Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/28/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore navrhovateľa: ARUL s.r.o., so sídlom Majerská 20342, Bratislava, IČO: 45 535 965, právne zast. Mgr. Martin Majerčík, advokát so sídlom Krajinská 30, Bratislava, IČO: 42 184 975, proti odporcom: 1/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., 2/ A. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., 3/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, D., 4/ A. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X, D., 5/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, D., 6/ B. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X/X, D., 7/ A. G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X/X, D., 8/ B. I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, D., 9/ A. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X/X, D., všetci odporcovia právne zast. Synergy Lawyers - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 51 796 562, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.12.2023, č.k. -121, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Odporcovia 1/ až 9/ m a j ú proti navrhovateľovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd prikázal odporcom 1/ až 9/ zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktorými by navrhovateľovi bránili v prechode a prejazde motorovým vozidlom po pozemkoch parc. č. XXXX/X o výmere 257 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 35 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. E., obec Bratislava-Ružinov, okres D. B., evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX (ďalej len ako „pozemky“) a zároveň im prikázal odovzdať navrhovateľovi čipový kľúč alebo iné zariadenie slúžiace na otváranie vstupnej brány, umiestnenej na pozemkoch (výrok I.) a odporcom 1/ až 9/ priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , a , , a , prvá veta (ďalej len „“) a vecne s poukazom na zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia (existencia nároku/práva, bezodkladná potreba úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená) tým, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, pretože neboli ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o hroziacom nebezpečenstve bezprostrednej ujmy, teda že neboli splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči odporcom. Súd prvej inštancie uviedol, že skúmal nielen ochranu navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale rešpektoval aj ochranu toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje (odporcovia) a keďže mal za to, že nebola preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu do výkonu práva odporcov 1/ až 9/, navrhovateľom nebola preukázaná potreba

dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by došlo v aktuálnom období k zmene užívania pozemkov (nehnuteľnosti) v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporcov a tým k možnému bezprostrednému zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa, pričom sám navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosti, na ktorých postavil bytový dom vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch (prístupovej ceste) nadobudol v r. 2019, čo potvrdil aj zápis na LV č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. E. (V-30240/19 zo dňa 05.11.2019). Z vyjadrenia odporcov vyplynulo, že pozemky v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, sú dlhodobo užívané ako prístupová cesta k rodinným domom vo vlastníctve odporcov, čo preukazovalo právoplatné kolaudačné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 16.01.2015, z ktorého vyplýva povolenie užívať stavbu s názvom: „Súkromná prístupová komunikácia“ postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, druh stavby: inžinierska stavba - dopravná, účel stavby: účelová komunikácia k rodinným domom. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani netvrdil, že by pozemky (prístupovú cestu) užíval, teda súd prvej inštancie mal za osvedčené, že pozemky neužíval. Za danej situácie súd prvej inštancie nemohol nariadiť neodkladné opatrenie, pretože nebola osvedčená potreba okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, čo ale neznamená, že navrhovateľ sa nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie tvrdí, v riadnom súdnom konaní. Skonštatoval, že samotné neosvedčenie potreby dočasnej úpravy samo o sebe postačuje pre nenariadenie neodkladného opatrenia a doplnil, že dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia bola aj skutočnosť, že spoluvlastníci pozemkov rozhodli o užívaní spoločnej veci, ktorej je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/7 a odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom spolu o veľkosti 6/7 a obsahom vlastníckeho práva (ktoré patrí aj spoluvlastníkovi) podľa ust. (ďalej len „“) je oprávnenie vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Pri pluralite vlastníkov spoločnej veci zákon stanovuje, ako sa toto právo uplatňuje a podiel jednotlivých spoluvlastníkov vymedzuje rozsah na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného vlastníctva k veci a určuje spôsob, pomocou ktorého sa vytvára vôľa spoluvlastníkov hospodáriť so spoločnou vecou (čo zahŕňa všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci, na vykonávanie ktorej nie je potrebný súhlas všetkých spoločníkov) a kam patrí aj užívanie veci jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi. S poukazom na ust. , podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd, pričom menšinový spoluvlastník sa takémuto rozhodnutiu väčšiny musí podriadiť aj vtedy, ak je celkom vylúčený z užívania spoločnej veci a v prípade, že niektorému z podielových spoluvlastníkov fakticky existujúce pomery neumožňujú plnú realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho spoluvlastníckym podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o rozhodnutí majoritného spoluvlastníka o vylúčení z užívania spoločného pozemku menšinového spoluvlastníka a jeho záver, že preto takéto rozhodnutie považuje za neplatný právny úkon, považoval súd prvej inštancie za účelové, pretože navrhovateľ dlhodobo akceptoval daný stav užívania pozemkov (prístupovej cesty), čo vyplynulo nielen z vyjadrení strán, ale aj z predložených listín, z ktorých vyplýva užívanie pozemkov ako prístupovej cesty k rodinným domom od r. 2015, kým navrhovateľ je spoluvlastníkom pozemkom od r. 2019. Navyše, dňa 04.12.2023 väčšina spoluvlastníkov rozhodnutie o užívaní pozemkov potvrdila a navrhovateľ možnosť hlasovania o hospodárení so spoločnou vecou nevyužil, hoci potvrdil, že na stretnutie pozvaný bol, pričom na uvedenom podľa súdu prvej inštancie nič nemení ani to, že sa tak uskutočnilo po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Konajúci súd uviedol aj to, že v prípade, ak sa spoluvlastníci na hospodárení so spoločnou vecou týkajúcej sa jej užívania nedohodnú, majú spoluvlastníci možnosť zrušiť a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo, a to buď dohodou spoluvlastníkov alebo spoluvlastníctvo zruší a vyporiada na návrh niektorého spoluvlastníka súd a podielový spoluvlastník má právo sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia za nadužívanie veci nad rámec spoluvlastníckych podielov od ostatných spoluvlastníkov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. a priznal odporcom 1/ až 9/ ako v celom rozsahu úspešným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. , , f) a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zopakoval, že navrhovateľ ako výlučný vlastník nehnuteľností – pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 352 m2, parc. č.XXXX/X o výmere 37 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 197 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 108 m2 (na pozemku stojí rozostavaná stavba – bytový dom určený na bývanie) v k.ú. E., zapísaných na LV č. XXXX (ďalej aj len „nehnuteľnosť navrhovateľa“) sa návrhom domáhal proti odporcom 1/ až 9/ vydania neodkladného opatrenia z dôvodu, aby mal zabezpečený prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa cez prístupovú cestu (pozemky), ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporcov, pričom navrhovateľ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 a prístupová cesta je využívaná za účelom prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa a odporcov 1/ až 9/ na susednom pozemku z prístupovej cesty. Navrhovateľ uviedol, že podstata sporu spočíva v tom, že odporcovia úplne zablokovali prístupovú cestu vedúcu k nehnuteľnosti navrhovateľa umiestnením železnej brány cez celú šírku prístupovej komunikácie na začiatku prístupovej cesty, ktorú je možné otvoriť len prostredníctvom elektronického čipového zariadenia, ktoré zariadenie odporcovia napriek viacerým výzvam odmietajú navrhovateľovi vydať, čím mu znemožnili užívanie pozemkov - prístupovej cesty, ktorej je aj on podielovým spoluvlastníkom a uvedeným konaním odporcovia 1/ až 9/ navrhovateľovi úmyselne bránia vo výkone jeho spoluvlastníckeho práva k prístupovej ceste a zamedzili prístupu navrhovateľa k nehnuteľnosti navrhovateľa, pričom uvedený stav trvá a navrhovateľ nemá inú možnosť, ako riešiť danú vec formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neboli osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o hroziacom nebezpečenstve bezprostrednej ujmy a že nedošlo k zmene užívania nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, keď navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosť navrhovateľa a prístupovú cestu na základe kúpnej zmluvy v r. 2019 od pôvodného vlastníka nehnuteľností (M. H.), a to vrátane všetkej dokumentácie v súvislosti so stavebným povolením na výstavbu bytového domu. Pripustil, že od nadobudnutia nehnuteľností navrhovateľ pozemky – prístupovú cestu – neužíval, a to z dôvodu, že prebiehali na nehnuteľnosti navrhovateľa stavebné práce (výstavba bytového domu v zmysle vydaného stavebného povolenia zo dňa 20.06.2018, č. SU/CS 3935/2018/7/AJA-89), na ktorú výstavbu bolo potrebné zabezpečiť prístup ťažkých stavebných strojov a zariadení na nehnuteľnosť navrhovateľa, k čomu navrhovateľ počas výstavby využil prístup po pozemkoch v prevažnej časti vo vlastníctve Mesta Bratislava, nachádzajúcich sa na opačnej strane bytového domu navrhovateľa (parc. č. XXXX/ X, XXXX/XX N. XXXX/XX, evidované na LV č. X pre k.ú. E.). K využitiu pozemkov vo vlastníctve Mesta Bratislava počas výstavby došlo z dôvodu, aby nedošlo k poškodeniu spoločnej prístupovej cesty ťažkou stavebnou technikou, navrhovateľ tak bral ohľad na ostatných spoluvlastníkov (odporcov), aby počas výstavby nedošlo k zničeniu alebo poškodeniu spoločnej prístupovej cesty. Koncom r. 2023 došlo k dokončeniu stavebných prác na nehnuteľnosti navrhovateľa a navrhovateľ už nemá možnosť využitia pozemkov vo vlastníctve Mesta Bratislava, ktorý nie je technicky uspôsobený na využitie ako príjazdová cesta k nehnuteľnosti navrhovateľa (nespevnený pozemok, na ktorom je hlina), k pozemkom navrhovateľ nemá žiaden právny vzťah, ktorý by mu umožňoval ich využitie ako príjazdovej cesty k nehnuteľnosti navrhovateľa a ich využitie ako príjazdovej cesty nie je vzhľadom k dokončeniu stavebných prác (pred kolaudáciou) ani reálne možné, pretože v zmysle vydaného stavebného povolenia je na nehnuteľnosti navrhovateľa vybudované oplotenie, ktoré bráni prístupu. V záujme vydania kolaudačného rozhodnutia navrhovateľ musel a musí počas výstavby postupovať v zmysle vydaného stavebného povolenia, t.j. zo strany pozemku Mesta Bratislava vybudoval oplotenie, pričom v zmysle stavebného povolenia je jediná prístupová cesta cez spoločné pozemky vo vlastníctve navrhovateľa a odporcov. O uvedenom mali odporcovia počas výstavby bytového domu vedomosť, mali možnosť sa vyjadriť k plánovanej výstavbe a k využitiu spoločných pozemkov ako prístupovej cesty k bytovému domu navrhovateľa, avšak zo strany odporcov neboli vznesené žiadne námietky v súvislosti s využívaním spoločného pozemku. Navrhovateľ nemá inú možnosť prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa ako cez spoločnú prístupovú cestu, ktorej je podielovým spoluvlastníkom v 1/7. Vzhľadom na postoj a konanie odporcov (zamedzenie prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa) nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že existuje dôvodná obava, že odporcovia budú aj naďalej pokračovať v protiprávnom konaní (v zasahovaní do vlastníckeho práva navrhovateľa, obmedzovaní a znemožňovaní v prístupe cez prístupovú cestu s cieľom znemožniť mu užívanie nehnuteľnosti navrhovateľa a získať

