Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cbi-1-2020.pdf
PDF · 116.04 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cbi/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. Veronika Vargová, so sídlom kancelárie: Mostná 62, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELEKTRA NITRA, s.r.o., IČO: 36 522 562, so sídlom: Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, zastúpená: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom: Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: L. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX W. XX, zastúpený: JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom: Hollého 12, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 21.02.2020 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pracovná zmluva zo dňa 11.09.2015 a dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je voči veriteľom úpadcu neúčinná. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu istinu vo výške 20.334,50 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej rozsudkom.
2. V odôvodnení žaloby uviedla, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31R/1/2018-508 zo dňa 18.02.2019, súd zastavil reštrukturalizačné konanie, na majetok dlžníka vyhlásil konkurz a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Úpadca a žalovaný uzavreli dňa 11.09.2015 pracovnú zmluvu a dňa 31.01.2018 dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Dohodou došlo k nahradeniu dohodnutých mzdových podmienok upravených v pracovnej zmluve, pričom najvýznamnejšou zmenou bolo zvýšenie dohodnutej mzdy zo 6,20 eura/ hod na 1.500,- eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie odmeny za vykonanú prácu zo 6,20 eura/hod na približne 12,50 eura/hod. Žalovaný bol v období, v ktorom boli uzatvorené právne úkony odporované žalobou, spriaznenou osobou s úpadcom. Spriaznenosť žalovaného a úpadcu odôvodnila žalobkyňa tým, že v období od 26.08.1997 do 11.12.2001 bol žalovaný spoločníkom úpadcu, pričom od 22.09.2006 do súčasnosti je štatutárom úpadcu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe plnenia dohody a pracovnej zmluvy ako odporovaných úkonov došlo k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobkyňa v žalobe uplatňuje ako plnenie z neúčinných právnych úkonov z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému, peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. Do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bolo prihlásených 206 pohľadávok, pričom celková zistená suma pohľadávok predstavuje sumu 694.674,79 eura.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko nebola splnená všeobecná podmienka, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, a to ukrátenie veriteľa a existencia pohľadávok prihlásených do konkurzu v čase uskutočnenia odporovateľného úkonu. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa v žalobe neuviedla hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou spornej zmluvy, ako ani sumu pohľadávok veriteľov v danom čase, ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať. Žalobkyňa tak nepreukázala, že majetok úpadcu pred účinnosťou spornej dohody stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej dohody sa miera ich uspokojenia ešte znížila. K ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu dochádza k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok. Žalobkyňa však nepreukázala, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho pohľadávok. V prípade odplatných právnych úkonov, ku ktorým patrí aj pracovná zmluva, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné. Žalovaný ako zamestnanec uzavrel s úpadcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: revízny technik. Dôvodom uzatvorenia pracovnej zmluvy bolo, že v roku 2015 odišiel do dôchodku zamestnanec úpadcu, ktorý vykonával pre úpadcu práve funkciu technika. Pokiaľ by nedošlo zo strany úpadcu ako zamestnávateľa k zamestnaniu žalovaného v roku 2015 a následne k zvýšeniu mzdy žalovaného v roku 2018, nemohol by úpadca vykonávať svoju činnosť v takom rozsahu, v akom ju s pomocou žalovaného vykonával, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo ukrátenie veriteľov úpadcu poklesom výkonnosti a ziskovosti úpadcu.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 06.04.2020 (replika) trvala na dôvodnosti podanej žaloby. K vyjadreniu žalovaného uviedla, že konkurzu na majetok úpadcu predchádzalo reštrukturalizačné konanie. Už v čase reštrukturalizačného konania úpadcu museli a existovali pohľadávky veriteľov, ktoré úpadca nehradil. K vyjadreniu priložila žalobkyňa tabuľku, v ktorej konkretizovala prihlásené pohľadávky veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v celkovej výške viac ako 600.000,- eur, ktorých splatnosť uplynula najskôr v roku 2015 a najneskôr vo februári 2019. K uvedenej tabuľke žalobkyňa uviedla, že v čase kedy mal minimálne jeden veriteľ splatnú neuhradenú pohľadávku, úpadca vykonával plnenia z odporovaného právneho úkonu a teda ukrátenie je najmenej vo výške žalovanému poskytnutých plnení, ktoré mohli byť použité na uhradenie záväzku úpadcu. Vo vzťahu k preukázateľnému zmenšeniu majetku úpadcu žalobkyňa poukázala na účtovné závierky úpadcu, z ktorých vyplýva, že v roku 2018 disponoval úpadca vlastným imaním vo výške -136.999,- eur a v roku 2019 vlastným imaním vo výške -156.737,- eur. Z uvedeného mala žalobkyňa za to, že vlastné imanie úpadcu konštante klesalo od roku 2017. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za to, že došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a žalovaný nepreukázal neexistenciu úmyslu úpadcu odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľov úpadcu.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.05.2020 (duplika) uviedol, že pokiaľ žalobkyňa založila dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, je jej dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu z jej strany nedošlo. Žalovaný argumentoval tým, že uzavretím pracovnej zmluvy a dohody, ktorej predmetom bola úprava mzdových podmienok žalovaného, sa zmenila len štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, nakoľko za plnenie dlžníka bola poskytnutá ekvivalentná protihodnota, nedošlo teda k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka a ani k ukráteniu veriteľov. K účtovným závierkam predložených žalobkyňou žalovaný uviedol, že tieto nepreukazujú ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZoKR, keď ku dňu 31.12.2018 (po tom ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu) disponoval úpadca majetkom vo výške 922.305,- eur, resp. ku dňu 28.02.2019 majetkom vo výške 677.059,- eur. Podľa žalovaného tabuľka veriteľov obsiahnutá vo vyjadrení žalobkyne žiadnym spôsobom nekonkretizuje, či a ktorá pohľadávka ktorého veriteľa existovala v čase uzavretia napadnutej pracovnej zmluvy a dohody, t.j. ku dňu 11.09.2015 a 31.01.2018.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 19.05.2020 nesúhlasila so žalovaným v tom, že k preukázaniu existencie ukracovanej pohľadávky muselo dôjsť ku dňu napádaného právneho úkonu. Podľa žalobkyne zákon explicitne nestanovuje nutnosť existencie pohľadávky pri uzatváraní ukracovaného právneho úkonu, ktorým má dôjsť k ukráteniu tejto pohľadávky. Je prirodzené a bežné, že v obchodnom styku
sú uzatvárané právne úkony, ktorých plnenie je v čase posunuté, t.j. dochádza k pravidelnému plneniu za splnenia konkrétnych podmienok stanovených právnym úkonom. K ukráteniu akejkoľvek pohľadávky dochádza okamihom plnenia konkrétneho právneho úkonu.
7. Na pojednávane konané dňa 12.08.2020 sa strany sporu nedostavili, dostavili sa ich advokáti.
8. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.
9. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP.
10. Advokát žalobkyne sa na pojednávaní 12.08.2020 v plnom rozsahu pridržiaval písomných podaní. Žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Písomné vyjadrenia doplnil tým, že spriaznená osoba má špecifické postavenie, nakoľko pozná situáciu dlžníka, resp. úpadcu, a preto v čase uskutočnenia jej právnych úkonov nemusí existovať pohľadávka iného veriteľa po lehote splatnosti, ktorej uspokojenie by bolo týmto právnym úkonom ohrozené.
11. Advokát žalovaného na pojednávaní 12.08.2020 zotrval na doterajšej procesnej obrane. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko neboli preukázané základné predpoklady a zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existencia pohľadávok v čase uskutočnených napádaných právnych úkonov a nebolo preukázané ani to, že týmito úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov. Tvrdenie a skutočnosť, že žalovaný má status osoby spriaznenej nepostačuje na úspešnosť v konaní. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa nenamietala pracovné výkony žalovaného, nevie ani preukázať, že išlo o neprimeranú mzdu, alebo že žalovaný prácu nevykonal.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov.
13. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 11.09.2018, sp. zn. 31R/1/2018, bolo začaté reštrukturalizačné konanie dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o., IČO: 36 522 562, so sídlom: Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 180/2018 dňa 18.09.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2018. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 08.10.2018, sp. zn. 31R/1/2018, povolil reštrukturalizáciu dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Róberta Hippa, so sídlom kancelárie: Farská 33/I.p., 949 01 Nitra. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 199/2018 dňa 15.10.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2018. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18.02.2019, sp. zn. 31R/1/2018 zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o., začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ELEKTRA NITRA, s.r.o. a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Veroniku Vargovú, so sídlom kancelárie: Mostná 62, 949 01 Nitra. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 38/2019 dňa 22.02.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2019.
