Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/15/2013

Identifikačné číslo spisu: 6710205257 Dátum vydania rozhodnutia: 18.06.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Švecová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6710205257.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého S. H., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky S.. Z. V., nar. X. X. XXXX, bývajúcej vo L., J. H. XXXX/XX a otca S. H., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho v O. J., I. XXX/X, o návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 25. apríla 2013 č. k. -268 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. júla 2013 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. júla 2013 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Zvolen z 25. apríla 2013 č. k. -268 z r u š u j e.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom z 10. apríla 2012 č. k. -255 zamietol návrh matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť podľa vyznačenia v spise 10. mája 2012.

Následne Okresný súd Zvolen uznesením z 25. apríla 2013 č. k. -268 uložil matke povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 325,36 Eur, a to v mesačných splátkach po 23,24 Eur počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vždy do pätnásteho dňa v mesiaci na príjmový účet súdu vedený v Štátnej pokladnici, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich. Takto rozhodol poukazujúc na to, že štát platil znalečné za znalecké dokazovanie nariadené na žiadosť matky, preto jej vznikla povinnosť uhradiť tieto trovy podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie matky uznesením z 2. júla 2013 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti matke zaplatiť

náhradu trov štátu potvrdil. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou, pričom v súvislosti s odvolacími námietkami matky uviedol, že rozhodnutie o trovách preddavkovaných štátom nie je nedielnou súčasťou rozsudku vo veci samej, pretože nemá viazaný význam so samotným predmetom konania, a okrem toho rozhodnutie vo veci samej nemohlo voči štátu nadobudnúť právoplatnosť, pretože mu nebolo vôbec doručené.

Na základe podnetu matky podal proti označeným uzneseniam prvostupňového i odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol obe uznesenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi. Uviedol, že právny záver súdov nemá oporu v platnej právnej úprave a je v rozpore s § 166 ods. 1 O. s . p. Súd prvého stupňa totiž rozhodol o trovách štátu takmer rok po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bez toho, aby účastníci konania navrhli doplnenie rozsudku. Namietal tiež, že právny záver odvolacieho súdu o možnosti doplniť rozhodnutie kedykoľvek, ak nebolo doručené štátu, nemá oporu v platnej právnej úprave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu matky ako účastníčky konania ( a ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenia a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa veta prvá v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije.

Podľa ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Citované ustanovenie veta prvá treba podľa názoru dovolacieho súdu interpretovať v spojitosti s odsekom 3 veta prvá tohto ustanovenia, t. j. tak, že pokiaľ súd nerozhodne, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom má povinnosť rozhodnúť o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak napriek tomu o trovách konania v rozhodnutí vo veci samej nerozhodne, môže o nich v zmysle citovaného ustanovenia rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom, a to na návrh účastníka podaný do pätnástich dní od doručenia rozsudku, alebo môže rozsudok doplniť aj bez návrhu, no len do doby, kým nenadobudne právoplatnosť. Je teda vylúčené, aby dopĺňal rozsudok z vlastnej iniciatívy až po jeho právoplatnosti.

Ustanovenia § až 151a určujú pravidlá nielen pre rozhodovanie o trovách konania účastníkov, ale aj pre rozhodovanie o trovách, ktoré platil štát ( a ). Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa preto týka nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto trovách opomenie rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudne právoplatnosť.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol o trovách štátu a ani nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne takmer rok po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z vlastnej iniciatívy uznesením rozhodol o trovách štátu uložením povinnosti matke zaplatiť ich. Odvolací súd považoval takéto rozhodnutie za správne

poukazujúc na to, že rozhodnutie vo veci samej nebolo štátu doručené, preto voči nemu nenadobudlo právoplatnosť a netvorilo prekážku pre rozhodnutie o trovách štátu.

Dovolací súd (zhodne s názorom generálneho prokurátora) považuje vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu za neudržateľný, a teda za nesprávny, pretože odporuje platnej právnej úprave, zvýhodňuje štát a narúša princíp právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu matky bol totiž riadne doručený účastníkom konania, a to matke, otcovi a kolíznemu opatrovníkovi, preto nadobudol právoplatnosť. Nebolo povinnosťou prvostupňového súdu doručovať tento rozsudok aj osobitne štátu (konajúcemu súdu), pretože nešlo o prípad upravený v , v zmysle ktorého ak sa má podľa rozsudku plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd, účastníkom konania je v tejto časti aj štát, za ktorý koná príslušný súd. Ochrana záujmov štátu spočívajúca v povinnosti súdu rozhodnúť o trovách, ktoré štát platil, je úradnou povinnosťou konajúceho súdu. Táto povinnosť mu vyplýva z , v zmysle ktorého o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. Pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich bez návrhu ani do právoplatnosti rozsudku, bolo vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr mimoriadnym dovolaním napadnutým uznesením, vydaným navyše takmer po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora vyčítajúce súdom v základnom konaní nesprávne právne posúdenie veci bolo preto dôvodné. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že nerešpektovanie ustanovenia súdom prvého stupňa i odvolacím súdom malo za následok aj porušenie článku 2 ods. 2 (ďalej len „“), podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a tiež porušenie článku 13 ods. 1 písm. a) , podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (por. závery Ústavného súdu Českej republiky vyslovené v náleze z 11. 2. 2004 sp. zn. a aj v náleze z 10. 12. 2014 sp. zn. ).

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa v spojení s uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Nerozhodol však o vrátení veci na ďalšie konanie, pretože takéto konanie z povahy veci (z dôvodov, pre ktoré boli uznesenia zrušené) neprichádza do úvahy.

Matke maloletého úspešnej v konaní o mimoriadnom dovolaní a ani ostatným účastníkom dovolací súd náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože im v súvislosti s ním žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.