kolaudačné rozhodnutie k stavbe bytového domu na nehnuteľnosti navrhovateľa), v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikajú majetkové škody (ktoré narastajú) a sú znemožnené dokončovacie práce, údržba a obhospodarovanie nehnuteľnosti navrhovateľa (dochádza k ohrozovaniu života a zdravia aj okoloidúcich osôb). Navrhovaná bezodkladná úprava pomerov je podľa navrhovateľa potrebná a akútna, pretože navrhovateľ konaním odporcov nemá žiaden iný prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa, čím mu vzniká ťažko napraviteľná ujma na jeho právach a oprávnených záujmoch a môže dôjsť k ďalšej ujme na zdraví a majetku, keďže umiestnená vstupná brána na prístupovej ceste bráni v príjazde záchranným, hasičským a poriadkovým zložkám, čím odporcovia porušili aj svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktoré bezdôvodné konanie odporcov je možné vyhodnotiť aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ mal za to, že uložením navrhovaných povinností odporcom možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, teda ide o efektívny prostriedok nápravy a nevytvorí sa nenávratný stav, pričom neodkladné opatrenie neobmedzí odporcov ako spoluvlastníkov predmetného pozemku – prístupovej cesty - neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pretože z dôkazov predložených navrhovateľom a odporcami nevyplýva, že by navrhovateľ v súčasnosti užíval alebo plánoval užívať pozemky (prístupovú cestu) spôsobom, ktorý by bol nezlučiteľný s výkonom povinností odporcov vyplývajúcich z navrhovaného neodkladného opatrenia. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že navrhovateľ sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v riadnom súdnom konaní uviedol, že takéto súdne konanie s ohľadom na počet účastníkov konania (10) by trvalo aj niekoľko rokov, za ktoré obdobie by navrhovateľovi vznikli nenávratné škody (nemožnosť kolaudácie, užívania, náklady na údržbu, zachovanie technického stavu) a aj možná ujma na zdraví iných osôb, pričom hrozí zhoršenie jeho pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Navrhované neodkladné opatrenie neobmedzí odporcov ako spoluvlastníkov pozemkov – prístupovej cesty - neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom odporcovia sa môžu domáhať zrušenia neodkladného opatrenia bez toho, aby počas súdneho konania vznikla akákoľvek škoda, prípadne ujma na obidvoch stranách sporu. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že spoluvlastníci (odporcovia) rozhodli o užívaní spoločnej veci (vylúčení z užívania spoločného pozemku navrhovateľa ako menšinového spoluvlastníka) a poukázal na svoje vyjadrenie, v ktorom reagoval na účelové vyjadrenie odporcov k návrhu a podrobne uviedol dôvody neplatnosti rozhodnutia, šikanózny a diskriminačný výkon práva odporcov a poukázal na konanie v rozpore s dobrými mravmi, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, preto konanie (rozhodnutie) má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tým zaťažil napadnuté rozhodnutie aj vadou zmätočnosti. Navrhovateľ opakovane uviedol, že o rozhodnutí majoritného spoluvlastníka navrhovateľ nemá vedomosť, tvrdenia odporcov považuje za účelové v snahe šikanóznym a diskriminujúcim spôsobom brániť navrhovateľovi ako podielovému spoluvlastníkovi v nerušenom užívaní spoločných pozemkov – prístupovej cesty. K potvrdeniu rozhodnutia spoluvlastníkov (odporcov) na spoločnom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 04.12.2023 (po podaní návrhu) uviedol navrhovateľ, že je pravdou, že bol prostredníctvom sms zo dňa 01.12.2023 pozvaný na spoločné stretnutie spoluvlastníkov pozemkov o 16:30 hod. na pozemkoch, vzhľadom na to, že stretnutie spoluvlastníkov sa konalo nasledujúci pracovný deň po oznámení, nebolo možné zo strany navrhovateľa za tak krátky čas zabezpečiť jeho účasť, preto požiadal o stanovenie nového termínu spoločného stretnutia, avšak odporcovia trvali na termíne 04.12.2023. Akcentoval, že odporcovia „zabudli“ uviesť to, že dňa 22.11.2023 o 16:00 hod. sa v sídle právneho zástupcu odporcov uskutočnilo stretnutie odporcov s právnym zástupcom navrhovateľa za účelom mimosúdneho vyriešenia danej veci, kde bol pre vylúčenie obavy odporcov (o bezpečnosť a príliš veľkú záťaž využitia pozemkov v prípade užívania pozemku pre ďalších 14 áut) prednesený návrh, že odporcovia navrhovateľovi odovzdajú čip na otváranie vstupnej brány k prístupovej ceste, aby mal navrhovateľ umožnený prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa, aby mohol stavbu skolaudovať s tým, že sa zaviaže, že čip bude užívať výlučne iba on ako podielový spoluvlastník pozemkov prístupovej cesty a že bytové jednotky na nehnuteľnosti navrhovateľa (v bytovom dome) sa nechystá predať a ak by v budúcnosti akýkoľvek budúci vlastník bytovej jednotky mal záujem o užívanie prístupovej cesty, musel by nadobudnúť aj spoluvlastnícky podiel, ktorý by ho oprávňoval k užívaniu prístupovej cesty, kedy by odporcovia mali zákonné predkupné právo ( ). Návrh navrhovateľa zohľadňoval všetky obavy a pripomienky odporcov v záujme mimosúdneho riešenia, právny zástupca odporcov uviedol, že si návrh prejde s klientmi a dá navrhovateľovi stanovisko, ktoré navrhovateľ napriek urgencii nedostal, preto mu neostala iná možnosť, ako dňa 01.12.2023 podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, a to napriek snahe vyhovieť všetkým požiadavkám odporcov v záujme mimosúdneho vyriešenia danej veci (návrh navrhovateľa je v podstate obsahovo totožný s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, t.j. navrhovateľ sa domáha užívania prístupovej cesty výlučne pre seba a v rozsahu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, resp. v rovnakom rozsahu ako ho užívajú ostatní

