Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov: 1/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, 2/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. XXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, proti žalovanému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený Mgr. Sylviou Kohútovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palárikova 7, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -116 zo dňa 28. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2018 podpísaná medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným je absolútne neplatná a určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.10.2018 podpísanej medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným. Výrokom II. žalovanému voči žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , a , , a . Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 16.10.2018 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 24.000 eur, pričom pôžička bola dohodnutá ako bezúročná a mala byť vrátená vcelku do 16.04.2019. V zmluve bola dohodnutá sankcia za omeškanie (poplatok z omeškania) vo výške 700 eur mesačne. V ten deň bola medzi účastníkmi podpísaná aj ďalšia zmluva, a to zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXXX pre k.ú. G., konkrétne k parc. reg. C č. XXX/XX (zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2 v spoluvlastníckom podiele 80/735) a stavbe (byt č. X v bytovom dome so súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. C č. XXX/XX) a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 80/735, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov ako manželov. Predmetná záložná zmluva bola uzavretá na zabezpečenie záväzku z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke. Na základe predmetnej zmluvy bol začatý výkon záložného práva žalovaného ako veriteľa, formou dobrovoľnej dražby. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým o.i. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXXX pre katastrálne územie G., byt č. X vo vchode XX, na prízemí bytového domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ KN s parcelným číslom XXX/ XX o výmere 213 m2, vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve a pozemku vo veľkosti 80/735, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov ako manželov na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.10.2018 a zo Zmluvy o záložnom práve a zároveň žalobcom 1/ a 2/ uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podali žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva.

3. Súd prvej inštancie podľa vykonaných dôkazov dospel k záveru, že vzťah medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným nie je možné posudzovať ako spotrebiteľský. Dôvodil, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že by žalovaný mal postavenie dodávateľa v zmysle a žalovaný poprel, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobcovia 1/ a 2/ síce tvrdili, že žalovaný ako veriteľ sa cielene venuje požičiavaniu finančných prostriedkov občanom na základe inzerátov v miestnej tlači s poskytovaním služieb občanom a že má viac podobných klientov, dáva im podpisovať vopred pripravenú typovú zmluvu a opakovane ju uzatvára vo vzťahu k neobmedzenému počtu klientov, avšak na podporu tohto svojho tvrdenia nenavrhli žiadny dôkaz, preto ustálil, že zmluva bola uzavretá medzi fyzickými osobami a nemá spotrebiteľský charakter.

4. Poukázal na to, že právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. V zákonodarca uviedol, že ust. bolo jeho záujmom vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takúto žalobu zákonodarca pripustil len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. V dôvodovej správe zákonodarca poskytol iba demonštratívny výpočet týchto osobitných predpisov. Po prijatí nového procesného predpisu vstúpilo do platnosti aj nové ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa od 1. januára 2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Nakoľko uplatnená žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 16.10.2018 a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.10.2018 nie je prípustnou žalobou, nakoľko možnosť podať takúto žalobu pre nespotrebiteľov nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, súd žalobu s poukazom na zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ sa síce domáhali aplikácie , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak tieto dôvody bližšie nešpecifikovali a súd prvej inštancie takéto dôvody sám nezistil.

6. Proti rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol (výroku I.) a rozhodol o náhrade trov konania (výroku II.) podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov podľa , a z dôvodu, že súd prvej inštancie nadržiava stranu úžerníckemu veriteľovi, ktorý nezákonnými postupmi už pripravil o majetok okrem nich aj iných občanov SR. Namietali zaujatosť zákonnej sudkyne so zreteľom na jej vzťah k sporu. Mali za to, že postupom (aj výsledkom) súdu v tejto právnej veci došlo k zásahu do základných práv garantovaných SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do základného práva v zmysle SR (základné právo na súdnu ochranu), čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), SR (právo na vlastníctvo majetku) a že postup súdu prvej inštancie, aj predmetné rozhodnutie je rovnako v rozpore aj s ďalšími ústavnými normami (predovšetkým , 2, , 2, a SR). Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že je možné preukázať, že predmetná Zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2018 medzi nimi a žalovaným je neplatná, konanie žalovaného má právne vady, podmienky v nej uvedené sú v rozpore s právom a sú nekorektné. Medzi nimi a žalovaným je zmluvný vzťah, ktorý vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.10.2018, ktorou im mal žalovaný požičať 24.000 eur prevodom na bankový účet vedený v ich prospech. Zmluvu žalovaný odmieta vydať v celom

