Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-76-2019.pdf
PDF · 148.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1. Ľ. E., nar. XX. X. XXXX, bytom F. X, A., 2. S. E., nar. XX. X. XXXX, bytom F. X, A., žalobcovia 1, 2 zastúpení AK Balara, s.r.o., Košická 5590/56, Bratislava, proti žalovanému : InSTAVEX, s.r.o., Karpatské nám. 7770/10, Bratislava, IČO : 47566965, zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, o zaplatenie 1.274,64 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 6. 2018 č.k. 45C/579/2015 - 268, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovia 1, 2 m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1, 2 spoločne a nerozdielne sumu 1.274,64 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 914,64 € od 18. 10. 2014 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 360 € od 3. 9. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1, 2 zároveň priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukazoval na to, že mal z vykonaného dokazovania zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu a z listinných dôkazov preukázané, že žalobcovia ako objednávatelia a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo dňa 04.08.2014 písomnou formou, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa dodať stavebné práce a materiál pre objednávateľa podľa cenovej ponuky, zabezpečiť dopravu, montáž, potrebné množstvo kvalifikovaných a spôsobilých pracovníkov na riadne a včasné splnenie diela. Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť dielo podľa cenovej ponuky na mieste Dvojkrížna 6, Bratislava. Cena za vykonanie diela bola dohodnutá podľa cenovej ponuky zo dňa 09.04.2014 na sumu 1.260,17 € za menšiu kúpeľňu, na sumu 1.750,31 € za väčšiu kúpeľňu a na sumu 892,71 € za maľovanie chodby; cenové ponuky boli súčasťou zmluvy o dielo. Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi zálohu na materiál vo výške 1.300 €. Dielo malo byť vykonané na základe ústnej dohody do 15.08.2014. Zmluvu o dielo uzavretú medzi stranami sporu súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľskú, s poukazom na ustanovenie § 52 Obč. zák., v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, prihliadol na charakter strán sporu pri uzavieraní zmluvy o dielo, žalovaný InSTAVEX, s.r.o., Bratislava ako dodávateľ konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a objednávateľ bol spotrebiteľ ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti podľa § 52 ods.3, ods.4 Obč. zák. V prejednávanej veci ide o spor s ochranou slabšej strany, spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 290 CSP. Právny vzťah medzi stranami sporu z uvedenej zmluvy o dielo súd posúdil podľa § 631 a nasl. Obč. zák., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o dielo uzavretá medzi stranami sporu
obsahovala podstatné náležitosti stanovené zákonom, určenie predmetu diela, ceny diela a vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Uzavretím dohody o zániku zmluvy dňa 18.08.2014 došlo medzi zmluvnými stranami k zrušeniu zmluvy o dielo a všetkých práv a povinností zmluvných strán, ktoré vyplývali zo zmluvy o dielo. Predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobcov vo výške 1.274,64 eur pozostávajúci zo sumy 507,14 € titulom bezdôvodného obohatenia, zo sumy 407,50 € ako nároku na náhradu škody a zo sumy 360 € ako náhrady potrebných nákladov za odborný posudok, ktoré skutočnosti boli v konaní sporné.
2/ V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že zhotoviteľ vystavil objednávateľovi zoznam vykonaných prác a dodaných materiálov, ktoré zapracoval do diela takým spôsobom, že sa nedali oddeliť a vrátiť zhotoviteľovi, vyúčtoval objednávateľom za vykonané práce a zapracované materiály faktúru č. XXXXXXX zo dňa 08.09.2014 vo výške 1.148,56 € a faktúru č. XXXXXXX vo výške 1.423,83 €. Žalovaný po vznesených námietkach objednávateľom dňa 12.09.2014 prepracoval faktúru č. XXXXXXX zo dňa 08.09.2014 na sumu 989,38 € a faktúru č. XXXXXXX na sumu 1.340,02 €, s určenou lehotou splatnosti 08.09.2014. Žalobcovia mali zaplatiť žalovanému cenu za dielo celkom 2.329,40 € a po odpočítaní zaplatenej zálohy 1.300 €, sumu vo výške 1.029,40 €. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného o rozsahu ním vykonaných prác a dodaného materiálu; na preukázanie skutkových tvrdení predložili listinný dôkaz Odborný posudok č.XXX/XXXX vypracovaný Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o., Bratislava, z ktorého vyplynulo, že hodnota materiálov a stavebných prác, ktoré zhotoviteľ zapracoval do diela takým spôsobom, že sa nedali oddeliť a vrátiť zhotoviteľovi predstavovala sumu 1.145,91 €, do výslednej ceny však neboli započítané začaté práce resp. nedokončené práce (strana 19. záver posudku, odpoveď na otázku č.3). Žalovaný po prepočítaní všetkých položiek v odbornom posudku označených ako realizované dospel k sume 1.177,61 €, v konaní nesporoval sumu za vykonané dielo vo výške 1.145,91 €, keďže žalobcovia zaplatili zálohu 1.300 €, a v odbornom posudku neboli uvedené začaté resp. nedokončené práce, (ktoré žalovaný nevyčíslil), žalovanému nevznikla povinnosť vrátiť žalobcom sumu 507,14 € z titulu vyúčtovania vzájomných nárokov z dohody o zániku zmluvy. 