Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Cbi-1-2020.pdf
PDF · 165.75 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cbi/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Kublovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Veronika Vargová, so sídlom kancelárie: Mostná 62, 949 01 Nitra, správca úpadcu: ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O. so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: PeR.ce, zastúpený advokátom JUDr. Peter Matejov, so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.02.2020 doručenou na OS Nitra 21.02.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že Dohoda o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015 uzatvorená medzi ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO 36 522 562 a S. D., trvale bytom E. XX, XXX XX E., nar. dňa XX.XX.XXXX, je voči veriteľom úpadcu G. NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO 36 522 562, je neúčinná. Ďalej sa domáhal, aby bol Peter Hanesch, trvale bytom Kapince 59, 951 24 Kapince, nar. dňa 20.01.1985 povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu k rukám Mgr. Veroniky Vargovej, sídlom kancelárie Mostná 62, 949 01 Nitra, číslo správcu S1668, správcu konkurznej podstaty úpadcu ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO 36 522 562; istinu vo výške 5.454,96 Eur; úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy omeškanej istiny odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej rozsudkom do zaplatenia v prípade, ak sa žalovaný so zaplatením istiny aj čiastočne omešká. Žiadal priznať žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Žalobca uviedol, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11.09.2018 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 31R/1/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 180/2018, deň vydania 18.09.2018, číslo zverejnenia K069423, ktoré (uznesenie) nadobudlo v zmysle ust. § 199 ods. v spojení s ust. § 199 ods. 9 ZoKR účinky dňa 19.09.2018, začal reštrukturalizačné konanie žalovaného.
3. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 08.10.2018 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 31R/1/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 199/2018, deň vydania 15.10.2018, číslo zverejnenia K077585,
ktoré (uznesenie) nadobudlo v zmysle ust. § 199 ods. 1 v spojení s ust. § 199 ods. 9 ZoKR účinky dňa 16.10.2018, povolil reštrukturalizáciu žalovaného.
4. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18.02.2019 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 31R/1/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 38/2019, deň vydania 22.02.2019, číslo zverejnenia K016231, ktoré (uznesenie) nadobudlo v zmysle ust. § 199 ods. 1 v spojení s ust. § 199 ods. 9 ZoKR účinky dňa 23.02.2019, zastavil reštrukturalizačné konanie žalovaného, začal konkurzné konanie na žalovaného, vyhlásil konkurz na majetok žalovaného a do funkcie správcu konkurznej podstaty žalovaného ustanovil žalobkyňu.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurz na majetok úpadcu bol účinne vyhlásený dňa 23.02.2019, a počítanie lehoty na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom začala dňa 24.02.2019 s ohľadom na § 203a ods. 1 ZoKR v spojení s § 57 ods. 2 pred bodkočiarkou ZoKR, ktorá určuje skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, v spojení s dňom podpisu žaloby, ktorý je zároveň dňom podania žaloby, žalobkyňa konštatovala zachovanie prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom podľa ust. § 57 ods. 2 pred bodkočiarkou ZoKR, ktorá uplynie dňa 24.02.2020. Poukázal ďalej na ustanovenia § 60 ods. 3 ZoKR a § 57 ods. 5 ZoKR. S ohľadom na skutočnosť, že reštrukturalizačné konanie žalovaného bolo účinne začaté dňa 19.09.2018, podľa ust. § 60 ods. 3 ZoKR v spojení s ust. § 57 ods. 5 ZoKR možno odporovať tým právnym úkonom, ktorými úpadca ukrátil svojich veriteľov (ďalej aj len ako „ukracujúce právne úkony, ktoré boli uzatvorené odo dňa 19.09.2013 vrátane. V období od 26.08.1997 do 11.12.2001 bol spoločníkom úpadcu p. Peter Hanesch, trvale bytom Kapince 59, 951 24 Kapince. Spoločník 1 je zároveň štatutárom úpadcu od 22.09.2006 do súčasnosti. V období od 13.02.2004 do 22.03.2006 bola spoločníkom úpadcu p. Silvia Haneschová, aktuálne trvale bytom Kapince 59, 951 24 Kapince, dátum narodenia 16.01.1960 (ďalej aj len ako „Spoločník 2), od 03.02.2012 je jediným spoločníkom úpadcu spoločník 2 s kvalifikovanou účasťou podľa ust. § 9 ods. 3 ZoKR. Spoločník 2 bol zároveň od 13.02.2004 do 16.07.2018 štatutárom úpadcu. V období od 13.02.2004 do 02.02.2012 bola spoločníkom úpadcu obchodná spoločnosť aktuálne obchodným menom INT- elektro, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO 34 119 779, ktorej spoločníkom ako aj štatutárom je od 28.06.2002 do súčasnosti spoločník 2. Žalovaný je synom spoločníka 1 a spoločníka 2, ktorí sú spriaznenými osobami s úpadcom v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a) a písm. b) ZoKR, v čoho dôsledku mal za to, že žalovaný je spriaznenou osobou s úpadcom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. d) ZoKR, pričom v takomto postavení žalovaný je aj v súčasnosti a bol počas celého obdobia, v rámci ktorého boli uzatvorené právne úkony odporované touto žalobou.
6. Žalobca žalobou odporoval Dohodu o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015 (ďalej aj len ako „Dohoda“), uzatvorenú medzi úpadcom v právnom postavení zamestnávateľa a žalovaným v právnom postavení zamestnanca, ktorou došlo k nahradeniu dohodnutých mzdových podmienok upravených v pracovnej zmluve zo dňa 04.03.2012 (ďalej aj len ako „Pracovná zmluva“), pričom najvýznamnejšou zmenou bolo zvýšenie dohodnutej mzdy z 800,00 Eur mesačne na 1.200,00 Eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie odmeny za vykonanú prácu o 1/3.
