Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)49c/387402.3794b9.pdf
PDF · 122.94 KB
No categories available
2Cdo/210/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Cdo 210/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v B.,
proti ţalovanému J. B., bývajúcemu v L., zastúpenému spoločnosťou Š., so sídlom v B.,
o zaplatenie 10 680,11 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
8 C 49/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 28. septembra 2010 sp. zn. 9 Co 176/2010, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. septembra 2010 sp. zn.
9 Co 176/2010 a rozsudok Okresného súdu Nitra z 19. apríla 2010 č.k. 8 C 49/2008-132
a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 19. apríla 2010 č.k. 8 C 49/2008-132 zamietol
návrh ţalobkyne, ktorým sa voči ţalovanému domáhala zaplatenia 10 680,11 €
s príslušenstvom titulom náhrady za poskytnuté plnenie poškodenému v zmysle § 24
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Zároveň súd rozhodol, ţe ţalovanému priznáva plnú
náhradu trov konania (100 %), pričom vyslovil, ţe o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 420 ods. 1,
§ 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd mal
za preukázané, ţe 30. apríla 2005 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené
nákladné motorové vozidlo S., evidenčné číslo N. s návesom. Majiteľom vozidla je
spoločnosť B.. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplynulo, ţe nehodu
zavinil vodič motorového vozidla F. evidenčné číslo N. - J. B. (ţalovaný). Zodpovedný
za nehodu bol ţalovaný. Na toto vozidlo ţalovaného nebolo uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo
spisového materiálu poisťovne A. je zrejmé, ţe poisťovňa začala poistnú udalosť riešiť
v rámci havarijného poistenia. Poisťovňa vykonala ohliadku poškodeného vozidla a na
základe zistenia rozsahu poškodenia a predloţených príslušných dokladov vyčíslila
celkovú škodu v sume 321 749 Sk. Po odpočítaní spoluúčasti poškodeného 32 175 Sk mu
14. júla 2005 vyplatila z havarijnej poistky 289 574 Sk. Následne poisťovňa listom
z 26. júla 2005 oznámila vyplatenie poistného plnenia ţalobkyni a s poukazom na § 813
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. ţiadala
o úhradu vyplatenej sumy 289 574 Sk na účet ţalobkyne a sumy 32 175 Sk, ktorá
predstavovala spoluúčasť na účet poškodeného. Ţalobkyňa uhradila na účet poisťovne
6. októbra 2005 sumu 289 574 Sk a 26. septembra 2005 na účet poškodeného sumu
32 175 Sk. Pri posúdení uplatneného nároku súd vychádzal predovšetkým z účelu zákona
č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, ako
aj postup v prípade, ak škodca povinné zmluvné poistenie uzatvorené nemá.
V predmetnom konaní však poškodený dostal vyplatené poistné plnenie zo svojej
havarijnej poistky. Poškodený si nárok na poistné plnenie uplatnil voči A., hoci mal
v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. právo uplatniť si svoj nárok voči ţalobkyni.
Poškodený teda toto právo na základe vlastnej vôle nevyuţil, preto likvidácia škody
prebiehala na základe existujúceho vzťahu medzi poisťovňou a poisteným, zaloţenom
zmluvou o havarijnom poistení (na takýto vzťah sa pôsobnosť zákona č. 381/2001
Z.z. nevzťahuje). Z dokladu poisťovne z 26. júla 2005 jednoznačne vyplýva, ţe
poškodenému bolo poskytnuté plnenie z jeho havarijného poistenia, čím boli jeho nároky
plne uspokojené (a to z celkom iného typu poistenia, za podmienok a vo výške
zodpovedajúcej dojednaniu v zmluve o havarijnom poistení). Vzhľadom k tomu, ţe
poškodený dostal poistné plnenie z havarijnej poistky a nárok na náhradu škody si voči
ţalobkyni nikdy neuplatnil, neboli splnené podmienky na to, aby na ţiadosť A., ktorá
vyplatila plnenie z havarijnej poistky podľa celkom iných kritérií, ţalobkyňa vyčíslené
plnenie preplatila z poistného garančného fondu. Podľa názoru súdu ţalobkyňa
postupovala nesprávne, keď vyhovela ţiadosti poisťovne a bez ďalšieho šetrenia
a vyjasnenia si vzájomných právnych vzťahov poskytla plnenie, ktoré nezodpovedá
plneniu poskytovanému z povinného zmluvného poistenia. Nárok ţalobkyne voči
škodcovi preto nemôţe byť opodstatnený (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.).
