Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cbi-2-2020.pdf
PDF · 114.15 KB
Area
Subarea
23Cbi/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. Veronika Vargová, so sídlom kancelárie: Mostná 62, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELEKTRA NITRA, s.r.o., IČO: 36 522 562, so sídlom: Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, zastúpená: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom: Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: P. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX B. XX, zastúpený: JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom: Hollého 12, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 21.02.2020 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že dohoda o mzdových podmienkach zo dňa 01.10.2014, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je voči veriteľom úpadcu neúčinná. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu istinu vo výške 7.701,40 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej rozsudkom.
2. V odôvodnení žaloby uviedla, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31R/1/2018-508 zo dňa 18.02.2019, súd zastavil reštrukturalizačné konanie, na majetok dlžníka vyhlásil konkurz a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Úpadca a žalovaný uzavreli dňa 01.10.2014 dohodu o mzdových podmienkach. Dohodou došlo k nahradeniu dohodnutých mzdových podmienok upravených v pracovnej zmluve zo dňa 28.02.2008, pričom najvýznamnejšou zmenou bolo zvýšenie dohodnutej mzdy zo 65,-Sk/ hod na 800,- eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie odmeny za vykonanú prácu z 2,16 eura/hod na X,XX eura/hod. S. bol v období, v ktorom boli uzatvorené právne úkony odporované žalobou, spriaznenou osobou s úpadcom. P. žalovaného a úpadcu odôvodnila žalobkyňa tým, že U. W., bývalý spoločník úpadcu a konateľ úpadcu, súčasná spoločníčka spoločnosti P. W., sú rodičmi žalovaného, ktorí sú zároveň spriaznenými osobami úpadcu. S. ďalej uviedla, že na základe plnenia dohody o mzdových podmienkach ako odporovanom úkone došlo k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobkyňa v žalobe uplatňuje ako plnenie z neúčinného právneho úkonu z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému, peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. Do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bolo prihlásených XXX pohľadávok, pričom celková zistená suma pohľadávok predstavuje sumu XXX.XXX,XX eura.
X. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko nebola splnená všeobecná podmienka, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, a to ukrátenie veriteľa a existencia pohľadávok prihlásených do konkurzu v čase uskutočnenia odporovateľného úkonu. S. uviedol, že žalobkyňa v žalobe neuviedla hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou spornej zmluvy, ako ani sumu pohľadávok veriteľov v danom čase, ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať. S. tak nepreukázala, že majetok úpadcu pred účinnosťou spornej dohody stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej dohody sa miera ich uspokojenia ešte znížila. K ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu dochádza k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok. S. však nepreukázala, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho pohľadávok. V prípade odplatných právnych úkonov, ku ktorým patrí aj pracovná zmluva, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné. S. ako zamestnanec uzavrel s úpadcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: technik - príprava výroby, žalovaný mal v tom čase kvalifikáciu elektrotechnik. Po štyroch rokoch získal kvalifikáciu revízneho technika vyhradeného technického zariadenia. F. na získanú kvalifikáciu a odbornosť žalovaného došlo k rozšíreniu jeho pracovnej náplne na vykonávanie revízií elektrických zariadení. G. toho si zvýšil kvalifikáciu aj úspešným ukončením vysokoškolského štúdia v bakalárskom študijnom odbore. F. na výšku minimálnej mzdy upravenej zákonom a odbornú kvalifikáciu došlo k zmene výšky mzdy žalovaného na sumu XXX eur/mesiac. V roku XXXX bola podľa F. úradu SR priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve XXX eur. L. žalovaného tak nedosahovala ani priemer mzdy v národnom hospodárstve.
X. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (replika) trvala na dôvodnosti podanej žaloby. K vyjadreniu žalovaného uviedla, že konkurzu na majetok úpadcu predchádzalo reštrukturalizačné konanie. Už v čase reštrukturalizačného konania úpadcu museli a existovali pohľadávky veriteľov, ktoré úpadca nehradil. K vyjadreniu priložila žalobkyňa tabuľku, v ktorej konkretizovala prihlásené pohľadávky veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v celkovej výške viac ako XXX.XXX,- eur, ktorých splatnosť uplynula najskôr v roku XXXX a najneskôr vo februári XXXX. K uvedenej tabuľke žalobkyňa uviedla, že v čase kedy mal minimálne jeden veriteľ splatnú neuhradenú pohľadávku, úpadca vykonával plnenia z odporovaného právneho úkonu a teda ukrátenie je najmenej vo výške žalovanému poskytnutých plnení, ktoré mohli byť použité na uhradenie záväzku úpadcu. Vo vzťahu k preukázateľnému zmenšeniu majetku úpadcu žalobkyňa poukázala na účtovné závierky úpadcu, z ktorých vyplýva, že v roku XXXX disponoval úpadca vlastným imaním vo výške -XXX.XXX,- eur a v roku XXXX vlastným imaním vo výške -XXX.XXX,- eur. Z uvedeného mala žalobkyňa za to, že vlastné imanie úpadcu konštante klesalo od roku XXXX. F. na uvedené mala žalobkyňa za to, že došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a žalovaný nepreukázal neexistenciu úmyslu úpadcu odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľov úpadcu.
X. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (duplika) uviedol, že pokiaľ žalobkyňa založila dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, je jej dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu z jej strany nedošlo. S. argumentoval tým, že uzavretím pracovnej zmluvy a dohody, ktorej predmetom bola úprava mzdových podmienok žalovaného, sa zmenila len štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, nakoľko za plnenie dlžníka bola poskytnutá ekvivalentná protihodnota, nedošlo teda k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka a ani k ukráteniu veriteľov. K účtovným závierkam predložených žalobkyňou žalovaný uviedol, že tieto nepreukazujú ukrátenie podľa § 57 ods. X S., keď ku dňu XX.XX.XXXX (po tom ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu) disponoval úpadca majetkom vo výške XXX.XXX,- eur, resp. ku dňu XX.XX.XXXX majetkom vo výške XXX.XXX,- eur. U. žalovaného tabuľka veriteľov obsiahnutá vo vyjadrení žalobkyne žiadnym spôsobom nekonkretizuje, či a ktorá pohľadávka ktorého veriteľa existovala v čase uzavretia napadnutej dohody, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX.
X. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX nesúhlasila so žalovaným v tom, že k preukázaniu existencie ukracovanej pohľadávky muselo dôjsť ku dňu napádaného právneho úkonu. U. žalobkyne zákon explicitne nestanovuje nutnosť existencie pohľadávky pri uzatváraní ukracovaného právneho úkonu, ktorým má dôjsť k ukráteniu tejto pohľadávky. Je prirodzené a bežné, že v obchodnom styku sú uzatvárané právne úkony, ktorých plnenie je v čase posunuté, t.j. dochádza k pravidelnému plneniu za splnenia konkrétnych podmienok stanovených právnym úkonom. K ukráteniu akejkoľvek pohľadávky dochádza okamihom plnenia konkrétneho právneho úkonu.
X. Na pojednávane konané dňa XX.XX.XXXX sa strany sporu nedostavili, dostavili sa ich advokáti.
X. Podľa § 180 K. sporového poriadku (ďalej len „K.“), po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.
X. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 K..
XX. Advokát žalobkyne sa na pojednávaní XX.XX.XXXX v plnom rozsahu pridržiaval písomných podaní. S., aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. U. vyjadrenia doplnil tým, že spriaznená osoba má špecifické postavenie, nakoľko pozná situáciu dlžníka, resp. úpadcu, a preto v čase uskutočnenia jej právnych úkonov nemusí existovať pohľadávka iného veriteľa po lehote splatnosti, ktorej uspokojenie by bolo týmto právnym úkonom ohrozené.
XX. Advokát žalovaného na pojednávaní XX.XX.XXXX zotrval na doterajšej procesnej obrane. S. žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko neboli preukázané základné predpoklady a zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existencia pohľadávok v čase uskutočnených napádaných právnych úkonov a nebolo preukázané ani to, že týmito úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov. A. a skutočnosť, že žalovaný má status osoby spriaznenej nepostačuje na úspešnosť v konaní. L. poukázal na to, že žalobkyňa nenamietala pracovné výkony žalovaného, nevie ani preukázať, že išlo o neprimeranú mzdu, alebo že žalovaný prácu nevykonal.
XX. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu predložených listinných dôkazov.
XX. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením G. súdu M. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXR/X/XXXX, bolo začaté reštrukturalizačné konanie dlžníka V. M., s.r.o., I.: XX XXX XXX, so sídlom: M. mládeže XX, XXX XX M.. E. bolo zverejnené v G. vestníku č. OV XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. E. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. G. súd M. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXR/X/XXXX, povolil reštrukturalizáciu dlžníka V. M., s.r.o. a do funkcie správcu ustanovil T.. D. W., so sídlom kancelárie: N. XX/I.p., XXX XX M.. E. bolo zverejnené v G. vestníku č. OV XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. E. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. G. súd M. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXR/X/XXXX zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka V. M., s.r.o., začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V. M., s.r.o. a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil L.. F. F., so sídlom kancelárie: L. XX, XXX XX M.. E. bolo zverejnené v G. vestníku č. OV XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. E. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
XX. Správkyňa úpadcu žalobou zo dňa XX.XX.XXXX žalovala neúčinnosť právneho úkonu (podľa § 57 ods. X S.), ktorý bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, počas troch rokov pred začatím konkurzného konania a zároveň ako ukracujúci právny úkon (§ 60 ods. X), ktorý bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pri ktorom sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, predpokladá.
