Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-64-2025.pdf
PDF · 126.35 KB
No categories available
42C/64/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Forgáčovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., zastúpená: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 56 711 832, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 721,79 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 721,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 721,79 € od 22.02.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.05.2025, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2025 domáhala proti žalovanému zaplatenia celkovej sumy 721,79 € s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnila tým, že je vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Škoda Roomster, EČV: E.. Dňa 29.11.2024 došlo ku škodovej udalosti, ktorú zavinil vodič motorového vozidla poisteného u žalovaného pod číslom zmluvy o povinnom zmluvnom poistení XXXXXXXXXX. Žalovaný vedie túto udalosť pod číslom XXXXXXXXXX (oprava vozidla) a číslom 8007883375 (prenájom náhradného vozidla). Vzhľadom na poškodenie vozidla uzatvorila žalobkyňa zmluvu o oprave so spoločnosťou VALCOM RENT s.r.o., pričom vozidlo bolo do servisu odovzdané dňa 04.12.2024. Menovaná spoločnosť po oprave vystavila žalobkyni faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 07.01.2025 na sumu 1 615,16 € s DPH. Žalovaný listom zo dňa 29.01.2025 oznámil žalobkyni, že ukončil šetrenie a sumu 1 199,37 € poukazuje servisu, pričom zvyšnú sumu 415,79 € uhradila žalobkyňa z vlastných prostriedkov dňa 12.02.2025. Žalovaný krátil plnenie za cenu práce, pričom priznal len 21 € bez DPH/hod. pre neautorizovaný servis, za lakovanie dverí priznal len spodnú časť, za náhradné diely uplatnil cenu alternatívnych dielov pri snímačoch Hella a za držiaky snímačov a výstuhy EČV, a to pre nedoručenie nadobúdacích dokladov. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že považuje toto krátenie za neoprávnené a za postup v rozpore s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný zníženie plnenia nedostatočne odôvodnil. Poukazuje na to, že žalovaný nijak nepreukázal a nepodložil cenníkmi priemernosť či primeranosť ním stanovenej hodinovej sadzby. Taktiež nevysvetlil spôsob krátenia za lakovacie práce. Výšku nákladov na opravu žalobkyňa riadne preukázala faktúrou, ktorá predstavuje hodnoverný doklad na určenie skutočnej škody. Žalovaný výšku týchto nákladov vecne nespochybnil. Pri krátení plnenia za náhradné diely žalobkyňa argumentuje rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/97/2019, podľa ktorého autoservis nie je povinný robiť prieskum najlacnejších dielov na trhu a má právo na vlastnú maržu v rámci slobodného
podnikania. Snímače F. boli navyše fakturované už ako alternatívne diely. Žalobkyňa zdôrazňuje, že škoda vzniká v momente nehody úbytkom v jej majetkovej sfére. Nie je preto povinná predkladať ďalšie nadobúdacie doklady k dielom, ktoré nemá k dispozícii. Taktiež odmieta rozlišovanie medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi ako nesprávne a prekonané judikatúrou, keďže legislatíva neukladá povinnosť opravovať vozidlo výhradne v autorizovanom servise. Z dôvodu opravy uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou Autonahrada SK s.r.o. zmluvu o nájme náhradného vozidla Renault Clio, EČV: G.. Vozidlo užívala od 04.12.2024 do 10.01.2025 (38 dní) pri dennej sadzbe 34 € po zľave, za čo jej bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.01.2025 na sumu 1 292 € s DPH. Žalovaný listom zo dňa 06.02.2025 oznámil, že za prenájom poukazuje sumu 986 €, pričom rozdiel 306 € doplatila žalobkyňa dňa 12.02.2025 z vlastných prostriedkov. Žalovaný krátil plnenie uznaním len 29 dní nájmu namiesto 38 dní (priznal 9 dní na obhliadky, 7 dní na dodanie dielov, 6 