Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/11/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., I. XXXX/XX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., I. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom v Bernolákove, Gróbska 19, IČO: 36 860 646 a I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., zastúpený JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou, so sídlom v Nových Zámkoch, F. Kapisztóryho 2, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. septembra 2020 č. k. -66 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletého I. T., nar. XX. XX. XXXX, zročného výživného a výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa I. T., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke od 25. 05. 2020 a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180,- eur mesačne od 25. 05. 2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 25. 05. 2020 do 30. 09. 2020 vo výške 338,- eur súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom I. T., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec má právo sa s maloletým dieťaťom stýkať posledný víkend v mesiaci, v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Z týchto dôvodov otec mal. dieťaťa podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, pretože takto to navrhoval otec dieťaťa a matka s návrhom v tejto časti súhlasila. Súd mal preukázané, že matka sa o mal. dieťa stará od narodenia, poskytuje mu každodennú starostlivosť a opateru a zo strany otca neboli uvedené žiadne výhrady. V neposlednom rade otec pracuje v zahraničí na turnusy, kde sa zdržiava každý druhý mesiac minimálne po dobu jedného mesiaca. Z týchto dôvodov súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu. Podľa Zákona o rodine na rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti (nie spätne). Zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, pretože neboli zistené dôvody pre

iné rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Táto časť návrhu medzi rodičmi sporná nebola. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, pretože otec navrhoval určiť výživné vo výške 100 eur a matka sa domáhala určenia výživného vo výške 250 eur v zmysle ich dohody. Z predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrenia otca mal súd preukázané, že minimálny príjem otca mesačne je vo výške 1 050 eur, aj keď to jednoznačne nevyplýva z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, pretože sám otec uznal, že jeho príjem je aj 2 100 eur na 2 mesiace a nijakým spôsobom sa nesnažil vyvrátiť a brániť sa vyjadreniu matky, že jeho príjem u rovnakého zamestnávateľa od roku 2017, keď spolu žili bol i vo výške 2 500 eur. Súd pri určení výživného vychádzal z finančných možností otca v čase rozhodovania súdu, kedy jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1 050 eur, čo uznal a nepoprel. K tomuto číslu sa blíži i súčet jeho príjmu, ktorý predložil zamestnávateľ, pretože ak čistý mesačný príjem za obdobie 05/2019 do 04/2020 predstavoval sumu 224 eur a za rovnaké obdobie mu bol vyplatený ďalší príjem v hotovosti: september 2019 - 1 350 eur, november 2019 - 1 350 eur, január 2020 - 1 305 eur, marec 2020 - 1 395 eur, máj 2020 - 1 350 eur a júl 2020 - 1 395 eur, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 679 eur. Ak z uvedeného príjmu, ktorý otec uznal vo výške 1 050 eur mesačne, zaplatí výživné vo výške 180 eur mesačne a výživné vo výške 250 eur mesačne na plnoletého syna, ktorý študuje na vysokej škole, zostane mu suma rovnajúca sa minimálnej mzde za rok 2020 vo výške 570 eur. Z uvedeného príjmu bude otec schopný pokryť svoje ďalšie uvádzané výdavky týkajúce sa bývania, telefónu a stravovania sa v zahraničí, ktoré však nijakým spôsobom nevydokladoval. Súd nepopiera, že otec je povinný prispievať na náklady na bývanie a môže mať zvýšené výdavky na stravu a telefón, avšak je potrebné podotknúť, že tieto zvýšené výdavky na stravu má len každý druhý mesiac a podľa názoru súdu sú neprimerane vysoké a neadekvátne. Na jednej strane otec navrhoval výživné na mal. dieťa vo výške 100 eur, z ktorého majú byť pokryté náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby, ako aj v súvislosti so školou, z čoho by stravná jednotka na dieťa na jeden deň predstavovala len 3 eurá bez ďalších nákladov. Otec uviedol, že jeho náklady na stravu a ošatenie predstavujú mesačne 500 eur, čo by bolo v priemere na deň 17 eur. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a odzrkadľuje i životnú úroveň rodiča. Po zaplatení výživného a výdavkov v súvislosti s bývaním a nákladov na stravu a ošatenie, zostane otcovi dieťaťa suma, ktorú má len pre seba, avšak u matky sa uvedená čiastka delí medzi 3 osoby. Z uvedeného je nepochybné, že životná úroveň na strane otca je určite vyššia. Tvrdenia otca, že má v úmysle skončiť s takouto prácou v zahraničí, súd zatiaľ považoval za irelevantné v čase rozhodovania súdu, kedy je nepochybné, že otec je zamestnaný a preukázateľný príjem má. Súd zároveň dal do pozornosti ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení výživného súd vychádzal i z potrieb mal. dieťaťa, to znamená z výdavkov, ktoré boli preukázané a to v súvislosti so školou: ZRPŠ 25,- eur, triedny fond 15,- eur, školské pomôcky 15,- eur. Jedná sa o jednorazové výdavky, ktoré po rozpočítaní predstavujú sumu 6,- eur mesačne. Okrem toho sú to súdu známe výdavky v súvislosti so začiatkom školského roka, s dôrazom na to, že dieťa nastúpilo do 9. ročníka ZŠ. Okrem výdavkov v súvislosti so školou sú to bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Súd uvedenú sumu matkou vo výške 250,- eur mesačne uznal za primeranú s tým, že započítal do nej i alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 60,- eur. Ak otec zaplatí určené výživné vo výške 180,- eur a matka prispeje na výživu mal. dieťaťa sumou 70,- eur, pretože súd zohľadnil jej každodennú starostlivosť, k čomu je potrebné pripočítať rodinné prídavky, bude matka schopná pokryť výdavky mal. dieťaťa v celom rozsahu tak, aby bol zabezpečený zdravý vývoj mal. dieťaťa po každej stránke. Čistý mesačný príjem matky predstavuje sumu 807,- eur v roku 2020, z ktorého matka platí náklady na bývanie: mesačné zálohové úhrady 158,- eur, elektrina 47,- eur, TV a plyn 10,- eur. Splátka hypotéky 173,- eur a splátka auta 124,- eur. Po zaplatení týchto výdavkov, zostane jej suma vo výške 296,- eur, avšak v spoločnej domácnosti s nimi býva i stará matka mal. dieťaťa, ktorá sa má rovnako podieľať na nákladoch na bývanie, min. vo výške 1/4, t. j. 60,- eur. Ak k zostatku príjmu matky vo výške 296,- eur súd pripočíta príspevok starej matky do nákladov na bývanie, matke zostane mesačne suma 356,- eur pre 3 osoby. Pri určovaní výživného súd rovnako zohľadnil i ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletému synovi. V neposlednom rade súd poznamenal, že súdu neunikla pozornosti tá skutočnosť, že ak otec dieťaťa pracuje v mesačných turnusoch, t. j. mesiac je v práci v Európe na lodi a mesiac je doma, má počas tohto obdobia možnosť privyrobiť si brigádnicky, pretože neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mu tomu bránili, napr. zdravotné. Zároveň ani matka nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno v časti zvýšených výdavkov na mal. dieťa, pre ktoré by mal otec prispievať na jeho výživu sumou 250,- eur mesačne. Záverom súd poznamenal, že otec v návrhu udával pokles jeho prímov na sumu 247,29 brutto, čím dôvodil aj zníženú sumu platenia výživného na obe deti, čo v nijakom prípade pravdivé nebolo a nie

