Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-36-2019.pdf
PDF · 253.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: X.. T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, P., proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, zastúpenej právnym zástupcom: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, Bratislava, IČO: 46530894, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.4.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.4.2019, sa žalobca domáhal od žalovaného vypratania časti rekreačnej nehnuteľnosti postavenej na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X v katastrálnom území P., ktorú má žalovaná doposiaľ v držbe, a odovzdania tejto časti rekreačnej chaty žalobcovi. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od zápisu v KN, podľa ktorého je vlastníkom rekreačnej chaty zapísanej na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre kat. úz. P., súpisné číslo XXX, s popisom „dvojchata“, postavenej v kat. úz. P. na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s jej predchádzajúcim vlastníkom, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany pod číslom V XXX/XXXX. Od kúpy predmetnej nehnuteľnosti niekoľkokrát vyzval žalovanú, aby vypratala svoje veci z časti predmetnej nehnuteľnosti na pozemku s parc. č. XXXX/X, ktorú, podľa názoru žalobcu, má žalovaná doposiaľ v bezprávnej držbe. Naposledy ju vyzval listom zo dňa 20.2.2019. Nehnuteľnosť riadne kúpil, zaplatil za ňu, a platí za ňu dane. Žalobca je presvedčený, že žalovanému nesvedčí žiadne právo k časti nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobca domáha v tomto spore. Zároveň vzniesol námietku premlčania všetkých úkonov na súdoch a orgánoch verejnej moci, na ktoré sa môže námietka premlčania uplatniť.
3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nesprávne žalobca považuje „iba“ za časť svojej nehnuteľnosti. Žalobcovi ako nevlastníkovi neprislúcha nárok na vypratanie chaty na pozemku s parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaná. Žalobný nárok odvodzuje žalobca predovšetkým od zápisu jeho vlastníckeho práva v KN na LV č. XXXX pre. kat. úz. P.. Tento zápis je, podľa žalovanej, nesprávny, keďže nekorešponduje so skutočným stavom. Podľa aktuálneho zápisu údajov na LV č. XXXX pre kat. úz. P. má byť stavba so súpisným číslom XXX, druh stavby: XX - budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby: dvojchata, postavená na pozemkoch parcely registra „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/X (ďalej aj ako len „dvojchata“ v príslušnom tvare). Predmetná
dvojchata má byť vo výlučnom vlastníctve žalobcu na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX zo dňa 15.4.2009 - 69/2009. Stavba dvojchaty bola do katastra nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“) zapísaná v roku 2008 záznamom „Z 2019/2007 - Zápis stavby“ na podklade geometrického plánu č. XXX-XXX/XXXX - XXX/XXXX (ďalej aj ako len „GP“ alebo „geometrický plán“ v príslušnom tvare). Stavba dvojchaty je, podľa názoru žalovanej, v KN zapísaná na LV č. XXXX nesprávne ako stavba, ktorá by sa mala, podľa zápisu v KN, nachádzať na dvoch pozemkoch, a to a) na pozemku parcely registra „C“, parc. číslo: XXXX/X, o výmere 106 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. P., a zároveň b) aj na pozemku parcely registra „C“, parc. číslo: XXXX/X, o výmere 115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P.. Dvojchata vo vlastníctve žalobcu je však skutočnosti postavená výlučne na pozemku s parc. č. 2071/5, a teda zápis dvojchaty aj na pozemku s parcelným č. XXXX/X v KN na LV č. XXXX je nesprávny, a bol spôsobený pochybením katastrálneho úradu pri zápise stavby dvojchaty do KN ešte v roku 2008. Na pozemku s parcelným č. XXXX/X je v skutočnosti vybudovaná nehnuteľnosť, tzv. protipovodňová bunka, vo vlastníctve žalovanej, ktorá stavba doposiaľ nebola zapísaná do KN, žalovanou označovaná aj ako chata. O nesprávnosti zápisu dvojchaty vo vlastníctve žalobcu na oboch pozemkoch nasvedčuje aj Polohopisné a výškové zameranie stavieb nachádzajúcich sa na parcele XXXX/X a parcele XXXX/X v kat. úz. P., vypracované geodetickou kanceláriou SITUM s.r.o. dňa 28.11.2018, ako aj fotodokumentácia skutočného stavu a zameranie adresného bodu k samostatnej stavbe nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. XXXX/X. Žalobca je teda „iba“ vlastníkom dvojchaty ako stavby odlišnej od nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ktorej vypratania sa žalobca domáha. Na stavbu dvojchaty bolo vydané: a) dňa 22.3.1989 stavebné povolenie Okresného národného výboru (ďalej aj ako len „ONV“), odboru výstavby a územného plánovania v Trnave zn. Výst. XXXX/XXXX- T. v prospech stavebníka - Agrostav spoločný podnik Trnava, a to na pozemku s parc. č. XXXX/X, a b) dňa 30.1.1990 kolaudačné rozhodnutie ONV, odboru výstavby a ÚP v Trnave č. Výst. XXXX/XX-Š., ktorým bolo povolené užívanie dvojchaty umiestnenej na pozemku s parc. č. XXXX/X, a c) dňa 21.2.2007 rozhodnutie o určení súpisného čísla vydané Obcou Chtelnica pod sp. zn. 106/2007, ktorým bolo dvojchate umiestnenej na pozemku s parc. č. XXXX/X pridelené súpisné číslo XXX a orientačné číslo XX.
4. Žalovaná ďalej uviedla, že je vlastníkom odlišnej stavby, ktorou je chata, tzv. protipovodňová bunka, na ktorú bolo vydané: a) dňa 11.6.1980 povolenie Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave na zriadenie vodohospodárskeho diela č.j. N.-X/XXX/XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva predovšetkým zo str. 4 písm. n/ citovaného rozhodnutia, podľa ktorého „Protipovodňová bunka včetne zdravotechniky bude situovaná z dôvodu bezpečnostného dohľadu ako i správy vodného diela vo forme montovanej chaty. Pod objektom bude vybudovaná suterénna časť, kde budú skládky náradia a pod. Areál bunky bude oplotený“ (ďalej len ako len „stavebné povolenie“); b) dňa 8.10.1984 kolaudačné rozhodnutie Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave pod číslom N.-X/XXXX/XX-X. Chata vo vlastníctve žalovanej bola postavená investorom, Štátnou melioračnou správou, pobočkou Bratislava, v rámci vybudovania Vodnej nádrže Chtelnica na základe Stavebného povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela č. N.-X/XXX/XXXX zo dňa 11.6.1980. Vodnú nádrž Chtelnica neskôr prevzal do svojho majetku právny predchodca žalovanej, Povodie Váhu, štátny podnik, a to na základe Zmluvy o prevode správy a práva hospodárenia k majetku štátu zo dňa 30.12.1993, ktorá bola uzatvorená so Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, ako právnym nástupcom zaniknutej Štátnej melioračnej správy, Bratislava. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 19.12.1996 podľa § 14, 15 a 26 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov došlo dňom 1.7.1997 k splynutiu štátnych podnikov Povodie Dunaja Bratislava, Povodie Váhu Piešťany, Povodie Hrona Banská Bystrica, Povodie Bodrogu a Hornádu Košice v novovzniknutý štátny podnik - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik so sídlom Banská Štiavnica (žalovaný), na ktorý prešiel v plnom rozsahu majetok, práva a záväzky splývajúcich štátnych podnikov. Žalovaná argumentovala aj skutočnosťou, že stavba dvojchaty bola až dodatočne, po vydaní kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.1.1990 a rozhodnutia o určení súpisného čísla zo dňa 21.2.2007, zameraná geometrickým plánom č. XXX-XXX/XXXX na rozdelenie nehnuteľnosti a oddelenie pozemku parc. č. XXXX/X, vyhotoveným geodetickou kanceláriou Ing. E. P., úradne overeným Správou katastra Piešťany dňa 20.11.2007 č. 705/07. Týmto geometrickým plánom bola pôvodná parcela č. XXXX/X o výmere 217 m2 rozdelená na dve časti, a to parcelu č. XXXX/ X o výmere 106 m2 a parcelu č. XXXX/X o výmere 115 m2, podľa reálneho zastavania stavbami, teda stavbou vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu a žalovaného. Na základe predmetného geometrického plánu bola zameraná stavba stavebníka - spoločnosti AGROSTAV a.s., t.j. právneho
predchodcu žalobcu, ktorou bola dvojchata, pôvodne evidovaná ako chata bez súpisného čísla, pričom tej časti pozemku, na ktorej bola vybudovaná, bolo pridelené nové parcelné číslo, a to č. XXXX/X. Inak povedané, na základe geometrického plánu sa pôvodná parcela č. XXXX/X rozdelila, s tým, že tej časti rozdelenej parcely, na ktorej bola postavená Dvojchata, bolo pridelené nové parcelné číslo, t. j. vznikla nová parcela XXXX/X. Napriek tomu, že priamo z geometrického plánu vyplýva, že dvojchata (pôvodne ako chata bez súpisného čísla vo vlastníctve AGROSTAV-u sa nachádza na novovzniknutej parcele č. XXXX/X, Správa katastra Piešťany nesprávne zapísala do katastra nehnuteľností údaj o umiestnení Dvojchaty nielen na novovzniknutej parcele č. XXXX/X, ale aj na druhej novovzniknutej parcele č. XXXX/X. Takto zapísaný údaj v KN o umiestnení stavby dvojchaty na LV č. XXXX je pritom v rozpore s geometrickým plánom, na základe ktorého došlo k samotnému zápisu dvojchaty ako stavby do KN. V nadväznosti na chybný zápis v KN na LV č. XXXX podal žalovaný na Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, dňa 30.4.2019 návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte (ďalej aj ako „návrh na opravu“), ktorým sa domáhal opravy chybných údajov v katastrálnom operáte spôsobených v rámci vlastnej činnosti Okresného úradu Piešťany. Návrh na opravu podal žalovaný aj ako reakciu na výsledok sporu o určenie vlastníckeho práva k chate, tzv. protipovodňovej bunke, vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 15C/188/2013 proti žalobcovi, v ktorom súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 15C/188/2013-139 zo dňa 4.12.2017, ktorým súd zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva Slovenskej republiky k predmetnej nehnuteľnosti. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že táto bola predčasne podaná, ako aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva, nakoľko súd dospel k záveru, že k protipovodňovej bunke (chate), ktorá sa má nachádzať na pozemku s parc. č. XXXX/X vymedzenej v petite žaloby, nie je v KN evidovaný vlastnícky vzťah (ani jej vlastník), pričom Slovenská republika ako žalobca nevysvetlila, prečo doposiaľ nepodala žiadosť o zápis chaty do KN. Z odôvodnenia zamietajúceho rozsudku vyplýva aj zistenie, že Ing. N. a Slovenská republika nie sú zapísaní v KN ako vlastníci spornej tvrdenej nehnuteľnosti.