dní víkendov, 5 dní sviatkov a 2 dni na opravu). Žalobkyňa považuje aj toto krátenie za neoprávnené, pričom náklady na nájom považuje za účelne vynaložené a v priamej príčinnej súvislosti s nehodou. Žalobkyňa nemala k dispozícii iné vozidlo a dobu opravy nemohla ovplyvniť. Tvrdenia žalovaného o primeranej dobe opravy (2 dni) a dodania dielov (7 dní) označila za nepodložené odhady. Poukazuje tiež na to, že oprava prebiehala počas vianočných sviatkov, kedy dochádza k celkovému spomaleniu služieb a dodávateľov. Z faktúry spoločnosti LUKO GARAGE, s.r.o. vyplýva, že posledný náhradný diel bol doručený až 07.01.2025. Žalobkyňa v žalobe opakovane poukázala na konštantnú a ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov v obdobných veciach, ktorá potvrdzuje dôvodnosť jej nárokov a nesprávnosť postupu poisťovne pri krátení plnenia, pričom konanie žalovaného považuje za odporujúce § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa uzatvára, že z celkovo vzniknutej škody vo výške 2 907,16 € jej po neúplnom plnení žalovaného (2 185,37 €) zostala neuhradená škoda v sume 721,79 €. Tieto prostriedky musela doplatiť z vlastných zdrojov, preto sa podanou žalobou domáha ich priznania. Keďže žalovaný poskytol neúplné plnenie, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Žalobkyňa si preto s poukazom na § 797 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uplatňuje popri zostávajúcej istine 721,79 € aj zákonný úrok z omeškania vo výške 7,90 % ročne od 22.02.2025 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 30.05.2025 platobný rozkaz č. k. 24Up/714/2025, voči ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor. Na žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.07.2025 vec na prejednanie tunajšiemu súdu.
3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včasný odpor, v ktorom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a označil ho za neodôvodnený a nepreukázaný. V prvom rade poukázal na to, že nárok je uplatňovaný v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len zákon o PZP), pričom podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je poškodený povinný svoj nárok priamo proti poisťovateľovi riadne preukázať. Vo vzťahu k výške plnenia za opravu vozidla žalovaný odkázal na svoje Oznámenie k oprave, v ktorom priznal primerané náklady na lakovací materiál (lakovacia konštanta 100 %) a primeranú cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 € bez DPH/Nh, čo zodpovedá priemernej sadzbe v danom regióne a čase. Účtované lakovanie zadných dverí považoval za neprimerané, keďže podľa zápisu o poškodení bolo dôvodné len lakovanie ich spodnej časti. Pri parkovacích snímačoch namietal neprimerane účtovanú cenu originálnych dielov, hoci podľa dokladov boli použité alternatívne diely značky Hella, preto priznal len cenu týchto alternatívnych dielov. K držiakom snímačov a výstuhe EČV žalovaný neposkytol plnenie z dôvodu nedoručenia nadobúdacích daňových dokladov. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže nijak nepreukázala primeranosť a obvyklosť ceny prác fakturovanej spoločnosťou VALCOM RENT s.r.o. Vo vzťahu k prenájmu náhradného vozidla žalovaný s odkazom na Oznámenie k prenájmu uviedol, že priznal náklady za primeranú a technologicky nevyhnutnú dobu zapožičania v rozsahu 29 dní (zahrňujúcu 9 dní na obhliadky, 7 dní na objednanie dielov, 6 dní víkendov, 5 dní sviatkov a 2 dni na samotnú opravu). Táto dĺžka zohľadňuje technologické postupy výrobcu, čas na dodanie dielov a presuny vozidla. Zvyšných 9 dní prenájmu označil za neopodstatnené. Na preukázanie svojich tvrdení predložil Výpočet nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný má preto za to, že ním poskytnuté plnenie predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, pričom akékoľvek ďalšie nároky žalobkyne považuje za nedôvodné.
