Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: G. Y. C., G. G. H. XXB, XXX XX H., V.: XXXXXXXX, právne zastúpeného : Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Bratislava- mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému : N. C., T.. X.X.XXXX, U. H. I. U. XXXX/X, Č. B. M., XXX XX M., v konaní o zaplatenie 3 788,25 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.788,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.788,25 Eur od 26.04.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2020 domáhal pôvodne od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne istiny 3 788,25 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 788,25 EUR od 26.4.2019 do zaplatenia, a zároveň od žalovaného v 1. rade aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 788,25 EUR od 19.4.2019 do 25.4.2019, a tiež náhrady trov konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zriadená o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zapísaná v Obchodnom registri B. G. H. V., B.. C., D. Č.. XXX/B. Pôvodne žalovaný v 1. rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. H., J.: G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Pôvodne žalovaný v 2. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn. H., J.: G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 11.12.2018 spôsobil vodič - pôvodne žalovaný v 2. rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. B., J.: M., ktorého držiteľom bol v tom čase I. N. (ďalej aj „poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia - vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa XX.XX.XXXX poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 4.167,08 EUR, z ktorého suma vo výške 378,83 EUR predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Podľa zákona

č. si žalobca listom zo dňa 18.03.2019 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči pôvodne žalovanému v 1. rade vo výške 3.788,25 EUR. Žalobca vyzval pôvodne žalovaného v 1. rade v predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 18.04.2019. Zároveň si žalobca listom zo dňa 25.03.2019 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči pôvodne žalovanému v 2. rade vo výške 3.788,25 EUR. Aj tohto žalovaného v predmetnom liste vyzval , aby uhradil dlžnú sumu do 25.04.2019. Žalovaní svoj dlh do dňa spísania žaloby neuhradili ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že pôvodne žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s , vznikol žalobcovi voči tomuto žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia , a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukazuje na to, že pôvodne žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa a nasl. ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a pôvodne žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

3. V spore bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. -46 zo dňa 30.01.2020, proti ktorému podal včas a odôvodnený odpor len pôvodne žalovaný v 2. rade , na základe čoho bol uznesením sp.zn. -71 zo dňa 08.07.2020 uvedený platobný rozkaz voči tomuto žalovanému zrušený. Vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1. rade uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2020.

4. V predmetnom odpore pôvodne žalovaný v 2. rade ( ďalej už len ako „ žalovaný“) potvrdil, že ako vodič spôsobil dopravnú nehodu s motorovým vozidlom zn. H., J. : G., a že tak spôsobil škodu na inom motorovom vozidle zn. B., J. : M.. Poukázal však na to, že on nie je majiteľom motorového vozidla, s ktorým došlo k spôsobeniu dopravnej nehody a toto vozidlo mal od jeho majiteľa zapožičané. Pri odovzdávaní motorového vozidla mu majiteľ odovzdal potrebné doklady k vedeniu - prevádzke motorového vozidla. Medzi dokladmi bola aj tzv. biela kartička od poisťovne : Y. C., ktorá bola v čase dopravnej nehody platná. Pri spisovaní dopravnej nehody bola táto poisťovňa zaznamenaná - zapísaná do správy o nehode aj s číslom zmluvy XXXXXXXXXX a to na oboch záznamoch motorových vozidiel. On (žalovaný) nikdy nemal vedomosť o tom, že toto zmluvné poistenie nebolo platné, práve naopak , existencia „ bielej“ karty ho uistila o opaku, t.j. že zmluvné poistenie je platné. Poukázal tiež na to, že ani nemal žiadnu možnosť si túto skutočnosť preveriť. O neplatnosti tejto zmluvy o zákonnom poistení sa dozvedel až z kancelárie žalobcu, čiže až v roku 2019, teda dávno po dopravnej nehode. Má za to, že podľa je majiteľ motorového vozidla zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla a preto mal túto škodu uhradiť pôvodne žalovaný v 1. rade.

