Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cbi/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: Mgr. Veronika Vargová, so sídlom Nitra, Mostná č. 62, správca konkurznej podstaty úpadcu ELEKTRA NITRA, s.r.o. v konkurze, so sídlom Nitra, Nábrežie mládeže č. 95, IČO: 36522562, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Dolná č. 6, IČO: 47257164, proti žalovanému: INT-elektro, s.r.o., so sídlom Nitra, Nábrežie mládeže č. 95, IČO: 34119779, zastúpeného v konaní advokátom: JUDr. Peter Matejov, so sídlom Nitra, Hollého č. 12, IČO: 42049415, o určenie neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov a uplatnenie nárokov z neúčinných právnych úkonov, takto

rozhodol:

I/ Súd žalobu z a m i e t a.

II/ Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.02.2020 na Okresnom súde Nitra domáhal určenia neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov a uplatnenie nárokov z neúčinných právnych úkonov. Žalovaný je zmluvnou stranou odporovaných právnych úkonov, keď s úpadcom dohodol uzatvorenie odporovaných právnych úkonov a z týchto priamo nadobudol prospech. Žalobca uplatňuje právo odporovať týmto právnym úkonom voči žalovanému ako pasívne legitimovanému subjektu podľa § 62 ods. 1 ZoKR. Žalobca bol súdom ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a popri žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov uplatňuje tiež nároky z neúčinných právnych úkonov v prospech konkurznej podstaty. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. zo dňa 18.02.2019 zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok úpadcu ELEKTRA NITRA, s.r.o. a do funkcie ustanovil správcu - žalobcu. Žalobca o. i. uviedol, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11.09.2018 vydaným v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 180/2018, deň vydania 18.09.2018, číslo zverejnenia K069423, ktoré (uznesenie) nadobudlo v zmysle § 199 ods. v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR účinky dňa 19.09.2018, začal reštrukturalizačné konanie úpadcu. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 08.10.2018 vydaným v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 199/2018, deň vydania 15.10.2018, číslo zverejnenia K077585, ktoré (uznesenie) nadobudlo v zmysle § 199 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR účinky dňa 16.10.2018, povolil reštrukturalizáciu úpadcu. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18.02.2019 vydaným v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 38/2019, deň vydania 22.02.2019, číslo zverejnenia K016231, ktoré (uznesenie) nadobudlo v zmysle § 199 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR účinky dňa 23.02.2019, zastavil reštrukturalizačné konanie úpadcu, začal konkurzné konanie na

úpadcu, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurz na majetok úpadcu bol účinne vyhlásený dňa 23.02.2019 a počítanie lehoty na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom začalo dňa 24.02.2019 s ohľadom na § 203a ods. 1 ZoKR v spojení s § 57 ods. 2 pred bodkočiarkou ZoKR, ktorá určuje skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, v spojení s dňom podpisu žaloby, ktorý je zároveň dňom podania žaloby, žalobca konštatoval zachovanie prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom podľa § 57 ods. 2 pred bodkočiarkou ZoKR, ktorá lehota uplynie dňa 24.02.2020. Žalobca poukázal ďalej na ustanovenia § 60 ods. 3 ZoKR a § 57 ods. 5 ZoKR. S ohľadom na skutočnosť, že reštrukturalizačné konanie úpadcu bolo účinne začaté dňa 19.09.2018, podľa § 60 ods. 3 ZoKR v spojení s § 57 ods. 5 ZoKR, možno odporovať tým právnym úkonom, ktorými úpadca ukrátil svojich veriteľov (ďalej aj len ako „ukracujúce právne úkony“ ), ktoré boli uzatvorené odo dňa 19.09.2013 vrátane. V období od 26.08.1997 do 11.12.2001 bol spoločníkom úpadcu X. O., ktorý je zároveň štatutárom úpadcu od XX.XX.XXXX po súčasnosť. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola spoločníkom úpadcu Q. O., ktorá je od XX.XX.XXXX jediným spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou a zároveň bola od XX.XX.XXXX do 16.07.2018 štatutárom úpadcu. Peter Hanesch je spoločníkom žalovaného od 19.09.2012 po súčasnosť a Silvia Haneschová je štatutárom žalovaného od 22.09.2006 do súčasnosti a zároveň od 19.09.2012 aj jediným spoločníkom žalovaného, v dôsledku čoho je spriaznenou osobou žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný je spriaznenou osobou s úpadcom a v takomto postavení bol žalovaný počas celého obdobia, v ktorom boli uzatvorené právne úkony odporované žalobcom a je v postavení spriaznenej osoby až do súčasnosti. Žalobca odporoval nasledujúce právne úkony:

- Nepomenovaná zmluva spôsobujúca vznik záväzku úpadcu na plnenie zo dňa 02.08.2018, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným ( žalobcovi nie je známa výška ani povaha záväzku ),

- Započítanie pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom zo dňa 31.01.2018 vykonané úpadcom, započítaná bola neznáma pohľadávka úpadcu označená ako platba tretieho subjektu a časť faktúry č. 201501,

- Započítanie pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom zo dňa 13.02.2018 vykonané úpadcom, započítaná bola neznáma pohľadávka úpadcu označená ako platba tretieho subjektu a časť faktúry č. 201501,

- Započítanie pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom zo dňa 05.03.2018 vykonané úpadcom, započítaná bola neznáma pohľadávka úpadcu označená ako platba tretieho subjektu a časť faktúry č. 201501,

- Započítanie pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom zo dňa 09.04.2018 vykonané úpadcom, započítaná bola neznáma pohľadávka úpadcu označená ako platba tretieho subjektu a časť faktúry č. 201501,

- Započítanie pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom zo dňa 02.07.2018 vykonané úpadcom, započítaná bola neznáma pohľadávka úpadcu označená ako platba tretieho subjektu a časť faktúry č. 201501. Žalobca zároveň uplatňuje nároky z neúčinných ukracujúcich právnych úkonov poskytnutých žalovanému nasledovne:

