Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/73/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: AGRO SLAVIA s.r.o., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 36 860 026, zastúpený: JUDr. Radovan Repa, advokát, s.r.o., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 36 742 023 proti žalovanému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, Na C. XX, XXX XX N., zastúpený: STUDIO LEGALE, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 811 874 o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -146 zo dňa 21.09.2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -146 zo dňa 21.09.2022 p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č. k. -146 zo dňa 21.09.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: AGRO SLAVIA s.r.o., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 36 860 026 (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, Na C. XX, XXX XX N. (ďalej len ako ,,žalovaný“) o vydanie hnuteľných vecí, rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a o trovách konania rozhodol v zmysle a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súde samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.) v zmysle . 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákonných ustanovení , , , , (ďalej len ako „ObZ“) a (ďalej len ako „OZ“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe dôvodil, že žalovaný má vo svojej držbe dokumenty, ktoré sú vlastníctvom jeho spoločnosti a ktoré priamo súvisia so založením tejto spoločnosti, s jej vznikom, s vnútornými záležitosťami ako aj s jej podnikateľskou činnosťou (ďalej aj ako „dokumenty spoločnosti žalobcu“ alebo aj ako „dokumenty“). Uviedol, že žalovaný bol dňa 26.02.2012 odvolaný z funkcie konateľa tejto spoločnosti a predmetné dokumenty mu po ukončení funkcie konateľa neodovzdal. Žalobca ho preto vyzval listom zo dňa 22.11.2012 na ich vydanie spoločnosti poverenej vedením tejto agendy - Profi Consulting Group s. r. o. (pôvodné obchodné meno Medea Profi Consulting s. r. o.). Žalovaný si túto výzvu neprevzal a do dnešného dňa dokumenty spoločnosti žalobcu, žalobcovi ako ani inému zástupcovi, neodovzdal. Žalobca uviedol, že požadované dokumenty jeho spoločnosti možno rozdeliť do troch skupín: 1. dokumenty o vnútorných pomeroch spoločnosti, 2. účtovné, daňové a pracovno-právne dokumenty, 3. zmluvy a iné dokumenty tákajúce

