Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-21-2021.pdf
PDF · 113.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu v spore žalobcu: I. poisťovňa so sídlom v D., Ul. XX. augusta X a XX, XXX XX D. 1, X.: XX XXX 484, proti žalovanému: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. H. XX, XXX XX C. J., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 1.451,53 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12C/4/2020-85 z 24. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel v plnom rozsahu žalobe o zaplatenie 1.451,53 Eur, ktorú si žalobca uplatňoval podľa § 238 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) voči žalovanému ako tretej osobe, ktorej zavineným protiprávnym konaním I. poisťovni škoda vznikla. Škoda spočíva vo výplate vdovského dôchodku K. V. za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019. Zavinené protiprávne konanie žalovaného bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/77/2010 z 08.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/43/2011 z 30.03.2011, ktorými bol žalovaný uznaným vinným z prečinu usmrtenia poškodeného X. V. (manžela K. V.) dňa 19.01.2010. Výšku škody preukázal žalobca potvrdením Sociálnej poisťovne, ústredie z 20.01.2020 o výške vyplateného vdovského dôchodku K. Olejárovej za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 vo výške 2.073,61 Eur. Žalobca si v tejto sumy uplatňoval voči žalovanému iba 70 % rovnajúcu sa sume 1.451,53 Eur z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/115/2015 z 20.10.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/35/2017 z 27.07.2017 bola ustálená zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu Sociálnej poisťovni v dôsledku výplaty dôchodkových dávok K. V. v rozsahu 70 %. 1.1 Súd prvej inštancie po oboznámení sa s rozsudkami Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/77/2010, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/43/2011 a 12Co/35/2017, ktoré žalobca pripojil k žalobe, potvrdením o vyplatení výšky dôchodkových dávok K. V. a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Odk/9/2019 z 15.01.2019 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. H. XXX/XX, C. J. a oddlžení dlžníka tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, oznámením o zrušení konkurzu z 02.04.2019 vo veci sp. zn. 5Odk/9/2019 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôvodil, že toto ustanovenie je hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky proti tretej osobe, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby a Sociálnej poisťovni vzniká tento nárok v takom rozsahu, ako sa na poskytnutí dávky podieľali rôzne okolnosti. V
konaní považoval za preukázané, že sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol v trestnom konaní právoplatne uznaný vinným, čím je preukázaná vecná pasívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. V súlade s § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a § 441 OZ zhodne s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/35/2017 ustálil zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu Sociálnej poisťovni v rozsahu 70 %. Zdôraznil, že nárok na výplatu dôchodkovej dávky zo starobného poistenia vo forme vdovského dôchodku podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení nie je náhradou nároku na starobný dôchodok poškodeného X. V., ale samostatným nárokom pozostalej manželky poškodeného X. V. K. V.. 1.2 Obranu žalovaného, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na jeho majetok uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Odk/9/2019 z 15.01.2019 je pohľadávka žalobcu nevymáhateľná, keď súd oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze (rozumej v konkurze vyhlásenom pod sp. zn. 5Odk/9/2019) vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú s vysvetlením, že pohľadávka žalobcu vznikla v mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz (konkurz bol vyhlásený dňa 21.01.2019), a preto sa nejedná o „starú pohľadávku“ v zmysle § 166a ods.1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 7/2005 Z. z.). Na argumentáciu žalovaného, že sa na vec vzťahuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2019 súd prvej inštancie odpovedal, že je toto rozhodnutie možné považovať za aplikovateľné na prejednávanú vec iba čiastočne z dôvodu, že v konaní sp. zn. 7Cdo/162/2019 uplatňovala Sociálna poisťovňa pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom v zmysle § 166a ods.1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. a v tejto prejednávanej veci ide o pohľadávku, ktorá vznikla v mesiaci, v ktorom bol konkurz vyhlásený, a preto nebol dôvod na zastavenie civilnoprávneho konania. Vo veci sp. zn. 7Cdo/162/2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, že regresný nárok Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je pohľadávkou titulom nároku na náhradu škody spôsobenej na zdraví alebo úmyselným konaním podľa § 166 písm. c/ ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z. z., ale ide o postihové právo Sociálnej poisťovne vyplývajúce priamo zo zákona. Ani v tomto konaní si Sociálna poisťovňa neuplatňuje nárok na náhradu škody titulom škody na zdraví spôsobenej priamo dlžníkom poškodenému, ale nárok na náhradu škody titulom výplaty dôchodkových dávok. 