Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej v spore žalobcov: 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T. - S., N. č. 3, zastúpenej advokátom Mgr. Oliverom Kristom, so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, 2/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v T. - S., N. č. 3, adresa na doručovanie: W. č. XXX, XXX XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, so sídlom v Bratislave, Sibírska č. 4, proti žalovaným 1/ O.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T., W. XXX, 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T., W. XXX, 3/ O.. C. Džubákovej, bývajúcej v T. T., W. 4, 4/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcom v T., E. nám. 6, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a o protižalobe žalovaných na odstránenie, resp. prikázanie stavby do vlastníctva a vyplatenie 13.286,46 eur, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. mája 2017 č. k. -987, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 11. mája 2017 č. k. -987 vo výrokoch, ktorým súd žalobu žalobcov zamietol (výrok I.), ktorým žalobcom uložil povinnosť do 30 dní vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. N. vo výmere XXX m2, ktorý je určený geometrickým plánom vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. XXX-XXX-XXX/XX (výrok III.), a ktorým uložil žalobcom povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť - elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 uloženú v parc. č. XXXX/XX vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X, ďalej suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/XX, ako aj kurín špecifikovaný bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 (výrok IV.), p o t v r d z u j e.

Odvolací súd v napadnutom výroku II., rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 11. mája 2017 č. k. -987 m e n í tak, že prikazuje rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX

- okres J., obec T., kat. úz. T. do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/, každému v 1 ine, za náhradu vo výške 6.030,- eur, ktorú sú žalovaní 1/ až 4/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 11. mája 2017 č. k. -987 vo výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu zamietol (výrok V.) a vo výroku o trovách prvpoinštančného konania (výrok VI.), z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalovaných proti výrokom III. a IV. rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. mája 2017 č. k. -987, o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom z 11. mája 2017 č. k. -987 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcov zamietol (I. výrok), prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres J., obec T., kat. úz. T. do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/, každému v 1 ine, za náhradu vo výške 6.100,- eur, ktorú uložil žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok), uložil žalobcom povinnosť do 30 dní vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere XXX m2, ktorý je určený geometrickým plánom vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. XXX-XXX-XXX/XX (III. výrok), uložil žalobcom povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť - elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 uloženú v parc. č. XXXX/XX vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X, ďalej suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/ XX, ako aj kurín špecifikovaný bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 (IV. výrok), zamietol vzájomnú žalobu žalovaných (V. výrok) a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že v poradí prvým rozsudkom z 13.02.2012 zamietol žalobu a prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu, postavenú na parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres J., obec T., kat. úz. T. do podielového spoluvlastníctva žalovaným 1/ až 4/ v podiele 1 ine každému zo spoluvlastníkov za náhradu vo výške 9.000,- eur, ktorú sumu uložil žalovaným 1/ až 4/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/, 2/ v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ sumu 3.506,80 eur, žalovanej 2/ sumu 1.042,90 eur, žalovanej 3/ sumu 347,70 eur a žalovanému 4/ sumu 347,70 eur, ďalej žalobcom uložil povinnosť do 30 dní vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere XXX m2, ktorý je určený geometrickým plánom (ďalej len GP), vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. XXX-XXX-XXX/XX, žalobcom tiež uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006, uloženú na parc. č. XXXX/XX, vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X; suchý záchod špecifikovaný pod bodom 234 na str. 8 toho istého znaleckého posudku, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XX a kurín špecifikovaný pod bodom 235 na str. 8 rovnakého znaleckého posudku. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

3. V odôvodnení tohto (v poradí prvého) rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú výluční vlastníci parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX a časti pozemku parc. č. XXXX/ XX, zapísanom na LV č. XXXX o výmere XXX m2, vymedzenej GP č. XXX-XXX-XXX/XX. Alternatívne sa domáhali určenia, že sú výlučnými vlastníkmi rozostavanej záhradnej chaty postavenej na parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a na časti parc. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a zároveň žiadali, aby súd v ich prospech určil vecné bremeno, zaťažujúce vlastníkov uvedených pozemkov. V žalobe poukazovali na to, že v roku 1987 sa dohodli s D. H., manželom žalovanej 2/ a právnym predchodcom žalovaných 1/, 3/, 4/, ako aj jeho manželkou, žalovanou 2/, na kúpe nehnuteľnosti v kat. úz. T., vyznačenej v pripojenom GP ako parc. č. XXXX/XXX, pričom táto parcela bola vytvorená z časti parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX mX a z časti parc. ev. pod č. XXXX/X vo výmere XXX m2. D. H. v tom čase jednal i v mene žalovaných 1/ až 4/ a došlo k dohode o odpredaji pozemku za sumu 65.000,- Kčs. Táto suma bola D. H. vyplatená dňa 14.08.1987. Po vyplatení kúpnej ceny sa žalobcovia a D. H. dohodli, že vstúpia do užívania nehnuteľností a postavia si na nich záhradnú chatku. Až pri spisovaní kúpnej zmluvy došlo k zisteniu, že manželia H. a E. E. nie sú výluční vlastníci nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom kúpy, nakoľko E. E. nemala vysporiadané spoluvlastníctvo, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Spoluvlastníctvo E. E. bolo následne vysporiadané v súdnom

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava - vidiek pod č. XC/XXX/XXXX. Dňa 05.09.1988 zomrel D. H. a dedičstvo po ňom bolo prejednané v konaní D 1823/88 Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek. Po vysporiadaní spoluvlastníctva E. E. a po vysporiadaní dedičstva po D. H. však už nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď nadobúdatelia si uplatnili ďalšie finančné nároky, v dôsledku čoho nedošlo medzi nimi k dohode. Žalobcovia právne zdôvodňovali vznik vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom ust. (ďalej len ) tzv. spracovaním, keď pozemok podstatným spôsobom zhodnotili, a to výstavbou záhradnej chatky, ako i výsadbou trvalých porastov. Alternatívny návrh na určenie, že sú vlastníkmi postavenej záhradnej chaty, opierali o ust. a v tejto súvislosti žiadali i zriadiť vecné bremeno k pozemkom, na ktorých postavili nehnuteľnosť a ktoré sú predmetom tohto sporu.

4. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Nepopierali, že D. H. v roku 1987 rokoval so žalobcami o možnosti odpredať im pozemok v T. a v tejto súvislosti prijal od žalobcov v auguste 1987 i zálohu na kúpnu cenu vo výške 65.000,- Kčs. V súvislosti s odpredajom pozemkov bol dňa 25.11.1987 vytvorený GP č. XXX-XXX-XXX/XX, na základe ktorého malo dôjsť k odpredaju pozemkov. K. GP malo dôjsť k vytvoreniu parc. č. XXXX/XXX, ktorá sa mala skladať z časti parc. č. XXXX/X a z časti parc. č. XXXX/XX. V roku 1987 však D. H. st. nebol výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X, pretože túto s ním vlastnila R. T., rod. E. a E. E.. Rovnako nebol výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/XX, kde bola spoluvlastníčkou i jeho manželka E. H.. Preto D. H. nemohol platne uzavrieť zmluvu o odpredaji uvedených pozemkov a k žiadnej písomnej zmluve ani nedošlo. Ďalej poukazovali na to, že žalobcom nikdy nedali súhlas, aby si na uvedenom pozemku postavili chatu, a pretože žalobcovia nie sú vlastníci sporných pozemkov a tieto užívajú, tak ich listom zo dňa 18.07.1991 vyzvali, aby ich vypratali k 01.10.1991. Záverom poukázali na to, že žalobcovia i v súčasnosti užívajú pozemok, ktorý je vedený v evidencii nehnuteľností ako parc. č. XXXX/XX a zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovanej 1/ a čiastočne užívajú pozemok parc. č. XXXX/XX, ktorý je zapísaný na LV XXXX, kde sú spoluvlastníci všetci žalovaní. Poukazovali i na to, že stavba bola založená i bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia. K alternatívnemu návrhu žalobcov uviedli, že nikdy nepopierali, že títo sú výlučnými vlastníkmi stavby postavenej na ich pozemku. Za danej situácie však nie je možné postupovať podľa ust. , pretože i v prípade, ak by bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov ako vlastníkov stavby, toto by mohlo byť zriadené iba v rozsahu zastavanej plochy, pričom by túto stavbu nebolo účelné využívať, nakoľko táto je postavená ako stavba poľnohospodárska a účelová a viaže sa na využívanie pozemku, ktorý však nie je vo vlastníctve žalobcov a nie je možné ani vo vzťahu k nemu zriadiť vecné bremeno za účelom jeho poľnohospodárskeho vyžívania.

5. Podaním z 12.08.1992 žalovaní vzniesli protinávrh, aby súd uložil žalobcom povinnosť odstrániť na ich náklady postavenú stavbu na spornom pozemku a zároveň aby ich zaviazal na vypratanie sporných pozemkov. Žalovaní v priebehu konania viackrát menili svoj protinávrh, pričom na základe posledných zmien, ktoré boli i pripustené rozhodnutiami súdu R XXX/XXXX, zo 06.03.2009, v spojení s uznesením R XXX/XXXX, z 01.12.2011, žiadali súd uložiť žalobcom povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanej 1/ sumu 9.382,- eur, žalovanej 2/ sumu 2.790,09 eur, žalovanej 3/ a žalovanému 4/ každému po 930,03 eur. Ďalej žiadali uložiť žalobcom povinnosť vypratať a vydať nimi užívané pozemky v katastri obce T., a to žalovanej 1/ parc. č. XXXX/XX záhradu vo výmere 880 m2 zapísanú na LV č. XXXX; žalovanej 2/ v rozsahu 1 ice žalovaným 1/, 3/, 4/ v rozsahu každému po 1/6 ine z parc. č. XXXX/XX záhrady vo výmere 1 969 m2, zapísanej na LV č. XXXX časť vo výmere XXX m2, ktorá zodpovedá GP vyhotovenému 25.11.1987 pod č. XXX-XXX-XXX/XX dielu 2. Ďalej žiadali uložiť žalobcom povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť účelovú poľnohospodársku stavbu postavenú na parc. č. 2738/3,1 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. T. a parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. T.. Okrem toho žiadali, aby súd uložil žalobcom povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť elektrickú prípojku, špecifikovanú pod bodom XXX na str. 7 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006, uloženú na parc. č. XXXX/XX, vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X; suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 uvedeného znaleckého posudku, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/XX a kurín špecifikovaný bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku. Alternatívne k bodu 3 žalovaní žiadali, aby súd prikázal každému zo žalovaných v 1 ine do vlastníctva za náhradu poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú žalobcami v katastri obce T. na parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a na parc. č. XXXX/ XX, zapísanej na LV č. XXXX. Pod bodom 1 protinávrhu žalovaní žiadali priznať peňažnú náhradu v súvislosti s neoprávneným užívaním pozemku za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011, pričom rozsah náhrady žiadali priznať v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou ÚEOS

Komercia a.s. č. XXX/XXXX. Vypratania a odstránenia stavieb sa domáhali v zmysle ust. a ust. , ktorými odôvodňovali i alternatívny návrh k bodu 3.

6. Vykonaným dokazovaním mal potom súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia dňa 14.08.1987 po predchádzajúcej dohode s D. H. vstúpili do užívania sporných nehnuteľností, ktoré boli v tom čase vyznačené GP č. XXX-XXX-XXX/XX. V tom čase išlo o časť parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX a časť parc. č. XXXX/X. D. H. im prisľúbil, že uvedené pozemky im odpredá za sumu 65.000,- Kčs. Táto suma mu bola žalobcami poukázaná dňa 14.08.1987. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobcovia v rokoch 1987-1988 postavili na spornom pozemku poľnohospodársku účelovú stavbu, ktorá je presne špecifikovaná v znaleckom posudku Ing. Róberta Takácsa č. 12/2010. Ďalej mal súd za preukázané, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by sa žalobcovia stali vlastníkmi citovaných pozemkov. Napriek ústnej dohode žalobcov s D. H., ktorej bola účastná i jeho manželka E. H. a E. E. (ďalšie spoluvlastníčky), nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko bolo zistené, že uvedený pozemok čiastočne vlastní i R. T.. Spoluvlastníctvo R. T. a E. E. k pozemku parc. č. XXXX/X bolo zrušené až uznesením Okresného súdu Bratislava-vidiek zo dňa 30.10.1989 sp.zn. .