3/ Žalobcovia na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložili Doplnok k Odbornému posudku č.XXX/XXXX vypracovaný Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava z dôvodu, že v pôvodnom odbornom posudku sa vychádzalo z položiek uvedených v cenových ponukách zhotoviteľa a žalovaný navyše pôvodné faktúry za vykonané dielo prepracoval na sumu 989,38 € a na sumu 1.340,02 €, z čoho vznikla potreba vypracovania Doplnku č.1 za účelom preskúmania oprávnenosti jednotlivých fakturovaných položiek. V Doplnku č.1 boli v tabuľkách špecifikované skutočne vykonané práce, na základe faktúry č. 2014071, kúpeľňa s vaňou, samostatné WC vo výške 436,59 € a na základe faktúry č. 2014702, kúpeľňa s WC a so sprchou vo výške 351,41 €. Cena za vykonané dielo pozostávajúca z vykonaných prác a materiálov bola vyčíslená celkom 788 €. Žalovaný nesúhlasil s Doplnkom č.1 k Odbornému posudku z dôvodu, že v čase vyhotovenia doplnku boli vykonané práce v rovnakom rozsahu a nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť výsledok ceny za vykonané dielo. Rozsah vykonaných prác uvedený v odbornom posudku podľa žalovaného musí byť preto rovnaký ako v doplnku. Žalovaný v písomnom podaní dňa 13.10.2017 uviedol sporné a neuznané nároky, ktoré nevyčíslil, svoje tvrdenia súdu ničím a nijak nepreukázal a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, súd prvej inštancie považoval za nesporné podľa § 151 CSP. 4/ Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vychádzal zo súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcami z Doplnku č.1 k Odbornému posudku č.XXX/XXXX, ktorý obsahoval aj doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, pri vykonávaní tohto dôkazu súd postupoval akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. V Doplnku č.1 k Odbornému posudku č. XXX/XXXX boli špecifikované jednotlivé fakturované položky a teda skutočne vykonané práce, resp. čiastočne vykonané práce porovnávané aj s predloženou cenovou ponukou, znalec zdôvodnil napr. z akého dôvodu akceptoval nižšiu sumu uvedenú podľa jednotlivých položiek, ktorý materiál nebol dodaný, ako aj z akého dôvodu niektoré položky neuznal. V prejednávanej veci ide spotrebiteľský spor, v ktorej súd môže vykonať dôkazy, ktoré spotrebiteľ navrhol dodatočne, nakoľko je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú podľa § 296 CSP. Žalobcovia v konaní preukázali, že celková hodnota diela pozostávajúca z prác vykonaných zhotoviteľom a materiálov dodaných zhotoviteľom predstavuje sumu 788 €, žalovanému poskytli preddavok, zaplatili zálohu na materiál vo výške 1.300 €, preto im vznikol nárok na zaplatenie uplatnenej sumy 507,14 € (správne 512 €) titulom bezdôvodného obohatenia, získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol podľa § 451 ods.2 Obč.
zák., nakoľko strany sporu sa dohodli na tom, že nesplnený záväzok zo zmluvy o dielo sa zrušuje a zanikol na základe uzavretej dohody o zániku zmluvy o dielo. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť žalovaného, vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 788 € podľa § 456 Obč. zák., bez ohľadu na to či získaním tohto prospechu vznikla škoda, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 507,14 €. 5/ Predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobcov vo výške 407,50 € titulom nároku na náhradu škody z dôvodu, že žalovaný použil pri zhotovovaní diela sadrokartón, ktorý nebol vhodný do vlhkých priestorov. Demontáž sadrokartónu realizovala spoločnosť RENOVUM spol. s r.o., Prečín, ktorej zaplatili náklady na demontáž sadrokartónov vo výške 152,69 €, za 100 kusov igelitových vriec v celkovej cene 58,80 €, náklady za uloženie nevhodných sadrokartónov na skládku vo výške 100 €, spolu 311,49 €. Spoločnosť RENOVUM spol. s.r.o. vykonala aj demontáž vodovodného potrubia, za čo žalobcovia zaplatili 27,76 €. V súvislosti s nevyhnutnou demontážou nevhodných sadrokartónov bolo nevyhnutné demontovať aj listely Rako Sandy 6x60 cm béžové, ktoré kúpili v predajni spoločnosti PTÁČEK veľkoobchod a.s., v cene 12,81 € s DPH za jeden kus, čo pri troch odstránených kusoch predstavuje sumu 46,12 € vrátane DPH. Došlo taktiež k demontáži obkladu SANDY béžová v počte 6 kusov, o celkovej výmere 1,08 m2, ktorú kúpili v predajni spoločnosti LASSELSBERGER, s.r.o. organizačná zložka Slovensko za kúpnu cenu vo výške 17,08 € s DPH za 1 m2, čo predstavuje pri odstránenej ploche 1,08 m2 kúpnu cenu 22,14 € vrátane DPH. Žalovaný sporoval nárok žalobcov na náhradu škody z dôvodu vynaložených nákladov za odstránenie sadrokartónov, tvrdiac, že sa osobne so žalobkyňou 2 dohodol na vyrovnávaní stien sadrokartónom v kúpeľni, ktorá bola väčšia, voči čomu nemala žalobkyňa 2 žiadne výhrady. