Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 411/2026
PDF · 186.85 KB
No categories available
III. ÚS 411/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky STM POWER a.s., Lieskovec 598/75, Dubnica nad Váhom, zastúpenej Mgr. Dušanom Oravcom, advokátom, Laurinská 2, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/211/2016 zo 17. februára 2025 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.
2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/211/2016-1618 z 26. marca 2024, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. mája 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky vo veci jej poplatkovej povinnosti. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania.
2. Sťažovateľka žiada odložiť vykonateľnosť uznesenia okresného súdu č. k. 36Cb/211/2016-1618 z 26. marca 2024 vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia.
3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalovanej stranou konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 36Cb/211/2016, v ktorom sa žalobca
(Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) domáhal zaplatenia 5 998 810,98 eur s príslušenstvom. Rozsudkom okresného súdu z 8. januára 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. augusta 2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 26. júna 2022 bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi celú žalovanú sumu s príslušenstvom. Zároveň bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
4. Uznesením Okresného súdu Žilina uverejneným v Obchodnom vestníku 6. februára 2023 bolo začaté reštrukturalizačné konanie sťažovateľky. Uverejnením ďalšieho uznesenia konkurzného súdu v Obchodnom vestníku 28. februára 2023 došlo k povoleniu reštrukturalizácie sťažovateľky. Napokon uverejnením uznesenia konkurzného súdu v Obchodnom vestníku 2. januára 2024 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a zároveň došlo ku skončeniu reštrukturalizácie.
5. Vyššia súdna úradníčka uznesením z 26. marca 2024 uložila sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby 33 193,50 eur. V sťažnosti proti tomuto uzneseniu sťažovateľka namietala uloženie súdneho poplatku napriek tomu, že zverejnením o skončení reštrukturalizácie došlo ex lege k zastaveniu konania okresného súdu sp. zn. 36Cb/211/2016. Uznesenie bolo vydané v rozpore s § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Zároveň nebola rešpektovaná lehota daná § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Poplatková povinnosť bola uložená v značnej výške, čo môže spôsobiť nesplnenie reštrukturalizačného plánu a ohrozenie uspokojenia veriteľov. Súdny poplatok je príslušenstvom pohľadávky priznanej meritórnym rozsudkom a takáto pohľadávka sa podľa § 138 ods. 2 ZKR v prípade potvrdenia plánu súdom považuje za odpustenú.
6. Okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľky zamietol. Konštatoval, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vznikla dňom jej podania, t. j. 15. júla 2016, a to žalobcovi ako poplatníkovi, ktorý žalobu podal. Žalobca – Slovenská republika, je však podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) od poplatku oslobodený. Rozsudkom okresného súdu z 8. januára 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 29. júna 2022 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V takom prípade v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch mal odo dňa právoplatnosti meritórneho rozsudku, t. j. od 13. augusta 2022, povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby žalovaný. Preto bola uznesením z 26. marca 2024 žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti nebolo vydané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 13 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch. Povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby nevznikla počas reštrukturalizácie žalovaného, preto nie je možné aplikovať § 138 ods. 2 ZKR.
II. Argumentácia sťažovateľky
7. Sťažovateľka predkladá argumentáciu v niekoľkých líniách. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok uznesením vyššieho súdneho úradníka považuje za nezákonné, pretože z § 156 ZKR rezultuje zastavenie konania vedeného na okresnom súde pod sp zn. 36Cb/211/2016. Okresný súd mal pritom vedomosť, že bola povolená reštrukturalizácia, avšak účinky reštrukturalizácie nebral do úvahy. Namieta nedostatočné posúdenie časových aspektov rozhodnutia o súdnych poplatkoch s ohľadom na ukončenú reštrukturalizáciu.