sa tretích osôb, prípadne spriaznených spoločností. Zároveň žalobca poukázal na to, že nakoľko bol obchodným vedením poverený žalovaný ako jeho bývalý konateľ, nebol schopný presne stanoviť a definovať všetku dokumentáciu, pričom zároveň nemal pochybnosť o tom, že predmetné dokumenty spoločnosti žalobcu u seba protiprávne drží žalovaný. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.05.2019 a v ktorom uviedol, že žalobcom uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravdivom opísaní skutočného stavu veci, pričom namietal okolnosti jeho odvolania z funkcie k 26.10.2012, nakoľko sa o tejto skutočnosti dozvedel až z výpisu žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, a že mu neboli doručené žiadne dokumenty spoločnosti žalobcu ohľadne zrušenia jeho konateľského oprávnenia. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že by nereagoval na výzvu nového konateľa žalobcu - O. N. zo dňa 22.11.2012, pretože v liste zo dňa 02.01.2013 uviedol, že požadované dokumenty spoločnosti žalobcu sa nachádzajú v Z., v kancelárii na adrese - C. XX a sú konateľovi ako aj všetkým spoločníkom žalobcu k dispozícii. O uvedenej skutočnosti predložil súdu kópiu listu s podacím lístkom. Žalovaný zároveň uviedol, že nový konateľ spoločnosti žalobcu - O. N., sa v čase po jeho odvolaní z funkcie, dostavil do kancelárie v Z., na adrese C. XX a v jeho neprítomnosti si vyzdvihol dokumenty spoločnosti žalobcu, takže je nespochybniteľné, že mal kedykoľvek k nim prístup, a preto nie je jasné, ktoré dokumenty by mali byť v jeho držbe. Zároveň poukázal na to, že dokumenty požadované žalobcom, ako pôvodná spoločenská zmluva, úplné znenie spoločenskej zmluvy ku dňu zániku konateľského oprávnenia žalovaného a iné listiny, sú voľne dostupné konateľovi spoločnosti žalobcu, prípadne ním poverenej osobe v Zbierke listín Okresného súdu Bratislava I. Žalovaný na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 04.05.2019 sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.07.2019 (replikou) a v ktorom uviedol, že čo sa týka korešpondencie, ktorou mal žalovaný odpovedať žalobcovi na jeho výzvu na vydanie dokumentov spoločnosti žalobcu, nemá o nej žiadnu vedomosť. Argumentoval, že ak by žalovaný mu predmetný list aj skutočne odoslal, iba by tým potvrdil, že požadovanými dokumentmi spoločnosti žalobcu disponuje. Poukázal na skutočnosť, že v čase kedy mal žalovaný vyzvať jeho konateľa - O. N. na prevzatie dokumentov, prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I konanie, v ktorom sa žalovaný ako bývalý konateľ spoločnosti žalobcu, domáhal v postavení žalobcu neplatnosti vymenovania O. N. za konateľa spoločnosti žalobcu ako aj vydania predbežného opatrenia určujúceho, že jediným konateľom žalobcu je práve žalovaný. Zastával názor, že keďže žalovaný nebol v danom konaní úspešný, aj preto sa jeho prípadná výzva nejaví byť úprimnou, nakoľko v čase jej vyhotovenia sa cítil byť konateľom spoločnosti žalobcu a menovanie nového konateľa O. N. neuznával. Žalobca k tvrdeniam žalovaného, že si mal jeho nový konateľ - O. N. v bližšie neurčenom čase v Z. na adrese C. XX vyzdvihnúť nešpecifikované dokumenty spoločnosti žalobcu, uviedol, že o tejto skutočnosti nemá vedomosť, a preto tvrdenie žalovaného v tomto smere poprel. Ďalej uviedol, že neobstojí ani námietka žalovaného, že si môže požadované dokumenty zaobstarať aj inak, nakoľko tým, že žalovanému zanikla funkcia konateľa, odpadol aj právny dôvod, aby mal žalovaný u seba dokumenty spoločnosti žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sám uviedol, že ho vyzval na prevzatie predmetných dokumentov k dátumu, kedy mal vyhotoviť výzvu žalobcovi, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu ju aj doručil. Žalobca zároveň navrhol súdu zmenu petitu žaloby a v ktorom bližšie špecifikoval žalobný návrh na vydanie dokumentov spoločnosti žalobcu voči žalovanému a to nasledovne: „Žalovaný je povinný vydať žalobcovi: originály dokumentov o vnútorných pomeroch žalobcu a to:

- zakladateľskú listinu žalobcu zo dňa 02.09.2008, úplné znenie spoločenskej zmluvy žalobcu aktuálne ku dňu zániku funkcie žalovaného ako konateľa žalobcu, t.j. ku dňu 26.10.2012, živnostenské oprávnenie žalobcu, číslo živnostenského registra 110-181538, vyhlásenie správcu vkladov pri založení spoločnosti a zvýšení základného imania spoločnosti, zápisnice z valných zhromaždení žalobcu za obdobie od vzniku žalobcu, t.j. od 06.09.2008 do dňa zániku funkcie žalovaného ako konateľa žalobcu, t.j. 26.10.2012,

originály účtovných, daňových a pracovnoprávnych dokumentov žalobcu datované do dňa zániku funkcie žalovaného ako konateľa žalobcu, t.j. 26.10.2012 v rozsahu ako je spoločnosť s ručeným obmedzeným tieto doklady povinná viesť a mať v zmysle v platnom znení, v platnom znení, v platnom znení, v platnom znení, v platnom znení a to:

prijaté ako aj vstavané faktúry, doklady na základe ktorých bolo fakturované, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, doklady o hotovostných platbách, daňové priznania k dani z príjmu právnickej

osoby, dani z pridanej hodnoty, dani z motorových vozidiel, dani z nehnuteľnosti, výpisu z bankových účtov, pracovné zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, dohody o hmotnej zodpovednosti, zmluvy o vedení účtovníctva.Originály zmlúv žalobcu a to:

