Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/210/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v B.,

proti ţalovanému J. B., bývajúcemu v L., zastúpenému spoločnosťou Š., so sídlom v B.,

o zaplatenie 10 680,11 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 28. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. septembra 2010 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Nitra z 19. apríla 2010 č.k. -132

a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 19. apríla 2010 č.k. -132 zamietol

návrh ţalobkyne, ktorým sa voči ţalovanému domáhala zaplatenia 10 680,11 €

s príslušenstvom titulom náhrady za poskytnuté plnenie poškodenému v zmysle § 24

ods. 7 Zároveň súd rozhodol, ţe ţalovanému priznáva plnú

náhradu trov konania (100 %), pričom vyslovil, ţe o výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 420 ods. 1,

, , o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd mal

za preukázané, ţe 30. apríla 2005 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené

nákladné motorové vozidlo S., evidenčné číslo N. s návesom. Majiteľom vozidla je

spoločnosť B.. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplynulo, ţe nehodu

zavinil vodič motorového vozidla F. evidenčné číslo N. - J. B. (ţalovaný). Zodpovedný

za nehodu bol ţalovaný. Na toto vozidlo ţalovaného nebolo uzatvorené povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo

2

spisového materiálu poisťovne A. je zrejmé, ţe poisťovňa začala poistnú udalosť riešiť

v rámci havarijného poistenia. Poisťovňa vykonala ohliadku poškodeného vozidla a na

základe zistenia rozsahu poškodenia a predloţených príslušných dokladov vyčíslila

celkovú škodu v sume 321 749 Sk. Po odpočítaní spoluúčasti poškodeného 32 175 Sk mu

14. júla 2005 vyplatila z havarijnej poistky 289 574 Sk. Následne poisťovňa listom

z 26. júla 2005 oznámila vyplatenie poistného plnenia ţalobkyni a s poukazom na § 813

ods. 1 a ţiadala

o úhradu vyplatenej sumy 289 574 Sk na účet ţalobkyne a sumy 32 175 Sk, ktorá

predstavovala spoluúčasť na účet poškodeného. Ţalobkyňa uhradila na účet poisťovne

6. októbra 2005 sumu 289 574 Sk a 26. septembra 2005 na účet poškodeného sumu

32 175 Sk. Pri posúdení uplatneného nároku súd vychádzal predovšetkým z účelu zákona

č. , ktorý upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, ako

aj postup v prípade, ak škodca povinné zmluvné poistenie uzatvorené nemá.

V predmetnom konaní však poškodený dostal vyplatené poistné plnenie zo svojej

havarijnej poistky. Poškodený si nárok na poistné plnenie uplatnil voči A., hoci mal

v zmysle právo uplatniť si svoj nárok voči ţalobkyni.

Poškodený teda toto právo na základe vlastnej vôle nevyuţil, preto likvidácia škody

prebiehala na základe existujúceho vzťahu medzi poisťovňou a poisteným, zaloţenom

zmluvou o havarijnom poistení (na takýto vzťah sa pôsobnosť

Z.z. nevzťahuje). Z dokladu poisťovne z 26. júla 2005 jednoznačne vyplýva, ţe

poškodenému bolo poskytnuté plnenie z jeho havarijného poistenia, čím boli jeho nároky

plne uspokojené (a to z celkom iného typu poistenia, za podmienok a vo výške

zodpovedajúcej dojednaniu v zmluve o havarijnom poistení). Vzhľadom k tomu, ţe

poškodený dostal poistné plnenie z havarijnej poistky a nárok na náhradu škody si voči

ţalobkyni nikdy neuplatnil, neboli splnené podmienky na to, aby na ţiadosť A., ktorá

vyplatila plnenie z havarijnej poistky podľa celkom iných kritérií, ţalobkyňa vyčíslené

plnenie preplatila z poistného garančného fondu. Podľa názoru súdu ţalobkyňa

postupovala nesprávne, keď vyhovela ţiadosti poisťovne a bez ďalšieho šetrenia

a vyjasnenia si vzájomných právnych vzťahov poskytla plnenie, ktoré nezodpovedá

plneniu poskytovanému z povinného zmluvného poistenia. Nárok ţalobkyne voči

škodcovi preto nemôţe byť opodstatnený ( ).

