenníkom.
12. Predmetom konania je excindačná žaloba, ktorou sa žalobca ako dotknutý vlastník domáha vylúčenia Nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, ktoré žalovaný zapísal do majetkovej podstaty úpadcu spochybňujúc platnosť nadobúdacieho titulu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom. Žalovaný má za to, že zo strany predávajúceho nebol uskutočnený právny úkon slobodne, t. j. v súlade s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, jedná sa o právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná o zastretý právny úkon podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže právny úkon nezodpovedá vôli zmluvných strán, nakoľko ani jedna z nich nechcela previesť Nehnuteľnosť na kupujúceho a kupujúci sa nechcel stať vlastníkom predmetu kúpy. Podľa procesnej obrany žalovaného vôľa zmluvných strán smerovala k vráteniu požičanej sumy, pričom k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy došlo pod nátlakom žalobcu ako kupujúceho, ktorý sa vyhrážal predávajúcemu dražbou. Kúpna cena vyjadrená v kúpnej zmluve nezodpovedá všeobecnej hodnote predmetu kúpy určenej znaleckým posudkom, ale mala predstavovať pohľadávku žalobcu na vrátenie pôžičky, ktorú však žalobca v uvedenej sume úpadcovi neposkytol, a preto kúpna cena bola stanovená vo výške 144 tisíc eur. Uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy Nehnuteľnosť, ktorá tvorila predmet kúpy mala ujsť z konkurznej podstaty úpadcu, a pokiaľ by nedošlo k simulovanému právnemu úkonu, žalobca by si mohol svoju pohľadávku uplatniť v konkurze ako nárok na oddelenú podstatu, čo sa nestalo, a tak pred vyhlásením konkurzu malo dôjsť k simulovanému právnemu úkonu, ktorý je neplatný a z ktorého má svedčiť vlastníctvo žalobcovi, hoci vlastníkom predmetu kúpy sa žalobca nikdy stať nechcel.
13. Pre posúdenie relevantnej právnej normy na daný skutkový stav súd vychádzal z účinkov začatia konkurzného konania, ktoré nastali zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/11/2015-96 zo dňa 07.08.2015 v Obchodnom vestníku zo dňa 13.08.2015 s účinkami zverejnenia dňa 14.08.2015, pričom k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo zverejnením uznesenia zo dňa 01.06.2016 v Obchodnom vestníku č. 110/2016 zo dňa 08.06.2016 s účinkami vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 14.08.2015. Súd preto na daný skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.
14. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ZKR), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
15. Podľa § 67 ods. 1 ZKR, konkurzu podlieha
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
16. Podľa § 76 ods. 1 ZKR, súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZKR, do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.
18. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
19. Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
20. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
21. Podľa § 78 ods. 4 ZKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
22. Podľa § 78 ods. 5 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
24. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
25. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
29. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov procesných strán, výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi predloženými procesnými stranami do obsahu spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
30. Žalobca a úpadca uzatvorili Zmluvu o pôžičke dňa 26.11.2012 (č. l. 93 súdneho spisu), ktorou sa žalobca v postavení veriteľa zaviazal prenechať dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 134 tisíc eur a to v sume 15 tisíc eur v hotovosti pri podpise zmluvy a v sume 119 tisíc eur bezhotovostným prevodom z účtu. Úpadca v postavení dlžníka sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť do 30.12.2013, pričom na účely zabezpečenia záväzku dlžníka vrátiť veriteľovi požičané peňažné prostriedky vo výške 134 tisíc eur do 30.12.2013 strany zriadili záložné právo v prospech veriteľa na Nehnuteľnostiach, ktoré sa následne stali predmetom kúpy na základe uzatvorenej Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 22.01.2015. K vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností nesporne došlo rozhodnutím Správy katastra C. G. M. zo dňa 22.01.2013 pod č. Z. (č. l. 97). Z písomne predloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 22.01.2015 (č.l. 103) vyplýva, že jej predmetom bol prevod Nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. C. G. M. v podiele 1/1 za dohodnutú kúpnu cenu 144 tisíc eur, ktorej úhrada mala byť vykonaná zápočtom v sume 134 tisíc eur, a to s poukazom na uzatvorenú zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.11.2012, a v časti sumy 10 tisíc eur úhradou žalobcu ako kupujúceho pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca v konaní nesporne preukázal, že žalobca uhradil na účet úpadcu dňa 27.11.2012 sumu 119 tisíc eur ( výpis z účtu žalobcu č.l. 101) a na základe príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.11.2012 časť pôžičky vo výške 15 tisíc eur zaplatil žalobca priamo žalovanému (príjmový pokladničný doklad - č.l. 100).
31. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je platnosť písomne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.2015 z hľadiska jej všeobecných náležitostí vyplývajúcich pre platnosť právneho úkonu podľa § 37, § 39 a § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd posudzoval, či právny úkon kúpnej zmluvy uzatvorený medzi žalobcom a úpadcom trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Za rozhodujúcu otázku, ktorú bolo v tomto spore potrebné zodpovedať, súd považoval otázku, v prospech ktorej osoby svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Súd vychádzajúc z obsahu predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. G. M., konštatuje, že všetky nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa žalobca podanou žalobou domáha, boli v rozhodnom čase (v deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) na príslušnom liste vlastníctva vedené v prospech žalobcu (č. l. 11). Žalovaný (správca úpadcu) zapísal predmetné Nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, tak, ako vyplýva z výňatku z Obchodného vestníka č. 26/2018, vydaného dňa 06.02.2015. Na základe vzneseného nároku na predmetné nehnuteľnosti zo strany žalobcu, žalovaný postupom podľa § 76, 80 ods. 2 ZKR dopísal k jednotlivým súpisovým zložkám majetku poznámku o spornom zápise, svedčiacu v prospech vlastníka veci - žalobcu a súpisovú hodnotu majetku 503.000, - eur.
32. Právni zástupcovi procesných strán zotrvávali na svojich vyjadreniach k veci. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že úmyslom strán pri uzavretí kúpnej zmluvy nebol prevod vlastníckeho práva, ale jednalo sa o simulovaný právny úkon za účelom zabezpečenia pôžičky žalobcu, pričom išlo o dvojstrannú simuláciu, kedy obe zmluvné strany prejavovali niečo iné, ako zodpovedalo ich vôli, a preto platí tento iný právny úkon, ktorý smeroval iba k zabezpečeniu vrátenia pôžičky, čomu zodpovedá aj dojednaná kúpna cena predstavujúca sumu pôžičky 134 tisíc eur a 10 tisíc eur ako úrok z pôžičky, spolu vo výške 144 tisíc eur.
33. Z dôkazu vykonaného výsluchom žalobcu ako procesnej strany súd zistil, že podmienky zmluvy o pôžičke uzatváral žalobca s úpadcom, v mene ktorého konala vtedajšia konateľka K. Y.. Žalobca potvrdil, že v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke žalobca nemal záujem o kúpu spornej nehnuteľnosti. K následnému uzavretiu kúpnej zmluvy žalobca na návrh konateľky úpadcu pani I. pristúpil po tom, ako k vráteniu pôžičky v dohodnutom čase ani po dvoch rokoch od splatnosti pôžičky nedošlo a najmä z dôvodov zabezpečenia návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca jednoznačne potvrdil, že dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy bolo dosiahnutie uspokojenia pohľadávky žalobcu, pričom medzi stranami dohodnutá kúpna cena sa odvíjala od odhadu ceny predmetu kúpy na základe skúseností žalobcu spojených s vlastníctvom asi desiatich nehnuteľností. Žalobca rovnako potvrdil, že úhrada kúpnej ceny bola vykonaná vo forme zápočtu pohľadávky z titulu pôžičky vo výške 134 tisíc eur a s doplatkom kúpnej ceny vo výške 10 tisíc eur (preukázateľne zaplatená, ako vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.01.2015 - č.l. 99). Žalobca s predmetnou nehnuteľnosťou ďalej nenakladal a naopak v zmluve umožnil predávajúcemu spätne kúpiť nehnuteľnosť podľa zmluvne dojednaných podmienok.
