Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sa-36-2020.pdf
PDF · 158.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. K., XXX XX Č., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 57656-6/2020- BA zo dňa 13.10.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 6795/2020- KEM-DvN zo dňa 15.04.2020 podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia rozhodla tak, že žalobca K. F. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky a teda sa čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia na neho nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citujúc ustanovenia § 104 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 61 ods. 1 a 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) uviedol, že dňom 08.01.2020 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňa 13.02.2020 si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, potvrdenie kompetentnej inštitúcie príslušného štátu I. J., čestné vyhlásenie rodičov, Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium J.
- pozvánka na prijímacie talentové skúšky, U. Č. - rozhodnutie (komisionálna skúška), výpis klasifikácie prospechu a správania za prvý polrok, výpis z katastra nehnuteľností, Slovenská sporiteľňa - splátkový úver, Kooperatíva - poistenie bezstarostný domov, Východoslovenská energetika - faktúra. Ďalej uviedol, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX nepreukázal na území Slovenskej republiky žiadne doby poistenia v nezamestnanosti a na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti: od 13.05.2006 do 12.05.2010 - 1461 dní a od 09.11.2015 do 08.11.2019 - 1461 dní.
3. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že po vykonanom dokazovaní ohľadne zachovania jeho pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie dospel k záverom, že celková dĺžka jeho pobytu na území I. J. od K. XXXX A. S. XXXX, stabilita zamestnania ako aj skutočnosť, že jeho deti a manželka, ktorá tam naďalej pracuje, boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré uviedol žalobca ako jeho väzby k Slovensku. Uviedol, že mal za preukázané zo spisového materiálu, že sa žalobca počas výkonu zamestnania na území I. J. tam zdržiaval dlhodobo, býval tam, trávil pracovný a mimopracovný čas, platil tam zákonné odvody a dane. Uviedol, že tieto skutočnosti primárne preukazujú vytvorenie jeho centra záujmov počas posledného zamestnania práve v I. J. a skutočnosti, ktoré žalobca uvádza ako väzby na Slovensku, t.j. vlastníctvo nehnuteľnosti, zápis rozostavaného rodinného domu, poskytovanie úveru na bývanie, poistenie nehnuteľnosti, intenzita jeho návratov na Slovensko päťkrát ročne, dôvod jeho návratu - starostlivosť o jeho rodičov nie sú v porovnaní s celkovou dĺžkou pobytu a pobytu s blízkou osobou, stabilitou zamestnania prevažujúcimi skutočnosťami pri posudzovaní centra záujmov. Uzavrel, že za štát jeho bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu jeho zárobkovej činnosti, nakoľko to vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov. Zároveň uviedol, že vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky a čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia na neho nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia. 4. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 10.05.2020, doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 11.05.2020, v ktorom uvádza, že má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a to v Č., K. XX, domov na Slovensko kde je reálne centrum jeho záujmu a osobná, rodinná a citová väzba cestoval pravidelne 5 x do roka a na úkor svojej dovolenky a aj jedným z dôvodov bola skutočnosť, že má onkologicky chorých rodičov o ktorých má starosť, o čom aj predložil prvostupňovému správnemu orgánu čestné prehlásenie. Uviedol, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil objektívne skutočnosti o jeho väzbách, pretože jeho úmyslom nebolo opustiť Slovensko a žiť v I. J., ale odišiel len pracovať do zahraničia. Hlavným dôvodom bolo zarobiť peniaze a tak finančne pomáhať jeho chorým rodičom a predovšetkým financovať výstavbu svojho rodinného domu na Slovensku. Žalobca uviedol v odvolaní všetky skutočnosti zhodne s tvrdením a dôvodmi v žalobe. Podľa jeho názoru Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, nesprávne, svojvoľne a bez racionálneho základu posúdila jeho väzby na území Slovenska. V závere navrhol aby prvostupňový správny orgán v rámci autoremedúry svoje rozhodnutie zmenil a priznal mu dávku v nezamestnanosti, resp. aby druhostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a nariadil prvostupňovému správnemu orgánu mu priznať dávku v nezamestnanosti v súlade s právnym poriadkom SR inak v opačnom prípade bude nútený podať správnu žalobu.
5. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. 5795/2020-KEM-DvN zo dňa 15.04.2020 a priloženú spisovú dokumentáciu a rozhodnutím č. 57656-6/2020-BA zo dňa 13.10.2020 a ako príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „cit. zákon“) odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. rozhodnutie č. 5795/2020-KEM-DvN zo dňa 15.04.2020, keďže na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a nárok na dávku v nezamestnanosti mu v zmysle platného právneho stavu nevznikol.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. k.: KEO/OSO/KE-OKOLIE I/ZAM/2020/34189 zo dňa 15. januára 2020 bol žalobca navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 8. januára 2020 a dňa 13. februára 2020 požiadal o dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. Konštatoval, že žalobca v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 8. januára 2016 do 7. januára 2020 nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 ods. 1 cit. zákona). Žalobca, ako vyplýva zo spisového materiálu, pracoval v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - I.V.S.E.R.É.H. J.V.I.T. a na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu Európskej únie je potrebné príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas
ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. Príslušná D.W.X.Á. inštitúcia žalobcovi osvedčila dňa 24. februára 2020 vo formulári U1 doručenom dňa 6. apríla 2020 Sociálnej poisťovni, pobočka Košice o.i. nasledovné údaje:
- v bode 2.1.1 - obdobie poisteného zamestnania: od 9. novembra 2015 do 8. novembra 2019,
- v bode 3.4 - dôvod ukončenia zamestnania: ukončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnanca,
- v bode 6.2 - držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok. 7. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z dôvodu, že žalobca v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území I. J.W.Ľ.V., tak prvostupňový správny orgán bol povinný posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. V zmysle ods. 2 cit. článku je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j/ základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia). Ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy a z uvedeného dôvodu bolo potrebné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území I.N.V.E.R. J.Á.V.C.O. do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území I.N.S.E.R.É.H. J.W.Á.Ľ.V.C.C.O.. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov ním osvedčených v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti (ďalej len „Žiadosť“) a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov (ďalej len „(ďalej len „Vyhlásenie“) doručených dňa 13. februára 2020. Rovnako v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené aj údaje uvedené žalobcom v dokumente „Informácie, ktoré potrebujeme na účely vystavenia potvrdenia o poistení“ doručenom dňa 13. februára 2020 (ďalej len „Informácia“). 8. Čo sa týka určenia centra záujmov a bydlisko dotknutej osoby tak poukázal na čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého ho je možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobca sa podľa ním uvedených údajov v „Informácii“ opakovane zdržiaval na území I.V.S.E.R.É.V. J.W.Á.Ľ.I.T.C.O. P.P. XX W.J. O. T. C. V.D.A.V.X.O.H. V. O.N.Í.O. XXXX A.V. K.Á.S.O. XXXX, V.A. R.V.C.E.K.D.W.O. XXXX A. O.W.O. XXXX, V.A. I.E. XXXX A. R.C.E.K.D.W.O. XXXX. b) situáciu žalobcu vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca naposledy pred prvým odchodom do zahraničia bol sociálne poistený na území Slovenska od 25. septembra 1998 do 14. apríla 2004 u zamestnávateľa I.N.W.O. K.I.T.I.J. U.E.Q.E.E. C. J.V.X.P.X.O.P.H., následne bol sociálne poistený na Slovensku v troch krátkodobých pracovnoprávnych vzťahoch (v rokoch 2004, 2005 a 2011). Podľa údajov v „Informácii“ sa opakovane (3 krát) vrátil pracovať na územie I.N.V.E.É.H. J.W., pričom aj v medziobdobí keď bol na Slovensku si hľadal zamestnanie na území I.E.R.É.V. J.Ľ.. V zahraničí mal viacerých zamestnávateľov, vo „Vyhlásení“ uviedol posledné zamestnanie na území I.N.V.E.R.V. J.W.V.T.C.O. od 1. januára 2017 do 8. novembra 2019, pracovný pomer bol uzavretý na neurčitý čas, skončil z jeho podnetu. Vzhľadom na dĺžku zamestnania na území I.E.R. J.Á.I.T., opakované návraty pracovať na územie I. J.Á.V. možno jeho pracovnú situáciu na území I.E.É. J. hodnotiť ako jednoznačne stabilnú s prioritnou orientáciou na D. pracovný trh.