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobcovia nemuseli odstrániť biely sadrokartón, mohla byť použitá aj iná technológia ako aj šparovacia hmota, ktorá zabraňuje presaku vody; poukazoval na odborné vyjadrenie spoločnosti DEN BRAVEN, MAGUM WPS ohľadne hydroizolácii. Žalobkyňa 2 nesúhlasila s uvedeným tvrdením žalovaného, na jej dopyt, prečo namontovali sadrokartón na všetky steny, reagovala, že to bolo potrebné kvôli pravým uhlom, po premeraní stien vyšlo najavo, že steny zo sadrokartónu neboli v pravom uhle, na jej výtku reagovali pracovnici žalovaného, že je to jediné možné riešenie; nikdy žalobcov neinformovali, že použili sadrokatrón nevhodný do vlhkých priestorov, táto skutočnosť vyšla najavo až z odborného posudku. Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný sa snažil montážou sadrokartónov zjednodušiť prácu s vyrovnávaním stien. 6/ Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z listinného dôkazu žalobcov, Odborného posudku č.XXX/XXXX z ktorého mal preukázané, že po zrovnaní podkladu sadrokartónovými doskami bola odchýlka od zvislej roviny 5 mm na dvoch metroch, vplyvom vyrovnania stien sadrokartónom pri oceľovej zárubni vznikli v kúte dva zbytočné zalomenia, ďalej bola nameraná odchýlka na zrovnaných sadrokartónových stenách 4mm na 2 metrovej vážnej late, po premeraní dvojmetrovou vážnou latou od zvislej roviny na zrovnaných stenách sadrokartónovými doskami bola nameraná dokonca odchýlka 10 mm na 2 metroch; ďalej bol použitý nevhodný materiál sadrokartónovej dosky bielej farby, nevhodnej do vlhkého prostredia, mal byť použitý sadrokartón zelenej farby, určený do vlhkého prostredia, nedostatočné zrovnanie podkladu touto sadrokartónovou doskou a namerané odchýlky preukazovali značné odchýlky od zvislej roviny a tiež požiadaviek na podklad pre obkladanie. Z Odborného posudku č.XXX/XXXX mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že žalovaný ďalej nevhodne uchytil rozvody teplej a studenej vody o nosný podklad, nevhodne vypodložil oceľovú vaňu sadrokartónovými doskami, vplyvom vyššej váhy mohlo dôjsť k rozdrveniu sadrokartónovej dosky rektifikačnou nožičkou, navyše samotná oceľová vaňa nebola uzemnená, nebolo ukotvené kanalizačné potrubie a prívod do nosnej konštrukcie, do umývadla vo WC bol na miesto studenej vody privedený prítok teplej vody. Vymurované nadpražie revízneho otvoru z tvárnic YTONG nebolo vystužené žiadnou oceľovou pásovinou, čo mohlo mať dopad na samotnú deštrukciu nadpražia. Vychádzajúc zo záverov Odborného posudku žalobcovia v konaní preukázali, že pre dosiahnutie technickej podoby diela bolo potrebné odstrániť všetky použité sadrokartóne dosky, predsadenú stenu z CD profilov a tiež demontáž tvárnic YTONG prípadne aspoň ich dodatočné podopretie oceľovým profilom, vykonať demontáž vodovodného potrubia, s nevyhnutnou demontážou sadrokartónov bolo potrebné demontovať aj listely T. B., demontovať obklad Sandy. V danom prípade nebolo možné, aby zhotoviteľ alebo tretia strana pokračoval v realizácii diela, žalovaný predovšetkým nezabezpečil potrebné množstvo kvalifikovaných technicky spôsobilých pracovníkov na riadene a včasné splnenie diela. Materiál a práce, ktoré boli zapracované do nedokončeného diela museli byť odstránené a demontované, z ktorého dôvodu vznikla žalobcom škoda vo výške 407,50 € v súvislosti s nákladmi na demontáž a odstránenie materiálov, za ktorú zodpovedá žalovaný podľa § 420 Obč. zák., nakoľko žalobcom spôsobil škodu ku ktorej došlo protiprávnym konaním žalovaného, skutočná škoda ako ujma spočívala v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a reprezentuje majetkové
hodnoty, ktoré boli potrebné vynaložiť, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom škodu vo výške 407,50 € ( 311,49 €, 27,76 €, 46,12 €, 22,14 € ). 7/ Napokon bol predmetom sporu aj uplatnený nárok žalobcov na náhradu nákladov za Odborný posudok č. 135/2014 vo výške 360 € vypracovaný Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o., Bratislava z dôvodu realizovaných prác žalovaným, určenia hodnoty veci, ktoré zhotoviteľ zapracoval do diela, vyjadrenia sa k technickým postupom zhotoviteľa, dodaným materiálom pri realizácii diela, či je nevyhnutné odstrániť niektorú vykonanú časť diela. Žalovaný nesúhlasil ani s týmto nárokom žalobcov, nakoľko dielo bolo ukončené z dôvodu predčasného skončenia spolupráce zmluvných strán a pokiaľ ide o nárokovanú sumu 360 € uplatnenú titulom práva zo zodpovednosti za vady, za vypracovaný odborný posudok, právo na náhradu nákladov nebolo kvalifikovane uplatnené v zákonnej jednomesačnej prekluzívnej lehote podľa § 509 ods.1 Obč. zák. Žalobcovia v konaní tvrdili, že nárok na náhradu nákladov v súvislosti s vypracovaním Odborného posudku si neuplatnili z titulu vád diela, a pokiaľ nie je uplatňovaný nárok z vád diela, nemôže byť v konaní uplatňované ani právo na náhradu potrebných nákladov v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovia si uplatnili voči žalovanému pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia a z titulu nároku na náhradu škody, z dôvodu predčasného zániku zmluvy o dielo na základe uzatvorenej dohody o zániky zmluvy a v tejto súvislosti si uplatnili aj náklady za vypracovanie odborného posudku vo výške 360 €. Pred podaním žaloby na súd zhotoviteľovi uviedli