rozsahu, a preto ju majú iba s neúplným textom. Žalovaný im mal podľa zmluvy poskytnúť 24.000 eur, ale žalovaný tento svoj záväzok nedodržal a úver poskytol vo finančnej čiastke poníženej o jeho poplatky v čiastke 4.000 eur, teda menej ako bolo dohodnuté v zmluve. Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že v momente prevodu 24.000 eur na ich bankový účet si ešte v banke vyžiadal žalovaný od nich 4.000 eur v hotovosti, ktoré museli vybrať zo svojho bankového účtu a priamo na mieste ešte v banke bolo žiadaných 4.000 eur v hotovosti odovzdaných žalovanému. Doteraz poskytnuté informácie od žalovaného o ich finančných záväzkoch voči žalovanému aj o vzájomných finančných plneniach sú preukázateľne zmätočné. Žalobcovia 1/ a 2/ za absurdné zo strany žalovaného považujú aj to, že začal výkon záložného práva bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky. Z podnetu žalovaného bol ich záväzok zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na byt, v ktorom majú aj so svojou rodinou svoje trvalé bydlisko, jedná sa o navzájom závislé zmluvy na úverovú zmluvu. Súvisiaca záložná zmluva spĺňa iba zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu k úverovej zmluve. Neplatnosťou primárneho úkonu sa stáva absolútne neplatný aj zabezpečovací právny úkon cez záložnú zmluvu. Mali za to, že za škodu, ktorú im spôsobuje veriteľ svojim pripravovaným dražobným konaním zodpovedá veriteľ svojim cieleným ľstivým a účelovým úžerníckym konaním. Veriteľ v žiadnej písomnej výzve nespresnil, nezdôvodnil ani nepreukázal dôvod a výšku záväzku, nakoľko v zmluve je iba v článku III. uvedený poplatok z omeškania vo výške 700 eur mesačne, a to bez udania čiastky omeškania. Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že súd prvej inštancie okrem toho, že si zjavne neprečítal ich podania, tak zo svojej úradnej moci a úradnej povinnosti ani nevenoval pozornosť zmluvnej dokumentácii a ich skutkovým udalostiam s veriteľom. Za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci navrhli súdu vykonať dôkazy, a tak za uvedeným účelom uznesením uložiť žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie (kvitanciu) o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh z ich strany úplne alebo čiastočne splnený. Žalobcovia 1/ a 2/ odmietajú platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnej protistrane a obracajú sa na súd prvej inštancie v súlade s platným znením podľa s použitím so žiadosťou o zabezpečenie nepripustenia ich povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane.