7. Súd nemal v konaní za preukázané, že by počas svojho života D. H., ktorý bol hlavným iniciátorom odpredaja sporných pozemkov žalobcom a ktorý prevzal i kúpnu cenu, relevantným spôsobom bránil žalobcom vo výstavbe záhradnej chaty. Tvrdenia žalobcov v tomto smere boli v rozpore s tvrdením žalovaných, ktorí vypovedali ako strany sporu. Žalobcovia vypovedali, že D. H. a ostatní žalovaní súhlasili s výstavbou záhradnej chaty, pričom žalovaní túto skutočnosť popierali, keď vo svojich výpovediach tvrdili, že upozorňovali žalobcov, aby nestavali záhradnú chatu, dokiaľ nebude pozemok písomne vysporiadaný. Súd v tejto súvislosti za podstatné a hodnoverné posudzoval výpovede svedkov pán M., ale najmä svedka pán U.. J. O.. I. M., brat žalobcov, vo svojej výpovedi uviedol, že je susedom na spornom pozemku, pričom sa poznal so žalovanými a i on doporučil žalobcom kúpu tohto pozemku. Bol prítomný pri odovzdávaní peňazí D. H., ktorý sa v tejto súvislosti vyjadril, že po zaplatení ceny si žalobcovia môžu na pozemku robiť, čo uznajú za vhodné. W. po vyplatení kúpnej ceny začali ihneď s výkopovými prácami na stavbu chaty. Svedok nemal vedomosť, že by D. H. akýmkoľvek spôsobom počas výstavby chaty tejto výstavbe bránil. Uviedol, že má vedomosť, že žalovaní až niekedy v roku 1991 upozornili žalobcov, že pozemok je ich. J. U., priateľ žalobcov uviedol, že v priebehu výstavby asi 12 krát bol na spornom pozemku a bol pomáhať žalobcom pri výstavbe chaty, pričom pán H. ani nikto zo žalovaných nebol upozorniť žalobcov na nezákonnosť stavby. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobcovia počas užívania vysadili na pozemku trvalé porasty.

8. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi pozemku, právne zdôvodňovali svoj nárok ust. , a to, že ich vlastníctvo vzniklo spracovaním pozemku, keď na tomto pozemku vysadili trvalé porasty, resp. postavili záhradnú chatu. Ako bolo už vyššie uvedené, žalobcovia vstúpili do užívania nehnuteľností a ich úprav v roku 1987, pričom záhradnú chatu postavili v priebehu rokov 1987-1988, kedy vysadili na pozemku aj porasty. Otázku možného vzniku vlastníckeho práva žalobcov k pozemku jeho spracovaním posúdil súd prvej inštancie podľa ust. a ust. . V súvislosti s touto otázkou súd poukázal na to, že vznik vlastníckeho práva predstavuje vznik právneho vzťahu a ak malo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva do 01.01.1992, tak je nevyhnutné aplikovať ustanovenia platné v tomto čase, pričom právne ustanovenie, na ktoré sa žalobcovia odvolávali, v tomto čase neplatilo. Pokiaľ by takéto ustanovenie aj platilo, tak by nebolo aplikovateľné na pozemok ako taký. Pozemok spracovaním nie je totiž možné premeniť na inú vec. Vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej spracovaním je možný iba výnimočne, a to v prípade stavby, avšak iba v tom prípade, ak spracovaniu stavby došlo v takom rozsahu, že prakticky pôvodná stavba zanikne a na jej miestne vznikne nová stavba. Vo vzťahu k pozemku takáto situácia nemohla nastať. Naviac, aj z pohľadu účelu využívania, pozemok tak pred jeho úpravou ako i po úpravách vykonaných žalobcami, mal charakter poľnohospodárskeho pozemku. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcov v tejto časti zamietol. Ďalej žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi stavby, ktorá je predmetom tohto konania a zároveň, aby súd určil a zriadil vecné bremeno zaťažujúce pozemok vymedzený v GP ako parc. č.., ktorý mali pôvodne kúpiť od žalovaných, a to podľa ust. . Túto otázku súd posúdil podľa ust. , a , ust. a . Vzhľadom na citované uznesenia súd posudzoval, či sa v danom prípade jednalo o neoprávnenú stavbu na základe právnych predpisov účinných v čase vzniku stavby, teda na základe právnych predpisov platných v r. 1988, kedy stavba vznikla. Stavba bola postavená na dvoch pozemkoch, a to na pozemku v tom čase vedenom ako parc. č. 2738/3 a pozemku

parc. č. XXXX/XX, pričom stavba bola postavená cca v jednej polovici na jednom pozemku a v druhej polovici na pozemku druhom. Toto mal súd za preukázané zo znaleckého posudku Ing. Ivana Inštvánffyho č.l. 51, ako i GP z 18.11.1987, na základe ktorého malo dôjsť k zriadeniu parc. č. XXXX/ XXX, ktorá mala byť predmetom kúpy. V konaní súd nemal za preukázané, že všetci vlastníci pozemku, na ktorom bola stavba zriadená, tento pozemok dali do užívania žalobcom za účelom zriadenia stavby. O tom, že uvedený pozemok žalobcovia užívajú, vôbec nevedela spoluvlastníčka tohto pozemku R. T..

9. Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že žalobcovia vstúpili do užívania iba na základe súhlasu D. H., ktorý však nebol výlučným vlastníkom sporných pozemkov, a teda nemohol s týmito pozemkami sám výlučne disponovať, ani nemohol sám rozhodnúť o eventuálnom zriadení stavby na tomto pozemku. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil, že pokiaľ žalobcovia na tomto pozemku vybudovali stavbu bez toho, že by s vlastníkmi pozemkov mali uzavretú dohodu o užívaní, obsahom ktorej by bolo i právo zriadenia stavby, išlo o stavbu neoprávnenú v zmysle ust. , preto po 01.01.1992 v zmysle prechodných ustanovení, súd aplikoval na neoprávnenú stavbu ust. . Pokiaľ sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že sú vlastníkmi stavby, ktorú v rokoch 1987-1988 na sporných pozemkoch postavili, tak súd pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu na takomto určení v zmysle ust. ich návrh zamietol. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby z titulu jej zhotovenia, túto skutočnosť žiadna zo strán sporu nepoprela. Z uvedeného dôvodu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, súd v tejto časti žalobu zamietol.

10. V ďalšom súd posudzoval práva k takto zriadenej neoprávnenej stavbe i na základe protinávrhu žalovaných, ktorí žiadali odstrániť, resp. ju alternatívne žiadali prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných v podieloch 1 ine každému spoluvlastníkovi. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno k sporným pozemkom, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, súd poukázal na to, že žalobcovia užívajú pozemok o výmere 1461 m2, pričom sa jedná o pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako záhrada, na tomto pozemku sú vysadené trvalé porasty. Neoprávnená stavba z tejto výmery predstavuje cca 43 m2. Pokiaľ by teda mal súd zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, jednalo by sa o časť pozemku cca 43 m2 + do úvahy by prichádzala prístupová cesta k tomuto pozemku. Vychádzajúc však z charakteru stavby, ktorá je deklarovaná ako poľnohospodárska účelová stavba, tak jej využitie predpokladá i užívanie poľnohospodárskej pôdy. Súd potom nebol oprávnený zriadiť vecné bremeno v zmysle ust. na väčší rozsah, než by bol nevyhnutný na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Pokiaľ by teda súd zriadil vecné bremeno, nemohol by ho zriadiť v rozsahu, v akom sa ho domáhali žalobcovia, ale iba v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Takéto zriadenie vecného bremena by však bolo neúčelné, nakoľko stavbu by nebolo možné hospodársky využívať na ten účel, na ktorý bola zriadená a to v súvislosti s obrábaním poľnohospodárskej pôdy. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcov aj v tomto nároku zamietol.

11. Ohľadne protinávrhu žalovaných týkajúcom sa priznania náhrady za užívanie sporných pozemkov súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia so súhlasom vtedajšieho spoluvlastníka k pozemkom t.č. zapísaným ako parc. č. XXXX/ XX vo výmere XXX m2 a časť pozemku parc. XXXX/XX v rozsahu XXX m2, tieto užívali od augusta 1987 do 01.10.1991 so súhlasom pôvodného spoluvlastníka D. H. a užívali ich i po jeho smrti. Ostatní spoluvlastníci vrátane právnych nástupcov po D. H. žalobcov vyzvali písomne, aby k 01.10.1991 uvedené pozemky uvoľnili. V tomto smere i žalovaní podali protinávrh doručený dňa 22.05.1998, ktorým žiadali, aby súd nariadil žalobcom uvedené pozemky vypratať. Súčasne v protinávrhu žiadali, aby súd zaviazal žalobcov titulom platenia úhrady za užívanie pozemkov, a to od 01.10.1991 do 01.06.1998, k zaplateniu sumy celkovo vo výške 19.480,- Sk (243,50 eur). V súvislosti s uplatňovanými peňažnými náhradami zo strany žalovaných z titulu užívania pozemku žalobcami, títo dňa 03.04.2007 vzniesli námietku z premlčania vo vzťahu k uplatňovaným nárokom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastníkmi sporných pozemkov sú žalovaní. Rovnako mal preukázané, že tieto pozemky užívajú žalobcovia ako záhradu od augusta 1987, pričom rozsah užívania mal preukázaný znaleckým posudkom Ing. Ištvánffyho (čl. 51 spisu), v spojení s GP zo dňa 25.11.1987, ako i LV č. 1918. Žalobcovia užívajú pozemky vo výmere 1461 m2 (parc. č. 2738/31 má výmeru 880 m2 a časť parc. č. 2XXX/XX má výmeru XXX m2). V priebehu užívania na týchto pozemkoch tu vysadili trvalé porasty, postavili stavbu a vedľajšie stavby popísané v znaleckých posudkoch, ktoré boli pre účely tohto konania vypracované. Pokiaľ teda žalobcovia užívali pozemky bez súhlasu vlastníkov pozemkov za situácie, keď vlastníci pozemku žiadali žalobcov o vypratanie týchto pozemkov, tak možno konštatovať, že žalobcovia užívajú pozemky bez

právneho dôvodu. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. §, , a a . Uviedol, že užívaním pozemkov bez právneho dôvodu vzniklo žalobcom bezdôvodné obohatenie, a to na úkor vlastníkov pozemkov. Toto bezdôvodné obohatenie nie je možné vydať, a preto žalovaným vznikol nárok na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady zodpovedá cene nájmu za sporné pozemky. V danom prípade výšku peňažnej náhrady mal súd za preukázanú zo znaleckého posudku znaleckej organizácie ÚEOS - komercia a. s. č. 122/2011. V znaleckom posudku bola vyčíslená náhrada za neoprávnené užívanie pozemku, rovnajúca sa cene nájmu pozemku v prípade, že by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011 v sume 13.286,46 eur.

12. Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia, súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatnenú žalobcami ( a ) prihliadol na dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu. Žalobcovia nemali riadne uzavretú kúpnu zmluvu a nemali ani riadne dohodnutý nájomný vzťah, tak bezprostredne po výzve na vypratanie pozemkov k 01.10.1991 museli vedieť, že tieto užívajú bez právneho dôvodu, ako i to, na úkor koho tieto pozemky užívajú, teda na úkor koho získavajú bezdôvodné obohatenie. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že podali žalobu na určenie vlastníckeho práva, keď žiadali určiť vlastnícke právo k sporným pozemkom, resp. právo vecného bremena konštitutívnym súdnym rozhodnutím, ktoré by malo účinky až nadobudnutím právoplatnosti v prípade ich úspechu v konaní. Súd teda po zohľadnení námietky premlčania a prihliadnutí na výšku stanovenú znaleckým posudkom, priznal peňažnú náhradu spolu vo výške 5.245,11 eur, pričom v rozsudku presne špecifikoval uvedenú sumu.

13. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal protinávrhom žalovaných vo vzťahu k stavbe. Pri rozhodovaní v tejto súvislosti súd prihliadal najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla. Prihliadal na rozsah zastavaného pozemku, ako i k tomu, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Do úvahy zobral súd i ďalšie skutočnosti, napr. či vlastník pozemku právnym spôsobom zakročil proti stavbe, či vedel, že na uvedenom pozemku dochádza k stavbe. Po vyplatení kúpnej ceny žalobcovia postavili na pozemku stavbu, pričom zo strany vtedajších vlastníkov pozemku neboli robené žiadne právne kroky proti tejto stavbe, a to napriek tomu, že žalovaní majú postavenú nehnuteľnosť v bezprostrednom susedstve sporných pozemkov a museli vedieť, že dochádza k výstavbe. Proti stavbe zakročili až v roku 1991, keď táto bola už prakticky hotová a keď vyzvali žalobcov jednak na odstránenie stavby a jednak na vypratanie pozemku. Vzhľadom na súčasný charakter pozemku ako aj účel stavby, podľa názoru súdu nebolo účelné túto odstrániť, nakoľko táto mohla slúžiť svojmu účelu. Súd v tejto súvislosti prihliadol i na okolnosti, za ktorých bola stavba postavená, a preto v zmysle ust. prikázal stavbu do vlastníctva žalovaných podľa ich alternatívneho petitu žaloby. Pre účely zistenia primeranej náhrady súd nariadil vo veci viacero znaleckých posudkov, pričom za relevantný pre rozhodovanie vo veci považoval znalecký posudok č. 12/2010, vypracovaný znalcom Ing. Róbertom Takáčom. Na základe záverov tohto posudku uložil žalovaným, aby uhradili žalobcom sumu 9.000,- eur, a to v súlade s ust. , ako primeranú náhradu za stavbu, ktorú súd žalovaným prikázal do vlastníctva.

14. Súd vykonanou ohliadkou nehnuteľností zistil, že drobné stavby nie sú súčasťou poľnohospodárskej účelovej stavby a nejedná sa ani o stavby v zmysle stavebného zákona, nakoľko nie sú spojené so zemou pevnými základmi. Vzhľadom na návrh žalovaných ako vlastníkov pozemku, ktorí žiadali tieto drobné stavby odstrániť, súd aj s prihliadnutím na ich kvalitu vyhotovenia, ako i možnosť hospodárskeho využitia týchto stavieb, nariadil ich odstránenie, resp. vypratanie pozemku v tejto časti, a to v súlade s ust. , keď uviedol, že pre rozhodovanie súdu bol podstatný skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, to znamená, stav k 11.02.2012. Vzhľadom na to, že hodnota stavby bola posudzovaná ku dňu 21.04.2010 a vzhľadom i na námietku žalovaných, že je potrebné zohľadniť zníženie hodnoty stavby ku dňu vyhlásenia rozsudku, súd toto vykonal na základe vlastnej úvahy. Právny zástupca žalovaných v tejto súvislosti nenavrhol vykonanie nového znaleckého dokazovania. Žiadal, aby súd zohľadnil eventuálne znehodnotenie stavby vzhľadom na plynutie času a toto na základe vlastnej úvahy zohľadnil v rozhodnutí. Súd po zohľadnení tejto skutočnosti ustálil hodnotu stavby ku dňu vyhlásenia rozsudku sumou 9.000,- eur.

15. Proti tomuto rozsudku podali strany sporu odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok a obsahu spisu dospel k záveru, že odvolania strán sporu sú dôvodné, keď súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § l57 ods. 2 v tom čase platného a účinného , podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa

žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Preto rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ust. , je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že žalobcovia sa na základe ust. (spracovaním pozemkov), nemohli stať vlastníkmi sporných pozemkov. Ostatnými možnými dôvodmi nadobudnutia pozemkov do vlastníctva žalobcov sa však v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal, hoci občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Táto zásada znamená, že účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Súd na základe toho potom skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

17. V danom prípade odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie najmä to, že sa v rozsudku nevysporiadal s viacerými skutočnosťami a argumentáciou žalobcov v priebehu konania ohľadne nadobudnutia vlastníctva k sporným pozemkom, resp. ohľadne posúdenia otázky oprávneného užívania pozemkov (dobromyseľnosť užívateľov), na ktoré poukazovali aj vo svojom odvolaní. V odôvodnení rozsudku súd nevysvetlil, či a aký význam má pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov a nárokov žalovaných, uplatnených viacnásobne meneným, resp. dopĺňaným protinávrhom tá skutočnosť, že žalobcovia nehnuteľnosti nerušene užívali cca tri roky, že žalovaní neurobili počas uvedeného obdobia žiadne právne kroky k tomu, aby žalobcom zabránili užívať pozemky, realizovať na nich výsadbu a vybudovať na pozemkoch, ktoré považovali a považujú za svoje vlastníctvo, stavbu. Nevysporiadal sa ani s Dotazníkom a čestným vyhlásením z 10.02.1988, a ani s listom žalovaných adresovaným žalobcom z 18.07.1991, a to z hľadiska, či tento list smeroval k vypovedaniu práva žalobcov užívať sporné pozemky. Súd v odôvodnení svojho rozsudku napriek tomu, že na str. 11 ods. 2 uvádzal, že pri rozhodovaní prihliadal na viaceré skutočnosti, neuviedol, akými právnymi úvahami sa pri tom riadil. Preto odvolací súd takto odôvodnený rozsudok považoval za nepresvedčivý a nepreskúmateľný, keďže z neho nebolo zrejmé, ktoré skutkové zistenia súd považoval pre rozhodnutie vo veci za podstatné a k akým právnym záverom na základe nich dospel.

18. Ďalej ako nepreskúmateľnú vyhodnotil aj tú časť rozsudku, ktorá sa týkala uplatneného nároku žalovaných na finančnú náhradu za užívanie ich pozemkov žalobcami, keďže súd presne neuviedol, kedy a aké nároky žalovaní uplatnili a ktorých z nich sa dotkla žalobcami vznesená námietka premlčania. V tomto smere odvolací súd poukázal na odvolacie námietky žalovaných.

19. Za pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd považoval aj tú skutočnosť, že ak zamietol návrh žalobcov na určenie ich vlastníctva k sporným pozemkom, tak sa nevysporiadal aj s otázkou posúdenia poskytnutého plnenia žalobcami D. vo výške 65.000,- Kčs, ktorú mu podľa ich tvrdenia poskytli ako kúpnu cenu za sporné pozemky, a to napriek tomu, že žalobcovia vo svojom protinávrhu navrhli kompenzáciu tejto sumy s ich uplatnenými nárokmi. Odvolací súd vyhodnotil za dôvodnú aj námietku žalovaných, týkajúcu sa tej skutočnosti, že súčasne s prikázaním rozostavenej poľnohospodárskej účelovej stavby nerozhodol aj o povinnosti žalobcov danú nehnuteľnosť vypratať.

20. Ďalšiu námietku uvedenú v odvolaní žalovaných, že súd nerozhodol ani o vlastníctve a vyprataní vedľajších stavieb, a vlastníctve k porastom, v tomto smere odvolací súd ich odvolaciu námietku vyhodnotil len ako čiastočne dôvodnú, keďže v 5 výroku rozsudku bola žalobcom uložená povinnosť odstrániť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku elektrickú prípojku, suchý záchod a kurín. Súd prvej inštancie však nerozhodol o povinnosti žalobcov vypratať sporné pozemky likvidáciou (odstránením) vysadených porastov, prípadne prikázať tieto porasty do vlastníctva žalovaných za náhradu.

21. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku žalobcov ohľadne záveru súdu, že títo nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že sú vlastníkmi predmetných pozemkov, túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko uvedené konštatovanie súdu sa týkalo existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníctva k stavbe postavenej na sporných pozemkoch, keď otázka nebola medzi sporovými stranami sporná.

22. V závere svojho rozhodnutia odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na preukázanie tvrdení strán sporu a na ich základe posúdiť podľa právnej úpravy platnej a účinnej v rozhodnom období a rozhodnúť o všetkých vzájomných nárokoch strán sporu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

23. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, žalobcovia na pojednávaní dňa 12.05.2016 uviedli, že rokovali s pánom D. urobili ohliadku pozemkov ešte predtým, než mu 14.08.1987 odovzdali dohodnutú kúpnu cenu 65.000,- Kčs, čo nikto nespochybňoval a sám predávajúci im dal súhlas na výstavbu podpivničenej chaty. Okrem toho je nesporné, že pán H., ktorý žil v T., ani pani E. a pani T., nemali žiadne námietky k jej výstavbe. Upozornili súd na skutočnosť, že od odovzdania kúpnej ceny dňa 14.08.1987, ktorý predchádzal spísaniu oficiálnych tlačív dotazníka a čestného vyhlásenia dňa 10.02.1988, uplynul značný časový úsek, z ktorého je zrejmé, že predávajúci manželia H. nemali žiadne námietky k prevodu nehnuteľnosti a tieto neboli vznesené ani zo strany ONV Bratislava

- vidiek. Vyjadrili presvedčenie, že spracovaním tohto dotazníku došlo k evidencii tohto právneho úkonu aj na samotnom ONV, ktorý sa k predaju vyjadroval dňa 01.08.1988, kedy na pozemku stavba už stála, k tomuto stavu nemal nikto žiadne výhrady. Pri odovzdaní kúpnej ceny do rúk pána H. žalobcovia konali v dobrej viere, boli dobromyseľní v tom, že im predávaná nehnuteľnosť celá patrí. Až po 10.02.1988 došlo k zisteniu, že pani T. nemala vysporiadané právne vzťahy, k vysporiadaniu došlo až 23.12.1989 súdnou cestou. Napriek tomu, že dňa 0X.XX.XXXX zomrel pán D. H., čo viedlo k súdnemu sporu, všetci žalovaní v čase vyplatenia kúpnej ceny, t.j. 14.08.1987, videli, že je na pozemku vykopaná hlboká jama na zriadenie pivnice a postavenie murovanej záhradnej chaty a neprotestovali proti tomu.

24. Žalobkyňa 1/ uviedla, že zaplatili manželom PI. za predmetný pozemok sumu 65.000,- Kčs po dohode. Bol vypracovaný geometrický plán, stanovená hranica pozemku, začali na stavbe stavať, starať sa o záhradu a nasadili tam vinič. Medzitým však zomrel pán H., ktorý mal zabezpečiť prepis na štátnom notárstve a prepis sa nedokončil. Do dedičského konania po ňom vstúpila manželka, ktorá bola ich pôvodnou predávajúcou a ich tri deti. V čase kúpy nemali potuchy o tom, že spoluvlastníčkou pozemkov je aj pani T., a preto bola veľmi zaskočená, keď ju listom v roku 1991 vyzvala, aby opustila užívanie pozemku. Dedičia po pánovi H., jeho dcéra O.. H. si dala vypracovať nový znalecký posudok, podľa ktorého polovica stavby bola na pozemku pani T.. Spolu s kúpnou cenou a daňou za pozemok obci, to bolo dokopy v danom čase asi 100.000,- Kčs, čo boli v danej dobe ohromné peniaze, za to má teraz len súdny spor a žiadnu možnosť užívania, keďže predmetná záhradná chata za dobu trvania súdneho sporu úplne schátrala.

25. Žalovaní uviedli, že v roku 1988 platil právny vzťah podľa vtedy platného , keď k prevodu nehnuteľnosti bolo potrebné disponovať písomnou zmluvou a zároveň registráciou na štátnom notárstve. Je nesporné a v konaní preukázané, že so žiadnym z týchto právnych úkonov žalobcovia nedisponujú. Naopak, aj pani T. ako spoluvlastníčka pozemkov výslovne nesúhlasila s predajom, a preto odvolací súd potvrdil právny názor prvoinštančného súdu, že žalobcovia sa na základe ustanovenia b) ods. 1 spracovaním pozemkov nemohli stať vlastníkmi sporných pozemkov. Ako ďalšia možnosť nadobudnutia vlastníctva by teoreticky prichádzala do úvahy len možnosť nadobudnutia vydržaním, ale túto možnosť vydržať pozemok v tom čase platný a účinný v roku 1988 vôbec nepoznal, keď bolo možné vydržať len vlastnícke právo k stavbe; ale i za tohto predpokladu dobromyseľnosť žalobcov skončila dňa 18.07.1991, kedy dostali tzv.

výpoveď z nájmu; od roku 1992 je tento spor na súde, preto je nesporné, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstatnej podmienky vydržania - 10 rokov nepretržitej dobromyseľnej držby. V otázke posúdenia premlčania nárokov si podaním zo dňa 12.08.1992 uplatnili náhradu za užívanie pozemkov a podľa nich by mal súd vychádzať z tohto dátumu. Vzhľadom na uplynulý čas žiadal o zaktualizovanie ceny predmetnej záhradnej chaty.

