Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/156/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: matky I.. C. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, a otca I.. G.. J. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J. v konaní o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -819 zo dňa 17.06.2020 takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok tak, že návrh matky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. V preskúmavanej veci je predmetom konania posúdenie udelenia súhlasu matke namiesto otca mal. dieťaťa k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O.. Návrh matka odôvodnila nezáujmom otca o maloletého, jeho blízkym vzťahom k jej manželovi ako aj tým, že je v záujme maloletého, aby mal priezvisko ktoré má ona. Vyslovila obavy z nepríjemných situácií vznikajúcich v dôsledku rozdielnych priezvisk matky a maloletého syna.

2. Otec sa s návrhom matky nestotožnil. Uviedol, že nahradenie súhlasu otca dieťaťa so zmenou priezviska maloletého nie je v právomoci žiadneho súdneho orgánu a ani správneho orgánu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „ „Udeľuje súhlas matke namiesto otca na podanie žiadosti na zmenu priezviska na príslušný okresný úrad maloletého O. T., nar. XX.XX.XXXX v J., G. na zmenu priezviska na meno „G.“. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami o rodine a o doplnení a zmene niektorých zákonov o mene a priezvisku.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu, ktorý mu vyplynul z vykonaných dôkazov zistil, že maloletý býva so svojou matkou a jej manželom v spoločnej domácnosti.

Matka uzavrela manželstvo v roku 2014. Z vyjadrení matky vyplynulo, že otec v roku 2015 bol navštíviť dieťa aj so svojimi rodičmi. V roku 2018 bol za synom raz, v roku 2019 otec nemal žiaden osobný kontakt so synom, ani v roku 2020, poslal mu správu k narodeninám a spolu telefonovali. Otec navštevuje syna asi dvakrát ročne a to na Veľkú noc a počas letných prázdnin. Maloletý pozná svojho biologického otca, nie je medzi nimi však vytvorený vzťah ako by mal byť medzi otcom a synom.Za svojho otca považuje manžela matky. Z manželstva pochádza aj ďalší syn B., ktorý má priezvisko G.. Maloletý syn si želá mať priezvisko G.. Zo správy psychológa referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 25.04.2016 súd zistil, že medzi manželmi existuje dlhodobo silný citový vzťah, ich manželstvo je harmonické. Manžel matky má k maloletému Radoslavovi hlboký a citový, otcovský vzťah. Maloletý ho považuje za svojho otca, je citovo na neho naviazaný. Z výpovede svedka O. G. súd zistil, že svedok vníma maloletého O. ako vlastného syna. Chcú ho s manželkou chrániť, aby v budúcnosti, keď bude navštevovať základnú školu, sa predišlo posmeškom zo strany spolužiakov preto, že má iné priezvisko ako matka. Plánujú spoločné deti a chcú, aby mali všetci spoločné priezvisko, keďže tvoria kompletnú rodinu. Odkedy pozná matku maloletého, nebol svedkom toho, aby biologický otec o syna prejavil záujem.

6. Z výsluchu maloletého vyplynulo, že býva spolu s mamkou, ockom, má brata B., ktorý má 3 roky. Nevedel povedať, prečo sa volá Kadlečík, nie G.. Aj to vedel, ale už to zabudol, je to veľmi zložité, nevie to vysvetliť. Chce mať priezvisko „G.“, pretože takéto priezvisko má mamka, ocko aj jeho mladší brat B..

7. Súd prijal právny názor, že je dôvodné návrhu matky vyhovieť. Zmenu priezviska považuje v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý žije v kompletnej harmonickej rodine, ktorú tvorí jeho matka, brat a manžel matky, všetci členovia majú priezvisko G., maloletý je to rodiny začlenený. Biologický otec sa nekontaktoval s matkou a o maloletého sa nezaujímal potom, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, v súčasnosti chodí asi dvakrát do roka na niekoľko hodín. Manžel matky sa o maloletého riadne stará. Sám maloletý uviedol, že tým, že má iné priezvisko sa cíti ako keby do rodiny nepatril a bol cudzí. Súd tak z uvedených dôvodov hľadiac na najlepší záujem dieťaťa návrhu matky vyhovel.

8. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia, o mene a priezvisku.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec (č.l. 986-1136). V odvolaní namieta protiústavnosť, protizákonnosť, zmätočnosť napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že rozsudok je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Súd porušil procesnú podmienku a nemá právomoc vydávať takéto rozhodnutie, pretože k protiprávnej zmene priezviska by došlo na základe účelového a neoprávneného návrhu matky. Dochádza k odňatiu identity maloletého dieťaťa. V konaní boli porušené základné práva otca ako aj práva maloletého dieťaťa. Súd takýmto rozhodnutím odníma identitu maloletého dieťaťa a podľa názoru odvolateľa de facto pozbavuje ho výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa názoru odvolateľa neboli v danej veci splnené základné procesné podmienky na pokračovanie v súdnom konaní, keďže otec poukazoval na to, že došlo v rozhodnutiach a konaniach všeobecných súdov Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súdu Prešov, Krajského súdu v Prešove v konaní a k porušeniu jeho práv, základných práv maloletého dieťaťa . Ďalej namieta, že uplatnený nárok nepriznáva navrhovateľke žiadne opodstatnenie v právnom poriadku, teda v hmotnoprávnych ustanoveniach. Podľa názoru odvolateľa nie je dané žiadne zákonné ustanovenie v právnom poriadku SR, ktoré by pripúšťalo odňatie identity maloletého dieťaťa a odnímanie základných práv maloletého dieťaťa ako aj práv rodiča, teda že nie je daná právomoc žiadneho súdu v predmetnej veci rozhodnúť o udelení súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska a súd bol povinný takéto konanie zastaviť. Poukazuje vo svojom odvolaní na porušovanie práv otca maloletého dieťaťa podľa článku 19 ods. 2 , článku 7 charty základných práv EÚ, článku 16 ods. 1, 2 Dohovoru OSN, článku 18 ods. 1 dohovoru OSN o právach dieťaťa, porušovanie práva maloletého v zmysle článku 7 ods. 1, dohovoru o právach dieťaťa, článku 33 charty, článku 12 ods. 2 a . Súd neodstránil dostatok procesnej podmienky konania a to je právomoc súdu. Súd založil svoje rozhodnutie v rozpore so zákonom na právne irelevantných

dôkazoch ako je vyjadrenie matky a jej želanie odňať a zrušiť základné práva maloletého dieťaťa a otca dieťaťa, zmeniť maloletému dieťaťu priezvisko na priezvisko G., čím nastalo takýmto rozhodnutím porušenie práva maloletého dieťaťa. Súd bol povinný ex offo a ex lege zastaviť súdne konanie v zmysle v spojitosti s . Súd nezvážil a nevyhodnotil najlepší záujem dieťaťa, keďže mu odňal jeho identitu. Odvolateľ poukazuje na to, že je rodičom, ktorý si svoje rodičovské práva plní, vrátane plnenia vyživovacej povinnosti, pričom jeho syn mu bol odňatý z opatrovania a z bydliska v J. a unesený matkou do 400 km vzdialeného mesta na východnom Slovensku. Namieta realizáciu výsluchu maloletého dieťaťa, ktorý bol realizovaný flagrantne a nezákonne. Súd vyhovel návrhu iba na základe tvrdení matky a kolízneho opatrovníka. Má za to, že súdy len pokračujú vo svojom nezákonnom a protiústavnom postupe ako tomu bolo v konaní pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou a následne v Prešove v konaniach , ide o explicitný úmysel legalizovať trestnú činnosť a to únos maloletého dieťaťa. Otec opakovane súd prvej inštancie upozorňoval na nezákonnosť a protiústavnosť daného konania. Má za to, že súd prejednával nárok, ktorý nemá právomoc prejednať a neide o konanie starostlivosti súdu o maloletého. Vzhľadom k záveru, že nemá súd právomoc konať, navrhuje, aby odvolací súd v zmysle zrušil nelegitímny tento rozsudok, ktorý bol vydaný namiesto toho, aby došlo k zastaveniu konania. Namieta zaujatosť sudcov senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. Antónie Kandravej, JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Kalinákovej, pretože vznikli dôvodné pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudcov pri prejednaní odvolania otca zo dňa 24.07.2020 ako aj z dôvodu právnych skutočností a to podania podnetu na disciplinárne stíhanie daných sudcov otcom.