3

Vzhľadom na uvedené súd návrh ţalobkyne zamietol. O trovách konania súd rozhodol

podľa a

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 28. septembra 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil (§ 219

). Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zároveň vyslovil, ţe

proti rozsudku pripúšťa dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 3, § 24

ods. 2 písm. d/, vetu prvú , ods. l Občianskeho

zákonníka. Uviedol, ţe v danej veci bolo nesporné, ţe poškodený si neuplatnil škodu

v zmysle voči ţalobkyni z garančného fondu, keď

k dopravnej nehode došlo prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba

bez poistenia zodpovednosti. Bolo nesporné, ţe poškodený (spoločnosť B.) si uplatnil

škodu a túto nahlásil A. 1. mája 2005. Škodu likvidovala A. , Regionálne riaditeľstvo N.

ako poistnú udalosť č. X., z havarijnej poistky poškodeného. Z toho vyplýva, ţe

poškodený si uplatnil svoj nárok u svojho zmluvného poisťovateľa a nie u ţalobkyne

v zmysle o povinnom zmluvnom poistení.

Ţalobkyňa poskytla z garančného poistného fondu plnenie, i napriek tomu, ţe tento nárok

si poškodený voči nej riadne neuplatnil. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa v tom smere, ţe pokiaľ poškodený dostal poistené plnenie z havarijnej poistky

a náhradu škody si voči ţalobkyni neuplatnil, neboli splnené podmienky na to, aby

na ţiadosť A., ktorá plnila z havarijnej poistky podľa celkom iných kritérií a zmluvných

podmienok pri likvidovaní škody, vyplatila ţalobkyňa plnenie z poistného garančného

fondu. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobkyňa nesprávne refundovala z poistného

garančného fondu A., to, čo táto uhradila z havarijného poistenia poškodeného. Odvolací

súd dospel k záveru, ţe v danom prípade v zmysle

nemohol prejsť nárok ţalobkyne voči škodcovi tak, ako to ţalobkyňa tvrdila. Rozsudok

súdu prvého stupňa preto odvolací súd potvrdil. Odvolací súd zároveň pripustil dovolanie

na vyriešenie otázky zásadného právneho významu, či ţalobkyňa v danej veci má aktívnu

legitimáciu domáhať sa náhrady škody od škodcu, v zmysle § 813 Občianskeho

zákonníka v spojení s a či teda prechádza na

ţalobkyňu právo na uplatnenie náhrady škody voči škodcovi, keď škodu z poistnej

udalosti uhradila poškodenému zmluvná poisťovňa zo zmluvy o havarijnom poistení, za

situácie, ţe ţalobkyňa túto škodu refundovala poisťovni, s ktorou mal poškodený

uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

odvolací súd podľa a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla

zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobe sa vyhovie, resp. zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z a jeho dôvodnosť z

Uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Základom ţaloby a aj odvolania ţalobkyne bolo vyvodzovanie svojich

práv voči ţalovanému z V danom prípade

ide totiţ o regresný nárok voči osobe (ţalovanému), ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú

pri prevádzkovaní motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. v nehovorí

o náhrade toho, čo kancelária (ţalobkyňa) plnila poškodenému, ale hovorí

o náhrade toho, čo za ţalovaného ako osobu zodpovednú podľa § 24 ods. 2 písm. b/ tohto

zákona plnila. Teda rozsah plnení poskytovaných kanceláriou, nie je obmedzený tak, ako

to tvrdí odvolací súd vo svojom rozhodnutí len na plnenie priamo poškodenému. Pred

uplatnením práva ţalobkyne voči ţalovanému, poškodenému bolo poskytnuté poistné

plnenie za účelom nahradenia škody z tzv. havarijného poistenia, ktoré je poistením