5. K uvedenému odporu sa žalobca vyjadril v písomnej replike doručenej súdu dňa 23.10.2020, v ktorej poukázal na to, že na motorové vozidlo zn. H. G. J.: G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „motorové vozidlo“ alebo „vozidlo“), nebolo ku dňu spôsobenia škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), a preto vznikla žalobcovi v zmysle ust. povinnosť uhradiť poškodenému za vzniknutú škodu poistné plnenie z poistného garančného fondu. Uvedené tvrdenia žalobca preukázal aj dôkazmi pripojenými k podanej žalobe. Citujúc ďalej poukázal na to, že v konaní nie je sporné, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nemalo v čase dopravnej nehody platne uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím došlo k porušeniu ust. . Citujúc § a uviedol, že povinné zmluvné poistenie je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a predstavuje finančnú ochranu držiteľa alebo majiteľa motorového vozidla pre prípad vznesenia nároku poškodeného na náhradu škody na majetku alebo zdraví. Pre nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní je rozhodujúca skutočnosť, že držiteľ motorového vozidla nemal na motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Z uvedeného dôvodu bol žalobca v zmysle ust. povinný poskytnúť finančné plnenie poškodenému, a teda má v zmysle ust. predmetného zákona voči žalovanému regresný nárok. ustanovil povinnosť každého držiteľa, resp. vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť poistnú zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, a zároveň zriadil G. Y. C., ktorá na základe psím.

a) spravuje poistný garančný fond, z ktorého sa poskytuje poistné plnenie v prípadoch uvedených v § 24, § 24a a § 24b, za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Ďalej citujúc poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nenamieta, že dňa 11.12.2018 ako vodič viedol motorové vozidlo, ktorým v dôsledku dopravnej nehody spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. B. G. J.: M., ktorého držiteľom v čase nehody bol poškodený. V tejto súvislosti poukázal na , . Tiež uviedol, že žalovaný ako vodič je v spore pasívne legitimovaný, keďže zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia , a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Žalobca za neho plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa , tzv. postih. Žalobca má teda právo postihu aj proti vodičovi - osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. Pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že v čase vedenia vozidla mal od majiteľa vozidla k dispozícii všetky potrebné doklady je potrebné uviesť, že dôkazy, na ktoré poukazuje žalovaný, a teda potvrdenie o poistení zodpovednosti (tzv. Biela karta), príp. tzv. Zelená karta, v žiadnom prípade nedosvedčujú existenciu, či neexistenciu poistného vzťahu v čase nehody, resp. platnosť poistnej zmluvy. Potvrdenie o poistení zodpovednosti a tzv. Zelená karta sú len dokladmi, ktoré poisťovne vydávajú poistníkom na začiatku poistného obdobia. Poisťovne však nemajú žiadne reálne možnosti, ako by tieto doklady mohli od poistníkov získať späť v prípade, ak poistný vzťah zanikne ešte počas dohodnutého poistného obdobia (napr. pre neplatenie poistného a pod.). Z uvedeného je logické a zrejmé, že žalovaný vzhľadom ku skutočnosti, že viedol vozidlo, ktorého nebol ani držiteľom a ani vlastníkom, mohol a mal mať pochybnosť o existencii platného poistenia a v danom prípade podniknúť i ďalšie kroky k overeniu si platnosti poistenia, príp. jeho riadneho zaplatenia zo strany majiteľa vozidla pred jazdou relevantným dokladom. Nárok žalobcu voči žalovanému je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za neho plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa , na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa na náhradu toho, čo za neho plnil ( ). Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej zmluve a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z poistného garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do poistného garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom. V súvislosti s tým poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.08.2010. Napokon uviedol, že plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia a v zmysle , a titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Vzhľadom k tomu má žalobca za to, že postupuje zákonne a správne, keď si u žalovaného vymáha plnenie, ktoré bol nútený i za neho plniť.

6. Žalovaný k tejto písomnej replike žalobcu nepodal žiadnu písomnú dupliku.

7. Žalobca a ani žalovaný sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nezúčastnili, pričom však žalobca bol zastúpený svojim právnym zástupcom, ktorý sa predmetného pojednávania zúčastnil.

8. Žalovaný bol na uvedené pojednávanie riadne predvolaný cestou náhradného doručenia dňa 28.04.2021, kedy predvolanie na uvedené pojednávanie tomuto žalovanému bolo doručované na adresu jeho trvalého pobytu, t.j. MZ. U. XXXX/X, Č. M., XXX XX M.. Uvedená súdna zásielka s predmetným predvolaním adresovaná uvedenému žalovanému sa v súlade s ust. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) považovala za vrátenú súdu dňa 28.04.2021. Postupom podľa