11. K odvolaniu otca sa nevyjadrila matka, ani kolízny opatrovník.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku postupom podľa ustanovenia

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce zo zisteného skutočného stavu, odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, argumenty odvolateľa predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné pri podstatnej nezhode rodičov o zmene priezviska maloletého dieťaťa udeliť matke súhlas namiesto otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O..

14. Súd prvej inštancie zistený skutočný stav vyhodnotil a prijal záver, že je v záujme maloletého O., aby došlo k zmene jeho priezviska, zohľadňujúc pritom zistenie, že názory rodičov sú rozdielne. Poukazuje na názor maloletého, ktorý nevie vysvetliť prečo sa volá T. a za svojho otca považuje manžela matky a želá si mať priezvisko ako ostatní členovia jeho rodiny.

15. Predmetom konania je rozhodnutie o podstatnej nezhode rodičov, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Rozhodovanie podľa § 35 zákona o rodine nastáva v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, a preto rozhodnutie musí byť hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu.

Rekapitulácia skutočného stavu veci

16. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. O. žije spoločne s matkou s jej súčasným manželom a maloletým bratom. Rodičia sa nedohodli v otázke zmeny priezviska mal. syna. Podľa tvrdení matky je v záujme maloletého zmena priezviska. Dôvodmi je rozdielnosť priezvisk maloletého a matky

a brata ako aj jej manžela, obavy z nepríjemných situácií vznikajúcich v dôsledku rozdielnych priezvisk. Poukázala na nezáujem otca o syna ako aj skutočnosť, že maloletý považuje za svojho otca jej manžela.

17. Zo správy psychológa referátu poradensko -psychologických služieb ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 25.04.2016 vyplýva, že manžel matky má k maloletému O.ovi hlboký a citový, otcovský vzťah. Maloletý ho považuje za svojho otca, je citovo na neho naviazaný. Z psychologického hľadiska vzhľadom na okolnosti, vzťahy a prostredie, v ktorom maloletý O. žije je vhodná u maloletého dieťaťa zmena priezviska.

18. Z výpovede manžela matky svedka O. G. vyplýva, že maloletého O. považuje za vlastného syna. Chcú ho s manželkou chrániť, aby v budúcnosti, keď bude navštevovať základnú školu, sa predišlo posmeškom zo strany spolužiakov, preto, že má iné priezvisko ako matka. Odkedy pozná matku maloletého, nebol svedkom toho, aby biologický otec o syna prejavil záujem.

19. Z výsluchu mal. O., ktorý bol realizovaný pred súdom prvej inštancie dňa 16.06.2020 vyplynulo, že je žiakom druhého ročníka základnej školy. Jeho ocko sa volá O. G.. Nevedel prečo sa volá T. a nie G., chce mať priezvisko G., pretože takéto priezvisko má mamka aj mladší brat. V prípade, ak by sa jeho priezvisko nedalo zmeniť uviedol, že by bol z toho smutný, pretože všetci sa volajú inak ako on, majú iné priezvisko a vyzerá to ako keby nepatril do rodiny a bol cudzí.

20. Kolízny opatrovník maloletého považoval za dôvodné návrhu matky vyhovieť.

Právne posúdenie veci

21. Podľa o rodine (ďalej len „“) , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa článku 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

22. Odvolací súd po vyhodnotení dôkazov a z nich plynúcich záverov učinil odlišný skutkový záver z vykonaného dokazovania a prijal právny záver, že nie sú splnené predpoklady pre vyhovenie návrhu matky. Nie sú v danej veci preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Svoje rozhodnutie odvolací odôvodňuje nasledovne.