- Plnenie v hotovosti z pokladne úpadcu dňa 02.08.2018 vo výške 1.738,- eur,

- Plnenie formou započítania zo Započítania zo dňa 31.01.2018 vo výške 1.635,- eur,

- Plnenie formou započítania zo Započítania zo dňa 13.02.2018 vo výške 221,24 eur,

- Plnenie formou započítania zo Započítania zo dňa 05.03.2018 vo výške 1.780,- eur,

- Plnenie formou započítania zo Započítania zo dňa 09.04.2018 vo výške 1.780,- eur,

- Plnenie formou započítania zo Započítania zo dňa 02.07.2018 vo výške 363,76 eur. Celkovo tak žalobca uplatňuje nároky z neúčinných ukracujúcich právnych úkonov vo výške 7.518,- eur. Žalobca ďalej uviedol, že do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bolo ku dňu vyhotovenia žaloby prihlásených 206 pohľadávok, pričom celková zistená suma pohľadávok predstavovala sumu 694.674,79 eur. Veriteľom s najväčším podielom sumy prihlásených a zistených pohľadávok k celkovej zistenej sume pohľadávok bola obchodná spoločnosť MURAT, s.r.o., IČO: 31431852, ktorý disponuje relatívnym podielom na hodnote zistených pohľadávok viac ako 47%. Podľa názoru žalobcu došlo na základe plnenia ukracujúcich právnych úkonov k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobca v žalobe

uplatňuje ako plnenie z neúčinného právneho úkonu z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému, peňažné prostriedky získané uplatnením pohľadávok y boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si zákonom stanoveným spôsobom prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. I keď suma uplatňovaná žalobcom nedokáže uspokojiť všetky pohľadávky veriteľov úpadcu, nepochybne prispeje k vyššiemu uspokojeniu veriteľov úpadcu v konkurze vedenom pod vyššie uvedenou sp. zn. súdu, ako by došlo bez uplatnenia nárokov z neúčinných ukracujúcich právnych úkonov. Žalobca ďalej poukázal na § 60 ods. 1 ZoKR a § 60 ods. 2 ZoKR. Ukracujúce právne úkony boli uzatvorené medzi úpadcom a jemu spriaznenou osobou - žalovaným, pričom podľa názoru žalobcu je nepochybné, že dikcia § 60 ods. 2 ZoKR bola naplnená. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že uzatvorením ukracujúcich právnych úkonov a ich plnením zo strany úpadcu došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, pričom v zmysle zákonnej domnienky došlo k ukráteniu veriteľov uzatvorením ukracujúcich právnych úkonov zo strany úpadcu úmyselne, o ktorom (úmysle) žalovaný ako zmluvná strana, ktorá požívala z ukracujúcich právnych úkonov plnenia, mala vedomosť.

2/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému doručená elektronicky dňa 04.03.2020 ( doručenka pripojená k čl. 230 ). Žalovanému bola zároveň doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe z čl. 229.

3/ Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 27.04.2020 ( čl. 234 a nasl. ) a uviedol, že pokiaľ aj právny úkon vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, nie je možné takémuto úkonu odporovať, pokiaľ takýto úkon neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza v zásade vtedy, pokiaľ vykonaním právneho úkonu nedisponuje dlžník takým majetkom a v takom rozsahu, že z neho je možné uspokojiť v tom čase existujúce splatné pohľadávky veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky zároveň prihlásili v konkurznom konaní. K ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu dochádza k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok, t.j. ak sa výrazne sťaží alebo zhorší ich uspokojenie. To znamená, že ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho pohľadávok. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. V prípade odplatných právnych úkonov, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, avšak aj v takom prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou tzn., že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj v prípade, ak by sa právnym úkonom zmenšil majetok dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa! Dôkazné bremeno je výlučne na žalobcovi, ktorý bremeno neuniesol, keďže relevantným spôsobom nepreukázal, že by v dôsledku napadnutého úkonu žalovaného došlo k zníženiu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, čo je základným predpokladom každej odporovateľnosti ako už žalovaný uviedol. Jedným z predpokladov odporovateľnosti a samotnej úspešnosti žalobcu v spore je tak to, aby žalobca v žalobe (resp. v priebehu súdneho sporu a vykonávaného dokazovania) uviedol hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou spornej zmluvy, ako aj sumu pohľadávok veriteľov v danom čase, ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať, čo však žalobca neučinil. Žalobca nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou spornej zmluvy a právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov a po účinnosti spornej zmluvy a právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že sa miera ich uspokojenia znížila. Žalobca nesprávne vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú právne irelevantné. Žalobca je povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu a tým preukázať hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však nedošlo. Podmienka ukrátenia veriteľa je obligatórnym znakom. Žalobca poukazoval na výšku pohľadávok veriteľov po vyhlásení konkurzu, pričom vychádzal z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze, čo však na preukázanie jeho tvrdení o neúčinnosti spornej dohody