výhrady a námietky k predmetným faktúram v liste zo dňa 12.09.2014, žiadali o vrátenie sumy vo výške 901,18 € do 14 dní s tým, že si nebudú voči zhotoviteľovi uplatňovať žiadne ďalšie finančné náklady napr. za na odborný posudok 360 €. Žalovaný nepovažoval osobné stretnutie a rokovanie so žalobcami za potrebné a doručil im opätovne faktúry čiastočne opravené e-mailom dňa 08.10.2014. Opätovné výhrady a námietky uviedli žalobcovia v liste zo dňa 12.10.2014 k prepracovaným faktúram žalovaného a žiadali vrátiť sumu 914,64 € do 17.10.2014. Právny zástupca žalobcov výzvou zo dňa 03.09.2015 pred podaním žaloby žiadal žalovaného o úhradu dlžnej sumy 1.274,64 €. Podľa názoru súdu náklady na vypracovanie znaleckého posudku je potrebné zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., považovať za príslušenstvo pohľadávky, pretože ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Keďže žalobcovia preukázali dôvodnosť samotného nároku, súd je toho názoru, že žalobcovia majú nárok aj na náhradu vynaložených nákladov na vypracovanie odborného posudku a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 360 €. 8/ Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu 1.274,64 €, nakoľko na výzvy žalobcov zo dňa 12.10.2014, zo dňa 03.09.2015 dlh neuhradil, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcom zákonný ročný úrok z omeškania 5,05% z dlžnej sumy 914,64 € od 18.10.2014 až do zaplatenia a zákonný ročný úrok z omeškania 5,05 % z dlžnej sumy 360 € od 03.09.2015 až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 18.10.2014 bola vo výške 0,05 %. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 9/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 10/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že sa neriadil ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej má bezdôvodné obohatenie subsidiárnu povahu, t.j. že plnenie na základe bezdôvodného obohatenia možno požadovať len vtedy, ak takéto plnenie nemožno požadovať na základe iného právneho titulu, pričom poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 48/2010 zo dňa 21. 12. 2010. Žalobcovia tvrdili vady na čiastočne zhotovenej veci, hoci nároky z vád si neuplatňovali, preto nemožno ich domnelé nároky oprieť o právny inštitút bezdôvodného obohatenia, ktorý má len subsidiárny charakter. Súd prvej inštancie sa tiež podľa žalovaného opomenul vo svojom rozhodnutí zaoberať svojím odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe ohľadom vzťahu nároku z vád a nároku na náhradu škody. Hoci oba spomenuté nároky možno uplatňovať samostatne, nemožno sa z titulu náhrady škody domáhať nárokov, na ktoré sa vzťahujú nároky z vád. Tento právny
názor je pritom v súdnej praxi ustálený, napr. NS ČR z 20. 10. 1988, sp. zn. Cpj 39/88, publikované pod č. 12 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1989, str. 142. Súd prvej inštancie tiež nevysvetlil napriek ust. § 220 ods. 3 CSP svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, čo možno považovať za vážnu vadu odôvodnenia súdneho rozhodnutia; navyše dôležitosť riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia bola viackrát zdôraznená napr. aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR. 11/ Súd prvej inštancie tiež opomenul aplikovať aj ust. § 191 ods. 3 CSP, podľa ktorého : „ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.“ Súd prvej inštancie napriek svojmu konštatovaniu, že ide o spotrebiteľský spor, nereflektoval výslovnú právnu úpravu, keď napriek faktu, že žalobcovia sú zastúpení advokátom, neaplikoval ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Uvedené možno kvalifikovať ako inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a aj ako nesprávne právne posúdenie spočívajúce v neaplikovaní relevantnej právnej normy. 12/ Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že zo strany žalobcov bol uplatňovaný nárok opretý predovšetkým o ich tvrdenia, ktoré ale žalovaný kvalifikovane poprel a vyvrátil, a tiež o odborný posudok a jeho doplnok, ktoré v konaní predložili žalobcovia. Žalovaný upozorňoval na odpoveď v odbornom posudku č. 3, kde sa uvádza „Hodnota materiálov a stavebných prác, ktoré zhotoviteľ zapracoval do diela takým spôsobom, že sa nedajú oddeliť a vrátiť zhotoviteľovi predstavuje sumu 1.145,91 € (do výslednej ceny nie sú započítané začaté práce, resp. nedokončené práce)“.(žalovaný dodáva, že v odbornom posudku je matematická chyba pri spočívaní hodnoty, kde správne má byť uvedená suma 1.177,61 €). Následne, keď žalovaný v súdnom konaní poukázal na uvedený záver v odbornom posudku, nechali si žalobcovia počas súdneho konania vypracovať účelový doplnok k odbornému vyjadreniu, a to v čase, kedy sa právny zástupca žalobcov vyjadril, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že ide o spotrebiteľský spor, ktorý sa vyznačuje osobitným režimom v rámci procesného postupu, avšak v danom prípade sa osobitosť postupu v dôsledku zastúpenia žalobcov advokátom neguje, čo súd nezohľadnil. Súd taktiež neprihliadol ani na žalovaným namietanú účelovosť doplnku odborného vyjadreniu, ktorý prišiel ako reakcia na účinnú procesnú obranu žalovaného. Navyše závery uvedené v odbornom posudku, ako aj jeho doplnku, už nemôžu byť z objektívnych dôvodov preskúmané, nakoľko už neexistuje stav rozpracovaného diela, ktoré je základom tohto súdneho sporu. 