23. Meno, ako aj priezvisko fyzickej osoby sú jeho individuálnym znakom a konkrétnym prejavom všeobecných osobnostných práv v zmysle . Rozhodovanie pri nezhode rodičov je v danej veci dané tým, či je oprávnená podať matka žiadosť o zmenu priezviska. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča, a k zmene priezviska môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov proti vôli druhého rodiča len vtedy, ak sú na to závažné dôvody.

24. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu do rodinného života účastníkov konania, preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len za existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska obaja rodičia určili zhodne priezvisko svojmu spoločnému dieťaťu - T..

25. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. V danej veci došlo k nezhode medzi rodičmi o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa vo vzťahu k priezvisku maloletého syna, ktoré by mal nosiť aj do budúcnosti.

26. V zmysle zaužívanej súdnej praxe za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nasledovné situácie: - rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi, s dieťaťom sa nestretáva - rodič, ktorého priezvisko má dieťa, si neplní vyživovaciu povinnosť - rodič, ktorý má dieťa vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa, ktorého priezviska sa zmena týka. Súd musí mať však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody, vyššie opísané. Súd zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability a pod. Pokiaľ je dieťa schopné posúdiť následky zmeny priezviska, mal by ho súd vypočuť.

27. Odvolací súd tak pristúpil k opätovnému posúdeniu dôvodov tvrdených matkou pre udelenie súhlasu k zmene maloletého O.. Vyhodnotil každý jednotlivo, ale následne ich vyhodnotil v súbehu so snahou v konečnom rozhodnutí objektívne určiť, či sú tieto dôvody natoľko závažné a trvalé, že v záujme maloletého O. bude zmena priezviska.

28. Dôvodom pre udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého O. má byť predovšetkým existujúca rozdielnosť priezviska maloletého a matky, súrodenca maloletého, pozitívny citový vzťah manžela matky k maloletému a opačne. Po rozvode manželstva si väčšina matiek zmení svoje priezvisko, prípadne buď na rodné priezvisko alebo uzavretím manželstva, čím vznikne stav, keď maloleté dieťa nesie rozdielne priezvisko ako jeho matka. Pokiaľ je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, tak rozdielnosť priezvisk môže viesť napríklad k problémom v sociálnej interakcii maloletého, najmä s rovesníkmi. Z tvrdenia matky vyplýva, že chce predísť situácií, aby sa maloletý volal rozdielne ako rodina, ktorú teraz tvoria. V žiadnom prípade nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska len samotná skutočnosť, že maloleté dieťa nesie iné priezvisko ako rodič. Nie je možné len v dôsledku zistenia maloletého, že má iné priezvisko ako matka, brat a manžel matky mať za to, že by ponechanie

jeho doterajšieho priezviska spôsobovalo akékoľvek negatívne zmeny v prežívaní, prípadne malo negatívny vplyv na jeho psychický, fyzický, či sociálny vývin. V každom prípade si každá matka musí dobre zvážiť, či si zmení po rozvode svoje priezvisko alebo nie a zvážiť aj pri uzavretí nového manželstva zmenu svojho priezviska a priezviska prípadne narodených detí v novom manželstve.

29. Vzhľadom na tvrdenia matky o tom, aby sa predišlo problémom v školskom prostredí maloletého a problémom v budúcnosti pri rozdielnosti priezviska maloletého je možné konštatovať, že problémy maloletého dieťaťa s priezviskom v školskom prostredí neboli v konaní preukázané. Zo záverov vykonaného dokazovania nie je možné prijímať záver, že by tento dôvod bol zo strany maloletého O. prezentovaný. Meno a priezvisko je potrebné vnímať ako súčasť osobnej identity a odvolací súd má za to, že nebolo preukázateľne zistené, že rozdielne priezvisko maloletému spôsobuje problémy vo vrstovníckych vzťahoch a má z toho stres. Maloletý nehovoril o negatívnych reakciách detí priamo v škole ani okolia. Deti si všímajú, či majú spolužiaci rovnaké priezviská ako ich rodičia. Deti sa zvyknú pýtať prečo ho nemajú rovnaké, spochybňujú legitimitu dieťaťa. Preto je v tomto smere mať ľahšie rovnaké priezvisko, avšak v súčasnosti čoraz viac detí nemá rovnaké priezvisko ako jeho rodičia. Je však dôležité, aby rodičia dieťaťu adekvátnym spôsobom vysvetlili prečo sa volajú inak, aby im dostatočne vysvetlili dôvod, inak neskôr môžu mať problémy so sebadôverou, pretože práve úprimné vzťahy ľudí v rodine formujú.