- zmluvy o kúpe pozemkov v k. ú.: R. a k.ú.: O., ktoré nadobudol do vlastníctva žalobca, dokumenty týkajúce sa sceľovania pozemkov v k.ú.: R. ako aj dokumentáciu o konkrétnych konaniach s jednotlivými orgánmi štátnej správy a subjektmi pôsobiacimi v procese sceľovania pozemkov (napr. mestský úrad, spoločnosť vykonávajúca sceľovanie, správca sietí a pod.), dokumenty týkajúce sa konania o zmene územného plánu obce R. - zmena spôsobu užívania pozemku, nájomné zmluvy k pozemkom a spoluvlastníckym pozemkom,

- zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalobcom ako dlžníkom a B. de Y., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, N. ako veriteľom dňa 24.08.212, zmluvy o predaji pozemkov a spoluvlastníckych podielov na pozemkoch v k. u. R. zo dňa 11.10.2012, 12.10.2012, 15.10.2012, 16.10.2012,17.10.2012, 19.10.2012, 22.10.2012 a záložné zmluvy ohľadne pozemkov a spoluvlastníckych podielov nachádzajúcich sa v k. ú. R. zo dňa 18.10.2012,19.10.2012,22.10.2012 uzatvorené medzi žalobcom ako predávajúcim a záložcom a spoločnosťou AGRO REAL 911, s. r. o. IČO:45 635 242 ako kupujúcim a záložným veriteľom, zmluvy o sprostredkovaní scelenia pozemkov v k. ú. R. uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou AGRO REAL 911, s. r. o., IČO:45 635 242, a to vrátane všetkých dodatkov,

- zmluvy o financovaní žalobcu spoločníkmi (Zmluvy o pôžičkách a obdobné zmluvy), zmluvy o poskytnutí registračného sídla.“

Súd prvej inštancie uznesením č. k. - 127 zo dňa 18.11.2020 pripustil zmenu žaloby jej rozšírením v zmysle vyššie uvedeného žalobcovho návrhu. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.07.2019 (replike) sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 13.03.2020 (duplikou), v ktorom zopakoval, že žalobcom prezentované tvrdenia v žalobe sú nepravdivé a zdôraznil, že vo vzťahu k zániku jeho konateľského oprávnenia mu neboli zo strany žalobcu ani ním poverenej osoby do dnešného dňa doručené žiadne relevantné dokumenty. Žalovaný opakovane uviedol, že konateľ spoločnosti žalobcu si mal v Z. na adrese C. XX, prevziať všetky dokumenty spoločnosti žalobcu. Nepoprel skutočnosť, že bol konateľom spoločnosti žalobcu so vznikom funkcie dňa 06.09.2008 a so skončením funkcie dňa 26.10.2012, pričom zároveň uviedol, že druhým konateľom žalobcu od 21.09.2012 bol O. N.. Popieral, že má v dispozícii dokumenty spoločnosti žalobcu resp. že ich neoprávnene zadržiava. Taktiež žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu vo veci a žalobu považoval za nedôvodnú, keďže žalobca na základe ním predložených dôkazov neuniesol dôkazné bremeno o existencii jeho povinnosti vydať mu ním požadované dokumenty. Zároveň poukázal na skutočnosť, že účtovníctvo spoločnosti žalobcu viedol externe Ing. M. F.. Na záver poukázal na právoplatne skončené konanie v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I súde pod sp. zn. s tým, že sa jednalo o identické konanie (vydanie hnuteľných vecí) postavené na totožnom základe. Dňa 21.09.2022 súd prvej inštancie nariadil pojednávanie a ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaný spolu s právnym zástupcom. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach. K obrane žalovaného ohľadne jeho pasívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že vzhľadom na výpis z obchodného registra je nesporné, že bol jediným konateľom spoločnosti žalobcu od 06.09.2008 do 20.09.2012. K rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. uviedol, že v danej veci išlo o inú skutkovú vec. Žalovaný sa pridržiaval predchádzajúcich vyjadrení, pričom uviedol, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že požadované dokumenty spoločnosti žalobcu má u seba a neoprávnene ich zadržiava. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že účtovníctvo viedol Ing. M. F., ktorý aj podľa daňovej kontroly zo dňa 08.11.2013 disponoval listinami požadovanými žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že so žalobcom prebiehalo viacero sporov ohľadne iných spoločností, pričom k strate dokumentov mohlo prísť aj v súvislosti so spoločnosťou ALTENESKA a že v roku 2012 žalobca blokoval katastrálne konanie v Malackách, čo by bez príslušnej dokumentácie nebolo možné. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalovaný bol konateľom žalobcu do jeho odvolania žalobcom t. j. do 26.10.2012 ako aj, že vlastníkom požadovaných dokumentov je žalobca a teda, je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Sporným vo veci bolo, či žalovaný má u seba neoprávnene dokumenty spoločnosti žalobcu, resp. či ich vydal novému konateľovi žalobcu O. N. a či je žalovaný vo veci pasívne vecne legitimovaný.