majetku poškodeného pre prípad vzniku škody spôsobenej náhodnou udalosťou

predpokladanou v poistnej zmluve uzatvorenej medzi poistiteľom - poisťovňou A. a

poškodeným. Nároky z práva na náhradu škody teda nezanikli, pretoţe nezaniklo právo

na náhradu škody a prešli spolu s právom na náhradu škody podľa § 813 ods. 1

na poistiteľa poškodeného. Právo na náhradu škody teda na

základe zákonného dôvodu prešlo na poistiteľa poškodeného - A. v rozsahu poistného

plnenia, ktoré bolo poškodenému poskytnuté. S právom na náhradu škody spôsobenú

poistnou udalosťou prešli na poistiteľa všetky nároky, ktoré je moţné z práva

vyvodzovať a tento vstúpil do právneho postavenia poškodeného. Nie je moţné

stotoţňovať právo a nároky z neho vyplývajúce. Nárok znamená právnu moţnosť

uplatniť svoje právo. Právo na náhradu škody proti inému v zmysle § 813 ods. 1

teda v sebe zahŕňa jednak nárok voči ţalovanému ako osobe

zodpovednej za vznik škody a jednak nárok voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona

č. , ak povinné zmluvné poistenie existuje. Ak povinné zmluvné poistenie

neexistuje, čo sa preukázateľne stalo v tomto prípade, poistiteľ poškodeného, na ktorého

prešlo právo na náhradu škody podľa , má v zmysle

právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči osobe

povinnej podľa odseku 2 písm. b/ tohto ustanovenia. Ţalobkyňa má aktívnu vecnú

legitimáciu na uplatnenie práva na náhradu toho, čo za ţalovaného plnila, teda sumy

vyplatenej na uspokojenie práva na náhradu škody, za ktorú zodpovedá ţalovaný.

V závere dovolania ţalobkyňa uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho a ani prvostupňového

súdu nie je preskúmateľné (v časti), čo by eventuálne mohlo zakladať aj dôvod dovolania

podľa v spojení s

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená

v zmysle , proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania

vyplýva z , preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je

dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti povaţuje dovolací súd za potrebné upozorniť, ţe

vyslovením prípustnosti dovolania ( ) vyvodzuje odvolací súd zároveň

aj právnu otázku zásadného významu (pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril

priestor). Dovolanie v takomto prípade môţe byť odôvodnené výlučne len nesprávnym

právnym názorom zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke,

ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody

dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

6

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, ţe za otázku zásadného právneho

významu povaţoval posúdenie, či ţalobkyňa v danej veci má aktívnu legitimáciu

domáhať sa náhrady škody od škodcu, v zmysle v spojení

s a či teda prechádza na ţalobkyňu právo

na uplatnenie náhrady škody voči škodcovi, keď škodu z poistnej udalosti uhradila

poškodenému zmluvná poisťovňa zo zmluvy o havarijnom poistení, za situácie, ţe

ţalobkyňa túto škodu refundovala poisťovni, s ktorou mal poškodený uzatvorenú zmluvu

o havarijnom poistení. Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, ţe

napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Keďţe dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu,

proti ktorému bola prípustnosť dovolania zaloţená výrokom odvolacieho súdu, len

z dôvodu uvedeného v ustanovení preskúmal dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu len z tohto uplatneného dôvodu. Námietkami ţalobkyne,

ktoré sa netýkali pripustenej dovolacej otázky, sa dovolací súd nemohol s poukazom na

právnu úpravu dovolacieho konania zaoberať.

Podľa ustanovenia (ďalej „“), ak poistený

má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho

právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa ustanovenia v znení neskorších

predpisov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle

ten, kto je ako drţiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je

v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa drţba motorového vozidla previedla,

v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho

prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom

kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona Slovenská

kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez

poistenia zodpovednosti.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 citovaného zákona, poškodený má právo uplatniť

nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých

by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 citovaného zákona, Kancelária má právo proti

tomu kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho,

čo za neho plnila.