30. Zo záverov dokazovania vyplýva, že maloletý nemá negatívne väzby ani spomienky na doterajšie priezvisko. Želá si mať priezvisko ako ostatní členovia jeho rodiny. Samozrejme, že spoločné dlhodobé žitie v rodine, kde majú rozdielne priezviska jeho najbližší môže mať určitý vplyv na maloleté dieťa. Odvolací súd je presvedčený, že ak matka zrozumiteľne vysvetlí synovi, že je nositeľom priezviska svojho biologického otca, ktorý je a bude súčasťou jeho života, mal by sa s tým jej syn postupne vyrovnať. Matka musí podporiť syna v akceptácií osoby jeho otca a teda i jeho priezviska. Nebolo zistené aby bol maloletý konfrontovaný s negatívnymi životnými situáciami, vzniknutými v dôsledku rozdielnosti jeho priezviska s priezviskom matky.

31. Najzávažnejším dôvodom, ktorý potrebné bolo v danej veci vyhodnotiť je prianie maloletého dieťaťa. Názor mal. dieťaťa je dôležitý. Súd vždy prihliada pri tak závažnej otázke, ako je zmena priezviska, aj na názor mal. dieťaťa, samozrejme, primerane jeho veku a rozumovým schopnostiam. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí ,súdy hodnotia názor s prihliadnutím na ich vek a rozumovú vyspelosť.

32. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov, že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti snažil pranie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C.c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č. 18249/02, bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou. Rozumová a emocionálna vyspelosť dieťaťa je dôležitá. Potrebné je zdôrazniť, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu jediným kritérium.

33. Súd vyhodnotil aj pranie maloletého dieťaťa, jeho názor na rozdiel od súdu prvej inštancie korigoval. Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a je úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý O. prezentuje svoj názor tak, že si želá zmenu priezviska a želá si volať sa ako ostatní členovia jeho rodiny. Dôležitým pre korigovanie názoru maloletého pre odvolací súd boli viaceré zistené skutočnosti v konaní. Maloletý si želá zmenu, ale nie každé želanie je vhodné naplniť, ale je potrebné výchovne to zvládnuť inak ako to už bolo uvedené vhodným vysvetlením zo strany oboch rodičov.

34. Odvolací súd názor maloletého dieťaťa vyhodnocoval práve s prihliadnutím na jeho vek. a zistenia, že maloletý nemá výrazne negatívne postoje voči osobe otca. Podľa názoru súdu vychádzajúc aj z vyjadrení maloletého, tento si neuvedomuje dostatočne zmysel svojho priezviska, ani zmysel prípadnej zmeny. Maloletý svoj názor prezentoval vo veku 9 rokov. Maloleté dieťa ešte nie je plne schopné

vzhľadom na svoj aktuálne dosiahnutý kalendárny vek samé sformulovať svoj vlastný názor. Do určitej miery si už svoje názory vytvára čiastočne sám. Vo vzťahu k otázke zmeny priezviska dokáže ich do určitej miery vyjadriť. Jeho názor nie je preto ešte objektívny, stabilný a trvalý. U dieťaťa sú dané dôvody a to sú vedomé dôvody mať priezvisko ako ostatní členovia rodiny a nevedomé sa nestotožnenie sa s osobou otca ale s osobou súčasného manžela, ktorý je v roli otca.

