Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/21/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov: 1/ T. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., X. I č. XX, 2/ P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., X. I č. XX, právne zastúpenej advokátom J.. J. T., G. kancelária, XXX XX U. Bystrica, Janka Kráľa 7, 3/ Martiny Kmeťovej, nar. 05. 01. 1997, bytom 962 05 Hriňová, Krivec I č. 14, proti žalovaným: 1/ M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. F. XXX, 2/ J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., R. ul. XXXX/ X, 3/ N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., T. 1. mája XX/X, 4/ J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., X. XXX/XX, za účasti intervenienta na strane žalovaných G. - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom 815 74 Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, o trovách konania štátu, na odvolanie intervenienta proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -890 zo dňa 17. 02. 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania z r u š u j e.

II. Žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ za účasti intervenienta sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania tak, že žalovanú 1/ zaviazal v rozsahu 1,72 %, žalovanú 2/ v rozsahu 32,76 %, žalovaného 3/ v rozsahu 32,76 % a žalovaného 4/ v rozsahu 32,76 %.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že potom, ako bolo o žalobe vo veci samej právoplatne rozhodnuté, zistil, že dosiaľ ešte nebolo rozhodnuté o trovách konania štátu. Konkrétne išlo o vynaložené náklady štátu za vykonané dôkazy za odmenu znalca (č. l. 437), odmenu a náhradu hotových výdavkov znalca za účasť na pojednávaní (č. l. 502) a svedočné svedkovi (č. l. 667). Pri určení rozsahu náhrady trov konania medzi žalovaných 1/ až 4/, okresný súd vychádzal podľa veľkosti jednotlivých podielov ich nadobudnutého dedičstva k celému dedičstvu po poručiteľovi - pôvodnému žalovanému H. A., zomrelému dňa 14. 06. 2016. Okresný súd pritom vychádzal z osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 02. 08. 2016.

3. Intervenient na strane žalovaných 1/ až 4/ (ďalej aj len „intervenient“) podal za súhlasu žalovaných, proti tomuto uzneseniu odvolanie, v ktorom nesúhlasil, že bolo vydané až po uplynutí cca 9 rokov od právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci samej, pričom právoplatne bolo rozhodnuté už aj o trovách konania. Rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 04. 07. 2012 a uznesenie o trovách konania nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 11. 2014, pričom o povinnosti nahradiť trovy štátu rozhodol až uznesením zo dňa 17. 02. 2021. Uviedol, že tento postup súdu je v rozpore s princípom

spravodlivosti a v tejto súvislosti aj poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18. 06. 2015, v ktorom je nemožnosť takého postupu súdu aj judikovaná.

4. Ďalej intervenient v odvolaní poukázal na pomer úspechu a neúspechu strán v spore, keďže vychádzajúc z celkovej žalovanej sumy v súhrne 131 104,06 € (ako nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, poznámka odvolacieho súdu), z ktorej bola žalobcom priznaná celková suma 61.396,78 €, bola žalovaná strana neúspešná len v rozsahu 46,83 %, a preto je nesprávne, aby bola zaviazaná na zaplatenie 100 % náhrady trov konania. V takom prípade, ak okresný súd odmietol aplikovať ust. , ktorým by zohľadnil pomer úspechu vo veci, mal okresný súd podľa intervenienta v danom prípade aplikovať ust. a zohľadniť uvedený dôvod hodný osobitného zreteľa. S poukazom na uvedené intervenient žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

5. Žalobcovia 2/ a 3/ sa k odvolaniu intervenienta nevyjadrili.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle včas podané odvolanie intervenienta prejednal, uznesenie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa (á contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania štátu postupom podľa ust. zrušil.

7. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Z predloženého spisu vyplýva, že okresný súd vo veci samej v konaní o náhradu za bolesť rozhodol rozsudkom č. k. -718 zo dňa 08. 09. 2011 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. -766 zo dňa 27. 06. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 07. 2012. Okresný súd tak vydal meritórne rozhodnutie ešte počas účinnosti prechádzajúceho civilného predpisu, teda za účinnosti (ďalej len „“).