34. Keďže základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je existencia vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam vo väzbe na posúdenie platnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 22.01.2015, súd vo väzbe na žalovaným uplatnenú procesnú obranu posudzoval platnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy a to v intenciách zákonných ustanovení § 37, § 39 a § 41a Občianskeho zákonníka.
35. Podľa § 34 z. č. 40/1964 Zb. v jeho platnom znení (Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
36. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
37. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Podľa § 41a ods. 1, 2 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
39. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
40. Vo všeobecnosti, na to, aby išlo o platný právny úkon, zákonná úprava vyžaduje splnenie určitých predpokladov, ktoré sú kladené nielen na vôľovú stránku osoby uskutočňujúcej právny úkon, ale tiež na jej prejav, a z tohto pohľadu musí byť právny úkon uskutočnený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a musí ísť taktiež o právny úkon objektívne možný.
41. Vo vzťahu k jednotlivým požiadavkám na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon, zákonná úprava v ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje slobodnú vôľu, a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu. Tá nastáva vtedy, ak je právny úkon uskutočnený pod tlakom násilia alebo pod takom bezprávnej vyhrážky. Podľa právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov slobodu vôle konajúceho vylučuje predovšetkým násilie fyzické, ktoré spočíva vo fyzickom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa uplatnila, prípadne psychické donútenie, ktoré predstavuje bezprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré vzbudzuje v konajúcom dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí a to spôsobom, že prejavená vôľa sa vytvára pod vplyvom tohto strachu. Od uvedených kategórií je potrebné odlišovať tieseň, ktorá je upravená v ust. § 49 Občianskeho zákonníka, avšak pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov je dané ustanovenie neaplikovateľné. V prípade, ak právny úkon je uskutočnený v tiesni a súčasne za nápadne nevýhodných podmienok, zakladá právo účastníkovi právneho úkonu od zmluvy odstúpiť podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Tieseň však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, avšak pre oblasť obchodno-záväzkových vzťahov ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré má kogentnú povahu a teda aj v prípade nerovnovážneho postavenia subjektov obchodnoprávnych vzťahov aplikáciu ustanovenia § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je možné stranami zmluvne ani inak vylúčiť.
42. Napriek skutočnosti, že súd primárne pripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne I. k okolnostiam uzavretia spornej kúpnej zmluvy a to aj s poukazom na žalovaným tvrdený nátlak pri uzatváraní kúpnej zmluvy, a teda žalovaným tvrdený nedostatok slobodnej vôle na strane predávajúceho, súd poznamenáva, že okolnosti, ktoré vylučujú slobodu vôle konajúceho musia mať svoj základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, teda nemôžu byť založené na subjektívnych predstavách konajúceho a rovnako sloboda vôle nemôže byť dotknutá v prípade, ak niekto uskutočňuje právny úkon na splnenie svojej povinnosti, na ktorú sa sám zaviazal, alebo ktorá mu vyplýva zo zákona, prípadne ak niekto vykonáva práva, ktoré mu z obsahu právneho úkonu alebo zákona plynú. Teda v situácii, ak nesporne žalobca s úpadcom uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej dlžníkovi vznikla povinnosť pôžičku veriteľovi v dohodnutom čase vrátiť, pričom veriteľ svoju pohľadávku zo zmluvy zabezpečil zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. C. G. M., ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod Z. XXXX/XX zo dňa 22.01.2013, žalobcovi ako veriteľovi vzniklo oprávnenie vykonať svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o zriadení záložného práva, a to právo uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka veriteľa nebola riadne a včas splnená (§ 151a Občianskeho zákonníka). Z ustanovenia § 151l Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť veriteľa písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v Registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak zákon neustanovuje inak. Teda v situácii, že žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu výzvou zo dňa 07.01.2015 vyzval dlžníka (úpadcu) na uhradenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke vo výške 134 tisíc eur, ktorý mal dlžník povinnosť uhradiť a vrátiť veriteľovi do 30.12.2013, čo však dlžník preukázateľne nesplnil, s upozornením, že ak dlžník ani v dodatočne poskytnutej mu lehote svoj záväzok nesplní, žalobca pristúpi k výkonu záložného práva predajom predmetnej nehnuteľnosti, takýto právny úkon žalobcu ako veriteľa a takýto výkon práva žalobcu nemožno hodnotiť ako bezprávnu vyhrážku so znakom protiprávnosti, ak konajúci konal spôsobom, ktorý vyplýva zo zákona a zo zmluvy, navyše takýto výkon práva nesmeroval k uzavretiu kúpnej zmluvy, ale k splneniu záväzku dlžníkom, t. j. k vráteniu pôžičky žalobcovi ako veriteľovi. Vo vzťahu k dôkaznému návrhu výsluchom svedkyne I. súd vzhľadom na skutočnosť, že svedkyňa sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a z dôvodu jej neprítomnosti nebolo možné opakovane uskutočniť pojednávanie a na ňom vykonať jej výsluch, prihliadal na žalovaným tvrdený druh a intenzitu vyhrážky, ktorá podľa tvrdení žalovaného mala viesť úpadcu k uzavretiu kúpnej zmluvy, a ktorej okolnosti žalovaný preukazuje zápisnicou z poskytnutia súčinnosti správcovi ( č.l. 108), súd prehodnotil potrebnosť vykonania tohto dôkazu, keďže z obsahu listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca vykonával svoje práva spôsobom a v takej intenzite, ktorá by mohla vzbudiť na strane dlžníka dôvodnú obavu, pod tlakom ktorej úpadca uzatvoril spornú kúpnu zmluvu. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by úpadca kedykoľvek spochybňoval platnosť kúpnej zmluvy, že by sa dovolával jej neplatnosti, a že by v súvislosti s jej uzatvorením namietal postup žalobcu a nedostatok svojej slobodnej vôle. Z vyjadrenia p. Q. I. pred správcom v podobe: ...“Bola tam pôžička, ktorá sa v lehote nezaplatila a pán R. sa vyhrážal dražbou, a preto som to musela podpísať....“, nemožno dovodzovať absenciu nedostatku slobodnej vôle s dôsledkom neplatnosti právneho úkonu. Uvedený záver súdu sa opiera o zistenie, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.11.2012, ktorej vklad bol povolený pod č. Z. XXXX/XX, a ktorou zmluvou bolo dostatočne zabezpečené právo žalobcu ako veriteľa dosiahnuť uspokojenie z predmetu zálohu, ktorý napokon tvoril predmet kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom. Rovnako je nesporné, že pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 07.01.2015 vyzval dlžníka na splnenie záväzku s upozornením na možnosť výkonu záložného práva (č. l. 160). Rovnako je nesporné, že v januári roku 2015 žalobca vyvinul aktivity smerom k organizácii dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, keď žalobca oslovil spoločnosť L. W., Q..A.. o predloženie ponuky návrhu zmluvy o vykonaní dražby za účelom začatia rokovaní o uzatvorení zmluvy (č. l. 158, 159). Uvedený záver súdu nie je v rozpore s obsahom listinného dôkazu - zápisnice z poskytnutia súčinnosti pani Q. I. v rámci šetrenia vykonaného správcom konkurznej podstaty úpadcu dňa 03.11.2017 (č. l. 108), a preto upustenie od vykonania dôkazu výsluchom svedkyne I. je podľa názoru súdu v súlade so základnými princípmi CSP. Súdom zistené skutočnosti nesvedčia o existencii bezprávnej vyhrážky, keďže žalobca nesporne „hrozil“ niečím, čo bol oprávnený vykonať, pričom išlo o formu oprávneného nátlaku, ktoré hodnotenie nemôže byť zvrátené subjektívnymi predstavami a pocitmi konajúcej na strane úpadcu (obdobne Ro NS ČR zo dňa 22.03.2004, sp. zn. 33 Odo 17/2002). S prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania a procesnej ekonómie, ktoré je súd povinný ako základné ústavnoprávne princípy Civilného sporového poriadku sledovať v ktoromkoľvek štádiu konania tak, aby súd rozhodol vo veci v primeranej lehote a bez vzniku zbytočných prieťahov, súd napokon od výsluchu žalovaným označenej svedkyne Q. I. upustil a návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne zamietol.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebol zistený taký nedostatok náležitostí právneho úkonu predpokladaný ust. § 37 Občianskeho zákonníka, ktorého dôsledkom by bola neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 22.01.2015, a preto v tejto časti vyhodnotil súd procesnú obranu žalovaného ako nedôvodnú.