13/ V doplnku k odbornému posudku sa v odpovedi na otázku č. 1 uvádza : „na základe nových skutočností uvedených v tomto doplnku č. 1 ku odbornému posudku XXX/XXXX celková hodnota prác vykonaných zhotoviteľom a materiálov dodaných zhotoviteľom, ktoré mohol zadávateľ použiť pri ďalšej rekonštrukcii a nemusel byť z dôvodu ich neodborného vykonávania odstránené je vo výške 788,00 €.“ Žalobcovia odôvodňovali vypracovanie doplnku k odbornému vyjadreniu údajnými novými skutočnosťami, ktorými mali byť faktúry za čiastočne vykonané dielo, nakoľko tieto nemali v čase vypracovania odborného posudku k dispozícii. Rozsah a kvalita vykonaných prác však boli rovnaké tak v čase vykonania odborného posudku, ako aj v čase vykonania jeho doplnku, na čom nemohli nič zmeniť ani faktúry vystavené žalovaným. Na túto procesnú obranu súd prvej inštancie neprihliadol, keď dospel k záveru, že nedošlo k výslovnému popretiu skutkových tvrdení protistrany. Súd prvej inštancie sa tak nevysporiadal so spochybnením vierohodnosti vykonaného dôkazu (doplnku k odbornému vyjadreniu). Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z doplnku k odbornému posudku a nie z pôvodného odborného posudku. Pri správnom vyhodnotení dôkazov (dodržaní ust. § 191 CSP) mal súd vychádzať zo záverov odborného posudku (odpoveď č. 3), z ktorého vyplýva hodnota materiálov a stavebných prác, zapracovaných do diela tak, že sa nedajú oddeliť a vrátiť zhotoviteľovi, v sume 1.145,91 € (resp. 1.177,61 €). 14/ Súd prvej inštancie po právnej stránke vec správne posúdil ako spotrebiteľský spor, vyplývajúci zo zmluvy o dielo; nesprávne však posúdil žalobcami uplatnené nároky, a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 507,14 € (rozdiel medzi zaplateným preddavkom a hodnotou prác a materiálov podľa dodatku k odbornému posudku), ďalej nárok na náhradu škody v sume 407,50 € (náklady na odstránenie sadrokartónov) a napokon nárok na náhradu nákladov spojenú s uplatnením vád v sume 360 € (ako náklady na vypracovanie odborného posudku). V rámci konania žalobcovia nekonkretizovali po právnej stránke, o aký druh bezdôvodného obohatenia ide v danom prípade. Súd prvej inštancie tu suploval procesnú aktivitu žalobcov, keď uviedol, že má ísť o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Žalovaný zopakoval, že súd prvej inštancie opomenul, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má subsidiárny charakter. Žalobcovia pritom v konaní tvrdili vady na čiastočne zhotovenej veci, a napriek tomu si nároky z vád neuplatňovali. Pri stotožnení sa s tvrdením o vadnom plnení sú správnym právnym titulom práve nároky z vád. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že odhliadnuc od toho, že súd prvej
inštancie opomenul subsidiaritu bezdôvodného obohatenia, v konaní neboli náležite preukázané ani základné predpoklady na vznik k vázizáväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia. 15/ Rovnako ako v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody absentovala zo strany žalobcov špecifikácia o ktorý druh nároku na náhradu škody má v danom prípade ísť; aj v tomto prípade súd suploval procesnú aktivitu žalobcov, keď v bode 49 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia namiesto žalobcov konštatoval splnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Žalobcovia tvrdili v konaní vady na predmete čiastočne vykonaného diela, avšak nároky z vád si neuplatnili a namiesto toho si nesprávne uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na náhradu škody. Pritom uplatňovať náhradu škody z vadného plnenia nie je možné, pretože škodou v zmysle § 600 Obč. zák. sa má na mysli iná škoda a iné plnenie, ako to, na ktoré existuje právo pri riadnom uplatnení zodpovednosti za vady. Je nutné rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody a nárokom zo zodpovednosti za vady, ktoré zodpovedajú povinnosti zhotoviteľa splniť záväzok riadne, t.j. vykonať dielo bez vád. Ako náhradu škody totiž nemožno požadovať to, čo možno požadovať na základe práv zo zodpovednosti za vady diela. Uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady síce nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla, avšak nárok na náhradu škody sa týka len škody na inom majetku objednávateľa či na jeho zdraví, resp. živote, ktorá bola vadou spôsobená. Žalobcovia v konaní tvrdili a preukazovali vady zmluvného plnenia, hoci samotné nároky z vád si vlastne nikdy neuplatňovali. Namiesto toho si uplatňovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením vád. V prípade nároku na náhradu nákladov spojenú s uplatnením vád tento bol namietaný jednak z dôvodu, že nároky z vád ako také neboli doposiaľ uplatnené a teda nebol kvalifikovane uplatnený ani na náhradu nákladov spojenú s uplatnením vád (t.j. v zákonnej jednomesačnej prekluzívnej lehote v súlade s ust. § 509 ods. 1 Obč. zák. in fine). Nesprávne uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením vád nie je možné konvalidovať ani vyjadrením žalobcov zo dňa 10. 