spoluvlastníci – odporcovia). Konanie odporcov (zvolanie schôdze spoluvlastníkov nasledujúci pracovný deň a účelovosť termínu stretnutia – snaha o zabezpečenie nezákonných dôkazov, nereagovanie na závery z mimosúdneho rokovania) považoval navrhovateľ za šikanózne a diskriminačné konanie v snahe zabrániť mu v nerušenom užívaní spoločného pozemku prístupovej cesty a vytvorené dôkazy za účelové tak, aby mohli zabrániť vydaniu spravodlivého a zákonného rozhodnutia o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. K rozhodnutiu majoritného spoluvlastníka o vylúčení z užívania spoločného pozemku navrhovateľ opakovane zopakoval, že o ňom nemá žiadnu vedomosť, nevie kedy bolo prijaté, nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, hlasovať, prípadne vysloviť svoj nesúhlas, zo strany majoritného spoluvlastníka (odporcov) mu nebola nikdy poskytnutá náhrada za vylúčenie z užívania, na základe čoho považuje navrhovateľ rozhodnutie za neplatný právny úkon. Poukázal na to, že napriek tomu, že ust. stanovuje, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou na základe veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, rozhodovanie väčšinových spoluvlastníkov nie je neobmedzené a je nutné prihliadnuť k princípu dobrých mravov ( , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „“), z 09.07.2001, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) z 28.06.2000, sp. zn. ), preto navrhovateľ považoval prípadné rozhodnutie majoritného spoluvlastníka o vylúčení navrhovateľa (menšinového spoluvlastníka) z užívania spoločného pozemku za šikanózny, diskriminačný výkon práva a v rozpore s dobrými mravmi, na základe čoho takémuto konaniu odporcov nie je možné priznať právnu ochranu - navrhovateľ mal za to, že takýto výkon práva odporcov, ktorý by pri spoluužívaní pozemku prístupovej cesty malo navrhovateľa poškodzovať, nemôže požívať právnu ochranu a je absolútne neplatným právnym úkonom. Zopakoval, že odporcovia nie sú pri užívaní spoločného pozemku obmedzovaní zo strany navrhovateľa tým, že prejde cez pozemky prístupovej cesty do nehnuteľnosti navrhovateľa, ale (trvajúci) zásah odporcov do jeho vlastníckeho práva odporuje dobrým mravom a poškodzuje ho, pričom na toto konanie odporcovia nemajú žiaden rozumný dôvod. Z uvedených dôvodov bol navrhovateľ nútený požiadať súd o poskytnutie právnej ochrany proti neoprávnenému a šikanóznemu správaniu odporcov. Dodal, že odporcovia v konaní nepreukázali existenciu rozhodnutia spoluvlastníkov (kedy bolo prijaté, aké bolo hlasovanie, či boli zúčastnení všetci spoluvlastníci, či mali právo sa k rozhodnutiu vyjadriť, t.j. či boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie), na základe čoho nebolo možné ani potvrdenie (neexistujúceho) rozhodnutia na stretnutí dňa 04.12.2023, ktoré sa konalo bez prítomnosti navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.

4. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrili podaním zo dňa 27.02.2024 a uviedli, že odvolanie je nedôvodné, napadnuté rozhodnutie je vecne správne a zákonné, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ dotknuté pozemky nikdy nevyužíval ako prístupovú komunikáciu k nehnuteľnosti navrhovateľa, že odporcovia mu prístupovú cestu umiestnením brány nezablokovali a ani to, že by mu znemožnili prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa. Navrhovateľ nerešpektuje niekoľko rokov trvajúci faktický a právny stav a snaží sa prostredníctvom neodkladného opatrenia dosiahnuť protiprávny stav, ktorý by odporoval nielen právne záväznému účelu užívania prístupovej komunikácie (prístupovej cesty) k rodinným domom odporcov, ale aj rozhodnutiu väčšiny podielových spoluvlastníkov o spôsobe využitia spoločnej nehnuteľnosti (pozemkov), a to iba s cieľom umožniť navrhovateľovi nezákonne skolaudovať stavbu bytového domu, ktorú postavil na susediacich pozemkoch. Podľa odporcov nárok navrhovateľa vo veci samej neexistuje a tento ani neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, svoje tvrdenia o podstatných majetkových škodách, znemožnení dokončovacích prác, údržby, obhospodarovaní jeho nehnuteľností a náraste údajných škôd neosvedčuje a pokiaľ tvrdí, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy má spočívať najmä v nemožnosti získať kolaudačné rozhodnutie k jeho stavbe bytového domu, tak nepreukázal, že by takéto konanie vôbec prebiehalo (odporcovia preukazovali, že kolaudačné konanie v čase vydania napadnutého uznesenia neprebiehalo). Súkromná prístupová komunikácia odporcov z priestorových a kapacitných dôvodov objektívne nemôže slúžiť ako prístupová cesta k bytovému domu navrhovateľa, čo samé je prekážkou skolaudovania bytového domu. Navrhovateľ účelovú prístupovú komunikáciu vybudovanú na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve strán sporu nikdy nevyužíval ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam navrhovateľa, čo potvrdzuje aj sám v odvolaní, ktorá okolnosť sama o sebe vylučuje pravdivosť tvrdení navrhovateľa o zabránení mu v užívaní pozemkov a tiež potrebu okamžitej dočasnej potreby úpravy pomerov medzi stranami, o to viac, ak tento stav trvá niekoľko rokov a je dôsledkom právom akceptovaného spôsobu rozhodnutia spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej veci, ktoré navrhovateľ roky rešpektoval. Za účelové považovali odporcovia vyjadrenia navrhovateľa, že prístupovú cestu k rodinným domom odporcov nevyužíval len z ohľaduplnosti, aby ju nezničili stavebné stroje a

