Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-148-2010.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/148/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Jombíkovou vo veci starostlivosti o mal. S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Z.. H. XX, t. č. L., Y.. I. XX a S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. J., Š. X o návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého podala návrh na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska s odôvodnením, že s otcom dieťaťa nie sú manželia. Maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti rozsudkom OS Zvolen 8P 32/2008-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 06. 2008. Nezhody medzi ňou a otcom dieťaťa vyústili do odchodu otca zo spoločnej domácnosti. S otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky. Žiadala otca o súhlas na zmenu priezviska maloletého S. H. na priezvisko „V.“, ale otec jej súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska nedal. Maloletý stratil k otcovi akýkoľvek citový vzťah. Otec si neplní svoje povinnosti k dieťaťu, hlavne platenie výživného. Bola nútená podať návrh na začatie exekúcie dňa 21. 01. 2010 u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára Exekútorský úrad Detva pod sp. zn. č. D. X/XXXX. Výživné bolo určené vo výške 165,97 Eur. Dňa 06. 11. 2008 podal otec žiadosť o zníženie výživného na 82,98 Eur, čo mu bolo zamietnuté rozsudkom 5P 592/2008. V odvolacom konaní aj Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Ako slobodná matka trávi väčšinu času so svojim otcom F.. S. V., ktorý jej pri výchove a starostlivosti o maloletého pomáha. Ich vzťah je veľmi blízky. Otec maloletého nemá takmer žiadny vzťah k rodine. Jeho matka už nežije a s otcom prerušil kontakty. Tým chce poukázať na to, že maloletý ani nevie, že má ešte jedného starého otca. Pociťuje absolútny nezáujem o maloletého zo strany rodiny otca dieťaťa. Maloletý pozná len rodinu z matkinej strany. Od troch rokov veku maloletý S. chodí do predškolského zariadenia. Je veľmi vnímavý a rozumný. Naučil sa svoje meno, meno matky a svojho starého otca S. V.. Začal jej klásť otázky, prečo sa on volá inak ako maminka a starký, ktorého pozná. Jej vysvetlenie, že má meno po otcovi nevedel pochopiť a nechcel akceptovať, sám sa začal predstavovať S. V.. Onedlho pôjde do školy a pri jeho citlivej povahe by bolo správnejšie, aby boli priezviská ich oboch rovnaké. Podľa jej názoru vôbec nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti dieťaťa k otcovi rodičovi, ktorý o neho nemá záujem. Dňa 9.4.2010 telefonicky ponúkla otcovi dohodu o zmene priezviska maloletého, ktorý nesúhlasil s odôvodnením, že „on má platiť výživné, aj súhlasiť so zmenou? Nie!“ Z toho usudzuje, že so zmenou priezviska otec nesúhlasí len preto, aby ju (dieťa) potrestal za to, že musí prispievať na jeho výživu. Ak by nemusel platiť výživné, už by mu nezáležalo na tom, aby dieťa nenosilo jeho meno. Domnieva sa, že otec môže
ľúbiť svoje dieťa, aj keď nebude nosiť priezvisko H.. Pri narodení dieťaťa súhlasila s tým, aby maloletý nosil priezvisko po otcovi, jej lásku k nemu zápis v rodnom liste neovplyvnil. Myslela si, že ich vzťah s otcom bude trvalý a dieťa bude hrdé, že sa volá rovnako ako jeho otec. Dôvody, prečo maloletý prijal priezvisko otca pominuli. Dieťa žije v rodine V., je v jeho záujme a v súlade s jeho vôľou, aby sa tak aj volal. Ak otec nie je tak veľkorysí, aby pred svojim hnevom uprednostnil city a záujem dieťaťa, je nútená v zmysle § 40 ods.3 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine požiadať súd, aby svojim rozhodnutím nahradil súhlas otca so zmenou priezviska, preto navrhuje vydať rozsudok s tým, že súd dáva za S. H., otca maloletého S. H., nar. XX.X.XXXX súhlas matke dieťaťa Z. V. na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého S. z terajšieho priezviska „H.“ na nové priezvisko „V..
Z výsluchu matky súd zistil, že trvá na návrhu v celom rozsahu, pričom sa pridržala dôvodov v ňom uvedených. Návrh podala z dôvodu, že s otcom dieťaťa neboli manželia, pričom pri narodení sa dohodli na priezvisku H., kedy urobila chybu. Otec o dieťa záujem nejaví, t.č. už výživné platí pravidelne. Mali mimosúdnu dohodu s tým, že sa bude s dieťaťom stretávať každú druhú nedeľu, pričom táto sa z jeho strany nerealizuje. Stretávajú sa raz za mesiac, pričom dieťa odmieta ísť k otcovi, taktiež býva aj choré. Navrhla otcovi, aby sa informoval o jeho zdravotnom stave, čo neurobil. Asi pol roka má maloletý problémy s priezviskom v škôlke, čo môžu potvrdiť učiteľky. Keďže maloletý žije v rodine V., je v jeho záujme, aby mal priezvisko V..