nemôže postačovať. Dôkazné bremeno o uvedených skutočnostiach je teda na správcovi (žalobcovi), ktorý v danom spore nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou spornej dohody stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi (úpadcovi) a po účinnosti spornej dohody došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej dohody sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Žalobca nesprávne vychádzal z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze. Správca mal uviesť hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou spornej dohody a presnú sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať, čo je primárnym a elementárnym predpokladom úspešnosti žalobcu v odporovacom spore. S odkazom na uvedené sú preto majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu právne irelevantné. Predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. Žalobca bol povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu (napr. Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.3.2017, sp. zn. ). Žalovaný tiež poukázal na súdnu prax a judikatúru napr.: Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.04.2019, č. k. - 192, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.03.2017, sp. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.04.2018, sp. zn. , Zbierka stanovísk NS SR a súdov SR č. 3/2016 (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa z 21.07.2014, sp. zn. ). Žalobca musí dokazovať, že vo veci sú splnené zákonom predpokladané podmienky odporovateľného právneho úkonu. Podmienka ukrátenia veriteľa je obligatórnym znakom, aby právny úkon dlžníka mohol byť kvalifikovaný ako odporovateľný právny úkon. Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 60 ZoKR vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu. Z citovaného ustanovenia § 60 ods. 2 ZoKR teda na jednej strane vyplýva, že dôkazné bremeno vyvrátiť zákonom predpokladanú právnu domnienku je na dlžníkovi, resp. žalovanom, avšak táto skutočnosť je a má byť predmetom dokazovania až po tom, čo v konaní bolo preukázané naplnenie zákonom predpokladaných podmienok odporovateľného úkonu. Vzhľadom na uvedené bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR, t.j. ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti právneho úkonu, sa súd nemôže zaoberať otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti. Žiadal súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4/ Žalobca sa dňa 21.05.2020 písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného ( čl. 347 a nasl. ), pričom zotrval na svojom žalobnom návrhu, ako aj na dôvodoch a listinných dôkazoch v ňom uvedených. Žalobca ďalej uviedol, že záver žalovaného vychádza z nesprávnej, resp. neúplnej interpretácie obsahu žaloby. Podľa názoru žalobkyne je totiž existencia ukrátenia veriteľov úpadcu celkom zjavná už z obsahu žaloby. Žalobca poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v žalobe žalobca priamo uplatňuje potenciálne nároky vyplývajúce zo skutočnosti, že právne úkony identifikované v žalobe súd určí ako neúčinné voči veriteľom úpadcu. Medzi týmito nárokmi (okrem iného) uplatňuje plnenie poskytnuté žalovanému na základe dotknutých právnych úkonov v podobe nepomenovanej zmluvy v celkovej výške 1.738,- eur, čo bolo vyplatené najneskôr ku dňu 02.08.2018, pričom aj ďalšie plnenia spadali do roku 2018. Konkurzu na majetok úpadcu predchádzalo reštrukturalizačné konanie vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. . S ohľadom na túto skutočnosť žalobca poukazuje na § 108 ods. 1 ZoKR, podľa ktorého k povereniu správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku dochádza v prípade, ak dlžníkovi (úpadcovi) hrozí úpadok, alebo je v úpadku. Z definície úpadku ako právneho stavu podľa § 3 ZoKR vyplýva, že už v čase reštrukturalizačného konania úpadcu museli a existovali pohľadávky veriteľov, ktoré úpadca nehradil. Nakoľko zo stavu účtovníctva úpadcu je zrejmé, že finančné nároky boli z titulu právnych úkonov vyplácané de facto v čase trvajúceho reštrukturalizačného konania bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a že v danom čase predstavovala suma pohľadávok veriteľov voči úpadcovi sumu niekoľkých stoviek tisíc eur, javí sa, že boli uhrádzané záväzky spriazneným osobám v čase, kedy úpadca nedisponoval financiami na úhradu záväzkov aj tretích osôb. Žalobca má za celkom zjavné, že boli ukrátené prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu a tieto skutočnosti bez ďalšieho vyplývajú taktiež zo žaloby a k nej pripojených príloh. Žalobca konkretizoval prihlásené pohľadávky veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v celkovej výške viac ako 600.000 eur, ktorých splatnosť uplynula najskôr v roku 2015 a najneskôr vo februári 2019. Teda v čase, kedy mal minimálne jeden veriteľ splatnú neuhradenú pohľadávku úpadca vykonával plnenia odporovaného právneho úkonu a teda ukrátenie je najmenej vo výške žalovanému poskytnutých plnení, ktoré mohli byť použité na uhradenie napr. vyššie