zariadenia, ak zároveň tvrdí, že hoci dlhodobo využíval na prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa pozemky vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, aktuálne údajne takúto možnosť už nemá. Popísali, že navrhovateľ nemohol využívať prístupovú komunikáciu k rodinným domom na prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa preto, lebo donedávna boli oddelené betónovým plotom, ktorý pred niekoľkými mesiacmi navrhovateľ svojvoľne zničil a aj preto, že jej využívanie na prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa by bolo v rozpore so záväzným účelom jej užívania vyplývajúcim z kolaudačného rozhodnutia a s rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov. Rovnako odporcovia vyvracali tvrdenia navrhovateľa o tom, prečo nemá možnosť využívať prístupovú cestu cez pozemky vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, že ide o nespevnený pozemok, pretože o nespevnený pozemok išlo vždy, čo nebránilo navrhovateľovi vo využívaní tohto prístupu v minulosti (aj osobnými motorovými vozidlami). Ak navrhovateľ tvrdí absenciu právneho vzťahu k tejto prístupovej ceste, toto mu nebránilo vo faktickom využívaní prístupu po dobu niekoľkých rokov, rovnako mu nebránilo takýto právny vzťah založiť, keď zriaďovanie vecných bremien (právo cesty na pozemkoch vo vlastníctve obce) je bežnou praxou. Ani prekážka existenciou oplotenia nie je podľa odporcov pravdivá, keď už z fotografií pripojených navrhovateľom k odvolaniu je zrejmé, že v oplotení je vybudovaný vstup na nehnuteľnosť navrhovateľa, ktorý tento aj využíva (po vydaní uznesenia vykonal na nehnuteľnosti navrhovateľa vrátane bytového domu stavebné úpravy, montáž kontajnerových stojísk, pergol, balkónov a pod.). Ak by navrhovateľ skutočne nemal prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa, stavebné úpravy by nemohol realizovať, preto nie sú pravdivé jeho tvrdenia, že nemá inú možnosť prístupu ako cez spoločnú prístupovú cestu. K námietkam navrhovateľa ohľadne stavebného povolenia vydaného na výstavbu bytového domu, navrhovatelia uviedli, že povolenie nemôže meniť alebo nahrádzať dlhodobo akceptované rozhodnutie spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej veci, pričom ak sa v stavebných povoleniach uvádza, že prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa má byť zabezpečený cez súkromnú prístupovú cestu, tak stavebné povolenia v tejto časti odporujú právoplatnému kolaudačnému rozhodnutiu, ktoré určuje záväzný spôsob užívania súkromnej prístupovej cesty len ako prístupovej cesty k rodinným domom odporcov. Odporcovia predložili Odborné vyjadrenie č. 2/2024 z 22.02.2024 vypracované Ing. Matejom Rieckym, LL.M, MBA, znalcom v odbore cestná doprava (ďalej len „Odborné vyjadrenie č. 2/2024“), z ktorého vyplýva, že priestorové a šírkové usporiadanie súkromnej komunikácie odporcov neumožňuje zvýšenie intenzity dopravy a jej využitie ako prístup k bytovému domu navrhovateľa a k nehnuteľnosti navrhovateľa. K argumentácii navrhovateľa, ktorou odôvodňuje splnenie podmienky nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tým, že v dôsledku nemožnosti užívania prístupovej cesty nemôže získať kolaudačné rozhodnutie k bytovému domu, zopakovali odporcovia, že navrhovateľ nepreukázal, že by v čase vydania uznesenia prebiehalo kolaudačné konanie, čo bráni záveru o splnení tejto podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, naviac z potvrdenia príslušného stavebného úradu vyplýva, že krátko pred vydaním napadnutého uznesenia neprebiehalo v súvislosti s bytovým domom žiadne kolaudačné konanie, preto nemohlo v čase jeho vydania existovať žiadne nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Prekážkou skolaudovania bytového domu je aj to, že prístupová cesta neumožňuje navyšovanie jej dopravnej kapacity a užívanie ako prístupovej cesty k iným nehnuteľnostiam, ako sú domy odporcov, teda nie je ňou konanie odporcov, ale objektívna nemožnosť užívania prístupovej cesty. Vznik a nárast hypotetických dopadov, ktoré majú odporcovia spôsobovať, navrhovateľ nijak neosvedčuje, ide len o jeho tvrdenia, ktoré sú naviac nepravdivé. Navrhovateľ má aj v súčasnosti prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa a tento využíva aj za účelom realizácie dokončovacích prác. K tvrdeniu navrhovateľa, že nevedel o rozhodnutí spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci a že rozhodnutie považuje za neplatné a odporujúce dobrým mravom, správne poukázal súd prvej inštancie na to, že užívanie prístupovej cesty odporcov výlučne za účelom prístupu k ich rodinným domom je dlhodobo akceptovaný stav, ktorý navrhovateľ rešpektoval. Prijatie rozhodnutia, že komunikácia postavená na spoločných pozemkoch bude využívaná len ako prístupová cesta k rodinným domom, vyplýva už z kolaudačného rozhodnutia (ktoré platilo už v r. 2019), ktorým bolo povolené užívanie tejto cesty. K okolnostiam zvolania stretnutia spoluvlastníkov a jeho priebehu, uviedli odporcovia, že navrhovateľ bol o termíne stretnutia vopred informovaný, mohol sa stretnutia zúčastniť (aj online, príp. prostredníctvom zástupcu) resp. mohol svoje vyjadrenie zaslať vopred, žiadnu z možností na vyjadrenie svojho postoja nevyužil, preto ide o jeho špekulácie o účelovosti postupu odporcov a naopak, odporcovia môžu jeho konanie považovať za účelové s cieľom stretnutie oddialiť a získať neodkladné opatrenie, o čom podľa odporcov svedčí aj to, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenie len pár hodín potom, ako mu bola doručená pozvánka na stretnutie spoluvlastníkov. Ak navrhovateľ uvádza, že rozhodnutie spoluvlastníkov má byť neplatné preto, že mu nebola poskytnutá náhrada za vylúčenie z užívania, ide o nesprávny záver, pretože platnosť rozhodnutia nie je podmienená rozhodnutím o zodpovedajúcej náhrade vylúčenému spoluvlastníkovi a je na ňom, aby sa takejto náhrady domáhal (rozhodnutie bolo prijaté dávno predtým, ako sa navrhovateľ stal