1.3 Rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobcovi by podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej aj C.s.p.) vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p., že neboli splnené procesné podmienky, písm. d/ tvrdiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a písm. h/ namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. 2.1 Upozornil, že žalobu vo veci podala Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš, avšak za žalobcu označila Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, pričom k žalobe nebolo pripojené žiadne splnomocnenie oprávňujúce konať za Sociálnu poisťovňu X.. arch. K. J. poverenú vykonávaním funkcie riaditeľky pobočky, ktorá ale nie je štatutárnym zástupcom samotnej Sociálnej poisťovne. Zástupca Sociálnej poisťovne sa na pojednávanie nariadené na 24.09.2020 neustanovil, preto sa otázka oprávnenia X.. arch. K. J. konať v mene Sociálnej poisťovne nevysvetlila a okresný súd sa touto skutočnosťou ani nezaoberal, hoci tak bol povinný urobiť pri skúmaní oprávnenosti podania žaloby z titulu aktívnej vecnej legitimácie. 2.2 Zásadnou právnou otázkou, ktorú riešil súd prvej inštancie a zaujal k nej stanovisko bola, či Sociálna poisťovňa aj po tom, keď bol na žalovaného vyhlásený konkurz publikovaný v Obchodnom vestníku č. 14/2019 pod sp. zn. 5Odk/9/2019 a jeho ukončením možno vymáhať pohľadávky, ktorých základom je skutočnosť, ktorá nastala pred vyhlásením tohto konkurzného konania. V uznesení Okresného súdu Banská Bystrica o vyhlásení konkurzu a oddlžení dlžníka je pod výrokom V. uvedené, že súd oddlžuje dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Právny zástupca žalovaného v tomto smere argumentoval, že exekúcie, ktoré sa týkali dlhov žalovaného a vznikli z toho istého titulu (vyplatenia vdovského dôchodku poškodenej K. V.) boli zastavené. Žalovaný uznáva, že Sociálna poisťovňa vymáha od žalovaného sumy, ktoré boli vyplatené poškodenej K. Olejárovej po nebohom manželovi, úmrtie ktorého pri dopravnej nehode spôsobil žalovaný a za tento čin bol odsúdený. Tento skutok sa však stal 19. januára 2010, skoro pred 11 rokmi a pre rozhodnutie súdu v tejto veci bolo dôležité ustáliť, kedy vznikol nárok Sociálnej poisťovne na náhradu škody, či ide o nárok, na ktorý
sa vzťahuje oddlženie žalovaného a či je možné vymáhať od žalovaného jednotlivé splátky vdovského dôchodku vyplatené Sociálnou poisťovňou po ukončení konkurzného konania. Žalovaný súhlasí s tým, že nejde o pohľadávky vylúčené z konkurzného konania, keďže sa nejedná o náhradu škody súvisiacu s ublížením na zdraví ako to ustálil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/162/2019 (správne 7Cdo/162/2019, poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný poukazuje na uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2Er/232/2017 zo 04.08.2020, ktorým bola exekúcia voči S. I. zastavená a oprávnený námietky voči zastaveniu takejto exekúcie v súvislosti s konkurzným konaním nepodal. 2.3 Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd konanie zastavil z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre podanie žaloby ako takej, alternatívne aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
3. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podala v mene Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš so sídlom vo Veľkom Krtíši X.. arch. K. J., poverená vykonávaním funkcie riaditeľky pobočky, v ktorom vyjadrila nesúhlas s odvolaním žalovaného a v ňom prednesenými dôvodmi. Neprítomnosť Sociálnej poisťovne na pojednávaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš bola riadne a včas ospravedlnená. Žalobcom boli predložené všetky dôkazy právne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. K námietkam žalovaného k chýbajúcemu oprávneniu pobočky Sociálnej poisťovne podať žalobu v tejto veci uviedla, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom Národnej rady SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to právnická osoba so sídlom v Bratislave, na ktorej čele stojí generálny riaditeľ. Generálny riaditeľ vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní v dozornej rade. Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš je organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, ktorú riadi riaditeľ pobočky, menovaný v súlade s § 122 ods. 4 písm. i/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Riaditeľ pobočky koná v mene poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky v súlade s § 127 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvedené kompetencie vyplývajú riaditeľovi pobočky priamo zo zákona. Pri žiadnych právnych úkonoch žiadna inštitúcia nepožadovala poverenie riaditeľa pobočky. Napriek uvedeným skutočnostiam je prílohou vyjadrenia k odvolaniu kópia poverenia X.. arch. K. J. z 12.12.2018 č. XXX/XXXX, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie v súlade s § 122 ods. 4 písm. i/ zákona o sociálnom poistení a článkom ods. 1, 2 Pracovného poriadku Sociálnej poisťovne s účinnosťou od 01.01.2019 poverila vykonávaním funkcie riaditeľky pobočky Sociálnej poisťovne vo Veľkom Krtíši s tým, že jej práva a povinnosti sú určené všeobecnými záväznými právnymi predpismi a internými aktami riadenia Sociálnej poisťovne vzťahujúcimi sa na vykonávanú prácu. 