4. Žalobkyňa v podanej replike v plnom rozsahu poprela vyjadrenia žalovaného uvedené v odpore a podaný odpor označila za nedôvodný. Poukázala na to, že žalovaný sa obmedzil len na zopakovanie pôvodných dôvodov krátenia z oznámení, pričom neposkytol žiadnu novú argumentáciu a nepredložil relevantné dôkazy. S odkazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.05.2025, sp. zn. 3Cob/156/2024, zdôraznila, že ak poisťovateľ pristúpi ku kráteniu, dôkazné bremeno ohľadom preukázania neprimeranosti nákladov zaťažuje práve jeho. Žalovaný však svoje tvrdenia o neprimeranosti fakturovanej ceny práce (40 € bez DPH/hod.) a primeranosti ním určenej sadzby (21 € bez DPH/hod.) ničím nepodložil. Jeho postup sa preto javí ako svojvoľný. Na preukázanie výpočtu nákladov predložila kalkuláciu opravy zo dňa 23.12.2024 a dodala, že žalovaný nijak nepreukázal ani odmietnutie nároku na plné lakovanie zadných dverí. V reakcii na obranu žalovaného k náhradným dielom žalobkyňa zdôraznila, že nárok si uplatňuje z titulu povinného zmluvného poistenia škodcu. Medzi ňou a žalovaným neexistuje žiaden zmluvný vzťah upravený zmluvnými podmienkami, z ktorých by jej vyplývali povinnosti voči poisťovni, a preto žalovaný nemá zmluvný ani zákonný nárok požadovať od nej listiny preukazujúce originalitu náhradných dielov. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (výslovne rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.05.2022, sp. zn. 17Co/24/2022) škoda spočívajúca v poškodení veci vzniká znížením jej hodnoty a zmenšením majetkového stavu poškodenej už v momente dopravnej nehody. Žalobkyňa je oprávnená uplatniť nárok na náhradu škody bez ohľadu na to, či bola oprava vykonaná a či boli použité originálne náhradné diely alebo nie, pričom jej vždy prináleží nárok vo výške ceny originálnych dielov. Zisťovanie a podmieňovanie plnenia originalitou dielov je preto bez právneho významu. Snímače navyše servis fakturoval ako alternatívne, čo potvrdzuje neodôvodnenosť krátenia. Vo veci prenájmu náhradného vozidla žalobkyňa odmietla predložený výpočet nákladov žalovaného ako nerelevantný dôkaz. Označila ho za interný dokument vypracovaný zamestnancom žalovaného, ktorý iba popisuje jednostranný postup poisťovne a nijak nepreukazuje objektívnu potrebu dĺžky opravy. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.05.2025, sp. zn. 16Co/51/2024, zdôraznila, že si náhradné vozidlo zapožičala výhradne na obdobie, kedy bolo jej vozidlo v servise, pričom dĺžku opravy nemohla ovplyvniť a vozidlo vrátila ihneď po jej skončení, čo zakladá jednoznačnú účelnosť nájmu. Autoservis nemá zákonnú povinnosť opraviť vec v poisťovňou odhadovanom čase. Akékoľvek krátenie zo strany žalovaného považuje za svojvoľné. Faktickú dĺžku trvania opravy nemožno pričítať na vrub poškodenej, ktorá náklady nijak nenavýšila, pričom zodpovednosť žalovaného z PZP je objektívna. Žalobkyňa navyše zvýraznila, že žalovaný vystavil krycí list k oprave až dňa 29.01.2025. Keďže je bežnou obchodnou praxou servisu nevydať vozidlo pred úhradou alebo vystavením krycieho listu, poškodený má nárok na prenájom náhradného vozidla až do tohto momentu. Tento právny záver podoprela rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.03.2025, sp. zn. 9Co/182/2024, podľa ktorého opodstatnená doba prenájmu trvá až do vybavenia poistnej udalosti v zmysle zákona o PZP a doručenia krycieho listu. Žalobkyňa uzatvára, že svoj nárok riadne preukázala predloženými faktúrami, ktoré plne postačujú ako hodnoverný dôkaz o rozsahu škody.