podielovým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností). Doplnil, že existenciu rozhodnutia osvedčuje dlhodobo trvajúci faktický stav, ktorý niekoľko rokov rešpektoval aj navrhovateľ a právoplatné kolaudačné rozhodnutie povoľujúce užívanie prístupovej cesty. Odporcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 22.03.2024, v ktorom k Odbornému vyjadreniu č. 2/2024 uviedol, že toto je zamerané k možnosti využitia predmetnej komunikácie pre ďalších 14 motorových vozidiel, čo navrhovateľ v tomto konaní považuje za bezpredmetné, pretože sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha užívania prístupovej cesty výlučne pre seba v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu (v rovnakom rozsahu, ako ho užívajú ostatní spoluvlastníci). Za zavádzajúce a nepravdivé vyjadrenie považoval navrhovateľ tvrdenie odporcov o tom, že v súvislosti s bytovým domom navrhovateľa neprebieha žiadne kolaudačné konanie, pretože kolaudácia „Bytového domu na Piesku“ prebieha vo vopred plánovaných častiach a navrhovateľ dňa 29.11.2023 podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre vodnú stavbu Areálová dažďová kanalizácia, ORL a vsakovacie zariadenie pre stavbu „Bytový dom na Piesku“, na základe čoho dňa 13.02.2024 vydal Okresný úrad Bratislava - Oznámenie o začatí kolaudačného konania a nariadenie ústneho pojednávania. O plánovanej kolaudácii mali odporcovia vedomosť aj z toho, že navrhovateľ pred niekoľkými mesiacmi odstránil spomínaný betónový plot, pri odstránení ktorého vychádzal výlučne z vydaného stavebného povolenia za účelom možnosti podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, preto sú tvrdenia odporcov o svojvoľnom zničení betónového plotu účelové a nepravdivé. Návrh na vydanie kolaudačného konania k samotnej stavbe bytového domu nebol navrhovateľom doposiaľ podaný len z dôvodu konania odporcov, ktorí navrhovateľovi zamedzili možnosť užívania prístupovej cesty vedúcej k nehnuteľnosti navrhovateľa (bytovému domu) umiestnením železnej brány, čím odporcovia 1/ až 9/ navrhovateľovi bránia vo výkone jeho spoluvlastníckeho práva k prístupovej ceste. Bez zabezpečenia prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa podľa vydaného stavebného povolenia z 20.06.2018 nie je možné bytový dom skolaudovať, preto bol navrhovateľ nútený požiadať o vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. V prípade, ak by sa navrhovateľ domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v riadnom súdnom konaní, toto by s ohľadom na počet účastníkov konania trvalo aj niekoľko rokov, za ktoré obdobie by navrhovateľovi vznikli nenávratné škody, ale aj možná ujma na zdraví iných osôb, a navrhovateľovi hrozí zhoršenie jeho pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Navrhovateľ zopakoval, že navrhované neodkladné opatrenie neobmedzí odporcov ako spoluvlastníkov pozemkov prístupovej cesty neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a poukázal na to, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 16.01.2015 vydal príslušný stavebný úrad Mestská časť Bratislava – Ružinov, ktorý rovnako vydal stavebné povolenie na stavbu „Bytový dom Na piesku – komunikácie“, z čoho je zrejmé, že v čase jeho vydania mal vedomosť o kolaudačnom rozhodnutí z r. 2015 a navrhovateľovi povolil realizáciu predmetnej stavby a aj využitie súkromnej komunikácie – prístupovej cesty - k nehnuteľnosti navrhovateľa, pričom účastníkmi stavebného konania boli aj odporcovia a žiaden z nich nevzniesol počas stavebného konania námietku v súvislosti s využívaním prístupovej cesty navrhovateľom. V čase vydania kolaudačného rozhodnutia z 16.01.2015 neboli na pozemkoch odporcov stavby rodinných domov, teda odporcovia užívali až do momentu postavenia rodinných domov predmetnú prístupovú cestu k ich pozemkom v rozpore s vydaným kolaudačným rozhodnutím. K rozhodnutiu majoritného spoluvlastníka o vylúčení z užívania spoločného pozemku menšinového spoluvlastníka uviedol navrhovateľ, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach, že účelovo vykonštruované rozhodnutie nemá oporu v zákone a že odporcovia sa snažili účelovo a na rýchlo (v rozpore so zákonom) zvolať schôdzu spoluvlastníkov za účelom získania vykonštruovaného nezákonného dôkazu pre toto konanie. Podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nebolo reakciou navrhovateľa na doručené pozvanie, ale dôsledkom pasivity a ignorácie navrhovateľa zo strany odporcov.

6. Odporcovia sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadrili podaním zo dňa 15.04.2024 a uviedli, že podaným návrhom navrhovateľ de facto žiada súdy, aby poskytli ochranu jeho vlastnému protiprávnemu konaniu a snaží sa presvedčiť súd, že požadované neodkladné opatrenie má slúžiť výlučne jemu a pre rozhodnutie je nepodstatné, že v budúcnosti by malo využívať súkromnú komunikáciu odporcov ďalších min. 14 motorových vozidiel budúcich vlastníkov bytov v nehnuteľnosti navrhovateľa (bytovom dome) a pritom tvrdí, že o súdnu ochranu žiada, aby mohol bytový dom skolaudovať - teda aby mohol byť riadne užívaný všetkými budúcimi vlastníkmi bytov, za ktorých okolností považovali odporcovia jeho tvrdenia o tom, že neodkladné opatrenie má slúžiť výlučne jemu, za snahu zakryť skutočný zámer. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na kolaudačné konanie k dažďovej kanalizácii a vsakovaciemu zariadeniu, kolaudácia

obslužných stavieb nie je kolaudáciou bytovému domu a nevyvracia pravdivosť argumentácie odporcov o tom, že v čase vydania napadnutého uznesenia neprebiehalo kolaudačné konanie bytového domu, čím je vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o hrozbe bezprostrednej ujmy. K tvrdeniu navrhovateľa, že pri odstránení plotu vychádzal z vydaného stavebného povolenia poukázali na to, že stavebné povolenie nenahrádza rozhodnutie podielových spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou vecou a jej súčasťami (plotom), naviac neevidujú, že by stavebné povolenie na stavbu bytového domu obsahovalo povolenie zbúrať oplotenie. Navrhovateľ si podľa odporcov zamieňa účel a obsah jednotlivých verejnoprávnych aktov na úseku stavebného poriadku, snaží sa účelovo navodiť dojem, že povolenie na užívanie uzavretej súkromnej komunikácie odporcov aj pre potreby bytového domu má vyplývať zo stavebného povolenia, ktorým sa povolila výstavba komunikácií okolo bytového domu, pritom rozhodnutím, ktorým sa povoľuje užívanie stavby a určuje účel jej užívania, je iba kolaudačné rozhodnutie. Skutočnosť, že sa v dotknutom stavebnom povolení uvádza, že uzavretá prístupová cesta odporcov má slúžiť aj ako prístupová cesta k bytovému domu (nehnuteľnosti navrhovateľa), nemení nič na tom, že túto je v súčasnosti možné užívať len za účelom prístupu k rodinným domom odporcov a jej využívanie na iný účel by bolo protiprávne. Odporcovia pritom namietali, že nezodpovedajú za kvalitu rozhodovania stavebných úradov, ak obsah ich aktov nerešpektuje platný právny stav a ani prirodzené priestorové a šírkové limity, ktoré neumožňujú užívanie súkromnej cesty aj ako prístupovej cesty k bytovému domu (nehnuteľnosti navrhovateľa), čo potvrdilo Odborné vyjadrenie č. 2/2024 a za uvedené zodpovedá stavebný úrad, prípadne navrhovateľ, ktorý si mal byť takýchto rizík vedomý. Odporcovia nerozumeli tvrdeniu navrhovateľa, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia z 16.01.2015 neboli na pozemkoch odporcov stavby rodinných domov, teda prístupovú cestu užívali až do momentu ich postavenia v rozpore s vydaným kolaudačným rozhodnutím, pretože účelom kolaudačného rozhodnutia bolo záväzne definovať účel využívania súkromnej komunikácie bez ohľadu na to, či v čase jeho vydania plánované rodinné domy boli postavené, jeho zámerom bolo zabezpečiť, aby táto komunikácia slúžila len ako prístup k navrhovaným rodinným domom v uzavretom areáli, nie pre potreby prístupu k bytovému domu navrhovateľa (naviac väčšina odporcov v r. 2015 ani nebola podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti).

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne.

8. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ust. , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ust. , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa ust. prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok

na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

17. Z obsahu spisu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha ako podielový spoluvlastník pozemkov (prístupovej cesty) so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/7, ktorý tvrdí, že mu ostatnými podielovými spoluvlastníkmi pozemkov (odporcami) so spoluvlastníckymi podielmi spolu o veľkosti 6/7 nie je umožnené užívanie pozemkov napriek predchádzajúcej výzve (teda že je mu bránené vo výkone jeho spoluvlastníckeho práva k prístupovej ceste). Navrhovateľ svoj nárok odôvodňoval aj tým, že v stavebnom povolení na stavbu účelovej komunikácie k bytovému domu Na Piesku (zo dňa 20.06.2018, č. SU/CS 3935/2018/7/ AJA-89) sa uvádza, že prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa má byť zabezpečený cez súkromnú prístupovú cestu (pozemky). Nevyhnutnosť a bezodkladnosť potreby úpravy pomerov odôvodňoval navrhovateľ tým, že na nehnuteľnosti navrhovateľa prebiehajú dokončovacie stavebné práce bytového domu podľa vydaného stavebného povolenia a v prípade nezabezpečenia prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa cez prístupovú cestu (pozemky), nie je možné stavbu bytového domu skolaudovať, čím mu hrozí značná škoda vrátane príp. škody na zdraví tretích osôb.