8. V tejto súvislosti nesúhlasí s vylúčením účinkov reštrukturalizácie, k čomu došlo tým, ako okresný sú ustálil okamih vzniku povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch je naviazaná na samotný výsledok konania (meritórny rozsudok), a nie na právoplatnosť uznesenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý len vypočítava výšku súdneho poplatku. Pohľadávka na zaplatenie súdneho poplatku tak vznikla pred reštrukturalizáciou. Je nespravodlivé, aby v dôsledku výkladu zákona o súdnych poplatkoch mala takáto pohľadávka výhodnejšie postavenie ako iné, ktoré vznikli pred reštrukturalizáciou. Okresný súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s námietkou okamihu vzniku predmetnej pohľadávky, teda či ide o pohľadávku prednostnú alebo nie. Namiesto toho arbitrárne konštatoval, že nebola preukázaná existencia pohľadávky, ktorá sa mala uplatniť v reštrukturalizácii. Súdny poplatok bol splatný podaním návrhu (rok 2016), povinnosť zaplatiť súdny poplatok mala byť súčasťou výroku rozhodnutia vo veci samej. Ak by súd túto povinnosť uložil už v rozsudku vo veci samej, bolo by nepochybné, že pohľadávka vznikla pred reštrukturalizáciou a mala by sa uplatniť prihláškou. Naproti tomu uznesenie o súdnom poplatku bolo vydané až 26. marca 2024, teda po reštrukturalizácii sťažovateľky. K vydaniu uznesenia o súdnom poplatku došlo neskoro a spôsobom, ktorý založil nový dlh.
9. Súdny poplatok v prejednávanej veci je súčasťou trov konania štátu, rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok malo byť preto vydané v lehote podľa § 262 ods. 2 CSP. Okresný súd rozhodnutím o súdnych poplatkoch vydaným viac ako rok po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej porušil čl. 2 ods. 2 CSP a nerešpektoval rozhodnutie vyšších súdnych autorít (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 15/2013 z 18. júna 2015). Rozhodnutím o prechode poplatkovej povinnosti zo žaloby došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prieťahovému aspektu čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd neprihliadol na argumentáciu sťažovateľky, nedal na ňu odpoveď a zároveň nesprávne vyložil ustanovenia CSP a zákona o súdnych poplatkoch. Tým porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.
10. Sťažovateľka zároveň uvádza, že v čase vydania napadnutého uznesenia bola oslobodená od súdnych poplatkov (za podané dovolanie z 12. októbra 2022, pozn.). Okresný súd nekonal v súlade s princípom právnej istoty v zmysle č. 1 ods. 1 ústavy, čo malo za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
11. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, a preto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) v celom rozsahu.
13. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tiež navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom 26. marca 2024. Jeho vykonateľnosťou totiž podľa sťažovateľky došlo k ohrozeniu zmyslu a účelu reštrukturalizačného konania, ktorým je jednak postupné kolektívne uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok a jednak ozdravenie podniku a pokračovanie v podnikateľskej činnosti, a to aj tým, že uznesením vyššieho súdneho úradníka v spojení s napadnutým uznesením bol založený tzv. nový dlh, teda dlh, ktorý je splatný po reštrukturalizácii, a to napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky vznikol pred jej reštrukturalizáciou. Ak by bolo možné aj po skončení reštrukturalizačného konania vydávať rozhodnutia v ex lege zastavených konaniach, na základe ktorých by boli vyrubené a vymáhané súdne pohľadávky, u ktorých došlo k zániku nároku, resp. rozhodnutia o súdnych poplatkoch, a ktoré by tak aj po skončení ozdravného procesu nanovo začali ozdravený podnik zaťažovať neočakávanými výdavkami, celý proces reštrukturalizácie by tým bol zmarený.
14. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.
15. Sťažovateľka navrhuje odložiť vykonateľnosť uznesenia č. k. 36Cb/211/2016-1618 z 26. marca 2024 vydaného vyšším súdnym úradníkom. Ústavný súd k tomuto konštatuje, že koncepcia vykonateľnosti uznesení obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku vychádza z pravidla (§ 238 ods. 3 CSP), podľa ktorého ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. To v konečnom dôsledku znamená, že podanie sťažnosti proti uzneseniu nemá suspenzívne účinky na jeho vykonateľnosť, ale len na jeho právoplatnosť (§ 247 CSP).
16. Špecifická koncepcia vykonateľnosti uznesení vydaných vyššími súdnymi úradníkmi preto odôvodňuje výklad § 129 zákona o ústavnom súde, resp. jeho uplatnenia na okolnosti veci sťažovateľky tak, aby sa účel dočasného odkladu vykonateľnosti nezmaril. To umožňuje odložiť vykonateľnosť uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktoré v aktuálnom procesnom stave má charakter exekučného titulu a jeho núteným výkonom môže dôjsť k definitívnym zásahom do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok, hoci ústavný súd ešte meritórne nerozhodol, či výsledky rozhodovania okresného súdu o výške náhrady trov konania predmetné základné právo porušujú. Preto ústavný súd návrhu sťažovateľky vyhovel a odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu č. k. 36Cb/211/2016-1618 z 26. marca 2024 vydaného vyšším súdnym úradníkom, a to až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júla 2026
Robert Šorl
predseda senátu