7. Žalobca si žalobou uplatňoval voči žalovanému nároky z neúčinnej Dohody z nasledovných plnení poskytnutých v zmysle dohody žalovanému: a. výplatu mzdy za mesiac december 2017 v celkovej výške 441,87 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 147,29 Eur; b. výplatu mzdy za mesiac január 2018 v celkovej výške 2.313,82 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 771,27 Eur; c. výplatu mzdy za mesiac marec 2018 v celkovej výške 903,82 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 301,27 Eur; d. výplatu mzdy za mesiac máj 2018 v celkovej výške 1.008,94 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 336,31 Eur; e. výplatu mzdy za mesiac jún 2018 v celkovej výške 902,40 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 300,80 Eur; f. výplatu mzdy za mesiac júl 2018 v celkovej výške 903,11 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 301,03 Eur; g. výplatu mzdy za mesiac august 2018 v celkovej výške 909,51 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 303,17 Eur;
h. výplatu mzdy za mesiac september 2018 v celkovej výške 902,40 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 300,80 Eur; i. výplatu mzdy za mesiac október 2018 v celkovej výške 928,52 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 309,50 Eur; j. výplatu mzdy za mesiac november 2018 v celkovej výške 903,83 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 301,27 Eur; k. výplatu mzdy za mesiac december 2018 v celkovej výške 895,76 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 298,68 Eur; l. výplatu mzdy za mesiac január 2019 v celkovej výške 905,94 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 301,98 Eur; m. výplatu mzdy za mesiac február 2019 v celkovej výške 871,10 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 290,36 Eur; n. výplatu odstupného v celkovej výške 3.573,70 Eur, pričom v zmysle odporovaných právnych úkonov (Dohody) bolo vyplatených 1.191,23 Eur.
8. Celkovo si uplatňoval voči žalovanému nároky z neúčinnej Dohody v celkovej výške 5.454,96 Eur vyplatených z titulu mzdy a odstupného.
9. Uviedol, že do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bolo ku dňu vyhotovenia žaloby prihlásených 206 pohľadávok, pričom celková zistená suma pohľadávok predstavovala sumu 694.674,79 Eur. Veriteľom s najväčším podielom sumy prihlásených a zistených pohľadávok k celkovej zistenej sume pohľadávok bola obchodná spoločnosť MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO 31 431 852, ktorý disponuje relatívnym podielom na hodnote zistených pohľadávok viac ako 47%. Podľa názoru žalobkyne došlo na základe plnenia Dohody ako odporovaného úkonu k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobkyňa v žalobe uplatňuje ako plnenie z neúčinného právneho úkonu z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si zákonom stanoveným spôsobom prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. I keď suma uplatňovaná žalobkyňou nedokáže uspokojiť všetky pohľadávky veriteľov úpadcu, nepochybne prispeje k vyššiemu uspokojeniu veriteľov úpadcu v konkurze vedenom pod vyššie uvedenou sp. zn. súdu, ako by došlo bez uplatnenia nárokov z neúčinnej Dohody. Poukázal na ust. § 60 ods. 1 ZoKR, § 60 ods. 2 ZoKR. Dohoda bola uzatvorená medzi úpadcom a jemu spriaznenou osobou - žalovaným, pričom v zmysle Dohody sa malo plniť oproti skôr platnej a účinnej Pracovnej zmluve viac v prospech žalovaného, podľa názoru žalobkyne je nepochybné, že dikcia ust. § 60 ods. 2 ZoKR bola naplnená. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že uzatvorením Dohody a jej plnením zo strany úpadcu došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, pričom v zmysle zákonnej domnienky došlo k ukráteniu veriteľov uzatvorením Dohody zo strany úpadcu úmyselne, o ktorom (úmysle) žalovaný ako zmluvná strana, ktorá požívala z Dohody plnenia, mala vedomosť.
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.04.2020 k žalobe považoval predmetnú žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a rozporoval ju z nasledovných dôvodov. Poukázal na ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR, a § 57 ods. 4 ZKR. Uviedol, že v zásade podľa ZKR možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Jedná sa o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom úpadcu zmenší jeho majetok. Z uvedeného bez ďalšieho teda vyplýva, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie a preukázanie zákonnej podmienky zakotvenej v citovanom ustanovení § 57 ods. 4 ZKR.
11. Pokiaľ aj právny úkon vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, nie je možné takémuto úkonu odporovať, pokiaľ takýto úkon neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov.
12. K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza v zásade vtedy, pokiaľ vykonaním právneho úkonu nedisponuje dlžník takým majetkom a v takom rozsahu, že z neho je možné uspokojiť v tom čase existujúce splatné pohľadávky veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky zároveň prihlásili v konkurznom konaní. K ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu dochádza k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok, t.j. ak sa výrazne sťaží alebo zhorší ich uspokojenie. To znamená, že ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané.
13. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho pohľadávok. Žalobca musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. V prípade odplatných právnych úkonov, ku ktorým patrí aj pracovná zmluva, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, avšak aj v takom prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou tzn., že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
14. Aj v prípade, ak by sa právnym úkonom zmenšil majetok dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa!
15. Dôkazné bremeno je výlučne žalobcovi, ktorý bremeno neuniesol, keďže relevantným spôsobom nepreukázal, že by v dôsledku napadnutého úkonu žalovaného došlo k zníženiu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, čo je základným predpokladom každej odporovateľnosti ako už žalovaný uviedol.