18. Odvolací súd skúmal, či je daný základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadeným neodkladným opatrením. S ohľadom na charakter vlastníctva pozemkov (prístupovej cesty), ktorá je v podielom spoluvlastníctve strán sporu, súd prvej inštancie správne nárok navrhovateľa posudzoval aplikujúc ust. , v ktorom je upravené rozhodovanie podielových spoločníkov o hospodárení so spoločnou vecou.

19. Pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ podľa ust. v sebe zahŕňa všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci, na vykonávanie ktorej nie je potrebný súhlas všetkých spoločníkov (vrátane užívania spoločnej veci jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi, prenechanie spoločnej veci do nájmu inému a pod.). O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú podieloví spoluvlastníci dohodou. Pokiaľ ide o formu rozhodovania spoluvlastníkov, pre toto rozhodnutie nestanovuje obligatórnu písomnú formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti, preto musí spĺňať všeobecné náležitosti; aj podľa ustálenej judikatúry je dohoda podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou bezformálnym právnym úkonom a nemusí byť písomná ani vtedy, ak sa týka nehnuteľnosti, môže byť uzatvorená ústne alebo konkludentnou formou, na dobu určitú alebo neurčitú, pričom podieloví spoluvlastníci sú svojimi zmluvnými prejavmi viazaní, ak nedôjde k zmene pomerov alebo ak nie je dohoda nahradená novou dohodou spoluvlastníkov (rozsudok NS ČR, sp. zn. z 26.09.2011).

20. Aj keď užívanie spoločnej veci niektorým zo spoluvlastníkov je súčasťou obsahu jeho vlastníckeho práva (v miere danej veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu), z tejto úpravy vyplýva, že realizácia tohto práva vyžaduje splnenie ďalšieho zákonného predpokladu, a to rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov (príp. za stanovených podmienok rozhodnutie súdu). V prípade, že sa spoluvlastníci pri hospodárení so spoločnou vecou nedohodnú, je rozhodujúca väčšina spoluvlastníckych podielov počítaná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov (tzv. princíp majorizácie) a nie je pritom rozhodujúce,

či ide o bežnú záležitosť alebo nie. Pokiaľ stanoví, že spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti ich podielov, potom z toho vyplýva, že väčšina nerozhoduje bez toho, aby menšinovému spoluvlastníkovi nebola daná akákoľvek možnosť, aby sa pre zamýšľané hospodárenie mohol rovnako rozhodnúť, či sa k nemu vyjadriť, čo je možné dovodiť aj z logického výkladu ust. . Každý spoluvlastník (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu) má právo zúčastňovať sa na procese vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov a prijímania ich rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou ( ), aj keď miera právnej a faktickej možnosti určitého spoluvlastníka ovplyvniť tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu ( ) a v niektorom konkrétnom právnom vzťahu (najmä s dominantným postavením väčšinového spoluvlastníka) môže byť nepatrná (rozsudok NS SR sp. zn. z 01.01.2004). Súhlas či nesúhlas môže menšinový spoluvlastník vyjadriť výslovne alebo konkludentne. Pokiaľ by menšinovému spoluvlastníkovi vôbec nebola daná možnosť vyjadriť sa, tak aj pri situácii, že by rozhodla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, nejde o rozhodnutie väčšiny v zmysle ust. a z hľadiska hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou ide o neplatný právny úkon.

21. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov podľa princípu majorizácie, sa nemôže domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení so spoločnou vecou (toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov) a takýto prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť (rozsudok NS SR sp. zn. , R 54/1997 z 20.02.1997). Súdna prax pripúšťa aj výnimky a zastáva názor, že majorizáciu je možné rešpektovať len v prípadoch, v ktorých nie je výsledok v extrémnom nesúlade s princípmi spravodlivosti a neporušuje základné práva menšinových spoluvlastníkov, ktorým prípadom by bolo napr. dohodnutie neprimerane nízkeho nájomného (rozhodnutie NS ČR z 11.03.2009, sp. zn. ). Rozhodovanie súdu v otázke rozhodnutia majoritnej väčšiny spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou teda prichádza do úvahy len v prípade, že nastala rovnosť hlasov alebo sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov, nedošlo k dohode spoluvlastníkov alebo síce rozhodla väčšina, ale ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, s ktorou niektorí spoluvlastníci nesúhlasia ( ).

22. V prípade, že fakticky existujúce pomery neumožňujú niektorému z podielových spoluvlastníkov plnú realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady a podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez platenia úhrady za takéto používanie, vzniká bezdôvodné obohatenie, pokiaľ z dohody spoluvlastníkov, hoci uzavretej i konkludentne, vyplýva niečo iné, napríklad že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť (rozhodnutie NS ČR z 30.10.2007, sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že dohoda o výške náhrady vylúčeného podielového spoluvlastníka nie je podmienkou platnosti rozhodnutia prijatého väčšinou spoluvlastníkov.

23. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ nie je vlastníkom rodinného domu v lokalite Na Piesku a že je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti navrhovateľa od r. 2019, vrátane rozostaveného bytového domu. Nebola sporná ani skutočnosť vyplývajúca z kolaudačného rozhodnutia na stavbu účelovej prístupovej komunikácie k rodinným domom zo dňa 16.01.2015, z ktorého vyplýva povolenie užívať stavbu s názvom: „Súkromná prístupová komunikácia“ postavená na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. E., druh stavby: inžinierska stavba - dopravná, účel stavby: účelová komunikácia k rodinným domom, pričom stavbu možno užívať len na účel určený kolaudačným rozhodnutím. Podľa odvolacieho súdu je tak možné prisvedčiť odporcom, že prijatie rozhodnutie majoritných podielových spoluvlastníkov o tom, že pozemky/prístupová cesta budú využívané len ako prístupová cesta (súkromná účelová komunikácia) k rodinným domom odporcov (navrhovateľ nevlastní žiaden zo 6 rodinných domov v areáli, ktoré spolu s pozemkami tvoria uzavretú lokalitu) vyplýva už z kolaudačného rozhodnutia, ktoré platilo aj v čase nadobudnutie vlastníctva navrhovateľa k nehnuteľnostiam navrhovateľa v r. 2019, bolo fakticky rešpektované aj navrhovateľom (ktorý pozemky neužíval, nedisponoval ovládaním na otváranie brány a prístupu a ovládaní sa ani nedožadoval). Rozhodnutie väčšiny podielových spoluvlastníkov (majúcich spolu spoluvlastnícke podiely v súčte o veľkosti 6/7) a vedomosť navrhovateľa o tomto rozhodnutí je zrejmé aj z komunikácie strán sporu (odpovede odporcov na výzvu navrhovateľa na upustenie od protiprávneho konania z 26.10.2023, mimosúdneho stretnutia strán 22.11.2023) a odvolací súd sa stotožnil s argumentáciu

odporcov a záverom súdu prvej inštancie o tom, že rozhodnutie podielových spoluvlastníkov bolo potvrdené (nie prijaté) dňa 04.12.2023 s tým, že navrhovateľovi bola daná možnosť sa k rozhodnutiu (dodatočne) vyjadriť, ktorú možnosť navrhovateľ (osobne, online, prostredníctvom zástupcu alebo zaslaním stanoviska) nevyužil. Z tohto ohľadu považoval aj odvolací súd rozhodnutie spoluvlastníkov za prijaté v súlade s ust. a platné (aj pre prehlasovaného navrhovateľa).