V predmetnej veci mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné preukázané, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému vydania hnuteľných vecí v zmysle a ktorý bol bývalým konateľom spoločnosti žalobcu, pričom z funkcie konateľa bol odvolaný dňa 26.10.2012. Rovnako tak bola preukázaná skutočnosť, že novým konateľom spoločnosti bol od 21.09.2012 O. N.. Z dôkazov predložených žalovaným (list zo dňa 20.02.2013) tiež vyplynulo, že jeho tvrdenie o tom, že na výzvu žalobcu o vydanie dokumentov zo dňa 22.11.2012 reagoval, sa ukázalo ako nepreukázané, nakoľko žalovaný k listu síce priložil podací lístok, avšak na ňom absentovali akékoľvek údaje o jeho prevzatí na prepravu poštou. Z uvedeného dôvodu tak súd na tvrdenie žalovaného o informovaní žalobcu, kde sa majú požadované dokumenty nachádzať neprihliadal. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že pokiaľ ide o samotné vydanie hnuteľných vecí bolo nesporné, že ich vlastník sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto ich u seba neprávom zadržiava. K právu na vydanie hnuteľných vecí v zmysle súd prvej inštancie uviedol, že na to, aby bol žalobca v konaní o vydanie vecí úspešný musia byť splnené tri predpoklady. Prvým predpokladom je preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci ktorá má byť predmetom žaloby o vydanie. Ako bolo vyššie uvedené, medzi stranami sporu nebolo sporné, či požadované dokumenty patria žalobcovi, a preto mal túto skutočnosť v zmysle za nespornú. Ďalšou podmienkou úspechu v konaní o vydanie veci je pasívna legitimácia žalovaného, a teda podmienka preukázania skutočnosti, že požadovaná vec sa nachádza u tretej osoby, t.j. žalovaného. Zo samej podstaty sporového konania vyplýva, že pánom sporu je žalobca a v tom smere ho zaťažuje povinnosť označiť toho, proti komu návrh smeruje. Táto skutočnosť však ešte neznamená, že žalobcom označená osoba bude v konaní naozaj pasívne vecne legitimovaná. Uvedené bude vyplývať z naplnenia hmotnoprávnych predpokladov vymedzených ustanovením . Týmito podmienkami sú na jednej strane, že osoba označená žalobcom má požadovanú vec skutočne u seba a súčasne, že túto vec zadržiava neoprávnene. Žalobcu teda v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať tvrdenia o to, že žalovaný u seba zadržiava veci patriace žalobcovi a tieto u seba zadržiava neoprávnene. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný má požadované dokumenty u seba z titulu jeho bývalej funkcie konateľa žalobcu, pričom v konaní túto skutočnosť reálne nepreukázal. Zo strany žalobcu tak išlo iba o subjektívny a ničím nepodložený názor, že by sa u neho mali požadované dokumenty nachádzať, pričom z výzvy na vydanie dokumentácie zo dňa 22.11.2012 vyplýva, že žalobca predmetné dokumenty požadoval rovnako tak aj od Ing. M. F., ktorý bol žalovaným označený za osobu zodpovednú za vedenie účtovníctva žalobcu, pričom žalobca túto skutočnosť nerozporoval. Súd prvej inštancie tak nemal zo strany žalobcu preukázané, ktoré dokumenty sa u žalovaného majú reálne nachádzať a ktoré by mal mať vo svojej dispozícii L.. F.. Žalobca tiež argumentoval tým, že v konaní Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. , mal časť požadovanej dokumentácie odovzdať správcovi konkurznej podstaty, pričom následne mala byť vrátená žalovanému ako konateľovi. Táto skutočnosť však z predmetného rozhodnutia nevyplýva, nakoľko zo svedeckej výpovede správcu konkurznej podstaty JUDr. O. A. je zrejmé, že požadovaná dokumentácia bola odovzdaná na výslovný pokyn žalobcu osobe - B.. Na základe vyššie uvedeného tvrdenia žalobcu tak súd prvej inštancie nemal preukázanú skutočnosť, že žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa disponuje s požadovanými dokumentmi. Preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal mať predmetnú dokumentáciu v držbe na základe jeho vyhlásenia, že je žalobcovi, ako aj iným spoločníkom spoločnosti žalobcu k dispozícii v kancelárii v Z. na adrese C. XX, nakoľko táto skutočnosť nebola v konaní nijako preukázaná a nebol ani preukázaný vzťah žalovaného k danej adrese, ktorý by potvrdzoval, že má u seba dokumenty spoločnosti žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že samotná skutočnosť, že žalovaný bol konateľom spoločnosti žalobcu, nedokazuje, že u seba zadržiava žalobcom požadované dokumenty. Aj keď z ustanovenia vyplýva, že konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, nevyplýva im povinnosť viesť predmetnú agendu osobne, čo bol aj tento prípad, kedy bol za účtovníctvo spoločnosti žalobcu zodpovedný Ing. M. F., od ktorého žalobca tiež požadoval vydanie dokumentov. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o skutočnosti, že žalovaný má vo svojej držbe žalobcom požadované dokumenty a že ich má u seba neoprávnene. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. 4. Proti napadnutému rozsudku žalobca podal včas odvolanie dňa 21.11.2022 z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo veci nesprávne zistil skutkový stav.