5. 2018, v ktorom sa uvádza, že „pod škodu možno subsumovať aj náklady spojené s obstaraním odborného posudku (...)“. Rovnako tak tento nesprávne uplatnený nárok nemôže byť konvalidovaný ani súdom prvej inštancie, ktorý ho v bode 51 svojvoľne prekvalifikoval na príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.). Opätovne pritom ide o svojvoľný zásah zo strany súdu do procesnej diligencie strany žalobcov, ktorí boli v konaní kvalifikovane právne zastúpení. Hoci je súd v zásade viazaný len petitom žaloby, ak je stranou v sporovom konaní jasne uplatnený a právne kvalifikovaný určitý nárok, súd by mal na to prihliadať a posudzovať vec s ohľadom na to, ako ju vymedzila a právne kvalifikovala strana sporu, a to o to viac, keď je zastúpená advokátom. Žalovaný navrhoval v odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcov zamietne a prizná mu plný nárok na náhradu trov celého konania. 16/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia 1, 2 tak, že sa stotožňujú ako s výrokom, tak aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Poukazovali na to, že listinnými dôkazmi, predovšetkým odborným posudkom a dodatkom č. 1 k odbornému posudku, preukázali dôvodnosť mini uplatnených nárokov, t.j. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody. Nebolo sporné, že žalovaný nebol schopný dokončiť dielo, bolo tiež preukázané, že žalovaným vykonaná časť diela bola vykonaná s vadami a neodborne (odpoveď znalca č. 2 : práce sú zrealizované neodborne a nekvalitne; odpoveď č. 4 : technický postup zhotoviteľa a ním dodané materiály sú nesprávne a neadekvátne; odpoveď č. 5 : za použitia už zrealizovaných technických postupov a dodaných materiálov by nebola dosiahnutá zmluvou dohodnutá a očakávaná technická hodnota diela; odpoveď č. 7 : je nevyhnutné odstrániť všetky použité sadrokartónové dosky, predsadenú stenu z CD profilov a tiež demontáž tvárnic Ytong). Neexistuje žiadny rozpor medzi obsahom odborného posudku a obsahom doplnku k odbornému posudku, ako sa snaží tvrdiť žalovaný. Odborný posudok vyčísľuje hodnotu všetkých vykonaných prác a všetkých dodaných materiálov zo strany žalovaného. Doplnok k odbornému posudku vyčísľuje hodnotu vykonaných prác a dodaných materiálov zo strany žalovaného, ktoré mohli žalobcovia použiť pri ďalšom zhotovovaní diela treťou osobou. Táto hodnota je logicky nižšia ako hodnota všetkých vykonaných prác a dodaných materiálov, keďže niektoré vykonané práce a dodané materiály neboli pre žalobcov použiteľné pri pokračovaní v rekonštrukcii z dôvodu ich vadného výkonu a nesprávneho použitia. Po odpočítaní hodnoty prác a materiálov, ktoré mohli žalobcovia použiť pri dokončení diela treťou osobou, vzniklo u žalovaného bezdôvodné obohatenie spočívajúce v rozdiele medzi preddavkom ceny za dielo uhradeným žalovanému zo strany žalobcov a hodnotou prác a materiálov, ktoré mohli žalobcovia použiť pri dokončení diela treťou osobou, vyčíslených v doplnku k odbornému posudku. Vadným zhotovením diela vznikla žalobcom tiež škoda spočívajúca vo výdavkoch žalobcov vynaložených v súvislosti s odstránením vadne zhotovených častí diela, ktorých náhradu si uplatňujú voči žalovanému. Právo na náhradu nákladov spojených s obstaraním odborného posudku
súd prvej inštancie správne správne kvalifikoval ako príslušenstvo pohľadávky, ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. 17/ Žalovaný počas sporu rozporoval nároky uplatnené žalobcami, popieral žalobcami tvrdený a preukázaný skutkový stav, avšak sám nevedel uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových tvrdeniach, čím porušil resp. nebol schopný splniť svoju povinnosť ako strany sporu uvedenú v § 150 ods. 1 CSP. Svoje tvrdenia o priebehu výkonu prác a o spotrebovaných materiáloch žalovaný opieral o údajnú evidenciu („papier“ od pracovníkov, ktorých mená nevedel uviesť), ktorú si neuchoval a nevedel predložiť. Práce zhotovoval prostredníctvom živnostníkov, ktorých mená si (údajne) nepamätal. Štatutárny zástupca žalovaného len tvrdil, avšak nijako nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by osobne kontroloval priebeh zhotovovania diela. Uviedol len svoju predstavu o tom, ako asi mohli práce prebiehať. Svoje tvrdenia opieral o neexistujúcu písomnú evidenciu údajne vytvorenú osobami, ktorých totožnosť mu nie je známa. Tvrdenia žalovaného o skutkových okolnostiach žalobcovia vyvrátili listinnými dôkazmi. Žalovaný sa počas celého priebehu sporu zameriaval len na snahu o spochybňovanie dôkazov predložených žalobcami, sám nevedel uviesť (a už vôbec preukázať) skutkové okolnosti sporu, preto je takéto popieranie skutkových tvrdení žalobcov podľa § 151 ods. 2 CSP neúčinné. 