5. Žalovaná zdôraznila, že žalobca kúpil od svojho právneho predchodcu dvojchatu, nemohol však od neho kúpiť nehnuteľnosť, ktorú považuje žalobca sa súčasť dvojchaty, keďže právny predchodca žalobcu vypratávanú nehnuteľnosť (časť) nevlastnil, a preto ju nemohol ani predať. Skutočnosť, že dvojchata vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu (pôvodne označovaná ako tzv. doškoľovacie stredisko) bola postavená len na pozemku s aktuálnym označením v KN ako parcela č. XXXX/X, a že na vedľajšej parcele č. XXXX/X stojí tzv. protipovodňová bunka (chata) vo výlučnom vlastníctve žalovanej, vyplýva aj a) z geometrického plánu na zameranie vodnej nádrže Chtelnica a príslušných objektov z mesiaca apríl 1988, č. XXX-XXX-XX/XX, z ktorého okrem iného vyplýva aj zákres objektov nachádzajúcich sa na pôvodnej parcele č. XXXX/X o výmere 217 m2, ktorá bola odčlenená z parcely č. XXXX/X, s údajom o užívateľovi (vlastníkovi) - právnom predchodcovi žalovaného (Štátna melioračná správa v Bratislave / ďalej ak ako lej „ŠMS Bratislava“/). Objekty vybudované na pôvodnej parcele č. XXXX/X o výmere 217 m2 boli súčasťou vodnej nádrže Chtelnica, ktorej investorom bol právny predchodca žalovaného. Vodná nádrž bola povolená na základe povolenia Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave na zriadenie vodohospodárskeho diela č.j. N.-X/XXX/XXXX zo dňa 11.6.1980, a to vrátane protipovodňovej bunky; b) z hospodárskej zmluvy č. 1/88- TT uzatvorenej medzi Štátnou melioračnou správou v Bratislave (investorom vodnej nádrže Chtelnica, právnym predchodcom Žalovaného) a poľnohospodárskou organizáciou AGROSTAV SPP - Trnava (právnym predchodcom AGROSTAV-u Trnava, a.s., ktorý uzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom), ktorej predmetom bolo bezplatné prenechanie poľnohospodárskej pôdy do užívania pre potreby investičnej melioračnej stavby: „Doškoľovacie stredisko Agrostavu Trnava.“ Na základe tejto Hospodárskej zmluvy právny predchodca žalovanej prenechal do užívania AGROSTAV- u SPP Trnava časť pozemku parcely č. XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXX/XXX/XX/XX zo dňa 17.5.1988 o výmere 112,01 m2, kultúra zastavaná plocha, a to na účely stavby Doškoľovacieho strediska. Z uvedeného vyplýva, že Doškoľovacie stredisko (dvojchata) bolo vybudované len na časti pozemku pôvodnej parcely č. 2071/3 o pôvodnej výmere 112,01 m2, ktorá s drobnou odchýlkou svojou výmerou zodpovedá aktuálnej výmere súčasnej parcely č. XXXX/X. Dvojchata (pôvodne ako Doškoľovacie stredisko) bola teda postavená na pozemku s výmerou 112,01 m2, a teda sa nemôže byť stavbou vybudovanou na oboch dotknutých parcelách, (t. j. aj parcele č. XXXX/X o výmere 106 m2 a aj na parcele č. XXXX/X o výmere 115 m2, pretože mohla byť vybudovaná len na parcele č. XXXX/X. Doškoľovacie stredisko bolo postavené až po vybudovaní protipovodňovej bunky v roku 1988, a to bez stavebného povolenia. K dodatočnej legalizácii tejto samostatnej stavby došlo až na základe stavebného povolenia ONV - odboru výstavby a územného plánovania v Trnave zn.: Výst. XXXX/XXXX-T. zo dňa
22.03.1989 (v čase po skolaudovaní vodnej nádrže Chtelnica, ktorej súčasťou je i protipovodňová bunka (Chata). Hospodárska zmluva preukazuje tvrdenia žalovaného ohľadom existencie dvoch nezávislých stavieb, z ktorých jedna, Doškoľovacie stredisko, bola vo vlastníctve stavebníka (AGROSTAV SPP - Trnava) a druhá, protipovodňová bunka - Chata, bola vo vlastníctve právneho predchodcu žalovanej ako súčasť vybudovanej vodnej nádrže Chtelnica. Žalobca tak mohol na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť výlučne nehnuteľnosť postavenú na pozemku s parcelným č. XXXX/X; c) zo zachovanej str. 2 podaných námietok k začatiu stavebného konania pre Doškoľovacie zariadenie (dvojchatu) AGROSTAV-u SPP Trnava z r. 1988, z ktorých okrem iného vyplýva, že „pri miestnej obhliadke bolo konštatované, že k pôvodnej protipovodňovej bunke Agrostav Trnava nezákonne pristavil doškoľovacie stredisko pre závlahárov, a v budúcnosti bude vedľajšia prístavba plniť funkciu rekreačnú. Zákaz výstavby rekreačných chát bol vydaný v stanovisku ONV OPLVH Trnava č. OPLVH 1646/78 zo dňa 22.3.1978 vo veci: „Stanovisko k záberu lesných pozemkov pre výstavbu vodnej nádrže v Chtelnici.“
6. Žalovaná ďalej uviedla, že skutočnosť, že na žalobcom označenej parcele č. XXXX/X nie je umiestnená žiadna vec (či už hnuteľná alebo nehnuteľná), taktiež vyplýva aj zo zamerania skutočného stavu, z fotodokumentácie, ktorá skutočnosť je verifikovateľná aj z obhliadky na mieste samom. Skutočnosť, že protipovodňová bunka (chata) nemá charakter hnuteľnej veci, vyplýva z už predloženého stavebného povolenia Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave na zriadenie vodohospodárskeho diela č.j. PLVH-4/650/1981 zo dňa 11.06.1980 týkajúceho sa celého objektu vodnej nádrže Chtelnica (viď. str. 4 písm. n/, kde je uvedené, že Protipovodňová bunka včetne zdravotechniky bude situovaná z dôvodu bezpečnostného dohľadu ako i správy vodného diela vo forme montovanej chaty. Pod objektom bude vybudovaná suterénna časť, kde budú skládky náradia a pod. Areál bunky bude oplotený). Žalovaná je názoru, že pokiaľ by protipovodňová bunka nemala charakter nehnuteľnej veci, nebola by výslovne vymedzená v citovanom stavebnom povolení. Aj z predloženého Manipulačného a prevádzkového poriadku pre vodnú nádrž Chtelnica na potoku Vítek v km 17,775 z 12/1998 vyplýva, že protipovodňová bunka je stavbou, ktorá je pevne spojená so zemou (nehnuteľnosť), ktorý uvádza, že prevádzková budova je riešená formou protipovodňovej bunky. Ako vlastná stavba bola použitá montovaná chata MULTI-160 na betónovej stavbe suterénu, kde sa nachádzajú: sklad, služobná prevádzková miestnosť, sklad náradia, sociálna miestnosť. Situovanie bunky ja na ľavom brehu priehradného údolia v úrovni kóty 238,30 m n. m.
7. Daň z nehnuteľností za stavbu vybudovanú na pozemku s parc. č. XXXX/X uhrádza na základe podaného daňového priznania (aj) Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., čo vyplýva aj z potvrdenia Obce Chtelnica zo dňa 1.2.2019, č.: O2019/000049. Predmetná vec sa rieši už od roku 2009, kedy žalobca uzavrel spornú kúpnu zmluvu. Právny predchodca žalovaného po uzavretí kúpnej zmluvy žalobcu opakovane písomne informoval, že predmetom kúpnej zmluvy bola aj taká nehnuteľnosť, ktorú predávajúci nevlastnil, nakoľko jej vlastníkom bol právny predchodca žalovaného. Po tomto informovaní mohol žalobca od kúpnej zmluvy odstúpiť, čo však neurobil.
8. Žalobca namietal, že z listín predložených protistranou nie je možné zistiť, na ktorej parcele sa nachádza, alebo by sa mala nachádzať, protipovodňová bunka - chata, ktorej vlastníkom by mala byť žalovaná. Žalovaná, ani jej právny predchodca doposiaľ nie je zapísaná v KN ako vlastník protipovodňovej bunky, preto, podľa žalobcu, protipovodňovou bunkou je skutočnosti hnuteľná vec stojaca na vedľajšom pozemku s parc. č. XXXX/X, ktorá riadne plní svoju funkciu, ako aj celá vodná nádrž. Vlastníctvo žalovanej k tejto hnuteľnej veci, ktorú žalobca považoval za protipovodňovú bunku, nikto nespochybňuje. Vo veci Okresného súdu Piešťany vedenej pod sp. zn. 15/188/2013, ktorou sa žalovaná domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. úz. P., bola žalovaná neúspešná, keďže súd jej žalobu zamietol rozsudkom č. k. 15C/188/2013-139, ktorý je právoplatný, a teda žalovaná nedokázala existenciu žiadneho práva ani právneho vzťahu k nehnuteľnosti, ani to, že by protipovodňová bunka bola vecou nehnuteľnou, preto žalovaná nemohla mať ani naliehavý právny záujem na určení jej vlastníctva, z ktorého dôvodu súd, podľa názoru žalobcu, žalobu zamietol. Žalobca mal záujem riešiť spor dohodou, avšak bol iba smerovaný od jedného vedúceho k druhému, nikto nakoniec nemal kompetencie, a považoval to za stratu času. Poslednú výzvu na vypratanie podal dňa 10.3.2019, na ktorú dostal odpoveď dňa 4.3.2019, avšak na jeho list zo dňa 10.3.2019 už nikto neodpovedal, a preto dňa 11.4.2019 podal žalobu o vypratanie. Z potvrdenia starostu obce Chtelnica o platení dane z nehnuteľnosti žalovanou nie je možné zistiť, z akého základu a za aké roky platí žalovaná daň z nehnuteľnosti za stavbu na parcele č.
XXXX/X. Žalobca nevylučuje, že žalovaná začala obci platiť niečo z titulu užívania, nie však z titulu vlastníctva. Viac by sa dalo zistiť z daňového priznania žalovanej, na základe ktorého jej obec Chtelnica vyrubuje daň, ako aj z rozhodnutí obce o vyrubení takejto dane za posledných 5 rokov. Žalobca je presvedčený, že žalovaná nie je, ani nikdy nebola vlastníkom spornej chaty, čo nepreukázala ani v predošlých konaniach. Žalovaná mohla predmet sporu dočasne užívať len za základe akejsi tichej dohody riaditeľov. K námietke žalovanej na žalobcom vznesenú námietku premlčania žalobca uviedol, že tam, kde vlastnícke právo nevzniklo, tam nemôže ani zaniknúť. K tvrdeniu žalovanej, že právny predchodca žalobcu ako nevlastník nebol oprávnený túto chatu previesť kúpnou zmluvou žalobcovi, žalobca uviedol, že Agrostav Trnava ako právoplatný vlastník mohol previesť predmet predmetného sporu na kohokoľvek, kto zaplatil. Žalovaná bola upovedomená, ale kupovať nechcela. Žalobca je od 15.4.2009 zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. P. ako vlastník predmetu sporu. Skutočnosť, že si dala žalovaná pred viac rokmi vyhotoviť polohopisné a výškové zameranie chát, nevyvracia vlastníctvo žalobcu ani nedokazuje vlastníctvo žalovanej. Vlastníkom pôdy s parc. č. XXXX/X bol štát, a súhlas s jej použitím mohol dať ONV Trnava v zhode s MNV Chtelnica. Agrostav stavebné povolenie dostal na celú parcelu č. XXXX/X, ktorú po rozdelení tvoria dnešné parcely Č.. XXXX/X O. XXXX/X, čo predložený GP č. XXX-XXX-XX/XX len potvrdzuje. Námietky Lesného závodu (ďalej aj ako len „LZ“) Piešťany k začatiu stavebného konania pre Doškoľovacie stredisko Agrostavu Trnava stavebník rešpektoval, podmienky LZ Piešťany splnil, domnienky vysvetlil, a ďalej už LZ Piešťany nenamietal. V čase, kedy sa predmetné doškoľovacie stredisko stavalo, nebolo výnimočné, že stavebník staval a zároveň si vybavoval stavebné povolenie. A takto sa postavilo veľa užitočných vecí. Agrostav stavebné povolanie dostal, a vybudoval a dodal kvalitne zhotovené dielo s úsporou nákladov 1,832.892,- Kčs, čo vyplýva z výkazu Nomenklatúrnych údajov ukončenej stavby uvedených ŠMS Branislava na str. 5 a 6, čo bolo záverečné zhodnotenie výstavby diela: Vodná nádrž Chtelnica. Pri takejto vysokej úspore nákladov nebolo možné od Argostavu chcieť, aby navyše postavil objednávateľovi aj nadštandardnú chatu. Žalobca poukázal na zamietajúce rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru na opravu chyby v katastrálnom operáte a na potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaná žiadnu protipovodňovú bunku - chatu, teda nehnuteľnosť, neprevzala od svojho právneho predchodcu, pretože ani ten takúto nehnuteľnosť nevlastnil. Žalovaná je vlastníkom protipovodňovej bunky - búdky, ktorá stojí na pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. úz. P., ktorá je vecou hnuteľnou, ktorá nemusí mať súpisné číslo a plní svoju funkciu. Odstúpenie od kúpnej zmluvy jednostranne a nedôvodne nepovažoval žalobca za dobrú radu od vodohospodárov, a prišla tiež neskoro. Žalovaná sa snaží opakovane prejednať, to o čom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/188/2013-139 zo dňa 4.12.2017, ktorým bola žaloba žalovanej o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zamietnutá. Rovnako sa súd zaoberal stavom veci v rozsudku č. k. 10C/102/2010-250. Právoplatne rozhodol aj Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, ktorý zamietol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, rozhodnutie ktorého bolo potvrdené Okresným úradom Trnava. V tejto súvislosti odkázal na ust. § 230 Civilného sporového poriadku, vzniesol prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Žalovaná nepreukázala, že by bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalobca svoje vlastníctvo preukázal kúpnou zmluvou a listom vlastníctva, a keďže žalovaná má časť nehnuteľnosti postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. úz. P. v bezprávnej držbe, domáhal sa žalobca vypratania tejto časti nehnuteľnosti.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to kúpnou zmluvou zo dňa 6.3.2009, výpismi z LV č. XXXX a č. XXXX pre kat. úz. P., výzvou zo dňa 20.2.2019, polohopisným a výškovým zameraním stavieb zo dňa 28.11.2018, zameraním adresného bodu k stavbe zo dňa 31.5.2019, oznámením zo dňa 21.9.1988 o začatí stavebného konania. stavebným povolením zo dňa 22.3.1989, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30.1.1990, rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru, o zamietnutí návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v kat. úz. P., potvrdzujúcim rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov, geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX/XX, hospodárskou zmluvou č.1/88- TT, výpismi z obchodného registra spoločnosti AGROSTAV Trnava, a.s. a SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, fotografiami nehnuteľností, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, obhliadkou nehnuteľností, a vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav:
10. AGROSTAV Trnava, a.s. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli dňa 6.3.2009 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva stavby so súp. č. 941 s popisom: dvojchata, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. P.,
obec P., okres N.Ť., ktorej bol predávajúci výlučným vlastníkom. Na základe tejto zmluvy sa vlastníkom stavby v podiele 1/1 mal stať žalobca ako kupujúci. V článku II. zmluvy sa dohodli zmluvné strany na kúpnej cene. V článku III., v bode 3. zmluvy predávajúci upozornil kupujúceho, že stavba: dvojchata, bola sčasti užívaná štátnym podnikom Povodie Váhu, a je možné, že so vstupom do tejto časti disponuje tento štátny podnik, resp. jeho právny nástupca. Predávajúci upozornil kupujúceho, že označený štátny podnik v časti, ktorú užíval, mal uložené hnuteľné veci, ktoré je potrebné vyporiadať s týmto štátnym podnikom, resp. s jeho právnym nástupcom. Napriek tomu, tá istá zmluva v tom istom článku, v predchádzajúcom odseku, v bode 2., paradoxne, obsahuje prehlásenie predávajúceho, že na predmete prevodu neviaznu žiadne ťarchy, bremená, či obmedzenia. Vklad vlastníckeho práva žalobcu do KN na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 15.4.2009 pod V XXX/XX.
11. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. P., vyhotoveného dňa 11.6.2008, ktorý výpis predložil žalobca v ťažko čitateľnej podobe (č. l. 200 spisu) súd zistil, že ku dňu vyhotovenia tohto výpisu ako výlučný vlastník stavby postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/X ako dvojchata so súp. č. XXX bol evidovaný AGROSTAV, a. s. Titulom nadobudnutia vlastníctva bolo rozhodnutie o zápise stavby z roku 2007 a GP XXX-XXX/XXXX-XXX/XXXX. Na tom istom liste vlastníctva je z neznámych dôvodov uvedená aj parc. č. XXXX/X s tým, že je na nej postavená stavba, ktorá pri tejto parcele neobsahuje popis stavby, avšak obsahuje to isté súpisné číslo XXX. Súčasťou tohto listu vlastníctva sú aj údaje o tom, že parc. č. XXXX/ X a XXXX/X pod stavbami sú evidované na LV č. XXXX.
12. Na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres N.Ť. je žalobca zapísaný ako výlučný vlastník stavby so súp. č. XXX postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/X a na pozemku s parc. č. XXXX/X ako druh stavby: XX - budova pre šport a na rekreačné účely, s popisom stavby: dvojchata. Výlučným vlastníkom stavieb podľa KN je žalobca, pričom ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu v podiele 1/1 je uvedená kúpna zmluva V XXX/XXXX zo dňa 15.4.2009 - 69/2009. Parcely č. XXXX/ X O. Č.. XXXX/X pod stavbami sú evidované na LV č. XXXX. Ako iný údaj sú uvedené LV č. XXXX, Z XXXX/XXXX-zápis stavby, ako aj GP XXX-XXX/XXXX - XXX/XXXX.
13. Na LV č. XXXX pre kat. úz. P. sú zapísané pozemky evidované na katastrálnej mape ako parcely registra CKN, a to aj parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, obe parcely s poznámkou, že vzťah k stavbe evidovanej na týchto pozemkoch je evidovaný na LV č. XXXX. Na tomto liste vlastníctva sú zapísané aj iné pozemky evidované na katastrálnej mape ako parcely registra „C,“ a sú na ňom zapísané aj pozemky evidované na mape určeného operátu ako parcely registra „E“, ktorými sa súd viac nezaoberal, nakoľko nesúvisia priamo s predmetom tohto sporu. Predmetný pozemok vlastní veľký počet spoluvlastníkov, ktorí sú zapísaní pod poradovými číslami B1 až B977.
14. Výzvou zo dňa 20.2.2019, doručenou dňa 21.2.2019 SLOVENSKÉMU VODOHOSPODÁRSKEMU PODNIKU, štátnemu podniku (ďalej aj ako len „SVP“) vyzval žalobca adresáta o pomoc kompetentnú na vypratanie časti jeho nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na pozemku parcely registra CKN č. XXXX/ X v kat. úz. P. s tým, že zamestnanci adresáta túto časť doposiaľ bezprávne užívajú. Predmetné priestory žiadal vypratať a sprístupniť najneskôr do 5.3.2019. Miestnosť na prízemí vypratávať zatiaľ nežiadal, aby zamestnanci adresáta mali sociálne zázemie. Vo výzve žalobca uviedol, že nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy z roku 2009 od predchádzajúceho vlastníka a zhotoviteľa, ktorým bol AGROSTAV, a.s. Trnava, a že ak majú osoby užívajúce predmetnú časť nehnuteľnosti nejaké námietky proti prevodu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, majú urobiť patričné opatrenia (kataster, plomba, oslovenie predávajúceho a prípadných kupujúcich). Na konci výzvy žalobca skonštatoval, že zrejme sa nič relevantné neudialo, a tak po kúpe a po právoplatnom povolení vkladu do katastra dňa 15.4.2009 sa stal právoplatným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalobca, že tento následne požiadal o vydanie predmetnej časti nehnuteľnosti na pozemku č. XXXX/X, na ktorú žiadosť dostal odpoveď, že vlastníkom časti nehnuteľnosti, ktorú žiadal vypratať, je SVP, čo však nevedeli dokázať ani žalobcovi, ani v súdnom konaní, a preto nemal žalobca žiadny dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej s AGROSTAVOM a.s. Trnava. Dodal, že Okresný súd Piešťany určovaciu žalobu Slovenského vodohospodárskeho podniku zamietol rozsudkom č. k. 15/188/2003-139, pretože SVP nepreukázal žiaden právny vzťah ani právo k spornej nehnuteľnosti. Záverom žalobca skonštatoval, že do budovy zateká, znehodnocuje sa, a nemôže čakať dovtedy, kým sa úplne znehodnotí.
15. Z polohopisného a výškového zamerania stavieb pre lokalitu k. ú. P., parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, vyhotoveného geodetickou kanceláriou SITUM s.r.o. dňa 28.11.2018 je nepochybné, že sú na nej zakreslené dvojchata na pozemku s parc. č. XXXX/X a chata na pozemku s parc. č. XXXX/X pričom medzi dvojchatou a chatou je ešte voľný priestor bez označenia duhu stavby.
16. Zo zamerania adresného bodu k stavbe na parc. č. XXXX/X v kat. úz. P. vyhotoveného dňa 31.5.2019 (č. l. 122 súdneho spisu) vyplýva, že na pozemku s parc. č. XXXX/X je postavená iná stavba než na parc. č. XXXX/X.
17. Zo zápisnice z výrobného výboru konaného dňa 29.7.1980 na PPÚ pobočka Bratislava, pre akciu ,,Vodná nádrž Chtelnica - ÚP“ súd zistil, že zástupcovia GP - PPÚ, pobočka Bratislava oboznámili prítomných s akciou Vodná nádrž - Chtelnica. K vodnej nádrži mala patriť aj protipovodňová bunka, ktorá mala slúžiť ako objekt dohľadu na vodné dielo. Situovaná mala byť na ľavom brehu napojenia hrádze na svah s tým, že areál protipovodňovej bunky bude oplotený a terénne upravený. Objekt bude typový, chata MULTI 16, kde samotná horná stavba bude mať kancelárske priestory a v suteréne bude sklad náradia a priestory spojené s údržbou hrádze. Predmetného rokovania výrobného výboru GP - PPÚ, pobočka Bratislava, sa zúčastnil aj zástupca z Agrostavu Trnava, podpísaný na prezenčnej listine z rokovania.
18. Dňa 27.3.1986 sa uskutočnilo komisionálne prerokovanie Štátnej melioračnej správy (ďalej aj ako len „ŠMS“) za účelom posúdenia stavu vodného diela Vodná nádrž Chtelnica na príkaz ústredného riaditeľa, ktoré sa uskutočnilo v protipovodňovej bunke Vodnej nádrže Chtelnica, ktorého rokovania sa zase zúčastnil aj zástupca Agrostavu Trnava, čo vyplýva z prezenčnej listiny z komisionálneho rokovania. Na predmetnom rokovaní boli oznámené zistené nedostatky, vrátane zatekania zrážkových vôd na terase protipovodňovej bunky. Následne zvolala ŠMS ďalšie rokovanie na deň 16.6.1986 za účelom kontroly odstránenia skrytých vád a nedorobkov vodného diela Vodná nádrž Chtelnica, na ktoré rokovanie boli pozvaní ŠMS, pobočka IMV, ŠMS pobočka HMZ, Agrostav Trnava, PPÚ Bratislava, Agrostav ZPZ Vrbové, Povodie Váhu Piešťany, ŠMS OS IMV, ŠMS OS HMZ.
19. ONV, odbor výstavby a územného plánovania v Trnave dňa 21.9.1988 vydal oznámenie zn. Výst. XXXX/XX-K. o začatí stavebného konania vo veci žiadateľa: Agrostav SPP Trnava o zmenu dokončenej stavby: Doškoľovacie zariadenie, v kat. úz. P. na pozemku s parc. č. XXXX/X. ONV, odbor výstavby a územného plánovania v Trnave stavebným povolením zn. Výst. XXXX/XXXX-Ta zo dňa 22.3.1989 povolil žiadateľovi: Agrostav SP Trnava zmenu dokončenej stavby - doškoľovacieho strediska v P. na pozemku s parc. č. XXXX/X s tým, že stavba bude dokončená najneskôr do 31.12.1989.
20. Zo str. 2 listiny, o ktorej sa žalovaná vyjadrila, že ide o námietky z roku 1988 k začatiu stavebného konania pre doškoľovacie zariadenie (t. č. dvojchatu) Agrostavu SPP Trnava z r. 1988 (č. l. 233 súdneho spisu), vyplýva, že pri miestnej obhliadke bolo konštatované, že k pôvodnej protipovodňovej bunke Agrostav Trnava nezákonne pristavil doškoľovacie stredisko pre závlahárov, a v budúcnosti bude vedľajšia prístavba plniť funkciu rekreačnú. Zákaz výstavby rekreačných chát bol vydaný v stanovisku ONV OPLVH Trnava č. OPLVH 1646/78 zo dňa 22.3.1978 vo veci: „Stanovisko k záberu lesných pozemkov pre výstavbu vodnej nádrže v Chtelnici.“
21. ONV, odbor výstavby a územného plánovania v Trnave kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30.1.1990 zn. Výst. XXXX/XX-Š. povolil stavebníkovi: Agrostav Trnava, spoločný poľnohospodársky podnik, užívanie trvalej stavby - doškoľovacieho strediska - podnikovej rekreačnej dvojchaty v kat. úz. P. na parc. č. XXXX/X na účel rekreácie a vzdelávania uskutočneného na základe stavebného povolenia vydaného týmto odborom dňa 22.3.1985 pod zn. Výst. XXXX/XXXX-T.. Stavba obsahuje: prízemie, 2x chodba, 2x schodiskový priestor, 2x spoločenská miestnosť, 2x špajza, 2x kuchyňa, 2x sprcha + chodba, 2x umyváreň, 2x WC, podkrovie, 6x izba, 2x loggia.
22. Obec Chtelnica rozhodnutím o určení, zmene, zrušení súpisného/orientačného čísla zo dňa 21.2.2007 sp. zn. 106/2007 určila súpisné /orientačné číslo: XXX/XX, t. j. súpisné číslo: XXX a orientačné číslo: XX, pre budovu: doškoľovacie stredisko - podniková rekreačná dvojchata (označenie budovy), postavenú v obci Chtelnica na pozemku s parc. č. XXXX/X, ktorej stavebníkom bol Agrostav SPP Trnava. Súpisné číslo bolo pridelené na základe žiadosti AGROSTAVU Trnava, a.s. ku ktorej žiadosti
bolo pripojené kolaudačné rozhodnutie č. Výst. XXXX/XX-Š. - V. - Odb. výstavby a územného plánovania v Trnave zo dňa 30.1.1990.
23. Západoslovenský krajský národný výbor Bratislava, odbor výbor PLVH rozhodnutím zo dňa 11.6.1980 č. j. PLVH-4/650/1981 udelil povolenie Štátnej melioračnej správe, pobočke Bratislava, a) na vodohospodárske dielo podľa ustanovenia § 9 zákona č. 138/1973 Zb. a ustanovenia § 66 zákona č. 50/1976 na stavbu „Vodná nádrž Chtelnica“ podľa pôvodného projektu „Vodná nádrž Chtelnica“ vypracovaného Pôdohospodárskym projektovým ústavom, pobočkou Bratislava, č. zákazky 40680110; a b) na nakladanie z vodami podľa ustanovenia § 8 zákona č. 138/1973 Zb. Súčasťou rozhodnutia boli podmienky povolenia, ktoré sú podrobne rozpísané na viac než troch stranách formátu A4, pričom podľa str. 4 písm. n) citovaného rozhodnutia, protipovodňová bunka včetne zdravotechniky bude situovaná z dôvodu bezpečnostného dohľadu, ako i správy vodného diela vo forme montovanej chaty. Pod objektom bude vybudovaná suterénna časť, kde budú skládky náradia a pod. Areál bunky bude oplotený. Súčasťou tohto rozhodnutia sú ďalej charakteristické parametre nádrže. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ŠMS, pobočka Bratislava, bola investorom stavby „Vodná nádrž Chtelnica,“ ktorá požiadala o udelenie povolenia na nakladanie s vodami a na zriadenie vodohospodárskeho diela podľa úvodného projektu „Vodná nádrž Chtelnica“ vypracovaného pôdohospodárskym projektovým ústavom, pobočka Bratislava, pod zákazkovým č. 40680110.
24. Z geometrického plánu na zameranie vodnej nádrže Chtelnica a príslušných objektov z mesiaca apríl 1988, č.: 243-254-11/88, zameraného a vyhotoveného Ing. P., overeného dňa 17.5.1988 Geodéziou, národným podnikom, a úradne overeného v ten istý deň, a z výkazu výmer pripojeného k tomuto geometrickému plánu, a z hospodárskej zmluvy č. 1/88- TT uzatvorenej medzi Štátnou melioračnou správou v Bratislave a poľnohospodárskou organizáciou Agrostav, SPP - Trnava súd zistil, že predmetom hospodárskej zmluvy bolo bezplatné prenechanie poľnohospodárskej pôdy do užívania pre potreby investičnej melioračnej stavby: „Doškoľovacie stredisko Agrostavu Trnava,“ konkrétne časti pozemku parcely č. XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXX/XXX/XX/XX zo dňa 17.5.1988 o výmere 112,01 m2, kultúra zastavaná plocha, a to na účely investičnej melioračnej stavby: Doškoľovacie stredisko Agrostavu Trnava.
25. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 23.7.1997 pod č. 4495/1997420 informovalo Slovenský vodohospodársky podnik o tom, že splynutím štátnych podnikov 1.) Povodie Dunaja, Bratislava, 2.) Povodie Váhu, Piešťany, 3.) Povodie Hrona, Banská Bystrica a 4.) Povodie Bodrogu a Hornádu, Košice vznikol nový štátny podnik: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, na ktorý prešiel celý majetok, práva a záväzky splývajúcich štátnych podnikov.
