Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7Cb/12/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, PhD. v právnom spore žalobcu: Spotrebiteľské združenie OSA, občianske združenie, odborová organizácia organizácia zamestnávateľov, Bratislava - Staré Mesto, Križková 949/9, IČO: 42 260 086, právne zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, 811 04, Križkova 9, IČO: 36 727 334, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GALIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 551,68 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 551,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 551,68 eur od 21.1.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 551,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 551,68 eur od 21.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania žalobcu. V žalobe uviedol, že ako postupník uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok s postupcom O. Z., bytom T.É. XXX, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok predstavujúcich bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo na základe úhrad postupcu (ktorý bol voči žalovanému v pozícii dlžníka) v prospech žalovaného nad rámec istiny reálne poskytnutého úveru vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Jednotlivé úhrady predstavujú celkovú sumu 551,68 eur a sú špecifikované v zmluve o postúpení pohľadávok a rovnako aj v oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2014. Dňa 1.12.2008 uzatvoril postupca so žalovaným úverovú zmluvu č. 3812002558, na základe ktorej mal byť postupcovi poskytnutý úver vo výške 995,82 eur. Nakoľko sa postupca s úhradou splátok dostal do omeškania, žalovaný využil právo v zmysle a následne podal na Okresnom súde Vranov nad Topľou návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 67,58 eur s príslušenstvom. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. . Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 19.11.2014 konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany žalovaného (v uvedenom konaní žalobcu). V tomto konaní vystupovalo ako vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA. Postupca uhradil žalovanému ku dňa 15.7.2014 sumu vo výške 1.537,54 eur. Žalovaný však v konaní žaloval ešte sumu 67,58 eur. Suma zaplatená postupcom predstavuje splatenie istiny (reálne poskytnutého a čerpaného úveru) a naviac uhradenie 551,68 eur. Je nepochybné, že postupca žalovanému uhradil istinu (v skutočnosti poskytnutú sumu), a naviac uhradil sumu 551,68 eur (čo predstavuje viac ako 62% odplatu za poskytnutie). Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že návrh zmluvy, resp. žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru obsahuje len výšku splátok (v neurčitom percentuálnom vyjadrení) bez toho, aby bolo vymedzené, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa odvíja splatnosť ďalších splátok, a konečná splatnosť

úveru, ktorá je taktiež povinnou náležitosťou zmluvy podľa písmena g) vyššie uvedeného ustanovenia. Výška splátok je uvedená len všeobecne, hoci § 4 odsek 2 písmena i) vyžaduje uvedenie výšky počtu a termínov splátky istiny úrokov a iných poplatkov, to je zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov. Táto náležitosť nikde nie je uvedená a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 4 odsek 3 písmena b) uvedeného zákona, podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písmena a) b) d) až j) k) a l). Žalobca ďalej uviedol, že istina bola žalovanému zo strany postupcu splatená splátkou zo dňa 19.3.2013 vo výške 40 eur, z toho 8,32 eur predstavovalo splatenie sumy predstavujúcu istinu. Následné platby postupcu voči žalovanému predstavujú bezdôvodné obohatenie žalobcu, ktoré je na základe údajov z karty klienta špecifikované nasledovne: úhrada vo výške 40 eur zo dňa 19.3.2013 (z predmetnej úhrady prestavuje nárok postupcu voči žalovanému časť vo výške 31,68 eur), vo výške 40 eur dňa 17.4.2013, vo výške 40 eur dňa 15.5.2013, vo výške 40 eur dňa 18.6.2013, vo výške 50 eur dňa 17.7.2013, vo výške 50 eur dňa 17.7.2013, vo výške 50 eur dňa 16.8.2013, vo výške 50 eur dňa 17.9.2013, vo výške 50 eur dňa 16.10.2013, vo výške 50 eur dňa 19.11.2013, vo výške 50 eur dňa 18.12.2013, vo výške 50 eur dňa 20.1.2014 a vo výške 50 eur dňa 18.2.2014. Súčtom bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 551,68 eur.