3.1 Sociálna poisťovňa si uplatňovala právo na náhradu škody spôsobenej zavineným protiprávnym konaním žalovaného rešpektujúc spoluúčasť poškodeného na dopravnej nehode v súlade s rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/115/2015 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/35/2017, ktorými bola určená miera spoluzavinenia poškodeného vo výške 30 %, preto si nárok voči žalovanému uplatnila iba v rozsahu 70 %. Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš 2Er 232/2017 zo 04.08.2020, ktorým bola voči žalovanému zastavená exekúcia Sociálnej poisťovni doručené nebolo. Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš považuje žalobca za správne. Žalovaný bol oddlžený ku dňu 21.01.2019 tak ako je to uvedené v Obchodnom vestníku č. 14/2019 v spojitosti s § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. Vyhlásený konkurz na žalovaného bol ukončený dňa 02.04.2019, avšak táto skutočnosť podľa § 166e zákona č. 7/2005 Z. z. nemá vplyv na oprávnenosť podania žalobného návrhu, pretože žalovaný bol oddlžený ku dňu 21.01.2019. Z opatrnosti poukazuje žalobca aj na ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého oddlžením nie sú dotknuté pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. 3.2 Žalobca navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
4. V replike žalovaný oznámil, že trvá na dôvodoch odvolania. Tvrdenie žalobkyne, že pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní spadá pod vylúčené pohľadávky v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z., označil za prekonané judikatúrou súdov a výslovne uviedol, že nejde o nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví alebo úmyselným konaním podľa § 166c ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. Opätovne zdôraznil, že skutok, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený sa stal 19.01.2010, z čoho vyvodzuje, že základ nároku Sociálnej poisťovne vznikol pred vyhlásením konkurzu na žalovaného a ide o nárok, na ktorý sa vzťahuje oddlženie žalovaného.
5. Vyjadrenie žalobcu z 01.02.2021 neobsahuje žiadne nové skutočnosti, poukazuje iba na svoje predchádzajúce vyjadrenie.
6. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie vymedzené v § 385 ods. 1 C.s.p. splnené neboli, rešpektujúc ustanovenie § 379 a § 380 C.s.p., podľa ktorých je viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania a po preskúmaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na ktoré poukazuje a iba na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu uvádza nasledované:
7. Žaloba s označením žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č.8, IČO: 30 807 484 bola dňa 02.04.2020 podaná na Okresný súd Veľký Krtíš pod záhlavím pobočky Sociálnej poisťovne, Ul. SNP 28, Veľký Krtíš a podpísaná X.. arch. K. J., poverenou vykonávaním funkcie riaditeľky pobočky Sociálnej poisťovne a na dôkaz o oprávnení Ing. arch. K. J. konať v mene pobočky Sociálnej poisťovne predložila pobočka Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš poverujúcu listinu vydanú ústredím Sociálnej poisťovne dňa 12.12.2018. Pobočka Sociálnej poisťovne si v mene Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave uplatňovala v tomto konaní nárok upravený v § 238 ods. 1 zákona č.461/2003 Z. z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Uvedené zákonné ustanovenie znelo rovnako aj v roku 2019, za ktoré obdobie si Sociálna poisťovňa uplatňuje nárok. Predmetom konania je náhrada vyplatených dávok dôchodkového poistenia K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. C. XX, C. J. v rozsahu 70 % za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 v celkovej výške 2.073,61 Eur, z čoho 70 % tvorí 1.451,53 Eur. Potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia s odkazom práve na § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vydalo ústredie Sociálnej poisťovne 20.01.2020. 7.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vo viacerých rozhodnutiach vyslovil právny názor, že nárok na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby vzniká Sociálnej poisťovni tým, že uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t. j. „náhrady dávok“, resp. „náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného zákonom o sociálnom poistení je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby. Zavinenie ako subjektívna kategória je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti a keďže osobitný predpis zákon o sociálnom poistení otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravuje, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy § 420 a § 441 Občianskeho zákonníka (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/19/2008 z 21.01.2009). Rovnaký názor vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/125/2010 z 31.07.2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/27/2021 z 10.03.2021.