Poukázal na to, že na jeho výzvu na vydanie dokladov žalovaný reagoval tak, že uvedené dokumenty sú k dispozícii na adrese C. XX, Z.. Argumentoval, že predmetom žaloby je pritom vydanie dokladov v rozsahu zodpovedajúcom rozsahu dokumentácie komunikovanej stranami konania (výzva zo dňa 22.11.2012 a reakcia zo dňa 20.02.2013). Mal za to, že na tomto nemenia nič ani ďalšie závery súdu v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Uviedol, že súd prvej inštancie v bode 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že výzva žalobcu zo dňa 22.11.2012 je adresovaná aj účtovníkovi Ing. M. F., čo naznačuje, že dokumenty môžu byť k dispozícii u menovaného. Na predmetnú výzvu na vydanie dokladov však žalovaný nereagoval s tým, že dokumenty nie sú u neho, ale u Ing. M. F. a že v tomto smere je výzva bezpredmetná. Naopak poukázal na to, že dokumenty sú k dispozícii na uvedenej adrese. Za danej situácie je potom bezpredmetné pochybovať o tom, u koho sú predmetné dokumenty a voči komu je potrebné zákonne podať žalobu. Zdôraznil, že ani v priebehu konania sa nebránil tvrdením, že by dokumenty uvedené v žalobe boli u Ing. M. F.. Ďalej uviedol, že v bode 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že jeho tvrdenie o tom, že žalovaný disponuje dokumentmi v kancelárii na adrese C. XX, Z., nebola preukázaná. Uvedené však vyplýva priamo z listu žalovaného zo dňa 20.02.2013 a na túto skutočnosť poukazoval v priebehu konania. Mal za to, že tvrdenie o dispozícii žalovaného s požadovanými dokumentmi bolo teda preukázané jeho písomnosťou, na ktorú poukazoval v priebehu konania. Pokiaľ ide o vzťah žalovaného k adrese C. XX, Z., stranám je známe, že na danej adrese bola kancelária, kde mal žalovaný u seba dokumenty žalobcu. V konaní žiadna strana netvrdila, že by k uvedenej adrese mal vzťah napríklad účtovník Ing. M. F. (odlišná adresa Ing. M. F. vyplýva aj z výzvy žalobcu zo dňa 22.11.2012). Z obsahu samotného listu žalovaného zo dňa 20.02.2013 vyplýva, že k uvedenej adrese mal vzťah práve žalovaný. Nebolo preto potrebné bližšie sa vzťahom k uvedenej adrese zaoberať, resp. ho preukazovať, keďže to bolo medzi stranami nesporné. Uviedol, že samotný žalovaný v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že na uvedenej adrese sú kancelárske priestory a neuvádzal, že by k nim mala vzťah osoba odlišná od jeho osoby prípadne žalobcu. Namietal, že z bodu 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rovnako vyplýva, že súd prvej inštancie nemal preukázané doručenie listu žalovaného zo dňa 20.02.2013. Prípadné pochybnosti o doručení však nie sú samy o sebe dôvodom na to, aby súd neprihliadal na tam uvedené tvrdenia žalovaného, že tam požadované listiny u seba žalovaný nemá (o to viac, že samotný list predložil žalovaný).