26. Súd preto opätovne nechal vyhotoviť znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty v rozostavanej poľnohospodárskej účelovej stavby na parcele číslo XXXX/XX na LV č. XXXX a na parcele číslo XXXX/XX na LV č. XXXX s príslušenstvom, v katastrálnom území T., okres J., podľa záverov ktorého je všeobecná hodnota záhradkárskej chaty s príslušenstvom 6.100,- eur, záhradkárska chata v sume 5873,73 eur, vŕtaná studňa s ručným čerpadlom v sume 141,75 eur, elektrická prípojka v sume 69,95 eur.

27. Zo záverečného vyjadrenia žalobcov vyplynulo, že títo sú presvedčení, že 14.08.1987 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorú mal predávajúci D. H. registrovať na štátnom notárstve, a k tomu vykonával všetky potrebné aktivity ako presné zameranie pozemku, v rovnaký deň aj prevzal kúpnu cenu 65.000,- Kčs. Realizácia stavby trvala od roku 1987 do polovice roka 1988, (aj podľa znaleckého posudku stavba trvala približne rok), sa realizovala so súhlasom predávajúceho D. H., ktorý žalobcom povedal, že si na uvedenom pozemku môžu robiť, čo chcú, ako i za predpokladu súhlasu ostatných žalovaných, ktorí realizáciu stavby videli a počas jej výstavby nikdy proti nej žiadnym spôsobom neprotestovali. Po ukončení konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. , kedy pani T. vyriešila spoluvlastníctvo pani E. k pozemku, a po smrti pána H. dňa 05.09.1988, právni nástupcovia v rámci dedičského konania vstúpili do jeho predtým uzavretého záväzku, sa aj napriek ich sľubom, že bude podpísaná nová kúpna zmluva za rovnakých podmienok, sa začali správať neočakávane inak a tento svoj záväzok svojvoľne modifikovať. Dňa 15.10.1991 oznámili žalovaní žalobcov za nepovolenú stavbu, kvôli čomu boli žalobcovia nútení podať na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Otáznym podľa nich zostáva, prečo protesty voči dohodnutým podmienkam kúpnej zmluvy začali až o 4 roky neskôr po uzavretí kúpnej zmluvy. Vzhľadom na zdĺhavé súdne konanie trvajúce 25 rokov hodnota nehnuteľnosti, ktorú žalobcovia nemohli užívať a vzhľadom na predmet súdneho sporu nechceli do nej ďalej investovať, výrazne klesla, a preto žalobcovia prišli o svoje finančné prostriedky a od podania žaloby sa trvalo nachádzajú v právnej neistote.

28. Žalovaní vo svojom záverečnom vyjadrení žiadali žalobu zamietnuť, keď vykonaným dokazovaním sa podľa nich potvrdilo, že žalobcovia v roku 1987 rokovali len s jedným zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, nebola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve ani kúpna zmluva. Vyhotovenie dotazníka, na ktorý sa žalobcovia odvolávali, nie je právny úkon, ale podklad pre rozhodnutie štátneho notárstva o registrácii kúpnej zmluvy, čo bol podľa vtedajšej právnej úpravy jediný spôsob pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Z dôvodu, že s predajom dotknutých pozemkov nesúhlasila spoluvlastníčka R. T. nemohli byť žalobcovia dobromyseľní v tom, či im dotknuté pozemky patria, nemohli ich nadobudnúť ani vydržaním jednak z dôvodu, že v roku XXXX neumožňoval vydržať pozemok ako predmet súkromného vlastníctva, okrem toho do 18.07.1991, kedy boli žalobcovia vyzvaní na vypratanie a vydanie pozemkov, neuplynula ani 10 - ročná vydržacia lehota. Nie je možné ani určiť vlastníctvo žalobcov k predmetnej stavbe a zriadiť vecné bremeno k pozemkom, keď v takomto prípade pre užívanie stavby je potrebná len minimálne nevyhnutná plocha, ktorá by sa viazala s užívaním všetkých dotknutých pozemkov. Preto vecné bremeno práva užívania časti pozemkov pre prechod k stavbe bez užívania poľnohospodárskej pôdy nie je aktuálne. Žalovaní, hoci na začiatku žiadali zbúranie a odstránenie stavby, vzhľadom na dĺžku súdneho konania z dôvodu jeho ukončenia sú spokojní aj s prikázaním stavby za náhradu v zmysle záverov znaleckého posudku, hoci predmetnú stavbu nevyužijú a budú mať len ďalšie náklady spojené s jej zbúraním, pretože v susedstve majú rodinné domy. Zároveň zdôraznili, že žalobcovia sa nedomáhali ekvivalentu za zaplatených 65.000,- Kčs, ktorú v roku 1987 zaplatil D. H., preto o tomto nároku nemôže súd rozhodovať. Upresnenie nárokov za užívanie pozemkov žalovaní uviedli vo vyjadrení - protižalobe zo dňa 12.08.1992. Vo výroku rozsudku o likvidácii porastov, respektíve ich prikázaní za náhradu žalovaní zdôraznili, že podľa ich názoru sú trvalé porasty (stromy, kríky), nachádzajúce sa na pozemku, súčasťou pozemku, patria vlastníkovi pozemku, teda nie je potrebné o nich rozhodovať. Okrem toho žalobcovia procesne predpísaným spôsobom neuplatnili voči nim nárok na zaplatenie za nimi vysadené porasty, a aj v takomto prípade by mohli úspešne namietať, že dňa 18.07.1991 po výzve na vydanie pozemku už

žalobcovia nemajú nárok na porasty vysadené po tomto dni a porasty vysadené pred týmto dátumom sú už bezcenné alebo neexistujú.

29. Ako konštatoval odvolací súd, súd v otázke vlastníctva predmetu sporu došiel k správnemu právnemu názoru, že žalobcovia sa na základe ust. ) (spracovaním pozemkov), nemohli stať vlastníkmi sporných pozemkov. Súd sa preto zaoberal ďalšími možnými spôsobmi nadobudnutia pozemkov do vlastníctva žalobcov. Do úvahy by v danom prípade prichádzalo vydržanie vlastníckeho práva. V rozhodnom období, t. j. od 01.04.1983 do 31.12.1991, keď kúpna zmluva bola podpísaná 14.08.1987 a došlo aj k odovzdaniu kúpnej ceny, platil v otázke vydržania právny režim novely číslo , účinnej od 01.04.1983, kde v ) bolo vydržanie oproti predchádzajúcej právnej úprave zúžené len na fyzické osoby - občanov a nevzťahovalo sa na právnické osoby - organizácie. Vydržanie sa týkalo vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a bolo z neho vylúčené nadobudnutie vlastníctva k veciam socialistického vlastníctva alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Vydržacia doba bola stanovená na 3 roky pre hnuteľné veci a na 10 rokov pre nehnuteľné veci. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali byť občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, pretože vlastníctvo k nim nadobudol štát a občan nadobudol len právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Takto však nebolo možné nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Do plynutia vydržacej doby sa opätovne mohla započítať doba držby právneho predchodcu, a to aj v prípade, ak išlo o držbu vykonávanú pred 01.04.1983, teda v čase, keď vydržanie nebolo možné, ale k uplynutiu vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr jeden rok po účinnosti zákona číslo , t. j. 01.04.1984.

30. Podľa (prechodné ust. k úpravám účinným od 01.01.1992) pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

31. V danom prípade podľa súdu neprichádzalo do úvahy vydržanie vlastníckeho práva k sporným pozemkom, pretože zákonnými predpokladmi inštitútu vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby, sú predmet vydržania, subjekty vydržania, oprávnená držba, vydržacia doba. V danom prípade absentuje oprávnenosť držby, predpokladom ktorej je súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, prípadne že nikomu nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Pre úspešné vydržanie je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. V danom prípade boli dňa 18.07.1991 žalobcovia vyzvaní na vydanie pozemku, a preto od 14.08.1987 do 18.07.1991 neuplynula vydržacia doba 10 rokov nevyhnutná pre splnenie predpokladu dobromyseľnosti žalobcov, že im dané pozemky patria. Rovnako aj samotná existencia súdneho sporu, ktorou vyvolala práve výzva zo dňa 18.07.1991, nesporne svedčí o existencii pochybností o vlastníckom práve žalobcov k sporným pozemkom a o nutnosti usporiadať vzťahy medzi stranami sporu cestu súdu. Aj samotný nesúhlas s predajom pozemkov jednej zo spoluvlastníčok p. R. T., ktorá nebola ani účastníčkou kúpnej zmluvy, ani konania o súhlas ONV s prevodom, keď jej podpis absentuje aj v Dotazníku a čestnom vyhlásení zo dňa 01.02.1988, rovnako vylučuje možnosť pripustenia dobromyseľnosti držby žalobcov.

32. V otázke posúdenia Dotazníka a Čestného vyhlásenia zo dňa 01.02.1988 (č.l. 79) súd vychádzal z právneho režimu nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku v období od 01.04.1964 do 31.12.1992, keď v tom čase platný a účinný podľa ustanovenia ustanovil, že k zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, pričom vlastníctvo sa prevádzalo až registráciou zmluvy. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahovalo na vtedajšie osobné vlastníctvo. V zmysle ustanovenia zákona číslo o evidencii nehnuteľností bola síce stanovená povinnosť viesť evidenciu nehnuteľností v súlade so skutočným stavom, ako i povinnosť orgánov a organizácií predkladať za týmto účelom v stanovenej lehote na zápis potrebné listiny, ale takéto zápisy vlastníctva do evidencie nehnuteľnosti nemali konštitutívny

účinok. Stav vyznačený v evidencii nehnuteľností slúžil ako podklad pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach a prihliadalo naň i štátne notárstvo v registračnom konaní. Vo vzťahu k prevodu vlastníctva budovy a poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku sa zachovala potreba súhlasu okresného národného výboru v rozsahu danom ustanovením . Vzhľadom k týmto skutočnostiam bol Dotazník a čestné vyhlásenie zo dňa 01.02.1988 len jedným zo zákonom stanovených predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva v roku 1988, keď hoci žalobcovia disponovali súhlasom vtedajšieho ONV s prevodom pozemku, chýbala im druhá podstatná zložka právne perfektného prevodu vlastníckeho práva podľa zákonných predpisov platných a účinných v rozhodnom období, a to registrácia štátnym notárstvom. Vzhľadom ku skutočnosti, že predávajúci D.k zomrel dňa XX.XX.XXXX, a podľa zhodných tvrdení žalobcov práve on zastrešoval prevod pozemkov, nechal vypracovať kvôli registrácii štátnym notárstvom geometrický plán, nebol prevod náležite dokončený. Nehnuteľnosti boli po jeho smrti predmetom dedičského konania a neskôr aj tohto súdneho sporu.