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - žalobca vo „Vyhlásení“ uviedol, že na území I.N.V.E.R.É. J.W.I.T.C.O. bol od O.B.Z.B.I.O. XXXX I. K.O.R.Ž.E.Q.V.B. O. A.C.K. A.X., ktoré navštevovali školu v mieste bydliska na území I.. Podľa predložených dokladov mal syn O.A.Á.R. (nar.
XXXX) na Slovensku povolené vykonať dňa 9. marca 2020 komisionálne skúšky, syn K. (nar. XXXX) sa prihlásil na štúdium na strednej škole a bol pozvaný na prijímacie talentové skúšky. Ako uviedol žalobca v odvolaní, tak jeho manželka zostala pracovať v I.N.S.R.V.K. J.Á.V.C.I.T.C.E. na čiastočný úväzok. V odvolaní a „Vyhlásení“ uviedol návraty na Slovensko 5 krát za rok, najmä z dôvodu onkologického ochorenia rodičov, cestoval osobným autom, letecky (predložil čestné prehlásenie otca). Dlhodobý a opakovaný pobyt v zahraničí od O. XXXX spoločne s manželkou a deťmi svedčí o jeho stabilnej rodinnej situácii a prenesení jeho silných väzieb na územie I.N.V.S.E.R.É.H.V. J.Á.V.I.C.O.. Na Slovensku má finančné produkty (napr, úver na bývanie, poistenie nehnuteľnosti).
- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - žalobca v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, v Spojenom kráľovstve býval v nájomnom byte (to uviedol v odvolaní). Podľa jeho údajov vo „Vyhlásení“ nezmenil počas jeho pobytu v I. J. B.. Bytovú situáciu v I.N.V.R.V. J.W.C.I.C.E. považoval odvolací orgán za primeranú výkonu zamestnania a pomerom, kedy určitú dobu manželia spoločne s deťmi žili v prenajatej nehnuteľnosti, uhrádzali spoločné náklady a tvorili spoločnú domácnosť. Žalobca na Slovensku vlastní nehnuteľnosť na bývanie (predložil výpis z LV č. 4019/. Podľa jeho údajov vo „Vyhlásení“ počas jeho návratov a aj po návrate na Slovensko býval a býva vo vlastnej nehnuteľnosti (v odvolaní uviedol, že vo vlastnom rodinnom dome býva s deťmi od januára 2020).
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely
- žalobca bol naposledy zamestnaný na území I.N.S.E.R.É.H.V. J.Á.C.C.O., takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. I. J..