Vzhľadom na uvedené súd návrh ţalobkyne zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 151 ods. 7 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 28. septembra 2010
sp. zn. 9 Co 176/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil (§ 219
O.s.p.). Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zároveň vyslovil, ţe
proti rozsudku pripúšťa dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 3, § 24
ods. 2 písm. d/, § 24 ods. 7 vetu prvú zákona č. 381/2001 Z.z., § 813 ods. l Občianskeho
zákonníka. Uviedol, ţe v danej veci bolo nesporné, ţe poškodený si neuplatnil škodu
v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. voči ţalobkyni z garančného fondu, keď
k dopravnej nehode došlo prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti. Bolo nesporné, ţe poškodený (spoločnosť B.) si uplatnil
škodu a túto nahlásil A. 1. mája 2005. Škodu likvidovala A. , Regionálne riaditeľstvo N.
ako poistnú udalosť č. X., z havarijnej poistky poškodeného. Z toho vyplýva, ţe
poškodený si uplatnil svoj nárok u svojho zmluvného poisťovateľa a nie u ţalobkyne
v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
Ţalobkyňa poskytla z garančného poistného fondu plnenie, i napriek tomu, ţe tento nárok
si poškodený voči nej riadne neuplatnil. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého
stupňa v tom smere, ţe pokiaľ poškodený dostal poistené plnenie z havarijnej poistky
a náhradu škody si voči ţalobkyni neuplatnil, neboli splnené podmienky na to, aby
na ţiadosť A., ktorá plnila z havarijnej poistky podľa celkom iných kritérií a zmluvných
podmienok pri likvidovaní škody, vyplatila ţalobkyňa plnenie z poistného garančného
fondu. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobkyňa nesprávne refundovala z poistného
garančného fondu A., to, čo táto uhradila z havarijného poistenia poškodeného. Odvolací
súd dospel k záveru, ţe v danom prípade v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemohol prejsť nárok ţalobkyne voči škodcovi tak, ako to ţalobkyňa tvrdila. Rozsudok
súdu prvého stupňa preto odvolací súd potvrdil. Odvolací súd zároveň pripustil dovolanie
na vyriešenie otázky zásadného právneho významu, či ţalobkyňa v danej veci má aktívnu
legitimáciu domáhať sa náhrady škody od škodcu, v zmysle § 813 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a či teda prechádza na
ţalobkyňu právo na uplatnenie náhrady škody voči škodcovi, keď škodu z poistnej
udalosti uhradila poškodenému zmluvná poisťovňa zo zmluvy o havarijnom poistení, za
situácie, ţe ţalobkyňa túto škodu refundovala poisťovni, s ktorou mal poškodený
uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla
zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobe sa vyhovie, resp. zrušiť rozsudok
odvolacieho súdu a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania vyvodzovala z § 238 ods. 3 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Základom ţaloby a aj odvolania ţalobkyne bolo vyvodzovanie svojich
práv voči ţalovanému z § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. V danom prípade
ide totiţ o regresný nárok voči osobe (ţalovanému), ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú
pri prevádzkovaní motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Zákon č. 381/2001 Z.z. v § 24 ods. 7 nehovorí
o náhrade toho, čo kancelária (ţalobkyňa) plnila poškodenému, ale hovorí
o náhrade toho, čo za ţalovaného ako osobu zodpovednú podľa § 24 ods. 2 písm. b/ tohto
zákona plnila. Teda rozsah plnení poskytovaných kanceláriou, nie je obmedzený tak, ako
to tvrdí odvolací súd vo svojom rozhodnutí len na plnenie priamo poškodenému. Pred
uplatnením práva ţalobkyne voči ţalovanému, poškodenému bolo poskytnuté poistné
plnenie za účelom nahradenia škody z tzv. havarijného poistenia, ktoré je poistením
majetku poškodeného pre prípad vzniku škody spôsobenej náhodnou udalosťou
predpokladanou v poistnej zmluve uzatvorenej medzi poistiteľom - poisťovňou A. a
poškodeným. Nároky z práva na náhradu škody teda nezanikli, pretoţe nezaniklo právo
na náhradu škody a prešli spolu s právom na náhradu škody podľa § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka na poistiteľa poškodeného. Právo na náhradu škody teda na
základe zákonného dôvodu prešlo na poistiteľa poškodeného - A. v rozsahu poistného
plnenia, ktoré bolo poškodenému poskytnuté. S právom na náhradu škody spôsobenú
poistnou udalosťou prešli na poistiteľa všetky nároky, ktoré je moţné z práva