ods. 3 , v zmysle ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie, súd považoval uvedenú zásielku - t.j. predvolanie na pojednávanie za doručenú žalovanému uvedeným dňom, t.j. 28.04.2021. Žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, a preto súd konal a napokon aj rozhodol bez jeho účasti.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s Evidenciou vozidla vedenou G. Y. C. (žalobcom), s vypísaným tlačivom K. C., Z..G.. „.Správa o nehode“, s vypísaným tlačivom Y. C., Z..G.. „Hlásenie škodovej udalosti“, s faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10.01.2019 vystavenou spoločnosťou M.-N..Z.. G., G..M..B.., M. a adresovanou poškodenému a s jej „ Posudkom - Kalkuláciou č. XXXXXXXXXX“ , s kalkuláciou žalobcu označenou ako „ Výpočet výšky škody“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2018, s prípisom Z. - G. C. , a.s. zo dňa 13.03.2019 označeným ako „ Oznámenie o poukázaní náhrady škody “ , s prípisom Z. - G. C. , a.s. zo dňa 13.03.2019 označeným ako „ vyúčtovanie delegovaná PU“ , s bankovým výpisom žalobcu vedeným vo D. H. , s prípisom žalobcu č. G.-Z. zo dňa 18.03.2019 označeným ako „ Výzva na náhradu poistného plnenia“ adresovaným obom žalovaným a doručenkou o jeho doručení pôvodne žalovanému v 1. rade a kópiou poštovej zásielky č. OA00534554SK o jeho doručovaní pôvodne žalovanému v 2. rade, s prípisom právneho zástupcu žalobcu č. X.XXX.XXX zo dňa 28.11.2019 označeným ako „ Pokus o zmier“ adresovaným obom žalovaným a s podacím hárkom č. EPH 182022039, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

10. Podľa Evidencie vozidla vedenou G. Y. C. ( žalobcom) ako vlastník osobného motorového vozidla továrenskej značky H. XXXD, farby: čierna metalíza , výrobné číslo karosérie : P., bol vedený v období od 25.10.2018 pôvodne žalovaný v 1. rade , ktorý bol zároveň vedený za uvedené obdobie aj ako držiteľ tohto vozidla, pričom vozidlo malo v uvedenom období pridelené EVČ : G. a technický preukaz pod č. : C..

11. Z vypísaných tlačív označených ako „Správa o nehode“ od K. C., Z..G.. a ako „ Hlásenie škodovej udalosti“ od Y. C., a.s. vyplynulo, že dňa 11.12.2018 o 16:40 hod došlo k dopravnej nehode v M. - Č. M., kedy žalovaný ( t.j. pôvodne žalovaný v 2. rade) viedol vyššie uvedené vozidlo EVČ : G., ktoré podľa vypísaného tlačiva malo byť poistené v Y. C. s číslom poistnej zmluvy : XXXXXXXXXX, pričom uvedený žalovaný v neoznačenej križovatke odbočoval bez smerovky , čím nabúral do vozidla zn. B. V. , J. : M., ktoré ho v tom čase riadne predbiehalo, pričom pri uvedenej zrážke na poškodenom vozidle došlo k nabúraniu prednej časti uvedeného vozidla na strane spolujazdca. Za vinníka uvedenej nehody v uvedeným podkladoch bol označený žalovaný, čo tento vo svojom vyjadrení k žalobe ( odpore) ani nepoprel .

12. Na vozidle poškodeného podľa Správy o nehode boli poškodené pravý bočný držák nárazníka, hrdlo nasávania vzduchu, držiak pravého blatníka , penový absorber a bola tiež prasknutá pravá hmlovka .

13. Z písomného výstupu zo systému žalobcu vo veci povinného zmluvného poistenia č. Z. vyplynulo, že osobné motorové vozidlo značky H. XXXD, D. Č. Y. : P., J. : G. k dátumu 11.12.2018 ( t.j. k dátumu dopravnej nehody) nebolo evidované v žiadnej z poisťovní pôsobiacich na území Slovenska a poskytujúcich služby povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla.

14. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10.01.2019, vystavenej spoločnosťou M.-N..Z.. G., G..M..B.., M. adresovanej poškodenému vyplynulo, že uvedená spoločnosť vykonávala opravu poškodeného vozidla B. V. , J. : M., kde celkové náklady na vykonanú opravu na tomto vozidle predstavovali čiastku X.XXX,XX EUR vrátane DPH, kedy z tejto sumy suma bez DPH predstavovala čiastku X.XXX,XX EUR a samotné DPH čiastku XXX,XX EUR. Z uvedenej faktúry tiež vyplynuli jednotlivé položky za vykonané práce ako aj položky za použitý materiál. Zároveň tejto faktúre predchádzal ešte aj tzv. „ Posudok - Kalkulácia č. XXXXXXXXXX uvedenej spoločnosti zo dňa 11.12.2018, v ktorom táto predbežne vyčíslovala náklady na uvedenú opravu sumou X.XXX,--J. vrátane DPH.