24. Je možné sa stotožniť s odvolacou argumentáciou navrhovateľa v tom smere, že rozhodnutie väčšinových podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa ust. môže byť podľa judikatúry v rozpore s dobrými mravmi a ak podielový spoluvlastník v konaní namieta, že ostatní spoluvlastníci zneužívajú svoje práva väčšinových spoluvlastníkov nad rámec ich obmedzenia vyplývajúceho z ust. (čo je dané v prejednávanej veci), je povinnosťou súdu posúdiť pri aplikácii ust. platnosť uvedeného rozhodnutia aj z tohto hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi v zmysle ust. . Navrhovateľom namietaný rozpor prijatého rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov pozemkov s dobrými mravmi odvolací súd nezistil. Správne poukázal súd prvej inštancie na to, že užívanie prístupovej cesty odporcov výlučne za účelom prístupu k ich rodinným domom je dlhodobo (aj navrhovateľom) akceptovaný a rešpektovaný stav (z času, ktorý predchádzal nadobudnutie nehnuteľnosti navrhovateľom v r. 2019) a prijatie rozhodnutia, že komunikácia postavená na pozemkoch bude využívaná len ako prístupová cesta k rodinným domom odporcov, vyplýva už z kolaudačného rozhodnutia z r. 2015, ktorým bolo povolené užívanie súkromnej prístupovej komunikácie/ účelovej komunikácie k rodinným domom. Odborné vyjadrenie č. 02/2024 predložené odporcami podporuje rozhodnutie odporcov v tom smere, že vylúčenie navrhovateľa z užívania pozemkov za účelom prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa (vrátane bytového domu) s možnosťou parkovania pre 14 motorových vozidiel (k bytovému domu patrí 14 parkovacích státí) je odôvodnené intenzitou dopravy, priestorovým a šírkovým usporiadaním účelovej prístupovej komunikácie na pozemkoch. Na uvedom nemení nič ani postoj alebo zámer/prísľub navrhovateľa ostať jediným vlastníkom bytov v bytom dome, pretože či už on ako jediný vlastník alebo tretie osoby s možnosťou užívania bytov/parkovacích státi poskytnutou im navrhovateľom (v akejkoľvek forme) by na prejazd a prechod k bytovému domu využívali (a mohli by využívať) prístupovú komunikácia na pozemkoch.

25. Navrhovateľ tak v konaní nepreukázal také závažné konanie odporcov (mimo prijatia rozhodnutia, ktoré mu bráni skolaudovať bytový dom), ktoré by bolo možné posúdiť ako šikanózne alebo diskriminačné voči nemu. Nie je možné nechať bez povšimnutia, že navrhovateľ zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa tak s Hl. Mestom SR Bratislava (cez pozemky, cez ktoré mal zabezpečený prístup počas výstavby) ani s odporcami dlhodobo neriešil a jeho aktivita je zrejmá a cielená za účelom zabezpečenia podkladu pre kolaudačné konanie (ktorého začatie vo vzťahu k bytového domu navrhovateľ naviac nepreukázal). Skutočnosť, že prístup nie je možné zabezpečiť cez pozemky Hl. Mesta SR Bratislava navrhovateľ v konaní neosvedčoval, pričom Odborné vyjadrenie č. 2/2024 poukazuje práve na možnosť alternatívneho riešenia dopravného napojenia a zrealizovania pozemnej komunikácie k nehnuteľnosti navrhovateľa (bytového domu) cez tieto pozemky (parc. č. XXXX/X N. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria, spôsob využitia 22 – cesta).

26. Pokiaľ navrhovateľ osvedčenie svojho nároku odvodzoval od stavebného povolenia navrhovateľa, je potrebné uviesť, že konštatovanie, že prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa bude alebo má byť zabezpečený cez pozemky, nezakladá hmotnoprávny vzťah (základ) na užívanie pozemkov na takýto účel (prípadne dokonca v rozpore s kolaudačným rozhodnutím na prístupovú komunikáciu umiestnenú na pozemkoch). Naviac, navrhovateľ síce k návrhu pripojil stavebné povolenie na stavbu účelovej komunikácie k bytovému domu Na Piesku (zo dňa 20.06.2018, č. SU/CS 3935/2018/7/ AJA-89), tento dôkaz však nebol predložený úplný (chýbajú párne strany) tak, aby bolo možné sa oboznámiť s jeho obsahom; odvolací súd napriek tomu vychádzal z nerozporovaných tvrdení, že prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľa mal podľa stavebného povolenia zabezpečený byť cez pozemky (i keď v texte sa uvádza aj miestna komunikácia III. triedy, čo bez kontextu nie možné vyhodnotiť). Je však potrebné skonštatovať, že pokiaľ navrhovateľ svoj nárok opiera o stavebné povolenie a ak bol v stavebnom konaní stavebníkom (M. H., neskôr navrhovateľ) preukazovaný prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa (a bytovému domu) podľa ust. § 47 Stavebného zákona cez pozemky (účelovú komunikáciu k rodinným domom odporcov), ani takýto listinný dôkaz (zmluva/dohoda, súhlas a pod.) osvedčujúci nárok navrhovateľa (hmotnoprávny titul na zabezpečenie prístupu cez pozemky)

nebol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie produkovaný, pričom sám navrhovateľ uviedol, že pri nadobudnutí nehnuteľnosti navrhovateľa v r. 2019 od pôvodného vlastníka nadobudol a prevzal aj dokumentáciu v súvislosti so stavebným povolením na výstavbu bytového domu. Stavebný zákon explicitne neustanovuje, či musí prístupová cesta viesť k pozemku, na ktorom majú stavebníci záujem stavbu stavať, už v čase územného/ stavebného konania alebo až neskôr. Teória stavebného práva ako aj aplikačná prax dovodila, že prístupová cesta nemusí k pozemku, na ktorom má byť stavba postavená, viesť už v čase územného či stavebného konania (zo systematického výkladu ust. § 47 v spojení najmä s ust. § 135 Stavebného zákona), teda podmienkou vydania stavebného povolenia nie je, aby k pozemku, na ktorom chce stavebník stavať, viedla prístupová cesta, a jej splnenie je potrebné preukazovať v rámci kolaudačného konania. Bolo tak na navrhovateľovi (ktorý nemohol ako menšinový podielový spoluvlastník automaticky predpokladať autonómne rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou) si pri nadobudnutí nehnuteľnosti, vrátane dokumentácie k realizácii stavby bytového domu, preveriť skutočnosť, či a o aký hmotnoprávny titul sa opiera prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa podľa stavebného povolenia, a ak takýto titul neexistoval alebo bol sporný, podniknúť adekvátne právne kroky smerujúce k jeho zabezpečeniu (vecné bremeno, kvalifikovaný súhlas spoluvlastníkov, nájomná alebo iná zmluva a pod.). Uvedené samozrejme nevylučuje možnosť zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam navrhovateľa inak, ktorú nemožnosť navrhovateľ v tomto konaní síce tvrdil, ale nijak neosvedčoval (napr. cez pozemky Hl. Mesta SR Bratislava), naviac táto možnosť vyplýva z Odborného vyjadrenia č. 04/2024 a aj z toho, že navrhovateľ mal počas výstavby zabezpečený prístup k stavbe inak (bez ohľadu na dôvody, ktoré dnes uvádza navrhovateľ ako rozhodné – ohľaduplnosť k odporcom a stavu a nepoškodeniu prístupovej cesty).

27. Odvolací súd tak má za to, že navrhovateľ v tomto štádiu neosvedčil existenciu a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia a konanie odporcov, ktorých spoluvlastnícke podiely na spoločnej veci (pozemkoch/prístupovej ceste) predstavujú väčšinu počítanú podľa veľkosti podielov a nimi prijaté rozhodnutie nepredstavuje podľa odvolacieho súdu protiprávne konanie ani úmyselne bránenie vo výkone jeho spoluvlastníckeho práva k prístupovej ceste.