uvedeného záväzku úpadcu. Vo vzťahu k preukázateľnému zmenšeniu majetku úpadcu bez možnosti plnenia z iných jeho zdrojov žalobca poukázal na verejne dostupné údaje v podobe vlastného imania úpadcu za obdobie roku 2018 a časť roku 2019, ktoré sú zrejmé z účtovných závierok úpadcu, pričom z týchto dokumentov vyplývalo, že v roku 2018 disponoval úpadca vlastným imaním vo výške -136.999,00 eur a v roku 2019 vlastným imaním vo výške -156.737,00 eur. Negatívna finančná situácia úpadcu trvala dlhodobo a nešlo o krátke obdobie, kedy sa úpadcovi nedarilo a kedy by napr. bolo potrebné uhrádzať pohľadávky aj spriazneným osobám na úkor veriteľov, aby sa zabezpečil chod spoločnosti úpadcu. Vlastné imanie úpadcu konštantne klesalo od roku 2017. Na základe všetkých uvedených skutočností, ako aj s ohľadom na skutočnosti obsiahnuté v žalobe, mal žalobca za preukázané, že bez ďalšieho došlo v dôsledku plnenia odporovaného právneho úkonu k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktoré boli riadne prihlásené do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a boli zároveň žalobcom zistené. Žalobca v zásade tvrdí, že plnením odporovaného právneho úkonu bol uspokojený spriaznený veriteľ na úkor ostatných veriteľov v dôsledku čoho ZoKR stanovuje príslušnému súdu určiť takýto právny úkon voči veriteľom úpadcu za neúčinný a v zmysle zákonných povinností vyplývajúcich zo ZoKR a osobitných predpisov je následne žalobca ako správca konkurznej podstaty povinný všetky možné nároky z takto neúčinného právneho úkonu uplatniť. Žalobca vo vyjadrení zároveň doplnil žalobný petit, keď sa navyše domáhal, aby súd určil, že nepomenovaná zmluva spôsobujúca vznik záväzku Úpadcu vyplývajúceho z faktúry č. 201501 uzatvorená medzi ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36522562 a INT-elektro, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 34119779, je voči veriteľom úpadcu ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36522562, neúčinná. Žalobca sa písomne vyjadril aj dňa 30.09.2020 ( čl. 373 a nasl. ), keď zotrval na podanej žalobe doplnenej o rozšírenie a doplnil informácie o pohľadávkach veriteľov úpadcu, ktoré existovali, boli po dátume splatnosti a neboli uhradené v čase uzatvorenia, resp. plnenia odporovaných právnych úkonov, o prehľad jednotlivých právnych úkonov podľa žaloby v spojení so žalobcovi doručenými prihláškami veriteľov, ktorých pohľadávky boli zistené a zapísané do zoznamu pohľadávok v konkurze vedenom na žalobcu. V čase, kedy mal minimálne jeden veriteľ splatnú pohľadávku, ktorá bola prihlásená a zistená v konkurznom konaní, nadobudol účinky, resp. bol plnený každý jednotlivý odporovaný právny úkon, a teda ukrátenie je najmenej vo výške žalovanému poskytnutých plnení, ktoré mohli byť použité na pomerné uhradenie pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré boli prihlásené a ako zistené zapísané do zoznamu pohľadávok v konkurze vedenom na majetok úpadcu. Zoznam prihlásených pohľadávok uvedený v danom vyjadrení je podľa názoru žalobcu bez ďalšieho postačujúci pre právne udržateľný záver, že došlo k ukráteniu veriteľov. Účtovné závierky, na ktoré žalobca poukázal, svedčia o zjavnom poklese majetku, ktorý je možné operatívne použiť na plnenie záväzkov úpadcu. O zmenšení majetku svedčí aj fakt, že úpadca sa pokúšal prejsť procesom reštrukturalizácie. A contrario možno vysledovať úmysel úpadcu a žalovaného v čase uzatváraných právnych úkonov aj sekundárne zo skutočnosti, že pôvodné riadiace štruktúry úpadcu sa opakujú taktiež v spoločnosti žalovaného. Ide o rovnaké osoby, aké v čase uzatvárania odporovaných právnych úkonov boli konečnými užívateľmi výhod spoločnosti úpadcu. Žalobca v konaní nenapáda ekvivalenciu vzájomných plnení, ale ukrátenie veriteľov úpadcu. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. a rozsudok NS ČR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Plnením odporovaného právneho úkonu bol uspokojený spriaznený veriteľ na úkor ostatných - nespriaznených veriteľov. Žalobca ma za zrejmé, že k ukráteniu veriteľov zákonom predpokladaným spôsobom došlo, nakoľko 1. bol uzatvorený právny úkon so spriaznenou osobou; 2. na podklade tohto právneho úkonu boli vykonané plnenia; 3. tieto plnenia boli vykonané na úkor iných pohľadávok veriteľov, ktoré v rovnakom období neboli ani čiastočne plnené aj z dôvodu, že došlo k vyplateniu pohľadávky spriaznenej osoby; 4. ak by nedošlo k plneniu odporovaného právneho úkonu, mohli byť prostriedky využité na toto plnenie použité na pomerné uspokojenie pohľadávok nespriaznených veriteľov; 5. v čase bezprostredne predchádzajúcom uzatvorenie odporovaných právnych úkonov majetok úpadcu nepostačoval na úplnú úhradu všetkých pohľadávok veriteľov úpadcu, resp. v dôsledku odporovaných právnych úkonov sa miera uspokojenia ešte znížila. Žalobca má za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

5/ Žalovaný sa dňa 08.07.2020 písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu ( čl. 366 a nasl. ), zotrval na svojich vyjadreniach zo dňa 27.04.2020, a zároveň sa vyjadril k úmyslu úpadcu tak, že v každom jednom prípade odporovania právnemu úkonu musí veriteľ ( v tomto prípade žalobca ) dokázať, že daným

právnym úkonom sa dlžník zbavil svojho majetku bez protiplnenia, aby tak zamedzil uspokojeniu svojho veriteľa. Takáto situácia v žiadnom prípade nemôže nastať, pokiaľ dlžník za svoje plnenie dostane protiplnenie. Takýmto spôsobom nemôže nastať zníženie hodnoty majetku dlžníka, pretože za svoje plnenie dostal protiplnenie s rovnakou, resp. primeranou protihodnotou. Úpadca v danom prípade za svoje plnenie žalovanému ( zaplatenie odplaty ) dostal primerané protiplnenie vo forme dodávok a tovaru od žalovaného. Nič na tomto nezmení ani status spriaznenej osoby. K návrhu žalobcu na doplnenie žaloby, jej rozšírenie, žalobca uviedol, že žalobca týmto jednoznačne potvrdzuje, že svoju žalobu podal nesprávne, keď neoznačil konkrétne a správne úkon, ktorému by bolo možné odporovať. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca sa snažil poprieť základný zmysel a účel odporovateľnosti právnych úkonov. Základnou a primárnou hmotnoprávnou podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR ako základného predpokladu odporovateľnosti podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti, je preukázanie existencie ukracujúcich právnych úkonov, tzn. že napadnutým právnym úkonom došlo ku kráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu k momentu účinnosti tohto právneho úkonu. Ako už žalovaný konštatoval vo svojom prvom vyjadrení, úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, je jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, čo neurobil. Ak by aj napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po jeho vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku. K ukráteniu dochádza vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, avšak aj v takom prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa. Platí, že podmienkou pre určenie akéhokoľvek úkonu ako úkonu odporovateľného je preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. V prípade, ak je za plnenie dlžníka poskytnutá ekvivalentná protihodnota, dochádza len ku zmene štruktúry majetku, a teda nedochádza k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka a ani k ukráteniu veriteľov. Vo vzťahu k odporovanému právnemu úkonu a jeho podmienkam podľa § 57 ods. 4 ZoKR je žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníka ako základného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov a súčasne, ak v dôsledku zmenšenia majetku dlžníka veriteľ dlžníka nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka buď vôbec alebo aj čiastočne. Pokiaľ žalobca za ukracujúci právny úkonu bez ďalšieho považuje uzavretie nepomenovanej zmluvy, ktorej predmetom bola dodávka objednaných služieb a výkonov od žalovaného bez zohľadnenia dohodnutej odplaty, nie je možné takejto žalobe vyhovieť a prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po jeho uskutočnení. Keďže uzavretím nepomenovanej zmluvy sa v skutočnosti zmenila len štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, nie je podľa názoru žalovaného možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, navyše keď doteraz nebolo zo strany žalobcu ani preukázané, že by sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia. V danom prípade samotné uzatvorenie zmluvy, ktorým došlo o. i. k dohode o odplatnom plnení, nie je zmenšením majetku, pretože úpadca namiesto finančného majetku získal plnenie v podobe dodávok, činností a služieb podľa zmluvy. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu je spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že napadnutým právnym úkonom pri súčasnom preukázaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretým zmluvám žalobca nešpecifikoval. Toto hodnotil len v rovine posúdenia konania úpadcu. Žalobcom predkladané