26. Slovenský pozemkový fond Bratislava, ako odovzdávajúci, a Povodie Váhu, štátny podnik, Piešťany, ako preberajúci, uzavreli dňa 30.12.1993 zmluvu o prevode správy a práva hospodárenia k majetku štátu podľa § 761 Obchodného zákonníka, na základe ktorej odovzdávajúci odovzdal a preberajúci prebral majetok pozostávajúci z hlavných melioračných zariadení, vrátane vodných nádrží a objektov s nimi súvisiacimi, pozemkov a neupravených vodných tokov, pohľadávok a záväzkov špecifikovaných v prílohách zmluvy. Prílohy zmluvy neboli súdu predložené.
27. Z geometrického plánu č. XXX-XXX/XXXX na rozdelenie nehnuteľností a oddelenie pozemku, parc. č. XXXX/X v kat. úz. P., obec P., okres N. (č. l. 137 súdneho spisu) vyhotoveného dňa 6.11.2007 Geodetickou kanceláriou Ing. CHRVALA Emil, autorizačne overeného dňa 6.11.2007 Ing. E. P., úradne overeného Správou katastra Piešťany dňa 28.11.2007 pod č. 705/07 vyplýva, že na základe tohto geometrického plánu došlo k zmene výmery parciel registra CKN zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. P., všetky evidované ako zastavané plochy, a to tak, že došlo k zmenšeniu výmery parcely č. XXXX/ X o pôvodnej výmere 771 m2 na výmeru 767 m2 s tým, že zvyšných 4 m2 bolo pričlenených k parcele č. XXXX/X o pôvodnej výmere 217 m2, t. j. po pričlenení 4 m2 vo výmere 221 m2, ktorá parcela bola na základe tohto geometrického plánu rozdelená na dve parcely, a to na parcelu č. XXXX/X s novou, zníženou výmerou 106 m2, a na novovytvorenú parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 115 m2. Podľa tohto GP, na novovytvorenej parcele č. XXXX/X o výmere 115 m2 bola postavená stavba - chata bez súpisného čísla vo vlastníctve AGROSTAV, a.s. Na parcele č. XXXX/X s novou výmerou 106 m2 nebola evidovaná žiadna stavba.
28. Z Manipulačného a prevádzkového poriadku pre vodnú nádrž Chtelnica na potoku Vítek v km 17,775, č. hydrologického poradia: 4-20-02 vydaného Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. Banská Štiavnica, povodie Váhu - závod Piešťany v decembri 1998, súd zistil, že prevádzková budova bola riešené formou protipovodňovej bunky. Ako vlastná stavba bola použitá montovaná chata MULTI - 160 na betónovej stavbe suterénu, kde sa nachádzajú sklad, služobná prevádzková miestnosť, sklad náradia a sociálna miestnosť. Situovanie bunky je na ľavom brehu priehradného údolia v úrovni kóty 238,30 metra nad morom.
29. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik dňa 30.4.2019 adresoval Okresnému úradu Piešťany, katastrálnemu odboru návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte, ktorým žiadal opraviť údaje evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. P. tak, že žiadal vymazať pri parcele č. XXXX/ X údaj o stavbe, a to druh stavby 19, popis stavby dvojchata, súp. č. XXX s tým, že zapísaná bude ako stavba iba stavba ako druh stavby: XX, popis stavby: dvojchata na súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X s poznámkou, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX, je evidovaný na LV č. XXXX. Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor rozhodnutím č. M. XX/XXXX zo dňa 27.6.2019 zamietol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v kat. úz. P., týkajúci sa zápisu v liste vlastníctva č. XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že po prešetrení návrhu na opravu bolo zistené, že súpisné číslo XXX/XX bolo určené budove doškoľovacieho strediska, podniková rekreačná dvojchata na parc. č. XXXX/X. Geometrickým plánom č. XXX-XXX/XXXX na rozdelenie nehnuteľností a oddelenie pozemku p. č. XXXX/X bola parc. č. XXXX/X rozdelená na parc. č. XXXX/X až po vydaní súpisného čísla. Stavba-chata bez súpisného čísla je v pláne uvedená podľa kódu druhu stavby na oboch parcelách bez ďalšej špecifikácie a listín, ktoré by dokazovali, o aké chaty a v koho vlastníctve ide. Z rozhodnutia vyplýva, že kúpnou zmluvou, evidovanou pod č. V XXX/XX, zapísanou v KN pod č. zmeny Z XX/XX, spoločnosť Agrostav Trnava, a.s. predala žalobcovi ,,dvojchatu“ súp. č. XXX postavenú na parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Predmetné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru bolo potvrdené Okresným úradom Trnava, odborom opravných prostriedkov, referátom katastra nehnuteľností, konkrétne rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov zn. OU-TT-OOP5-2019/031530, Xo 12/2019 zo dňa 17.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2019. Z odôvodnenia potvrdzujúceho rozhodnutia, okrem iného, vyplýva, že pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie odvolateľa o existencii dvoch odlišných a navzájom nezávislých stavieb - dvojchaty, tzv. doškoľovacieho strediska na parc. č. XXXX/X, a protipovodňovej bunky na parc. č. XXXX/X, nemohol by správny orgán za súčasného skutkového stavu odstrániť uvedenú chybu postupom podľa § 59 Katastrálneho zákona z dôvodu nedostatku zákonných predpokladov pre vykonanie takejto opravy, ako aj z dôvodu, že listiny predložené odvolateľom túto skutočnosť jednoznačne nepreukazujú.
30. Obec Chtelnica dňa 14.10.2019 vystavila žalobcovi potvrdenie o tom, že žalobca má v obci Chtelnica uhradené dane z nehnuteľnosti. Žalobca predložil súdu viaceré rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľnosti, ktorými sa súd v tomto spore podrobne nezaoberal, keďže platenie daní nemalo vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Súd sa iba obmedzil na zistenie, že predmetné rozhodnutia, sa týkajú dane z viacerých nehnuteľností vrátane stavby v rozhodnutiach označenej ako chata so základom dane 221 m2, čo zodpovedá súčtu výmery pozemkov s parc. č. XXXX/X (106 m2) a s parc. č. XXXX/X (115 m2). Všetky platobné výmery a rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností sa týkali rokov 2010 až 2018.
31. Obec Chtelnica dňa 1.2.2019 vystavila SLOVENSKÉMU VODOHOSPODÁRSKEMU PODNIKU, štátnemu podniku potvrdenie o tom, že tento štátny podnik uhrádza daň z nehnuteľnosti za stavbu na parc. č. XXXX/X v kat. úz. P. na základe podaného daňového priznania. Potvrdenie je riadne podpísané starostom obce Ing. S. H.Á. za obec Chtelnica. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť splnomocnenca SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku.
32. Obec Chtelnica vystavila dňa 5.5.2021 žalobcovi potvrdenie, že súpisné číslo XXX nebolo doposiaľ určené žiadnej stavbe v katastrálnom území P., ktoré potvrdenie podpísal starosta obce Ing. S. H..
33. Z vytlačenej mapy danej lokality zameranej na detail budovy dvojchaty, vygenerovaného obcou Chtelnica z jej elektronického informačného systému, vygenerovaného dňa 5.5.2021, súd zistil, že na mape sú zvýraznené ako dvojchata dva vedľa seba postavené stavebné objekty na parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X na LV č. XXXX pre kat. úz. P., ktorej vlastníkom v podiele 1/1 je žalobca.
34. Žalobca doložil súdu aj faktúru za vodné sa stočné za obdobie od 1.1.2020 do 30.6.2020 o vodnom sa stočnom do a z odberného miesta W.Á. XXX/XX, P..
35. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku súd zistil, že tento štátny podnik vznikol dňa 1.7.1997, že do predmetu jeho činnosti patria, okrem iného, aj zabezpečovanie činnosti súvisiacej so správou vodných tokov a správou povodí a činností verejnoprospešného charakteru, vykonávanie činností súvisiacich so správou podzemných vôd, vykonávanie činností súvisiacich s plánovaním v povodiach a v oblasti povodí, správa zverených vodných tokov a zabezpečením všetkých ich funkcií, výkon práva hospodárenia s vodnými tokmi, s vodohospodárskymi dielami a s ostatným majetkom, ako aj zabezpečenie účinnej ochrany vôd, vodných tokov, vodohospodárskych diel a ostatného majetku. Vznikol ako právny nástupca nasledovných štátnych podnikov, zaniknutých splynutím: 1.) Povodie Dunaja, štátny podnik Bratislava, 2.) Povodie Váhu, štátny podnik Piešťany, 3.) Povodie Hrona, štátny podnik Banská Bystrica a 4.) Povodie Bodrogu a Hornádu, štátny podnik Košice.
36. Spoločnosť AGROSTAV Trnava, a. s., IČO: 31416195 vznikla dňa 26.6.1992 ako právny nástupca Agrostavu, š. p. ktorý zanikol transformáciou bez likvidácie.
37. Z fotografií predložených stranami sporu a predovšetkým obhliadkou nehnuteľností v predmetnej lokalite uskutočnenej konajúcim súdom dňa 8.4.2021, súd zistil, že pri pohľade od vodnej nádrže Chtelnica celkom vľavo sa nachádza drevená stavba s dvomi rovnakými ostro zošikmenými strechami vedľa seba, z vchodovej strany pripomínajúcej dojem, že je postavená z dvoch rovnakých drevených chát so samostatnými vchodmi, ktoré sú zrkadlovo zobrazené. Z prednej strany vedú do tejto chaty dva samostatné vchody tesne vedľa seba, avšak v časti, kde sa stretávajú zošikmené strechy týchto „chát,“ je nepochybné, že ide o jednu drevenú stavbu, a nie o dve drevené stavby. Do tejto drevenej stavby mal prístup žalobca, pričom oboje vchodové dvere boli zabezpečené železnými mrežami. Vnútro stavby nasvedčuje tomu, že ide o tzv. dvojchatu, keďže sa v nej nachádzalo 2x chodba, 2x schodisko, 2x loggia, 2x toaleta. Jednotlivé miestnosti, schodiská, loggie a ďalšie priestory boli zrkadlovo rozmiestnené, a teda vnútro tejto drevenej stavby veľmi nápadne pripomína vnútro tzv. dvojchaty podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.1.1990 vydaného stavebníkovi - Agrostavu, SPP Trnava na užívanie trvalej stavby
- doškoľovacieho strediska na pozemku s vtedajším parc. č. XXXX/X v kat. úz. P. na účel rekreácie a vzdelávania. V tesnej, bezprostrednej blízkosti tejto drevenej stavby je po pravej strane postavená veľká murovaná, jednopodlažná vec (zrejme stavba) bielej farby so samostatným vchodom. Drevená stavby, do ktorej má žalobca prístup, a murovaná vec (zrejme stavba) nie sú stavebne prepojené, a veľmi veľkou pravdepodobnosťou neboli prepojené ani nikdy predtým. V murovanej bielej veci (zrejme stavbe) sa nachádzajú kancelárske priestory zamestnancov ŠTÁTNEHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku. Na strešnej časti tejto murovanej stavby je zabudované železné oplotenie, pričom strešná časť bielej veci (zrejme stavby) pripomína terasu. Na streche bielej murovanej veci (zrejme stavby) je postavená druhá, drevená chata, do ktorej vedie prístup cez železné schodisko z vonkajšej strany. Pod vonkajším schodiskom je zároveň vchod do murovanej bielej veci (zrejme stavby). Chata postavená na bielej murovanej veci (zrejme stavbe) je drevená, pravdepodobne zmontovaná chata. Táto je o niekoľko metrov vzdialená od drevenej chaty pripomínajúcej spojenie dvoch rovnakých drevených chát so zrkadlovým zobrazením zvonku, a predovšetkým zvnútra stavby.´, do ktorej má reálny prístup žalobca. Vedľa týchto troch vecí, teda 1.) drevenej chaty pripomínajúcej spojenie dvoch rovnakých drevených chát zrkadlovo zobrazených, zodpovedajúcej popisu dvojchaty v kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 30.1.1990 (č. l. 125 spisu), 2.) bielej, murovanej, jednopodlažnej veci (zrejme stavby) a 3.) drevenej, zrejme zmontovanej chaty postavenej na streche murovanej bielej veci (zrejme stavby), je na vedľajšom pozemku v odstupe niekoľkých metrov postavená plechová hnuteľná vec, pripomínajúca garáž. Drevená dvojchata, biela jednopodlažná murovaná vec (zrejme stavba) a drevená chata postavená na bielej murovanej veci nie sú stavebne prepojené, do každej z nich vedie samostatný vchod. Plechovú vec pripomínajúcu garáž žalobca opakovane v priebehu sporu označoval na protipovodňovú bunku. Žalovaná označovala za protipovodňovú bunku murovanú, jednopodlažnú vec (stavbu) postavenú v bezprostrednej blízkosti vedľa drevenej chaty, podľa kolaudačného rozhodnutia ako dvojchaty, do ktorej má žalobca reálny prístup. Z obhliadky bola zároveň spísaná zápisnica, ktorá je zažurnalizovaná na č. l. 369 až č. l. 372, ku ktorej bola pripojená prezenčná listina na č. l. 373 súdneho spisu. Z obhliadky bol vyhotovený aj zvukový a zvukovoobrazový záznam, ktorý je zachytený na CD-nosiči na č. l. 375 súdneho spisu.
38. Zo starej čiernobielej fotografie predloženej súdu žalovanou stranou na pojednávaní dňa 6.5.2021 iba k nahliadnutiu súd zistil, že v danej lokalite sa kedysi v minulosti nachádzala iba murovaná vec (zrejme stavba), ktorú v súčasnosti užívajú zamestnanci správcu žalovanej, ktorú stavbu žiada žalobca vypratať v tomto spore. Drevená stavba, do ktorej má žalobca v súčasnosti reálny prístup, sa na tejto starej fotografii nenachádza.