15. Podľa kalkulácie žalobcu označenej ako „ Výpočet výšky škody“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2018 predstavovali celkové náklady na opravu poškodenia vyššie uvedeného poškodeného vozidla súvisiace s vyššie uvedenou poistnou udalosťou sumu X.XXX,XX EUR vrátane DPH, kedy z tejto sumy bola odpočítavaná suma amortizácie nahradzovaných dielov pri oprave vo výške XXX,XXEUR, pričom výsledná suma v čiastke X.XXX,XX J. predstavovala poistné plnenie.

16. Zo strany žalovaných vyššie uvedená suma ako aj účtované jednotlivé položky v rámci vyššie uvedenej faktúry, ako aj suma poistného plnenia uvedená v kalkulácii žalobcu označenej ako„ Výpočet výšky škody“ neboli spochybňované a teda namietané.

17. Prípisom zo dňa 13.03.2019 označeným ako „ Oznámenie o poukázaní náhrady škody “ Z. - G. C. , Z..G.. oznámila poškodenému, že v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou zo dňa 11.12.2018 vedenou u nej pod č. : XXXXXXXXXXX z poverenia žalobcu mu poukáže náhradu škody za poškodenie jeho vozidla v celkovej výške X.XXX,XX J..

18. Prípisom zo dňa 13.03.2019 označeným ako „ vyúčtovanie delegovaná PU“ požiadala Z. - G. C. , Z..G.. žalobcu v zmysle bodu 3 ods. 3.1 Pravidiel pre delegovanie poistných udalostí o náhradu sumy vo výške X.XXX,XX EUR, ktorá pozostávala zo sumy X.XXX,XX EUR ako materiálnej škody a sumy XXX,XX EUR ako poplatku za spracovanie. Z obsahu prípisu je zrejmé, že išlo o vybavenie poistnej udalosti týkajúcej sa poškodeného, ktorý uvedená poisťovňa vybavovala na základe poverenia od žalobcu.

19. Podľa bankového výpisu žalobcu vedeného vo D. H. , a.s. tento dňa 14.03.2019 zaslal v prospech Z. - G. C., Z..G.. na jej bankový účet sumu X.XXX,XX EUR.

20. Prípisom č. G.-Z. zo dňa 18.03.2019 označeným ako „Výzva na náhradu poistného plnenia“ adresovaným obom žalovaným žalobca týchto vyzval na úhradu sumy X.XXX,XX J. a to bankový účet v tejto výzve uvedený v lehote do 18.04.2019.

21. Uvedená výzva bola pôvodne žalovanému v 1. rade podľa poštovej doručenky doručená dňa 25.03.2019.

22. Žalovanému ( t.j. pôvodne žalovanému v 2. rade) bola uvedená výzva doručovaná na adresu : I. U. XXXX/X, XXX XX M. poštovou zásielkou č. B., ktorá sa však žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 23.04.2019 s poznámkou „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z obsahu uvedenej zásielky tiež vyplynulo, že neúspešný pokus o jej opätovné doručenie jej adresátovi s výzvou o opakované doručenie sa uskutočnil dňa 18.03.2019, opakované doručenie sa uskutočnilo dňa 21.03.2019 a zásielka bola u tohto poštového prepravcu uložená dňa 26.03.2019.

23. Prípisom č. X.XXX.XXX zo dňa 28.11.2019 označeným ako „ Pokus o zmier“ adresovaným obom žalovaným, mal vtedajší právny zástupca žalobcu vyzvať oboch žalovaných na úhradu sumy v celkovej výške X.XXX,XX EUR v lehote do 05.12.2019. Podľa podacieho hárka č. EPH 182022039 uvedený prípis bol obom žalovaným zasielaný dňa 29.11.2019 ako poštové zásielky č. RE160131350SK (pôvodne žalovanému v 1. rade), resp. RE160131346SK ( pôvodne žalovanému v 2. rade; tomu na adresu : I. U. XXXX/X, XXX XX M.).

24. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platnom a účinnom k 11.12.2018 ( ďalej len ako „ “), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

25. Podľa , osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

26. Odkaz 6a) v citovaného ustanovenia odkazuje na ustanovenie , ktoré však bolo dňa 01.02.2009 spolu s celým .

27. Podľa ./ , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby vozidla na inú osobu.

28. Podľa ./ , na účely tohto zákona sa ďalej rozumie držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine.

29. Podľa , vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu.

30. Podľa , (ďalej len ako „ “) , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

31. Podľa , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

32. Podľa , namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

33. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

35. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

36. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

37. Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

38. Podľa , kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu

a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť, d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1, e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b,

f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví 26a) alebo usmrtenie, g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti, 2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo, 6aa) osobitné evidenčné číslo 6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo, 6ac) 3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.

