Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: BerCar s. r. o., Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, zastúpený spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 618,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k.:

- 134 zo dňa 16. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. - 134 zo dňa 16. októbra 2020.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 618,66 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 618,66 eur od 9.8.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 618,66 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 618,66 eur od 9.8.2018 do zaplatenia z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu. Žalobca uviedol, že dňa 5.6.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle KIA Ceed, EČV: G., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenému: S. H., N. XXXX/XX, XXX XX G. XXX (ďalej aj označený ako „poškodený“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť číslo 9565897821. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 3.534,91 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou číslo 20180733. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.7.2018 žalovaným oznámené, že dňa 24.7.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti číslo 9565897821 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti číslo 9565897821 predstavuje sumu 3.534,61 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 2.915,95 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 618,66 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 618,66 eur bola poškodeným postúpená na

žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Priznané primerané náklady na opravu podľa výpočtu Slovexperty, nepriznané navýšenie prác súvisiacich so zadným nárazníkom, nakoľko na základe vykonaného interného šetrenia nesúvisí s poistnou udalosťou. Neautorizovaný servis, znížená normohodina na 16,67 eur bez DPH.

3. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého nároku na náhradu škody, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca ďalej uviedol, že si fakturoval za jednu normohodinu cenu 23,- eur bez DPH, teda 25,- eur s DPH, pričom takto žalobcom určená cena je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia, resp. porovnateľná. Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení o primeranosti ním určenej ceny predložil cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne, z ktorých vyplýva hodinová sadzba pre nižšiu strednú triedu za mechanické práce, klampiarske a lakovacie práce vo výške 25,- eur bez DPH.

4. Žalobca taktiež poukázal na nedôvodnosť rozlišovania servisov na autorizované a neautorizované žalovaným, pretože tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) číslo 330/2010 a v nariadení komisie (EÚ) číslo 461/2010 majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov žalovaným je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.

5. Ku kráteniu plnenia z dôvodu nepriznania navýšenia prác súvisiacim so zadným nárazníkom, pretože nesúvisí s poistnou udalosťou, žalobca uviedol, že oprava zadného nárazníka bola urobená v zmysle zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 13.6.2018, kde bol zadný nárazník daný na výmenu a lakovanie, pričom v časti „poznámky“ nebolo žiadne upozornenie alebo informácia, že poškodenie zadného nárazníka je nesúvisiace s danou poistnou udalosťou. Žalobca postupoval iba podľa pokynov žalovaného.

6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia zákona číslo 160/2015 (ďalej len ) nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . V zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jeho neplatnosť podľa . Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v oznámení poukázal na jeho tvrdenia uvádzané v predmetnom oznámení. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že voči poškodenému splnil všetky povinnosti, nakoľko poskytol plnenie a zároveň žalobcovi uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že sa žalobca nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že si žalovaný povinnosť nesplnil a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný v tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. novembra 2018, sp. zn. .

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa náležitostí žaloby poukázal na ust. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie - sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalovaný z danej poistnej udalosti aj plnil, čo znamená, že daný nárok uznal, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na náhradu škody. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Poukázal aj na skutočnosť, kedy žalovaný časť poistného plnenia už poškodeným, resp. žalobcovi poukázal, kedy skutočnosť, že poškodený pohľadávku - faktúru „nikdy neuhradil“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na náhradu škody vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva

- . Ak by poistený alebo poškodený z poistnej udalostí musel najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Zároveň podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 3.534,61 eur uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 2.915,95 eur. Žalovaný však v odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej odmieta existenciu uvedeného dlhu. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za nedôvodné a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcami (poškodenými) a postupníkom (žalobcom) obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla). Zároveň, v článku I. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2019 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 618,66 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Žalobca ku kráteniu poistného plnenia uviedol, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe a neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by nemal žalobca právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania, čo právne odôvodnil ust. a ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP) za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a zákona o PZP tieto podľa názoru žalobcu nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie žalobca považuje, že v ustanovení zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného

dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný odmietol plniť bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy celkovo vo výške 618,66 eur žalovaný žalobcovi neuhradil neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený v odsekoch 21. až 24. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení a C. s. p, zákona číslo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej aj zákon o PZP ), zákona o PZP, podľa (ďalej len ), § a , , a , podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku označil obranu žalovaného za neúspešnú a uviedol, že nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že, podanie malo všetky náležitosti podľa Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následného uplatneného nároku dostatočne. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým žalovaný poistné udalosti zaregistroval a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2019 medzi postupcom Martinom Kapusníkom a postupníkom - žalobcom. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že je v nej presne špecifikovaný predmet zmluvy - pohľadávka, ktorú žalovaný neuhradil, pričom pohľadávka predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou vyčíslenou vo faktúre servisu (žalobcu) a škodou reálne zaplatenou žalovaným. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku z dôvodu priznania podľa výpočtu Slovexperty. Žalovaný výpočet Slovexperty nepredložil, preto súd prvej inštancie nevie posúdiť, z čoho žalovaný vychádzal. Rovnako neobstojí ani krátenie náhrady škody z dôvodu nepriznania prác súvisiacich s opravou zadného nárazníka z dôvodu, že nesúvisí s poistnou udalosťou. Súd prvej inštancie poukázal na zápis o poškodení motorového vozidla vypracovaného spoločnosťou Slovexperta, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nárazník je dielom na výmenu a taktiež na lakovanie. Žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby poškodené motorové vozidlo bolo z funkčného aj estetického hľadiska v stave pred poškodením. Žalovaný svoje interné šetrenie ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalobca do konania predložil cenníky autoservisov, pričom cena účtovaná žalobcom za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia. Neobstojí ani krátenie náhrady škody z dôvodu opravy v neautorizovanom servise, keďže všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ) . Na základe vyššie uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 618,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 618,66 eur od 9.8.2018 do zaplatenia. Priznanie príslušenstva v danom rozsahu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 24.7.2018, v zmysle ustanovenia je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti. Preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného aj na úroky z omeškania odo dňa 9.8.2018, kedy sa žalovaný dostal do omeškania.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. - 134 zo dňa 16. októbra 2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle a poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , . Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a nález sp. zn. -30. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť na žalobcu časť pohľadávky, ktorá vznikla z neuhradenia vystavenej faktúry. Poškodený teda mal postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v samotnej zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávok na žalobcu. V predloženej zmluve je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmluvy je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v tom, že z textu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá pojem neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložená zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatný právne úkony. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým (erga omnes). Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou, vyjadrenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej

povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dostatok dôvodov, ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať“ ( ). Vo vzťahu ku namietanému predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca plne zotrval na argumentácii prezentovanej v prvostupňovom konaní. Poukázal pritom aj na . Žalobca zároveň poukázal na úhradu časti nároku voči poškodenému, žalovaným žalobcovi, pričom to, že poškodený pohľadávku neuhradil, žalovaný nepovažoval za rozporuplnú, resp. za takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie náhrady škody. Zároveň uviedol, že ak by poistený, resp. poškodený z poistnej udalosti musel najprv uhradiť náklady, a tak žiadať o ich preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Vo vzťahu k žalovaným namietanej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že postúpenie pohľadávky má pre žalovaného len ten účinok, že svojho dlhu sa zbaví plnením inej osobe, nie ten účinok, žeby to zakladalo zmenu záväzku, ten ostáva rovnaký. Postupník sa stane novým veriteľom: nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Požíva všetky práva, ktoré mal predtým postupca. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej však len zámenu v osobe oprávneného veriteľa. Pri tejto zmene postupník ako nový veriteľ spolu s postúpenou pohľadávkou nadobúda aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postupovaná pohľadávka musí byť v zmluve identifikovaná dostatočne určite tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky nepochybne vyplýva postupcom vyjadrená vôľa postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Žalobca zároveň poukázal na svoju skoršiu argumentáciu vo vzťahu k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a aktívnej legitimácii žalobcu, ako aj vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania.

15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 4.1.2021.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

24. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.

26. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.

27. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor a nasl. . Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný čiastočne plnil ) a následného správania strán. Toto všetko z pohľadu odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z .

28. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

29. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

30. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

31. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

32. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 , ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia .

33. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a následné priznanie primeraných nákladov na opravu podľa Slovexperty vo výške normohodiny 16,67 eur bez DPH. K uvedenému dôvodu odvolací súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel - čo v danom prípade u žalobcu je nesporné

- nie je žalovaný oprávnený členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací súd zároveň uvádza, že kalkulácia podľa Slovexperty - i v prípade, ak by bola žalovaným predložená ako listinný dôkaz - nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy.

34. Ďalším dôvodom pre krátenie poistného plnenia bolo nepriznanie prác súvisiacich so zadným nárazníkom, nakoľko na základe vykonaného interného šetrenia žalovaného jeho oprava nesúvisela s poistnou udalosťou. K uvedenému dôvodu odvolací súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie o realizácii interného šetrenia, z ktorého mal byť vyvodený záver o tom, že táto oprava s poistnou udalosťou nesúvisí a ani odôvodnenosti takéhoto záveru interného šetrenia. Tento záver žalovaného je pritom v rozpore s obsahom Zápisu o poškodení motorového vozidla vypracovaného spoločnosťou Slovexperta na čísle listu 20 spisu, z ktorého je nepochybne preukázané, že nárazník Z patrí medzi diely na výmenu a taktiež na lakovanie. Tento záver pritom správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia.

35. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku v celkovej výške 618,66 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v regióne pre osobné motorové vozidlá rovnakej kategórie.

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 618,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 618,66 eur od 9.8.2018 do zaplatenia - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy každého poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

37. Podľa o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

38. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti

- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní - zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti - žalovaný nesplnil. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje iba právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku ako moment pre začatie plynutia lehoty na plnenie a aj vzniku omeškania žalovaného s peňažným plnením by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalovaný nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

39. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení.

40. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

41. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).