je i s poukazom na jeho vyjadrenie a listinné dôkazy. Otec dieťaťa nemal žiadne výdavky nad rámec výživného, v súvislosti so stretávaním sa s mal. dieťaťom, pretože styk sa nerealizoval. Zročné výživné za obdobie od 25. 05. 2020 do 30. 09. 2020 je vo výške 338,- eur, ktoré pozostáva zo sumy 18,- eur (za 7 dní v mesiaci máj 2020) a zo sumy 320,- eur (za mesiace jún až september 2020, 4 x 80,- eur), kde súd vychádzal z toho, že otec doteraz platil výživné vo výške 100,- eur, ktoré bolo riadne zaplatené a vyrovnané, tak ako to rodičia potvrdili a zročné výživné predstavuje len rozdiel určeného výživného. Súd povolil zročné výživné otcovi mal. dieťaťa splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne podľa s tým, že i uvedenú sumu bude schopný otec mal. dieťaťa z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Rodičia mal. dieťaťa sa nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s mal. dieťaťom, vzhľadom na návrh otca, ani po tom, ako absolvovali pohovor na RPPS, i napriek tomu, že otec upresnil svoj návrh a snažil sa prispôsobiť vzniknutej situácii medzi ním a dieťaťom tak, aby v rámci navrhovaného styku počas jedného víkendu v mesiaci bez prespatia mohlo dôjsť k obnovovaniu a rozvíjaniu narušených vzťahov a citových väzieb. Matka nemala výhrady voči styku otca s mal. dieťaťom. Vo svojej výpovedi uvádzala, že je potrebné, aby bol styk zadefinovaný, aby sa naň mohla pripraviť ona i dieťa. Po vykonanom dokazovaní však navrhla styk neupraviť, prípadne ponechať to na dieťa. S takýmto názorom matky sa súd v žiadnom prípade nestotožnil, pretože dokazovaním neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by nebolo potrebné styk upraviť, keďže sa rodičia dohodnúť nevedeli a dohodu neuzavreli. Súd upravil styk otca s mal. dieťaťom i s poukazom na vyjadrenie dieťaťa tak, že zohľadnil i pracovné povinnosti otca s tým, že otec má právo sa s dieťaťom stýkať posledný víkend v mesiaci, v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod., pretože dieťa vôbec nepozná rodinu otca, ani matke nie je známe prostredie, kde otec žije, preto nebolo v záujme dieťaťa, aby dieťa u otca i prespalo a v neposlednom rade dieťa s tým vôbec nesúhlasilo. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. - bod 16, , ). Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle už uvedených premís je potrebné zo strany konajúceho súdu zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a ). Pri úprave styku súd postupoval v súlade vyššie uvedených rozhodnutí, kde zohľadnil i vyslovený záujem mal. dieťaťa, a preto styk upravil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec vo výroku o výživnom a vo výroku o zročnom výživnom, odôvodniac ho ustanoveniami a . Uviedol, že rozsudok v časti úpravy styku a výkonu rodičovských práv povinností je zákonný a spočíva na správnom posúdení skutkového stavu a správnom vyhodnotení dôkazov. Rozsudok v časti určenia výšky výživného však spočíva v nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu a je založený na nesprávnom právnom posúdení. Súd prvej inštancie zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180,- eur mesačne od 25. 05. 2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd v odôvodnení, čo sa určenia výživného uviedol, že mal za preukázané z listinných dôkazov (následne však poznamenal, že z listinných dôkazov to jednoznačne nevyplýva), ako aj z vyjadrenia otca, že minimálny príjem otca mesačne je

1 050,- eur. Zároveň súd zobral na zreteľ, že navrhovateľ pracuje v turnusoch, tzn. že finančné ohodnotenie za rok sa delí spravidla dvoma, nakoľko obdobie, ktoré trávi mimo zamestnania nemá zaplatené. Súd výdavky otca na stravu a ošatenie vo výške 500,- eur považoval za vysoké s ohľadom na skutočnosť, že otec navrhoval určenie výživného v sume 100,- eur. Súd ale nebral do úvahy skutočnosť, že veľa času sa navrhovateľ stravuje v zahraničí. Aj v prípade, ak si varí na ubytovni (na lodi), sú jeho náklady na stravu nepomerne vyššie, nie z dôvodu márnivosti, ale vzhľadom na ceny potravín a najmä mäsa v zahraničí. Rovnako sú v tejto sume na stravu zahrnuté aj výdavky na stravu v domácnosti, v ktorej navrhovateľ žije spoločne so svojou partnerkou a jej dvoma deťmi. To znamená, že 500,- eur na stravu a ošatenie treba vnímať okrem iného ako výdavok na štyroch ľudí, s ktorými navrhovateľ zdieľa domácnosť a stravovanie navrhovateľa v zahraničí. Uvedená suma je teda v