9. Ďalej uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 boli skutočnosti ako sú celková dĺžka pobytu žalobcu cca 13 rokov na území I.É.H. J.Á.V., jeho opakované návraty na územie I.E.R. J.W.V., spoločný pobyt žalobcu s manželkou a deťmi na území I.N.V.R.É.V. J.W.Ľ.V.C.O. V. O.B.Z.B.I. XXXX, stabilita zamestnania na území I.V.S.E.R.É.H.V. J.W.Á.V.C.T.C.O. (pracovný pomer na neurčitý čas), s prioritnou orientáciou na D. pracovný trh, jeho primeraná bytová situácia, vrátane spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi od roku 2016, daňová a odvodová povinnosť na území I. J., vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku (rodičia na Slovensku, zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska, vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane úhrad súvisiacich nákladov a platieb, finančné produkty na Slovensku). Žalovaný zdôraznil, že mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v I.N.V.R.V. J.W.C.I.C.E. sa žalobca zdržiaval v tomto čase dlhodobo, býval, trávil pracovný a mimopracovný čas, neskôr s deťmi a manželkou, platil zákonné odvody i dane na území I.N.V.R. J.W.C.I.C. a všetky tieto skutočnosti preukazujú prenesenia a vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území I.N.V.R. J.W.C.I.C.. Skonštatoval, že žalobca sa slobodne rozhodol po dobu cca 13 rokov žiť a pracovať na území I.N.V.R. J.W.C.I.C.. Z uvedených dôvodov preto nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území I.N.V.R. J.W.C.I.C. zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. 10. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Poukázal na to, že žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území I. J.. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v
nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná v zmysle koordinačných prepisov skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. 11. Žalovaný ďalej zdôraznil, že v prípadoch, ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej legislatívy je zásadná otázka bydliska a to z dôvodu aby sa zabránilo zneužívaniu sociálneho systému. Poukázal na to, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti teda nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky si nemôžu požiadať o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte Európskej únie, ale len na území Slovenskej republiky. V prípade, ak by sa miesto bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie neskúmalo tak, by to neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského Európskej únie tým, že by nemali právo výberu, či si požiadajú o dávku v nezamestnanosti na území členského štátu kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (v závislosti od toho, podľa ktorých právnych prepisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa jej výšky). 12. Ďalej žalovaný uviedol, že v súvislosti so zachovaním trvalého pobytu na Slovensku, keďže žalobca vo svojom odvolaní poukázal na to, že jeho bydliskom bola vždy Slovenská republika poukázal na to, že v zmysle koordinačných nariadení je potrebné chápať pojem „bydlisko“ v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Na jeho posúdenie je dôležitá aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Nie je možné stotožňovať pojem „trvalý pobyt“ s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Zároveň žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžsk/38/2017 zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. Žalovaný v súvislosti s prítomnosťou rodičov žalobcu na Slovensku uviedol v napadnutom rozhodnutí, že pobyt blízkej rodiny v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie (čo je aj v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009). Na zdravotný stav rodičov žalobcu prihliadnuté bolo, avšak v konaní o nároku žalobcu na priznanie dávky v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie bydliska v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Žalovaný pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že žalobca vlastní nehnuteľnosť na Slovensku, ktorú skutočnosť preukázal príslušnými dokladmi. V súvislosti s poukázaním na jeho investície (vrátane finančného záväzku - úveru na bývanie) do výstavby jeho nehnuteľnosti ako dostatočnej väzby so Slovenskom žalovaný uviedol, že vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorú je potrebné v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jeho bytovej situácii, avšak ,musí byť táto skutočnosť vyhodnotená v celkovom kontexte spolu so všetkými skutočnosťami podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Opakované návraty žalobcu na územie I. J. s celkovým trvaním jeho pobytu cca 13 rokov, príchod jeho manželky s deťmi v O. na územie I. poukazujú zjavne na jeho etablovanie na tomto území najmä v oblasti ekonomického, rodinného a spoločenského života.
