Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-87-2020.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Subarea
21Cob/87/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 42 260 086, zastúpeného: HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 727 334, proti žalovanej: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenej: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 551,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 29. januára 2020 č. k. 7Cb/12/2015-124, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 551,68 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 551,68 eur od 21.1.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 písm. a/, § 221, § 274, § 275, § 470 ods. 1, 2, § 473 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou z 21.1.2015 (došlou súdu 23.1.2015) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 551,68 eur s príslušenstvom titulom nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého žalovanej plnením právnej predchodkyne žalobcu (O. Z.) z úverovej zmluvy č. 3812002558 z 1.12.2008 uzatvorenej medzi p. A. Z. a žalovanou. Právnym dôvodom na vydanie tohto rozsudku pre zmeškanie bolo kumulatívne splnenie podmienok pre jeho vydanie podľa ust. § 274 CSP. Poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20.6.2018 sp. zn. 10Co/150/2017. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené podmienky pre vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b/ CSP). Kontumačné rozhodnutie súdu považovala za nedôvodné a formalistické. Počas celého sporu bola procesne aktívna, svoju neúčasť trikrát písomne ospravedlnila a vždy dala súhlas, aby sa konalo v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej právneho zástupcu. Vec bolo možné rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania pre skutkovú a právnu jednoduchosť. Pred vydaním rozsudku pre zmeškanie je namieste skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bola strana, v neprospech ktorej sa má rozsudok vydať, skutočne procesne pasívna. Treba odlišne posudzovať prípad, keď sa žalovaný svojim obštrukčným konaním snaží oddialiť rozhodnutie vo veci samej, v porovnaní s prípadom, keď skutočne aktívny žalovaný sa z racionálnych dôvodov, ktoré uviedol v ospravedlnení svojej neúčasti, nedostaví na pojednávanie, ako tomu bolo v
tomto prípade. Prioritou v súdnom konaní musí ostať ochrana práv účastníkov súdneho konania, ktorí chcú na súdnom konaní aktívne participovať. Poukázala tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4.6.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 a nález Ústavného súdu Českej republiky z 23.2.2016 sp. zn. IV. ÚS 3143/15.
3. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná vo svojom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila skutočnosť, že by svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami. Podmienky pre vydanie napadnutého rozsudku splnené boli. Navyše podľa názoru žalobcu nebolo ospravedlnenie neúčasti podané oprávnenou osobou, ktorá by disponovala preukázateľným poverením pre tento úkon. Je tiež potrebné skúmať poverenie z 11.3.2020 na prípravu a podanie odvolania, či má zákonom predpísané atribúty.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
5. V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovanej, ktorá sa nedostavila na pojednávanie, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnila a súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti.
6. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
7. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
8. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť a/ podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj b/ procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1188 s.).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola na pojednávanie nariadené na deň 29.1.2020 o 9.30 hod., na ktorom sa rozhodlo napadnutým rozsudkom pre zmeškanie, riadne a včas predvolaná, keď predvolanie jej právnej zástupkyni bolo doručené dňa 29.11.2019, z čoho je zrejmé, že lehota na prípravu bola zachovaná (§ 178 ods. 2 CSP). V predvolaní na pojednávanie (č.l. 102) bola žalovaná poučená, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právna zástupkyňa žalovanej dňa 27.1.2020 doručila súdu prvej inštancie podanie, v ktorom zaslala vyjadrenie k veci a súčasne ospravedlnila svoju neúčasť i neúčasť žalovanej na pojednávaní s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti konania a účelnosti trov vynakladaných stranami sporu v konaní pred súdom. Navrhla, aby súd rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení s tým, že zároveň dala súhlas na prejednanie sporu a vyhlásenie rozsudku v ich neprítomnosti. K podaniu žalovanej bola pripojená osvedčovacia doložka zaručenej konverzie listinného dokumentu do elektronickej podoby. Predmetné podanie bolo podpísané platným zaručeným elektronickým podpisom advokátskej koncipientky zvoleného právneho zástupcu žalovanej.
10. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP súd rozhodne vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej intenzity
a závažnosti, ktoré znemožňujú strane účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu.
11. Kontumačný rozsudok podľa § 274 CSP predstavuje formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Účelom zákona je sankcionovať pasivitu žalovaného v konaní, ako aj eliminovať obštrukcie.