prepočte primeraná k navrhovanému výživnému na maloleté dieťa zo strany navrhovateľa, vo výške 100,- eur. Súd v odôvodnení vychádzal z príjmu navrhovateľa vo výške 1 050,- eur s tým, že po odrátaní určeného výživného na maloletého syna a zároveň po odrátaní výživného na plnoleté dieťa, mu zostane suma vo výške minimálnej mzdy. Jedná sa však o minimálnu mzdu pre prvý stupeň náročnosti práce, preto tento argument nepovažuje za dostatočný, a to vzhľadom ku skutočnosti, že práca vykonávaná navrhovateľom sa do tejto kategórie nezaraďuje. Súd v závere konštatoval, že táto suma je dostatočná na pokrytie všetkých výdavkov a nákladov na život otca či už doma alebo v zahraničí. K tomu uviedol, že príjem navrhovateľa v takej sume, v akej ho súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti na maloletého zohľadnil, nebol v konaní nijakým spôsobom preukázaný. Skutočnosť, že v minulosti bol príjem navrhovateľa podľa jeho vlastného vyjadrenia na pojednávaní v približne takejto výške, nijakým spôsobom nepreukazuje, že takýto príjem dosahoval aj v roku 2020, teda v čase rozhodujúcom pre určenie výšky výživného. Len samotné vyjadrenie navrhovateľa o približnej výške svojho príjmu nemožno bez ďalšieho považovať za relevantný dôkaz, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že príjmy navrhovateľa boli v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané potvrdením od zamestnávateľa, o ktorého pravosti nie sú pochybnosti. Skutočnosť, že súd odvodil výšku príjmov navrhovateľa v konaní výlučne z jeho vyjadrenia na pojednávaní považuje za nesprávny postup súdu, a to vzhľadom ku skutočnosti, že nebolo povinnosťou navrhovateľa si presne vypočítať, aký dosahuje príjem, najmä, ak tento je kolísavý v závislosti od počtu odrobených dní. Súd lustráciou navrhovateľa v Sociálnej poisťovni a potvrdením od zamestnávateľa mal mať za jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi boli vyplatené cestovné náhrady v období za predchádzajúcich 12 mesiacov v priemere vo výške 679,- eur mesačne. Zároveň potvrdenie o príjme dokazuje mesačný príjem v čistom priemerne 224,- eur, tzn. priemerná čistá mzda otca za posledných 12 mesiacov bola 903,- eur. Súd v odôvodnení rozsudku len skonštatoval, že toto číslo sa blíži k číslu 1 050,- eur, z ktorého celý čas vychádzal. Rozdiel však tvorí 147,- eur v neprospech navrhovateľa. Uviedol, že v období, kedy súd prvého stupňa rozhodoval, bola situácia vo svete už ovplyvňovaná vírusom SARS-CoV-2, pričom existuje predpoklad, že do budúcnosti sa bude len zhoršovať, ktorá skutočnosť sa navrhovateľa týka o to viac, že pracuje v zahraničí. Súd sa však s danou okolnosťou vôbec nevyrovnal. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že suma 1 050,- eur je navrhovateľov minimálny zárobok, avšak zároveň dodal, že tento záver z listinných dôkazov nevyplýva. Je preto zarážajúce, že súd, napriek jednoznačne preukázanej výške zárobku navrhovateľa, vychádzal pri rozhodovaní z inej výšky, ktorú si osvojil iba na základe nepodloženého tvrdenia navrhovateľa na pojednávaní, a to aj napriek tomu, že zárobok navrhovateľa v takejto výške nebol nijakým spôsobom zdokladovaný. Konajúci súd napriek vedomosti o priemernom mesačnom príjme navrhovateľa, založenej na listinných dôkazoch, vychádzal zo zárobku vyššieho, ktorý nebol nijakým spôsobom preukázaný a zároveň priznal matke výživné na maloleté dieťa vo vyššej, ako navrhovanej výške. Súd nijakým spôsobom nezobral do úvahy, že výkon zamestnania v zahraničí, a teda aj dosahovaný príjem navrhovateľa, je momentálne maximálne ohrozený, nakoľko epidemiologické nariadenia naprieč celou Európu sú opäť sprísnené a je dôvodný predpoklad, že sa budú aj naďalej sprísňovať. Ak by navrhovateľ bol nútený nenastúpiť do zamestnania, nemôže už ani čerpať z úspor, nakoľko tieto minul okrem výdavkov na život počas prvej vlny pandémie, aj na úhrady výživného na svoje deti. Navrhovateľ má okrem maloletého syna ešte vyživovaciu povinnosť na druhého, plnoletého