vyvodzovať a tento vstúpil do právneho postavenia poškodeného. Nie je moţné
stotoţňovať právo a nároky z neho vyplývajúce. Nárok znamená právnu moţnosť
uplatniť svoje právo. Právo na náhradu škody proti inému v zmysle § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka teda v sebe zahŕňa jednak nárok voči ţalovanému ako osobe
zodpovednej za vznik škody a jednak nárok voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z., ak povinné zmluvné poistenie existuje. Ak povinné zmluvné poistenie
neexistuje, čo sa preukázateľne stalo v tomto prípade, poistiteľ poškodeného, na ktorého
prešlo právo na náhradu škody podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má v zmysle
§ 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči osobe
povinnej podľa odseku 2 písm. b/ tohto ustanovenia. Ţalobkyňa má aktívnu vecnú
legitimáciu na uplatnenie práva na náhradu toho, čo za ţalovaného plnila, teda sumy
vyplatenej na uspokojenie práva na náhradu škody, za ktorú zodpovedá ţalovaný.
V závere dovolania ţalobkyňa uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho a ani prvostupňového
súdu nie je preskúmateľné (v časti), čo by eventuálne mohlo zakladať aj dôvod dovolania
podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.
Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená
v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania
vyplýva z § 238 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je
dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti povaţuje dovolací súd za potrebné upozorniť, ţe
vyslovením prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.) vyvodzuje odvolací súd zároveň
aj právnu otázku zásadného významu (pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril
priestor). Dovolanie v takomto prípade môţe byť odôvodnené výlučne len nesprávnym
právnym názorom zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke,
ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody
dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, ţe za otázku zásadného právneho
významu povaţoval posúdenie, či ţalobkyňa v danej veci má aktívnu legitimáciu
domáhať sa náhrady škody od škodcu, v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a či teda prechádza na ţalobkyňu právo
na uplatnenie náhrady škody voči škodcovi, keď škodu z poistnej udalosti uhradila
poškodenému zmluvná poisťovňa zo zmluvy o havarijnom poistení, za situácie, ţe
ţalobkyňa túto škodu refundovala poisťovni, s ktorou mal poškodený uzatvorenú zmluvu
o havarijnom poistení. Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, ţe
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Keďţe dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu,
proti ktorému bola prípustnosť dovolania zaloţená výrokom odvolacieho súdu, len
z dôvodu uvedeného v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preskúmal dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu len z tohto uplatneného dôvodu. Námietkami ţalobkyne,
ktoré sa netýkali pripustenej dovolacej otázky, sa dovolací súd nemohol s poukazom na
právnu úpravu dovolacieho konania zaoberať.
Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ak poistený
má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho
právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle
ten, kto je ako drţiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je
v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa drţba motorového vozidla previedla,
v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho
prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom
kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona Slovenská
kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 citovaného zákona, poškodený má právo uplatniť
nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých
by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 citovaného zákona, Kancelária má právo proti
tomu kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho,
čo za neho plnila.
Právo poisťovne na náhradu škody býva v poisťovacej praxi často nesprávne
označované ako regres, ktorý je však pojmovo nárokom na náhradu za poskytnuté
plnenie toho, kto plnil, veriteľovi namiesto dlţníka voči dlţníkovi. Nárok na náhradu
škody je svojou právnou podstatou zákonnou cessiou, teda prechodom práva na základe
zákona. Podmienkou na prechod práva je výplata poistného plnenia zo strany poisťovne.