33. Súd žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcov, ktorí žiadali určiť, že sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, označenej ako parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, na liste vlastníctva číslo XXXX, časť parcely číslo XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2, obe sa nachádzajúce v katastrálnom území T., obec T., okres J., vedenej na katastrálnom úrade T. správa katastra J. alebo aby alternatívne, že sú vlastníkmi poľnohospodárskej stavby, záhradnej chatky, stavby na parcele číslo XXXX/XX na LV č. XXXX a na parcele číslo XXXX/XX na LV č. XXXX s príslušenstvom, v katastrálnom území T., okres J., a zároveň by bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov, zaťažujúce žalovaných 1/ až 4/ v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom číslo XXX - XXX - XXX/XX, zodpovedajúcom novovytvorenej parcele číslo XXXX/XXX, keď náhrada za takto zriadené vecné bremeno predstavuje sumu 65.000,- Kčs, ktorá bola vyplatená 14.08.1987; zamietol z vyššie uvedených dôvodov. Jednak sa stotožnil so závermi (v poradí prvého) rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13.02.2012, potvrdenými aj v odvolacom konaní, že - výstavbou záhradnej chaty nemohlo dôjsť k spracovaniu pozemkov, ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva, ale rovnako k nim nedošlo ani jediným ďalším možným spôsobom, a to vydržaním, čo súd vysvetlil v ods. 32. Nedostatkom nadobudnutia a prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou sa súd venoval v ods. 33 odôvodnenia rozsudku. Ani alternatívny petit žaloby neprichádzal do úvahy, keď užívanie rozostavanej poľnohospodárskej chaty bez užívania poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalovaných nemá zmysel a ani oporu v zákone, keďže ide o stavbu na cudzom pozemku, keď podľa ust. , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len ""). Vzhľadom na súhlasné stanovisko žalovaných, ktorí síce spočiatku žiadali odstránenie stavby, ale neskôr za účelom ukončenia súdneho sporu súhlasili s postupom podľa ust. § , podľa ktorého pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí; súd prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres J., obec T., kat. úz. T. do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/, každému v 1 ine, a zaviazal ich zaplatením náhrady vo výške 6.100,- eur, v zmysle záverov znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Pavla Hraška, PhD. Vzhľadom na súhlas a účelnosť využitia stavby vlastníkmi pozemku súd ani nemohol postupovať podľa ďalšej možnosti - ust. (súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe); keď užívanie záhradnej chatky bez užívania záhrady samotnej nemá objektívne žiadny zmysel a je aj v zmysle zákone v poradí až treťou, poslednou prípustnou možnosťou.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia vstúpili do užívania iba na základe súhlasu p. D., ktorý však nebol výlučným vlastníkom sporných pozemkov, a teda nemohol s týmito pozemkami sám výlučne disponovať, ani nemohol sám rozhodnúť o zriadení stavby na tomto pozemku.

35. Ďalej súd posudzoval práva k takto zriadenej neoprávnenej stavbe i na základe alternatívneho petitu žaloby, keď žalobcovia žiadali, aby súd zriadil v zmysle ust. § 135c na ťarchu vlastníkov pozemku vecné bremeno, ktoré by im umožnilo užívať ich zriadenú stavbu. Súd v zmysle protinávrhu posúdil i alternatívny návrh žalovaných, ktorí žiadali stavbu odstrániť, resp. žiadali alternatívne prikázať stavbu do podielového spoluvlastníctva žalovaných v podieloch 1/4 každému spoluvlastníkovi. V tejto súvislosti

poukázal súd na to, že žalobcovia užívajú pozemok o výmere 1461 m2, pričom sa jedná o pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako záhrada, na tomto pozemku sú vysadené trvalé porasty vinič, ako i ďalšie trvalé porasty ovocné stromy a pod. Neoprávnená stavba z tejto výmery predstavuje cca 43 m2. Pokiaľ by teda mal súd zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, jednalo by sa o časť pozemku cca 43 m2 + do úvahy by prichádzala prístupová cesta k tomuto pozemku. Vychádzajúc však z charakteru stavby, ktorá je deklarovaná ako poľnohospodárska účelová stavba, tak jej využitie predpokladá i užívanie poľnohospodárskej pôdy. Súd potom nebol oprávnený zriadiť vecné bremeno v zmysle ust. na väčší rozsah, než by bol nevyhnutný na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Pokiaľ by teda súd zriadil vecné bremeno, tak súd by ho nemohol zriadiť v rozsahu, v akom sa ho žalobcovia domáhali, ale iba v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Takéto zriadenie vecného bremena by však bolo neúčelné, nakoľko stavbu by nebolo možné hospodársky využívať na ten účel, na ktorý bola zriadená a to v súvislosti s obrábaním poľnohospodárskej pôdy. Z týchto dôvodov súd aj alternatívny petit žaloby zamietol.

36. Pri rozhodovaní v tejto súvislosti sa súd riadil úvahami a prihliadol najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla. Prihliadol na rozsah zastavaného pozemku, ako i k tomu či vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd prihliadol i k ďalším dôvodom napr. k tomu, či vlastník pozemku právnym spôsobom zakročil proti stavbe, či vedel, že na uvedenom pozemku dochádza k stavbe. Ako už bolo vyššie uvedené a ako bolo popísané i v znaleckých posudkoch, neoprávnená stavba predstavuje stavbu poľnohospodársky účelovú, ktorá stojí na pozemku o rozlohe cca 1500 m2, ktorý slúži na poľnohospodársku malovýrobu. Súd prihliadol i na okolností, za ktorých ku stavbe došlo, keď navrhovatelia vyplatili kúpnu cenu za pozemok p. H. ktorý organizoval predaj pozemku. Po vyplatení kúpnej ceny žalobcovia postavili na pozemku stavbu, pričom zo strany vtedy vlastníkov pozemku neboli robené žiadne právne kroky proti tejto stavbe a to napriek tomu, že žalovaní majú postavenú nehnuteľnosť v bezprostrednom susedstve sporných pozemkov a museli vedieť, že dochádza k výstavbe. Proti stavbe zakročili až v r. 1991, keď táto bola už prakticky hotová a keď vyzvali žalobcov na jednak odstránenie stavby a jednak vypratanie pozemku. Vzhľadom na súčasný charakter pozemku, ako aj účel stavby podľa názoru súdu nebolo účelné túto odstrániť, nakoľko táto môže slúžiť svojmu účelu. Súd v tejto súvislosti prihliadol i na okolnosti, za ktorých bola stavba postavená. Súd preto v zmysle cit. ust. prikázal stavbu do vlastníctva žalovaným v podiele každému po 1/4 v zmysle ich protižaloby.

37. Súd nerozhodoval o zaplatení sumy 65.000,- Kčs, prijatie ktorej žalovaní síce nerozporovali, ale žalobcovia si tento nárok v konaní neuplatnili, preto súd nemohol postupovať nad rozsah petitu žaloby.

38. Keďže súd zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva, žalobcov zaviazal vypratať parc. č. XXXX/ XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere XXX m2, ktorý je určený geometrickým plánom vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. XXX-XXX-XXX/XX a do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť :

- elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 uloženú v parc. č. XXXX/XX vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X,

- suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/XX,

- kurín špecifikovaný bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006.

39. Súd nerozhodoval o odstránení trvalých porastov (kríky, stromy), vysadených na pozemku, ani o ich prípadnej náhrade, keďže ani jedna zo strán sporu to neuviedla v žalobe ani protižalobe. Súd konštatoval, že stromy a kríky sú súčasťou pozemku a patria ich vlastníkom, za ktorých súd určil žalovaných.

40. Súd zamietol vzájomnú žalobu o zaplatenie náhrady za užívanie pozemku z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia sporné pozemky užívali, ornú pôdu obhospodarovali, brali z nich

úžitky, naopak, aj podľa fotografií a záverov ostatného znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Pavla Hraška, PhD, bolo naopak znalcom zistené (č.l. 915) zanedbanie údržby počas dlhodobého sporu o vyporiadanie vlastníckych vzťahov od roku 1992, ktoré má za následok značné poškodenie stavby, každým rokom znižujúce technickú hodnotu stavbu z dôvody jej veku, technického stavu, predpokladanej životnosti a užívania stavby a tým je každým rokom nižšia všeobecná hodnota stavby. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalobcovia predmetné pozemky užívali, keď naopak, títo preukázateľne neužívali ani záhradnú chatu, a preto ich nárok na zaplatenie primeranej náhrady za užívanie pozemkov zamietol. Ak by súd tento nárok svojím rozhodnutím založil, bolo by tak podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi a na strane žalovaných by vzniklo bezdôvodné obohatenie, keď predmetné pozemky sú predmetom súdneho sporu a žiadna z jeho strán do jeho právoplatného skončenia nie je v stave právnej istoty, komu vlastnícke právo k nehnuteľnosti prináleží.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a trovy konania vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu podľa ust. vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia aj žalovaní.

43. Žalobkyňa 1/ v odvolaní navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho vec následne i nesprávne právne posúdil. Súdu prvej inštancie vytýkala skutočnosť, že nijakým spôsobom nevyslovil (pre účely vydržania vlastníckeho práva k pozemkom), či považoval žalobcov za dobromyseľných alebo nie. Súd sa v tomto smere zameral len na zdôvodnenie, že žalobcovia nemohli byť dobromyseľní celých 10 rokov, ale či boli dobromyseľní alebo nie a v akom časovom období, súd neuviedol. Uvedené však bolo rozhodujúce pre posúdenie, či žalobcovia mohli nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom vydržaním. Absencia vysporiadania sa s uvedenou otázkou, potom robí odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti nepreskúmateľným. Skutkový stav preukazuje, že žalobcovia boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľní, keď v roku 1987 zaplatili žalovaným, resp. ich právnemu predchodcovi D. H. celú kúpnu cenu 65.000 Sk a následne dňa 10.2.1988 na národnom výbore Bratislava vidiek spolu s predávajúcimi D. H., E. H. a E. E. vyplnil žalobca 2/ Dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie kúpnej zmluvy. Z obsahu predmetného dotazníka a čestného vyhlásenia z 10.2.1988 vyplýva, že vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností a prevodcami mali byť D. H., E. H. rod. E. a spoluvlastník E. E.. Žiadny iný vlastník a ani spoluvlastník sa v tomto dokumente neuvádza a uvedení traja „vlastníci“ tento dokument vlastnoručne ako prevodcovia podpísali. Skutočnostiam vyplývajúcim z týchto dokumentov súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť, nevysporiadal sa s nimi a na ne neprihliadal. Vzhľadom na obsah čestného prehlásenia potom buď išlo zo strany D. H., E. H. a E. E. o zámerné úmyselné a protiprávne konanie s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor nadobúdateľov a ďalšej spoluvlastníčky R. T., ktorej totožnosť a jej spoluvlastníctvo úmyselne zatajili, alebo sa títo prevodcovia mylne domnievali, že sú výlučnými vlastníkmi (spoluvlastníkmi) prevádzanej nehnuteľnosti a preto tento dokument i takto ako traja prevodcovia podpísali. V oboch prípadoch však boli žalobcovia v oprávnenom domnení, že nehnuteľnosť kúpili od výlučných vlastníkov, a teda boli v každom prípade v tejto veci dobromyseľní. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, „do plynutia vydržacej doby sa opätovne mohla započítať doba držby právneho predchodcu, a to aj v prípade, ak išlo o držbu vykonávanú pred 1.4.1983“ a preto ak prevodcovia boli po celý čas oprávnene presvedčení, že sú výlučnými vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti (teda ich držba bola oprávnená) a preto i dňa 10.2.1988 urobili takéto vyhlásenie v oficiálnom dokumente Dotazník a čestné vyhlásenie, tak by sa do plynutia vydržacej doby žalobcov musela započítavať i držba právneho predchodcu, t. j. JZ. a žalobcovia by sa tak na základe vydržania mali stať vlastníkmi nehnuteľnosti. O skutočnosti svedčiacej tomu, že prevodcovia sa považovali za oprávnených výlučných vlastníkov svedčia i skutočnosti, že:

- kúpna cena za prevod pozemkov bola prevzatá D. a jeho manželkou ešte v auguste 1987. Vo februári 1988 tak prevodcovia logicky nemali už dôvod konať podvodne,

- v znaleckom posudku Ing. Gregora Ľubomíra z 12.1.1988, ktorý bol vypracovaný za účelom prevodu vlastníctva medzi občanmi je uvedená i novovytvorená parcela č. XXXX/XXX majiteľom ktorej sú E. E. a D. H. s manželkou. Na účely prevodu parcely č. XXXX/XXX v zmysle predložených dokladov znalec považoval za vlastníkov výlučne D. H., E. H. a E. E. a takto ich označil i v znaleckom posudku,

- spor ohľadne spoluvlastníctva pozemku a jeho vyporiadanie medzi E. E. a R. T. sa začal riešiť až po prevode pozemkov na žalobcov, resp. po smrti D. H. a až vtedy sa zrazu objavil ďalší spoluvlastník p. R. T..