syna. Podľa vyhlásenia matky na pojednávaní, ako aj podľa listinných dôkazov v konaní, náklady matky na maloletého I. sú vo výške 250,- eur. Je preto nepochopiteľné, že súd 3/4 nákladov na maloletého preniesol na plecia navrhovateľa, pričom matka týmto pádom bude musieť vyvíjať len minimálnu aktivitu z hľadiska finančnej starostlivosti o maloletého. Je pravdou, že rodičia sa v zmysle legislatívy podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa pomerne, pričom treba vychádzať aj z toho, s kým dieťa trávi viac času. Preto určenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa v sume 180,- eur považujem za v rozpore s touto zásadou, keď je preukázané, že suma rovnajúca sa kompletným mesačným výdavkom na dieťa je 250,- eur. Po započítaní rodičovského prídavku vyplácaného matke, vznikne povinnosť matke

financovať výdavky na dieťa len vo výške 50,- eur mesačne. Toto pokladá za značný nepomer aj v nadväznosti na to, že navrhovateľ má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, ako aj vzhľadom k tomu, že tak navrhovateľ, ako aj matka, žijú v spoločnej domácnosti s inou dospelou osobou, spolupodieľajúcou sa na nákladoch na bývanie. V danej súvislosti považuje tiež za zarážajúce, že kým súd si bez ďalšieho a nevyvrátiteľne osvojil tvrdenie navrhovateľa o výške svojich príjmov, ktoré uviedol na pojednávaní, súd sa nezaoberal tvrdením matky ohľadne výšky výdavkov na maloleté dieťa, ktoré vo vzťahu k vyživovacej povinnosti určenej navrhovateľovi vonkoncom nezohľadnil. Navrhovateľ si plnil vyživovaciu povinnosť vždy dobrovoľne a načas, nikdy sa nesnažil tejto povinnosti zbaviť. Tento záver odôvodňuje aj skutočnosť predtým existujúcej dohody medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Aj v čase, keď navrhovateľ ostal bez príjmu, platil výživné z úspor vo výške, v akej mu to finančná situácia dovoľovala, podľa dohody s matkou svojich detí. Uvedomoval si totiž svoju povinnosť voči svojim deťom. Keďže príjmy navrhovateľa sa postupne znížili a raz už vypadli (navrhovateľ nemohol kvôli SARS- CoV-2 nastúpiť do zamestnania), navrhovateľ podal návrh na úpravu rodičovských práv a povinností a zároveň návrh na určenie výživného, a to z dôvodu, aby medzi ním a matkou maloletého dieťaťa nevznikala právna neistota. Navrhovateľ si je vedomý toho, že dodržiavať pôvodnú dohodu s matkou mu už finančná situácia nedovoľuje. Z uvedených dôvodov považuje súdom prvej inštancie určené výživné za neprimerane vysoké a v rozpore s časťou odôvodnenia predmetného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa určenia výšky výživného zmenil a určil navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť vo výške maximálne 120,- eur.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd pri určení výživného vychádzal zo sumy, ktorú v rámci výpovede otec ako svoj príjem prehlásil a zohľadňujúc aj výživné vo výške 250,- eur na plnoleté dieťa otca, určil výšku 180,- eur. Súd prvej inštancie dostatočne prehodnotil materiálne zabezpečenie u oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd tiež prihliadol na fakt, že styk otca s maloletým dieťaťom prebieha v minimálnej miere, preto všetka starostlivosť a s tým spojené výdavky zostávajú na matke, ktorá má nepomerne nižší príjem ako otec. Rovnako výška výživného 250,- eur na plnoleté dieťa je len v teoretickej rovine, nakoľko otec od podania návrhu na plnoletého syna prispieva dobrovoľne sumou 100,- eur a na plnoleté dieťa nie je výška výživného súdom upravená. Kolízny opatrovník má za to, že súd pri určení výšky výživného vychádzal z objektívnych možností a schopností otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že má za to, že súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu, pričom poukázala na výsluch a výpovede samotného otca, kedy síce deklaroval, že s prácou lodníka plánuje skončiť, avšak ku dňu vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku sa tak nestalo. Otec na pojednávaniach priznal, že výška jeho príjmov z práce, ktorú