39. Žalobca opakovane počas sporu tvrdil, že práve plechová vec, pripomínajúca garáž, postavená na susednom pozemku, je protipovodňovou bunkou. Toto tvrdenie ničím nepodložil. Počas obhliadky sa vyjadroval aj k tomu, že protipovodňovou bunkou môže byť aj iná vzdialená vec, pripomínajúca murovanú stavbu, na ktorú ukázal pri hrádzi vodnej nádrže Chtelnica, čím sa súd viac nezaoberal, pretože predmetom obhliadky nebolo zisťovanie toho, ktorá iná vec by mohla alebo nemohla byť protipovodňovou bunkou. Dvojchata ako aj druhá drevená chata, ktorú žiadal žalobca vypratať, boli v schátralom stave. Je pravdou, že do niektorých častí zatekalo, resp. boli zvlhnuté, ktorým znehodnotením sa súd nezaoberal, pretože to taktiež nebolo predmetom sporu. Počas obhliadky žalobca spočiatku nemal záujem sprístupniť dvojchatu do časti, do ktorej mal sám prístup, ktorý bol zamrežovaný, s tým, že obhliadku považoval za nezákonnú. Súd menovaného poučil, že obhliadka bola riadne nariadená, obe strany boli na ňu riadne predvolané v súlade s Civilným sporovým poriadkom, pričom vykonanie obhliadky nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu alebo priamo súvisí s predmetom sporu, ako aj nehnuteľnosti, od vlastníctva ktorej odvíja žalobca svoj žalobný nárok, je nepochybne zákonné a nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej. Po stručnom vysvetlení počas obhliadky žalobca napokon túto drevenú dvojchatu sprístupnil. Aj počas obhliadky opakovane žalobca zdôrazňoval, že žalovaný nepriniesol so sebou na obhliadku žiadne dôkazy na preukázanie jeho vlastníctva, ani projekt, ani stavebné povolenie, kde by bola uvedená parcela, na ktorej prebiehala obhliadka.
40. Rovnako počas sporu žalobca opakovane bagatelizoval význam pojmu: dvojchata, na čo žalovaná upriamovala upozorňovala pozornosť aj s odkazom na popis dvojchaty v kolaudačnom rozhodnutí z roku 1990. Za bezvýznamnú považoval žalobca aj skutočnosť, že nehnuteľnosť, príp. jej časť, ktorú žiada vypratať, nie je stavebne prepojená s drevenou nehnuteľnosťou, do ktorej má žalobca reálny prístup. Dôvodnosť žalobného nároku odvodzoval žalobca od kúpnej zmluvy, od listu vlastníctva a od platenia dane z nehnuteľností zo stavby zo základu dane 221 m2. Žalobca ďalej uviedol, že keďže časť predmetnej stavby, ktorú užíva žalovaný, nebola v KN zapísaná na žalovanú, ale na Agrostav Trnava, nemal dôvod neuzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v roku 2009. Žalovaná nepreukázala svoje vlastníctvo k žiadnej nehnuteľnosti na pozemku s parc. č. XXXX/X, ani s parc. č. XXXX/X v kat. úz. P..
41. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 4.6.2020 a 6.5.2021 žalobca predniesol súdu, že predmetnú stavbu si bol ešte pre jej kúpou obhliadnuť. Vtedy tam bol pán Miroslav Klčo, ktorý bol v danom čase zamestnancom Povodia Váhu, ktorému žalobca povedal, že má záujem o kúpu predmetnej stavby - dvojchaty. On si tam vtedy pripravoval kávu, tak mu žalobca vravel, že Agrostav ponúka žalobcovi stavbu na predaj, súčasťou ktorej je aj časť, v ktorej sa nachádzal aj on. Zároveň ho žalobca požiadal, aby dal vedieť svojmu zamestnávateľovi, že pokiaľ majú výhrady k zamýšľanej kúpe žalobcom alebo sa cítia byť ohrození, nech dajú žalobcovi vedieť. Neskôr žalobcovi oznámil, že túto informáciu posunul zamestnávateľovi, avšak žalobcovi sa nikto neozval. Pred uzavretím kúpnej zmluvy si overil žalobca stav zápisu v KN, na stavbe bolo pripevnené súpisné číslo XXX, konkrétne na bielej stene smerom od obce Chtelnica. Pred uzavretím zmluvy si na obecnom úrade overil, či právny predchodca žalovanej bol vedený ako vlastník stavby alebo jej časti na pozemku z parc. č. XXXX/X alebo č. XXXX/X alebo či bol nahlásený ako vlastník za účelom platenia daní. O vlastníckom práve žalovanej súd právoplatne rozhodol rozsudkami Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/102/2010-250 zo dňa 24.10.2013 a č. k. 15C/188/2013-139 zo dňa 4.12.2017, ktorými súd zamietol žaloby o určenie vlastníckeho práva žalovanej k predmetnej časti nehnuteľnosti. Žalovaná sa proti týmto rozsudkom neodvolala. Žalovaný podal návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorý Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor zamietol. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Piešťany podal žalovaný odvolanie, ktoré Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov zamietol, a potvrdil rozhodnutie napadnuté odvolaním. Rozhodnutie týchto správnych orgánov žalovaný nenapadol žalobou v rámci správneho súdnictva. Podľa zápisu v KN je vlastníkom celej stavby žalobca. Žalovaná nepreukázala, že by vlastnila časť nehnuteľnosti, ktorú žalobca žiada vypratať. Zo stavebného povolenia pre žalovaného zo dňa 11.6.1980, konkrétne na str. 6, bod 4./ sú uvedené pozemky v kat. úz. P., na ktorých malo
byť uskutočnené vodohospodárske dielo, pričom v tejto časti stavebného povolenia sa nenachádza žiadna parcela s číslom 2071/3 (č. l. 127, č. l. 129 rub). Z toho vyplýva, že predchodcovi žalovaného nebolo udelené stavebné povolenie na výstavbu vodného diela na pozemku s parc. č. XXXX/X. Žalobca nechápal, z akého dôvodu sa žalovaná domnieva, že je vlastníkom časti nehnuteľnosti, ktorú žiada žalobca vypratať. K fotografiám nachádzajúcim sa v spise vysvetlil, že stavba v časti, ktorá navonok pripomína stavebné spojenie dvoch rovnakých objektov, je vo vnútri stavebne prepojená. V čase, keď nadobudol dvojchatu do vlastníctva až doposiaľ, nebolo možné, ani doposiaľ nie je možné, prechádzať zvnútra stavby z jednej časti do časti, ktorú odmieta žalovaná vypratať. Tvrdenia žalovanej považuje za irelevantné. Žiadna hospodárska zmluva nie je nikde zaevidovaná. Časť stavby, ktorú odmieta žalovaná vypratať, nebola žalovanej riadne odovzdaná spolu s iným majetkom právneho predchodcu žalovanej. Protipovodňovou bunkou, podľa presvedčenia žalobcu, nie je časť stavby, ktorú kúpil, ale betónová bunka stojaca vedľa stavby, ktorú označil šípkou na fotografii (č. l. 263, 265). Za časť dvojchaty považoval drevenú chatu osadenú na bielej, murovanej, jednopodlažnej veci (zrejme stavbe). Faktúra za vodné a stočné preukazuje, podľa žalobcu, skutočnosť, že v danej lokalite je iba jedno odberné miesto na dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, za ktoré platím žalobca, a teda žalovaný poberá vodu a je producentom odpadových vôd na náklady žalobcu, keďže za celé odberné miesto platí žalobca. Pokiaľ ide o elektrinu, žalovaný má zriadené svoje vlastné odberné miesto. Obec Chtelnica neeviduje žiadnu stavbu so súpisným číslom XXX v kat. úz. P., keďže takéto súpisné číslo nebolo doposiaľ určené. Z výpisu z katastrálnej mapy, ktorý vytlačila žalobcovi na jeho žiadosť obec Chtelnica z aplikácie, je vidieť, aká stavba má pridelené súpisné číslo na pozemkoch parc. reg. CKN č. XXXX/X a č. XXXX/X na LV č. XXXX v kat. úz. P.. Táto stavba má súpisné číslo XXX, ktorej vlastníkom podľa evidencie v KN je žalobca. Platcom dane z nehnuteľnosti, a to stavby so súp. č. XXX postavenej na pozemkoch parc. reg. CKN č. XXXX/X O. Č. XXXX/X na LV č. XXXX v kat. úz. P. je výlučne žalobca, o čom predložil súdu rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností za posledných 10 rokov. Žalovaná doposiaľ nepredložila súdu žiadne daňové výmery. Predložila iba potvrdenie o platení dane, ktoré vyhotovila akási úradníčka, ktoré potvrdenie, podľa žalobcu, nespĺňa náležitosti úradnej listiny. Tento dôkaz nepovažoval žalobca za dostatočný. Nevedel, prečo by mal preukazovať svoje vlastníctvo k protipovodňovej bunke s tým, že vypratanie povodňovej bunky nežiadal. Nepovažoval za rozhodujúce, či drevená časť jeho stavby bola postavená skôr alebo neskôr než murovaná časť, za dôležité považoval, že na LV č. XXXX je zapísaná iba jedna stavba, a to dvojchata, ktorej je výlučným vlastníkom. Stavba na starej čiernobielej fotografii predloženej súdu iba k nahliadnutiu žalovanou stranou, bola, podľa žalobcu, nejakým staveniskom, a nie protipovodňovou bunkou. Žalobca predložil súdu aj LV č. XXXX pre kat. úz. P., z ktorého možno zistiť, ktoré nehnuteľnosti vlastní žalovaná, avšak protipovodňová bunka tam uvedená nie je. Žalobca argumentoval, že predložil súdu 28 dôkazov, z ktorých veľká časť je relevantných a v spôsobilej forme, t. j. v origináli alebo v potvrdenej fotokópii, a to LV č. XXXX, rozsudok OS PN č. k. 15C/188/2013-139, výmery dane, podľa ktorých žalobca zaplatil daň za posledných 10 rokov, ďalej rozhodnutie Okresného úradu Piešťany o zamietnutí návrhu na opravu chyby a potvrdzujúce rozhodnutie Okresného úradu Trnava v rámci odvolania konania o oprave chyby, ktoré zamietlo požiadavku vodohospodárov zmeniť zápis v LV č. XXXX, ďalej potvrdenie správcu dane, že žalobca platí za predmet sporu daň zo základu dane 221 m2. Odkázal na § 31 ods. 5 katastrálneho zákona, podľa ktorého vklad povolený právoplatným rozhodnutím Okresného úradu je právoplatný dňom rozhodnutia, a je záväzným, hodnoverným dôkazom zapísaným na liste vlastníctva. Proti právoplatnému rozhodnutiu o povolení vkladu nie je možné sa odvolať, podať odvolanie, ani je nie je možné preskúmať mimo alebo v rámci odvolacieho konania. Vlastníctvo a zápis na liste vlastníctva dostatočne preukazuje žalobcovo vlastníctvo k predmetu sporu, aj ďalšie dôkazy, ktoré predložil toto ešte podporujú. Žalovaný nepredložil žiadnu relevantnú spôsobilú listinu, ktorá by to mohla spochybniť. Vlastníctvo, ako jedna zo základných hodnôt chránených ústavou a Listinou základných práv a slobôd a ďalšími zmluvami a dohodami, je chránené. Žalovaná strana nikdy nebola vlastníkom predmetu sporu, a ani sa tak nesprávala. Predchodca žalovanej odovzdával terajším správcom celé vodné dielo Chtelnica. V zmluve o odovzdaní je napísané, že pri odovzdávaní nehnuteľností musia byť odovzdané s nehnuteľnosťou aj písomné listiny, ktoré umožnia novému správcovi urobiť príslušné zmeny v katastri. Ak by bola vlastníkom odovzdávaného predmetu sporu, tak by musela byť zaznamenaná žalovaná ako vlastník na liste vlastníctva, a nie je. Ak by bola vlastníkom ona, t. j. SR, tak by nemohol nehnuteľnosť kúpiť. Žalobca zamestnancov správcu žalovanej pred kúpou upozorňoval, že majú predkupné právo, a mohli predmetnú nehnuteľnosť kúpiť od Agrostavu.
42. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 4.6.2020 a 6.5.2021 právny zástupca žalovanej predniesol súdu, že rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/188/2013-139 zo dňa 4.12.2017 nezakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej, pretože v predmetnom rozsudku sa súd nezaoberal
zisťovaním skutkového stavu, ale iba naliehavým právnym záujmom žalovaného na požadovanom určení, ktorý nemal súd za preukázaný, a iba z toho dôvodu žalobu zamietol. Rovnako ani rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru, ktoré bolo potvrdené Okresným úradom Trnava, odborom opravných prostriedkov, samo osebe nepreukazuje vlastnícke právo žalobcu k protipovodňovej bunke, ktorú žalobca nesprávne považuje za súčasť jeho tzv. dvojchaty. Žalovaný nepodal žalobu v rámci správneho súdnictva proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu iba preto, že z obsahu oboch rozhodnutí správnych orgánov žalovaný usúdil, že tieto správne orgány nemohli vyhovieť návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte z dôvodu, že by museli predtým riešiť spornú otázku vlastníctva stavby, pričom spory o určenie vlastníckeho práva spadajú do právomoci všeobecných súdov SR, a nie do právomoci okresných úradov. Žalovaná strana nenamietala, že by žalobca mohol byť uvedený do omylu zo strany predávajúceho v časti označenia nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že protipovodňová bunka nie je súčasťou stavby vo vlastníctve žalobcu, vyplýva aj z kolaudačného rozhodnutia, ktorým ONV v Trnave povolil stavebníkovi, ktorým bol Agrostav Trnava, v ktorom rozhodnutí je tzv. dvojchata podrobne popísaná, a preto Agrostav Trnava mohol predať žalobcovi iba dvojchatu tak, ako je popísaná v tomto kolaudačnom rozhodnutí. Rozdiel medzi dvojchatou a povodňovou bunkou je zrejmý aj z fotografií, ktoré žalovaná predložila súdu do spisu. Dvojchata sa vyznačuje, okrem iného, aj strechou pripomínajúcou navonok dva rovnaké stavebné objekty stojace tesne vedľa seba. Navonok sa javia byť stavebne spojené. Zo zamerania adresného bodu k stavbe ďalej vyplýva, že dvojchata je postavená na pozemku s parc. č. XXXX/X, kým protipovodňová bunka je postavená na pozemku s parc. č. XXXX/X. Žalobca ako objekt protipovodňovej bunky označuje hnuteľnú vec nachádzajúcu sa na vedľajšom pozemku, ktorá navonok pripomína garáž. Z predložených dokumentov vyplýva, že v budove protipovodňovej bunky sa opakovane stretli a rokovali veľké skupiny osôb, a to až do 12 účastníkov, čo je v objekte označenom žalobcom zjavne nemožné, vzhľadom na veľkosť objektu označeného žalobcom. Stavba protipovodňovej bunky existovala už v roku 1985, zatiaľ čo spoločnosť Agrostav Trnava za účelom výstavby doškoľovacieho strediska získala do užívania časť pozemku s parc. č. XXXX/X, v tom čase označenom týmto parcelným číslom, až v roku 1988, a to na základe hospodárskej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalovanej. Táto hospodárska zmluva je v spise. Vo vzťahu k stavebnému povoleniu k Vodnej nádrži Chtelnica žalovaná poukázala na písmeno n/ na str. 4 celkom dole, ktorým bola povolená výstavba protipovodňovej bunky „včetne“ zdravotechniky vo forme montovanej chaty so suterénnou časťou. Právny zástupca žalovanej nedokázal posúdiť, či parcelné čísla z roku 1980 označené na str. 6, bod 4./ predmetného stavebného povolenia zodpovedajú parcelným číslam v súčasnosti, ale existenciu stavby považoval táto otázku za nepodstatnú. Listinné dôkazy predložené žalobcom po obhliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 8.4.2021, žiadnym spôsobom nepreukazujú vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, ktorú označuje žalovaná za protipovodňovú bunku, ktorá je nehnuteľnosťou odlišnou od stavby dvojchaty vo vlastníctve žalobcu. Platenie dane z nehnuteľnosti nepreukazuje vlastnícke právo k stavbe ako celku. Žalovaná v priebehu sporu preukázala, že daň z nehnuteľnosti, ktorú vlastní, platila. Predložené dôkazy nijako nemenia právnu argumentáciu žalovanej v tejto veci. Vychádzajúc zo zásady iura novit curia (súd pozná právo) poukázal na skutočnosť, že žalobca je v konaní o vypratanie nehnuteľností povinný preukázať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú žiada vypratať. V tomto prípade dôkazné bremeno neuniesol, naopak, žalovaná celým radom dôkazov preukázala existenciu dvoch odlišných stavieb, a to dvojchaty vo vlastníctve žalobcu a nehnuteľnosti protipovodňovej bunky vo vlastníctve žalovanej, a odkázal na písomné podania v tejto veci. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú žiada vypratať, preto nie je žalobca aktívne legitimovaný v tomto spore. Žalovaná rozsiahlym dokazovaním preukázala existenciu dvoch rozličných stavieb, stavby dvojchaty vo vlastníctve žalobcu a stavby protipovodňovej bunky vo vlastníctve žalovanej.
43. Žalobca v písomných podaniach počas sporu ďalej zdôraznil, že spory o určenie správnosti rozhodnutia správnych orgánov podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) prejednávajú správne súdy, a nie všeobecné súdy. Ku kolaudačnému rozhodnutiu ONV Výst. XXXX/XX-Š. tvrdil, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané stavebníkovi Agrostavu Trnava na celú stavbu doškoľovacieho strediska, teraz dvojchaty, tak, ako sa celá stavba nachádzala na vtedajšej parcele č. XXXX/X o výmere 221 m2, a svojím vonkajším prienikom základov do zeme tvoria hranice parcely č. XXXX/ X. Ku kolaudačnému protokolu podľa Stavebného zákona nie je potrebné uvádzať vnútorné členenie nebytových priestorov, čo nepotrebuje ani obec pre pridelenie súpisného čísla ani kataster. Pôvodná parcela č. XXXX/X o výmere 221 m2 bola rozdelená až v roku 2007 na dve časti, keďže Agrostav Trnava ju dal rozdeliť na základe GP č. XXX-XXX/XXXX zo dňa 6.11.2007, pretože ju chcel predať po častiach,
z ktorého dôvodu vznikli dve nové parcely, parc. č. XXXX/X o výmere 106 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 115 m2, na ktorých parcelách stojí celá stavba dvojchaty, t. j. na 221 m2. V protipovodňovej bunke nemohli rokovať celé skupinky osôb, a zápisnice o rokovaniach predložené žalovanou sú len ďalším balastom. V projekte na výstavbu vodného diela Vodná nádrž Chtelnica, ktorý projektoval PPÚ BA, sa pri protipovodňovej bunke uvádzalo, že v priestoroch nádrže investor plánuje osadiť, a nie postaviť, objekt pre správu vodného diela. Ako objekt bude použitý montovaný prístrešok osadený na betónové základy, ktorý projekt bol žalovaný povinný predložiť v inom spore, vedenom pod sp zn. 10C/102/2010, čo neurobil. To, čo postavil Agrostav na bývalej parcele č. XXXX/X v kat. úz. P., nie je zhodné s tým, čo mal v projekte žalovaný. Stavebné konania vo veciach výstavby vodnej nádrže mal v danom čase v kompetencii špeciálny stavebný úrad, ktorým bol KNV Bratislava, teda aj vydal pre žalovaného stavebné povolenie na vodnú nádrž a v roku 1984 aj povolenie na jej užívanie. Vodné nádrže patria medzi inžinierske stavby, a stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie vydané predchodcovi žalovaného Špeciálnym stavebným úradom nemohlo obsahovať žiadnu protipovodňovú bunku - chatu, teda nehnuteľnosť, pretože na takúto stavbu nemal špeciálny stavebný úrad povolenie, ale na to by žalovaný potreboval ešte ďalšie povolenie vydané Všeobecným stavebným úradom. Žalovaný nemohol dať stavať protipovodňovú bunku - chatu aj preto, že žiadna parcela s kmeňovým číslom XXXX, z ktorej by mohla vzniknúť parc. č. XXXX/X, nebola v stavebnom povolení predchodcu žalovaného uvedená, keďže na str. 6 stavebného povolenia zo dňa 11.6.1980 o potrebe vybudovania vodohospodárskych objektov sú uvedené iné parcely, a nie je medzi nimi ani parcela č. XXXX/X, ani parcela č. XXXX, z ktorej by mohla vzniknúť parcela č. XXXX/X. Žalobca si v tomto spore (podaním datovaným 25.10.2020) uplatnil námietku uplynutia lehôt na domáhanie sa prešetrenia správnosti rozhodnutí orgánov štátnej správy týkajúcich sa vlastníctva a majetkovej podstaty zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. P.. Žalobca argumentoval, že žalovaný ignoroval celé stavebné konanie, pričom oznámenie o začatí stavebného konania zn. Výst. XXXX/XX-K. bolo zasielané aj právnemu predchodcovi žalovaného, avšak tento sa neskôr vyjadril, že sa ho to netýka, tak ho stavebný úrad za účastníka nepovažoval, a preto mu už nebola doručovaná pošta. Žalovaný nereagoval, keď mal možnosť, a po dlhých rokoch sa domáha určenia vlastníctva bez jedinej relevantnej a spôsobilej listiny. Akékoľvek ďalšie dokazovanie považoval žalobca za neefektívne, vrátane obhliadky nehnuteľnosti nariadenej konajúcim súdom. Správnosť zápisu na LV č. XXXX pre kat. úz. P. bola na podnet SVP prešetrovaná katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany aj v odvolacom konaní odborom opravných prostriedkov Okresného úradu Trnava, a keďže lehota na podanie správnej žaloby uplynula, vznikla v danej veci už zo zákona hmotnoprávna prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú konajúci súd uplatňuje. Viackrát navrhoval, aby žalovaný predložil súdu rozhodnutia správcu dane, na základe ktorých platí takú daň. Namietal, že na obhliadku nepriniesol žalovaný žiadne dokumenty.
44. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že rozsudkom č. k. 10C/102/2010-250 zo dňa 24.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2013, súd zamietol žalobu SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, proti X.. T. N. a spoločnosti AGROSTAV Trnava, a.s. o určenie vlastníctva Slovenskej republiky k protipovodňovej bunke ako chaty bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcely registra CKN č. XXXX/X v kat. úz. P. a o určenie, že SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, má právo hospodárenia k tomuto majetku štátu. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobu na požadovanom určení v oboch žalobných nárokoch, pretože tento nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva Slovenskej republiky, ktorá sama však nebola stranou sporu. Keďže nebolo preukázané, že by Slovenská republika bola určená za vlastníka sporného majetku, žalobca nemal ani naliehavý právny záujem na určení jeho práva hospodárenia s majetkom štátu.
45. Ďalej je súdu z jeho úradnej činnosti známe, že rozsudkom č. k. 15C/188/2013-139 zo dňa 4.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2017, súd zamietol žalobu Slovenskej republiky, konajúcej prostredníctvom SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, proti X.. T. N. a spoločnosti AGROSTAV Trnava, a.s. o určenie, že Slovenská republika je výlučnou vlastníčkou protipovodňovej bunky - chaty postavenej na pozemku parcely registra CKN č. XXXX/X v kat. úz. P. a že správcom majetku štátu je SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú pre nedostatok nalievaného právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu, že žalobkyňa súdu nepreukázala, že protipovodňová bunka - chata, ktorá sa, podľa žalobkyne, nachádza na pozemku s parc. č. XXXX/ X, je nehnuteľnosťou v právnom slova zmysle tak, ako to predpokladá ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda, že ide o stavbu spojenú zo zemou pevným základom, keďže k tejto protipovodňovej
bunke nie je v katastri nehnuteľností evidované vlastnícke právo, pričom ani žalovaní v 1. a v 2. rade nie sú v KN zapísaní ako vlastníci spornej tvrdenej nehnuteľnosti (odseky 44. , 46. a 50. citovaného rozsudku). Žalobkyňa stále nevysvetlila, čo od 1.10.1976, kedy bola stavba skolaudovaná, bolo, resp. stále je prekážkou podania žiadosti o zápis stavby do KN s priloženým rozhodnutím o určení súpisného čísla, geometrickým plánom na zameranie stavby alebo kópiou katastrálnej mapy, z ktorého dôvodu možno žalobu považovať za predčasnú (odsek 53. odôvodnenia citovaného rozsudku). Keďže SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, je osobou odlišnou od Slovenskej republiky, ktorá bola žalobkyňou, a Slovenská republika nemala aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa určenia, že tento štátny podnik má právo hospodárenia s majetkom štátu, keďže takéhoto určenia sa môže domáhať iba tento štátny podnik. Pokiaľ by tento aj bol žalobcom, ani tento štátny podnik nemohol mať naliehavý právny záujem na určení, že má právo hospodárenia majetku štátu, keďže Slovenská republika nebola doposiaľ určená za vlastníka sporného majetku (odseky 55. a 56. citovaného rozsudku). Z obsahu rozsudku je teda nepochybné, že žalobu zamietol súd bez zisťovania skutkového stavu veci.
46. Súd vec právne posúdil nasledovne:
47. Podľa § 101 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
48. Podľa § 119 ods. 1 a 2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
49. Podľa§ 120 ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
50. Podľa § 120 ods. 2 OZ, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
51. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
52. Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
53. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
54. O prekážku veci rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 O.s.p. (pozn. teraz § 230 CSP) nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (porov. uznesenie NSSR sp. zn. 2Cdo/105/2013 zo dňa 27.11.2003 Zverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 15/2005).
55. Ak je žaloba (bez ohľadu na to, či ide o žalobu určovaciu alebo na splnenie povinnosti) zamietnutá bez toho, že by súd záväzne posúdil existenciu práva, právneho vzťahu alebo povinnosti medzi stranami, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (porov. rozhodnutie NSSR sp. zn. 1ObdoV/62/2008 a R 15/2005).
56. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
57. Podľa § 211 ods. 2 a 3 CSP, obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste. Súd na ňu predvolá tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie. Kto má vec, ktorá má byť predmetom
obhliadky, je povinný ju na vyzvanie súdu predložiť alebo sprístupniť. Vo výzve ho súd poučí, že ak vec nepredloží alebo nesprístupní, môže mu byť uložená poriadková pokuta. Ustanovenie o odopretí výpovede svedka podľa § 201 a o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
58. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
59. Vykonaným dokazovaním listinami, a to kúpnou zmluvou zo dňa 6.3.2009, výpismi z LV č. XXXX a č. XXXX pre kat. úz. P., výzvou zo dňa 20.2.2019, polohopisným a výškovým zameraním stavieb zo dňa 28.11.2018, zameraním adresného bodu k stavbe zo dňa 31.5.2019, oznámením zo dňa 21.9.1988 o začatí stavebného konania. stavebným povolením zo dňa 22.3.1989, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30.1.1990, rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru, o zamietnutí návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v kat. úz. P., potvrdzujúcim rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov, geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX/XX, hospodárskou zmluvou č.1/88- TT, výpismi z obchodného registra spoločnosti AGROSTAV Trnava., a.s. a SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, fotografiami nehnuteľností, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, obhliadkou nehnuteľností, a vyjadreniami strán sporu, súd mal za preukázané, že ONV, odbor výstavby a územného plánovania v Trnave stavebným povolením zn. Výst. XXXX/XXXX-T. zo dňa 22.3.1989 povolil žiadateľovi: Agrostav SPP Trnava zmenu dokončenej stavby - doškoľovacieho strediska v P. na pozemku s parc. č. XXXX/X s tým, že stavba bude dokončená najneskôr do 31.12.1989. ONV, odbor výstavby a územného plánovania v Trnave kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30.1.1990 zn. Výst. XXXX/XX-Š. povolil stavebníkovi: Agrostav Trnava, SPP, užívanie trvalej stavby
- doškoľovacieho strediska - podnikovej rekreačnej dvojchaty v kat. úz. P. na parc. č. XXXX/X na účel rekreácie a vzdelávania uskutočneného na základe stavebného povolenia vydaného týmto odborom dňa 22.3.1985 pod zn. Výst. XXXX/XXXX-T.. Stavba obsahuje: prízemie, 2x chodba, 2x schodiskový priestor, 2x spoločenská miestnosť, 2x špajza, 2x kuchyňa, 2x sprcha + chodba, 2x umyváreň, 2x WC, podkrovie, 6x izba, 2x loggia.