7. Žalovaný k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti alebo okolnosti uzatvorenia zmluvy o pôžičke a následne záložnej zmluvy, opätovne rozsiahlo citujú zákonné ustanovenia, ktoré nesúvisia s danou vecou. Svojim vyhlásením v odvolaní jednoznačne potvrdili, že sú si vedomí svojho záväzku voči žalovanému, vzniknutého z titulu zmluvy o pôžičke, a teda zmluvu o pôžičke považujú za platnú. Žalovaný má za to, že žalobcovia nemali v úmysle pôžičku vrátiť, a to ani pri podpise zmluvy, a ani v čase vyhlásenia uvádzaného v odvolaní voči rozsudku a spoliehajú sa na to, že im súd poskytne ochranu ako slabšej strane, ako sa sami označujú. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami daného prípadu, na vec aplikoval správnu právnu normu, keď vzťah medzi žalobcami a ním nepovažoval za vzťah spotrebiteľský. Dôvodil, že žalobcovia nie sú s poukazom na oprávnení domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy v tomto konaní a súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Rovnako mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania, keď mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia nie sú v danom konaní oslobodení od povinnosti platiť súdne poplatky. Neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa (žalobcovia ich ani neuvádzajú), pre ktoré by súd nemal úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Žalobcovia a priori odmietajú plniť akékoľvek svoje povinnosti, či už vrátiť poskytnutú pôžičku alebo znášať trovy súdneho konania, ktoré vyvolali. Žalovaného svojimi vyjadreniami neustále osočujú, nazývajú úžerníkom a nemorálnou protistranou. Absolútne si však neuvedomujú, že nemorálne sa chovajú práve žalobcovia, keď bez zaváhania si vyžiadali pôžičku v sume 24.000 eur, táto im bola poskytnutá, peniaze minuli vo svoj prospech a už 1,5 roka odmietajú vrátiť požičané peniaze, nehovoriac o sankcii za omeškanie. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobcovia 1/ a 2/ k vyjadreniu žalovaného uviedli, že je možné preukázať, že predmetná Zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2018 medzi nimi a žalovaným je neplatná, konanie žalovaného má právne vady, podmienky v nej uvedené sú v rozpore s právom a sú nekorektné. Medzi nimi a žalovaným je zmluvný vzťah, Zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2018, ktorou im mal žalovaný požičať 24.000 eur prevodom na bankový účet vedený v ich prospech. Zmluvu žalovaný odmieta vydať v celom rozsahu, a preto ju majú iba s neúplným textom. Žalovaný im mal podľa zmluvy poskytnúť 24.000 eur, ale tento svoj záväzok nedodržal a úver poskytol vo finančnej čiastke poníženej o jeho poplatky v čiastke 4.000 eur, teda menej

ako bolo dohodnuté v zmluve. V momente prevodu 24.000 eur na ich bankový účet si ešte v banke od nich vyžiadal žalovaný 4.000 eur v hotovosti, ktoré museli vybrať zo svojho bankového účtu a priamo na mieste bolo ešte v banke žiadaných 4.000 eur v hotovosti odovzdaných žalovanému. Doteraz poskytnuté informácie od žalovaného o ich finančných záväzkoch voči žalovanému aj o vzájomných finančných plneniach sú preukázateľne zmätočné. Žalobcovia 1/ a 2/ za absurdné zo strany žalovaného považujú aj to, že začal výkon záložného práva bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky. Veriteľ v žiadnej písomnej výzve nespresnil, nezdôvodnil ani nepreukázal dôvod a výšku záväzku, nakoľko v zmluve je iba v článku III. uvedený poplatok z omeškania vo výške 700 eur mesačne, a to bez udania čiastky omeškania. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli súdu vykonať dôkazy, a tak za uvedeným účelom uznesením uložiť žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie (kvitanciu) o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh z ich strany úplne alebo čiastočne splnený.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na to, že žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 04.12.2020 opakovane uvádzajú tvrdenia, ktoré ničím nepreukazujú. Nie je pravdou, že žalobcom odmieta vydať zmluvu v celom rozsahu. Žalovaný konštatoval, že žalobcovia disponujú úplným originálom zmluvy o pôžičke, zhodnosť a celosť dokumentu, ktorý predložili ako dôkaz do súdneho spisu, boli preverené na pojednávaní v danej veci s dokumentom, ktorým disponuje on. Do dnešného dňa žalobcovia nesplatili z poskytnutej pôžičky ani len časť. Žalovaný dôvodil, že tvrdenie žalobcov o ich nevedomosti o skutočnej výške dlhu voči nemu, pretože od neho neexistuje upomienka ani výzva, neobstojí. Žalobcovia si musia byť vedomí, že minimálne sumu pôžičky podľa zmluvy o pôžičke sú povinní vrátiť. Sústavnú požiadavku na vydanie akéhosi potvrdenia, výzvy, či upomienky je účelovým konaním žalobcov 1/ a 2/ v snahe vyhnúť sa povinnosti na okamžité vrátenie prevzatej sumy pôžičky. Žalovaný uviedol, že žalobcovia ho obviňujú, že zatajuje pohyby na účtoch súvisiacich so vzájomnými plneniami. Nič nezatajuje, žiadne prijaté platby od žalobcov na účte neeviduje, a teda nemá aký dôkaz predkladať. Naproti tomu, pokiaľ žalobcovia tvrdia, že k nejakým prevodom na jeho účet z ich strany došlo, nič im nebráni tieto dôkazy predložiť, čo však doposiaľ neurobili. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcov, pokiaľ tvrdia existenciu nejakej skutočnosti. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom podaní osobne podanom súdu prvej inštancie dňa 28.12.2020 poukázali na to, že prevzali upovedomenie z Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 01.12.2020 o postúpení ich podania voči vyšetrovateľovi, ktorý bol poverený podnetom na trestné oznámenie z ich strany voči žalovanému. Všetky skutkové okolnosti, ktoré doteraz uviedli v tejto právnej veci riešia aj v trestnom konaní voči žalovanému podvodníkovi. Navrhli súdu, aby prijal ich návrhy popísané a odôvodnené v ich prvotnej žalobe v tejto právnej veci. Tiež, aby vykonal dôkazy, a tak za uvedeným účelom uznesením uložil žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie (kvitanciu) o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh z ich strany úplne alebo čiastočne splnený. Žalobcovia 1/ a 2/ odmietajú platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnej protistrane a obracajú sa na súd podľa s použitím so žiadosťou o zabezpečenie nepripustenia ich povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane.