dôkazy (napr. konkurzný spis, vymenovanie pohľadávok veriteľov úpadcu, účtovné závierky úpadcu) na preukázanie existencie pohľadávok iných veriteľov k okamihu uzavretia dohody nesmerujú k objasneniu otázky zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzavretej zmluvy/ zmlúv. Skutočnosť preukázania úpadku úpadcu neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZoKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, príp. zistených pohľadávok. Stav majetku úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len vo väzbe na zistené majetkové pomery úpadcu k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. K predloženým účtovným závierkam za obdobie roku 2018 a 2019, žalovaný uviedol, že z obsahu tohto listinného dôkazu vyplývala informácia o stave majetku úpadcu, o jeho záväzkoch, ako aj o rozdiele majetku a záväzkov, teda o jeho vlastnom imaní ako účtovnej jednotky v danom účtovnom období. Predmetné listinné dôkazy však nepreukazujú ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZoKR, keď ku dňu 31.12.2018 disponoval úpadca majetkom vo výške 922.305,- eur, resp. ku dňu 28.02.2019 majetkom vo výške 677.059,- eur. K zápornému vlastnému imaniu žalovaný uviedol, že nepreukazuje žalobcom tvrdený stav úpadku v jeho relevantnej forme vo vzťahu k podmienke ukrátenia. Pokiaľ žalobca úpadok dlžníka odvodzuje zo zistených pomerov dlžníka k okamihu po začatí reštrukturalizačného, resp. konkurzného konania, tak v skutočnosti je žalobca povinný preukázať konkrétny ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po jeho uskutočnení. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že ide o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. K „tabuľke veriteľov“ obsiahnutú vo vyjadrení žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje, či a ktorá pohľadávka ktorého veriteľa existovala v čase uzavretia napadnutej zmluvy. Žalobca si zjavne neuvedomuje, že základné zákonné podmienky odporovateľnosti je potrebné preukazovať ku dňu uzavretia zmluvy ako právneho úkonu a nie ku dňu zaplatenia odplaty, keďže samotná výplata odplaty nie je právnym úkonom, a teda tejto nie je možné odporovať. Už samotná podstata odporovateľnosti napovedá, že dotknutým právnym úkonom muselo dôjsť k ukráteniu veriteľa dlžníka, pričom pod ukrátením treba rozumieť situáciu, keď dlžník poskytne plnenie bez protiplnenia, čím celkom logicky môže dôjsť k ukráteniu potencionálneho veriteľa. Preto v každom jednom prípade odporovania právnemu úkonu musí veriteľ (v tomto prípade žalobca) dokázať, že daným právnym úkonom sa dlžník „zbavil“ svojho majetku bez protiplnenia, aby tak zamedzil uspokojeniu svojho veriteľa. Takáto situácia rozhodne nemôže nastať v prípade (dokonca ani v prípadoch prezumovaného úmyslu), pokiaľ dlžník za svoje plnenie dostane protiplnenie (navyše primerané - adekvátne), keďže takto dôjde len k zmene štruktúry majetku ako už žalovaný popísal vyššie. Takýmto spôsobom nemôže nastať zníženie hodnoty majetku dlžníka, pretože za svoje plnenie dostal protiplnenie s rovnakou, resp. primeranou protihodnotou. Žalovaný sa písomne vyjadril dňa 18.01.2021 ( čl. 547 a nasl. ), zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že argumentácia žalobcu v poslednom predkladanom vyjadrení je nedostatočná a irelevantná, ktorá nielen že svedčí o tom, že žalobca je v dôkaznej núdzi, ale dokonca dokazuje, že k ukráteniu veriteľov úpadcu nemohlo a nikdy nedošlo a že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Napriek doplneniu informácii zo strany žalobcu naďalej platí stav, že ani z takto doplnený údajov nie je preukázané, ktoré konkrétne pohľadávky existovali v čase vykonania odporovaného právneho úkonu. Žalobca podľa žalovaného naďalej popiera základný zmysel a účel odporovateľnosti právnych úkonov. Žalobca od účtovnej hodnoty majetku odpočítava účtovnú hodnotu záväzkov, pričom dosiahnutý výsledok vyhodnocuje ako skutočný zostávajúci majetok, ktorý nie je dostatočný na uspokojenie všetkých veriteľov majúcich pohľadávky voči úpadcovi. Tento postup je nesprávny a zavádzajúci. Žalobcove výpočty dokazujú práve opak jeho tvrdenia, nakoľko v každom jednotlivom prípade dospel k plusovému stavu majetku úpadcu v rozhodujúcom období. Aktíva prevyšovali pasíva. Nad akúkoľvek pochybnosť je tak preukázané, že nedošlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov a majetkové pomery úpadcu umožňovali uspokojenie pohľadávok veriteľov. Napokon žalovaný doplnil svoje vyjadrenie vo vzťahu k zmene žaloby a uviedol, že návrh na zmenu žaloby je zo dňa 20.05.2020, teda žalobca toto právo uplatnil po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej § 57 ods. 2 ZoKR. Žalovaný tiež poukázal na iné rozhodnutia v zásade identických sporov ( Okresný súd

Nitra sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ), ktoré sú už t. č. právoplatné, nakoľko sa žalobca voči nim neodvolal.