44. V ostatnej časti súd posudzoval platnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39 v spojení s ust. § 41a Občianskeho zákonníka, podľa ktorých zákonných ustanovení je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a rovnako je neplatný právny úkon, ktorým má byť zastretý iný právny úkon. Žalovaný neplatnosť právneho úkonu opiera o tvrdenie, že uzavretím kúpnej zmluvy zmluvné strany sledovali iný účel, a to zabezpečenie vrátenia pôžičky žalobcovi ako veriteľovi. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si tohto účelu vedomí, resp. tento účel vzhľadom na okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, musia predpokladať.
45. Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý výsledok tohto konania, t. j. nedovolenosť právneho úkonu a teda nie pohnútka, či iné okolnosti, ktoré viedli k vzniku právneho úkonu. K obchádzaniu zákona dochádza v takom prípade, pokiaľ právny úkon nie je síce priamo v rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele a zmysel obchádza. To znamená, že právny úkon síce smeruje k dôsledkom, ktoré vyslovene zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť vyplýva zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Takýmto právnym úkonom teda konajúci sleduje dôsledok, aby zákon nebol dodržaný. Jedná sa napríklad o prípady vylúčenia záväzného pravidla použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Teda jedná sa o situáciu, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol právnou normou nepredvídateľný a nežiaduci dôsledok.
46. Žalovaný v rámci procesnej obrany spája obchádzanie zákona s tvrdením zastretého právneho úkonu v zmysle ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje ako právny úkon konanie so znakmi vedomej nezhody vôle a jej prejavu, ktorá spočíva v tom, že pri dvojstrannom právnom úkone obe strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. V takom prípade je zastretý právny úkon platný, ak to zodpovedá vôli účastníkov a súčasne netrpí vadami, ktoré by spôsobovali neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je konkrétnym predstieraným právnym úkonom (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastretý iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ho uzavrieť a zásadne platí tento iný, t. j. zastretý právny úkon. Podmienkou však je, aby zastretý právny úkon zodpovedal vôli subjektov, t. j. vôli zmluvných strán. Simulovaný právny úkon v takomto prípade trpí nedostatkom vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho dôvodu, čoho dôsledkom je absolútna neplatnosť právneho úkonu.
47. Súd preto posudzoval na námietku žalovaného, či žalobcom a úpadcom uzatvorená kúpna zmluva a zmluva o zriadení predkupného práva má charakter simulovaného právneho úkonu a vo väzbe na takéto tvrdenie súd posudzoval, akú povahu má disimulovaný právny úkon a vo väzbe na jeho vyhodnotenie, či takýto disimulovaný právny úkon je platný a zakladá správnosť postupu žalovaného, ktorý z dôvodu neplatnej kúpnej zmluvy zapísal do majetkovej podstaty dlžníka nehnuteľnosť, ktorej vylúčenia sa žalobca v predmetnom konaní domáha.
48. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že sám žalobca v konaní Okresného súdu Žilina, sp. zn. 19Cbi/5/2017 priamo na pojednávaní vyhlásil, že nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet spornej kúpnej zmluvy, nikdy nechcel kúpiť, pričom sám uviedol, že uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzala skutočnosť poskytnutia pôžičky v roku 2012 a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu kúpy došlo až v roku 2015. Žalobca mal v súvisiacom konaní opakovane potvrdiť, že mu nešlo o nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva, ale o vrátenie finančných prostriedkov (vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.03.2019 - č. l. 169, zápisnica o pojednávaní vo veci 19Cbi/5/2017 zo dňa 02.03.2018 - č. l. 176). Žalovaný má za to, že tým, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, strany obišli ustanovenia upravujúce výkon záložného práva a simulovaným úkonom, ktorým bola kúpna zmluva, strany simulovali uspokojenie pohľadávky žalobcu, čím došlo k prepadnému zálohu, ktorý je zo zákona neplatný, alebo došlo k zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorého právna úprava nezodpovedá náležitostiam kúpnej zmluvy, z čoho žalovaný dovodzuje neplatnosť písomne uzavretej kúpnej zmluvy, keďže vôľou žalobcu ako kupujúceho nebolo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu kúpy, ale výlučne dosiahnuť uspokojenie svojej peňažnej pohľadávky z titulu pôžičky.
49. Žalobca označil tvrdenia žalovaného k zabezpečovacej povahe prevodu a k prepadnej povahe záložného práva za nepravdivé. Poukázal na časové súvislosti uzavretia kúpnej zmluvy o uspokojení pohľadávky žalobcu ponechaním si zálohu, k čomu došlo až po splatnosti pohľadávky a rovnako na dostupnú literatúru k výkladu ustanovenia § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej platnosti dohody o tom, že záložný veriteľ si ponechá záloh na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky po tom, čo sa pohľadávka stala splatnou, nič nebráni.
50. Podľa § 151j ods. 1, 2, 3, 4, 5 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov. Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.
51. Súd konštatuje, že zásady výkonu záložného práva upravuje ust. § 151j Občianskeho zákonníka, ktorým zákonná úprava normuje postup speňaženia zálohu a tým uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa v prípade, ak k splneniu zabezpečenej pohľadávky dlžníkom riadne a včas nedôjde. Zásadne sa výkon záložného práva záložným veriteľom uskutočňuje predajom, t. j. speňažením zálohu, pričom k uspokojeniu veriteľa dochádza z výťažku z predaja zálohu. Zákonná úprava zakazuje dojednanie tzv. prepadného záložného práva pred splatnosťou pohľadávky, ktoré by umožňovalo záložnému veriteľovi uspokojiť sa priamo tým, že nadobudne vec do vlastníctva, prípadne nadobudne právo či inú majetkovú hodnotu. Takáto zmluva by bola v rozpore s účelom záložného práva ako je predpokladaný zákonom a zakladala by neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ako správne uviedol žalobca, pre posúdenie, či právny úkon uskutočnený medzi žalobcom a úpadcom mal povahu prepadného zálohu, je podstatné to, či uspokojenie pohľadávky zo záložnej zmluvy prevodom vlastníctva k predmetu zálohu prejavili zmluvné strany v čase pred splatnosťou pohľadávky, t. j. v čase vzniku samotného záložného práva k zálohu, alebo v čase pred vznikom práva záložného veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, kedy takýto právny úkon zákonná úprava sankcionuje neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka, alebo či ide o situáciu, kedy strany po vzniku povinností dlžníka splniť svoj záväzok dohodnú náhradnú formu uspokojenia pohľadávky veriteľa prevodom vlastníckeho práva k zálohu s tým, že podľa výšky zabezpečenej pohľadávky záložným právom jej časť bude použitá na započítanie ako plnenie záložného dlžníka z titulu jeho záväzku uspokojiť dlh dlžníka a časť vykonaním úhrady ceny (obdobne Ro NS ČR zo dňa 27.01.2005, sp. zn. 29 Odo 928/2003). Uvedený záver súdu nemení ani zistená skutočnosť, že žalobca primárne nemal záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti a k jej uzavretiu pristúpil ako k náhradnej forme uspokojenia svojej pohľadávky, čo zákon nezakazuje a zo skutočnosti, že vlastnícke právo žalobcovi naďalej svedčí, je zrejmé, že žalobca neučinil žiadne kroky smerujúce k následnému scudzeniu predmetu kúpy. Vzhľadom na už uplynulú splatnosť pôžičky a moment uzavretia kúpnej zmluvy, nemôže ísť o prepadný záloh a rovnako z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by strany pri uzavretí kúpnej zmluvy simulovali právny úkon s úmyslom zastrieť iný právny úkon, a teda námietku neplatnosti kúpnej zmluvy v uvedenom kontexte súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
52. Teda v situácii, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom nesporne došlo po viac ako roku po splatnosti pôžičky, ktorej splatnosť nastala dňa 30.12.2013, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa 22.01.2015, je zrejmé, že uzavretie takejto dohody nemá charakter prepadného zálohu v zmysle ust. § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka s dôsledkom neplatnosti tohto právneho úkonu. Teda ak k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po splatnosti pohľadávky žalobcu ako náhradnej formy uspokojenia pohľadávky žalobcu, jedná sa o právny úkon právne dovolený a možný a teda súladný so zákonom, ktorý predstavuje platný nadobúdací titul vlastníckeho práva žalobcu, ktorý vylučuje zapísanie majetku žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu.