16. Jedným z predpokladov odporovateľnosti a samotnej úspešnosti žalobcu v spore je tak to, aby žalobca v žalobe (resp. v priebehu súdneho sporu a vykonávaného dokazovania) uviedol hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou spornej zmluvy, ako aj sumu pohľadávok veriteľov v danom čase, ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať, čo však žalobca neučinil.
17. Žalobca poukazoval na výšku pohľadávok veriteľov po vyhlásení konkurzu, pričom vychádzal z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze, čo však na preukázanie jeho tvrdení o neúčinnosti spornej dohody nemôže postačovať. Dôkazné bremeno o uvedených skutočnostiach je teda na správcovi (žalobcovi), ktorý v danom spore nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou spornej dohody stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi (úpadcovi) a po účinnosti spornej dohody došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej dohody sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Žalobca nesprávne vychádzal z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze. Správca mal uviesť hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou spornej dohody a presnú sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať, čo je primárnym a elementárnym predpokladom úspešnosti žalobcu v odporovacom spore. S odkazom na uvedené sú preto majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu právne irelevantné. Predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. Žalobca bol povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka
- úpadcu, a tým preukázať hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu (napr. Rozsudok KS Žilina zo dňa 29.3.2017, č.k. 13CoKR/34/2016).
18. Poukázal na súdnu prax a judikatúru napr.: Rozsudok KS NR zo dňa 16.4.2019, č.k. 15CoKR/12/2018-192; Rozsudok KS ZA zo dňa 29.3.2017, č.k. 13CoKR/34/2016; Rozsudok KS ZA zo dňa 26.4.2018, č.k. 14CoKR/23/2017; Zbierku stanovísk NS a súdov SR 3/2016 (Rozsudok KS BB zo dňa z 21.7.2014, č.k. 25CoKR/2/2014, Rozsudok KS NR zo dňa 16.4.2019, č.k. 15CoKR/12/2018-192). Žalobca musí dokazovať, že vo veci sú splnené zákonom predpokladané podmienky odporovateľného právneho úkonu. Podmienka ukrátenia veriteľa je obligatórnym znakom, aby právny úkon dlžníka
mohol byť kvalifikovaný ako odporovateľný právny úkon. Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 60 ZKR vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu. Z citovaného ustanovenia § 60 ods. 2 ZKR teda na jednej strane vyplýva, že dôkazné bremeno vyvrátiť zákonom predpokladanú právnu domnienku je na dlžníkovi, resp. žalovanom, avšak táto skutočnosť je a má byť predmetom dokazovania až po tom, čo v konaní bolo preukázané naplnenie zákonom predpokladaných podmienok odporovateľného úkonu. Vzhľadom na uvedené bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, t.j. ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti právneho úkonu, sa súd nemôže zaoberať otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti. Žiadal súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.04.2020 trval na žalobe a uviedol, že záver žalovaného vychádza z nesprávnej, resp. neúplnej interpretácie obsahu žaloby. Podľa názoru žalobkyne je totiž existencia ukrátenia veriteľov úpadcu celkom zjavná už z obsahu žaloby. Žalobkyňa poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v žalobe žalobkyňa priamo uplatňuje potenciálne nároky vyplývajúce zo skutočnosti, že právny úkon identifikovaný v žalobe súd určí ako neúčinný voči veriteľom úpadcu. Medzi týmito nárokmi (okrem iného) uplatňuje plnenie poskytnuté žalovanému na základe dotknutého právneho úkonu v podobe odstupného v celkovej výške 3.573,70 Eur, čo bolo vyplatené najneskôr ku dňu skončenia pracovného pomeru úpadcu so žalovaným, t.j. ku dňu 04.03.2019. Konkurzu na majetok úpadcu predchádzalo reštrukturalizačné konanie vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 31R/1/2018. S ohľadom na túto skutočnosť žalobkyňa poukazuje na ust. § 108 ods. 1ZoKR, podľa ktorého k povereniu správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku dochádza v prípade, ak dlžníkovi (úpadcovi) hrozí úpadok, alebo je v úpadku. Z definície úpadku ako právneho stavu podľa ust. § 3 ZoKR vyplýva, že už v čase reštrukturalizačného konania úpadcu museli a existovali pohľadávky veriteľov, ktoré úpadca nehradil. Nakoľko zo stavu účtovníctva úpadcu je zrejmé, že mzdy, resp. iné finančné nároky boli z titulu odporovaného právneho úkonu vyplácané de facto v čase trvajúceho reštrukturalizačného konania bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a že v danom čase predstavovala suma pohľadávok veriteľov voči úpadcovi sumu niekoľkých stoviek tisíc Euro, javí sa, že boli uhrádzané záväzky spriazneným osobám v čase, kedy úpadca nedisponoval financiami na úhradu záväzkov aj tretích osôb. Žalobkyňa mala za celkom zjavné, že boli ukrátené prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu a tieto skutočnosti bez ďalšieho vyplývajú taktiež zo žaloby a k nej pripojených príloh. Žalobkyňa konkretizovala prihlásené pohľadávky veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v celkovej výške viac ako 600.000 EUR, ktorých splatnosť uplynula najskôr v roku 2015 a najneskôr vo februári 2019. Teda v