2. Na pojednávaní dňa 8.6.2002 právny zástupca žalobcu uviedol, že úroky z omeškania si uplatňuje od prvého dňa po uplynutí poskytnutej lehoty na plnenie uvedenej v predžalobnej výzve, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 9.1.2015, doručená najneskôr 13.1.2015 s tým, že 20.1.2015 uplynula lehota na plnenie a 21.1.2015 nastalo omeškanie žalovaného.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.6.2015, v ktorom uviedol, že považuje za nesporné, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu O. Z. a žalovaným bola uzatvorená dňa 8.12.2008 úverová zmluva č. 3812002558. Nesúhlasí však, že by úverová zmluva neobsahovala zákonné náležitosti, mala byť považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami, že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami, klient prehlasuje, že mu nie sú ku dňu podpisu tejto zmluvy žiadne známe okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Žalovaný súhlasí s tým, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy sa podľa odsek písmena g) vtedy platného o spotrebiteľských úveroch o vzťahu k obsahovým náležitostiam spotrebiteľských zmlúv vyžadoval dohodnutie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalovaný však nesúhlasí a ani nemôže súhlasiť s tým, že v úverovej zmluve nebola dohodnutá konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Poukazuje pritom na vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. a uvádza, že úverová zmluva obsahovala konečnú splatnosť, ktorá bola právnej predchodkyni žalobcu zrejmá z údajov o počte a termínoch splátok úveru ako aj z údaju o lehote splatnosti. V zmluve bol uvedený údaj o počte splátok v bode 36, a lehota splatnosti - 60 mesiacov v bode 44. Ďalej v predmetnej zmluve je obsiahnutý bod 41, ktorý odkazuje o dva riadky nižšie na text, v ktorom je uvedené, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že i keď nebol v úverovej zmluve výslovne uvedený presný deň konečnej splatnosti úveru tak v predmetnej zmluve bol celkom jednoznačne uvedený spôsob jej určenia, spotrebiteľovi v tomto prípade nerobilo problém odvodiť si týmto spôsobom na základe údajov obsiahnutých v úverovej zmluve konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Žalobca (zrejme žalovaný - pozn. sudcu) ešte podotýka, že ustanovenie písmena g) v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy výslovne neuvádza, že by mala byť konečná splatnosť úveru v úverovej zmluve stanovená konkrétnym dátumom. Ďalej žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že úverová zmluva neuvádza výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný priznáva, že niektoré zo spomenutých údajov nie sú detailne rozpísaný na lícnej strane úverovej zmluvy, uvedená skutočnosť nemôže mať za následok, aby sa predmetná úverová zmluva považovala za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný v tejto súvislosti odkazuje na úverové podmienky, ktoré sú nepopierateľne neoddeliteľnou súčasťou danej úverovej zmluvy a v ktorých ich bližšie špecifikujú. Na lícnej strane úverovej zmluvy si zmluvné

strany dohodli výšku mesačnej splátky 29,81 eur. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na hlavu V. § 1 ÚP, v ktorých sa uvádza, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto ÚZ a týchto ÚP povinný platiť (ďalej iba v splátka), ak z údajov na lícnej starane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia úverových zmluvných podmienok a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 985,86 eur (od celkovej výšky 995,82 eur bol odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru 9,96 eur), ktorý sa právny predchodca žalobcu zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach, pričom celkové náklady za poskytnutie úveru (úroku s úveru) predstavujú sumu 802,63 eur, možno dospieť k nasledujúcemu záveru: mesačná splátka 29,81 eur pozostáva z istiny vo výške 16,43 eur (985,86 eur : 60 mesiacov), z úroky vo výške 13,38 eur (802,63 eur : 60 mesiacov). Na základe vyššie uvedeného nemožno súhlasiť, že úverová zmluva neuvádza výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnej zmluve bol celkom jednoznačne uvedený spôsob ich určenia, spotrebiteľovi v tomto prípade teda nerobilo problém odvodiť si týmto spôsobom na základe údajov obsiahnutých v úverovej zmluve konkrétnu výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom v rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalovaný sa ďalej k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.3.2017, kde poukázal na stanovisko súdneho dvora Európskej únie v rozsudku vo veci C-42-15, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES.