5. Na pojednávaní vytýčenom na deň 04.05.2026 právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a v plnej miere sa pridržal všetkých doterajších skutkových tvrdení a právnych argumentov. Opätovne zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vecno-právnu opodstatnenosť a dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Z postupu poisťovne doposiaľ nie je zrejmé, na základe akých objektívnych kritérií určila ako primeranú práve ňou presadzovanú cenu práce a lakovacieho materiálu. Právny zástupca akcentoval, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dôvodov zníženia poistného plnenia zaťažuje v plnom rozsahu žalovaného ako poisťovateľa. Súčasne zotrval na tvrdení, že prenájom náhradného vozidla bol realizovaný výlučne po dobu opravy poškodeného automobilu, pričom táto celková dĺžka bola vzhľadom na vianočné a novoročné sviatky plne primeraná a účelná. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, zaviazal žalovaného na plnenie a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to: Zákazkový list zo dňa 04.12.2024, Zmluva o nájme motorového vozidla zo dňa 04.12.2024, Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 07.01.2025, Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.01.2025, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.01.2025, Potvrdenie o úhrade 415,79 € zo dňa 12.02.2025, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 06.02.2025, Potvrdenie o úhrade 306 € zo dňa 12.02.2025, Faktúra od dodávateľa LUKO GARAGE, s.r.o. č. XXXXXXX zo dňa 07.01.2025, Výpočet nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, Kalkulácia opravy zo dňa 23.12.2024, z ktorého dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 04.12.2024 prevzala spoločnosť Valcom Rent s.r.o. poškodené motorové vozidlo žalobkyne zn. Škoda Roomster, EČV: E. na opravu, ako to potvrdzuje zákazkový list zo dňa 04.12.2024. V dôsledku poškodenia vlastného vozidla uzatvorila žalobkyňa ako nájomca so spoločnosťou Autonahrada SK s.r.o. ako prenajímateľom zmluvu o nájme motorového vozidla Renault Clio, EČV: G.. Zmluvné strany sa dohodli, že doba nájmu bude trvať počas celej doby opravy vozidla v servise, pri sadzbe denného nájomného vo výške 40 €. Za toto obdobie nájmu náhradného vozidla vystavila spoločnosť Autonahrada SK s.r.o. dňa 28.01.2025 žalobkyni faktúru č. XXXXXXXX s lehotou splatnosti do 11.02.2025, a to na celkovú sumu 1.292 € s DPH. Z potvrdenia o úhrade č. XXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa dňa 12.02.2025 vyplatila spoločnosti Autonahrada SK s.r.o. sumu 306 €, a to z dôvodu úhrady faktúry XXXXXXXX. Za opravu poškodeného motorového vozidla vystavila spoločnosť VALCOM RENT s.r.o. žalobkyni faktúru č. XXXXXXXX s lehotou splatnosti 21.01.2025, a to na celkovú sumu 1.615,16 €. Z potvrdenia o úhrade č. XXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa dňa 12.02.2025 vyplatila spoločnosti VALCOM RENT s.r.o. sumu 415,79 €, a to z dôvodu úhrady faktúry XXXXXXXX. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.02.2025 žalovaný náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal vo výške 986 € s odôvodnením, že priznaná je doba zapožičania náhradného vozidla 29 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Z výpočtu výšky plnenia vyplýva, že žalovaný neposkytol žalobcovi neprimerané náklady na náhradné vozidlo v celkovej výške 306 €. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.01.2025 žalovaný náklady na opravu poškodeného motorového vozidla priznal vo výške 1.199,37 € s odôvodnením, že boli priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %) a primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 €/Nh bez DPH, ďalej lakovanie spodnej časti dverí v rozsahu prác podľa kalkulácie 1,1 normohodina, cena alternatívnych dielov zn. F. podľa kalkulačného programu, cena dielov- držiaky parkovacích snímačov a výstuha EČV podľa kalkulačného programu. Z výpočtu výšky plnenia vyplýva, že žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie za neprimerane účtovanú sadzbu práce a lakovacie práce dverí vo výške 191,14 €, neprimerane účtovanú lakovaciu konštantu (lakovací materiál) vo výške 161,77 €, neprimerane účtovanú cenu snímačov zn. F. vo výške 57,71 €, nedoloženie nadobúdacích dokladov k ND- držiaky snímačov a výstuha EČV vo výške 5,17 €.