39. Podľa , kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa .

40. Podľa , ( ďalej len ako „ ), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

41. Súd po vykonanom dokazovaní v dospel k záveru, že nárok žalobcu je odôvodnený v plnom rozsahu.

42. Postihový nárok poisťovateľa podľa má charakter nároku na náhradu škody sui generis , ktorý ako taký nie je nárokom z nového právneho dôvodu či novým nárokom poisťovateľa s osobitnou premlčacou dobou. Ide o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody na poisťovateľa. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené podmienky tohto prechodu, a to :

1./ spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy; 2./ ide o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody ; 3./ plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Ak plnenie poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo na náhradu škody prechádza z poisteného na poistiteľa. Ak kryje len časť rozsahu plnenia, na poistiteľa prechádza len časť práva na náhradu škody. 4. / poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.

43. To platí aj pre nárok žalobcu uplatňovaný podľa §./ a .

44. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s otázkou, či je vôbec daný nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovaným, resp. niektorému z nich, pretože bez preukázania jeho existencie by nebol možný vznik samostatného nároku žalobcu ako nároku na náhradu škody sui generis, ktorý nadobúda vyššie uvedenou zákonnou cesiou.

45. Žalobca sa nárokov vo vzťahu k žalovanému ( pôvodne žalovanému v 2. rade) ako vodičovi domáha podľa a vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1. rade ako prevádzateľovi vozidla podľa až 431 .

46. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

47. I keď v prípade pôvodne žalovaného v 1. rade ako prevádzateľa vozidla vydaný platobný rozkaz sp.zn. -46 zo dňa 30.01.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2020, a teda vo vzťahu k jeho osobe predmetné sporové konanie bolo ukončené už v jeho tzv. rozkaznej fáze, súd považuje za potrebné aj vo vzťahu jeho osobe objasniť naplnenie predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti aj pri jeho osobe, aby bolo zrejmé, prečo súd k plneniu zaviazal aj samotného žalovaného (t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade) .

48. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa až 431 je založená zase na princípe objektívnej zodpovednosti , t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi uvedenou udalosťou a vznikom škody /t.j. medzi a) a b)/ .

49. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd skúmal, či na strane žalovaných sú splnené tieto vyššie uvedené zákonné predpoklady.

50. V konaní bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX B. XX:XX hod. došlo k dopravnej nehode v M. - Č. M. , kedy žalovaný ( t.j. pôvodne žalovaný v 2. rade) viedol vyššie uvedené vozidlo J. : G., pričom v neoznačenej križovatke odbočoval bez smerovky, čím nabúral do vozidla zn. B. V. , J. : M., ktoré ho v tom čase riadne predbiehalo, následkom čoho došlo k ich zrážke, v dôsledku ktorej na poškodenom vozidle došlo k poškodeniu pravého bočného držáka nárazníka, hrdla nasávania vzduchu, držiaka pravého blatníka, penového absorbera a prasknutiu pravej hmlovky.

51. Samotný žalovaný (t.j. pôvodne žalovaný v 2. rade) uvedený skutkový dej aj s jeho dôsledkom vo svojom vyjadrení k žalobe (odpore) ani nepoprel, takže súd konštatuje že u tohto žalovaného bolo preukázané protiprávne konanie v danom spore.

52. Zároveň bolo v spore preukázané, že vlastníkom a zároveň oprávneným držiteľom uvedeného žalovaným použitého vozidla J. : G. , továrenskej značky H. XXXD, výrobné číslo karosérie: P., bolo v čase uvedenej dopravnej nehody pôvodne žalovaný v 1. rade, a teda tento v zmysle občianskoprávnych predpisov a zároveň podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu dosiaľ platnej na území Slovenskej republiky bol aj prevádzateľom uvedeného vozidla v zmysle a násl. .

53. V tejto súvislosti súd uvádza, že subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je v prípadoch upravených a násl. prevádzateľ. pojem „prevádzateľ“ nevymedzuje. Za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník (ale aj taký, ktorý ešte nezaplatil kúpnu cenu a nie je evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ dopravného prostriedku), oprávnený držiteľ ( <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1351377-1351383&f=2>) alebo nájomca, najmä v prípade lízingu s právom kúpy dopravného prostriedku. / porovnaj Fekete, I : . 1. Veľký komentár , Bratislava : Eurokódex 2011, str. 1107-1108/.

54. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla, ktorý je na účely správneho práva vymedzený ako „fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla; v ostatných prípadoch je držiteľom vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo jeho užívateľom.“ Toto vymedzenie má význam len z evidenčného hľadiska /pozri /.

55. Vlastník, ktorý požičia motorové vozidlo inému, zostáva jeho prevádzateľom a tiež subjektom zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Namiesto prevádzateľa by zodpovedal ten, kto by dopravný prostriedok použil bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa (porovnaj Rozsudek NS ČR z 27. 11. 2007, sp. zn. a tiež rozhodnutie publikované v systéme ASPI pod č. R 70/1969).

56. Pokiaľ ide o splnenie predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu podľa a násl. , a síce preukázania udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku u pôvodne žalovaného v 1. rade ako jeho prevádzateľa, táto bola podľa súdu preukázaná.

57. Pojem osobitnej povahy prevádzky nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Prevádzkou sa rozumie aj príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy (napr. otvorenie dverí). Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to, kde sa tak stalo (na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve) a či sa tým vozidlo uviedlo do pohybu alebo nie.

58. Je teda zrejmé, že aj samotné vedenie vozidla, tak ako tomu bolo v tomto sporovom prípade je potrebné považovať za jeho prevádzku. Ak teda dňa XX.XX.XXXX došlo jazdou realizovanou vyššie uvedeným vozidlom zn. H. XXXD, J. : G., ktorého prevádzateľom bol v tom čase pôvodne žalovaný v 1. rade, k poškodeniu vozidla poškodeného, stalo sa tak osobitnou povahou tejto prevádzky tohto vozidla, ktoré škodu spôsobilo.

59. Možno teda uzavrieť, že aj v prípade pôvodne žalovaného v 1. rade bolo preukázané naplnenie prvého predpokladu jeho zodpovednosti za škodu a síce preukázanie existencie udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

60. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.

61. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie je definovaná. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. ( porovnaj Fekete, I : . 2. Zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 593).

62. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi , a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. ( porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. k některým otázkám náhrady škody podle obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.) .

63. Výšku škody, ktorú si žalobca uplatňoval v tomto spore, žiaden zo žalovaných nerozporoval.

64. V tomto sporovom konaní bolo preukázané, že pri vyššie uvádzanej poistnej udalosti boli na vozidle zn. B. V. , J. : M., poškodené vyššie uvádzané časti tohto vozidla (pravý bočný držiak nárazníka, hrdlo nasávania vzduchu, držiak pravého blatníka, penový absorber a pravá hmlovka) , pričom z faktúry č. XXXXXXXX F.o dňa XX.XX.XXXX, vystavenej spoločnosťou M.-N..Z.. G., G..M..B.., M. adresovanej poškodenému vyplynulo, že oprava týchto poškodených častí predmetného vozidla predstavovala čiastku X.XXX,XX EUR vrátane DPH, kedy z tejto sumy suma bez DPH predstavovala čiastku X.XXX,XX EUR a samotné DPH čiastku XXX,XX EUR.

65. Aj podľa kalkulácie žalobcu označenej ako „ Výpočet výšky škody“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2018 predstavovali celkové náklady na opravu poškodenia vyššie uvedeného poškodeného vozidla súvisiace s vyššie uvedenou poistnou udalosťou predmetnú sumu, z ktorej následné poistné plnenie žalobcu predstavovalo čiastku X.XXX,XX J. vrátane DPH, kedy z tejto sumy však bola odpočítavaná suma amortizácie vo výške 291,90EUR, takže výsledná výška škody predstavovala sumu X.XXX,XX EUR, ktorá následne predstavovala poistné plnenie poskytnuté z tejto poistnej udalosti.

66. Zo strany žalovaného vyššie uvedená suma ako aj účtované jednotlivé položky v rámci vyššie uvedenej faktúry, a napokon ani suma poistného plnenia uvedená v kalkulácii žalobcu označenej ako „Výpočet výšky škody“ neboli spochybňované a teda namietané, a preto súd v súlade s ust. 151 ods. 1 tieto skutkové tvrdenia ohľadne celkovej výšky spôsobnej škody považoval za nesporné.

67. Tým bola preukázaná existencia ďalšieho predpokladu zodpovednosti žalovaného (pôvodne žalovaného v 2. rade) v súlade s ust. , a v neposlednom rade aj u pôvodne žalovaného v1 . rade), u toho v súlade s a násl. a síce vznik škody.

68. Pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním (pôvodne žalovaného v 2.rade), resp. udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (v prípade pôvodne žalovaného v 1. rade) a vznikom škody u poškodeného, aj tento predpoklad bol v tomto konaní preukázaný.

69. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, t. j. ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992).

70. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebyť dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX, ku ktorej došlo na križovatke v I. M. v dôsledku nesprávneho spôsobu jazdy žalovaného pri odbočovaní vozidla jazdiaceho na motorovom vozidle prevádzkovanom pôvodne žalovaným v 1. rade na motorovom vozidle poškodeného by k vzniku škody v dôsledku poškodenia uvedeného vozidla nedošlo. Z takto vymedzeného vzťahu medzi príčinou (dopravná nehoda spôsobená osobným motorovým vozidlom v prevádzke v dôsledku porušenia dopravných predpisov) a následkom (poškodenie vozidla a následne vynaložené náklady na opravu tohto poškodenia) je zrejmá danosť tejto príčinnej súvislosti.

71. Napokon posledným predpokladom zodpovednosti v prípade žalovaného (pôvodne žalovaného v 2. rade) za škodu je preukázanie existencie zavinenia škodcu, t.j. tohto žalovaného. I toto zavinenie na strane žalovaného je dané, keďže v tomto sporovom konaní bolo preukázané, že vyššie uvedenú dopravnú nehodu zavinil svojím správaním (porušením dopravných predpisov) on sám.

72. V prípade pôvodne žalovaného v 1. rade sa otázky zavinenia neskúma. Do úvahy by prichádzala len prípadná liberácia. Avšak liberácia pôvodne žalovaného v 1. rade ako prevádzateľa predmetného vozidla prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke alebo v prípade, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol, zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Napokon dôvodom liberácie môže byť aj zavinenie poškodeného. Škoda by bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke len v prípade prírodnej katastrofy alebo inej vonkajšej okolnosti, ktorá nemala pôvod v prevádzke. O neodvrátiteľnosť škody by išlo a prevádzateľ by sa oslobodil od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením a išlo by o škodu neodvrátiteľnú objektívne a nie neodvrátiteľnú subjektívne.

73. Existencia niektorého z uvedených liberačných dôvodov, ale ani zavinenie poškodeného neboli v konaní namietané.

74. Na základe vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že tu bola preukázaná existencia nároku poškodenej obchodnej spoločnosti na náhradu škody voči obom žalovaným.

75. Súd ďalej hodnotil to, či boli naplnené znaky zákonnej cesie uvedeného nároku z poškodeného na žalobcu, a teda v konečnom dôsledku či žalobcovi vznikol samotný nároku na náhradu škody sui generis, voči žalovaným v dôsledku takejto cesie.

76. V danom prípade bolo preukázané, že poškodenému bolo vyššie uvedené poistné plnenie v dôsledku tejto poistnej udalosti vo výške X.XXX,XX J. cestou Z. - G. C. , Z..G.. skutočne vyplatené, a následne toto plnenie bolo uvedenej poisťovni refundované žalobcom , čo osvedčuje prípis Z. - G. C. , a.s. zo dňa 13.03.2019 označený ako „ vyúčtovanie delegovaná PU“ v spojení s bankovým výpisom žalobcu , z ktorého je zrejmé že k predmetnej úhrade došlo dňa 14.03.2019.

77. Pôvodne žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, v čase nastálej poistnej udalosti ( t.j. v čase predmetnej dopravnej nehody) nemal uzavretú poistnú zmluvu, predmetom ktorej by bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím porušil ustanovenie .

78. V zmysle dosiaľ platnej judikatúry najvyššieho súdu „ Ak škodca nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poisťovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu havarijného poistenia, poskytnutím tohto plnenia vstúpil poisťovateľ v zmysle do práv poškodeného na náhradu škody voči škodcovi a vzniklo mu právo na uplatnenie práva na poistné plnenie z garančného fondu spravovaného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.“ (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 31. januára 2013 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 4/2014 pod č. 59/2014).

79. Podľa ./ , žalobca poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, pričom podľa ods. 7 citovaného ustanovenia paragrafu má žalobca následne právo proti tomu, kto za takúto škodu nárok na náhradu toho, čo za neho plnil.

80. Žalobca tak vyplácal plnenie za oboch žalovaných, keďže žalovaný ( pôvodne žalovaný v 2. rade) zodpovedal za predmetnú škodu podľa a pôvodne žalovaný v 1. rade podľa a násl. v spojení s ./ .

81. V súvislosti s uplatneným solidárnym plnením voči obom žalovaným súd poukazuje na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu podľa ktorej, „Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 O.z.), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodnej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 O.z.), pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení § 421 ods. 2 O.z.“ (porovnaj rozhodnutie publikované v systéme ASPI pod č. R 29/1979).