6/ Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. - 370 zo dňa 14.08.2020 súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že žalobca si ďalej v konaní uplatňuje aj nárok na určenie neúčinnosti právneho úkonu tak, že súd určí, že Nepomenovaná zmluva spôsobujúca vznik záväzku Úpadcu vyplývajúceho z faktúry č. 201501 uzatvorená medzi ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36522562 a INT-elektro, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 34119779, je voči veriteľom úpadcu ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36522562, neúčinná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2020.

7/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie na deň 12.05.2021 pričom žalobca a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, dostavili sa právni zástupcovia oboch strán sporu.

8/ Na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia strán sporu a súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-10, Zoznam pohľadávok čl. 11-86, Mailová správa čl. 87, Výdavkový pokladničný doklad čl. 88, Reštrukturalizačný posudok čl. 89-140, Návrh na povolenie reštrukturalizácie čl. 141-143, Oznámenia z OV čl. 144-153, Vyhodnotenie zabezpečených veriteľov čl. 154-162, Reštrukturalizačný plán čl. 163-217, Zoznam pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie čl. 218, Detail správcu čl. 219, Výzva na poskytnutie súčinnosti čl. 220-222, Započítanie pohľadávok a záväzkov čl. 223-227, Uznesenie Okresného súdu Nitra čl. 229-230, Žiadosť žalovaného čl. 232, Vyjadrenie žalovaného s prílohami čl. 234-343, Plná moc čl. 239, Uznesenie Okresného súdu Nitra čl. 344-345, Vyjadrenie žalobcu s prílohami čl. 347-362, Uznesenie Okresného súdu Nitra čl. 363-364, Vyjadrenie žalovaného čl. 366-369, Uznesenie Okresného súdu Nitra čl. 370-371, Vyjadrenie žalobcu s prílohami čl. 373-544, Vyjadrenie žalovaného čl. 547-552, Uznesenie Okresného súdu Nitra čl. 553-554, Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. čl. 560-565, Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. čl. 566-571, Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. čl. 572-581, Plná moc čl. 582, Plná moc čl. 583.

9/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol: Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava doterajších písomných podaní doručených súdu a tieto si dovoľujeme iba v stručnosti doplniť v kontexte posledného písomného vyjadrenia žalovaného. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého žalobca popiera účel odporovateľnosti právnych úkonov, si žalobca dovoľuje tvrdiť, že nebolo jeho zámerom akýmkoľvek spôsobom poprieť účel a zmysel odporovateľnosti právnych úkonov. Konštatovanie vyjadrené v poslednom vyjadrení žalobcu, ktoré sa vzťahuje k možnému uspokojeniu pohľadávok veriteľov v konkurze, s ohľadom na vykonané speňaženie majetku podliehajúce konkurzu, malo výlučne smerovať k poukázaniu na skutočnosť, že ani v prípade, ak by sa podarilo speňažiť všetok majetok podliehajúci konkurzu za súpisovú hodnotu v kombinácií s potenciálne úspešným odporovaním úkonov v zmysle žaloby a s následným úspešným získaním plnením z týchto odporovaných právnych úkonov, by nedošlo k uspokojeniu všetkých pohľadávok veriteľov úpadcu a prípadné úspešné odporovanie právnych úkonov by výlučne viedlo k zvýšeniu miery ich uspokojenia. Ďalej si dovoľujeme reagovať na tvrdenie žalovaného, že ZoKR obsahuje výlučne 2 skutkové podstaty odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré žalovaný vyjadril v kontexte jeho poukazu na nutnosť skúmania ekvivalencie vzájomných plnení. V tomto smere sa žalobca s názorom žalovaného nestotožňuje, nakoľko podľa jeho názoru obsahuje ZoKR 4 skutkové podstaty odporovateľnosti, z ktorých síce 2 sú formulované všeobecne a to tak, že možno odporovať akémukoľvek právnemu úkonu, ktorý spĺňa právne podmienky, avšak podľa názoru žalobcu nemožno osobitné podmienky v niektorých skutkových podstát extenzívne presúvať ako nevyhnutné podmienky skutkových podstát, pri ktorých sa nevyžadujú. V tomto kontexte žalobca poukazuje taktiež na odbornú literatúru, konkrétne komentár ZoKR z r. 2015 spísaný doc. Ďuricom, ktorý v rámci všeobecných predpokladov odporovateľnosti neuvádza nutnosť existencie nepomeru medzi vzájomnými plneniami v rámci odporovaných právnych úkonov, ale túto uvádza výlučne ako podmienku pri tzv. odporovaní právnych úkonov bez primeraného protiplnenia. V rámci tejto skutkovej podstaty sa síce vyžaduje taktiež ukrátenie veriteľov pohľadávok prihlásených do konkurzu ako všeobecná podmienka, avšak v tomto smere nemožno skúmanie protiplnení vyžadovať v rámci skutkovej podstaty, ktorá súvisí výlučne s ukrátením veriteľov. Čo sa týka poukazu žalovaného na nemožnosť aplikácie rozhodnutia súdu ČR, ktoré citoval žalobca v poslednom vyjadrení, žalobca poukazuje na to, že síce v predmetnom rozhodnutí sa pojednáva o odporovaní ukracujúcich právnych úkonov v rámci právnej úpravy vtedy účinného v ČR, avšak žalobca v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že

samotné znenie dotknutých aplikovaných právnych predpisov obsahovo zodpovedá zneniu skutkovej podstaty odporovania ukracovaniu právnemu úkonu v rámci úpravy ZoKR. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS ČR, ktorý uviedol žalovaný, žalobca poukazuje na to, že síce predmetné rozhodnutie prezentuje odlišný právny názor ako je vyjadrený v rozhodnutiu, ktoré citoval žalobca. Avšak toto rozhodnutie je časovo staršie, a teda podľa názoru žalobcu by malo byť primárne hľadené na aktuálnu judikatúru, resp. si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že vývoj právnych názorov na rôznu problematiku je v práve prirodzený a v tomto kontexte poukazuje taktiež na uznesenie NS SR sp. zn. , v ktorom sa uvádza: „Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania.“

10/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol: V celom rozsahu sa pridržiavame svojich doterajších písomných vyjadrení, pričom aj napriek vyjadreniu PZ žalobcu na dnešnom pojednávaní naďalej považujeme žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, a to z dôvodov uvádzaných v písomných vyjadreniach žalovaného.