9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
10. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
12. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
13. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
14. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
16. Podľa § 442 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. V prejednávanej vec bolo nesporné, že dňa 29.11.2024 došlo k dopravnej nehode, pričom v dôsledku tejto nehody bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobkyne. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. V dôsledku uvedeného žalobkyňa musela dať svoje poškodené motorové vozidlo do autoservisu VALCOM RENT s.r.o. na opravu a následne uzatvorila so spoločnosťou Autonahrada SK s.r.o. Zmluvu o nájme motorového vozidla, na základe ktorej prenajala spoločnosť žalobkyni náhradné motorové vozidlo zn. Renault Clio, EČV: G.. Nájom náhradného motorového vozidla trval po dobu opravy vozidla od 04.12.2024 do 10.01.2025. Spornou ostala dôvodnosť dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla a nárok na úhradu položiek- neprimerane účtovaná cena náhradných dielov vo výške 62,88 €, neprimerane účtované lakovacie práce v celkovej výške 191,14 €, neprimerane účtovaný lakovací materiál v sume 161,77 €.
20. V prvom rade súd uvádza, že pokiaľ ide o nárok z prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 306 €, žalovaný namietal iba neprimerane dlhú dobu zapožičania náhradného vozidla, ostatné skutkové tvrdenia žalobkyne (napr. výška nájomného) žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a teda súd ich považoval medzi stranami za nesporné. Aj z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 06.02.2025 vyplývalo, že žalovaný žalobkyni poskytol plnenie vo výške 986 €, t. j. nárok žalobkyne ako taký nespochybňoval. Z listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne, najmä zo zmluvy o nájme, faktúry č. XXXXXXXX a predloženého potvrdenia o úhrade na sumu 306 €, bolo nepochybne preukázané, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 29.11.2024, ktorú zavinil poistenec žalovaného, vznikla na strane žalobkyne situácia objektívne vyžadujúca nájom náhradného motorového vozidla. Predložením potvrdenia o úhrade preukázala reálny úbytok majetkových hodnôt vo svojej sfére. Príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vynaloženými nákladmi je nesporná. Žalobkyňa pre poškodenie vlastného majetku nemohla toto vozidlo dočasne užívať, a preto bola nútená využiť služby autopožičovne v období od 04.12.2024 do 10.01.2025. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v dôsledku dopravnej nehody nútená odovzdať vozidlo do opravy a počas tohto obdobia si prenajať náhradný automobil
21. Podľa ustálenej judikatúry a ustanovenia § 4 zákona o PZP sa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na veci. Skutočnou škodou je v tomto kontexte aj majetková ujma spočívajúca v nákladoch na nájom vozidla porovnateľných parametrov, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať následky dočasnej nepoužiteľnosti vlastného auta. Súd dopĺňa, že základným zmyslom povinného zmluvného poistenia je v maximálnej možnej miere zmierniť negatívne následky škodovej udalosti pre poškodeného. Tento princíp sa v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. prejavuje nielen v materiálnej rovine – kde má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody – ale aj v minimalizácii zaťaženia poškodeného pri odstraňovaní následkov nehody. Inštitút PZP má poškodenému postup pri uplatňovaní a uspokojovaní nárokov čo najviac uľahčiť. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj
samotné zabezpečenie náhradného vozidla po dobu, kedy vlastné auto nebolo možné užívať. V otázke prenesenia dôkazného bremena súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 – 31. Podľa neho platí, že ak poškodený preukáže základ svojho nároku, dôkazné bremeno ohľadom prípadnej neúčelnosti dĺžky alebo výšky nákladov prechádza na poistiteľa. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by žalobca mal v rozhodnom čase reálnu možnosť svoje vozidlo užívať, a nepredložil ani dôkazy o tom, že by sa dĺžka opravy predlžovala zavinením na strane žalobcu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa mohla reálne ovplyvniť dĺžku zotrvania vozidla v servise. Táto doba priamo závisela od technologického postupu a zistenia predpokladaných nákladov na opravu. Postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. K príčinnej súvislosti súd konštatuje, že táto je daná počas celého obdobia od vzniku škody až do momentu, kedy sa opravené vozidlo opäť dostane do dispozičnej sféry žalobkyne. Súd v tejto súvislosti odkazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, podľa ktorého: „účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, kedy môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.“
22. Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení strán sporu súd dospel k záveru, že žaloba je aj v časti uplatňovaného nároku na náhradu nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 415,79 € dôvodná. Žalobkyňa ako poškodená sa rozhodla nechať si opraviť poškodené motorové vozidlo a v rámci voľného trhu si zvolila autoservis, ktorý nie je autorizovaný. Neznamená to však automaticky, že náklady vynaložené na opravu boli vynaložené neúčelne a poisťovňa môže iba z tohto dôvodu znížiť rozsah náhrady škody vo forme vyplateného poistného plnenia. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Fakturácia opravy predstavuje vyčíslenie nároku, čo v zmysle ustálenej judikatúry postačuje na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia a rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu.