18/ Ako nedôvodnú označili žalobcovia aj žalovaného námietku o údajnom porušení koncentračnej zásady súdom prvej inštancie. Je pravdou, že v spotrebiteľských sporoch sa v prípade právneho zastúpenia spotrebiteľa advokátom nepoužijú v zmysle § 296 CSP ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania, upravené v § 154 CSP, podľa ktorého je možné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalobcovia však svoje prostriedky procesného útoku bez výnimky uplatnili v súlade s § 154 CSP. Bez právneho významu sú námietky žalovaného o tom, že žalobcovia nesprávne alebo nedostatočne kvalifikovali nimi uplatnené nároky. Žalobcovia nie sú v zmysle § 132 CSP povinní právne kvalifikovať nimi uplatnený nárok. Napriek tomu tak urobili a súd prvej inštancie žalobcom ich uplatnený nárok priznal a tento aj kvalifikoval rovnako, ako to urobili žalobcovia pred súdom prvej inštancie. Ak by aj súd dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcov je dôvodný, avšak na základe inej právnej kvalifikácie, ako bola právna kvalifikácia prednesená žalobcami, nebol by súd prvej inštancie viazaný právnou kvalifikáciou nároku žalobcami. Žalobcovia počas celého priebehu sporu žiadnym spôsobom nemenili obsah nimi uplatneného nároku ani jeho právnu kvalifikáciu. Dané námietky žalovaného sú jedinou možnosťou obrany v tomto spore, pretože žalovaný nevie uviesť okolnosti zhotovovania diela, nevie označiť osoby, ktoré dielo zhotovovali, takže vlastne nemá žiadnu vedomosť o skutkových okolnostiach sporu. Žalovanému tak neostáva iná možnosť obrany, ako snaha hľadať pochybenia v procesnom postupe a v rozhodnutí súdu, ktoré žiadnymi pochybeniami netrpí. Žalobcovia navrhovali napadnutý rozsudok potvrdiť. 19/ Na vyjadrenie žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 318 a nasl. spisu), pričom vo vyjadrení v podstate zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia a argumenty, na ktorých zotrval. 20/ Ďalšie podania strany sporu neučinili. 21/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, t.j. v celom rozsahu (§ 379, § 385 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (vo veci verejne vyhlásil rozsudok ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 22/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23/ Predmetom konania boli nároky žalobcov 1, 2 uplatnené voči žalovanému jednak z titulu bezdôvodného obohatenia (suma 507,14 €), ďalej z titulu nároku na náhradu škody (suma 407,50 €) a náhrady nákladov spojených s vypracovaním odborného posudku (suma 360 €). 24/ Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 25/ Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 26/ Podľa § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 27/ Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 28/ Podľa § 420 ods. 2 veta prvá Obč. zák., škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. 29/ Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 30/ Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
31/ Podľa § 442 ods. 3 Obč. zák., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 32/ Podľa § 443 Obč. zák., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 33/ Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 34/ Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 35/ Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36/ Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 37/ Pokiaľ ide o nárok žalobcov uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia, k námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že tento bol žalobcom priznaný súdom prvej inštancie správne z titulu práva na vydanie plnenia získaného bezdôvodným obohatením, v danom prípade prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, bez toho, aby bol na to daný právny dôvod (napr. záväzkový alebo vecnoprávny). Majetkový prospech môže mať rôznu povahu. Môže ísť o rozšírenie majetku, zníženie záväzkov. Majetkový prospech vzniká aj vtedy, ak sa majetok ani záväzky nemenia, avšak v prípade plnenia na základe právneho dôvodu by k rozšíreniu záväzkov došlo (napr. užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu). Majetkovému prospechu nemusí zodpovedať majetková ujma na druhej strane. Predpokladom vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je porušenie právnej povinnosti ani zavinenie. Tým nie je vylúčené, že k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti (napr. v dôsledku neplatnosti právneho úkonu podľa § 42 Obč. zák.). Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z toho dôvodu nevzniká ako zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti. Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 Obč. zák. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od splnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej úpravy (§ 451 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.). Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, príp. sa jeho majetkový prospech nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo, a ďalej, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, čím mu bolo plnené z neplatného právneho úkonu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení oboch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 Obč. zák.) (Ro NS ČR z 27. 9. 2001 sp. zn. 25Cdo 1618/1999). 