82. Vzhľadom na uvedené preto súd prihliadajúc na to, že platobný rozkaz tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 30.01.2020 vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť už dňa 04.03.2020, a teda vo vzťahu k jeho osobe predmetné sporové konanie bolo ukončené už v jeho tzv. rozkaznej fáze, súd v tomto prebiehajúcom sporovom konaní týmto rozsudkom zaviazal na úhradu žalovanej istiny v plnom rozsahu už len žalovaného ( pôvodne žalovaného v 2. rade).

83. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

84. Podľa § nariadenia vlády SR č. , Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

85. Úrok z omeškania z priznanej istiny bol žalobcovi priznaný v zmysle ustanovenia v spojení s vládneho nariadenia č. platného a účinného v čase omeškania žalovaného ( pôvodne žalovaného v 2. rade).

86. Úrok z omeškania bol priznaný od 19.04.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume 18.04.2019, t.j. dni, ktorý žalobca obom žalovaným určil za posledný deň lehoty na plnenie v prípise č. G.-Z. zo dňa 18.03.2019 označenom ako „ Výzva na náhradu poistného plnenia“.

87. Žalovanému ( t.j. pôvodne žalovanému v 2. rade) sa uvedený prípis považoval za doručený náhradným spôsobom dňom 21.03.2019, kedy podľa záznamu na poštovej zásielke č. OA00534554SK sa u tohto žalovaného uskutočnilo opakované doručenie tohto prípisu s jeho následným uložením u tohto poštového prepravcu na jej vyzdvihnutie si. Súd v tejto súvislosti vychádzal zo súdnej praxe o doručovaní poštových listín do sféry ich adresáta, nakoľko táto viaže takýto následok na moment ich uloženia do jeho poštovej schránky, resp. vhodenia oznámenia o uložení tejto zásielky na pošte do poštovej schránky s možnosťou si jej vyzdvihnutia v odbernej lehote. ( porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn. uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011).

88. V uvedenom čase omeškania žalovaného s jeho peňažným plnením bola úroková sadzba hlavných refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie od 16.3.2016 do dňa rozhodovania súdu v tomto spore vo výške 0,00 % p.a.. Pri započítaní 5 percentuálnych bodov v zmysle citovaného nariadenia vlády úroky z omeškania z priznanej istiny predstavovali súdom priznané ročné úroky z omeškania.

89. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, prednesený jeho právnym zástupcom na pojednávaní konanom dňa 04.05.201 na rozhodnutie v predmetnom spore rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle , súd pre takýto postup nevzhliadal splnenie podmienok.

90. Už Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 04.06.2019 sp. zn. -22, uviedol, že formalistický výklad ustanovenia skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nebol v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. V opačnom prípade vydanie takéhoto rozsudku môže znamenať porušenie práva na spravodlivý proces. Rozhodne je na mieste pred vydaním rozsudku pre zmeškanie skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bola strana, v neprospech ktorej sa má vydať, skutočne procesne pasívna. ( k tomu porovnaj aj npr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach spzn. zo dňa 7. októbra 2020)

91. Je pravdou, že kontumačný rozsudok predstavuje v zásade procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore, v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie po nariadení pojednávania sankciu za nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Súd však musí nielen rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti a nie iba zákonov, právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel chráneného záujmu. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitý druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, v danom prípade žalovaný, a ak má procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22. apríla 2020).

92. V danom prípade žalovaný nebol v konaní úplne pasívny, naopak, po doručení žaloby sa k žalobe riadne vyjadril a to podaním odporu voči vo veci vydanému platobnému rozkazu, pričom pokiaľ bol vo výkone trestu a súd mu riadne doručoval písomnosti, na výzvy súdu aj riadne reagoval. Súd preto považoval prípadne rozhodnutie v danom spore rozsudkom pre zmeškanie za prílišný formalistický prístup, ktorý by v konečnom dôsledku znamenal porušenie práva na spravodlivý proces u žalovaného, nakoľko tomuto by nedal odpoveď na otázku, ako sa súd vyporiadal s jeho námietkami v odpore, keďže z odôvodnenia tzv. kontumačného rozsudku by sa táto odpoveď nedala vyčítať. Súd preto v tomto spore nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

93. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

94. Podľa § 255 ods.1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

95. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

96. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

97. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

98. O trovách konania súd rozhodol podľa a a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý si ich uplatnil v plnom rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore, ktorý bol 100%.

99. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

100. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.