23. Súd konštatuje, že žalovaný naopak neuniesol dôkazné bremeno, keďže postup, ktorým poskytol poistné plnenie v nižšej sume, riadne vecne ani odborne neodôvodnil. Žalovaný v oznámení zo dňa 29.01.2025 uviedol iba paušálne a formálne dôvody krátenia, ktoré spočívali v určení lakovacej konštanty na 100 %, stanovení hodinovej sadzby vo výške 21,- € bez DPH a v priznaní ceny alternatívnych dielov. V rámci likvidácie poistnej udalosti žalovaný rovnako krátil aj náklady na lakovanie zadných dverí s tvrdením, že podľa zápisu o poškodení malo byť priznané iba lakovanie ich spodnej časti. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe akých konkrétnych trhových podkladov, cenníkov či analýz k ním stanoveným sumám dospel, a rovnako nijako relevantne nepodložil ani svoje tvrdenie o neprimeranosti technického rozsahu lakovania celých zadných dverí.
24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na kogentné ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa ustálenej judikatúry krajských súdov (napr. rozsudok KS v Trnave, sp. zn. 22CoCsp/3/2023, a rozsudok KS v Žiline, sp. zn. 10Co/57/2024) poisťovňa zadefinovaním dôvodov krátenia po skončení likvidácie nemenne vymedzuje skutkový rámec prípadného súdneho sporu. Žalovaný môže svoju obranu zakladať výhradne na dôvodoch, ktoré explicitne uviedol v pôvodnom oznámení poškodenej. Pre účinné popretie nároku v súdnom konaní pritom nestačia len všeobecné interné tvrdenia. Žalovaný mal povinnosť uviesť a dôkazne preukázať vlastné konkrétne tvrdenia – napríklad prečo ním stanovená sadzba 21,- € bez DPH zodpovedá reálnemu trhu, alebo prečo a z akých technických dôvodov mal byť použitý iný lakovací koeficient a rozsah prác (vrátane dverí), než aký si uplatnila žalobkyňa s ohľadom na skutočný charakter a technologický postup opravy poškodenia vozidla. Keďže žalovaný tieto skutočnosti nepreukázal a
obmedzil sa na svojvoľné krátenie bez relevantného odborného či znaleckého podkladu, súd vyhodnotil ním vznesené námietky ako neopodstatnené.