13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa jeho tvrdenia, že prvostupňový správny orgán svojvoľne a bez racionálneho základu posúdil jeho väzby, keďže on odišiel do zahraničia len za prácou z dôvodu lepších pracovných príležitosti a zlepšenia jeho finančnej situácie tak žalovaný uviedol, že za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu veci požiadal listom č. 57656-2/2020- BA zo dňa 22.06.2020 príslušnú D. inštitúciu o spoluprácu a o vyjadrenie názoru na centrum záujmov žalobcu počas jeho posledného zamestnania na území I.N.É.V. J.W.Á.Ľ.V.C.I.T.. Listom č. 57656-3/2020-BA zo dňa 7. júla 2020 žalobcu upovedomila o predĺžení lehoty na rozhodnutie v tejto veci. Rozhodnutím č. 57656-4/2020-BA zo dňa 27. júla 2020 žalovaný prerušil konanie vo veci nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že nebolo doručené žalovanému vyjadrenie príslušnej D.W.X.T.I.S. inštitúcie. Sociálna poisťovňa, ústredie, dňa 20. augusta 2020 opätovne urgovala príslušnú D.W.X.T.I.J.Ú. inštitúciu vo veci určenia bydliska žalobcu počas jeho zamestnania na ich území a v tejto žiadosti o spoluprácu uviedla, že ak príslušná D.Á. inštitúcia nesúhlasí s úsudkom Sociálnej poisťovne, ústredie, že jeho bydlisko bolo v predmetnom období na území I.N.V.R.É.V. J.W.Ľ.V.C.O. tak nech voči tomu vznesie námietky do 30. septembra 2020, ktoré stanovisko nebolo do dňa vydania napadnutého rozhodnutia doručené žalovanému. Žalovaný skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že príslušná D.W.X.T. inštitúcia nevyvrátila a ani nerozporovala voči záverom Sociálnej poisťovne, ústredie, vo veci posúdenia bydliska žalobcu tak z toho možno vyvodiť, že s takýmto posúdením súhlasí, a teda že aj podľa názoru tejto inštitúcie mal žalobca v čase výkonu zárobkovej činnosti v I.N.V.E.R. J.I.T.E. bydlisko na tomto území. K tvrdeniu žalobcu, že jeho úmyslom bolo vrátiť sa na Slovensko uviedol žalovaný, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú jeho úmyslu bývať v rozhodnom období v I. J.. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko, ani to, že nikdy nemal úmysel trvalo ostať žiť na území I.N.V.S.É.H. J.W.Á.V.C.O.. Jeho pohnútka k odchodu do I.N.V.E.R. J.I.T., ako aj pre jeho návrat na Slovensko je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase, teda počas posledného zamestnania, za daných okolností irelevantná. Skutočnosť, že opakované návraty a dlhodobé zotrvávanie na území I.V.S.E.R.H. J.W.Á.V.C.I.T. za účelom vykonávania zárobkovej činnosti (cca 13 rokov), ktoré nebolo prechodného charakteru (keďže u zamestnávateľov vykonával zárobkovú činnosť s pracovným pomerom aj na dobu neurčitú), nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. Žalobca oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko zvolením si uvedeného územia a stabilizovaného bývania s manželkou a deťmi od roku XXXX a na ňom trávil väčšinu času mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku. .' 14. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si mal prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území I.N.V.R.É.H.V. J.W.Á.V.C.I.O., keďže preukázal naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti na tomto území. Vo svojom odvolaní neuviedol bližšie prečo nepožiadal o jej priznanie v krajine, v ktorej vykonával poslednú zárobkovú činnosť, t.j. v I. J. (bez skúmania podmienky zachovania centra záujmov a bydliska). Poukázal na to, že žalobca sa slobodne rozhodol ukončiť v danom čase svoj pobyt v I. J. bez toho aby si uplatnil dávku v nezamestnanosti na ich území a mal si uvedomiť dôsledky svojho konania z čoho žalovaný vyvodil jeho uzrozumenie s prípadným následným nezabezpečením po strate zamestnania a podľa jeho názoru tento fakt nemôže zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte a to hoci aj v takom kde si zachoval isté väzby.