Ekonomickou podstatou tohto nároku je snaha, aby poistený nebol na škodovej udalosti
ziskový, t.j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi, ako
aj voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, neţ bola jeho majetková ujma následkom
škodovej udalosti. Ďalší z nárokov poisťovne v súvislosti s výplatou poistného plnenia je
prechod nároku poisteného na poisťovňu. Ide o zákonnú cessiu, ku ktorej dochádza
okamihom a v rozsahu výplaty poistného plnenia (Poistné zmluvy, Petruľák, Šulíková,
Nakladateľstvo Beck rok 2012 - s. 223, 262).
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 813 a § 814 upravuje prechod práva
poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom,
prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých
prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu
od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému
dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody
z poisteného na poisťovateľa sú podľa § 813 OZ a/ zodpovednosť za škodu iného,
b/ existencia práva na náhradu škody v okamihu poistného plnenia a c/ výplata poistného
plnenia z príslušného druhu poistenia. Zo znenia § 813 ods. 1 OZ vyplýva prechod práva
na náhradu škody vyplatením poistného plnenia bez ohľadu na to, či moţno
zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi, vyvodiť
z Občianskeho zákonníka alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu.
Vyššie citovaný zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu,
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ustanovil povinnosť kaţdého vlastníka
a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie
svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň zaviazal povinné
ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie a Slovenskej kancelárii
poisťovateľov za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla.
Ţalovaný si túto svoju zákonnú povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesplnil.
Poškodený si mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo proti
poisťovateľovi alebo škodcovi, alebo voči obom naraz. V určitých prípadoch si
poškodený mohol uplatniť náhradu škody voči ţalobkyni, ktorá spravuje poistný
garančný fond. Poškodený si neuplatnil náhradu škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
v znení neskorších predpisov voči ţalobkyni, ale škodu si uplatnil u svojho poisťovateľa
zo svojej havarijnej poistky, ktorú mal u neho uzavretú. Ţalobkyňa následne refundovala
z poistného garančného fondu poisťovateľovi sumu, ktorú uhradila poškodenému z jeho
havarijného poistenia.
V predmetnej veci, keďţe ţalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzavreté
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla,
ţalobkyňa poisťovateľovi ním zaplatenú finančnú čiastku uhradila z garančného fondu,
keďţe táto poškodenému náhradu škody vyplatila na základe zmluvy o poistení majetku
(havarijné poistenie vozidla). V tomto smere treba dať za pravdu dovolateľke, ţe došlo
k tzv. zákonnej cessii podľa § 813 ods. 1 OZ, kedy poisťovateľ vstúpil do práv
poškodeného. Ţalobkyni tak vzniklo (právo postihu) nie právo na náhradu škody proti
ţalovanému dňom, kedy poisťovateľovi refundovala ním poskytnuté plnenie
poškodenému. Keďţe takto poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného, získal právo
na priame plnenie z garančného fondu (R č 141/2011). Z vyššie uvedeného teda vyplýva,
ţe ţalobkyňa má aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatených finančných prostriedkov
z garančného fondu proti ţalovanému z titulu práva postihu. Okamihom vyplatenia
predmetných finančných prostriedkov ţalobkyňou zmluvnej poisťovni poškodeného, sa
ţalobkyňa stala aktívne legitimovaná v danej veci titulom práva postihu, ale nie však
z titulu náhrady škody.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním
vytýkané nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi v pripustenej dovolacej otázke
je dôvodné a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia preto nebol dostatočne zistený
skutkový stav.
Existenciu vád podľa § 237 O.s.p. dovolací súd po preskúmaní veci nezistil.
Ostatné námietky dovolateľky preto povaţoval za právne bezvýznamné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho
i prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle
ustanovenia § 243b ods. 2 veta prvá, ods. 3 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2013
JUDr. Martin Vladik, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu
Jarmila Uhlířová