Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csr/1/2019

Potvrdené rozhodnutím 2CoSr/1/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu I. S., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v R., W. XXX/X, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 17Csr/1/2019- 168 zo dňa 13.5.2021 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX R., právne zastúpeného: JUDr. Monika Marjanovič, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 26.08.2019, sp. zn. 357/01/19.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia totožného s výrokom tohto rozsudku a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že 26.09.2019 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 357/01/19 zo dňa 26.08.2019. Predmetom rozhodcovského konania bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8500117425 zo dňa 29.05.2015. Žalobca namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodov, že žalobca si ako spotrebiteľ nevyjednal osobitne rozhodcu. Rozhodcovská zmluva už bola vopred naformulovaná, miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva najmä zo skutočnosti, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, ďalej z veľkej vzdialenosti rozhodcovského súdu a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa aj stalo. Po zrušení rozsudku by sa žalobca na návrh mohol podrobiť podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, konaniu o pôvodnej žalobe. Žalovaný ako veriteľ je pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy povinný poučiť spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú zmluvu odporúčal vychádzať z rozsudku Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98. Taktiež poukazujem na rozsudok ESD Mostaza Claro. Žalobcovi žalovaný s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky a bol to diktát žalovaného. Nebolo na výber, iba prijať zmluvné podmienky, vrátane uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Ak je rozhodcovská zmluva neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Poukázal na uznesenia NS SR , uznesenia , a rozhodnutie

NS SR - uznesenie zo dňa 13.03.2013 sp.zn. . Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal žalobca právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, uvádzame, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Zoznam rozhodcovských súdov v rozhodcovskej zmluve je vopred určený žalovaným, bez toho aby žalobca akýmkoľvek spôsobom mohol určiť iný stály rozhodcovský súd, resp. výslovne vylúčiť niektorý z uvedených rozhodcovských súdov alebo všetky, a ponechať právomoc na rozhodnutie vo veci výlučne na všeobecný súd. Takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov, ale jeho prvotným záujmom bolo uzatvorenie zmluvy o úvere. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Rozhodcovská zmluva má charakter vopred predtlačeného formulára vyhotoveného pred uzatvorením zmluvy o úvere, pričom zo žiadneho dôkazu nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodcovský súd, ani skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný o možnosti voľby medzi riešením sporov „štátnym“ alebo rozhodcovským súdom a dôsledkoch tejto voľby v podobe vzdania sa prejednania veci pred štátnym súdom, vzdanie sa odvolacieho konania a pod., pričom popísanie priebehu rozhodcovského konania nepovažujeme za poučenie o dôsledkoch tejto voľby. Žalovanému ako dodávateľovi nič nebránilo predložiť žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, nielen o jeho priebehu. Pokiaľ žalovaný takto nepostupoval, jedná sa o neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená / z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 03. 2013/. O individuálne dojednanú zmluvu ide len vtedy, ak je dostatočne zrejmé, že informovanému spotrebiteľovi bola zo strany dodávateľa poskytnutá možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh tak, aby bola zmluva výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán /porovnaj napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 01. 2013/. Ani skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a je poskytnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Zo skutočnosti, že žalobcovi boli predložené obidve zmluvy ako vopred pripravené na predtlačenom formulári, je zrejmé, že nemal nijakú možnosť vpisovať do nich svoje prípadné pripomienky a akokoľvek meniť obsah zmlúv, prípadne vpísať do rozhodcovskej zmluvy ním vybraný rozhodcovský súd alebo rozhodcu. Rozsah možnosti upraviť zmluvu, obmedzený iba na osobné údaje, sumu úveru, dátum a podpis, nijako nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvu, pokiaľ ide o ďalší obsah zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, potom takáto zmluva, síce sa nachádzajúca na samostatnom tlačive, avšak pod rovnakým číslom tvoriaca jednu zmluvu so zmluvou o revolvingovom úvere, môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. za neprijateľnú podmienku v ustanovení považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa ,aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. V Rozhodcovskej zmluve bolo stanovené, že spotrebiteľ má právo výberu formy riešenia sporu (rozhodcovské konanie - konanie pred všeobecným súdom), je to však práve veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len iluzórne a trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a

informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto Rozhodcovskej zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok. Žalobca s žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500117425 zo dňa 29.5.2015. V bode 10 rozhodcovského rozsudku je uvedené: Na základe žiadosti žalovaného mu bola schválená výška úveru /úverový limit/ 1 500 €, počet splátok 42 s mesačnou splátkou 46,99 €. RPMN za úver činila 25,22% a ročná úroková sadzba 17,40%. Žalobca žalovanému reálne vyplatil sumu 1 350 € ( 1500 € - 150 €). Žalobca od sumy 1500 € odpočítal sumu 150 € ako poplatok za poskytnutie úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Poplatok poskytnutý v deň poskytnutia úveru je na ťarchu žalovaného. Poplatok pokrýva aktivity žalovaného. Zmluvou sa žalobca zaviazal, že poskytne žalovanému v jeho prospech peňažné prostriedky, a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Skryté poplatky znamenajú spoplatnenie úveru navyše, nad rámec uvedenej fixnej úrokovej sadzby. Zmysel ochrany spotrebiteľa tkvie v tom, že je jasná výška odplaty za poskytnutý úver. Preto sú skryté poplatky neprijateľné. Nie je možné tolerovať nalákanie spotrebiteľa na nízku úrokovú sadzbu a pritom si v skrytých poplatkoch navyšovať odplatu za poskytnutie úveru. V skutočnosti žalobca neposkytol úver v takej výške, ako sa so žalovaným dohodli. Žalobca poskytol úver nižší o sumu rovnajúcu sa poplatku hradeného v deň poskytnutia úveru. Z rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ , vyplýva, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Cituje: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. ...je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).“ Z ust. , ods. 4, v znení posledných noviel, cituje: „ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Z ods. 5, cituje: „ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ IV. V prílohe súdu predkladáme výpočet RPMN úveru, na základe kalkulačky uverejnenej na web stránke, z ktorého vyplýva hodnota RPMN vo výške 25,25% a nie v zmluve uvedených 25,22 %. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa má za následok, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje v zmysle ust. a citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v a medzi nimi pod písm. f/ je uvedená dobra trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k/, a c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v a medzi nimi pod písm. f/ je uvedená dobra trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru Minimálne ide o údaj o konečnej splatnosti úveru, ako aj frekvencie splátok , t.j. zo zmluvy nie je zrejmé, kedy je splatnosť prvej splátky a poslednej splátky. Uvedené nedostatky spôsobujú následok

vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona spočívajúci v tom, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný k žalobe zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom popiera tvrdenia žalobcu. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko jej obsah nebol individuálne dojednaný, ide o typickú formulárovú zmluvu. Tvrdí, že v čase uzatvorenia zmluvy bol nútený rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť. Popierajú tvrdenia žalobcu, pretože a) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade so všetkými formálnymi a obsahovými požiadavkami určenými o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj „“), b) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá podľa nie je ex lege neprijateľnou podmienkou, čo vyplýva aj z dikcie písmeno r) v znení účinnom ku dňu 29.05. 2015 (dátum uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy). Podľa písmeno r) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. V kontexte tvrdení žalobcu nie je zrejmé, aký účel by vlastne mal mať. podrobne určuje všetky podmienky pre platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Rozširovanie podmienok platnosti na iné, zákonom neurčené skutočnosti a požiadavky, je v rozpore okrem iného aj s princípom, podľa ktorého podmienky platnosti určuje len zákon, ktorý je platný a účinný, c) tvrdenie žalobcu „ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už spotrebiteľ musí nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pre rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského konania“ je nedôvodným, pretože výslovne predpokladá začatie rozhodcovského konania na základe žaloby podanej dodávateľom. Teda situáciu, ktorú sa snaží žalobca prezentovať ako niečo protiprávne, v jeho neprospech a pod. uvedený zákon (mimochodom prijatý za účelom podrobnej regulácie rozhodcovského konania vo vzťahu k spotrebiteľovi a ochrany spotrebiteľa). Poukázal na ustanovenia a to , , , k tvrdeniu žalobcu, že „pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva“ uvádza, že pravidlá rozhodcovského konania - rokovací poriadok a štatút schvaľuje Ministerstvo spravodlivosti SR pre každý stály rozhodcovský súd (viď ), informácia o tom, kde je zverejnený rokovací poriadok je povinnou súčasťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ( písmeno d) ). Zo všeobecne formulovaného tvrdenia žalobcu sa nedá zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že napriek splneniu zákonnej podmienky pre zverejnenie rokovacieho poriadku pravidlá rozhodcovského konania (pozn. ktoré sa nemôžu odchýliť od ) sú nedostatočne transparentné. e) k tvrdeniu o subjektívnej a objektívnej nearbitrabilite spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní žalovaný uvádza, že toto tvrdenie je len všeobecné, nekonkrétne a s ohľadom na ustanovenia , predovšetkým §,2) nedôvodným. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzavretia presne v zmysle poučenia, ktoré určuje (teda poučenie predpísané zákonodarcom ako také, ktoré napĺňa požiadavky ochrany spotrebiteľa). Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy (v súlade s ). Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nebolo v žiadnom prípade podmienené uzavretie úverovej zmluvy (v súlade s ). Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje a neobmedzila právo žalobcu ako spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve mohol domáhať svojho práva podaním žaloby na súd (v súlad s ). Žalobca vo svojej argumentácii nezohľadňuje, že, z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy, - z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom

úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so žalobcom preto charakter individuálneho ustanovenia. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery žalobca vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti, no v žiadnom prípade nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Podľa ustanovenia čl. 2 rozhodcovskej zmluvy: „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ V prípade predtlačenej formy rozhodcovskej zmluvy žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov, a tiež aj z úpravy v . Ten v uvádza, že za individuálne nedohodnuté sa považujú také ustanovenia, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, no nemohol ovplyvniť ich obsah. Je preukázané a nesporné, že žalobca nemusel rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a zároveň, keďže tak urobil, mohol od nej sám jednostranne odstúpiť. Žalobca uvádza, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zaväzuje na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom; výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom SR, pričom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje argumenty nepodporuje žiadnymi bližšími skutočnosťami. Žalovaný však popiera dôvodnosť tvrdení žalobcu a uvádza, že stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva. Pokiaľ ide o námietku neuvedenia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, podotýka, že zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500117425 (ďalej aj ako „Zmluva“) pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Žalobcom uvádzané skutočnosti sú v rozpore s právnym stavom.

3. Žalobca v replike uviedol, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500117425 zo dňa 29.5.2015. Na základe žiadosti žalobcu mu bola schválená výška úveru /úverový limit/ 1500 €, počet splátok 42 s mesačnou splátkou 46,99 €. RPMN za úver činila 25,22% a ročná úroková sadzba 17,4 %. Žalovaný žalobcovi reálne vyplatil sumu 1 350 € (1500 € - 150 €). Žalovaný od sumy 1 500 € odpočítal sumu 150 € ako poplatok za poskytnutie úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Poplatok poskytnutý v deň poskytnutia úveru je na ťarchu žalovaného. Poplatok pokrýva aktivity žalovaného. Zmluvou sa žalobca zaviazal, že poskytne žalovanému v jeho prospech peňažné prostriedky, a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Skryté poplatky znamenajú spoplatnenie úveru navyše, nad rámec uvedenej fixnej úrokovej sadzby. Zmysel ochrany spotrebiteľa tkvie v tom, že

je jasná výška odplaty za poskytnutý úver. Preto sú skryté poplatky neprijateľné. Nie je možné tolerovať nalákanie spotrebiteľa na nízku úrokovú sadzbu a pritom si v skrytých poplatkoch navyšovať odplatu za poskytnutie úveru. V zmluve bola nesprávne vypočítaná RPMN úveru vo výške 25,22%, pričom správny údaj je 25,25 %. Výpočet RPMN bol súdu zaslaný ako príloha žaloby. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa má za následok, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje v zmysle ust. a citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve chýba ďalšia obligatórna náležitosť, a to konečná splatnosť úveru v zmysle . Zákonodarca pod pojmom konečná splatnosť nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou podľa písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. f/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 29.5.2015 nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov v obsahu zmluvy, keďže ide o jednostranný úkon. Oznámenie o schválení úveru nie je dvojstranným právnym úkonom žalobcu a žalovaného, nakoľko tento je podpísaný len žalovaným. Žalovaný nepreukázal, že takýto jeho návrh stelesnený práve v citovanom „Oznámení“ vôbec žalobcovi doručil, nie to ešte, že žalobca s ním písomne vyjadril svoj bezvýhradný súhlas. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nemožno považovať za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, predstavuje iba jednostranné oznámenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý nie je súčasťou dvojstranného právneho úkonu účastníkov - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť v zmysle , v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené nedostatky spôsobujú následok vyplývajúci z citovaného zákona spočívajúci v tom, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa bodu 2. Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29.05.2015: „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ Podľa bodu 5 Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ alebo Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ alebo Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovským súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, 82108 Bratislava, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR číslo povolenia SRS 002 zo dňa 19.3.2015. Webové číslo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok je www.slas.sk a adresa pre elektronickú komunikáciu - podatelnala@.slas.sk Zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu je Asociácia Slovenských Arbitrážnych súdov, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 744 939 so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, b) Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR číslo povolenia SRS 004 zo dňa 21.04.2015. Webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok je www.victoria- arbiter.sk a adresa pre elektronickú komunikáciu - podatelna@victoria-arbiter.sk. Zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu je Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 745 757 so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina.“ Podľa bodu 7. Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy: „Dlžník je oprávnený od tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy....“ Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal žalobca právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Ani skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a je poskytnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej

zmluvy. Zo skutočnosti, že žalobcovi boli predložené obidve zmluvy ako vopred pripravené na predtlačenom formulári, je zrejmé, že nemal nijakú možnosť vpisovať do nich svoje prípadné pripomienky a akokoľvek meniť obsah zmlúv, prípadne vpísať do rozhodcovskej zmluvy ním vybraný rozhodcovský súd alebo rozhodcu. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto Rozhodcovskej zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. V prípade, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodovať daný spor. Tým je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

4. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že žalobca opätovne poukazuje na nesprávnosť ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Tvrdenia o nesprávnom výpočte RPMN v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500117425 zo dňa 29.05.2015 žalovaný popiera a opätovne predkladá na preukázanie správnosti výpočtu RPMN k zmluve, vzorec pre výpočet RPMN k predmetnej zmluve podľa prílohy č. 2 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s veličinami do neho dosadenými. Pokiaľ ide žalobcom opakovane namietanú absenciu náležitosti v podobe neuvedenia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, podotýka, že zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500117425 (ďalej aj ako „Zmluva“) pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Ustanovenia o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Žalovaný tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Žalobca v predmetnom vyjadrení uvádza, že v zmluve chýba aj ďalšia obligátorná náležitosť v zmysle ustanovenie Ustanovenie avšak vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. : Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. Uvádzanie náležitosti podľa platí pre všetky úvery bez ohľadu na to, či je splácanie anuitné (t.j. pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke mení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania) alebo lineárne (pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke nemení, výška splátky ako celku

zostáva zachovaná po celú dobu splácania). Je však sotva predstaviteľné ako užitočné a v záujme spotrebiteľa by bolo, aby sa v zmluve pri úvere s tzv. anuitnou splátkou uvádzalo x počet splátok s rozdelením na časť istina a úrok, ak toto rozdelenie bude pre každú splátku iné. Čiže prakticky pri úvere s maximálne povolenou dobou splácania 8 rokov (96 splátok) by išlo o 192 číselných údajov, ktorých výpovedná hodnota pre spotrebiteľa by bola nulová. Alebo pri úvere, pri ktorom spotrebiteľ spláca v splátkach len úrok a istinu uhrádza napríklad ku konkrétnemu dátumu. Takýto úver predpokladá výslovne Je pomerne obtiažne zistiť, aký význam by malo uvádzanie rozpisu splátky pri takomto type úveru, ak je zo zmluvy jasné, že splátkou sa spláca len úrok (istina sa neamortizuje) a aká je výška splátky. Napriek tomu by pri jazykovom výklade právnej normy muselo byť uvádzané, že istina v splátke je 0,- Eur. Poukazujeme týmto na nesprávnosť jazykového výkladu, ktorý bol v napádanom rozsudku uvádzaný ako jediný. Uplatnenie jazykového výkladu právnej normy popiera aj povinnosť rešpektovať účinky únijného práva. V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom samotné konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 a aj rozhodnutie javia ako zbytočné či bezvýznamné. Na strane druhej, rozhodnutia iných súdov SR súd používa v tejto veci bez opory v síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to prečítaním obsahu spisu a to žaloby, rozhodcovského rozsudku, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere, rozhodcovská zmluva, spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 357/01/19, vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 29.05.2015 - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500117425. Na základe žiadosti žalobcu mu bola schválená výška úveru/úverový limit 1500 Eur, počet splátok 42, mesačná splátka 46,99 Eur. RPMN 25,22%, ročná úroková sadzba 17,40 %, priemerná RPMN 37,67%. Uvedený deň došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy č. 8500117425. Na podklade uvedenej zmluvy žalovaný inicioval konanie pred jedným z rozhodcovských súdov. Dňa 26.08.2019 bol vydaný rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., sp. zn. 357/01/19, ktorým rozhodcovský súd uložil v rozhodcovskom konaní žalovanému (v tomto konaní žalobca) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1253,19 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo špecifikovaných súm, náklady mimosúdneho uplatnenia pohľadávky vo výške 83,99 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 32,40 eur, a trovy právneho zastúpenia vo výške 170,90 Eur. Nebolo sporné, že tento rozhodcovský rozsudok bol žalovanému v rozhodcovskom konaní doručený 26.09.2019. Za spornú skutočnosť súd považuje otázku platnosti Rozhodcovskej zmluvy č. 8500117425 zo dňa 29.05.2015 a existenciu dôvodu pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 26.08.2019, sp. zn. 357/01/19.

7. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

8. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 15. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitných zákonom.

16. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

18. Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

19. Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

20. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Súd konštatuje, že z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 29.05.2015 k uzatvoreniu Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500117425. Na základe žiadosti žalobcu mu bola schválená výška úveru /úverový limit/1500 €, počet splátok 42 s mesačnou splátkou 46,99 €. RPMN bola dojednaná vo výške 25,22% a ročná úroková sadzba vo výške 17,40%. Zároveň dňa 29.05.2015 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Rozhodcovskej zmluvy č. 8500117425. Na podklade uvedenej zmluvy žalovaný inicioval konanie pred jedným z rozhodcovských súdov. Výsledkom tohto konania bol

Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p,o, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn.: 357/01/19 zo dňa 26.08.2019, ktorým rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 1.253,19 Eur s prísl. a nahradiť trovy konania.

24. V bode 5 Rozhodcovskej zmluve č. 8500117425 zo dňa 29.05.2015 bolo dojednané, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ alebo Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ alebo Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovským súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, 82108 Bratislava, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR číslo povolenia zo dňa 19.3.2015. Zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu je Asociácia Slovenských Arbitrážnych súdov, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 744 939 so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, b) Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR číslo povolenia SRS 004 zo dňa 21.04.2015. Zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu je Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 745 757 so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina.“ Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

25. Prostriedkom na zabezpečenie procesu poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovskými súdmi, aby mal rovnaké atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi a zároveň zabezpečenie kontroly nad zákonnosťou a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdom je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie na rozdiel od konania na všeobecnom súde spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zveril okresným súdom kompetenciu preskúmať v zmysle § 45 ods. 1 tohto zákona rozhodnutie rozhodcovských súdov z procesnej aj hmotnej stránky. Okresné súdy teda ex offo preskúmavajú okrem preverenia právomoci rozhodcovského súdu najmä to, či rozhodcovský súd vec správne právne posúdil, či účastník rozhodcovského konania nebol zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.

26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu č. 8500117425 zo dňa 29.05.2015 je v rozpore so zákonom a je neplatná pre nedostatok vôle žalobcu byť ňou viazaný a tiež svojím obsahom obchádza zákon. Súd je toho názoru, že všeobecné a formulárové znenie bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, nie je dostatočným a jasným dôkazom toho, že spotrebiteľ v danej situácii pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, bol skutočne dostatočne oboznámený s následkami, ktoré nastávajú po podpísaní rozhodcovskej zmluvy. Uvedené nevyvrátil ani žalovaný tým, že poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, a že je individuálne uzavretým právnym úkonom. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom tak, aby bola v súlade so zákonom, musí byť v zmluve zachytená slobodná vôľa oboch zmluvných strán, čo v danom prípade preukázané nebolo. Práve žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca prejavil svoju vôľu, a to nebyť viazaný jednak rozhodcovským rozsudkom, ako ani rozhodcovskou zmluvou. Pokiaľ ide o lehotu stanovenú v rozhodcovskej zmluve na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, súd v tomto ohľade poskytol ochranu žalobcovi, ako slabšej zmluvnej strane, ktorá zo strany žalovaného ako dodávateľa, teda osoby vyhotovujúcej rozhodcovskú zmluvu, nebol informovaný o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, a to dostatočným spôsobom, pričom tento v písomnej forme sa javil ako nepostačujúci, v dôsledku čoho súd hodnotil podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dodatočný prejav vôle žalobcu, nebyť viazaný rozhodcovskou zmluvou, pri ktorej absentovala jeho slobodná vôľa. Ďalej súd prihliadol na to, že slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo jednotlivá voľba konkrétne znamená. Žalovaný v tomto smere nepreukázal skutočnosti podľa .

27. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali boli len osobné údaje žalobcu, avšak žiadna skutočnosť, týkajúca sa možnosti individuálne dojednať rozhodcovskú zmluvu. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľ

(žalobca) ich nemohol ovplyvniť. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere, a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nevenoval pozornosť, ale zameral sa na získanie finančných prostriedkov.

28. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi stranami sporu bolo možné riešiť aj v súdnom konaní, avšak išlo len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíval na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov dodávateľ ako veriteľ. Ten zjavne sledoval riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo bol aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžadovala, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na vopred ním vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Rozhodcovská zmluva nútila spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. V konkrétnom prípade použitie tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky v konečnom dôsledku nastoľuje stav, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Z uvedeného postupu dodávateľa vyplýva, že už od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľom.

29. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale o tom, či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd dáva do pozornosti, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok), kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o zväčša prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť a byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

30. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná podľa , ako aj , čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok č. Slovenského arbitrážneho súdu zriadený asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov Z.z. p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 26.08.2019, sp. zn. 357/01/19.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa ust. §-u 363 , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.