14. Správkyňa úpadcu žalobou zo dňa 14.02.2020 žalovala neúčinnosť právneho úkonu (podľa § 57 ods. 1 ZoKR), ktorý bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, počas troch rokov pred začatím konkurzného konania a zároveň ako ukracujúci právny úkon (§ 60 ods. 1), ktorý bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pri ktorom sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, predpokladá.
15. Súd skúmal, či žaloba bola podaná v lehote v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR, resp. v lehote § 57 ods. 5 a § 60 ods. 3 ZoKR.
16. Podľa §57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
17. Podľa §57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
18. Podľa §57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
19. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
20. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
21. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
22. Žalobkyňa odporovala právnym úkonom - pracovnej zmluve zo dňa 11.09.2015 a dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018, ktoré uzatvoril úpadca so žalovaným, ako ukracujúcim právnym úkonom. Žaloba bola na súd podaná dňa 21.02.2020. Konkurzné konanie na majetok dlžníka bolo začaté a konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.02.2019, právoplatným dňa 23.02.2019. Žaloba musela byť na súd podaná do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na to, aby mohol byť žalobca úspešný, t.j. do dňa 23.02.2020, tento deň bola nedeľa, teda najbližším pracovným dňom bol deň 24.02.2020 (§ 23a ods. 2 ZoKR, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň). S poukazom na citované ustanovenie bol posledným dňom na podanie žaloby deň 24.02.2020. Nakoľko bola žaloba podaná dňa 21.02.2020, bola podaná v zákonnej lehote.
23. V zmysle § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka začalo uznesením zo dňa 11.09.2018, právoplatným dňa 19.09.2018.
24. Vychádzajúc z uvedeného pre plynutie lehoty piatich rokov, v ktorej mal byť právny úkon urobený bolo rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania t.j. deň 19.09.2018, od ktorého sa odpočíta lehota piatich rokov, čiže ukracujúci právny úkon mal byť urobený v období od 19.09.2018 až 19.09.2013. Pracovná zmluva zo dňa 11.09.2015 a dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018, bola uzatvorené v uvedenej lehote a preto im bolo možné odporovať.
25. Súd ďalej skúmal, či pracovná zmluva zo dňa 11.09.2015 a dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018, boli uzatvorené s osobou spriaznenou v zmysle § 9 ods. 1 písm. a ) ZoKR.
26. Podľa § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
27. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, mal súd za preukázané, že žalovaný je od 31.08.2006 do súčasnosti štatutárnym orgánom úpadcu. Konatelia ako štatutárne orgány právnickej osoby sú spriaznenou osobou právnickej osoby v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) ZoKR.
28. Aktívna legitimácia žalobkyne vyplývala z ustanovenia § 44 ods. 1 ZoKR. Pasívna legitimácia žalovaného bola preukázaná pracovnou zmluvou zo dňa 11.09.2015 a dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018, právne úkon uzavrel žalovaný s úpadcom - spoločnosťou ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom: Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, ako jeho zamestnávateľom.
29. Podľa § 57 ods.1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
30. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú:
- právny úkon dlžníka,
- účinnosť právneho úkonu dlžníka,
- ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.
31. V konaní nebolo sporné, že dlžník - ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom: Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, uzatvoril dňa 11.09.2015 pracovnú zmluvu so žalovaným s dohodnutým druhom práce: revízny technik elektrických zariadení s napätím do 1000V vrátane bleskozvodov, triedy objektov: A- bez nebezpečenstva výbuchu, B- s nebezpečenstvom výbuchu, s dohodnutou mzdou 6,20 eur / hod. Dňa 31.01.2018 uzatvoril dlžník so žalovaným Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, čím došlo k zmene dohodnutých mzdových podmienok upravených v Pracovnej zmluve.
32. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Pri odplatných právnych úkonoch, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou. Odporovateľnosť predpokladá, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
33. Právny úkon možno úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu.
34. Žalobkyňa si uplatňovala voči žalovanému nároky z pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy v celkovej výške 20.334,50 eura vyplatených z titulu mzdy a odstupného. Žalobkyňa tvrdila, že uzatvorením tejto pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalobkyňa tvrdila, že na základe plnenia Pracovnej zmluvy a Dohody o zmene pracovnej zmluvy došlo k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobkyňa v žalobe uplatňovala ako plnenie z neúčinných právnych úkonov z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému, peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. Tvrdila, že plnením odporovaného právneho úkonu bol uspokojený spriaznený veriteľ na úkor ostatných veriteľov. Taktiež tvrdila, že mzdy, resp. iné finančné nároky boli z titulu odporovaného právneho úkonu vyplácané de facto v čase trvajúceho reštrukturalizačného konania bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. V danom čase predstavovala suma pohľadávok veriteľov voči úpadcovi sumu niekoľkých stoviek tisíc eur. Žalobkyňa mala za to, že boli ukrátené prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu, čo vyplývalo zo žaloby a k nej pripojených príloh.
35. Žalobkyňa konkretizovala prihlásené pohľadávky veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v celkovej výške viac ako 600.000 EUR, ktorých splatnosť uplynula najskôr v roku 2015 a najneskôr vo februári 2019. Tvrdila, že v čase, kedy mal minimálne jeden veriteľ splatnú neuhradenú pohľadávku úpadca vykonával plnenia z odporovaného právneho úkonu a teda ukrátenie bolo najmenej vo výške žalovanému poskytnutých plnení, ktoré mohli byť použité na uhradenie napr. vyššie uvedeného záväzku
úpadcu. Vo vzťahu k preukázateľnému zmenšeniu majetku úpadcu poukázala na účtovné závierky úpadcu.
36. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú:
- vyhlásenie konkurzu,
- právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,
- ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.
37. V konaní nebolo sporné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.02.2019, právoplatným dňa 23.02.2019, sp. zn. 31R/1/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 38/2019. Nebolo sporné, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.09.2015 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018, bola žalovanému vyplácaná mesačná mzda.
38. Pre úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu musia byť splnené všeobecné a osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Žalobkyňa uviedla, že v čase uzatvorenia právnych úkonov mal dlžník veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili pohľadávky, v celkovej výške viac ako 600.000,- eur.
39. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
40. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
41. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
42. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
43. Podľa § 62 ods. 5 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
44. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
45. Žalobkyňa uviedla, že do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bolo ku dňu vyhotovenia žaloby prihlásených 206 pohľadávok, pričom celková zistená suma pohľadávok predstavovala sumu 694.674,79 eura. Uviedla, že na základe plnenia pracovnej zmluvy a dohody ako odporovaných úkonov došlo k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobkyňa v žalobe uplatňuje ako plnenie z neúčinných právnych úkonov z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému, peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si zákonom stanoveným spôsobom prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. I keď suma uplatňovaná žalobkyňou nedokáže uspokojiť všetky pohľadávky veriteľov úpadcu, nepochybne prispeje k vyššiemu uspokojeniu veriteľov úpadcu v konkurze vedenom pod vyššie uvedenou spisovou značkou súdu, ako by došlo bez uplatnenia nárokov z neúčinnej
pracovnej zmluvy a dohody. Poukázala na § 60 ods. 1 ZoKR, § 60 ods. 2 ZoKR. Žalobkyňa tvrdila, že došlo v dôsledku plnenia odporovaného právneho úkonu k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktoré boli riadne prihlásené do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a boli zároveň žalobkyňou zistené.
46. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. Žalobkyňa v konaní preukazovala sumu prihlásených pohľadávok ku dňu vyhotovenia žaloby. Žalobkyňa nepreukázala hodnotu úpadcovho majetku, ani zmenšenie majetku úpadcu vyplatením mzdy resp. odstupného žalovanému.
47. Žalobkyňa pre úspešnosť žaloby bola povinná v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou pracovnej zmluvy zo dňa 11.09.2015 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.20185 a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby (Rozhodnutie NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016).
48. Súd pri rozhodovaní vychádzal z Rozhodnutia NS SR zverejneného v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016, a nakoľko žalobkyňa neuviedla hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať, nemohla byť v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešná. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
49. Súd uvedené právne úkony nepovažoval za ukracujúce právne úkony v zmysle § 60 ods. 1 ZoKR, s poukazom na už uvedené Rozhodnutie NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016, v zmysle ktorého predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka ako aj podľa ZoKR, je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.
50. Nakoľko žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie všeobecných a osobitných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov - pracovnej zmluvy zo dňa 11.09.2015 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá úspech nemala v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.