čase, kedy mal minimálne jeden veriteľ splatnú neuhradenú pohľadávku úpadca vykonával plnenia odporovaného právneho úkonu a teda ukrátenie je najmenej vo výške žalovanému poskytnutých plnení, ktoré mohli byť použité na uhradenie napr. vyššie uvedeného záväzku úpadcu. Vo vzťahu k preukázateľnému zmenšeniu majetku úpadcu bez možnosti plnenia z iných jeho zdrojov žalobkyňa poukázala na verejne dostupné údaje v podobe vlastného imania úpadcu za obdobie roku 2018 a časť roku 2019, ktoré sú zrejmé z účtovných závierok úpadcu, pričom z týchto dokumentov vyplývalo, že v roku 2018 disponoval úpadca vlastným imaním vo výške -136.999,00 Eur a v roku 2019 vlastným imaním vo výške -156.737,00 Eur. Negatívna finančná situácia úpadcu trvala dlhodobo a nešlo o krátke obdobie, kedy sa úpadcovi nedarilo a kedy by napr. bolo potrebné uhrádzať mzdy aj spriazneným osobám na úkor veriteľov aby sa zabezpečil chod spoločnosti úpadcu. Vlastné imanie úpadcu konštantne klesalo od roku 2017. Na základe všetkých uvedených skutočností ako aj s ohľadom na skutočnosti obsiahnuté v žalobe mala žalobkyňa za preukázané, že bez ďalšieho došlo v dôsledku plnenia odporovaného právneho úkonu k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktoré boli riadne prihlásené do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a boli zároveň žalobkyňou zistené. Žalobkyňa v zásade tvrdí, že plnením odporovaného právneho úkonu bol uspokojený spriaznený veriteľ na úkor ostatných veriteľov v dôsledku čoho ZoKR stanovuje príslušnému súdu určiť takýto právny úkon voči veriteľom úpadcu za neúčinný a v zmysle zákonných povinností vyplývajúcich zo ZoKR a osobitných predpisov je následne žalobkyňa ako správca konkurznej podstaty povinná všetky možné nároky z takto neúčinného právneho úkonu uplatniť. Nakoľko vzťah žalovaného a úpadcu je vzťahom spriaznených osôb v zmysle ZoKR nie je podľa názoru žalobkyne možné konštatovať neexistenciu úmyslu ukrátiť veriteľov na základe relevantnosti výšky určenej mzdy. Podľa názoru žalobkyne sa tým totiž nijakým spôsobom právne relevantne nevysvetľuje, prečo na podklade odporovaného právneho úkonu boli vyplácané plnenia úpadcom spriaznenej osobe napriek tomu, že úpadcovi sa dlhodobo finančné nedarilo a to aj v období, kedy bol úpadca zjavne v úpadku,
voči nemu bolo vedené reštrukturalizačné konanie a bolo zrejmé, že spoločnosť úpadcu skončí v konkurze; navyše aj bezprostredne pred vyhlásením konkurzu bolo vyplatené odstupné žalovanému keď spoločnosť evidovala niekoľko stotisícové záväzky voči množstvu veriteľov a bolo zrejmé, že spoločnosť je v hlbokom úpadku a smeruje do konkurzu. žalobkyňa trvala na žalobe.
20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.05.2020 uviedol, že žalobca sa snažil poprieť základný zmysel a účel odporovateľnosti právnych úkonov. Základnou a primárnou hmotnoprávnou podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR ako základného predpokladu odporovateľnosti podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti, je preukázanie existencie ukracujúcich právnych úkonov, tzn. že napadnutým právnym úkonom - dohodou - došlo ku kráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu k momentu účinnosti tohto právneho úkonu. Poukázal ja vyjadrenie k žalobe. Ako už žalovaný konštatoval vo svojom prvom vyjadrení, úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne.
21. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, je jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, čo neurobil. Ak by aj napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po jeho vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku.
22. K ukráteniu dochádza vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, avšak aj v takom prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, ž e právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa. Platí, že podmienkou pre určenie akéhokoľvek úkonu ako úkonu odporovateľného je preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. V prípade, ak je za plnenie dlžníka poskytnutá ekvivalentná protihodnota, dochádza len ku zmene štruktúry majetku, a teda nedochádza k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka a ani k ukráteniu veriteľov. Vo vzťahu k odporovanému právnemu úkonu a jeho podmienkam podľa § 57 ods. 4 ZKR je žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenou dohodou došlo k zmenšeniu majetku dlžníka ako základného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov a súčasne, ak v dôsledku zmenšenia majetku dlžníka veriteľ dlžníka nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka buď vôbec alebo aj čiastočne. Pokiaľ žalobca za ukracujúci právny úkonu bez ďalšieho považuje uzavretie dohody, ktorej predmetom bola úprava mzdových podmienok žalovaného za výkon jeho pracovnej činnosti bez zohľadnenia dohodnutej mzdy, nie je možné takejto žalobe vyhovieť a prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle § 57 ods. 4 ZKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po jeho uskutočnení. Keďže uzavretím tak pracovnej zmluvy ako aj dohody sa v skutočnosti zmenila len štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, nie je podľa názoru žalovaného možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, navyše keď doteraz nebolo zo strany žalobcu ani preukázané, že by sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia. V danom prípade samotné uzatvorenie dohody o mzdových podmienkach, ktorým došlo k úprave odplaty zamestnanca za ním poskytnutý výkon práce ako zamestnanca nie je zmenšením majetku, pretože úpadca namiesto finančného majetku získal plnenie v zmysle činnosti podľa pracovnej zmluvy a predmetnej dohody. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu je spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že napadnutou dohodou (právny úkon) pri súčasnom preukázaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretému dodatku žalobca