11/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11.09.2018 sp. zn. , právoplatným dňa 19.09.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 180/2018 zo dňa 18.09.2018, začal reštrukturalizačné konanie dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 08.10.2018 sp. zn. , právoplatným dňa 16.10.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 199/2018 zo dňa 15.10.2018, povolil reštrukturalizáciu dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562. Do funkcie správcu súd ustanovil JUDr. Róberta Hippa. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18.02.2019, právoplatným dňa 23.02.2019, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 38/2019 zo dňa 22.02.2019, zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o., začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Veroniku Vargovú, žalobcu. Správca úpadcu žalobou zo dňa 14.02.2020, podanou na Okresnom súde Nitra dňa 21.02.2020 žaloval neúčinnosť právnych úkonov podľa § 57 ods. 1 ZoKR, ktoré boli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, počas troch rokov pred začatím konkurzného konania a zároveň ako ukracujúce právne úkony podľa § 60 ods. 1 ZoKR, ktoré boli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pri ktorom sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, predpokladá. Žaloba bola podaná v lehote v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR, resp. v lehote § 57 ods. 5 a § 60 ods. 3 ZoKR. Žalobca odporoval právne úkony - nepomenovanú zmluvu uzatvorenú medzi úpadcom a žalovaným a započítania vykonané úpadcom, ako ukracujúce právne úkony. Žaloba bola na súd podaná dňa 21.02.2020. Konkurzné konanie na majetok dlžníka bolo začaté a konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.02.2019, právoplatným dňa 23.02.2019. Žaloba preto musela byť na súd podaná do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na to, aby mohol byť žalobca úspešný, t.j. do dňa 23.02.2020, ktorým dňom bola nedeľa, teda najbližším pracovným dňom bol deň 24.02.2020 ( ustanovenie § 23a ods. 2 ZoKR ). Posledným dňom na podanie žaloby tak bol deň 24.02.2020. Nakoľko bola žaloba podaná dňa 21.02.2020, bola podaná v zákonnom stanovenej lehote. V zmysle § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka začalo uznesením zo dňa 11.09.2018, právoplatným dňa 19.09.2018. Pre plynutie lehoty piatich rokov, v ktorej mal byť právny úkon urobený, bolo rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania, t. j. deň 19.09.2018, od ktorého sa odpočíta lehota piatich rokov, čiže ukracujúci právny úkon mal byť urobený v období medzi dňom 19.09.2018 a dňom 19.09.2013. Nepomenovaná zmluva bola uzatvorená, resp. započítania boli vykonané v uvedenej lehote. Nepomenovaná zmluva bola uzatvorená s osobou spriaznenou, resp. započítania boli vykonané v prospech spriaznenej osoby v zmysle § 9 ods. 1 písm. a ) ZoKR, keď spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

Z výpisov z obchodného registra spoločnosti ELEKTRA NITRA, s.r.o., IČO: 36522562 a INT-elektro, s.r.o., IČO: 34119779, je zrejmé, že štatutárnym orgánom úpadcu bol odo dňa 22.09.2006 Peter Hanesch. Silvia Haneschová bola konateľkou spoločnosti v období od 22.09.2006 do 16.07.2018. Peter Hanesch je spoločníkom žalovaného od 19.09.2012 po súčasnosť a Silvia Haneschová je štatutárom žalovaného od 22.09.2006 do súčasnosti a zároveň od 19.09.2012 aj jediným spoločníkom žalovaného, v dôsledku čoho sa jedná o spriaznenú osobou žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný je spriaznenou osobou s úpadcom a v takomto postavení bol žalovaný počas celého obdobia, v ktorom boli uzatvorené právne úkony odporované žalobcom a je v postavení spriaznenej osoby až do súčasnosti. Žalobca má za to, že došlo na základe plnenia ukracujúcich právnych úkonov ako odporovaných právnych úkonov k takému plneniu spriaznenej osoby s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobca uplatnil v žalobe ako plnenie z neúčinných právnych úkonov z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovaného, peňažné prostriedky získané uplatnením pohľadávok úpadcu by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, pričom táto suma nepochybne prispeje k vyššiemu uspokojeniu veriteľov. Žalovaný v konaní namietal takýto výklad žalobcu, keď k ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza v zásade vtedy, pokiaľ vykonaním právneho úkonu nedisponuje dlžník takým majetkom a v takom rozsahu, že z neho je možné uspokojiť v tom čase existujúce splatné pohľadávky veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky zároveň prihlásili v konkurznom konaní. K ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu dochádza k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok, t.j. ak sa výrazne sťaží alebo zhorší ich uspokojenie. To znamená, že ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho pohľadávok. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. V prípade odplatných právnych úkonov, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, avšak aj v takom prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou tzn., že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Žalobca nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou spornej zmluvy a právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov a po účinnosti spornej zmluvy a právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že sa miera ich uspokojenia znížila. Žalobca nesprávne vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú právne irelevantné. Žalobca je povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu a tým preukázať hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však nedošlo. Podmienka ukrátenia veriteľa je obligatórnym znakom. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca doplnil podaním zo dňa 20.05.2020, doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 21.05.2020, žalobný petit, keď sa navyše domáhal, aby súd určil, že nepomenovaná zmluva spôsobujúca vznik záväzku Úpadcu vyplývajúceho z faktúry č. 201501 uzatvorená medzi ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36522562 a INT-elektro, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 34119779, je voči veriteľom úpadcu ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36522562, neúčinná. Následne tak uznesením Okresného súdu Nitra č. k. - 370 zo dňa 14.08.2020 súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že žalobca si ďalej v konaní uplatňuje aj nárok na určenie neúčinnosti právneho úkonu tak, že súd určí, že Nepomenovaná zmluva spôsobujúca vznik záväzku Úpadcu vyplývajúceho z faktúry č. 201501 uzatvorená medzi ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36522562 a INT-elektro, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 34119779, je voči veriteľom úpadcu ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36522562, neúčinná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2020.