XX. Súd skúmal, či žaloba bola podaná v lehote v zmysle § X7 ods. X S., resp. v lehote § 57 ods. 5 a § 60 ods. X S..
XX. Podľa §57 ods. X S., právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
XX. Podľa §57 ods. X ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
18. Podľa §57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
19. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
20. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
21. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
22. Žalobkyňa odporovala právnemu úkonu - dohode o mzdových podmienkach zo dňa 01.10.2014, ktorú uzatvoril úpadca so žalovaným, ako ukracujúci právny úkon. S. bola na súd podaná dňa XX.XX.XXXX. B. konanie na majetok dlžníka bolo začaté a konkurz bol vyhlásený uznesením G. súdu M. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. S. musela byť na súd podaná do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na to, aby mohol byť žalobca úspešný, t.j. do dňa XX.XX.XXXX, tento deň bola nedeľa, teda najbližším pracovným dňom bol deň XX.XX.XXXX (§ X3a ods. 2 S., ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň). S poukazom na citované ustanovenie bol posledným dňom na podanie žaloby deň XX.XX.XXXX. M. bola žaloba podaná dňa XX.XX.XXXX, bola podaná v zákonnej lehote.
XX. V zmysle § X7 ods. 5 S., ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. D. konanie na majetok dlžníka začalo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX.
XX. Vychádzajúc z uvedeného pre plynutie lehoty piatich rokov, v ktorej mal byť právny úkon urobený bolo rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania t.j. deň XX.XX.XXXX, od ktorého sa odpočíta lehota piatich rokov, čiže ukracujúci právny úkon mal byť urobený v období od XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX. R. o mzdových podmienkach bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, teda bola uzatvorená v uvedenej lehote a preto jej bolo možné odporovať.
XX. Súd ďalej skúmal, či dohoda o mzdových podmienkach, bola uzatvorená s osobou spriaznenou v zmysle § 9 ods. X písm. a ) S..
XX. Podľa § 9 ods. X S., spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
XX. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti V. M., s.r.o. so sídlom M. mládeže XX, XXX XX M., I.: XX XXX XXX, mal súd za preukázané, že žalovaný je synom spoločníčky P. W. a konateľom úpadcu U. W.. V zmysle ustanovenia § 9 ods. X písm. d) S. je žalovaný spriaznenou osobou úpadcu.
XX. Aktívna legitimácia žalobkyne vyplývala z ustanovenia § 44 ods. X S.. U. legitimácia žalovaného bola dohodou o mzdových podmienkach, právne úkon uzavrel žalovaný s úpadcom - spoločnosťou V. M., s.r.o. so sídlom: M. mládeže XX, XXX XX M., I.: XX XXX XXX, ako jeho zamestnávateľom.
XX. Podľa § 57 ods.X S., právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. F. môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
XX. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú:
- právny úkon dlžníka,
- účinnosť právneho úkonu dlžníka,
- ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.
XX. V konaní nebolo sporné, že dlžník - V. M., s.r.o. so sídlom: M. mládeže XX, XXX XX M., I.: XX XXX XXX, uzatvoril dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu so žalovaným s dohodnutým druhom práce: technik
- príprava výroby, s dohodnutou mzdou XX,- Sk/hod. R. 01.XX.XXXX uzatvoril dlžník so žalovaným dohodu o mzdových podmienkach, čím došlo k zmene dohodnutých mzdových podmienok upravených v pracovnej zmluve.
XX. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. H. odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. U. odplatných právnych úkonoch, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou. G. predpokladá, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
XX. Právny úkon možno úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu.
XX. S. si uplatňovala voči žalovanému nároky z dohody o pracovných podmienkach v celkovej výške X.XXX,XX eura vyplatených z titulu mzdy. S. tvrdila, že uzatvorením tejto dohody došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalobkyňa tvrdila, že na základe plnenia dohody došlo k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobkyňa v žalobe uplatňovala ako plnenie z neúčinných právnych úkonov z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému, peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. A., že plnením odporovaného právneho úkonu bol uspokojený spriaznený veriteľ na úkor ostatných veriteľov. A. tvrdila, že mzdy, resp. iné finančné nároky boli z titulu odporovaného právneho úkonu vyplácané de facto v čase trvajúceho reštrukturalizačného konania bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. V danom čase predstavovala suma pohľadávok veriteľov voči úpadcovi sumu niekoľkých stoviek tisíc eur. S. mala za to, že boli ukrátené prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu, čo vyplývalo zo žaloby a k nej pripojených príloh.