nešpecifikoval. Toto hodnotil len v rovine posúdenia konania úpadcu. Žalobcom predkladané dôkazy (napr. konkurzný spis, vymenovanie pohľadávok veriteľov úpadcu, účtovné závierky úpadcu) na preukázanie existencie pohľadávok iných veriteľov k okamihu uzavretia dohody nesmerujú k objasneniu otázky zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzavretej dohody. Skutočnosť preukázania úpadku úpadcu neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, príp. zistených pohľadávok. Stav majetku úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len vo väzbe na zistené majetkové pomery úpadcu k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. K predloženým účtovným závierkam za obdobie roku 2018 a 2019, žalovaný uviedol, že z obsahu tohto listinného dôkazu vyplývala informácia o stave majetku úpadcu, o jeho záväzkoch, ako aj o rozdiele majetku a záväzkov, teda o jeho vlastnom imaní ako účtovnej jednotky v danom účtovnom období (navyše do ktorého nespadá moment, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu). Predmetné listinné dôkazy však nepreukazujú ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR, keď ku dňu 31.12.2018 disponoval úpadca majetkom vo výške 922.305,- €, resp. ku dňu 28.2.2019 majetkom vo výške 677.059,- €. K zápornému vlastnému imaniu uviedol, že nepreukazuje žalobcom tvrdený stav úpadku v jeho relevantnej forme vo vzťahu k podmienke ukrátenia. Pokiaľ žalobca úpadok dlžníka odvodzuje zo zistených pomerov dlžníka k okamihu po začatí reštrukturalizačného, resp. konkurzného konania, tak v skutočnosti je žalobca povinný preukázať konkrétny ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po jeho uskutočnení. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že ide o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. K „tabuľke veriteľov“ obsiahnutú vo vyjadrení žalobcu, uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje, či a ktorá pohľadávka ktorého veriteľa existovala v čase uzavretia napadnutej dohody, t.j. ku dňu 31.8.2015. Tento dôkaz žalobcu skôr svedčí v jeho neprospech, keďže podľa daného zoznamu nie je zrejmé, ktorá z pohľadávok uvádzaných veriteľov existovala ku dňu uzavretia predmetnej dohody, ku dňu 31.8.2015, a nie ku dňu výplaty mzdy alebo odstupného zamestnancovi, keďže samotná výplata mzdy a odstupného nie je podľa názoru žalovaného právnym úkonom, a teda tejto ani nie je možné odporovať. Žalobca si nesprávne právne vykladá tento inštitút, keď je očividne toho presvedčenia, že odporovať možno každému právnemu úkonu bez potreby splnenia zákonných a primárnych podmienok. Už samotná podstata odporovateľnosti napovedá, že dotknutým právnym úkonom muselo dôjsť k ukráteniu veriteľa dlžníka, pričom pod ukrátením treba rozumieť situáciu, keď dlžník poskytne plnenie bez protiplnenia, čím celkom logicky môže dôjsť k ukráteniu potencionálneho veriteľa. Preto v každom jednom prípade odporovania právnemu úkonu musí veriteľ (v tomto prípade žalobca) dokázať, že daným právnym úkonom sa dlžník „zbavil“ svojho majetku bez protiplnenia, aby tak zamedzil uspokojeniu svojho veriteľa. Takáto situácia rozhodne nemôže nastať v prípade (dokonca ani v prípadoch prezumovaného úmyslu), pokiaľ dlžník za svoje plnenie dostane protiplnenie (navyše primerané - adekvátne), keďže takto dôjde len k zmene štruktúry majetku ako už žalovaný popísal vyššie. Takýmto spôsobom nemôže nastať zníženie hodnoty majetku dlžníka, pretože za svoje plnenie dostal protiplnenie s rovnakou, resp. primeranou protihodnotou.
23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.06.2020 uviedol k neuneseniu dôkazného bremena preukázania ukrátenia že ZoKR explicitne nestanovuje nutnosť existencie pohľadávky (potenciálne budúcej ukrátenej) pri uzatváraní ukracovaného právneho úkonu, ktorým má dôjsť k ukráteniu tejto pohľadávky a takúto skutkovú okolnosť ako predpoklad úspešnej odporovateľnosti zo znenia dotknutých ustanovení ZoKR nemožno ani odvodiť. Podľa názoru žalobkyne je prirodzené a úplne bežné, že v obchodnom styku sú uzatvárané právne úkony, ktorých plnenie je v čase posunuté, t.j. dochádza k pravidelnému plneniu za splnenia konkrétnych podmienok stanovených právnym úkonom alebo dochádza k plneniu až po uplynutí určitého času za splnenia konkrétnych podmienok stanovených právnym úkonom. Žalobkyňa bola názoru, že za predpokladu, že konkrétny právny úkon nie je plnený pri jeho uzatvorení, nie je možné ani konštatovať akékoľvek ukrátenie akejkoľvek inej existujúcej pohľadávky v čase uzatvorenia daného právneho úkonu. Inak povedané, samotné uzatvorenie právneho úkonu nie je spôsobilé ukrátiť akúkoľvek pohľadávku. K ukráteniu akejkoľvek pohľadávky dochádza okamihom plnenia konkrétneho právneho úkonu, až okamihom plnenia totiž dochádza k skutočnému zníženiu finančného cash-flow