53. Podľa § 516 ods. 1, 2, 3 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti. Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola.
54. Podľa § 570 ods. 1, 2 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
55. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že uzavretím kúpnej zmluvy došlo k novácii záväzkového vzťahu založeného medzi žalobcom a úpadcom zmluvou o pôžičke, a to postupom podľa § 516 Občianskeho zákonníka, kde uzavretím kúpnej zmluvy zmluvné strany zmenili vzájomné práva a povinnosti založené zmluvou o pôžičke, a to v podobe privatívnej obnovy podľa § 570 Občianskeho zákonníka, kedy došlo k zániku doterajšieho záväzku založeného zmluvou o pôžičke a k jeho nahradeniu novým záväzkom z kúpnej zmluvy podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V prípade privatívnej novácie ide o tzv. oslobodzovacie prevzatie dlhu, kedy dochádza k zrušeniu pôvodného záväzku a k jeho nahradeniu novým záväzkom, kedy pôvodný záväzok zo zmluvy o pôžičke je nahradený novým záväzkom, kedy záväzok úpadcu ako dlžníka vrátiť pôžičku zanikol a dlžníkovi vznikol uzavretím kúpnej zmluvy záväzok previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na žalobcu ako veriteľa a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu spôsobom dojednaným v kúpnej zmluve. Uvedeným postupom došlo k zmene právneho základu pôvodného záväzku tak, že kauza nového záväzku je odlišná od pôvodnej a okrem dôvodu záväzku dochádza k zmene predmetu plnenia. K obnove záväzku môže dôjsť aj v prípade, keď obligačno-právny vzťah sa nahradí vecno-právnym vzťahom, ktorého dôsledkom je skutočnosť, že doterajšia pohľadávka veriteľa z titulu pôžičky zaniká a súčasne mu vzniká nová pohľadávka vyplývajúca z novej dohody, a to právo na prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy oproti povinnosti zaplatiť predávajúcemu jeho kúpnu cenu. Záväzok dlžníka je tak nahradený novým záväzkom, pričom z obsahu kúpnej zmluvy je nespochybniteľná vôľa zmluvných strán nahradiť pôvodný záväzok z titulu pôžičky novým záväzkom, inak by išlo o kumulatívnu nováciu podľa § 516 Občianskeho zákonníka. Privatívna novácia tak súčasne pôsobí ako zánik existujúceho záväzku a súčasne zakladá vznik nového záväzku, to znamená, že ruší účinky právneho dôvodu vzniku pôvodného záväzku a súčasne zakladá nový záväzok. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník neupravuje zánik záväzku dohodou strán, je možné ustanovenie § 570 až 574 Občianskeho zákonníka použiť aj na obchodné záväzkové vzťahy.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako skutkovo a právne dôvodnú a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o vylúčení nehnuteľnosti bližšie špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku z konkurznej podstaty úpadcu.
57. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).