Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/97/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., E.. XX.XX.XXXX, J. I. B. XXX, XXX XX B. Z. J. J., zastúpený: JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka, so sídlom Zelená 11, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 926,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.09.2018, č.k. -151, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 676,48 eur a náklady na znalecké dokazovanie v sume 130 eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku sa žaloba žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,04 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I) a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne zdôvodnil , , ( ďalej len „“), , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ) a vecne tým, že mal za preukázané, že dňa 15.12.2015 vznikla žalobcovi škoda na motorovom vozidle, C.: S.. Dňa 16.12.2015 žalobca žalovanému nahlásil vznik škodovej udalosti a požiadal o náhradu škody na motorovom vozidle. Žalobca v písomne vyplnenom tlačive Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 16.02.2016 uviedol, že požaduje škodu na vozidle preplatiť rozpočtom, bez doloženia účtov. Dňa 02.03.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol mu plnenie v sume 420,93 eur. Nakoľko žalovaný nesúhlasil s výškou poskytnutého plnenia dal si vypracovať znalecký posudok. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku súd prvej inštancie vzhliadol na to, že žalobca si ako poškodený uplatnil vyplatenie poistného plnenia rozpočtom, preto ak mal záujem o poskytnutie poistného plnenia napr. na základe faktúry o oprave, prípadne preukázaním nákladov, ktorý by vynaložil na uvedenie veci do pôvodného stavu, mal toto poistné plnenie odmietnuť. Vo vzťahu k žalobcom predloženej faktúre č.XXX-XX-XX zo dňa 13.04.2016 vystavenej spoločnosťou AUTO ? PNEU SERVIS s.r.o. na sumu 1097,41 eur, súd uviedol, že žalobca nepreukázal vykonanie opravy v uvedenom servise. Majúc za to, že keby bolo

uvedená oprava aj skutočne vykonaná, servis príp. žalobca by disponovali dokladom o nadobudnutí náhradného dielu, ktorý bol použitý pri oprave. Súd vzhliadol aj na to, že servis AUTO ? PNEU SERVIS, s.r.o., nie je autorizovaným servisom, pričom kalkulácia predložená žalobcom na sumu 1097,41 eur bolo vystavená autorizovaným servisom. Dospel tak k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že poškodené motorové vozidlo bolo v servise AUTO ? PNEU SERVIS, s.r.o. skutočne opravené, preto žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie sumy 676,48 eur ako nedôvodnú zamietol. Ako nedôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie i nárok žalobcu na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorý priznal žalobcovi nárok na zaplatenie prenájmu náhradného vozidla za 5 dní. Majúc za to, že uvedená doba podľa názoru súdu bola postačujúcou na opravu poškodeného motorového vozidla. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný prešetrovanie škodovej udalosti ukončil v zákonom stanovenej lehote, a to do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Poškodený telefonicky dňa 16.12.2015 oznámil škodovú udalosť a písomne dňa 16.02.2016, z čoho vyplýva, že žalovaný mal skončiť prešetrovanie do 16.03.2016. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie dňa 08.03.2016 odpísaním sumy 420,93 eur z jeho účtu na účet žalobcu, čiže v zákonom stanovenej lehote do 16.3.2016, a preto nárok žalobcu na vyplatenie úroku z omeškania vyhodnotil ako neopodstatnený. Vychádzajúc zo záveru, že žalovaný likvidoval škodovú udalosť podľa požiadavky poškodeného a to rozpočtom, mal súd za to, že vynaloženie nákladu za vypracovanie znaleckého posudku bolo neúčelným, preto žalobu žalobcu i v časti nároku na zaplatenie nákladov na znalecké dokazovanie v sume 130 eur, ako nedôvodnú zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , (ďalej len „“) a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac ust. a . Poukázal na to, že ako poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody podľa ust. a škodu preukázal znaleckým posudkom č. 45/2017. Skutočnosť, že si uplatnil úhradu skutočnej škody na motorovom vozidle rozpočtom, nič nemení na fakte, že mu žalovaný skutočnú škodu na motorovom vozidle neuhradil. ani nepozná termín určenie škody rozpočtom, takýto pojem sa používa v prípade zmluvného havarijného poistenia. Ak žalovaný nesporuje vznik škody ani jej rozsah, nie je možné, aby sám žalovaný určil výšku škody na motorovom vozidle. Trval na tom, že preukázal opravu motorového vozidla, a to zákazkovým listom zo dňa 16.12.2015, v ktorom je uvedené kedy bola oprava začatá a kedy bolo vozidlo odovzdané. Na poškodenom vozidle bola vykonaní aj doobhliadka t.z. technik žalovaného bol na mieste prevádzky opravovne AUTO ? PNEU SERVIS s.r.o.. Na posúdenie veci nemala vplyv ani skutočnosť, či opravu vykonal autorizovaný alebo neautorizovaný servis, nakoľko v oboch prípadoch si žalovaný mohol kvalitu prác overiť. Podporne poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. . Vo vzťahu k nároku na náhradu prenájmu náhradného motorového vozidla uviedol, že prenájom motorového vozidla bol nevyhnutný na dobu 10 dní v celkovej sume 500 eur a to z dôvodu, že oprava motorového vozidla sa konala od 20.01.2016 do 29.01.2016. Tvrdenie žalovaného, že oprava motorového vozidla trvala 5 dní, nebolo preukázané. Upriamil pozornosť na to, že dňa 22.01.2016 bola vykonaná len doobhliadka motorového vozidla, t.j. do času doobhliadky nebolo možné zasahovať do motorového vozidla, aby nebol spochybnený vznik škody. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal mu nárok v plnej výške.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 20.12.2018 a uviedol, že výška škody v znaleckom posudku bola znalcom stanovená na sumu 1097,41 eur na základe kalkulácie opravy autorizovaného servisu Auto Palace Panónska s.r.o. , kde tento servis vykaukuloval predpokladané náklady na opravu, ak by bola oprava realizovaná v tomto servise. Poukázal na to, že žalobca nepredložil doklad preukazujúci nadobudnutie náhradného dielu, ktorý bol použitý pri oprave, zároveň je otáznym, prečo sa faktúra č. XXX-XX-XX zo dňa 13.04.2016 objavila až s odstupom. Upozornil na skutočnosť, že náhradný diel existuje vo forme originálneho alebo alternatívneho dielu, ktorých cena sa výrazne odlišuje. V predmetnej faktúre absentuje rozpis vykonanej opravy, t.z. ktoré náhradné diely boli opravené resp. neobsahuje bližšiu špecifikáciu údajných objednaných prác a nevyplýva z neho, v akom rozsahu mala byť oprava poškodeného motorového vozidla objednaná. Výška škody uvedená v znaleckom posudku je irelevantná, nakoľko toto vyčíslenie na základe opravy autorizovaného servisu Auto Palace