o tú či onú hodnotu čo spôsobuje nemožnosť plnenia ostatných pohľadávok a ukrátenie veriteľov ďalších existujúcich pohľadávok. Tento „vzorec" v zásade sám o sebe ukrátenie veriteľov na účely ZoKR nespôsobuje z dôvodu, že na konštatovanie ukrátenia veriteľov odporovateľným právnym úkonom sa vyžaduje úmysel úpadcu, nakoľko je však žalovaný spriaznenou osobou zákon existenciu úmyslu prezuje a presúva dôkazné bremeno preukázania neexistencie úmyslu na žalovaného. Nakoľko žalobkyňa v účtovných podkladoch úpadcu nenašla dôkazy podporujúce zjavný úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov uzatvorením právnych úkonov s nespriaznenými osobami tieto právne úkony nenapadla i keď úpadca mal uzatvorené pracovné a iné pracovnoprávne právne úkony s ďalšími najmenej piatimi osobami, ktorým boli rovnako vyplatené mzdy a odstupné v čase, v ktorom existovali splatné pohľadávky veriteľov úpadcu. Žalobkyňa v právnom postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu teda môže predpokladať úspešné odporovanie výlučne pri tých právnych úkonoch, ktoré boli uzatvorené a plnené spôsobom, ktorým boli ukrátení veritelia úpadcu, uzatvorených medzi úpadcom a s ním spriaznenými osobami. Na základe uvedeného žalobkyňa konštatuje, že nie uzatvorením právneho úkonu so žalovaným došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu ale plnením právneho úkonu uzatvoreného so žalovaným ako spriaznenou osobou v čase, kedy existovali splatné pohľadávky osôb nespriaznených s úpadcom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu v dôsledku čoho takýmto spôsobom plnený právny úkon je odporovateľným právnym úkonom. Žalobkyňa bez ďalšieho je preukázané, že v čase plnenia právneho úkonu uzatvoreného so spriaznenou osobou existovali ďalšie splatné pohľadávky veriteľov, ktoré v dôsledku plnenia odporovaného právneho úkonu nemohli byť plnené, pričom tieto pohľadávky sú aktuálne prihlásené v konkurze úpadcu a tieto nemožno plniť v rozsahu plnenia právneho úkonu uzatvoreného so spriaznenou osobou. Žalobkyňa v právnom postavení správcu konkurznej podstaty je povinná konať s odbornou starostlivosťou a vykonať všetky zákonom prípustné úkony v záujme veriteľov úpadcu, ktoré by mohli zabezpečiť vyššie uspokojenie ich zistených pohľadávok. Vo vzťahu k uvedenému si žalobkyňa dovoľuje upozorniť, že i keď za plnenie došlo k určitej forme protiplnenia, t.j. nešlo z právneho hľadiska o bezdôvodné obohatenie, pracovný výkon žalovaného nie je takou majetkovou hodnotou, ktorú by žalobkyňa bola schopná v konkurze úpadcu speňažiť a zabezpečiť tým väčšie uspokojenie zistených pohľadávok veriteľov úpadcu.
24. Žalovaný nepreukázal neexistenciu úmyslu úpadcu a vedomosti žalovaného o tomto úmysle ukrátiť veriteľov, nakoľko nebolo zo strany žalovaného hodnoverne preukázané, že plnenie pohľadávok žalovaného ako spriaznenej osoby priamo prispelo k plneniu ďalších pohľadávok sumou väčšou ako bola suma plnení poskytnutých žalovanému.
25. Žalobkyňa mala za zrejmé, že k ukráteniu veriteľov zákonom predpokladaným spôsobom došlo, nakoľko 1. bol uzatvorený právny úkon so spriaznenou osobou; 2. na podklade tohto právneho úkonu boli (aj) v ekonomicky zložitom období Úpadcu vyplácané plnenia; 3. tieto plnenia boli vyplácané na úkor iných pohľadávok veriteľov, ktoré v rovnakom období neboli plnené aj z dôvodu, že došlo k vyplateniu pohľadávky spriaznenej osoby; 4. ak by nedošlo k plneniu odporovaného právneho úkonu, mohli byť prostriedky využité na toto plnenie použité na pomerné uspokojenie pohľadávok nespriaznených veriteľov. Žalobkyňa má za to, že vyššie uvedené skutočnosti sú preukázané.
26. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 14.02.2020, vyjadrením právnych zástupcov strán sporu, zoznamom spriaznených osôb, pracovnou zmluvou z 04.03.2012, dohodou o mzdových podmienkach, výpisom z OV č. 199/2018 z 15.10.2018, z 18.09.2018 č. 180/2018, z 31.12.2018 č. 249/2018, vyjadrením žalovaného z 06.04.2020, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.04.2020, vyjadrením žalovaného z 25.05.2020, vyjadrením žalobcu z 05.06.2020 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
27. Právny zástupca žalobcu trval na žalobe a písomných vyjadreniach zo dňa 24.04.2020 a 05.06.2020. Mal za to, že boli splnené predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Navrhol doplniť všetky prihlášky doručené veriteľmi do konkurzného konania. K písomným vyjadreniam doplnil nasledovné. Ak boli uzatvorené pracovné zmluvy právny úkon so spriaznenou osobou je daný, a to či takýto úkon je alebo nie je odporovateľný je na strane žalovaného, aby uniesol dôkazné bremeno, že to nebol úmysel, čo vie preukázať výhradné tým, že riadne zdokladuje výkon svojich povinnosti z pracovnej zmluvy. Správca ako žalobca nevie preukázať neplnenie zmluvy, ale plnenie ako pozitívnu skutočnosť vie preukázať výhradne žalovaný. Išlo záväzok so spriaznenou osobou, ktorý upravuje Zákonník práce ako špeciálny právny
predpis a ktorý je upravený aj ZoKR v zmysle, ktorého je potrebné tento právny úkon a právny vzťah medzi žalovaným a úpadcom hodnotiť. Žalobca nemal ako dokázať skutočnosť, či plnenie zo strany žalovaného bolo primerané.