Otec s návrhom nesúhlasil, potvrdil, že ho matka telefonicky oslovila v deň ako bolo v návrhu. Bolo to skôr s tým, že ho požiadala, aby sa dieťaťa zriekol. Potvrdil, že sa s ním stretáva raz za mesiac, naposledy to bolo pred mesiacom, nakoľko absolvoval predoperačné vyšetrenia a operáciu. Keď bol s ním naposledy, problémy neboli, tieto nastali, keď sa matka vrátila z dovolenky. Posledné stretnutie prebehlo v kľude. Ďalší termín by mal byť 13. 06. 2010. Potvrdil, že 4 mesiace neplatil plné výživné 160 Eur, zasielal po 100 Eur, pričom matka podala návrh na exekúciu. T. č. výživné uhrádza pravidelne. Naďalej žije sám.
Kolízny opatrovník považoval na túto dobu návrh matky za predčasný s prihliadnutím na vek maloletého.
Súd na základe vykonaného dokazovania, rozsudkom OS Zvolen 5P/148/2010-142 zo dňa 27. 03. 2010 návrh matky zamietol z dôvodu, že sa vedie konanie na návrh otca o úprave styku, nakoľko mimosúdna dohoda rodičov o úprave styku sa nerealizovala pravidelne. Súd v tomto konaní mal preukázané, že od podania návrhu došlo k zmene pomerov s prihliadnutím k tomu, že matka v súčasnej dobe už nebýva so svojim otcom, t.j. starým otcom maloletého, ale so svojim priateľom, ktorý má odlišné priezvisko. Aj keď sa maloletý stotožnil s priezviskom matky, súd mal za to, že návrh na túto dobu je predčasný, pričom neobstojí dôvod, že otec by odišiel na misiu, pričom by sa ťažšie získal jeho súhlas do budúcna na zmenu priezviska.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 16CoP/63/2010-159 zo dňa 16. 12. 2010 rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodu, že sa stotožnil s názorom matky, že v súdenej veci súd rozhodol predčasne bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku ktorej skutočnosti vec neposúdil ani právne správne. Zo spisu 5P/150/2010 sa vedie aj konanie o úprave styku, v ktorom je nariadené znalecké dokazovanie, v rámci ktorého by sa súdny znalec ( prípadne znalci ) mohli vyjadriť aj k otázke vhodnosti zmeny priezviska maloletého, čoho sa domáha matka maloletého a s čím v podstate súhlasí aj kolízny opatrovník maloletého. Vykonanie znaleckého dokazovania v tomto smere by bolo v záujme a v prospech maloletého dieťaťa, a preto bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere (dá podnet na doplnenie dokazovania v konaní o úprave styku, prípadne sám nariadi znalecké dokazovanie), pričom súd zváži, či do obdržania znaleckého posudku vo veci preruší konanie v súdenej veci. Po doplnení dokazovania okresný súd o veci znovu rozhodne.
Súd opätovným výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom S.. L. Y., znaleckým posudkom zo spisu 5P/150/2010 vypracovaného S.. X. M. ako aj jej výsluchu zistil tento skutkový stav:
Matka založila do spisu písomnú výpoveď na pojednávaní v 3 vyhotoveniach, pričom žiadala podanie zaprotokolovať v plnom znení:
Maloletému S. sa blíži školský vek, zmena prostredia kolektívu, ako aj výchovných pracovníkov. V januári 2012 je zápis do školy a bola by som rada, keby som ho zapísala už s priezviskom V., aby
ho spolužiaci od 1. ročníka poznali pod týmto priezviskom. Chcem, aby na rodičovské združenie prišla matka V. synovi V. a nie synovi H.. Je to pre niektorých jedincov možno nepodstatný detail, ale už dne sa stretávame s nedorozumeniami, ktoré zapríčinila práve odlišnosť našich priezvisk napr. „ platobný výmer“ za komunálny odpad, ktorý musím vybavovať osobne, nakoľko už tretí rok nám nebol doručený. Už za tú krátku dobu čo je S. na svete som sa stretla párkrát s nedorozumeniami, ktoré bolo zapríčinené odlišnými priezviskami, čoho by som sa chcela do budúcna vyvarovať. Pomaly budem musieť chodiť s rodnými listami a občianskym preukazom, aby mi verili, že je to môj syn.