35. Pre odvolací súd bolo dôležité zistenie, že je nepravdepodobné, aby spôsobovalo súčasné ponechanie priezviska akékoľvek negatívne zmeny v prežívaní, prípadne malo negatívny vplyv na jeho psychický, fyzický, či sociálny vývin. Nemožno spochybniť, že v novej rodine, v ktorej v súčasnosti maloletý býva a žije v tejto rodine, dostáva sa mu pozitívnych sýtených väzieb, kde maloletý svoju rodinu vníma pozitívne ako oporu, zdroj osobnej prestíže a rodina uspokojuje väčšinu jeho potrieb.

36. Je potrebné zdôrazniť, že priezvisko nie je len formálnym prejavom vzťahu dieťaťa a príslušnosti k príbuzenstvu a k rodine na strane otca, ale má v sebe aj emocionálne puto a diferencuje ho od iného príbuzenstva, a k identite dieťaťa patrí aj vzťah k biologickému otcovi. Námietky odvolateľa v tomto smere o potrebe zachovania identity maloletého syna sú dôvodné.

37. Otec na maloletého však riadne platí výživné, preto neplatenie výživného nemôže byť dôvodom zmeny priezviska maloletého. Ako sa otec sám vyjadril, o maloletého má záujem, pritvrdiť však možno argumentácii matky, že jeho záujem o osobnú starostlivosť maloletého je minimálny. Maloletý je stále vo veku nadväzovania citových väzieb so svojimi blízkymi, preto by otec nemal premárniť svoju príležitosť a o maloletého by sa mal zaujímať podstatne viac, aby ich spoločné priezvisko nebolo len formálnym zväzkom, ale naplnené skutočným citovým putom. Každopádne, otec prejavil záujem o osobnú starostlivosť o maloletého, preto zmenu priezviska nemožno odsúhlasiť ani z dôvodu absolútneho nezáujmu otca o maloletého.

38. Najzávažnejšie dôvody, s ktorými zákon a súdna prax spája udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska v danej veci nie sú splnené.

39. Vyhodnocujúc všetky zákonné kritériá potrebné pre rozhodnutie o návrhu matky konštatuje odvolací súd v prejednávanej veci neexistenciu vážnych dôvodov pre zmenu priezviska na rozdiel od súdu prvej inštancie tak, že vážne dôvody neboli zistené.

40. K námietke otca k právomoci súdu zaujíma nasledovne stanovisko. Potrebné je rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska, ktoré do právomoci súdu nepatrí. Skúmanie podmienok je predmetom administratívnoprávneho konania o zmene priezviska pred správnym orgánom a súd sa v tomto konaní nimi nezaoberá, a teda sa k nim ani nemusí vyjadrovať. Súd nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska maloletého dieťaťa. Má rozhodnúť pri nezhode rodičov v tej veci iba o tom, či je jeden z rodičov oprávnený podať v tom smere žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

41. Odvolateľ uviedol v podanom odvolaní, že v dôsledku právnej skutočnosti podania podnetu na disciplinárne stíhanie sudcov Krajského súdu v Prešove JUDr. Antónie Kandravej, JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vznikli dôvodné pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudcov pri prejednávaní tohto odvolania otca maloletého dieťaťa a tak pre prípad, že vec bude pridelená týmto sudcom, podáva voči ním námietku zaujatosti.

42. Podľa , námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

43. Právo účastníka uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi jeho procesné práva. V zmysle § 52 ods.2 je zrejmé čo musí obsahovať námietka zaujatosti. V tejto námietke zaujatosti sa musí uviesť okrem

iných dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana dozvedela o týchto dôvodoch vylúčenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripustiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliadne a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá a ustanovenia a o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

44. Odvolací súd po vyhodnotení daných skutočností na dané podanie neprihliadol, pretože podľa jeho názoru nespĺňa náležitosti podľa ust. prvej vety V tejto námietke chýba uvedenie kedy sa strana o dôvode vylúčenia sudcov dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepredložil vec nadriadenému súdu, keďže ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú v zmysle

45. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil podľa ustanovenia rozsudok vo vzťahu k vyhoveniu návrhu matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska a to tak, že návrh na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O. zamietol.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

47. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania. Existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil ( a ). S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).