15. Na záver žalovaný zdôraznil, že žalobca nepredložil v odvolacom konaní žiadne významné dôkazy na doplnenie dokazovania pre ešte úplnejšie zistenie skutkového stavu a nenavrhol vykonať ďalšie úkony. Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky bolo posúdené v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (cca 13 rokov), aj situácia žalobcu - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (dlhodobá orientácia na zahraničný pracovný trh, V.A. O.B.Z.B.I.T. XXXX spoločný pobyt s manželkou a deťmi v I.N. J., deklarované návraty na Slovensko, primeraná bytová situácia, plnenie daňových a odvodových povinností na území I.V. J.Á.Ľ.I.T.) preukazujú, že žalobca si počas výkonu činnosti zamestnanca v I.N.V.E.K. J.Á.Ľ.E. nezachoval väzby so Slovenskou republikou. V tejto súvislosti poukázal na posledné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to konkrétne vedené pod sp. zn. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13. decembra 2017, sp. zn. 1 Sžso/26/2016 zo dňa 30. januára 2018 a sp. zn. 1 Sžsk/38/2017 zo dňa 27. novembra 2018, v zmysle ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne týkajúcim sa bydliska. Ďalej uviedol, že obdobne rozhodli v rokoch 2019 a 2020 rozsudkami aj krajské súdy a to Krajský súd v Žiline rozsudkom vedeným pod sp. zn. 29Sa/15/2019 zo dňa 3. decembra 2019 a sp. zn. 28Sa/17/2019 zo dňa 10. decembra 2019, Krajský súd v Košiciach rozsudkami vedenými pod sp. zn. 2Sa/49/2018 zo dňa 5. marca 2019 a sp. zn. 1 Sa/50/2018 zo dňa 13. septembra 2019, Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn.
20Sa/13/2019-76 zo dňa 25. októbra 2019, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 18Sa/4/2019-53 zo dňa 6. júna 2019, sp. zn. 25Sa/17/2019-84, zo dňa 20. augusta 2019, sp. zn. 28Sa/6/2019-79, zo dňa 27. novembra 2019, sp. zn. 25Sa/41/2019-49 zo dňa 30. januára 2020, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 26Sa/5/2019-86 zo dňa 15. júna 2020. Podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom a zákon neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
16. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.11.2020 doručenou osobne Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.11.2020 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a žiadal tieto rozhodnutia zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku a priznať mu náhradu trov konania.
17. V žalobe uviedol, že má za to, že žiada aby sa opätovne posúdila oprávnenosť jeho nároku na priznanie dávky v nezamestnanosti v súlade s právnymi predpismi SR, ako aj Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Uviedol, že tak ako v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, tak aj v tejto správnej žalobe žalobca poukazuje na tieto rozhodné skutočnosti, ktoré preukazujú, že centrum jeho záujmu a bydlisko bolo a aj je naďalej na území SR. Znovu argumentoval tým, že trvalý pobyt má celá jeho rodina na území Slovenskej republiky, ulica K. XX, Č., domov na Slovensko, kde je reálne centrum jeho záujmu a osobná, rodinná a citová väzba chodieval pravidelne 5 x do roka, čo nie je vôbec málo, nakoľko cestoval len na úkor svojej dovolenky. Jeden z dôvodov bola aj skutočnosť že má onkologicky chorých rodičov, o ktorých má starosť, o čom predložil prvostupňovému správnemu orgánu čestné prehlásenie. Ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil objektívne skutočnosti o jeho väzbách, pretože práca v zahraničí nebola vykonávaná z dôvodu opustenia Slovenskej republiky s cieľom prežiť svoj život v I. J.V. ale hlavným dôvodom, ako u 99% občanov SR bola možnosť zarobiť si financie a aj prostredníctvom týchto financií, pomáhať hospodársky svojim chorým rodičom a predovšetkým financovať výstavbu rodinného domu. Uviedol, že aká iná skutočnosť by mala byť primárna pre rozhodnutiu orgánu prvého stupňa o väzbách na Slovenskú republiku, ako financovanie rodinného domu v SR, existencia finančného záväzku voči peňažného ústavu (Hypotekárny úver), platenie daní a poplatkov, ktoré sa viažu na nehnuteľnosť. Poukázal na to, že od januára tohto roku býva spolu s deťmi vo vlastnom dome na území SR, takže poukazovanie správnych orgánov na to, že centrum jeho záujmov počas posledného zamestnania je vytvorené práve v I. J. je iracionálne. Uviedol, že jeho manželka síce ešte pracuje v I. J., avšak na čiastočný pracovný úväzok (20 odpracovaných hodín týždenne s mesačným príjmov 700 až 720 Q.) a pre neho je nepochopiteľné, že táto skutočnosť je podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovni o jeho pevných väzbách na I. J. a nie na Slovenskú republiku.