K bodu 21 odôvodnenia uviedol, že pokiaľ ide o úvodnú časť pojednávajúcu o konaní vedenom pod sp. zn. (vydanie dokumentácie správcovi konkurznej podstaty), uvedením skutkových okolností z uvádzaného konania sp. zn. , iba reagoval na procesnú obranu žalovaného, v ktorej poukazoval na iné obdobné konanie, kde mal úspech a žaloba bola zamietnutá. Zdôraznil, že poukazoval na to, že na rozdiel od tohto konania, v konaní sp. zn. bol modifikovaný skutkový stav a zamietavé rozhodnutie v tejto veci, čo však nie je dôvodom na zamietnutie žaloby v tomto konaní.

Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného vyhodnotil vykonané dokazovanie. Uviedol, že nikdy netvrdil, že pasívna legitimácia žalovaného vyplýva iba zo skutočnosti, že bol žalovaný konateľom (jediným konateľom spoločnosti bol až do 21.09.2012). Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva predovšetkým z rozsahu vzájomnej komunikácie strán konania (výzva zo dňa 22.11.2012 a odpoveď žalovaného 20.02.2013). Z tejto komunikácie, ako aj z iných skutočností nevyplýva, že by požadované dokumenty mal k dispozícii niekto iný ako žalovaný. Samotný žalovaný ani účtovníka Ing. M. F. nikdy v priebehu konania neoznačil ako osobu, ktorá by listiny mala, uvádzal len, že bol účtovníkom žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa ďalej bránil iba tvrdením (ktoré on jednoznačne poprel), že nový konateľ žalobcu sa po odvolaní žalovaného z funkcie konateľa žalobcu dostavil do kancelárie na adrese C. XX v Z., kde mal prístup k požadovaným dokumentom. Namietal, že súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní dokazovania pochybil, ak nemal za preukázané, že listiny požadované v zmysle žaloby u seba má žalovaný, a preto absentuje jeho pasívna legitimácia v danej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj druhej inštancie, prípadne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 25.12.2022 a v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bodoch 17, 20 a 21 citovaného