V čase realizácie prevodu nehnuteľností na žalobcov nikto nemal vedomosť o tom, že by spoluvlastníčkou nehnuteľností mala byť i R. T. a prevodcovia D. H., E. H. a E. E. výslovne deklarovali, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností a oprávnení s ňou nakladať. Žalobcovia boli preto pri nadobúdaní nehnuteľností nielenže dobromyseľní, ale do ich oprávnenej držby bolo nevyhnutné započítať i držbu ich právnych predchodcov, t. j. D. H., E. H. a E. E.. Právny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia nemohli nehnuteľnosti vydržať do vlastníctva, preto nebol správny.

44. Žalobca 2/ v odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil iba s poukazom na to, že: a/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, c/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

45. Žalovaní odvolaním napadli výroky II, III, IV, V a VI rozsudku a navrhli rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázali na to, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v bode I. žalobu žalobcov zamietol, ale rovnako tak v bode V. zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaných. Nevedno preto, na základe akej žaloby súd rozhodol vo veci samej v bodoch II, III a IV. Jedinou odpoveďou je, že súd rozhodol bez existencie žaloby, ako základného predpokladu pre začatie a vedenie súdneho konania a rozhodnutia súdu. Už tieto skutočnosti potvrdzujú, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu nepreskúmateľný. V ďalšom poukázali na to, že súd zamietol ich nárok na zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov z dôvodu, že v konaní nemal preukázané, že by žalobcovia sporné pozemky užívali, ornú pôdu obhospodarovali, brali z nich úžitky...... Súd sa v tomto smere odvolával na znalecký posudok Ing. Hraška č. 6/2016 z ktorého vyplýva „zanedbanie údržby počas dlhodobého sporu o vyporiadanie vlastníckych vzťahov od roku 1992, ktoré má za následok značné poškodenie stavby „ Podľa súdu žalovaní potom žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalobcovia sporné pozemky užívali. Priznanie náhrady by podľa súdu vytvorilo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných, pretože v dôsledku súdneho sporu žiadna zo strán nie je v stave právnej istoty, komu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí. Takéto odôvodnenie rozsudku (v časti zamietnutia nárokov žalovaných na zaplatenie náhrady za protiprávne užívanie ich nehnuteľností od 1.10.1991 do 31.10.2011) je podľa názoru žalovaných nielen v rozpore s právnou úpravou, judikatúrou súdov upravujúcou takéto nároky, ale aj so skutočným stavom veci, vykonanými dôkazmi a ich vyhodnotením. Žalovaní v tomto smere uviedli, že žalobcovia od 1.10.1991 užívajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných protiprávne, pričom na nich postupne nelegálne postavili poľnohospodársku účelovú stavbu, suchý záchod a kurín, zriadili na ňom elektrickú prípojku, vybudovali čerpadlo, záhradný vodovod a spevnené plochy. Ako vyplýva z viacerých znaleckých posudkov, žalobcovia na dotknutých pozemkoch vysadili trvalé porasty. Ich vysadenie bol aj hlavný argument žalobcov pre tvrdenie o spracovaní pozemku na novú vec. Zo znaleckých posudkov rovnako vyplynulo, že pozemok žalovaných žalobcovia užívali ako záhradu. Záver súdu prvej inštancie o zamietnutí protižaloby ohľadne náhrady za užívanie okupovaných nehnuteľností je preto v rozpore s doterajšími rozhodnutiami súdov. Súd prvej inštancie totiž už vo svojom prvom rozsudku uznal tento nárok žalovaných za oprávnený a žalobcov zaviazal na vyplatenie takejto náhrady. I odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení považoval tento nárok za opodstatnený (súdu prvej inštancie vytkol iba nepreskúmateľnosť výroku o tejto náhrade v nadväznosti so vznesenou námietkou premlčania). Nároky žalovaných bez ohľadu na spôsob užívania okupovaných pozemkov napokon vyplývajú zo samotnej podstaty toho, že žalobcovia majú protiprávne v držbe predmet ich vlastníctva a nehodlajú ho vydať (rozhodnutie NS SR sp. zn. , ). Napokon žalovaní smerovali svoje odvolanie aj proti tým výrokom napadnutého rozsudku, ktorým boli zaviazaní zaplatiť žalobcom solidárne viac, než 6.015,48 eur (výrok II.), pretože suma 6.100,- eur, ktorú majú podľa súdu žalobcom zaplatiť je podľa znaleckého posudku Ing. Hraška aj vrátane hodnoty elektrickej prípojky v sume 69,95 eur, ktorú žalobcovia sú povinní odstrániť podľa výroku IV. rozsudku. Ďalej odvolanie smeruje proti výroku II, pokiaľ súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom náhradu za prikázanú stavbu do 15 dní, pretože majú za to, že je potrebné túto výplatu viazať na vypratanie nehnuteľnosti uvedenej vo výroku III. rozsudku, vypratania poľnohospodárskej účelovej stavby a odstránenia vecí uvedených

vo výroku IV rozsudku, a to v rovnakej lehote 30 alebo 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ďalšom namietali skutočnosť, že súd vo výroku IV. neviaže povinnosť na odstránenie vecí na lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj, že súd nevyslovil povinnosť žalobcov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať a vydať žalovaným rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu vrátane studne, ručného čerpadla a spevnených plôch, ako to uvádzali v petite vyjadrenia z 20.2.2017. Napokon žalovaní nesúhlasili ani s rozhodnutím o trovách konania.

46. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne 1/ písomne vyjadrili podaním z 22.8.2017. Uviedli, že aj keď možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním upravovala novela , táto sa nevzťahovala na prípad vydržania vlastníctva k predmetom súkromného vlastníctva, t.j. k pozemkom. Pre vydržanie v danej veci teda chýbal spôsobilý predmet. Toto obmedzenie bolo odstránené až novelou č. , účinnou od 1. 1.1992. V tom čase už žalobcovia nemohli byť dobromyseľní, pretože už obdržali listy žalovaných z 28.2.1990, ale najmä ich list z 18.7.1991 o vypovedaní práva dočasného užívania a vyprataní dotknutých pozemkov k 1.10.1991. Žalobcovia nesplnili ani podmienku pre vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom. Žalobcovia totiž vedeli a vedieť museli, že prevod vlastníctva nehnuteľnosti sa podľa právneho poriadku neuskutočňuje ústnym dojednaním a vyplatením kúpnej ceny, a že Dotazník nie je kúpna zmluva, ale len podklad pre rozhodnutie štátneho notárstva o registrácii písomnej kúpnej zmluvy. Toto rozhodnutie bolo podľa vtedajšej právnej úpravy ( ) jediný spôsob pre právne a legálne nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Žalobcovia rovnako vedeli, že spoluvlastníčkou dotknutej parcely č. XXXX/X j.e v polovici R. T., nakoľko mali k dispozícii výpis z PK vložky č. XXXX (ohľadne parcely č. XXXX/X) z 9.9.1987, R. T. s manželmi M. komunikovala ústne tak, že im odmietala predať svoj podiel na tomto pozemku, cestou súdu sa domáhala voči ním vypratania pozemkov. Nakoľko v spore spoluvlastníčok R. T. a E. E. na bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek došlo uznesením z 30.10.1989 sp. zn. k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k parc. č. XXXX/X tak, že podiel užívaný žalobcami nadobudla p. T., žalovaní ponúkli žalobcom listom z 23.12.1989 odpredaj inej časti ich pozemkov. Zo všetkých týchto skutočností potom vyplýva, že žalobcovia neboli oprávnenými držiteľmi pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Napokon za neudržateľný považujú žalovaní názor žalobcov o tom, že v prospech žalobcov treba započítať držbu D. H., E. H. a E. E.. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu 2/ toto neobsahuje po skutkovej stránke odvolacie dôvody podľa . Keďže tieto žalobca 2/ nedoplnil v lehote na podanie odvolania, žalovaní navrhli jeho odvolanie odmietnuť ( ).

47. Žalobca 2/ sa k odvolaniam žalobkyne 1/ a žalovaných písomne vyjadril tak, že za vecne správne považuje výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola vzájomná žaloba žalovaných o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov voči nemu zamietnutá, a pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne 1/, k nemu nepovažoval za potrebné sa bližšie vyjadrovať.

48. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcov dôvodné nie je a odvolanie žalovaných je dôvodné len čiastočne. Rozsudok odvolací súd verejne vyhlásil dňa 11.05.2021. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

49. V danej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali: -určenia vlastníckeho práva k pozemkom - parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX a časti pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX o výmere XXX m2, vymedzenej GP č. XXX-XXX-XXX/XX (buď titulom spracovania cudzej veci podľa alebo vydržaním podľa )

- určenia, že sú výlučnými vlastníkmi rozostavanej záhradnej chaty postavenej na parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a na časti parc. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, a zároveň zriadenia v ich prospech vecného bremena, zaťažujúceho žalovaných ako vlastníkov uvedených pozemkov (podľa ).

Žalovaní sa vzájomnou žalobou domáhali:

- zaplatenia finančnej náhrady za neoprávnené užívanie pozemkov žalobcami za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011 ( ),

- vypratania a vydania pozemkov užívaných žalobcami v katastri obce T. ( ),

- odstránenia účelovej poľnohospodárskej stavby postavenej na parc. č. XXXX/X,X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. T. a parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. T. ( ),

- odstránenia elektrickej prípojky, špecifikovanej pod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006, uloženej na parc. č. XXXX/XX, vedúcej od susedného pozemku parc. č. XXXX/X; suchého záchodu špecifikovaného bod bodom 234 na str. 8 uvedeného znaleckého posudku, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XX a kurínu špecifikovaného bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku ( ).

- alternatívne, k odstráneniu účelovej poľnohospodárskej stavby, navrhli, aby ju súd prikázal každému zo žalovaných v 1 ine do vlastníctva za náhradu ( ).

50. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) napadnutým rozsudkom:

- žalobu žalobcov zamietol (I. výrok),

- prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres J., obec T., kat. úz. T. do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/, každému v 1 ine, za náhradu vo výške 6.100,- eur, ktorú uložil žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok),

- uložil žalobcom povinnosť do 30 dní vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere XXX m2, ktorý je určený geometrickým plánom vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia T. č. XXX-XXX-XXX/XX (III. výrok),

- uložil žalobcom povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť - elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 uloženú v parc. č. XXXX/XX vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X, ďalej suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/XX, ako aj kurín špecifikovaný bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 (IV. výrok),

- zamietol vzájomnú žalobu žalovaných (V. výrok),

- žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).