60. Agrostav, š. p. zanikol transformáciou bez likvidácie, a jeho právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť AGROSTAV Trnava, a. s., IČO: 31416195, ktorá vznikla zápisom do obchodného registra dňa 26.6.1992.
61. Obec Chtelnica rozhodnutím o určení, zmene, zrušení súpisného/orientačného čísla zo dňa 21.2.2007 sp. zn. 106/2007 určila súpisné /orientačné číslo: XXX/XX, t .j. súpisné číslo: XXX a orientačné číslo: XX, pre budovu: doškoľovacie stredisko - podniková rekreačná dvojchata (označenie budovy), postavenú v obci P. na pozemku s parc. č. XXXX/X, ktorej stavebníkom bol Agrostav SPP Trnava. Súpisné číslo bolo pridelené na základe žiadosti Agrostavu Trnava a.s. ku ktorej bolo pripojené kolaudačné rozhodnutie č. Výst. XXXX/XX-Š. - V. - Odb. výstavby a územného plánovania v Trnave zo dňa 30.1.1990.
62. AGROSTAV Trnava, a. s. bol zapísaný do KN ako výlučný vlastník stavby zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. P. ako dvojchata so súp. č. XXX až v roku 2007, príp. v roku 2008 (č. l. 200 súdneho spisu), vlastnícke právo ktorého do KN bolo zapísané formou záznamu pod č. Z 2019/2007 - zápis stavby, podkladom ktorého zápisu bol aj GP 177-149/2007 - 198/2008, ktorý bol autorizačne overený Správou katastra Piešťany pod č. 705/07 dňa 28.11.2007 (č. l. 137 spisu). Geometrický plán bol teda nepochybne súčasťou katastrálneho operátu minimálne odo dňa, kedy bol úradne overený, t. j. od 28.11.2007, hoci zmena v KN na uvedenom liste vlastníctva na základe tohto geometrického plánu bola vykonaná až v roku 2008, čo vyplýva z čísla zápisu zmeny (198/2008). Predmetný geometrický plán bol vyhotovený za účelom rozdelenia nehnuteľnosti a oddelenie pozemku s parc. č. 2071/5. Podľa tohto geometrického plánu, v čase jeho vyhotovenia, stavba - chata bez súpisného čísla vo vlastníctve spoločnosti AGROSTAV, a.s. sa nachádzala iba na pozemku s parc. č. 2071/3 o pôvodnej výmere 217 m2, ktorá stavba, po rozdelení parcely na dve menšie parcely na základe tohto geometrického plánu, sa nachádzala iba na novovytvorenej parcele č. XXXX/X o výmere 115 m2. Žiadna iná stavba sa nenachádzala ani na parcele č. XXXX/X s novou, zníženou výmerou 106 m2, ani na parcele č. XXXX/X o pôvodnej výmere 771 m2, ani na parcele č. XXXX/X o zníženej výmere 767 m2. Tento geometrický plán bol síce vyhotovený až potom, čo obec P. určila súpisné a orientačné číslo XXX/XX pre budovu: doškoľovacie stredisko - podniková rekreačná dvojchata (označenie budovy), postavenú v obci P. na pozemku s parc. č. XXXX/X, ktoré nebolo uvedené v geometrickom pláne s veľmi veľkou
pravdepodobnosťou iba preto, že dvojchata v čase vyhotovenia geometrického plánu nebola zapísaná v KN, a spoločnosť AGROSTAV Trnava, a.s. neoznámila vyhotoviteľovi geometrického plánu, že stavbe už bolo pridelené súpisné a orientačné číslo.
63. Napriek skutočnosti, že spoločnosť AGROSTAV Trnava, a.s. vlastnila iba stavbu - dvojchatu so súp. č. XXX postavenú na časti pozemku pôvodnej parcely registra CKN č. XXXX/X o pôvodnej výmere 217 m2, ktorá stavba bola po rozdelení parciel postavená iba na novovytvorenej parcele č. XXXX/X o výmere 115 m2, bola táto stavba nesprávne zapísaná do KN na LV č. XXXX pre kat. úz. P. ako stavba postavená na pozemkoch s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X.
64. AGROSTAV Trnava, a.s. ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2009 previedol vlastnícke právo k dvojchate do výlučného vlastníctva žalobcu ako kupujúceho tak, ako bola zapísaná v KN, a teda k stavbe - dvojchate so súp. č. 941 s tým, že táto mala byť postavená nielen na pozemku parcely registra CKN č. XXXX/X, ale aj na pozemku parcely CKN č. XXXX/X. Vklad vlastníckeho práva žalobcu k dvojchate so súp. č. XXX do KN na základe tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 15.4.2009 pod č. V XXX/XX. Podľa vyhlásenia predávajúceho v kúpnej zmluve, predmetná dvojchata bola, a podľa súčasného zápisu v KN, naďalej aj je, postavená na pozemkoch s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. V čl. III., bod 3 zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predmete prevodu neviaznu žiadne ťarchy, bremená a obmedzenia. Paradoxne, napriek tomu, hneď v ďalšom odseku upozornil žalobcu ako kupujúceho, že dvojchata bola sčasti užívaná štátnym podnikom Povodie Váhu, a je možné, že so vstupom do tejto časti disponuje tento štátny podnik, resp. jeho právny nástupca. Rovnako predávajúci upozornil žalobcu, že v časti, ktorú označený štátny podnik užíval, má tento naďalej uložené hnuteľné veci, ktoré je potrebné vyporiadať s týmto štátnym podnikom.
65. Žalovaná v priebehu celého sporu poukazovala na skutočnosť, že dvojchatou vo výlučnom vlastníctve žalobcu je iba drevená stavba navonok pripomínajúca spojenie dvoch rovnakých chát s tým, že z vnútra sú stavebne prepojené, všetky izby, schodište, sociálne zariadenia aj iné spoločné priestory sú postavené dvakrát, a sú zrkadlovo otočené.
66. Súd mal za preukázané, že žalobca mohol reálne kúpiť od spoločnosti AGROSTAV Trnava, a.s. iba dvojchatu so súp. č. XXX, t. č. postavenú na pozemku parcely registra CKN č. XXXX/X v kat. úz. P., pretože túto dvojchatu vlastnil aj právny predchodca AGROSTAVU Trnava, a. s., čo vyplýva aj z popisu dvojchaty v kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 30.1.1990. Tomuto popisu presne zodpovedá dvojchata, do ktorej má reálne prístup žalobca, čo si súd dostatočným spôsobom overil aj obhliadkou na mieste samom.
67. Je pravdou, že dvojchata vo vlastníctve spoločnosti AGROSTAV Trnava, a.s. bola pôvodne zapísaná na pozemku parcely registra CKN č. XXXX/X v kat. úz. P., a na tomto pozemku bola aj v čase určenia popisného a orientačného čísla. V čase neskoršieho rozdelenia parcely registra CKN č. XXXX/X na základe geometrického plánu zo dňa 6.11.2007 na dve menšie parcely, a to na parcelu registra CKN č. XXXX/X a parcelu registra CKN XXXX/X bola chata AROSTRAVU, a.s. postavená už iba na pozemku s parc. č. XXXX/X o výmere 115 m2. Na pozemku parcely registra CKN č. XXXX/X o výmere 106 m2 nebola evidovaná žiadna stavba, teda ani so súpisným číslom, ani bez súpisného čísla.
68. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdenia, že je vlastníkom murovanej veci (zrejme stavby) stojacej v bezprostrednej blízkosti drevenej dvojchaty, do ktorej má žalobca reálny prístup, rovnako nepreukázal, že by bol vlastníkom montovanej chaty postavenej na strešnej časti murovanej veci, keďže sa nepreukázal žiadnym právnym titulom, na základe ktorého nadobudol do vlastníctva túto murovanú vec, vrátane montovanej chaty na nej postavenej právny predchodca žalobcu, ktorým bola spoločnosť AGROSTAV Trnava, a.s. Dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca AGROSTAVU Trnava, a.s. bol iba stavebníkom, a neskôr vlastníkom stavby dvojchaty tak, ako je popísaná v kolaudačnom rozhodnutí z roku 1990, nebol však vlastníkom bezprostredne vedľa stojacej murovanej veci (zrejme stavby) a montovanej drevenej chaty na nej postavenej. Dokonca v kúpnej zmluve z roku 2009 predávajúci zdôraznil, že časť stavby užívajú zamestnanci Povodia Váhu, do ktorej často majú títo zamestnanci prístup, čím nepriamo vyhlásil, že na časti predávanej veci viaznu skutkové alebo právne vady. Preto nepravdivé bolo vyhlásenie predávajúceho v tejto kúpnej zmluve zo dňa 6.3.2009, že na predmete prevodu neviaznu žiadne ťarchy, bremená či obmedzenia.
69. Žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k veci reálne užívanej zamestnancami Povodia Váhu, a toho času zamestnancami jeho právneho nástupcu, ani vydržaním, keďže od samotného začiatku nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu táto vec reálne patrí, pretože už pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol predávajúcim upozornený, že túto vec (predávajúcim aj žalobcom nesprávne označovanú ako časť veci) užívajú zamestnancami Povodia Váhu, ktorý majú do tejto veci (nesprávne považovanej za súčasť veci) prístup.
70. V neprospech žalobcu bolo aj zistenie, že dvojchata, ktorú vlastní, do ktorej má aj reálny prístup, bola postavená neskôr, než murovaná vec (žalobcom nesprávne považovaná za časť dvojchaty). O skutočnosti, že by murovanú vec (zrejme stavbu) na pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. úz. P. niekedy bol vlastnil AGROSTAV Trnava, a. s. alebo jeho právny predchodca, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako nepreukázal ani svoje tvrdenie, že by práve na murovanej stene veci vedľa dvojchaty bolo pripevnené súpisné číslo dvojchaty. Pokiaľ by aj bolo, nič to nemení na skutočnosti, že AGROSTAV Trnava, a.s. nemohol predať žalobcovi murovanú vec (žalobcom nesprávne považovanú za časť dvojchaty), rovnako ani drevenú montovanú chatu postavenú na murovanej veci, keďže AGROSTAV Trnava, a.s. nebol vlastníkom murovanej veci postavenej v bezprostrednej blízkosti dvojchaty.
71. Iba nesprávnym zápisom v KN bol AGROSTAV, a.s. zapísaný ako vlastník dvojchaty v kat. úz. P. so súp. č. XXX s tým, že táto je postavená, podľa zápisu v KN na pozemku s parc. č. XXXX/X aj s parc. č. XXXX/X, keďže AGROSTAV Trnava, a. s. reálne nadobudol vlastnícke právo k dvojchate, v súčasnosti postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/X, čo vyplýva z geometrického plánu, na základe ktorého bola rozdelená pôvodná parcela č. XXXX/X na dve menšie parcely č. XXXX/X O. XXXX/X. Vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám, žalobca nemohol reálne nadobudnúť vlastnícke právo k murovanej veci ani k drevenej chate na nej postavenej, keďže ju predávajúci AGROSTAV Trnava, a. s. reálne nevlastnil. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že pri kúpe od nevlastníka, hoci formálne zapísaného v KN ako „vlastníka,“ nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo len s poukazom na dobromyseľnosť v údaje katastra nehnuteľností, a preto pre úspech žalobcu nepostačuje zápis v KN, že je vlastníkom dvojchaty súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v kat. úz. P.. Práve pre tento nesprávny zápis v KN žalobca po celé roky platil nesprávne daň z nehnuteľnosti postavenej na pozemkoch s parc. č. XXXX/X aj s parc. č. XXXX/X namiesto toho, aby platil iba z nehnuteľnosti na pozemku s parc. č. XXXX/X, ktorú stavbu aj žalobca reálne vlastní. Daň z nehnuteľností sú totiž zo zákona povinní platiť vlastníci, ktorí nimi sú podľa zápisu v KN, čo však nevylučuje možnú nesprávnosť zápisu v KN o osobe vlastníka.