odôvodnenia, ktorú považuje za vecne správnu. Mal za to, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že by mal vo fyzickej dispozícii veci, ktoré mu patria t. j. požadovanú dokumentáciu, pritom za účtovníctvo žalobcu bol zodpovedný účtovník Ing. M. F., od ktorého žalobca tiež požadoval vydanie dokumentácie a táto skutočnosť bola v konaní hodnoverne preukázaná. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno svojich žalobných tvrdení a tak nebola v konaní preukázaná jeho pasívna vecná legitimácia. Tvrdenia žalobcu v odvolaní považoval za irelevantné a ničím nepodložené. Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach procesnej obrany, ktoré produkoval v celom konaní. Ďalej k tvrdeniam žalobcu v odvolaní nad rámec a z procesnej opatrnosti žalovaný poukázal na to, že nový konateľ žalobcu O. N. bol v kancelárii v Z. na adrese C. XX a to bez jeho prítomnosti, kde si vyzdvihol dokumenty spoločnosti žalobcu, a preto nie je jasné, ktoré konkrétne dokumenty by mali byť v jeho držbe. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil ( ) a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.12.2022 k odvolaniu žalobcu, sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.02.2023 (odvolacou replikou) a uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní. Poukázal na to, že žalovaný neuviedol konkrétne argumenty, ktoré by vyvracali odvolacie dôvody, zväčša sa iba stotožnil s napadnutým rozsudkom. Uviedol, že žalovaný tvrdil, že dokumenty si zo Z. na adrese C. XX, kde bola kancelária spoločnosti žalobcu, vyzdvihol osobne nový konateľ žalobcu O. N.. Zastával názor, že uvedené vyvracia závery napadnutého rozsudku v bode 21 odôvodnenia, ktorého sa dovoláva žalovaný aj vo vyjadrení k odvolaniu a to, že dokumenty mal u seba účtovník Ing. M. F. a nie žalovaný. Mal za to, že vyjadrenie k odvolaniu žalovaného sa mu preto javí ako vnútorne rozporné a potvrdzuje jeho tvrdenia, že dokumenty má u seba žalovaný. Táto skutočnosť vyplýva nakoniec aj z listu žalovaného zo dňa 20.02.2013, ktorý je súčasťou súdneho spisu. 7. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.02.2023 (odvolacej replike) sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 08.04.2023 (odvolacou duplikou) a opätovne sa plne stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 17, 20 a 21 citovaného odôvodnenia a argumentáciu súdu prvej inštancie považuje za vecne správnu. Zastával názor, že jeho vyjadrenie k odvolaniu nie je absolútne vnútorne rozporné, je logické a zrozumiteľné a vychádza zo záverov dokazovania pred súdom prvej inštancie. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle , po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , postupom bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 9. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

16. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 17. Podľa , štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 18. Podľa , konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. 19. Podľa , konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu. 20. Podľa , konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 21. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 22. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku.

23. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom žalobcom voči napadnutému rozsudku a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci ( ). 24. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol konateľom v spoločnosti žalobcu do 26.10.2012. 25. V konaní nebolo sporné, že vlastníkom dokumentov spoločnosti žalobcu je žalobca. 26. V konaní bolo sporné, či žalovaný u seba zadržiava veci patriace spoločnosti žalobcu. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadreniami strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a z ktorého podrobným odôvodnením sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia , z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. 27. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy ).

28. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ).

29. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( ).

30. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, nesprávne zistil skutkový stav, odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní, platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie

skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Zistený skutkový stav je tak nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci, pretože jeho podstatou je aplikácia práva na zistený skutkový stav.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že reakciu žalovaného na list žalobcu zo dňa 20.02.2013 v ktorom ho žalobca ako aj účtovníka Ing. M. F., vyzval listom zo dňa 22.11.2012 na vydanie dokumentov spoločnosti žalobcu a to prostredníctvom spoločnosti Profi Consulting Group s. r. o. (pôvodné obchodné meno Medea Profi Consulting s. r. o.) - poverenej v tom čase vedením tejto agendy a ktorý uviedol, že požadované dokumenty sa nachádzajú v kancelárii žalobcu na adrese C. XX, v Z., nemožno považovať za relevantný dôkaz u koho a kde sa nachádzajú dokumenty týkajúce sa spoločnosti žalobcu a voči komu je potrebné podať žalobu. Uvedené sa nedá ani vyvodiť z toho, že k adrese C. XX, Z. mal v určitom čase vzťah práve žalovaný a ani to, že neuvádzal, že by k nim mala vzťah osoba odlišná od neho prípadne od žalobcu. Preto tvrdenie žalobcu, že bola preukázaná dispozícia žalovaného s požadovanými dokumentmi a to na základe písomností žalovaného - listu zo dňa 20.02.2013, na ktorý poukazoval v priebehu konania, ako aj listu zo dňa 02.01.2013 v ktorom uviedol, že požadované dokumenty sa nachádzajú v Z., v kancelárii na adrese C. XX a sú konateľovi žalobcu ako aj všetkým spoločníkom žalobcu k dispozícii, nemožno považovať za preukazujúce, že žalovaný mal v tom čase v držbe predmetné dokumenty. Za dôkaz nemožno považovať ani tú skutočnosť, že žalovaný sa nebránil v priebehu konania tvrdením, že by predmetné dokumenty boli u Ing. M. F., pretože táto skutočnosť nie je podstatná pri vyhodnotení jeho tvrdenia a to, že dokumenty nemá vo svojej dispozícii. Zo strany žalobcu tak nemal odvolací súd preukázané, ktoré dokumenty sa u žalovaného reálne nachádzajú a ktoré, by mal mať vo svojej dispozícii účtovník Ing. M. F.. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poznamenáva, že samotný žalobca poukázal na to, že nakoľko bol obchodným vedením poverený žalovaný ako jeho bývalý konateľ, nevedel presne stanoviť a definovať všetku požadovanú dokumentáciu, ktorú by mal mať u seba žalovaný, pričom zároveň nemal pochybnosť o tom, že žalovaný má u seba dokumenty týkajúce sa spoločnosti žalobcu. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa , ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na nich založených následných právnych záveroch, a preto je potrebné opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvej inštancie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci na základe vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam a na ním založených následných právnych záverov, a preto nebolo potrebné doplniť dokazovanie v danej veci a ani ho zopakovať.

V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že či je nevyhnutné doplniť dokazovanie alebo ho zopakovať, je vecou úvahy súdu a nie účastníkov konania. V zmysle ustálenej judikatúry musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na to, že skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení o vykonávaní dokazovania. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď ). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993, viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. ). Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z ustanovenia vyplýva, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Po posúdení dôvodnosti odvolacích dôvodov žalobcu, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, pre ktorý bola žaloba zamietnutá t. j. že nebola skutkovo ani právne opodstatnená, neobstojí preto námietka žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach súdom prvej inštancie ako výsledku hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci skutkový záver, z ktorého vychádzal, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný z titulu jeho bývalej funkcie konateľa žalobcu u seba neoprávnene zadržiaval požadované dokumenty spoločnosti žalobcu a zo žiadnych dôkazov nevyplýval opak.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Citované ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, keď žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t. j. aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci). Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je okrem preukázania vlastníckeho práva k sporným veciam tiež okolnosť, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka a to ku dňu podania návrhu na začatie konania o vydanie veci, čo v danom prípade žalobcom vo vzťahu k žalovanému nebolo preukázané.

Odvolací súd konštatuje, že zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie má oporu vo vykonanom dokazovaní a bol správne a dostatočné zistený súdom a ktorý svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pritom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených vo vyššie citovanom ustanovení ( ). Po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu, odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vec správne právne posúdil. V danom prípade žalobca v podanom odvolaní relevantne nespochybnil skutkové závery súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk a v ktorom sa uvádza: „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“ 32. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že žalovaný v spore nie je pasívne legitimovaný t. j., že má subjektívna povinnosť vyplývajúcu z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje (vydanie vecí - dokumentov spoločnosti žalobcu) a to z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno t. j., že žalovaný má k dispozícii požadované dokumenty, ktoré vlastní žalobca.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. januára 2012, sp. zn. )

Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

33. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v odvolaní žalobcu nevzhliadol žiadnu otázku, ktorá by v konaní nebola preskúmaná a na ktorú by strany sporu nedostali odpoveď v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom podstatným je, že v konaní nedošlo k žiadnej zmene zisteného skutkového stavu.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal relevantným dôkazom svoje tvrdenia a jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť správne právne závery súdu prvej inštancie. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku.

35. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

36. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu ako nedôvodné. S poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, nepreskúmateľné, resp. ústavne nekonformné.

37. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 38. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 39. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). 40. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). 41. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 42. S poukazom na to, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil

aj správny právny záver, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil. 43. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).