5. Vo veci samej rozhodol Okresný súd Piešťany dňa 29.1.2020 pod č. k. -124 rozsudkom pre zmeškanie. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.4.2021, pod č. k. -170 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: úverová zmluva č. 3812002558 zo dňa 8.12.2008, úverové zmluvné podmienky Home Credit Slovakia, a.s., výpis čerpania splátok a úhrad, predžalobná výzva zo dňa 9.1.2015, zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2014, uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 19.11.2014 č. k. -51, pričom zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu O. Z. uzatvorila so žalovaným dňa 8.12.2008 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol právnemu predchodcovi žalobcu úver vo výške 30.000 Sk (995,82 eur), návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy bol vyplnený na predtlačenom formulári, podľa ktorého právny predchodca žalobcu mal splatiť úver v 60 splátkach vo výške 898 Sk (29,81 eur), pri ročnej úrokovej sadzbe 25,61% a RPMN 35%. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 34,92%. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené vo výške 24.180 Sk (802,63 eur). Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 300 Sk (9,96 eur). Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Právny predchodca žalobcu sa zviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka bola splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.

8. Podľa výpisu klienta úver bol poskytnutý 16.12.2008 a prvú splátku právny predchodca žalobcu uhradil 28.1.2009. Celkovo právny predchodca žalobcu uhradil žalovanému 1.537,54 eur pričom žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie na vydanie bezdôvodného obohatenia a to úhrady za obdobie od 19.3.2013 do 18.2.2014, ktoré boli v celkovej výške 560 eur, pričom žalobca započítava čiastku 8,32 eur, ktorá predstavovala splatenie istiny.

9. Na Okresnom súde Vranov nad Topľou prebiehal spor medzi Home Credit Slovakia, a.s., ako žalobcom voči právnemu predchodcovi žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy, konanie však bolo zastavené z dôvodu, že ešte pred začatím pojednávania Home Credit Slovakia, a.s. zobral žalobu

späť. V uvedenom konaní žalobca vystupoval ako vedľajší účastník na strane O. V. (Z.). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok O. Z. postúpila žalobcovi pohľadávku, ktorú mala titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške 551,68 eur, a ktorá mala vznikmúť tým, že mala plniť nad rámec úverovej zmluvy č. 3812002558. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo odoslané žalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. dňa 8.1.2015.

10. Podľa až 4 (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 8.12.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

12. Podľa v znení účinnom k 8.12.2008, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Z postavenia subjektov, ktoré uzatvárali úverovú zmluvu je nepochybné, že táto bola uzatvorená medzi spotrebiteľom, ktorý bol adresátom úveru, a dodávateľom, ktorý úver poskytoval, ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , a vzhľadom na predmet zmluvy ide o zmluvu spadajúcu pod režim spotrebiteľských úverov, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy boli upravené

14. Žalovaný založil svoju argumentáciu spočiatku v podstate na tom, že aj keď zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, jednotlivé informácie o výške istiny, úroku a poplatkov tej ktorej splátky si mohol spotrebiteľ sám odvodiť z údajov, ktoré boli uvedené v zmluve, avšak už sa ďalej argumentačne nevysporiadal s obsahom ustanovenia § 4 ods. 3 predmetného zákona, ktorý spájal s nedodržaním zákonných náležitostí (okrem iného) aj pod bodom i) právne následky v podobe straty nároku na poplatky a úroky, keďže úver v takom prípade treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

15. Ako vyplýva z prílohy č. 3 predmetného , jeho obsah bol determinovaný smernicou Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998). To znamená, že uvedená smernica bola transponovaná do predmetného zákona a do značnej miery ovplyvnila jeho obsah. Pokiaľ ide o ustanovenie vzťahujúce sa na požiadavky obsahu písomnej zmluvy, tie sú formulované obdobne ako pri smernici 2008/48/ES, na ktorú sa vo svojej ďalšej argumentácii odvoláva žalovaný. Aj v tomto prípade už v poradí skoršia smernica kládla požiadavku na to, aby v zmluve bolo uvedené: suma prípadnej zálohy, počet a množstvo splátok, dátumy splatnosti alebo spôsob ich zistenia, ak nie sú zistiteľné v čase, keď sa zmluva uzatvára (Príloha bod 1, iii) Smernice 87/102/EHS).