28. Právny zástupca žalovaného, trval na písomných vyjadreniach. Žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Opätovne poukázal na to, že neboli splnené základné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Už v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorý žalobca napáda, musela existovať pohľadávka veriteľa. Žalobca je povinný preukázať, že uvedeným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Ďalej, že okrem žalovaného, ako spriaznenej osoby s úpadcom, nežaloval ďalších zamestnancov, ktorým bola vyplácaná mzda žalobcom resp. úpadcom. Máme za to, že v prípade pokiaľ by existovala v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu pohľadávka veriteľa, pokiaľ si zamestnanec plnil riadne svoje povinnosti, zamestnávateľ bol povinný vyplácať zamestnancov, čo vylučuje úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa. Žalobca nepreukázal, že došlo k ukráteniu veriteľov.
29. Nebolo sporné, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11.09.2018, sp. zn. 31R/1/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 180/2018, vydaným dňa 18.09.2018, právoplatným dňa 19.09.2018, začal reštrukturalizačné konanie dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562.
30. Nebolo sporné, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 08.10.2018 sp. zn. 31R/1/2018, právoplatným dňa 16.10.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 199/2018, vydaným 15.10.2018, povolil reštrukturalizáciu dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. Róberta Hippa, so sídlom kancelárie Farská 33/ I. p., 949 01 Nitra.
31. Nebolo sporné, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18.02.2019, právoplatným dňa 23.02.2019 sp. zn. 31R/1/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 38/2019, deň vydania 22.02.2019, zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o., začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Veroniku Vargovú, so sídlom kancelárie: Mostná 62, 949 01 Nitra.
32. Správca úpadcu žalobou zo dňa 14.02.2020 žaloval neúčinnosť právneho úkonu (podľa § 57 ods. 1 ZoKR), ktorý bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, počas troch rokov pred začatím konkurzného konania a zároveň ako ukracujúci právny úkon (§ 60 ods. 1), ktorý bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pri ktorom sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, predpokladá.
33. Súd skúmal, či žaloba bola podaná v lehote v zmysle § 57 ods. 2 ZKR, resp. v lehote § 57 ods. 5 a § 60 ods. 3 ZoKR.
34. Podľa §57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
35. Podľa §57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
36. Podľa §57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
37. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich voriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
38. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
39. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
40. Žalobca odporoval právny úkon - Dohodu o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015, uzatvorenú medzi úpadcom a žalovaným, ako ukracujúci právny úkon. Žaloba bola na súd podaná dňa 21.02.2020. Konkurzné konanie na majetok dlžníka bolo začaté a konkurz bol vyhlásený uznesením OS Nitra zo dňa 18.02.2019, právoplatným dňa 23.02.2019. Žaloba musela byť na súd podaná do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na to, aby mohol byť žalobca úspešný, t.j. do dňa 23.02.2020, ktorým dňom bola nedeľa, teda najbližším pracovným dňom bol deň 24.02.2020 ( § 23a ods. 2 ZoKR - ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň). S poukazom na citované ustanovenie bol posledným dňom na podanie žaloby deň 24.02.2020. Nakoľko bola žaloba podaná dňa 21.02.2020, bola podaná v zákonnej lehote.
41. V zmysle § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka začalo uznesením zo dňa 11.09.2018, právoplatným dňa 19.09.2018.
42. Vychádzajúc z uvedeného a z Dohody o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015, pre plynutie lehoty piatich rokov, v ktorej mal byť právny úkon urobený bolo rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania t.j. deň 19.09.2018, od ktorého sa odpočíta lehota piatich rokov, čiže ukracujúci právny úkon mal byť urobený v období od 19.09.2018 až 19.09.2013. Dohoda o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015, bola urobená v uvedenej lehote.
43. Súd ďalej skúmal, či Dohoda o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015, bola uzatvorená s osobou spriaznenou v zmysle § 9 ods. 1 písm. a ) ZoKR.
44. Podľa § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
45. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, mal súd za preukázané, že štatutárnym orgánom úpadcu bol od 22.09.2006 Peter Hanesch starší, otec žalovaného. Silvia Haneschová, matka žalovaného, bola konateľkou spoločnosti v období od 22.09.2006 do 16.07.2018. Konatelia ako štatutárne orgány právnickej osoby sú spriaznenou osobou právnickej osoby v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) ZoKR. Žalovaný ako blízka osoba osoby uvedenej v písm. a) ustanovenia § 9 ods. 1 ZoKR, je spriaznenou osobou právnickej osoby v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. d) ZoKR.
46. Aktívna legitimácia žalobcu vyplývala z ustanovenia § 44 ods. 1 ZoKR.
47. Pasívna legitimácia žalovaného bola preukázaná Dohodou o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015, ktorú uzavrel s úpadcom - spoločnosťou ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, ako jeho zamestnávateľom.
48. Podľa § 57 ods.1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
49. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú:
- právny úkon dlžníka,
- účinnosť právneho úkonu dlžníka,
- ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.
50. V konaní nebolo sporné, že dlžník - ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, uzatvoril dňa 31.08.2015 Dohodu o mzdových podmienkach, so zamestnancom Petrom Haneschom, nar. dňa 20.01.1985, trvalý pobyt Kapince 59, 951 24 Kapince, s ktorým mal uzatvorenú Pracovnú zmluvu zo dňa 04.03.2012 s dohodnutým druhom práce: technik pre zásobovanie výroby s dohodnutou mzdou 800,- € mesačne. Dohodou o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015, uzatvorenou medzi úpadcom v právnom postavení zamestnávateľa a žalovaným v právnom postavení zamestnanca, došlo k nahradeniu dohodnutých mzdových podmienok upravených v pracovnej zmluve zo dňa 04.03.2012, s účinnosťou od 01.09.2015. Dohoda o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015, bola platným , teda aj účinným právnym úkonom. Pri neúčinnom právnom úkone sa nemožno úspešne domáhať vyslovenia jeho neúčinnosti.
51. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Pri odplatných právnych úkonoch, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou. Odporovateľnosť predpokladá, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
52. Právny úkon možno úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu.
53. Žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky z Dohody o mzdových podmienkach v celkovej výške 5.454,96 Eur vyplatených z titulu mzdy a odstupného. Žalobca tvrdil, že uzatvorením tejto dohody došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca tvrdil, že na základe plnenia Dohody došlo k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobca v žalobe uplatňoval ako plnenie z neúčinného právneho úkonu z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému, peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. Tvrdil, že plnením odporovaného právneho úkonu bol uspokojený spriaznený veriteľ na úkor ostatných veriteľov. Žalobca si uplatňoval aj nárok - plnenie poskytnuté žalovanému na základe dotknutého právneho úkonu v podobe odstupného v celkovej výške 3.573,70 Eur, čo bolo vyplatené najneskôr ku dňu skončenia pracovného pomeru úpadcu so žalovaným, t.j. ku dňu 04.03.2019. Tvrdil, že mzdy, resp. iné finančné nároky boli z titulu odporovaného právneho úkonu vyplácané de facto v čase trvajúceho reštrukturalizačného konania bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. V danom čase predstavovala suma pohľadávok veriteľov voči úpadcovi sumu niekoľkých stoviek tisíc Eur. Žalobca mal za to, že boli ukrátené prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu, čo vyplývalo zo žaloby a k nej pripojených príloh.
54. Žalobca konkretizoval prihlásené pohľadávky veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v celkovej výške viac ako 600.000 EUR, ktorých splatnosť uplynula najskôr v roku 2015 a najneskôr vo februári 2019. Tvrdil, že v čase, kedy mal minimálne jeden veriteľ splatnú neuhradenú pohľadávku úpadca vykonával plnenia odporovaného právneho úkonu a teda ukrátenie bolo najmenej vo výške žalovanému poskytnutých plnení, ktoré mohli byť použité na uhradenie napr. vyššie uvedeného záväzku úpadcu. Vo vzťahu k preukázateľnému zmenšeniu majetku úpadcu poukázal na účtovné závierky úpadcu.
55. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú:
- vyhlásenie konkurzu,
- právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,
- ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.
56. Nebolo sporné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka uznesením OS Nitra zo dňa 18.02.2019, právoplatným dňa 23.02.2019, sp. zn. 31R/1/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 38/2019.
57. Nebolo sporné, že na základe Dohody o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015 bola žalovanému vyplácaná mesačná mzda, ani vyplatenie odstupného žalovanému.
58. Pre úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu musia byť splnené všeobecné a osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Žalobca uviedol, že v čase uzatvorenia právneho úkonu mal dlžník veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili pohľadávky, v celkovej výške viac ako 600.000,- EUR.
59. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
60. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
61. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
62. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
63. Podľa § 62 ods. 5 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
64. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
65. Žalobca uviedol, že do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bolo ku dňu vyhotovenia žaloby prihlásených 206 pohľadávok, pričom celková zistená suma pohľadávok predstavovala sumu 694.674,79 Eur. Veriteľom s najväčším podielom sumy prihlásených a zistených pohľadávok k celkovej zistenej sume pohľadávok bola obchodná spoločnosť MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852, ktorý disponuje relatívnym podielom na hodnote zistených pohľadávok viac ako 47%. Uviedol, že na základe plnenia Dohody ako odporovaného úkonu došlo k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobkyňa v žalobe uplatňuje ako plnenie z neúčinného právneho úkonu z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si zákonom stanoveným spôsobom prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. I keď suma uplatňovaná žalobkyňou nedokáže uspokojiť všetky pohľadávky veriteľov úpadcu, nepochybne prispeje k vyššiemu uspokojeniu veriteľov úpadcu v konkurze vedenom pod vyššie uvedenou sp. zn.
súdu, ako by došlo bez uplatnenia nárokov z neúčinnej Dohody. Poukázal na ust. § 60 ods. 1 ZoKR, § 60 ods. 2 ZoKR. Žalobca tvrdil, že došlo v dôsledku plnenia odporovaného právneho úkonu k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktoré boli riadne prihlásené do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a boli zároveň žalobkyňou zistené.
66. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Žalobca v konaní preukazoval sumu prihlásených pohľadávok ku dňu vyhotovenia žaloby. Žalobca nepreukázal hodnotu úpadcovho majetku, ani zmenšenie majetku úpadcu vyplatením mzdy resp. odstupného žalovanému.
67. Žalobca pre úspešnosť žaloby bol povinný v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou Dohody o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015 a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. (Rozhodnutie NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016)
68. Súd pri rozhodovaní vychádzal z Rozhodnutia NS SR zverejneného v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016, a nakoľko žalobca neuviedol hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať, nemohol byť v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešný. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
69. Súd uvedený právny úkon nepovažoval za ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ods. 1 ZoKR, s poukazom na už uvedené Rozhodnutie NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016, v zmysle ktorého predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka ako aj podľa ZoKR, je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.
70. Nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie všeobecných a osobitných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu - Dohody o mzdových podmienkach zo dňa 31.08.2015, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
71. Súd zamietol návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania nakoľko dospel k záveru, že uvedené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neboli účelné a dôvodné, viedli by k predlžovaniu sporu, nakoľko ich vykonanie nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V konaní išlo o právne posúdenie žaloby. Súd nedospel k záveru, že bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci navrhovanými prostriedkami, okrem už zisteného skutkového stavu z listinných dôkazov.
72. Zamietnutie žaloby žalobcu znamenalo úspech žalovaného v spore.
73. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
75. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, rozhodol súd tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
77. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd prvej inštancie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).