72. Aj zo samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2009 vyplýva, že žalobcovi predal AGROSTAV Trnava, a.s. iba jednu stavbu, a to dvojchatu, z ktorého dôvodu jej mohlo byť pridelené iba jedno súpisné číslo. Pod pojmom dvojchata nemožno mať namysli dve odlišné chaty, ktoré nie sú svojím vzhľadom rovnaké ani podobné, a sú navyše od seba niekoľko metrov vzdialené, predovšetkým v prípade, ak dvojchata bola riadne popísaná v kolaudačnom rozhodnutí vydanom právnemu predchodcovi AGROSTAVU Trnava, a. s. ako jedna stavba, teda ako jedna vec. Obhliadkou na mieste samom mal súd za preukázané, že dvojchata, do ktorej má žalobca reálne prístup, nie je stavebne spojená s murovanou vecou (zrejme stavbou) vedľa drevenej dvojchaty, a tá zase nie je stavebne prepojená s drevenou chatou postavenou na strešnej časti murovanej veci. Súd mal za preukázané, že žalobca sa nesprávne domnieval, že vlastní všetky tri veci, a to 1.) nielen drevenú dvojchatu, do ktorej aj má reálny prístup, ale aj 2.) murovanú, jednopodlažnú vec (zrejme stavbu), ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu, keďže ju nevlastnil ani právny predchodca žalobcu, AGROSTAV Trnava, a.s., a 3.) montovanú, drevenú chatu postavenú na strešnej časti murovanej veci, ktorú taktiež nevlastní žalobca, keďže ju nevlastnil ani AGROSTAV Trnava, a.s. Dvojchata je reálne postavená iba na pozemku so súčasným parc. č. XXXX/X v kat. úz. P.. Murovaná jednopodlažná vec (zrejme stavba) je postavená na pozemku so súčasným parc. č. XXXX/X v kat. úz. P., na strešnej časti ktorej je osadená montovaná drevená chata, a teda aj drevená montovaná chata, ktorú žiada žalobca vypratať, je rovnako postavená na pozemku s parc. č. XXXX/X.
73. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že nie je vylúčené, že na tom istom pozemku je reálne postavených viac stavieb alebo viac hnuteľných vecí, pripomínajúcich stavy, a v KN je zapísaná iba niektorá z nich. Iba od nepridelenia súpisného čísla inej stavbe alebo inej veci na tom istom pozemku nemôže vlastník stavby zapísanej v KN odvodzovať svoje vlastnícke právo k všetkým ďalším stavbám
postaveným na tom istom pozemku s pôvodným parc. č. XXXX/X o pôvodnej výmere 217 m2, ktorá parcela bola neskôr rozdelená na dve menšie parcely. Inak povedané, skutočnosť, že podľa zápisu v KN bola na predmetom pozemku zapísaná iba jedna stavba, nevylučuje, že na tomto pozemku sa reálne nachádzalo viacero stavieb alebo hnuteľných vecí pripomínajúcich stavby, ktoré iba neboli zapísané do KN.
74. Žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok od nesprávneho presvedčenia o svojom vlastníctve veci, ktorú žiada vypratať, ktorú nesprávne považuje za súčasť svojej dvojchaty, neuvedomujúc si zákonnú definíciu súčasti veci podľa § 120 ods. 1 OZ, podľa ktorého, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Keďže ani murovaná vec (zrejme stavba), ani montovaná drevená chata osadená na strešnej časti murovanej veci nie sú, ani nikdy neboli, stavebne prepojené s dvojchatou žalobcu, nemôžu byť ani súčasťou tejto dvojchaty, z ktorého dôvodu majú aj samostatné vchody. Už pri kúpe dvojchaty bol žalobca predávajúcim upozornený o užívaní „časti dvojchaty“ zamestnancami Povodia Váhu, a práve preto mohol, a mal pristupovať ku kúpe „tejto časti dvojchaty“ s väčšou ostražitosťou o to viac, že mu predávajúci neodovzdal kľúče od „časti“ užívanej zamestnancami Povodia Váhu. Právny predchodca súčasného správcu žalovanej písomne upozornil žalobcu na skutočnosť, že tento nevlastní stavbu, ktorú žiada vypratať, že vlastní iba dvojchatu, a teda žalobca od samotného začiatku nebol v dobrej viere, že vec, ktorú žiada vypratať, reálne vlastní, a že ju riadne nadobudol od vlastníka.
75. V tomto spore nebolo potrebné zisťovanie, kto je vlastníkom veci, ktorú žiada žalobca vypratať, ale zistenie, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore na podanie vlastníckej žaloby podľa § 126 OZ, a teda či je vlastníkom veci, ktorú žiada vypratať. Podstata vlastníckych žalôb spočíva v ochrane skutočného vlastnícka, teda aj takého, ktorý aj nedopatrením katastrálneho úradu nie je zapísaný v katastrálnom operáte ako vlastník. Pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné zisťovanie, či murovaná vec a montovaná chata osadená na strešnej časti murovanej veci sú alebo nie sú stavbami podľa § 119 ods. 2 OZ, rovnako ani skúmanie dôvodov, pre ktoré neboli týmto veciam pridelené súpisné čísla.
76. Medzi stranami boli sporné tvrdenia aj v povahe a v účele veci, ktorú žiada žalobca vypratať, keďže žalobca predmetnú vec nesprávne považuje za súčasť svojej dvojchaty a žalovaná murovanú vec považuje za protipovodňovú bunku. Zisťovanie účelu využitia murovanej veci (zrejme stavby) a montovanej drevenej chaty postavenej na strašnej časti murovanej veci nebolo predmetom tohto sporu, preto sa súd účelom ich využitia nezaoberal.
77. Žalobca v priebehu sporu viackrát namietal nedostatok právneho zastúpenia žalovaného s tým, že plná moc udelená právnemu zástupcovi žalovanej nemala byť udelená osobou na to oprávnenou, keďže z plnomocenstva, ktoré sa nachádza v súdnom spise na zastupovanie žalovanej v tomto spore žalobca usúdil, že podpis generálneho riaditeľa Ing. I. Z. nie je jeho podpisom, ale podpisom pána Z.. Nakoľko tento podpis vzbudzoval vážne pochybnosti o totožnosti generálneho riaditeľa, ešte pred vykonaním predmetnej obhliadky vyzval súd právneho zástupcu žalovanej na predloženie akejkoľvek inej listiny, podpísanej tým istým generálnym riaditeľom, ktorého podpis je úradne osvedčený, ktoré osvedčenie vykonala osoba odlišná od právneho zástupcu žalovaného v tomto spore. Žalovaný na mieste obhliadky predložil súdu plnú moc udelenú SLOVENSKÝM VODOHOSPODÁRSKYM PODNIKOM, štátny podnikom, ktorú za túto právnickú osobu podpísal generálny riaditeľ Ing. I. Z., na zastupovanie v inej veci dňa 24.10.2019, z ktorej listiny súd mal za dostatočne preukázané, že podpis na plnomocenstve je podpisom Ing. I. Z.Á., napriek tomu, že sa navonok javí tak, že ide o podpis osoby s priezviskom Z.. Podpis bol úradne osvedčený na notárskom úrade v Banskej Štiavnici. Týmto považoval súd námietku žalobcu o nedostatku právneho zastúpenia žalovaného za nedôvodnú. Z výpisu z obchodného registra ohľadom SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, súd zistil, že v čase udelenia oboch plnomocenstiev, teda tak plnomocenstva na zastupovanie žalovanej v tomto spore, ako aj plnomocenstva, ktoré predložil právny zástupca žalovaného pred začatím obhliadky za účelom odstránenia pochybností o pravosti podpisujúcej osoby súd zistil, že v oboch prípadoch bol riaditeľom SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, práve Ing. I. Z., pričom podľa výpisu z obchodného registra, štatutárnym orgánom tohto štátneho podniku bol riaditeľ, a tento štátny podnik zastupuje a zaň podpisuje riaditeľ a jeho zástupcovia, samostatne.
78. K vznesenej námietke premlčania žalobcom súd iba dodáva, že vlastnícke právo nepodlieha premlčaniu, z ktorého dôvodu je námietka premlčania vznesená žalobcom nedôvodná.
79. Súd poznamenáva, že skutočnosť, že vec nemá pridelené súpisné číslo a že nie je zapísaná v KN, neznamená automaticky, že ide o vec hnuteľnú. Rovnako to neznamená, že vec bez súpisného čísla postavená v bezprostrednej blízkosti veci so súpisným číslom je z toho dôvodu súčasťou veci so súpisným číslom, v danom prípade, že by murovaná vec (zrejme stavba) mala byť súčasťou dvojchaty, a keďže na murovanej veci je osadená montovaná drevená chata, že by aj táto mala byť súčasťou dvojchaty.
80. Platenie dane z nehnuteľnosti je zákonnou povinnosťou osoby, ktorá je ako vlastník zapísaná v KN, a teda platenie dane žalobcom samo osebe nepreukazuje jeho vlastnícke právo k celému stavebnému objektu. Ani neplatenie dane z nehnuteľnosti nepreukazuje neexistenciu vlastníctva k nehnuteľnosti.
81. Právoplatný rozsudok o zamietnutí žaloby nie je prekážkou veci právoplatne rozhodnutej v prípade, ak žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a preto nedôvodná bola námietka žalobcu o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej, ktorú videl v právoplatných rozsudkoch Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/188/2013-139 zo dňa 4.12.2017 a č. k. 15C/188/2013-139 zo dňa 4.12.2017, ktorými boli žaloby zamietnuté pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení (viac odsek 54. a 55. tohto odôvodnenia). Prekážku veci právoplatne rozhodnutej už vôbec nemôže tvoriť existencia právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru, ktorým tento zamietol vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené Okresným úradom Trnava, odborom opravných prostriedkov, nakoľko vlastnícke spory, vrátane sporov o určenie vlastníckeho práva a sporov o vypratanie nehnuteľnosti, spadajú výlučne do právomoci všeobecných súdov, a nie do správneho súdnictva, ako sa nesprávne domnieva žalobca, nakoľko súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP).
82. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že žalobca viackrát v priebehu sporu písomne, aj na poslednom pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil tento rozsudok, opakovane žiadal súd o sprístupnenie príloh elektronického spisu sp. zn. 22C/36/2019, a to napriek tomu, že súd žalobcovi riadne na poslednom pojednávaní vysvetlil, že spis mu bol elektronicky sprístupnený od roku 2019 na jeho žiadosť, a že k jednotlivým dokumentom nachádzajúcim sa v elektronickom súdnom spise sa žalobca nevie zrejme dostať z dôvodu, že nemá aktivovanú dátovú schránku, keďže nemá aktivovaný čip na občianskom preukaze. Táto skutočnosť je nepochybná aj z elektronického súdneho registra, keďže žalobcovi nie je možné doručovanie súdnych písomností do dátovej schránky.
83. Súd nevykonal dôkazy výsluchom geodeta, X.. E. P., ktorý v roku 2007 vyhotovil GP č. 177-149/2007 na rozdelenie nehnuteľnosti a oddelenie pozemku parc. č. XXXX/X, ani obsahom registrových spisov právnych predchodcov žalobcu, teda Agrostavu, š. p. a spoločnosti AGROSTAV Trnava, a.s., ktorých súčasťou by mal byť aj znalecký posudok vypracovaný v rámci transformácie Agrostav-u, š.p. na akciovú spoločnosť, ktorý znalecký posudok by mal byť z toho dôvodu súčasťou registrového spisu, a predmetná nehnuteľnosť by mala byť v tomto znaleckom posudku riadne identifikovaná, ktoré dôkazy navrhla vykonať žalovaná. Tieto dôkazy nevykonal súd z dôvodu, že ich vykonanie nebolo potrebné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej.
84. Žalobca vychádzal z neprávneho presvedčenia, že by žalovaný mal povinnosť preukazovať svoje vlastníctvo k veci, ktorú žiadal žalobca vypratať, ktorú žalobca nesprávne považoval za súčasť svojej dvojchaty. Práve žalobca je povinný preukázať svoje vlastnícke právo k veci, ktorú žiada vypratať, a čomu súd poznamenáva, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa preukazuje výpisom z listu vlastníctva, a v pochybnostiach aj právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva nielen súčasným vlastníkom, ale aj predchádzajúceho vlastníka, pokiaľ sú o vlastníctve predchádzajúceho vlastníka pochybnosti, čo bol daný prípad. Žalobca sa mylne domnieval, že existencia vlastníckeho práva sa preukazuje platením daní z nehnuteľnosti, k čomu súd poznamenáva, že planenie dane z nehnuteľnosti je zákonnou povinnosťou osoby, ktorej svedčí vlastníckeho právo k nehnuteľnosti podľa zápisu v KN, pričom zápis v KN nemusí vždy zodpovedať skutočnosti, z ktoré dôvodu slovenský právny poriadok umožňuje skutočnému vlastníkovi domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva tzv. vlastníckou žalobou podanou na všeobecnom súde.
85. Nepodstatná je argumentácia žalobcu, že žalovaná nepredložila počas obhliadky listiny, ktoré žiadal žalobca, aby predložila žalovaná počas obhliadky, k čomu súd poznamenáva, že túto povinnosť žalovanej neuložil súd a zároveň žalovaná nie je povinná podrobiť sa vôli žalobcu. Súd zdôrazňuje, že dôkaz listinami sa vo všeobecnosti nevykonáva počas obhliadky nehnuteľnosti.
86. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdenia, že je vlastníkom veci, ktorú nesprávne považoval za súčasť svojej veci - dvojchaty, ktorú vec žiadal vypratať, a neosvedčil tak svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore podľa § 126 OZ.
87. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či žalobca platí alebo neplatí vodné a stočné aj za vec užívanú zamestnancami SLOVENSKÉHO VODHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, dôvody, pre ktoré murovaná vec postavená v bezprostrednej blízkosti dvojchaty a montovaná chata osadená na strešnej časti murovanej veci nemajú do dnešného dňa vlastné súpisné číslo, či sú stavbami alebo hnuteľnými vecami, či murovaná vec je alebo nie je protipovodňovou bunkou, či žalovaná je alebo nie je vlastníkom murovanej veci (zrejme stavby) a montovanej chaty osadenej na strešnej časti murovanej veci.
88. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
89. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
90. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
91. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
92. Nakoľko žalovaná bola vo veci plne úspešná, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, priznal súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).