Panonónska, s.,r.o. obsahuje aj cenu za prácu autorizovaného servisu. Žalobca však nepreukázal, že k oprave poškodeného motorového vozidla skutočne došlo, preto žalobca nemá nárok na náhradu škody v takejto výške. Stotožnil sa tak s názorom prvoinštančného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že poškodené motorové vozidlo bolo skutočne opravené v servise AUTO ? PNEU SERVIS s.r.o.. Súhlasil aj s názorom súdu prvej inštancie v časti nepriznania úrokov z omeškania žalobcovi. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody z prenájmu náhradného motorového vozidla uviedol, že vzhľadom na rozsah poškodení bolo 5 dní postačujúcich na prípadnú opravu motorového vozidla. Zároveň uviedol, že žalobca nepreukázal, že poškodené motorové vozidlo bolo v oprave od 20.01.2016 do 29.01.2016. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 16.01.2019 a uviedol, že výška škody na veci nie je závislá na tom, či si ju dá poškodený opraviť alebo nie. Vo veci prenájmu predložil zákazkový list, z ktorého vyplynulo v akom čase došlo k oprave poškodeného motorového vozidla.

7. K podaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18.02.2019 a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení vo veci.

8. Odvolací súd postupom podľa majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili.

9. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. strany sporu vyjadrili.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ods. 1 ). O odvolaní žalobcu rozhodoval s nariadením odvolacieho pojednávania podľa , na ktorom zopakoval vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ) a po vyhodnotení skutočností uvádzanými stranami sporu v priebehu nariadeného odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

11. Na odvolacom pojednávaní nariadenom odvolacím súdom na deň 12.05.2021, žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní nariadenom na deň 12.05.2021 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu a vo veci rozhodol.

12. Podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

13. Podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>, uhrádza sa skutočné škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa zákona č. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-381/2001> <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-381/2001>, poisteným má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na doplatenie rozdielu medzi výškou škody stanovenou v Znaleckom posudku a poistným plnením poskytnutým žalovaný založil na tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno. Odvolací súd má za to, že otázka dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody je otázkou právnou a otázka výšky nároku žalobcu je už otázkou odbornou. V danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v súlade s ust. , a to nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením motorového vozidla ( .). V zmysle „uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poškodený môže požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v dôsledku škody. Správnosť uvedeného výkladu potvrdzuje ustálená súdna prax vrátane rozhodnutí najvyšších súdov SR a ČR, príkladom môže byť aj rozhodnutie NS ČR, č.k. (publikovanom napr. v časopise Soudní judikatura pod č. 94/2003), v ktorom sa výslovne uvádza: ,,Skutočnou škodou je majetková ujma, která znamená zmenšení majetkového stavu poškozeného oproti stavu pred škodnou udalosti. Pri škode úsobené na starších, použitých či opotrebovaných věcech se vychází z obecné ceny, kterou mély veci v dobé, kdy k jejich poškození došlo. Nahrazuje-li se v rámci skutečné škody znehodnocení veci, je jednoznačné, že majetková ujma poškozeného (zmenšení jeho majetkového stavu) je dána rozdílem hodnoty veci pred poškozením a její hodnotou sníženou po poškození. V tomto smeru je právni názor odvolacího soudu zcela správny.“ Odvolací súd podporne poukazuje na to, že rovnako Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 19.03.2008 sp. zn. revidoval doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom (použitom) motorovom vozidle. Ústavný súd judikoval: „ Ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak ako použitím nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať voči škodcovi. Je potrebné prihliadnuť i na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná škoda vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ vozidla v podstate bolo protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, kedy hoci na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom (v konkrétnom prípade neporušil právne predpisy), je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou“. V prejednávanej veci výšku škody preukazoval žalobca predložením Znaleckého posudku znalca U.. D. Š. Č.. XX/XXXX zo dňa 15.01.2017 v znení Doplnenia č.1 zo dňa 23.03.2018, v ktorom znalec určil výšku škody na poškodenom motorovom vozidle sumou 1097,41 eur. Znalec pri určení výšky škody vychádzal zo Zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 17.12.2015 a 22.01.2016 vyhotoveného žalovaným, Kalkuláciou opravy č. XXXXXXXXXX a postupoval podľa vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalcom stanovená výška škody tak predstavuje skutočnú škodu žalobcu zodpovedajúcu ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v dôsledku škody. Z podstaty poistenia podľa vyplýva, že stačí ak poškodený predloží kalkuláciu opravy (nemusí to byť výslovne faktúra a vykonaná reálna oprava motorového vozidla), a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade bol predložený znalecký posudok, ktorý reflektoval na všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred poistnou udalosťou. Odvolací súd má za to, že poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca (poškodený), ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v sume 1097,41 eur, z ktorého mu bolo žalovaným plnené v rozsahu 420,93 eur, preto bolo dôvodným priznať žalobcovi nárok na doplatenie sumy vo výške 676,48 eur (1 097,41 eur - 420,93 eur).

18. Bez vplyvu na uvedené je argumentácia žalovaného, že žalobca si vybral spôsob výpočtu náhrady škody rozpočtom, nakoľko takýto výber nemá relevantný vplyv na možnosť poškodeného uplatniť si náhradu skutočnej výšky vzniknutej škody spôsobenej konaním poistenca žalovaného

v zmysle platnej právnej úpravy obsiahnutej v príslušných ustanoveniach <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>. Ak žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca mal možnosť prijaté plnenie odmietnuť a požiadať o plnenie napr. na základe faktúry, je potrebné zohľadniť i to, či žalobca mal skutočnú vedomosť o tom, ako žalovaný stanovil výšku poistného plnenia. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť, na obsah oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2016, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné plnenie stanovil v zmysle , a vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty. Povinnosťou žalobcu (poškodeného) bolo výšku reálne vzniknutej škody (vyjadrenej v peniazoch) preukázať, čo v prejednávanej veci žalobca preukázal predloženým znaleckým posudkom. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že žalobca nepreukázal, že k oprave skutočne došlo, odvolací súd uvádza, že v prípade poškodených vecí, ktorých uvedenie do pôvodného stavu je možné, nie je rozhodné, či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je aj oprava dokončená. Nakoľko z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že poškodená vec je opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie je. Zásada, že je treba vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava bola vykonaná v celom rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej udalosti a keď aj po oprave nie je cena veci nižšia, než pred vznikom škody. V opačnom prípade výška skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdiel cien veci pred poškodením a po oprave (viď R 25/1990, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, vydávaných Najvyšším súdom ČR). Žalobca v konaní preukázal, že opravu poškodeného motorového vozidla vykonal AUTO ? PNEU SERVIS s.r.o., a to dňa 13.04.2016, a to v rozsahu kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX a vystavil žalobcovi faktúru č. XXX-XX-XX. K námietke žalovaného, že faktúra za opravu vozidla v sume uplatnenej podanou žalobou nebola uhradená, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo sporné, že podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Výška škody nemusí byť preukázaná vyúčtovaním jej opravy, možno vychádzať z ceny v čase poškodenia a z rozsahu poškodenia(1Cz 35/1983, R13/1985 NS ČR). Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že nebol v konaní predložený doklad o nadobudnutí náhradného dielu, odvolací súd uvádza, že povinnosť servisu, vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Odvolací súd uvádza, že servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov, z ktorých žalovaný vychádzal pri stanovená poistného plnenia nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škody na motorovom vozidle. Pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku v sume 130 eur odvolací súd vzhliadol na to, že znalecký posudok č. 45/2017 bol vyhotovený pred začatím konania (15.01.2017), jednalo sa o náklad spojený s uplatnením pohľadávky, ktorého vynaloženie žalobca v konaní preukázal (čl. 81). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd posúdil uvedený nárok žalobcu, ako nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s uplatnením práva podľa , ktorého účelnosť, dôvodnosť a výšku žalobca v konaní preukázal.

19. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na doplatenie prenájmu náhradného motorového vozidla v sume 250 eur, odvolací súd vzhliadol na to, že podľa konštantnej judikatúry, má poškodený nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V konaní žalobca na preukázanie svojho nároku predložil faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2016 vystavenú spoločnosťou FOKUS Bratislava, s.r.o. a Zmluvu o nájme motorového vozidla zn. W. X. M., dôvodiac tým, že doba nájmu motorového vozidla

trvala od 20.01.2016 do 29.01.2016. Z obsahu spisu vyplýva, že opravu poškodeného motorového vozidla vykonala spoločnosť AUTO ? PNEU SERVIS s.r.o., a to dňa 13.04.2016 ( faktúra č. XXX-XX- XX). Vzhľadom k uvedenému argumentácia žalobcu ohľadne nároku na prenájom motorového vozidla aj za obdobie od 22.01.2016 ( vykonaná doobhliadka) do 29.01.2016, dôvodiac tým, že bolo potrebné objednať náhradný diel, je v rozpore so skutočnosťou, že k oprave poškodeného motorového vozidla podľa faktúry č. XXX-XX-XX došlo dňa 13.04.2016. Odvolací súd sa tak plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý priznal žalobcovi nárok za prenájom náhradného vozidla za obdobie 5 dní, zohľadniac pritom rozsah poškodení motorového vozidla ( zápis o poškodení vozidla zo dňa 17.12.2015 a zo dňa 22.1.2016) i skutočnosť, že motorové vozidlo nebolo v dôsledku škody nepojazdným. Nakoľko žalobca nutnosť a účelnosť ním uplatneného nároku nepreukázal, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok v sume 250 eur vyhodnotil ako nedôvodný.

20. Pri posudzovaní nároku na zaplatenie úrokov z omeškania odvolací súd vychádzal z toho, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ . Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. V prejednávanej veci žalobca oznámil žalovanému poistnú udalosť telefonicky dňa 16.12.2015 a písomne dňa 16.02.2016, pričom žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 02.03.2016 a dňa 08.03.2016 poukázal žalobcovi poistné plnenie. Vychádzajúc z toho, že žalobca požiadal o poskytnutie poistného plnenia rozpočtom, a týmto spôsobom aj žalovaný určil výšku škody, nemožno prijať záver, že rozsah poistného plnenie v danom čase žalovaný stanovil nesprávne, čo by bolo možné sankcionovať úrokmi z omeškania. Zo spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti v zmysle tým, že listom z 02.03.2016 (č. l. 9 spisu) žalobcovi oznámil ukončenie likvidácie poistnej udalosti, a ďalej, že oprávnená výška nárokov žalobcu bola zrejmá až z právoplatného rozhodnutia vo veci samej, preto žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa .

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p, zmenil tak, že priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 676,48 eur a nákladov na znalecké dokazovanie v sume 130 eur a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, súd rozhodol v súlade s (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s , (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a , . Vychádzajúc z toho že žalobca mal úspech vo veci v sume 676, eur (73, %), žalovaný v sume 250 eur (26,%), čistý úspech žalobcu bol v rozsahu 46%(73,02%-26,98%), preto bolo dôvodným priznať žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,04%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).