11. V písomnom podaní zo dňa 04.01.2021 žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že doteraz nemajú vedomosť o kompletnej zmluvnej dokumentácii, ktorú im dal úžernícky žalovaný podpísať, preto sa z jeho strany doteraz neúspešne domáhajú o predloženie kompletnej zmluvnej dokumentácie, čo zatiaľ vďaka benevolentnému sudcovi nedosiahli. Konštatovali, že je možné preukázať, že predmetná Zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2018 medzi nimi a žalovaným je neplatná, konanie žalovaného má právne vady, podmienky v nej uvedené sú v rozpore s právom a sú nekorektné. Medzi nimi a žalovaným je zmluvný vzťah, Zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2018, ktorou im mal žalovaný požičať 24.000 eur prevodom na bankový účet vedený v ich prospech. Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že doteraz poskytnuté informácie od žalovaného o ich finančných záväzkoch voči žalovanému aj o vzájomných finančných plneniach sú preukázateľne zmätočné. Za absurdné zo strany žalovaného považujú aj to, že začal výkon záložného práva bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky. Veriteľa aj jeho vymáhačov písomne žiadali viackrát o písomné potvrdenie o vzájomných plneniach v rámci predmetnej zmluvy, ale veriteľ, jeho vymáhači, ani žalovaný im žiadne potvrdenie o ich finančnom plnení v prospech veriteľa doteraz nevydali. Zopakovali návrh, aby súd uznesením uložil žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie (kvitanciu) o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh z ich strany úplne alebo čiastočne splnený.

12. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom podaní zo dňa 18.01.2021 dôvodili, že spolu so synom Lukášom vyvíjajú enormné úsilie k zabezpečeniu finančných zdrojov k úhrade dlhu v prospech úžerníckej protistrany. V mesiaci október 2020 v Slovenskej sporiteľni, a.s., žiadali o úver vo výške 20.000 eur účelovo určeného na splatenie dlhu úžerníckemu veriteľovi podľa tohto súdneho konania. V ostatnom zopakovali svoju doterajšiu argumentáciu, podľa ktorej si úžernícky žalovaný v momente prevodu 24.000 eur na ich bankový účet ešte v SLSP, a.s. v pobočke v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 3148 vyžiadal od nich 4.000 eur v hotovosti, ktoré museli vybrať zo svojho bankového účtu a priamo na mieste ešte v banke bolo žiadaných 4.000 eur v hotovosti odovzdaných podvodníkovi. Zopakovali návrh, aby súd uznesením uložil žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie (kvitanciu) o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh z ich strany úplne alebo čiastočne splnený. Uviedli, že odmietajú platiť akékoľvek náhradu trov konania nemorálnej protistrane.

13. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie žalobu zmietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami podľa . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

15. Odvolací súd za aplikácie z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a .

16. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a procesných povinnostiach, o predvolaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĹP) súdy musia v rozsudku jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutie, zaoberať sa najdôležitejšími argumentmi vzneseným stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý súdny proces.

18. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou proti žalovanému domáhali určenia, že zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2018 medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným je absolútne neplatná, pričom súčasne sa domáhali neplatnosti uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.10.2018. Na základe uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 16.10.2018 sa žalovaný (veriteľ) zaviazal poskytnúť žalobcom 1/ a 2/ (dlžníkom) sumu 24.000 eur s tým, aby túto sumu vrátili žalovanému (veriteľovi) najneskôr do 16.04.2019. Za účelom zabezpečenia pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 16.10.2018 uzatvoril žalovaný (záložný veriteľ) so žalobcami 1/ a 2/ (záložcami) dňa 16.10.2018 zmluvu o zriadení záložného práva.

19. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z tohto dôvodu súd nepripustil (zamietol) ďalšie návrhy na vykonanie

dokazovania s tým, že žalobcovia musia využiť iný právny prostriedok na ochranu svojich práv. V podanom odvolaní žalobcovia nenamietajú zamietnutie návrhu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, tento záver súdu nespochybňujú, domáhajú sa vecného prieskumu platnosti uzavretej zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva.

20. Na to, aby sa súd mohol zaoberať požadovaným určením neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva, bolo povinnosťou súdu zaoberať sa v prvom rade otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby.

21. Právna úprava procesnej prípustnosti žalôb v ust rozlišuje žaloby na určenie práva () a žaloby na určenie právnej skutočnosti (). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s výnimkou, ak tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právny úkonov, ak nevyplýva z osobitného predpisu.

22. V súdenej veci súd prvej inštancie správne ustálil, že podaná určovacia žaloba je procesne neprípustná podľa , nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu.

23. V danom prípade medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, ktorý bol založený zmluvou o pôžičke zo dňa 16.10.2018 a zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 16.10.2018. Nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa , , , , keďže veriteľ nebol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti . Skutočnosť, že veriteľ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti vyplýva zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa a zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej podľa a nasl. , v ktorej je veriteľ označený menom a priezviskom, adresou bydliska a rodným číslom. V konaní nebol preukázaný spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy. Žalobcovia neuviedli žiadne tvrdenia a neoznačili žiadne dôkazy o tom, že žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný uviedol, že zmluvu uzatvorili ako fyzické osoby, podľa , strany sporu sú osoby vzájomne známe a pôžičku žalobcom poskytol výlučne preto, že osobne poznal syna žalobcov.

24. Rozhodovanie o určení právnej skutočnosti vyžaduje, aby táto možnosť vyplývala z osobitného predpisu, t.j. aby hmotné právo pripúšťalo žalobu o určení právnej skutočnosti. Podaná žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva, je žalobou o určení právnej skutočnosti podľa , ktorá je prípustná len, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nakoľko uvedená pôžička zabezpečená zriadením záložného práva bola uzavretá podľa príslušných ustanovení , osobitným predpisom je v danom prípade tento zákon (), ktorý nevymedzuje možnosť domáhať sa žalobou určenia právnej skutočnosti na súde. Odvolací súd preto zdieľa názor súdu prvej inštancie, že podľa na požadovanom určení neplatnosti nie je daný naliehavý právny záujem.