XX. Žalobkyňa konkretizovala prihlásené pohľadávky veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v celkovej výške viac ako XXX.XXX V., ktorých splatnosť uplynula najskôr v roku XXXX a najneskôr vo februári XXXX. A., že v čase, kedy mal minimálne jeden veriteľ splatnú neuhradenú pohľadávku úpadca vykonával plnenia z odporovaného právneho úkonu a teda ukrátenie bolo najmenej vo výške žalovanému poskytnutých plnení, ktoré mohli byť použité na uhradenie napr. vyššie uvedeného záväzku úpadcu. Vo vzťahu k preukázateľnému zmenšeniu majetku úpadcu poukázala na účtovné závierky úpadcu.
XX. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú:
- vyhlásenie konkurzu,
- právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,
- ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.
XX. V konaní nebolo sporné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka uznesením G. súdu M. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXR/X/XXXX, zverejneným v G. vestníku č. XX/ XXXX. M. sporné, že na základe pracovnej zmluvy a dohody o mzdových podmienkach bola žalovanému vyplácaná mesačná mzda.
XX. Pre úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu musia byť splnené všeobecné a osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. S. musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. S. uviedla, že v čase uzatvorenia právnych úkonov mal dlžník veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili pohľadávky, v celkovej výške viac ako XXX.XXX,- eur.
XX. Podľa § 60 ods. X S., odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
XX. Podľa § 60 ods. X S., ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
XX. Podľa § 60 ods. X S., odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
XX. Podľa § 62 ods. X S., právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
XX. Podľa § 62 ods. X S., právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. M. z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
XX. Podľa § 63 ods. X S., ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. U. tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
XX. Žalobkyňa uviedla, že do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bolo ku dňu vyhotovenia žaloby prihlásených XXX pohľadávok, pričom celková zistená suma pohľadávok predstavovala sumu XXX.XXX,XX eura. E., že na základe plnenia dohody ako odporovaného úkonu došlo k takému plneniu spriaznenej osobe s úpadcom, na základe ktorého bolo plnenie pohľadávok veriteľov ukrátené najmenej o sumu, ktorú žalobkyňa v žalobe uplatňuje ako plnenie z neúčinného právneho úkonu z dôvodu, že ak by nedošlo k plneniu žalovanému, peňažné prostriedky využité na plnenie žalovanému by boli k dispozícii na plnenie záväzkov úpadcu voči jeho veriteľom, ktorí si zákonom stanoveným spôsobom prihlásili svoje neuspokojené a čiastočne ukrátené pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. I keď suma uplatňovaná žalobkyňou nedokáže uspokojiť všetky pohľadávky veriteľov úpadcu, nepochybne prispeje k vyššiemu uspokojeniu veriteľov úpadcu v konkurze vedenom pod vyššie uvedenou spisovou značkou súdu, ako by došlo bez uplatnenia nárokov z neúčinnej dohody. U. na § 60 ods. X S., § 60 ods. X S.. S. tvrdila, že došlo v dôsledku plnenia odporovaného právneho úkonu k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktoré boli riadne prihlásené do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a boli zároveň žalobkyňou zistené.
XX. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. S. v konaní preukazovala sumu prihlásených pohľadávok ku dňu vyhotovenia žaloby. S. nepreukázala hodnotu úpadcovho majetku, ani zmenšenie majetku úpadcu vyplatením mzdy resp. odstupného žalovanému.
XX. Žalobkyňa pre úspešnosť žaloby bola povinná v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou dohody o pracovných podmienkach zo dňa XX.XX.XXXX a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. I. o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby (D. NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. X/XXXX).
XX. Súd pri rozhodovaní vychádzal z D. NS SR zverejneného v zbierke stanovísk NS SR č. X/XXXX, a nakoľko žalobkyňa neuviedla hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať, nemohla byť v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešná. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
XX. Súd uvedený právny úkon nepovažoval za ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ods. X S., s poukazom na už uvedené D. NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. X/XXXX, v zmysle ktorého predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa G. zákonníka ako aj podľa S., je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. R. bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.
XX. Nakoľko žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie všeobecných a osobitných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu - dohody o mzdových podmienkach zo dňa XX.XX.XXXX, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. X a § 262 ods. X K., žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá úspech nemala v rozsahu XXX%. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.