51. Súd prvej inštancie uvedeným spôsobom rozhodol, keď mal za to, že:

1/ v danom prípade neprichádzalo do úvahy vydržanie vlastníckeho práva k sporným pozemkom žalobcami z dôvodu absencie oprávnenosti držby a dobromyseľnosti držiteľov (žalobcov), ako i absencie registrácie kúpnej zmluvy štátnym notárstvom,

2/ výstavbou záhradnej chaty nemohlo dôjsť ani k spracovaniu pozemkov, a teda žalobcovia vlastnícke právo k pozemkom nemohli nadobudnúť ani spracovaním cudzej veci,

3/ do úvahy neprichádzalo ani zriadenie vecného bremena podľa .V tomto smere súd uviedol, že užívanie rozostavanej poľnohospodárskej chaty bez užívania poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalovaných nemalo zmysel a ani oporu v zákone, keďže išlo o stavbu na cudzom pozemku, keď podľa ust. , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len ""). Vzhľadom na súhlasné stanovisko žalovaných, ktorí síce spočiatku žiadali odstránenie stavby, ale neskôr za účelom ukončenia súdneho sporu súhlasili s postupom podľa ust. § , podľa ktorého pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí, súd prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú na parc. č. XXXX/X1 zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres

J., obec T., kat. úz. T. do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/, každému v 1 ine, a zaviazal ich zaplatením náhrady vo výške 6.100,- eur, v zmysle záverov znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Pavla Hraška, PhD. Súd v tomto smere zohľadnil i okolnosti, za ktorých bola stavba postavená (t. j. že žalobcovia vyplatili kúpnu cenu za pozemok p. H., ktorý organizoval predaj pozemku. Po vyplatení kúpnej ceny žalobcovia postavili na pozemku stavbu, pričom zo strany vtedy vlastníkov pozemku neboli robené žiadne právne kroky proti tejto stavbe). Vzhľadom na súhlas a účelnosť využitia stavby vlastníkmi pozemku, súd ani nemohol postupovať podľa ďalšej možnosti - ust. § (súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe); keď užívanie záhradnej chatky bez užívania záhrady samotnej nemá objektívne žiadny zmysel a je aj v zmysle zákone v poradí až treťou, poslednou prípustnou možnosťou. V tejto súvislosti ďalej súd poukázal i na to, že žalobcovia užívajú pozemok o výmere 1461 m2, pričom sa jedná o pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako záhrada, na tomto pozemku sú vysadené trvalé porasty vinič, ako i ďalšie trvalé porasty ovocné stromy a pod. Neoprávnená stavba z tejto výmery predstavuje cca 43 m2. Pokiaľ by teda mal súd zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, jednalo by sa o časť pozemku cca 43 m2 + do úvahy by prichádzala prístupová cesta k tomuto pozemku. Vychádzajúc z charakteru stavby, ktorá je deklarovaná ako poľnohospodárska účelová stavba, tak jej využitie predpokladá i užívanie poľnohospodárskej pôdy. Súd potom nebol oprávnený zriadiť vecné bremeno v zmysle ust. na väčší rozsah, než by bol nevyhnutný na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Pokiaľ by teda súd zriadil vecné bremeno, tak súd by ho nemohol zriadiť v rozsahu, v akom sa ho žalobcovia domáhali, ale iba v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Takéto zriadenie vecného bremena by však bolo neúčelné, nakoľko stavbu by nebolo možné hospodársky využívať na ten účel, na ktorý bola zriadená a to v súvislosti s obrábaním poľnohospodárskej pôdy.

Z týchto dôvodov súd výrokom I. žalobu žalobcov zamietol a výrokom II. prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/, každému v 1 ine, za náhradu vo výške 6.100,- eur.

4/ nakoľko žalobu žalobcov o určenie vlastníckeho práva zamietol, na základe vzájomnej žaloby žalobcov zaviazal vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/ XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere XXX m2, ktorý je určený geometrickým plánom vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. XXX-XXX-XXX/XX a do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť: a/ elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 uloženú v parc. č. XXXX/ XX vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X, b/ suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006 nachádzajúci sa na parc. č. 2739/32, c/ kurín špecifikovaný bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku Ing. Róberta Takácsa č. 46/2006 z 28.11.2006.

5/ vzájomnú žalobu žalovaných zamietol len pokiaľ išlo o nárok na náhradu za užívanie pozemkov z dôvodu, že nemal v konaní preukázané, že by žalobcovia sporné pozemky užívali, ornú pôdu obhospodarovali, brali z nich úžitky. Naopak, aj podľa fotografií a záverov znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Pavla Hraška, PhD, mal preukázanú zanedbanú údržbu pozemkov počas dlhodobého sporu o vyporiadanie vlastníckych vzťahov od roku 1992, značné poškodenie stavby, každým rokom znižujúcu technickú hodnotu stavby z dôvody jej veku, technického stavu, predpokladanej životnosti a užívania stavby a tým každým rokom nižšiu všeobecnú hodnotu stavby. Žalovaní, podľa súdu žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalobcovia predmetné pozemky užívali, keď naopak, títo preukázateľne neužívali ani záhradnú chatu, a preto ich nárok na zaplatenie primeranej náhrady za užívanie pozemkov zamietol.

6/ napokon súd (s poukazom na viazanosť žalobou a vzájomnou žalobou) nerozhodoval o: a/ zaplatení (vrátení) sumy 65.000,- Kčs, prijatie ktorej žalovaní síce nerozporovali, ale žalobcovia si tento nárok v konaní neuplatnili, b/ odstránení trvalých porastov (kríky, stromy), vysadených na pozemku, ani o ich prípadnej náhrade, keďže ani jedna zo strán sporu to neuviedla v žalobe ani protižalobe. V tomto smere súd iba konštatoval, že stromy a kríky sú súčasťou pozemku a patria ich vlastníkom, za ktorých súd určil žalovaných.

52. Ak potom žalovaní odvolaním napadli aj tie výroky rozsudku, ktorými bolo ich vzájomnej žalobe vyhovené (III, IV), ich odvolanie nebolo v tomto smere prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Citované ustanovenie rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie, teda ktorý subjekt je oprávnený uplatniť odvolanie. Ide o subjektívnu podmienku predpísanú , ktorá musí byť splnená na to, aby odvolanie mohlo byť prejednané odvolacím súdom. Stranou v civilnom sporovom konaní sa rozumie žalobca a žalovaný. Odvolanie teda môže podať tá procesná strana, ktorej rozhodnutím súdu prvej inštancie nebolo celkom alebo sčasti vyhovené. V prípade, ak je odvolanie podané osobou, ktorá nie je oprávnená na podanie odvolania, odvolací súd takéto odvolanie uznesením odmietne ( ).

53. Nakoľko súd prvej inštancie výrokmi III a IV rozhodol v prospech žalovaných a teda: 1/ uložil žalobcom povinnosť vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/ XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere XXX m2, ktorý je určený geometrickým plánom vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. XXX-XXX-XXX/XX a 2/ uložil žalobcom odstrániť - elektrickú prípojku, suchý záchod a kurín, odvolanie žalovaných v tomto smere nebolo (pre nesplnenie tzv. subjektívnej prípustnosti odvolania) prípustné. Navyše tieto výroky napadnutého rozsudku žalovaným neukladali žiadnu právnu povinnosť (práve naopak túto ukladali žalobcom), a preto jedinými subjektmi, oprávnenými voči týmto výrokom podať odvolanie, boli žalobcovia.

54. Z týchto dôvodov odvolací súd, odvolanie žalovaných smerujúce proti výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku, odmietol podľa .

55. Pokiaľ ide o výrok II. (ktorý žalovaní taktiež napadli odvolaním), a ktorým súd (so súhlasom a i na návrh žalovaných) prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu do ich podielového spoluvlastníctva za náhradu, tu odvolanie žalovaných nebolo z vyššie uvedených dôvodov procesne prípustné, len pokiaľ išlo o samotné prikázanie stavby do ich podielového spoluvlastníctva a samotné uloženie povinnosti uhradiť za ňu žalobcom náhradu. Tento výrok bol takisto vydaný v prospech žalovaných a s ich súhlasom. Pokiaľ však išlo o výšku tejto náhrady, v tejto časti odvolanie žalovaných prípustné bolo, nakoľko im týmto bola uložená peňažná povinnosť vo väčšom rozsahu, než mala byť (súd v tomto smere totiž opomenul odpočítať sumu 69, 95 eur ako hodnotu elektrickej prípojky, ktorú sú žalobcovia povinní odstrániť podľa výroku IV. rozsudku). Inými slovami, súd prvej inštancie v rámci určenia výšky náhrady za prikázanú stavbu ( 6.100 eur) do nej zahrnul aj hodnotu elektrickej prípojky (v sume 69,95 eur), ktorú však žalovaným do podielového spoluvlastníctva za náhradu neprikázal, keďže práve naopak, jej odstránenie uložil žalobcom. Žalovaní by tak žalobcom zaplatili aj hodnotu toho (elektrickej prípojky), čo im do podielového spoluvlastníctva prikázané nebolo.

56. Z týchto dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II (pokiaľ išlo o samotnú výšku náhrady za prikázanú stavbu) zmenil podľa tak, že prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres J., obec T., kat. úz. T. do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/, každému v 1 ine, za náhradu vo výške 6.030,- eur, ktorú uložil žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

57. Pokiaľ išlo o odvolacie námietky žalovaných ohľadne lehoty 15 dní určenej súdom na zaplatenie náhrady za prikázanú stavbu, ktorú žalovaní navrhli viazať na 30 dňovú lehotu určenú súdom pre vypratanie nehnuteľností uvedených vo výroku III, a IV, odvolací súd uvádza, že takáto námietka nie je spôsobilým odvolacím dôvodom podľa až h/ . V danom prípade sa jedná o tzv. paričnú lehotu (, ) - vo všeobecnosti je trojdňová, ktorá môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné (čo bolo i v posudzovanom prípade). V danom smere potom neobstojí námietka viazanosti výrokov II a III, IV na rovnakú (30 dňovú) paričnú lehotu, nakoľko nejde o výroky vzájomne závislé (ako tvrdia žalovaní). Závislým sú v tomto smere iba povinnosť žalobcov odovzdať žalovaným do vlastníctva rozostavanú stavbu oproti povinnosti žalovaných zaplatiť za ňu žalobcom náhradu. Povinnosť žalobcov vypratať pozemky a odstrániť z nich elektrickú prípojku, kurín a suchý záchod (III, IV), je samostatnou povinnosťou žalobcov, nezávislou od povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom náhradu za stavbu, ktorá im bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva (II). Výroky II a výroky III a IV teda nie sú voči sebe závislými, vzájomne podmienenými výrokmi, a preto u každého z nich, mohol súd určiť inú paričnú lehotu na splnenie tejto povinnosti.

58. V tomto smere rovnako nedôvodnými boli i ďalšie námietky žalovaných, týkajúce sa toho, že súd vo výroku IV. neviaže uloženú povinnosť žalobcom odstrániť vecí na lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj, že súd nevyslovil povinnosť žalobcov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať a vydať žalovaným rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu vrátane studne, ručného čerpadla a spevnených plôch. Predovšetkým súd povinnosť uloženú žalobcom vo výrokoch III. a IV. viaže na lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a pokiaľ vo výroku II. súd výslovne neuviedol paričnú lehotu na vydanie rozostavanej stavby, platí lehota podľa veta prvá , t .j. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Navyše ani táto odvolacia argumentácia žalovaných nebola spôsobilým odvolacím dôvodom podľa až h/ . a prípadné nedostatky v tomto smere nespôsobovali vecnú nesprávnosť týchto výrokov.

59. Na druhej strane možno žalovaným uznať, že súd prvej inštancie nie príliš precízne formuloval výrok V. napadnutého rozhodnutia, keď vyslovil, že „vzájomnú žalobu žalovaných zamieta“. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však zreteľne vyplýva, že tak urobil len vo vzťahu k nároku žalovaných na finančnú náhradu za neoprávnené užívanie pozemkov žalobcami za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011. V tomto smere mal potom formulovať svoj výrok skôr tak, že „ zamieta vzájomnú žalobu žalovaných na finančnú náhradu za neoprávnené užívanie pozemkov žalobcami za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011“. Nakoľko v tomto smere odvolací súd považuje výrok o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaných na finančnú náhradu za neoprávnené užívanie pozemkov žalobcami za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011 za predčasný (viď výklad nižšie), z dôvodu ktorého ho bolo potrebné zrušiť, odvolací súd sa jeho „neúplnej formulácii“ zo strany súdu prvej inštancie, už bližšie nevenoval.

60. Pokiaľ ide o vec samu, ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom vydržaním. V tomto smere namietali, že súd nezohľadnil, že pri nadobúdaní nehnuteľností (pozemkov) boli dobromyseľní, ich držba bola oprávnená (po celý čas boli oprávnene presvedčení, že sú výlučnými vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti) a do plynutia vydržacej doby žalobcov mala byť započítaná i držba ich právnych predchodcov, t. j. D. Žalobcovia sa preto na základe vydržania mali stať vlastníkmi nehnuteľností.

61. Odvolací súd sa však s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcov nestotožňuje a je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalobcovia nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním, najmä podmienku dobromyseľnosti vo vzťahu k samotnému nadobúdaciemu titulu (kúpnej zmluvy). „Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. - Stanoviská a rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a súdov SR 6/2015)“.