9. Okresný súd bol pri rozhodovaní o trovách konania povinný postupovať podľa ustanovení až 151a , ktoré určovali pravidlá nielen pre rozhodovanie o trovách konania účastníkov, ale aj pre rozhodovanie o trovách, ktoré platil štát ( a ). Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa preto týkala nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu. Okresný súd tak bol podľa vtedy platnej právnej úpravy povinný v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodnúť aj o trovách štátu, prípadne v odôvodnených prípadoch vysloviť, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10. Okresný súd si vo svojom rozsudku vo veci samej zo dňa 08. 09. 2011 vyhradil v súlade s uvedeným ustanovením, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania okresný súd rozhodol prvým uznesením č. k. -793 zo dňa 22. 01. 2013, ktoré bolo rozhodnutím krajského súdu ako odvolacieho súdu č. k. -828 zo dňa 09. 10. 2013 zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Nové rozhodnutie okresného súdu o trovách konania po právoplatnosti konania vo veci samej č. k. -842 zo dňa 17. 10. 2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 11. 2014. O trovách štátu okresný súd týmto rozhodnutím nerozhodol.

11. Následne až odvolaním napadnutým uznesením okresný súd dňa 17. 02. 2021, t. j. po viac ako 8 rokoch po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ako aj po právoplatnosti rozhodnutia o trovách tohto konania, z vlastnej iniciatívy rozhodol o trovách štátu uložením povinnosti žalovaným 1/ až 4/ (dedičom po žalovanom poručiteľovi) trovy štátu zaplatiť. Odvolací súd (zhodne s názorom Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. zo dňa 18. 06. 2015 v obdobnej právnej veci) považuje vyššie uvedený postup okresného súdu za neudržateľný, a teda za nesprávny, pretože odporuje platnej právnej úprave, zvýhodňuje štát a narúša princíp právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ako aj rozhodnutia o trovách tohto konania. Súd mal v rozsudku rozhodnúť o celom predmete konania ( ). V prípade ak tak neurobil, mohol v súlade s citovaným ustanovením i

bez návrhu rozsudok doplniť, ale len do jeho právoplatnosti. Po jeho právoplatnosti však len vtedy, ak návrh podal účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku, pokiaľ súd opomenul o niektorej časti predmetu konania rozhodnúť (napr. o trovách alebo o predbežnej vykonateľnosti). Pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

12. Ak si aj okresný súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a súčasne v tomto „režime“ aj o trovách konania rozhodol uznesením ( 17.10.2014 ), a pre prípad opomenutia rozhodnúť v tomto uznesení o trovách konania o trovách štátu, mal možnosť vydať dopĺňacie uznesenie, avšak tiež len do jeho právoplatnosti ( ). K nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o trovách konania došlo ku dňu 25.11.2014, teda pred účinnosťou .

13. Ochrana záujmov štátu spočívajúca v povinnosti súdu rozhodnúť o trovách, ktoré štát platil, je úradnou povinnosťou konajúceho súdu. Táto povinnosť mu v čase rozhodovania vo veci samej vyplývala aj z ust. , v zmysle ktorého bol súd povinný rozhodnúť o trovách štátu aj bez návrhu. Pokiaľ okresný súd v danej veci o nich nerozhodol ani najneskôr v rámci rozhodnutia, ktorým rozhodol o trovách účastníkov konania (č. k. -842 zo dňa 17. 10. 2014), bolo vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr osobitným uznesením vydaným dňa 17. 02. 2021 takmer po uplynutí deviatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresnému súdu oprávnenie na tento postup neumožňuje ani súčasný právny stav ( ). Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (por. závery Ústavného súdu Českej republiky vyslovené v náleze z 11. 2. 2004 sp. zn. a aj v náleze z 10. 12. 2014 sp. zn. ).

14. Na základe uvedených záverov preto dovolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnuté uznesenie okresného súdu o náhrade trov štátu postupom podľa ust. zrušiť. Ďalšími odvolacími námietkami intervenienta sa odvolací súd z tohto dôvodu nezaoberal.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. konštatujúc, že v zmysle zásady úspechu v konaní podľa ust. , by boli žalovaní 1/ až 4/ za účasti intervenienta v odvolacom konaní úspešní v plnom rozsahu. Keďže žalovaným 1/ až 4/ za účasti intervenienta trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že im náhradu týchto trov konania nepriznal ( viď. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. ).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).