18. Na záver zdôraznil, že posúdenie jeho väzieb na území SR počas výkonu jeho zamestnania v inom členskom štáte EÚ prvostupňovým správnym orgánom bolo nesprávne a na základe jeho svojvoľného posúdenia bez racionálneho základu. Dôvodom jeho vycestovania za prácou (dôvod identický v 99% obdobných prípadoch) bolo len neuplatnenie sa na trhu práce v SR s neadekvátnymi zárobkami a žalostná rodinná situácia (prácou v zahraničí sme si začali stavať dom na území SR). Tvrdil, že v I. J. nadviazal iba nevyhnutné pracovné väzby, ktoré nikdy nedosiahli úroveň sociálnych väzieb na území SR a nemal žiaden spoločenský a sociálny život v I. J. (do práce a do nájomného bytu). Poukázal aj na to, že nesprávny záver prvostupňového správneho orgánu potvrdzuje aj skutočnosť, že sa vrátili domov do svojho vlastného rodinného domu.
19. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie spolu aj s druhostupňovým rozhodnutím, nakoľko v tomto prípade prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako druhostupňové rozhodnutie a má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú ich zrušenie.
20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2021 k správnej žalobe žalobcu navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku. Zotrval na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto zopakoval s tým, že žalobné námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Žalovaný považoval zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné s tým, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybnosti preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na
území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území I. J., rodinná a bytová situácia žalobcu ako aj to, ktorý členský štát sa považuje za jeho bydlisko na daňové účely. Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že žalobca nemal počas posledného zamestnania v I. J. zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území I. J. zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
21. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v replike nevyjadril napriek tomu, že táto mu spolu s výzvou súdu bola riadne doručená dňa 10.02.2021.
22. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku - SSP) v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a právneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP).
23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
25. Podľa § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základného nariadenia“), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
27. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
28. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64,
úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
29. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia zamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
30. Podľa čl. 1 písm. j/ Základného nariadenia; na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
31. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Es č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
32. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
33. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného č. 57656-6/2020-BA zo dňa 13.10.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 5795/2020-KEM-DvN zo dňa 15.04.2020, ktorým žalobcovi podľa § 104 ods. 1 zákona a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepriznal nárok na dávku v nezamestnanosti, keďže na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a nárok na dávku v nezamestnanosti mu v zmysle platného právneho stavu nevznikol.
34. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 29.01.2020 požiadal o priznanie dávky v nezamestnanosti. V konaní pred správnym orgánom nebolo sporným, že žalobca pokiaľ ide o dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú vo C.J. D. tak príslušná D.W.X.Á. inštitúcia žalobcovi osvedčila dňa 24. februára 2020 vo formulári U1 doručenom dňa 6. apríla 2020 Sociálnej poisťovni, pobočka Košice toto obdobie od 9. novembra 2015 do 8. novembra 2019 (bod 2.1.1).
35. Sporné v konaní však bolo zohľadnenie tejto doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej v inej členskej krajine Európskej únie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia, ktorú je možné zohľadniť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia). Keďže žalobca
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy a z uvedeného dôvodu bolo potrebné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území I.N.V.E.R. J.Á.V.C.O. do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území I.N.S.E.R.É.H. J.W.Á.Ľ.V.C.C.O. čo bolo v konaní sporné. 36. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti pri posudzovaní zachovania väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky vychádzal z celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov ním osvedčených v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov doručených Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 13. februára 2020, ktoré údaje žalobca osvedčil svojim podpisom 13. februára 2020. Z uvedeného je zrejmé, že administratívny orgán dospel k záveru, že žalobca nemal centrum záujmu a bydlisko na území Slovenskej republiky počas jeho výkonu posledného zamestnania na území I.N.S.E.R.É.H. J.W.Á.Ľ.V.C.C.O.. 37. Súd považuje jednotlivé žalobné námietky za neopodstatnené, nakoľko je toho názoru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovali príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného a v žiadnom prípade v tomto prípade nie je možné posúdenie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky zo strany správnych orgánov za svojvoľné a bez racionálneho základu. Správny orgán v dostatočnom rozsahu posúdil kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotil a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Aj podľa názoru súdu zo zistených skutočností a okolností veci vyplýva, že miesto, kde žalobca zvyčajne býval počas posledného zamestnania, bola C. D., že žalobca si predpokladané väzby so Slovenskom na základe kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nezachoval, keď v rozhodnom období mal centrum záujmov vo C. D. a teda v konečnom dôsledku nebolo možné pri posúdení nárok na dávku v nezamestnanosti aplikovať čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia a uplatniť zásadu úhrnu dôb v zmysle čl. 61 Základného nariadenia.