podľa jej vedomostí doposiaľ vykonáva, je podstatne vyššia ako je uvedená na zmluve, ktorú súdu predložil. K námietke, že otec si obstaráva stravu aj v zahraničí a najmä ceny mäsa v zahraničí sú podstatne vyššie uviedla, že podľa vedomostí matky, pokiaľ žil v spoločnej domácnosti, práve mäso si na turnus na lodi brával so sebou z domova a to na celý turnus. K tvrdeniu otca, že v uvádzanej sume 500,- eur mesačne na stravu je zahrnutá celá jeho domácnosť s partnerkou a jej dvoma deťmi, uviedol, že partnerka má svoj vlastný príjem a na výživu jej detí jej nepochybne prispieva otec týchto detí, ktorý k nim má vyživovaciu povinnosť. K námietke, že súd zohľadnil príjem otca, ktorý nebol v konaní nijakým spôsobom preukázaný uviedla, že svoj príjem preukazoval v konaní samotný otec a to značne netransparentne, pričom na výslovné otázky súdu ohľadne jeho príjmu sa vyjadril, čo je tiež dôkazom. Tvrdenie otca o nepreukázaní výšky príjmu v konaní neobstojí. Otec v odvolaní na viacerých miestach uvádza výšku jeho príjmu ako minimálne 1 050,- eur mesačne, z čoho v kontexte s jeho vyjadreniami na pojednávaniach vyplýva, že de facto mesačne nemá príjem nikdy nižší ako sám uvádza a v odvolaní, skôr naopak, podstatne vyšší. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal aj z osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, a preto námietka, že výživné bolo otcovi stanovené na 3 nákladov na maloletého, neobstojí. V tomto kontexte tiež neobstojí tvrdenie otca o tom, že sa podieľa na nákladoch na maloleté deti svojej partnerky, pretože na rozdiel od svojich detí, k deťom svojej partnerky nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že príjem otca v takej sume, v akej ho súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti na maloletého zohľadnil, nebol v konaní nijakým spôsobom preukázaný. V konaní bolo preukázané, že príjem otca je v priemere 903,- eur

mesačne, z ktorej sumy si musí uhrádzať náklady na život, ako aj náklady na svoj pobyt v zahraničí v čase, keď sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu výkonu práce. Rovnako je podstatné podotknúť, že aj napriek tomu, že samozrejme partnerka navrhovateľa má vlastný príjem a na jej deti prispieva výživným ich otec, suma, ktorú navrhovateľ deklaroval ako náklady na chod domácnosti zohľadňuje fakt, že túto zdieľajú jej štyria členovia a nie navrhovateľ samostatne. Uvedené tvrdenie navrhovateľa neznamená, že by sa podieľal na finančnom zabezpečení partnerkiných detí alebo samotnej partnerky, avšak v konaní a pri hodnotení životnej úrovne navrhovateľa, ako aj jeho majetkových pomerov musí byť zohľadnené, že domácnosť zdieľa s jej ďalšími členmi. Bez ohľadu na názory matky uvedené v jej vyjadrení, podľa ktorých je príjem navrhovateľa podstatne vyšší, ako bol deklarovaný na základe listinných dôkazov v súdnom konaní, súd mal pri hodnotení majetkových pomerov otca povinnosť vychádzať z toho, čo bolo v konaní preukázané. Ničím nepodložené názory a tvrdenia matky, ako ani samotné presvedčenie súdu, ktoré nemá podklad vo vykonanom dokazovaní, neposkytuje dostatočný podklad pre rozhodnutie a to najmä v prípade, ak na základe listinných dôkazov, ktorých dôveryhodnosť nebola nijakým spôsobom vyvrátená, je nutné dospieť k odlišnému právnemu záveru, čo sa v prejednávanej veci nepochybne stalo, nakoľko súd zohľadňoval pri rozhodovaní príjem otca vo vyššej sume, než v akej bol reálne preukázaný. Rovnako je irelevantné tvrdenie matky, že v čase, keď s ňou navrhovateľ žil v spoločnej domácnosti, si mal nosiť mäso so sebou na loď za účelom výkonu práce. V súčasnosti, ako aj v čase rozhodovania súdu, si stravu pri pobyte v zahraničí zabezpečuje sám a to prostredníctvom surovín, ktoré si nakupuje, suroviny si so sebou nenosí, nakoľko ich skladovanie na lodi by bolo spojené s neprimeraným ťažkosťami. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že nie je vinou navrhovateľa, že styk s maloletým I. sa uskutočňuje len v minimálnej miere. Maloletý nemá tendenciu sa stýkať s navrhovateľom a to zrejme pre dlhodobé negatívne postoje matky k navrhovateľovi, ktorá teda styku maloletého so svojím otcom nijakým spôsobom nenapomáha. Nemožno teda klásť za vinu navrhovateľovi to, že styk s maloletým je realizovaný len v minimálnej miere, pretože ak by to bolo možné, navrhovateľ by sa rád podieľal na výchove a starostlivosti o svojho syna aj v omnoho väčšom rozsahu, než je v súčasnosti možné. V čase, kedy prebiehalo rozhodovanie o výške výživného, vo svete už prebiehala pandémia spôsobená vírusom SARS-CoV-2, pričom navrhovateľ v súčasnosti nemá istý ani jeden turnus na lodi, nakoľko opatrenia jednotlivých štátov pri vycestovaní sa neustále sprísňujú, a preto pôsobenie navrhovateľa v jeho doterajšom zamestnaní je otázne. Kolízny opatrovník opomenul uviesť, že aj v schopnostiach a možnostiach matky je, aby si našla prácu, ktorá bude lepšie ohodnotená, pokiaľ jej finančné prostriedky nepostačujú na pokrytie nákladov na domácnosť, hoci ju zdieľa so svojou matkou. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa má prihliadať na schopnosti a možnosti oboch rodičov, a nie len jedného z nich, ktorý navyše na úkor svojho vlastného zdravia ťažko fyzicky pracuje na lodi, aby tak dokázal zabezpečiť životnú úroveň nie len pre seba, ale aj pre svoje deti.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej ) bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 25. 05. 2020 domáhal zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke s tým, že on bude prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne. Zároveň žiadal upraviť styk s mal. dieťaťom. Návrh odôvodňoval tým, že s matkou mal. dieťaťa nežijú od januára 2019 v spoločnej domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti sa realizovali na základe rodičovskej dohody, avšak v poslednom období je komunikácia s matkou dieťaťa náročná a nie je mu umožnené, aby sa v dostatočnej miere stretával s mal. dieťaťom a upevňoval s ním svoje vzťahy. O návrhu otca súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom v dôsledku odvolania otca je predmetom preskúmania odvolacím súdom len výrok o vyživovacej povinnosti otca na maloletého I., výrok o zročnom výživnom a výrok o trovách konania.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

11. Súčasťou obsahu základného práva podľa (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. , ). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994). Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, ).

12. Do základného práva podľa (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a s navrhovaním a hodnotením dôkazov; za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ). 13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , , ).

14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah, v akom túto dieťaťu každý z nich poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť, skutočnosť, či rodičia spolu žijú a podobne. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia si budú plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Ak rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, má vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí aj na rozsahu vyživovacej povinnosti. V takom prípade súd môže zaviazať tohto rodiča plniť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, má životnú úroveň oveľa nižšiu. Súd teda prihliada na skutočnosť, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a v akej miere. Pri určení vyživovacej povinnosti by mali byť zohľadnené základné potreby dieťaťa, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ako aj nevyhnutné náklady pre riadny rozvoj a vývin dieťaťa. Rozhodujúca skutočnosť na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových

pomerov. Za schopnosť rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Je potrebné však posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie, prax a skúsenosti v odbore. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti.

15. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celkovo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale tiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

16. V mimosporovom konaní je zavedený systém úplnej apelácie, teda ešte aj v odvolacom konaní je možné prednášať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné návrhy, t. j. v zásade sú prípustné tzv. novoty v odvolacom konaní. Vzhľadom na zásadu uvedenú v , a to povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci (uplatnenie vyšetrovacieho princípu), v mimosporovom konaní možno odvolanie odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní teda odvolací súd vykonáva ďalšie úkony smerujúce k zisteniu skutočného stavu veci. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ustanovenie predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k , ktoré sa pre oblasť mimosporových konaní neuplatní. Všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré nemôže závisieť od vôle účastníkov konania (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003, sp. zn. ).

17. V danej veci je zrejmé, že na základe dohody rodičov, bez súdneho rozhodnutia, po odchode otca zo spoločnej domácnosti prispieval obom deťom, tak mal. I., ako aj plnoletému Z. sumou 250,- eur mesačne. Počnúc mesiacom apríl 2020 otec výšku vyživovacej povinnosti, ktorú dobrovoľne posielal obom svojim deťom, zmenil a na ich výživu začal prispievať sumou 100,- eur mesačne, čo odôvodňoval poklesom jeho príjmu. Odvolací súd si je vedomý toho, že doposiaľ nebolo o výživnom na maloletého I. rozhodnuté súdom, a tak nemožno hovoriť o tom, že by mal súd skúmať zmenu pomerov, avšak výška výživného dobrovoľne zasielaná deťom otcom sa tak výrazne zmenila, že považoval potrebné okrem jeho terajšieho príjmu sa zaoberať aj tým, či došlo u neho k tak výraznej zmene pomerov a poklesu príjmu, ktorá platenie výživného v nižšej sume odôvodňuje, keď podľa terajšieho potvrdenia od zamestnávateľa jeho príjem nedosahuje ani minimálnu mzdu a spolu s potvrdením zamestnávateľa o výške vyplatených cestovných náhrad je táto suma spolu nižšia, ako uviedol otec na pojednávaní a

výrazne nižšia od sumy, ktorú mal podľa matky otec zarábať v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Keďže otec v odvolaní namietal, že súd u neho vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď vychádzal z vyššieho príjmu, ako má podľa potvrdenia od jeho zamestnávateľa, ktorý však sám uviedol na pojednávaní, odvolací súd považoval za potrebné urobiť dopyt na zamestnávateľa otca, aký bol jeho príjem v roku 2018, 2019, 2020 a aký príjem dosahuje t. č., pričom je potrebné okrem príjmu v každom mesiaci uviesť aj výšku cestovných náhrad, prípadne iných peňažných plnení, ktoré otec od zamestnávateľa poberal prípadne poberá. Je potrebné tiež zistiť, prečo mzda otca nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy a urobiť dopyt na zamestnávateľa, či sa príjem otca v tomto období (2018 až doposiaľ) menil a ak áno, z akých dôvodov. Ak otec tvrdí, že základná minimálna mzda sa na neho nevzťahuje, pretože vykonáva prácu, ktorá sa do prvého stupňa náročnosti práce nezaraďuje, je potrebné, aby to preukázal. Ak matka tvrdí, že otec dosahoval vyšší príjem, pričom podľa tvrdenia otca bol zasielaný na účet, ktorý mala vo svojej dispozícii matka, tak aj ona by mala toto svoje tvrdenie preukázať. Okrem príjmov rodičov a zistenia, či u otca nastala zmena, odôvodňujúca plnenie si vyživovacej povinnosti v nižšej sume je potrebné tiež zistiť, či bolo o výživnom na plnoletého syna Z. po zmene pomerov na strane otca rozhodnuté súdom a v akej výške výživné od otca poberá, prípadne je určené súdom. Je potrebné sa zaoberať aj výškou skutočných nákladov na mal. I. a vyčísliť ich, ak matka na pojednávaní uviedla, že výživné v takejto sume požaduje z dôvodu, aby dieťaťu šetrila do budúcnosti, na strednú školu, pričom výdaje uvádzala v sume 250,- eur mesačne, teda vo výške výživného, ktoré žiadala určiť zo strany otca. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v naznačenom smere, a zohľadniac zistené skutočnosti, vo veci opätovne rozhodnúť. Pri rozhodovaní vo veci je potrebné zohľadniť, že ide o mimosporové konanie, ktoré od súdu vyžaduje, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, svoje rozhodnutie následne ani nemohol odôvodniť tak, aby dal jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).