16. Po vydaní rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, ktoré sa týkalo interpretácie čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Európskej Rady č. 2008/48/ EHS argumentácia žalovaného sa opierala prioritne o uvedené rozhodnutie SDEÚ podľa ktorého zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia a iba na požiadanie spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky.

17. V danom prípade má súd za to, že na danú vec nie je možné prednostne aplikovať eurokonformný výklad, ako naň poukazuje žalovaný, a to z viacerých dôvodov. Tunajší súd síce vyššie poukázal, že už smernica 87/102/EHS kládla obdobné požiadavky na obsah písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako neskôr prijatá smernica 2008/48/ES, avšak medzi uvedenými smernicami je zásadný rozdiel v ich charaktere, pretože zatiaľ čo cieľom implementácie smernice č. 2008/48/ES bola úplná harmonizácia, v prípade smernice č. 87/102/EHS tomu tak nebolo. Táto skutočnosť je zásadná pre aplikáciu a význam eurokonformného výkladu smernice. Pri úplnej harmonizácii totiž členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zaviesť ani zachovať ustanovenia vo svojom vnútroštátnom práve, ktoré by sa odchyľovali od ustanovení smernice. Táto skutočnosť expresis verbis vyplýva z čl. 22 smernice. To vysvetľuje nadradenosť eurokonformného výkladu pri aplikácii , do ktorého bola predmetná smernica implementovaná. V danom prípade je však potrebné aplikovať , keďže posudzovaná úverová zmluva bola uzatvorená 8.12.2008, teda za účinnosti Do tohto zákona, ako už bolo vyššie uvedené, bola implementovaná smernica 87/102/EHS, ktorá na rozdiel od smernice 2008/48/ES nemala za cieľ tzv. úplnú harmonizáciu, a preto pripúšťala, aby si členské štáty upravili vnútroštátne pravidlá prísnejšie (zachovali alebo prijali prísnejšie ustanovenia) pre ochranu spotrebiteľov, čo je výslovne uvedené v čl. 15 tejto Smernice, a práve tento článok smernice nebránil Slovenskej republike stanoviť prísnejšie zákonné kritériá pre obsah zmluvy o spotrebiteľských úveroch s cieľom posilniť tak ochranu spotrebiteľa. Predmetná úverová zmluva bola navyše uzatvorená v čase, kedy Slovenská republika ešte nebola povinná transponovať smernicu 2008/48/ES, keďže lehota na jej implementáciu bola pre členské štáty stanovená do 10.mája 2010 a do tohto dňa bola ponechaná v platnosti aj smernica 87/102/EHS. Nie je teda možné pre danú úverovú zmluvu aplikovať prednostne eurokonformný výklad tak, ako ho podal Súdny dvor EÚ v prípade C 42/15, nakoľko išlo o výklad tzv. „harmonizačnej“ smernice 2008/48/ES, ktorá v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebola pre Slovenskú republiku záväzná. Keďže smernica 87/102/EHS povoľuje členským štátom prísnejšiu vnútroštátnu úpravu s cieľom ochrany spotrebiteľa, možno konštatovať, že ustanovenie zákona nie je v rozpore s implementovanou smernicou 87/102/ EHS, a preto ho je potrebné aplikovať pre daný prípad.

18. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že pre nedodržanie zákonných náležitostí tak, ako ich predpokladá ustanovenie , je potrebné úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov podľa predmetného zákona.

19. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. V danom prípade bezdôvodným obohatením sú platby, ktoré prijal žalovaný od právneho predchodcu žalobcu nad rámec poskytnutého úveru. Žalobca tvrdil a preukazoval výpisom z účtu klienta, že právny predchodca žalobcu zaplatil od 19.3.2013 do 18.2.2014 na účet žalovaného 560 eur. Sumu 8,32 eur žalobca odpočítal titulom splatenia istiny. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje 551,68 eur, čo žalovaný nerozporoval. Súd preto vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho posúdenia priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume platieb prevyšujúcich splatenú istinu tak, ako si ju žalobca uplatnil.

22. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd vyhovel žalobe aj v časti úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v zákonnej výške, pričom pri stanovení prvého dňa omeškania vychádzal z lehoty na plnenie stanovenej v predžalobnej výzve zaslanej žalovanému, čo žalovaný nijako nerozporoval.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.