12/ Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov / v texte aj len ZoKR / spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

13/ Podľa § 57 ods. 1 ZoKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

14/ Podľa § 57 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

15/ Podľa § 57 ods. 3 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

16/ Podľa § 57 ods. 4 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

17/ Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

18/ Podľa § 60 ods. 1 ZoKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

19/ Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

20/ Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

21/ Podľa § 60 ods. 4 ZoKR v konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

22/ Podľa § 62 ods. 1 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

23/ Podľa § 62 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

24/ Podľa § 62 ods. 3 ZoKR, ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať

právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.

25/ Podľa § 62 ods. 4 ZoKR, ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.

26/ Podľa § 62 ods. 5 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

27/ Podľa § 62 ods. 6 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

28/ Podľa § 62 ods. 7 ZoKR v konkurze podľa § 107a ods. 1 má na účely uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dočasný správca rovnaké postavenie ako veriteľ.

29/ Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

30/ Podľa § 63 ods. 2 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

31/ Podľa § 63 ods. 3 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

32/ Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú:

- právny úkon dlžníka,

- účinnosť právneho úkonu dlžníka,

- ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

33/ Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Pri odplatných právnych úkonoch, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou. Odporovateľnosť predpokladá, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.

34/ Právny úkon možno úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu.

35/ Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú:

- vyhlásenie konkurzu,

- právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,

- ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

36/ Pre úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu musia byť splnené všeobecné a osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Žalobca uviedol, že v čase uzatvorenia právneho úkonu mal dlžník veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili pohľadávky, v celkovej výške viac ako 600.000,- EUR.

37/ Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Žalobca v konaní preukazoval sumu prihlásených pohľadávok ku dňu vyhotovenia žaloby. Žalobca nepreukázal hodnotu úpadcovho majetku, ani zmenšenie majetku úpadcu vyplatením mzdy resp. odstupného žalovanému.

38/ Žalobca pre úspešnosť žaloby bol povinný v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. (Rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016)

39/ S ohľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. V konaní nebolo sporné, že nepomenovaná zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným, resp. započítania vykonané úpadcom, predstavujú úkony medzi spriaznenými osobami. Rovnako v konaní neboli sporné skutočnosti ohľadne vyhláseného konkurzu, resp. určenia prekluzívnej lehoty. Na základe vykonaného dokazovania, písomných vyjadrení strán sporu a predložených listinných dôkazov, sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na základe plnenia úpadcu spriazneným osobám úpadcu z právnych úkonov, na ktoré žalobca poukazuje, došlo k ukráteniu veriteľov najmenej o sumy, ktoré žalobca zároveň uplatnil v tomto konaní. Žalobca podľa súdu v konaní nepreukázal, že došlo k zmenšenie majetku úpadcu, nepreukázal ani to, aký bol majetok úpadcu pred plnením z úkonov, ktorých neúčinnosti sa domáha. Zároveň žalobca nepreukázal a nie je teda zrejmé, v akej sume by sa mohli ostatní veritelia z tohto majetku úpadcu uspokojiť. Listiny predložené žalobcom podľa súdu nepostačujú na unesenie dôkazného bremena. Ani zoznam prihlásených pohľadávok, celková zistená suma pohľadávok, či údaje z účtovných závierok, prezentovaná negatívna finančná situácia úpadcu vedúca k jeho úpadku, nie sú preukázaním zmenšenia majetku úpadcu tak, ako to vyžaduje zákon v prípade odporovateľnosti právnych úkonov. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. Žalobca pre úspešnosť žaloby bol povinný uviesť hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a sumu pohľadávok, ktoré by sa mohli z tohto majetku uspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. V danom prípade teda nebol splnený jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa , ako aj podľa ZoKR, je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. Nakoľko žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie všeobecných a osobitných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov

- nepomenovanej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, resp. jednotlivých započítaní

vykonaných úpadcom, súd žalobu zamietol v celom rozsahu ( pôvodný rozsah nárokov zo žaloby podanej na Okresnom súde Nitra dňa 21.02.2020 ). K nároku, ktorý súd prejednával na základe zmeny žaloby ( jej rozšírenia ), tento nárok rovnako nebolo možné žalobcovi priznať, avšak z dôvodu, že tohto sa žalobca nedomáhal v prekluzívnej lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Pripustenie zmeny žaloby uznesením Okresného súdu Nitra č. k. - 370 zo dňa 14.08.2020 bolo v súlade s procesnými predpismi a so zásadou, že žalobca je „pánom sporu“, avšak bolo nevyhnutné prihliadnuť na zákonom stanovenú lehotu pre podanie žaloby ( žalobca podal návrh na zmenu žaloby dňa 21.05.2020, pričom konkurz na úpadcu bol vyhlásený vo februári 2019 ). V tomto smere aj žalovaný vzniesol námietku preklúzie, keďže nebola dodržaná prekluzívna lehota vo vzťahu k nároku, ktorý bol uplatnený v rámci rozšírenia žaloby. Vzhľadom k uvedenému bol nárok žalobcu uplatnený na základe zmeny žaloby zamietnutý ako podaný po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. V neposlednom rade súd uvádza, že nevykonal výsluchy navrhnutých svedkov ( Silvester Hanesch a Iveta Klenová ), nakoľko neboli zložené preddavky na vykonanie týchto dôkazov. Rovnako súd nevykonal výsluch konateľa žalovaného, nakoľko na výsluchu konateľa žalovaného žalovaný ďalej netrval ( čl. 588 ). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť a túto súd ako nedôvodnú v celom uplatnenom rozsahu ( vrátane jej rozšírenia ) zamietol.

40/ Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41/ Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42/ Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43/ Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44/ O nároku na náhradu trov konania súd vo vzťahu k žalobe rozhodol v zmysle , keď určil, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu 100%.

45/ Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a , podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.