Ďalej uviedla, že sa nestotožňuje s posudkom maloletého a to konkrétne na strane 4 v II. odstavci a to objektívne psychicky : až po záver, pričom žiadala, aby v tejto veci bola vypočutá znalkyňa za účelom objasnenia.
Otec naďalej nesúhlasil so zmenou priezviska, pričom sa stotožnil so závermi znalkyne ohľadom zmeny priezviska. Na dotaz uviedol, že čo sa týka úpravy styku dieťaťa, dieťa ho neodmieta, má problém len za prítomnosti matky.
Kolízny opatrovník sa stotožnil so závermi znaleckého posudku ohľadom zmeny priezviska, pričom doporučil vypočuť znalkyňu, tak ako uviedla matka.
Na ďalšom pojednávaní matka uviedla, že nakoľko je maloletý zverený jej, od narodenia bývajú v byte jej otca. Narodil sa v období, keď študovala. Celé tehotenstvo bola sama, lebo jeho otec bol na misii. Necelý rok bývali všetci spolu ona, otec, S. a S.. Po odchode otca do svojho domu začali u nich nezhody. Musela sa učiť, on tárať, čo nazval v ambulancii klinickej psychológie profesionálnou kondíciou. Rozišli sa v období, keď končila 3. ročník a pripravovala sa na štátnu záverečnú skúšku bakalár. I toto zvládla s pomocou svojej rodiny. S. v troch rokoch začal navštevovať MŠ, do ktorej ho vodila ona a jej otec. Dnes bude mať už 5 rokov, jeho biologický otec bol v škôlke jedenkrát. Styk s ním bol minimálny. Dôvodom bolo najskôr úprava a prerábanie kúpeného bytu ( 17. 09. 2008 ), no a nakoniec aj nezáujem maloletého s ním odchádzať. Jeho zaneprázdnenosť s prerábaním bytu sa otec sám odmlčal na pomerne dlhú dobu. Od svojho narodenia žije maloletý s jej rodinou, rodinou V.Á.. Rodinu H. okrem svojho otca nevidel, nikoho nepozná. O necelý rok v januári 2012 pôjde S. zapísať do školy a toto je hlavný dôvod, prečo žiada o zmenu priezviska už teraz. Nesúhlasí s vyjadrením, že maloletý by sa mal vyjadriť k zmene mena až v čase, kedy to bude chápať. Tvrdí, že to chápe už dnes, čo tvrdí i škôlka, znalec nedefinoval ten pravý čas. Ďalším dôvodom na zmenu priezviska je fakt, že sa stretávajú s nedorozumeniami, ktoré zapríčiňuje odlišnosť ich priezvisk. Toto musí dokazovať rodným listom, že je to naozaj jej syn. Navrhuje, aby nový znalec navštívil škôlku, zblížil sa so synom a potom napísal objektívne posudok na zmenu priezviska. Trvala na zmene priezviska z H. na V..
Otec k výpovedi matky uviedol, že nie je pravdou, že syn nebol u neho, nakoľko dal prednosť rekonštrukcii bytu, nakoľko syn bol u neho po rekonštrukcii čo vedia aj na sociálke, nakoľko boli šetriť pomery. So zmenou priezviska naďalej nesúhlasí.
Z výsluchu znalkyne S.. X. M. súd zistil, že naďalej sa pridržiava písomne vypracovaného znaleckého posudku, pričom na dotaz matky, čo sa týka znaleckého posudku na strane 11 II. odstavec znalkyňa uviedla, že nevidí v tom žiadne protirečenie lebo celý odstavec je logický, kde bola podchytená situácia, ktorá bola v čase vyšetrenia s tým, že maloletý neprejavil záujem volať sa V., kde prešla k rizikám, ktoré zmena priezviska obnáša pre vývin dieťaťa, vzhľadom k jej praxi.
Matka k vyjadreniu znalkyne uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia zo škôlky, kde maloletý chodí 2 roky.
Kolízny opatrovník sa pridržal vyjadrenia z predchádzajúceho pojednávania, pričom návrh matky sa t. č. javí ako predčasný, pričom sa stotožnil so závermi znaleckého posudku. Podľa nich je potrebné dať dieťaťu šancu, aby sa s otcom bližšie spoznalo.
Matka naďalej trvala, že posudok znalkyne je neobjektívny a trvala na novom posudku, pričom súdu zašla aj otázky pre znalca.