12. Odvolací súd považuje za nutné upozorniť na zásady aplikácie inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ako vyplývajú i z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).
13. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku v neprospech žalovanej podľa § 274 CSP, pretože žalovaná v konaní nebola pasívna (k veci samej sa viackrát relevantne písomne vyjadrila) a svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnila s tým, že súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Neúčasť na pojednávaní odôvodnila zásadou hospodárnosti a nenavyšovaním trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že výsluch svedkov či strany sporu v prejednávanej veci navrhnutý nebol, preto samotná účasť na pojednávaní by bola len opakovaním písomných vyjadrení. Za takýchto okolností prípadu sa vydanie kontumačného rozsudku zásadne míňa jeho účelu. Skutočnosť, že strana sporu svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlní a súčasne súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím sporu v jej neprítomnosti, keďže svoju osobnú účasť na pojednávaní zjavne nepovažuje za potrebnú (vzhľadom na vyčerpávajúcu argumentáciu prezentovanú v jej písomných vyjadreniach), nemožno považovať za procesnú pasivitu v spore, a tým negovať jej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, resp. jej právo podať riadny opravný prostriedok. Súdu prvej inštancie nič nebránilo na predmetnom pojednávaní vo veci rozhodnúť, avšak nie formou procesnej sankcie, a teda skrátenou formou rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že účasť na pojednávaní je predovšetkým právo strany sporu, pričom je na nej, či toto právo využije alebo nie (porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.7.2010 sp. zn. 5 Cdo 122/2010, zo 14.9.2011 sp. zn. 3 Cdo 40/2011).
14. Postup súdu prvej inštancie v danej veci (vydaním kontumačného rozsudku v neprospech žalovanej) sa javí odvolaciemu súdu príliš formalistický. Správanie sa žalovanej v tomto spore neodporovalo zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané, je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovanie právnej istoty, ktorá je jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva. Aj keď právo podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu.
15. Vo vzťahu k poukazu súdu prvej inštancie na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20.6.2018 sp. zn. 10Co/150/2017, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nešlo o skutkovo a právne totožnú vec. V danej veci odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie žalobkyne (§ 278 CSP), vydaný na návrh žalovaného pre neospravedlnenú neprítomnosť žalobkyne, potvrdil, nakoľko zistil, že žalobkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila včas. Na dôvažok tu síce odvolací súd uviedol, že nebola naplnená ani požiadavka vážnosti okolností, ktorými žalobkyňa ospravedlňovala svoju neprítomnosť, keď nenavyšovanie trov konania v súvislosti so súdnym pojednávaním nepovažoval za vážny dôvod neúčasti na pojednávaní. V súvislosti s uvedenou vecou je však potrebné zdôrazniť, že žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu.
Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1008 s.). Bez ohľadu na vyššie uvedené je konajúci odvolací súd toho názoru, že návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok treba posudzovať vždy aj podľa konkrétnych okolností prejednávanej veci a nie len formalisticky.
16. Pre úplnosť, vo vzťahu k námietkam žalobcu, že ospravedlnenie neúčasti nebolo podané oprávnenou osobou, ktorá by disponovala preukázateľným poverením pre tento úkon (podanie bolo podpísané advokátskou koncipientkou zvoleného právneho zástupcu a nebolo k nemu priložené poverenie), odvolací súd uvádza, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nie je úkonom právnej služby, na ktorý by bolo potrebné osobitné poverenie udelené advokátom advokátskemu koncipientovi (§ 16 ods. 2, § 64 ods. 2 zákona č 586/2003 Z.z. advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).
17. Keďže v preskúmavanej veci neboli kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady, aby mohlo byť vo veci rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovanej, boli naplnené podmienky prípustnosti odvolania proti rozsudku v zmysle § 356 písm. b/ CSP. Vynesenie kontumačného rozsudku pre zmeškanie žalovanej preto za danej situácie nebolo možné hodnotiť inak ako stav, ktorým súd odňal žalovanej právo konať pred súdom. Súd totiž musí prihliadnuť aj na materiálnu stránku veci - najmä na predchádzajúcu procesnú aktivitu strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok vydaný.
18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie).
19. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán. Vec opätovne prejedná a následne rozhodne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o nároku žalobcu.
20. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
22. Písomné vyhovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová (sudca spravodajca).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.