Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-4-2020.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov: 1. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XX, 2. R. W., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XX, zastúpení JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 524 proti žalovaným: 1. Public auction, s.r.o. so sídlom Cintorínska 2696/1, 921 01 Piešťany, IČO: 44 449 844, 2. Tatra credit, a.s. so sídlom Námestie slobody 10, 921 01 Piešťany, IČO: 44 975 775, 3. Casarealis, s.r.o. so sídlom Závalie 9C/1332, 920 01 Hlohovec, IČO: 46 502 611, zastúpení L. I. B. legal, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 237 546, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7C/699/2012-86 zo dňa 30.09.2019 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: Súd určuje, že dražba rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na parcele č. KN C XXX, parcely č. KN C XXX vo výmere 507 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcely č. KN C XXX/X vo výmere 306 m2, záhrady, zapísané na LV č. XXX, k. ú. M., konaná dňa 28.11.2012 žalovaným v 1. rade ako dražobníkom na Notárskom úrade, notára U.. X. M. so sídlom M. XX, M. pod sp. zn. DD 61/2012 je neplatná. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1., 2. a 3. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 21 ods. 2, § 21 ods. 4 z. č. 527/2002 Z.z. a § 132 ods. 1, § 187 ods. 1, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 CSP. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že obrana žalovanej strany spočívala v tom, že zákon o dobrovoľných dražbách v čase konania dobrovoľnej dražby, ako aj v čase podania žaloby, neobsahovala slovné spojenie, že je možné žiadať súd o určenie neplatnosti dražby v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy tak, ako je to v súčasnom znení zákona. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku predbežnú. Citoval uznesenie z NS SR sp. zn. 3Cdo/186/2020. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná zákonom stanovenej trojmesačnej lehote a že je dôvodná. Žalobcovia využili jediný zákonný prostriedok ako určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby, a to postupom podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby by nemohol posudzovať súd v iných konaniach, ktoré by vyvolali žalobcovia na ochranu svojho vlastníckeho práva, a to ani ako otázku predbežnú. V danom
prípade prebiehalo konanie, kde právoplatne bolo určené, že úverová zmluva, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou, ako akcesorickým právnym vzťahom, je neplatná. Kde niet úverovej zmluvy, niet ani záložnej zmluvy na jej zabezpečenie, a teda chýba dražobný titul a právny dôvod na aplikáciu a postup podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Za tejto situácie nebolo možné prijať argumentáciu žalovaných, pretože by to bolo absurdné. Naviac dražobník a navrhovateľ dražby, v čase konania dražby, vedeli ako účastníci konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/198/2011 o tom, že majú povinnosť upustiť od dražby a zdržať sa výkonu záložného práva. Žalobcovia žiadali o odklad dražby z dôvodu podanej žaloby o neplatnosť úverovej zmluvy, o čom upovedomeli všetkých žalovaných v deň konania dražby, čo žalovaní ani nepopreli. Napriek tejto vedomosti sa rozhodli dražbu vykonať, čím spôsobili právnu neistotu všetkým účastníkom a takýto postup žalovaných nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na to vyhovel žalobe tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
3. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade. Predovšetkým namietali, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé. Poukázali na ust. § 220 ods. 2 CSP, v ktorom je upravené odôvodnenie rozsudku vydaného súdom. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdov boli zdôvodnené a presvedčivé (rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS/311/07). Vzhľadom k tomu, že absentujú myšlienkové pochody súdu prvej inštancie, chýba odôvodnenie, ktoré dôvody považoval za podstatné, z ktorých vychádzal. Nepresvedčivo sa vysporiadal v rozsudku aj s argumentmi žalovanej strany, preto považujú tento rozsudok za dostatočne neodôvodnený. Žalovaní citovali § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v čase účinnom, kedy k podaniu žaloby došlo s tým, že podľa názoru žalovaných neboli splnené zo strany žalobcov podmienky stanovené zákonom. Domáhať sa mohli určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby jedine z dôvodu porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Až v súčasnej dobe je možné žalovať neplatnosť dražby, ak je spochybnená záložná zmluva, čo v čase podanej žaloby však neplatilo. Napriek vznesenej námietke sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom k tomuto argumentu žalovanej strany nevenoval. V samotnej dôvodovej správe zákona o dobrovoľných dražbách v čase prijatej novely sa uvádza, že sa rozširuje dôvod vyslovenia neplatnosti dražby aj o spochybnenie platnosti záložnej zmluvy. Preto považujú odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za nedostatočné, arbitrárne a v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy a článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Navrhujú, aby uvedené rozhodnutie odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní nerešpektovali prebiehajúce konanie na Okresnom súde vo Svidníku, kde bolo vydané aj predbežné opatrenie o zákaze vykonať dražbu sa nezakladá na pravde. Toto konanie, ako aj predbežné opatrenie vo veci bolo vydané až po vykonanej dražbe. V konečnom dôsledku rozhodnutie o nariadenom predbežnom opatrení bolo v čase dražby už skončené, keďže došlo k späťvzatiu žaloby žalobcov a uzavretí dohody o urovnaní.
5. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal konanie, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol s ohľadom na zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Žalovaný v 2. rade začal výkon záložného práva na základe úverovej zmluvy č. 104/2010 a zmluvy o záložnom práve č. 104/10 a dohody o urovnaní zo dňa 26.03.2012 formou dobrovoľnej dražby predmetu zabezpečenia úveru špecifikovaného v zmluve o záložnom práve podanej na Správe katastra F. pod č. V XXX/XX, schválenej dňa 21.07.2010.
8. Žalovaný v 1. rade ako dražobník vykonal dňa 28.11.2012 dražbu rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na parcele č. KN C XXX, parcely č. KN C XXX vo výmere 507 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcely č. KN C XXX/X vo výmere 306 m2, záhrady, zapísané na LV č. XXX, k. ú. M. na Notárskom úrade, notára U.. X. M. so sídlom M. XX, M.. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 2. rade. Vydražiteľom nehnuteľností bol žalovaný v 3. rade.
9. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/692/2012 zo dňa 28.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/14/2017 zo dňa 20.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2018 súd určil, že úverová zmluva č. XXX/XX . uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a
žalovaným (Z. N.) zo dňa 01.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13.09.2010 je neplatná. Ďalej súd určil, že dohoda o urovnaní uzavretá medzi žalobcami a žalovaným dňa 26.03.2012 je neplatná.
10. Odvolacie dôvody žalovaných v 1. až 3. rade možno zhrnúť do dvoch oblastí. Predovšetkým žalovaní v 1. až 3. rade namietajú, že odôvodnenie súdom prvej inštancie je arbitrárne a nedostatočné a v druhom rade poukazujú na platnú právnu úpravu v čase, kedy bola podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
11. Odvolací súd vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdom prvej inštancie konštatuje, že z celého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal zo zistených skutkových okolností, ktoré majú vplyv pre posúdenie dôvodnosti žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Tieto skutočnosti riadne uviedol v bodoch 5 až 8 tohto rozsudku, následne použil ustanovenia zákona o dobrovoľnej dražbe a v závere svojho rozhodnutia síce stručným, ale jasným spôsobom uviedol, čo považoval za rozhodujúce pri rozhodovaní o nároku žalobcov v 1. a 2. rade.
12. Jeho myšlienkový pochod je z tohto rozhodnutia zrejmý, keďže jasne uviedol absenciu možnosti vykonať dobrovoľnú dražbu z toho dôvodu, že neexistuje základ pre takéto konanie. Vzhľadom k tomu, že bola určená neplatnosť úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v 1., 2. rade a žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom dražby, stratila platnosť záložná zmluva ako akcesorický záväzok, ktorá by odôvodňovala postup navrhovateľovi dražby. Žalobcovia v 1. a 2. rade po právoplatnom rozhodnutí v konaní pred Okresným súdom Svidník sp. zn. 4C/692/2012, ktoré konanie bolo podrobené prieskumu odvolacieho súdu, správnym spôsobom a predovšetkým v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov od vykonania dražby, bránili svoje práva práve predmetnou žalobou.
13. V danom prípade § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno zužovať len na to, že v čase podanej žaloby nebola upravená možnosť podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby pre nedostatočnú záložnú zmluvu. V danom prípade zákon umožňoval podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, žalobcovia v 1. a 2. rade toto právo využili. Podstatným tak pre súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd je skutočnosť, že zákon o dobrovoľnej dražbe upravuje postup, ktorý je možné realizovať na základe zákonných predpokladov pre vykonanie dražby. Za situácie, ak neexistuje úverový vzťah, ani vzťah na základe záložnej zmluvy (úverová zmluva je neplatná a tým stráca platnosť akcesorický zmluvný vzťah), neboli naplnené zákonné podmienky realizácie dobrovoľnej dražby.
14. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom. aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu. resp. na tom. aby nebola vec predaná za dlh. ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie ústavného súdu sp.zn. II.ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkon o záložných práv na F., ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). V uvedenej súvislosti ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva (II. ÚS 237/2011).
15. Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec.( porovnaj P1.Ú S 23/2014 ).
16. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a potvrdil toto rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Ide o ustanovenia, ktoré upravujú náhradu trov konania medzi stranami sporu na základe zásady úspechu v konaní. Úspech v odvolacom konaní mali žalobcovia v 1. a 2. rade, vzhľadom k tomu, že sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili a iné náklady spojené s odvolacím konaním neboli zistené, odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).