Z kontrolného znaleckého posudku S.. L. Y. zo záverov súd zistil, že vek vhodný pre dieťa na zmenu s ohľadom na vývoj jeho identity je do obdobie nástupu do školy. Počas povinnej školskej dochádzky
nie je vhodné meniť dieťaťu priezvisko. Stotožnenie s rodičmi slúži ako obohatenie detskej identity, posilňuje jeho sebavedomie, zároveň mu pomáha diferencovať žiadúce a nežiadúce vlastnosti a prejavy správania sa, ktoré by si malo dieťa osvojiť. Prijatím rodičov, citovo blízkych autorít, ako vzorov sa voľba vhodnej alternatívy zjednoduší. Súčasťou identity sa stáva čokoľvek, čo k dieťaťu nejakým spôsobom patrí t.j. jeho osobné teritórium. Jeho vymedzenie môže byť rôzne, rovnako aj obsah. Vzhľadom na závery vlastného psychologického vyšetrenia a pri adekvátnej spolupráci s dieťaťom neodporúča zmenu priezviska. Súhlasí, že postoj maloletého je utváraný v prostredí, „ v ktorom nemá primeraný kontakt s otcom, nemá možnosť otca poznať, čiže jeho snaha je založená na jeho deficitnom poznaní a deficite komunikovania s otcom.“ ( posudok S.. X. M. str. 11, odsek druhý zo dňa 01. 02. 2011 ). Ako dôvod uvádza: je dôležité upraviť styk s otcom a dieťa vhodným spôsobom týmto smerom pripraviť najmä zo strany matky. Vytvorí sa priestor pre doplnenie „deficitného prostredia“ a na základe zážitku dieťaťa s otcom sa výrazne môže zmeniť aj celkový postoj k zmene priezviska ( citová zložka postoja a zážitok ). Ak by bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom do budúcna, toto môže výrazne ovplyvniť rozhodnutie maloletého dieťaťa, čo sa týka priezviska. Jeho túžba zmeniť priezvisko je prejavom, ktorý je sugestibilne spravovaný a intenzívne ovplyvnený „detskou dušou“, čiže vývinovou nezrelosťou kognitívnych funkcií a celkovou nezrelosťou v oblasti identity a identifikácie.
V priebehu ďalšieho pojednávania matka svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov ospravedlnila, pričom písomným podaním zo dňa 10. 04. 2012 žiadala o povolenie zmeny priezviska na základe Zákona NR SR o zmene a priezvisku v súlade s § 8, pretože táto zmena je v záujme maloletého, ktorý je stotožnený s priezviskom „V. , nakoľko sa tak predstavuje, na priezvisko „H.“ nereaguje.
V súčasnej dobe sa pripravuje na vstup do základnej školy, preto žiadala o zodpovedné rozhodnutie, aby sa dieťa mohlo volať priezviskom celej rodiny, v ktorej je vychovávaný. Neustálym odďaľovaním rozhodnutia o zmene priezviska dochádza u maloletého k zápornému pôsobeniu na jeho psychiku.
Dieťa primerane jeho veku nechápe, prečo len ono by sa malo volať inak než celá rodina a mohlo by to vyvolať u neho pocity menejcennosti a poruchy správania, ktoré sa môžu prejaviť v škole. Záporné reakcie na priezvisko, s ktorým sa nestotožňuje, môžu viesť ako uvádzam vyššie k poruchám správania, ktoré sa vyskytnú, keď bude týmto priezviskom oslovovaný. Verí, že súd vezme v úvahu záujem bezproblémového vývoja maloletého a rozhodne o zmene priezviska z „H.“ na „V.“.
Otec sa pridržal svojich vyjadrení z predchádzajúcich pojednávaní, pričom naďalej nesúhlasil so zmenou priezviska, vychádzajúc aj z toho, že ani znalkyne nedoporučujú takúto zmenu, nakoľko by to mohlo zle vplývať na vývin dieťaťa. Naďalej má záujem o dieťa, chce sa s ním stretávať, čas ukáže, čo bude do budúcna.
Kolízny opatrovník sa taktiež pridržal vyjadrenia z predchádzajúcich pojednávaní, pričom doporučil návrh zamietnuť.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmú o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Súd na základe vykonaného dokazovania a to rozsudkom OS Zvolen 8P/32/2008, spisom 5P/148/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 16CoP/63/2010, znaleckými posudkami, správami zadováženými v priebehu pojednávania opätovne návrh matky zamietol, nakoľko vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku mal preukázané, že na túto dobu nie je vhodné zmeniť priezvisko maloletého s prihliadnutím k tomu, že postoj maloletého je utváraný v prostredí, v ktorom nemá primeraný kontakt s otcom, nemá možnosť spoznať otca. Z uvedeného dôvodu súd v konaní 5P/150/2010 upravil styk otca s maloletým, pričom v prípade, ak do budúcna tento nebude v prospech maloletého dieťaťa, môže byť do budúcna obmedzený, prípadne zakázaný, čo môže mať vplyv aj na prípadne budúce rozhodnutie o zmene priezviska maloletého. Súd prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, preto návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, preto sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205 a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)