38. Medzi účastníkmi neboli sporné skutkové okolnosti, žalobca nenamietal voči zisteniu skutkového stavu ale voči záveru, k akému dospel žalovaný vyhodnotiac zistený skutkový stav vo veci. Súd poukazuje na popísaný skutkový stav, z ktorého vychádzal žalovaný pri rozhodnutí v bodoch 7 a 8 odôvodnenia tohto rozsudku, ktorý úplne korešponduje s obsahom administratívneho spisu. Súd nespochybňuje ani žalobcom uvádzané skutočnosti popísané v bode 4 odôvodnenia tohto rozsudku, avšak poukazuje na to, že správny orgán vyhodnocoval otázku bydliska žalobcu a otázku zachovania jeho pevných väzieb so Slovenskou republikou vo vzťahu s preukázaním centra záujmom žalobcu v období doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území C. D. počas posledného pracovného pomeru, pričom tieto boli posudzované výlučne v zmysle kritérií nastavených článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.
39. Zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať vo C. D. a nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko. Podstatná argumentácia žalobcu v žalobe bolo tvrdenie, že dôvodom jeho vycestovania do C. D. bola práca, keďže na území Slovenskej republiky sa neuplatnil na trhu práce a za lepším zárobkom, keďže si začali stavať na území Slovenskej republiky rodinný dom, že vo C. D. nadviazal len nevyhnutné pracovné väzby, ktoré nedosiahli úroveň sociálnych väzieb a že nesprávnosť záveru správneho orgánu potvrdzuje aj skutočnosť, že sa vrátili (manželka a deti) domov do svojho vlastného rodinného domu. Tvrdenia žalobcu v súčasnosti vyznievajú účelovo. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca si bydlisko (v zmysle čl. 1 písm. j/ Základného nariadenia) a centrum záujmov nezachoval na území Slovenska. Pokiaľ by v takomto prípade bola priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje Základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Správne žalovaný tiež poukázal na čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia, ktorého cieľom je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. Žiadosť sa potom posudzuje
podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom štáte nezakladá automaticky nárok na priznanie dávky v inom členskom štáte EÚ. Postup Sociálnej poisťovne, ktorá automaticky bez ďalšieho nezohľadnila doby poistenia získané na území C. D., ktoré by bolo možné zohľadniť len podľa čl. 65 Základného nariadenia, teda v prípade zachovania bydliska a pevných väzieb so Slovenskom, a ak pristúpila k posudzovaniu otázky ich zachovania u žalobcu, resp. či došlo alebo nedošlo k preneseniu centra záujmov žalobcu v tomto období do C. D., bol správny.
40. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Súd preto jednotlivé žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné zastávajúc názor, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci žalovaným, na ktorý zistený skutkový stav žalovaný správne aplikovali príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného. Žalovaný správny orgán v dostatočnom rozsahu posúdil kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotil a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil.
41. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd považuje rozhodnutie žalovaného za vecne správne, ktoré vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, lebo je jednak preskúmateľné pre zrozumiteľnosť ako aj pre dostatok dôvodov a pretože zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Na základe uvedených skutkových zistení a najmä právnych názorov Najvyššieho súdu SR (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžsk/5/2016 zo dňa 13. decembra 2017 a sp. zn. 1Sžso/26/2016 zo dňa 30.1.2018) súd dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol
42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).