38/ Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sa týka tých prípadov, keď v okamihu plnenia existuje právny dôvod plnenia, ale tento následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Tak je tomu v prípade, keď napr. záväzkový vzťah zanikne v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy, výpovede zmluvy, dohody strán, nemožnosti plnenia, či splnenia rozväzovacej podmienky. Okamihom zániku právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. V súdenej právnej veci došlo k naplneniu zákonných predpokladov na uplatnenie práva na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, a to plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil o priznanú sumu 507,14 €, keďže najprv prijal preddavok od žalobcov podľa uzavretej zmluvy o dielo, na základe ktorej však nedošlo k splneniu záväzku žalovaného, pretože zmluvné strany sa dohodli o jej zániku, pričom preddavok prijatý žalovaným od žalobcov v sume 1.300 € žalovaný do zániku zmluvy nespotreboval bezozvyšku, ale len v sume 788 €. Rozdiel je povinný žalobcom vydať (žalobcovia trvali na vydaní sumy 507,14 € namiesto správnej sumy 512 €). 39/ V prípade nároku na náhradu škody vo výške 407,50 € ide o sumu, ktorá predstavuje po právnej stránke škodu, ktorú žalobcom spôsobil žalovaný, a to výkonom nekvalitných prác. Konaním žalovaného došlo ku vzniku škody, nakoľko tento nedodržal správny postup pri práci so sadrokartónom (nepoužil taký, ktorý je vhodný do vlhkého prostredia), a teda svojím neodborným prístupom spôsobil žalobcom škodu, spočívajúcu vo vynaložení finančných prostriedkov na demontáž nevhodného sadrokartónu, ktorá si zároveň vyžiadala aj nevyhnutnú demontáž už namontovaného vodovodného potrubia aj už použitých listel a obkladu. Výška spôsobenej škody ako aj samotné vadné použitie nevhodného sadrokartónu vyplýva z odborného posudku č. XXX/XXXX, ktorý si žalobcovia nechali vyhotoviť a
hoci s obsahom predmetného odborného posudku žalovaný nesúhlasil, jeho závery nebol schopný relevantne spochybniť a už vôbec nie vyvrátiť - v tomto smere žalovaný neprodukoval vôbec žiadne dôkazy. Na spochybnenie záverov súdu predloženého odborného posudku nepostačuje len nesúhlas s jeho závermi; relevantné spochybnenie posudku si vyžadovalo zo strany žalovaného väčšiu procesnú aktivitu, napr. v podobe svedeckých výpovedí ľudí, ktorí sa podieľali na výkone sporných prác a použití sporného materiálu, príp. v podobe odbornej argumentácie, nič z toho ale žalovaný v konaní neprodukoval. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 46 až 49, v ktorom súd prvej inštancie poskytol vyčerpávajúci výklad a vysvetlenie, na akých úvahách založil priznanie nároku na náhradu škody. 40/ Súd prvej inštancie tiež správne priznal žalobcom 1, 2 aj nimi uplatnený nárok na náhradu nákladov, vynaložených na obstaranie odborného posudku č. 135/2014 vo výške 360 €, ktoré správne po právnej stránke subsumoval pod ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., keď posúdenie povahy uplatňovaného nároku po právnej stránke (jeho právna kvalifikácia) je vecou súdu. Ako už na to poukázal súd prvej inštancie, žalobcovia v konaní preukázali dôvodnosť nimi uplatnených nárokov - pohľadávok jednak z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj z titulu nároku na náhradu škody, ktorých opodstatnenosť žalobcovia preukazovali v konaní okrem iného aj predložením spomínaného odborného posudku. Z uvedeného dôvodu im patrí aj náhrada nákladov vynaložená na zadováženie predmetného odborného posudku. 41/ Pokiaľ ide o otázku právnej kvalifikácie uplatnených nárokov, žalobcovi sa síce nezakazuje uviesť aj právnu kvalifikáciu svojho uplatneného nároku, táto je však zásadne vecou súdu; žalobca je povinný len uviesť v žalobe rozhodujúce skutočnosti, označiť (príp. predložiť) dôkazy, a uviesť, čoho sa domáha, nie však právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, a to ani v prípade, kedy je strana sporu zastúpená advokátom. Pokiaľ strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoj tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, súd nie je viazaný právnym názorom strany sporu, ale je povinný vec posúdiť podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. 42/ Doplnok k odbornému posudku predložili žalobcovia súdu prvej inštancie včas, v rámci vykonávania dokazovania, reagujúc na vývoj sporu, na podporu svojich tvrdení. Z dôvodu, že ním (aj) reagovali na vývoj sporu, nemožno doplnok k odbornému posudku označiť za účelový, ako to tvrdí žalovaný; naopak, doplnok k odbornému posudku len spresňoval celkovú hodnotu prác a materiálov, vykonaných a dodaných žalovaným, ktoré mohli byť žalobcami použité pri ďalších rekonštrukčných prácach. Išlo teda o dôkaz, ktorý prispel k zisteniu skutkového stavu, v rámci dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ešte pred ukončením procesu dokazovania. 43/ Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie sa neodchýlil od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05). 44/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP. 45/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1, 2 mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).