Právo poisťovne na náhradu škody býva v poisťovacej praxi často nesprávne

označované ako regres, ktorý je však pojmovo nárokom na náhradu za poskytnuté

plnenie toho, kto plnil, veriteľovi namiesto dlţníka voči dlţníkovi. Nárok na náhradu

škody je svojou právnou podstatou zákonnou cessiou, teda prechodom práva na základe

zákona. Podmienkou na prechod práva je výplata poistného plnenia zo strany poisťovne.

Ekonomickou podstatou tohto nároku je snaha, aby poistený nebol na škodovej udalosti

ziskový, t.j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi, ako

aj voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, neţ bola jeho majetková ujma následkom

škodovej udalosti. Ďalší z nárokov poisťovne v súvislosti s výplatou poistného plnenia je

prechod nároku poisteného na poisťovňu. Ide o zákonnú cessiu, ku ktorej dochádza

okamihom a v rozsahu výplaty poistného plnenia (Poistné zmluvy, Petruľák, Šulíková,

Nakladateľstvo Beck rok 2012 - s. 223, 262).

v ustanoveniach a upravuje prechod práva

poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom,

prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody

spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých

prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu

od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému

dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody

z poisteného na poisťovateľa sú podľa a/ zodpovednosť za škodu iného,

b/ existencia práva na náhradu škody v okamihu poistného plnenia a c/ výplata poistného

plnenia z príslušného druhu poistenia. Zo znenia vyplýva prechod práva

na náhradu škody vyplatením poistného plnenia bez ohľadu na to, či moţno

zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi, vyvodiť

z alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu.

Vyššie citovaný zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu,

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ustanovil povinnosť kaţdého vlastníka

a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie

svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň zaviazal povinné

ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie a Slovenskej kancelárii

poisťovateľov za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla.

Ţalovaný si túto svoju zákonnú povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesplnil.

Poškodený si mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo proti

poisťovateľovi alebo škodcovi, alebo voči obom naraz. V určitých prípadoch si

poškodený mohol uplatniť náhradu škody voči ţalobkyni, ktorá spravuje poistný

garančný fond. Poškodený si neuplatnil náhradu škody v zmysle

v znení neskorších predpisov voči ţalobkyni, ale škodu si uplatnil u svojho poisťovateľa

zo svojej havarijnej poistky, ktorú mal u neho uzavretú. Ţalobkyňa následne refundovala

z poistného garančného fondu poisťovateľovi sumu, ktorú uhradila poškodenému z jeho

havarijného poistenia.

V predmetnej veci, keďţe ţalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzavreté

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla,

ţalobkyňa poisťovateľovi ním zaplatenú finančnú čiastku uhradila z garančného fondu,

keďţe táto poškodenému náhradu škody vyplatila na základe zmluvy o poistení majetku

(havarijné poistenie vozidla). V tomto smere treba dať za pravdu dovolateľke, ţe došlo

k tzv. zákonnej cessii podľa , kedy poisťovateľ vstúpil do práv

poškodeného. Ţalobkyni tak vzniklo (právo postihu) nie právo na náhradu škody proti

ţalovanému dňom, kedy poisťovateľovi refundovala ním poskytnuté plnenie

poškodenému. Keďţe takto poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného, získal právo

na priame plnenie z garančného fondu (R č 141/2011). Z vyššie uvedeného teda vyplýva,

ţe ţalobkyňa má aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatených finančných prostriedkov

z garančného fondu proti ţalovanému z titulu práva postihu. Okamihom vyplatenia

predmetných finančných prostriedkov ţalobkyňou zmluvnej poisťovni poškodeného, sa

ţalobkyňa stala aktívne legitimovaná v danej veci titulom práva postihu, ale nie však

z titulu náhrady škody.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním

vytýkané nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi v pripustenej dovolacej otázke

je dôvodné a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia preto nebol dostatočne zistený

skutkový stav.

Existenciu vád podľa dovolací súd po preskúmaní veci nezistil.

Ostatné námietky dovolateľky preto povaţoval za právne bezvýznamné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho

i prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle

ustanovenia veta prvá,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu

Jarmila Uhlířová