25. Vzhľadom na to, žalobami o určení právnej skutočnosti môžu byť iba tie žaloby, ktoré pripúšťa hmotné právo (osobitný predpis), čo nie je prípad súdenej veci, bolo potrebné konštatovať, že žaloba nebola procesne prípustná. Z uvedených dôvodov, keďže žalobcami uplatnená žaloba nebola procesne prípustnou (pre nedostatok naliehavého právneho záujmu), bola žaloba zamietnutá bez toho, aby sa súd meritórne zaoberal predmetom sporu. Nakoľko súd sa nezaoberal vecným prieskumom platnosti uzavretej zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva, nebol daný dôvod vyhovieť opakovanej požiadavke žalobcov na vykonanie dôkazu „uložením povinnosti žalovanému, aby v listinnej podobe predložil písomné potvrdenie (kvitanciu) o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh z ich strany úplne alebo čiastočne splnený“.

26. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý (fair) proces tak, ako je vymedzené v a čl. 6 ods. 1 dohovoru, je garanciou toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť a nezaujatosť sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a

jednou z hlavných premís dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát ( ).

27. Špecifické povinnosti sudcu stanovuje aj ustanovenie a nasl. . Tento Civilný súdny poriadok poskytuje stranám sporu a prostriedky, ktorými sa môžu práva na nezaujatého sudcu domáhať. Jedným z týchto prostriedkov je i námietka zaujatosti podaná podľa a nasl. .

28. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu ( ) alebo na návrh strany ( ). Obsahom práva na prerokovanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

29. Podľa sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

30. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

31. Podľa ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

32. Žalobcovia v podanom odvolaní zaujatosť zákonnej sudkyne odvodzovali od toho, že nadržiava stranu úžerníckemu veriteľovi, čím spochybňujú procesný postup zákonnej sudkyne, preto odvolací súd na túto námietku v zmysle neprihliadal.

33. Následne odvolací súd vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku (výrok o trovách konania) skúmal naplnenie predpokladov pre aplikáciu ustanovenia , ktorej sa žalobcovia domáhali.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Povinnosť nahradiť trovy konania v sporovom konaní sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní, teda základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní, je miera úspechu v spore. Ak mala strana plný úspech v konaní, prizná sa mu tiež celá náhrada trov konania, ak mala len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, a naopak žalovaný má plný úspech, ak je žaloba v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať, t. j. predmet sporu.

38. Nie je povinnosťou všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na dôvod zamietnutia žaloby vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či bol účastník konania (strana) neúspešný, resp. v akom rozsahu bol neúspešný. V tejto situácii sa nejaví ako podstatné, že či žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení alebo pre vecnú neopodstatnenosť žalobného nároku (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 30.09.2014, sp.zn. ).

39. Ustanovenie umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

40. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnej strane platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením . Odvolací súd v tomto smere nevzhliadol zákonné predpoklady pre použitie moderačného práva. Tieto neboli dané ani okolnosťami sporu ani charakterom veci, a tiež ani pomermi sporových strán. Dôvodom na nepriznanie trov konania procesne úspešnému žalovanému nie je argumentácia žalobcov, že odmietajú platiť náhradu trov konania nemorálnej protistrane.

41. Povinnosť nahradiť trovy konania sa v sporovom konaní spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ), a preto subsumovanie sporu pod ustanovenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, spočívajúci v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

42. Vychádzajúc z účelu zákonnej úpravy náhrady trov konania, systematickej súvislosti, zisteného skutkového stavu veci, požiadavky ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ), ako aj zásady, že všetky štátne orgány majú určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s , pričom zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb, podľa názoru odvolacieho súdu treba v danom prípade aplikovať zásadu úspechu v konaní (mieru úspechu vo veci), bez aplikácie ustanovenia . Žalovaný bol v konaní úspešný, keď súd zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, a preto je naplnený zákonný predpoklad na to, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania, pričom žalobcovia 1/ a 2/ dôvody hodné osobitného zreteľa v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní (odôvodňujúce použitie ), nijakým relevantným spôsobom, nepreukázali.

43. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správny.

44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a podľa v spojení . Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).