25. Zároveň nemožno opomenúť, že poškodený nemá právnym predpisom stanovenú povinnosť zvoliť si na opravu poškodeného vozidla autoservis s najlacnejšou ponukou, vykonávať prieskum trhu, porovnávať cenové ponuky jednotlivých poskytovateľov, ani akokoľvek uprednostňovať finančné záujmy poisťovne. Poškodený rovnako nie je povinný vyberať si na opravu výhradne tie subjekty, ktoré sú so žalovaným zmluvne viazané. Takáto limitácia práva poškodeného je v priamom rozpore s účelom a zmyslom povinného zmluvného poistenia. Tým je zabezpečiť čo najúplnejšie zmiernenie následkov škodovej udalosti, ktorá bola poškodenému spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Tento účel sa prejavuje nielen v materiálnej sfére podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj v garancii autonómie vôle poškodeného pri odstraňovaní následkov škody. Krátenie poistného plnenia iba na základe kritéria, či opravu vykonal zmluvný, nezmluvný, autorizovaný alebo neautorizovaný servis, je nelegitímne. Všetky tieto subjekty majú s poukazom na princípy ochrany hospodárskej súťaže rovnaké postavenie na trhu. Žalovanému preto neprislúcha svojvoľne diferencovať autoservisy, nakoľko samotný status servisu bez ďalšieho neovplyvňuje kvalitu vykonanej opravy a nepredstavuje právny dôvod na paušálne znižovanie ceny práce či materiálu. Skutočnosť, že si poškodená v rámci slobodného trhu zvolila neautorizovaný servis, neznamená, že náklady na opravu boli vynaložené neúčelne. Pokiaľ je oprava reálne vykonaná a vyfakturovaná, prenesenie bremena dodatočných nákladov na poškodenú osobu by znamenalo jej neprípustné znevýhodnenie a popretie samotného zmyslu poistenia zodpovednosti za škodu.
26. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na doplatok za náhradné diely (snímače značky F., držiaky snímačov a výstuhu EČV) súd vyhodnotil obranu žalovaného o neprimeranosti cien a nedoručení nadobúdacích dokladov ako právne neudržateľnú. Na vyčíslenie skutočnej výšky vzniknutej škody v prípade realizovanej opravy plne postačuje faktúra vystavená opravujúcim autoservisom, ktorá predstavuje hodnoverný a objektívny doklad o rozsahu poškodenia a nákladoch na jeho odstránenie. V súlade s ustálenou súdnou praxou, reprezentovanou okrem iného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.05.2021, sp. zn. 7Co/97/2019, autoservis nie je pri odstraňovaní škody povinný vykonávať plošný prieskum trhu s cieľom vyhľadať najlacnejšie náhradné diely u rôznych alternatívnych dodávateľov, ani sa prispôsobovať interným databázam či kalkulačným programom poisťovne. Servis v rámci ústavného práva na slobodné podnikanie disponuje legitímnou možnosťou stanoviť si vlastnú cenotvorbu a maržu na použité komponenty, čo je žalovaná poisťovňa povinná rešpektovať. To platí obzvlášť za situácie, kedy predmetné snímače F. boli servisom fakturované už ako cenovo dostupnejšie alternatívne diely. Súd zároveň odmietol postup žalovaného, ktorý odmietol plniť za držiaky snímačov a výstuhu EČV pre nepredloženie nadobúdacích dokladov. Škoda na motorovom vozidle totiž vzniká už v samotnom momente dopravnej nehody, kedy dochádza k reálnemu úbytku v majetkovej sfére poškodeného v dôsledku zníženia hodnoty veci. Nárok na náhradu škody v plnej výške (zodpovedajúcej obvyklej cene potrebných dielov) sa fixuje k tomuto okamihu a jeho existencia nie je viazaná na následné dokladovanie interných nákupných faktúr servisu, ku ktorým žalobkyňa ani nemá prístup. Keďže predložená faktúra za opravu vyjadruje skutočný rozsah ujmy, krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného považuje súd za neoprávnené.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia sa súd v celom rozsahu stotožnil s vyčíslením uplatneného nároku. Vzhľadom na to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala existenciu aj výšku pohľadávky, súd žalobe vyhovel a žalobkyni priznal právo na náhradu škody v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o PZP.
28. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi okrem samotnej istiny aj príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 tohto nariadenia sa výška úrokov z omeškania určí o päť percentuálnych bodov vyššia, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Súd pri určení nároku na úrok z omeškania vychádzal z § 797 ods. 3 zákona o PZP, kedy je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný žalobkyni oznámil skončenie vyšetrenia 06.02.2025. Lehota 15 dní uplynula 21.02.2025. Od nasledujúceho dňa je preto žalovaný v omeškaní s plnením. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania tak, ako požadovala žalobkyňa, a to v zákonom stanovenej výške 7,90 % ročne zo sumy 721,79 € od 22.02.2025 až do zaplatenia.
30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 CSP, keď úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)