28. Existenciu ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, nemal odvolací súd v tejto prejednávanej veci zhodne so súdom prvej inštancie za osvedčenú navrhovateľom. Navrhovateľ okrem odkazu na stavebné povolenie v konaní nepreukazoval, že mu svedčal hmotnoprávny titul na užívanie prístupovej cesty, v rozpore s ktorým by bolo rozhodnutie odporcov ako väčšinových podielových spoluvlastníkov a predstavovalo by tak porušenie platných dojednaní strán o hospodárení so spoločnou vecou (čo nevylučuje ani príp. kvalifikovanú zmenu alebo nahradenia rozhodnutia podľa ust. ) a oproti ktorému by v súčasnosti založený faktický a právny stav predstavoval zmenu, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako takú, ktorá by vyvolala nevyhnutnosť bezprostrednej úpravy pomerov strán sporu. Navrhovateľ dlhodobo fakticky rozhodnutie spoluvlastníkov rešpektoval, pozemky neužíval a ich užívania sa nedomáhal. Je potrebné opakovane poukázať na to, že navrhovateľ mal počas výstavby bytového domu na nehnuteľnostiach navrhovateľa dostatok času na to, aby si hmotnoprávne pre účely riadneho a nerušeného užívania a aj pre účely verejnoprávneho povoľovacieho konania (kolaudačného konania) takýto titul zabezpečil.

29. Zhodne so súdom prvej inštancie a odporcami má odvolací súd za to, že pokiaľ navrhovateľ splnenie podmienky danosti bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach odôvodňoval vznikom nenávratnej škody (nemožnosť kolaudácie, užívania, náklady na údržbu, zachovanie technického stavu) a ujmy na zdraví iných osôb, tieto tvrdené skutočnosti neosvedčil. Splnenie tejto podmienky neosvedčuje ani to, ak by navrhovateľ (vlastným pričinením) nemohol za daného stavu bytový dom skolaudovať v čase, ako má naplánované podľa harmonogramu výstavby (alebo podľa jeho predstáv), ktorej situácii bolo možné predísť jeho vlastnou aktivitou, naviac ako správne namietali odporcovia, začatie alebo vedenie kolaudačného konania vo vzťahu k bytovému domu (nie k obslužným stavbám - dažďovej kanalizácii a vsakovaciemu zariadeniu) navrhovateľ ani neosvedčil. Tým, že bezprostredne hroziaca ujma má spočívať najmä v nemožnosti získať kolaudačné rozhodnutie k jeho stavbe bytového domu, tak navrhovateľ nepreukázal, že by takéto konanie vôbec prebiehalo (odporcovia preukazovali, že kolaudačné konanie v čase vydania napadnutého uznesenia neprebiehalo).

30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciu navrhovateľa, že uložením navrhovaných povinností odporcom (i keď ako uvádza len vo vzťahu k nemu ako jedinému vlastníkovi bytového domu a bytov v ňom) možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, že ide o efektívny prostriedok nápravy, ktorým sa nevytvorí nenávratný stav (že odporcovia môžu žiadať o zrušenie neodkladného opatrenia), pričom neodkladné opatrenie neobmedzí odporcov ako spoluvlastníkov predmetného pozemku – prístupovej cesty - neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v zásade žiada konečnú úpravu pomerov (bez konania vo veci samej), je potrebné zohľadniť účel, ktorým je zabezpečenie prístupovej cesty k (stavebnému) pozemku/bytovému domu, ktoré prirodzene nemá dočasný charakter, ale spravidla je previazané s uskutočňovanou, resp. uskutočnenou stavbou.

31. Mimo naznačené zmluvné riešenia vzniknutej situácie, ktoré mal a má navrhovateľ, predpokladá pre zabezpečenie prístupu k už zhotovenej stavbe zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu vlastníka (už zastavaného pozemku) a iných oprávnených osôb a uvedený inštitút upravuje v ust. , podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Je teda zrejmé, že toto vecné bremeno zriaďuje súd svojím rozhodnutím, ktorým sa konanie o zriadenie vecného bremena končí na základe žaloby vlastník stavby a podmienkou úspešnosti žaloby je splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok (i) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a (ii) prístupovú cestu – prístup vlastníka k stavbe - nemožno zabezpečiť inak (teda najmä na základe zmluvy/ dohody), pričom ide o odplatné zriadenie vecného bremena.

32. Práve s ohľadom na vyššie uvedené, keď nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, vo svojom obsahu a podstate konzumuje zriadenie vecného bremena práva cesty (zmluvne alebo súdom) bez primeranej náhrady, je evidentné, že pre vyvodenie záveru o (ne)dôvodnosti nároku navrhovateľa je nevyhnutné detailnejšie a ucelenejšie posúdenie predpokladov (skutočná nemožnosť iného prístupu, intenzita dopravy a počet vozidiel, ktoré by navyše užívali prístupovú cestu, spôsob užívania a znášania nákladov, kapacitné možnosti prístupovej cesty a pod.), ktoré časovo a skutkovo výrazne presahuje rámec osvedčovania nároku ako predpokladu postačujúceho pre nariadenie neodkladného opatrenia a tento skrátený proces rozhodovania o návrhu navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu nemôže naplniť požiadavku na vydanie takého rozhodnutia, ktorým bude založená trvalá úprava pomerov sporových strán. S ohľadom na povahu veci, skúmanie naznačených podmienok je možné v konkrétnom prípade len v konaní o veci samej, preto nie je podľa odvolacieho súdu správna námietka navrhovateľa, že navrhovaným neodkladným nebude vytvorený nenávratný stav. Na uvedenom závere nemení nič ani možnosť domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia, ktoré konanie je viazané na splnenie zákonných podmienok na jeho zrušenie podľa ust. (odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené), ktoré môžu ale nemusia plynutím času nastať. Z hľadiska potreby rešpektovať princíp proporcionality pri nariaďovaní neodkladného opatrenia odvolací súd poukazuje okrem bezodplatnosti navrhovanej úpravy v prospech navrhovateľa jednak na účel užívania účelovej prístupovej komunikácie podľa kolaudačného rozhodnutia z r. 2015, ako aj na Odborné vyjadrenie č. 4/2024 ohľadne priestorových a kapacitných možností, ktoré naznačujú, že navrhovaná úprava sa vymyká rámcu priemernosti, ktorú skutočnosť by bolo rovnako potrebné dokazovať v konaní vo veci samej. Neobstojí jediný argument navrhovateľa dĺžkou prípadného konania vo veci samej, za súčasného zohľadnenia toho, kto a ako sa pričinil o vznik tejto situácie a aké kroky (v dostatočnom predstihu) podnikol navrhovateľ v záujme vyriešenia vzniknutej situácie pred začatím kolaudačného konania, ak navrhovateľ žiada prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa cez pozemky, aby mohol stavbu skolaudovať.

33. Odvolací súd poukazuje na ust. § 135 Stavebného zákona, ktorý upravuje právomoc stavebného úradu uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom a stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb za účelom uskutočnenia stavby na susednom pozemku - ku ktorému napr. nevedie prístupová cesta (uvedené mimo iné odôvodňuje aj vydanie stavebného povolenia v prípade, ak k (stavebnému) pozemku nevedie prístupová cesta) a následnú povinnosť stavebníka po uskutočnení stavby uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

34. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto štádiu konania (v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) nemožno vyvodiť osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ani potreba neodkladnej (dočasnej) úpravy, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. Okamžitá úprava pomerov neodkladným opatrením za súčasnej dôkaznej situácie nie je vhodná, keď navrhovateľ má k dispozícii iné právne prostriedky ochrany.

35. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia sp. zn. , , a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. S poukazom na vyššie uvedené nie je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodným a uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, je vecne správne. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a preto plne úspešným odporcom priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).