62. V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobcom k právne perfektnému prevodu (nadobudnutiu) vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom na podklade písomnej kúpnej zmluvy chýbala (podľa zákonných predpisov platných a účinných v rozhodnom období) jej registrácia štátnym notárstvom. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola zavedená až novelou vykonanou , účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou (účinnou od 1. januára 1992) boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992. Ak držiteľ pozemku (t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Aj keď mohli byť žalobcovia subjektívne presvedčení, že sa na podklade kúpnej zmluvy stali vlastníkmi pozemkov, predsa len s ich záverom o splnení jedného zo základných predpokladov vydržania (dobromyseľnej držby), sa nemožno stotožniť. Podľa a

oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ). Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Citované ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne „nadobúdací“ titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Pokiaľ v preskúmavanej veci sa žalobcovia ujali v roku 1987 držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavku, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom, bola v upravená celkom jasne. Jednoznačne bola vymedzená v ustanovení (v znení platnom do 31. decembra 1991) tak, že „ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva“. Vzhľadom na uvedené bol záver súdu prvej inštancie o tom, že u žalobcov neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, správny.

63. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok I.), potvrdil (, ). Odvolací súd potom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch III. a IV., ktorými bola žalobcom uložená povinnosť pozemky vypratať a odstrániť z nich elektrickú prípojku, suchý záchod a kurín, hoci žalobcovia (ako jediné subjekty, ktorým proti týmto výrokom patrila subjektívna prípustnosť odvolania podľa ) vo vzťahu k týmto výrokom výslovne odvolacie dôvody neformulovali ( ). Nakoľko však ich odvolacia argumentácia ohľadne toho, že sa mali stať vlastníkmi pozemkov vydržaním, de facto v sebe zahŕňala i nesúhlas s takto im uloženou povinnosťou (vypratania a odstránenia veci) súdom, odvolací súd rozhodol aj o týchto výrokoch napadnutého rozhodnutia. Z odvolacej argumentácie žalobcov, že sa považovali za vlastníkov pozemkov ich vydržaním, bolo potom možné vyvodiť, že takúto povinnosť nemajú, resp.

s takto uloženou povinnosťou nesúhlasia. Nakoľko však odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že podmienky pre vydržania vlastníctva pozemkov žalobcami splnené neboli, považoval odvolací súd uloženie tejto povinnosti za oprávnené, a keďže žalobcovia súčasne nesprávnosť týchto výrokov v odvolaní z iných dôvodov bližšie nenamietali, odvolací súd aj tieto výroky napadnutého rozhodnutia, ako vecne správne, potvrdil (, ). 64. Odvolací súd potom za predčasné považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie iba ohľadne nároku žalovaných na finančnú náhradu za neoprávnené užívanie pozemkov žalobcami za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011. Súd prvej inštancie zamietnutie vzájomnej žaloby v tomto smere odôvodnil tým, že „ v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia sporné pozemky užívali, ornú pôdu obhospodarovali, brali z nich úžitky. Naopak, podľa fotografií a záverov znaleckého posudku č. 6/2016 Ing. Pavla Hraška, PhD, bolo zistené (č.l. 915) zanedbanie údržby pozemkov počas dlhodobého sporu o vyporiadanie vlastníckych vzťahov od roku 1992, značné poškodenie stavby, každým rokom sa jej znižujúca technická a všeobecná hodnota. Žalovaní teda žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalobcovia predmetné pozemky užívali, keď naopak, títo preukázateľne neužívali ani záhradnú chatu“. Na druhej strane súd prvej inštancie v pôvodnom rozsudku (zrušenom odvolacím súdom) túto náhradu žalovaným priznal, keď mal užívanie pozemkov žalobcami za preukázané. V odôvodnení rozhodnutia pritom uviedol nasledovné: „v konaní bolo preukázané, že žalobcovia so súhlasom vtedajšieho spoluvlastníka k pozemkom t. č. zapísaným ako parc. č. XXXX/ XX vo výmere XXX mX a časť pozemku parc. XXXX/XX v rozsahu XXX m2, tieto užívali od augusta 1987 do 01.10.1991 so súhlasom pôvodného spoluvlastníka D. H. a užívali ich i po jeho smrti. Ostatní spoluvlastníci vrátane právnych nástupcov po D. H. žalobcov vyzvali písomne, aby k 01.10.1991 uvedené pozemky uvoľnili. V tomto smere i žalovaní podali protinávrh doručený dňa 22.05.1998, ktorým žiadali, aby súd nariadil žalobcom uvedené pozemky vypratať. Súčasne v protinávrhu žiadali, aby súd zaviazal žalobcov titulom platenia úhrady za užívanie pozemkov, a to od 01.10.1991 do 01.06.1998, k zaplateniu sumy celkovo vo výške 19.480,- Sk (243,50 eur). V súvislosti s uplatňovanými peňažnými náhradami zo strany žalovaných z titulu užívania pozemku žalobcami, títo dňa 03.04.2007 vzniesli námietku z premlčania vo vzťahu k uplatňovaným nárokom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastníkmi sporných pozemkov sú žalovaní. Rovnako mal preukázané, že tieto pozemky užívajú žalobcovia ako záhradu od augusta 1987, pričom rozsah užívania mal preukázaný znaleckým posudkom Ing. Ištvánffyho (čl. 51 spisu), v spojení s GP zo dňa X5.11.1987, ako i LV č. XXXX. Žalobcovia užívajú pozemky vo výmere 1461 m2 (parc. č. XXXX/XX má výmeru XXX m2 a časť parc. č. XXXX/XX má výmeru XXX m2). V priebehu užívania na týchto pozemkoch tu vysadili trvalé porasty, postavili stavbu a vedľajšie stavby popísané v znaleckých posudkoch, ktoré boli pre účely tohto konania vypracované. Pokiaľ teda žalobcovia užívali pozemky bez súhlasu vlastníkov pozemkov za situácie, keď vlastníci pozemku žiadali žalobcov o vypratanie týchto pozemkov, tak možno konštatovať, že žalobcovia užívajú pozemky bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. §, , a a . Uviedol, že užívaním pozemkov bez právneho dôvodu vzniklo žalobcom bezdôvodné obohatenie, a to na úkor vlastníkov pozemkov. Toto bezdôvodné obohatenie nie je možné vydať, a preto žalovaným vznikol nárok na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady zodpovedá cene nájmu za sporné pozemky. V danom prípade výšku peňažnej náhrady mal súd za preukázanú zo znaleckého posudku znaleckej organizácie ÚEOS - komercia a. s. č. 122/2011. V znaleckom posudku bola vyčíslená náhrada za neoprávnené užívanie pozemku, rovnajúca sa cene nájmu pozemku v prípade, že by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011 v sume 13.286,46 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia, súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatnenú žalobcami ( a ) prihliadol na dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu. Žalobcovia nemali riadne uzavretú kúpnu zmluvu a nemali ani riadne dohodnutý nájomný vzťah, tak bezprostredne po výzve na vypratanie pozemkov k 01.10.1991 museli vedieť, že tieto užívajú bez právneho dôvodu, ako i to, na úkor koho tieto pozemky užívajú, teda na úkor koho získavajú bezdôvodné obohatenie. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že podali žalobu na určenie vlastníckeho práva, keď žiadali určiť vlastnícke právo k sporným pozemkom, resp. právo vecného bremena konštitutívnym súdnym rozhodnutím, ktoré by malo účinky až nadobudnutím právoplatnosti v prípade ich úspechu v konaní. Súd teda po zohľadnení námietky premlčania a prihliadnutí na výšku stanovenú znaleckým posudkom, priznal peňažnú náhradu spolu vo výške 5.245,11 eur, pričom v rozsudku presne špecifikoval uvedenú sumu“. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí bol preto povinný uviesť a presvedčivo odôvodniť tento svoj „odklon“ od pôvodného názoru, že žalobcovia predmetné nehnuteľnosti v rozhodnom období užívali. Keďže tak neurobil, možno v tomto smere jeho rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní navyše vôbec nereflektoval na skutočnosti, že žalobcovia na dotknutých

pozemkoch postavili poľnohospodársku účelovú stavbu (ktorá bola do podielového spoluvlastníctva žalovaných za náhradu prikázaná až týmto rozsudkom), suchý záchod a kurín, zriadili na ňom elektrickú prípojku, vybudovali čerpadlo, záhradný vodovod a spevnené plochy (ktorých odstránenie rovnako bolo nariadené až týmto rozsudkom). Žalobcovia rovnako na dotknutých pozemkoch vysadili aj trvalé porasty, pričom zo znaleckých posudkov rovnako vyplynulo, že pozemok žalovaných žalobcovia užívali i ako záhradu. Súd prvej inštancie sa však vôbec týmito skutočnosťami v napadnutom rozsudku nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi.

65. V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2019, sp. zn. v zmysle ktorých „ v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk“.

66. V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemky žalovaných boli teda v danej veci (bez právneho dôvodu) užívané už len tým, že žalobcovia mali na nich v žalovanom období umiestnenú svoju stavbu (poľnohospodársku účelovú stavbu), ako i ďalšie hnuteľné veci (suchý záchod, kurín, elektrickú prípojku a pod.) a tiež mali na nich vysadené trvalé porasty. K bezdôvodnému obohateniu dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva k stavbe, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu.

67. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu žalovaných zamietol (výrok V.) zrušil podľa , a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). V ňom bude musieť súd prvej inštancie opätovne zistiť, či žalobcovia v rozhodnom (žalovanom) období užívali pozemky žalovaných oprávnene (t. j. v akom období ich užívali oprávnene - so súhlasom žalovaných a v akom už nie), v akom rozsahu pozemkov bolo toto užívanie neoprávnené (či v celej výmere týchto pozemkov alebo len v časti), keď minimálne v rozsahu pozemkov, na ktorom mali umiestnenú svoju stavbu a ďalšie hnuteľné veci, bolo toto užívanie neoprávnené (a to titulom samotného umiestnenia stavby, elektrickej prípojky, suchého záchodu a kurína v ich vlastníctve na cudzom pozemku), či žalobcovia v rozhodnom období pozemky žalovaných skutočne užívali aj na záhradkárske účely (bude teda potrebné zistiť, či žalobcovia užívali pozemky v žalovanom období aj

na záhradkárske účely alebo len mali na nich umiestnenú stavbu a ostatné hnuteľné veci ) a pod. V prípade, ak súd zistí, že žalobcovia pozemky žalovaných v rozhodnom období užívali neoprávnene (a v akom rozsahu), vyhodnotí nárok žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia za toto neoprávnené užívanie pozemkov príp. len ich častí i s ohľadom na vznesenú námietku premlčania žalobcami, pričom znalecky ustáli (nepremlčanú) časť tohto nároku (v tomto smere bude dôkazné bremeno zaťažovať žalovaných) vo výške zodpovedajúcej obvyklej hladine nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec v zistenom rozsahu užíval na základe platnej nájomnej zmluvy (pri jej výške bude treba zohľadniť sumu nájomného, ktorá je obvyklá vo vzťahu k umiestneniu stavby na pozemku, ďalej ktorá je obvyklá k umiestneniu ostatných hnuteľných vecí na pozemku, príp. ktorá je obvyklá v prípade užívania pozemku na záhradkárske účely). Naopak, ak súd vykonaným dokazovaním dospeje k záveru, že žalobcovia v žalovanom období pozemky neoprávnene neužívali, zreteľne v rozhodnutí uvedie, prečo k takémuto záveru súd dospel. Rozhodnutie v tomto smere odôvodní tak, aby bolo z hľadiska prijatých záverov preskúmateľné ( ), najmä s ohľadom na to, aby si jeho závery (tak ako tomu bolo v pôvodnom a napadnutom prvoinštančnom rozhodnutí) neprotirečili. Avšak vzhľadom na závery uvedené v bode 65 a 66 tohto rozhodnutia, žalobcovia minimálne v rozsahu výmery pozemkov, na ktorých mali umiestnenú stavbu a vyššie označené hnuteľné veci, tieto pozemky užívali neoprávnene. Z dôvodu zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v tomto výroku, sa odvolací súd už v ďalšom jeho nesprávnou (neúplnou) formuláciou nezaoberal.

68. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ). Nakoľko odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým vzájomnú žalobu zamietol (V. výrok) zrušil, o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

69. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).