8. Nárok podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení si môže uplatňovať len Sociálna poisťovňa. Žalovaný v odvolaní namieta, že žalobu nepodal aktívne vecne legitimovaný subjekt, a to pobočka Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš. 8.1 Z označenia strán sporu jednoznačne vyplýva, že žalobcom v tomto konaní je Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, v mene ktorej konala pobočka Sociálnej poisťovne vo Veľkom Krtíši prostredníctvom osoby poverenej výkonom funkcie riaditeľa pobočky. K otázke aktívnej vecnej legitimácie Sociálnej poisťovne Bratislava a oprávneniu pobočky Sociálnej poisťovne konať vo veciach nárokov podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Cdo/125/2010, že: „Výkon a organizáciu sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“). Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 a 3 tohto zákona Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia a je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Orgánmi Sociálnej poisťovne sú a) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne a c) riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (§ 121 zákona) a
organizačné zložky Sociálnej poisťovne tvorí ústredie a pobočky (§ 124 zákona). Z ustanovenia § 127 ods. 1 a 3, veta prvá zákona vyplýva, že pobočku riadi riaditeľ pobočky a riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Z obsahu spisu vyplýva, že označenie účastníka na strane žalobcu (za žalobcu v uvedenej veci bola označená Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č.8-10, poznámka odvolacieho súdu), teda správne Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, zastúpená Ing. Ľ. Č., riaditeľkou Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava“. Rovnako sa k oprávneniu pobočky Sociálnej poisťovne konať vo veci, predmetom ktorej je nárok podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení postavil Najvyšší súd SR vo rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/27/2021 z 10.03.2021, kde je v bode 10. odôvodnenia uvedené: „Pobočky Sociálnej poisťovne sú podľa § 124 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne, ktoré spolu s ústredím Sociálnej poisťovne vykonávajú sociálne poistenie. Pobočka Sociálnej poisťovne vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a pred orgánmi verejnej moci (§ 178 ods. 2). Nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že samotným žalobcom je Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ktorá procesnú subjektivitu v spore má, pričom jej organizačná zložka - pobočka Sociálnej poisťovne vystupovala v konaní v jej mene (§ 178 ods. 2), žalovaná neopodstatnene namieta nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobkyne“.
9. Pobočka Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš bola oprávnená konať v mene Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave vo veci nárokov vyplývajúcich z § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to podľa § 178 ods. 1 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z. z., kde je výslovne uvedené, že do pôsobnosti pobočky patrí uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, § 178 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci a podľa § 127 ods. 3 zákona o sociálnom poistení mohla v mene pobočky Sociálnej poisťovne takúto žalobu podať osoba poverená riadením tejto pobočky, keď podľa § 127 ods. 3 zákona o sociálnom poistení riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Dôkazom o tom, že takýto výklad zákon o sociálnom poistení je správny je aj potvrdenie ústredia Sociálnej poisťovne z 20.01.2020 o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia podľa § 238 ods. 1, veta druhá zákona o sociálnom poistení, ktoré ústredie Sociálnej poisťovne adresovalo Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku nebol uplatnený dôvodne.
10. I keď žalovaný v odvolaní súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že regresný nárok Sociálnej poisťovne upravený v § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej na zdraví alebo úmyselným konaním podľa § 166c ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z. z. (oddlžením nedotknutá pohľadávka), je potrebné pre účely ďalších záverov zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2019 posúdil, že tento nárok na náhradu škody uplatňovaný Sociálnou poisťovňou podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je nedotknutou pohľadávkou podľa § 166a ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z. z., ale osobitným hmotnoprávnym nárokom Sociálnej poisťovne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil deň vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne pre účely posúdenia, či malo byť konanie podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zastavené, či sa v konaní uplatňovala pohľadávka, ktorá mohla byť uspokojená iba v konkurze v zmysle § 166a zákona č. 7/2005 Z. z. Pohľadávka žalobcu nemohla vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Odk/9/2019 z 15.01.2019, keď podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody iba v prípade, ak už dávky oprávnenej osobe vyplatila. Nie je teda rozhodujúci dátum poškodenia zdravia a smrť X. V., ale dátum výplaty dávok jeho pozostalej manželke K. V., čo sa stalo až po období od 01.01.2019 do 31.12.2019. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený v mesiaci január 2019. Uznesením sp. zn. 5Odk/9/2019, ktorým vyhlásil Okresný súd Banská Bystrica konkurz na majetok dlžníka a oddlžil žalovaného ako dlžníka sa podľa odôvodnenia rozhodnutia konkurz a oddlženie vzťahovali len na pohľadávky špecifikované v § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a pohľadávku žalobcu nie je možné považovať za pohľadávku vzniknutú pred rozhodujúcim dňom, t. j. pohľadávku, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (rozhodujúci deň podľa terminológie § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z.). Pohľadávka žalobcu vznikla až po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a vyhlásenie konkurzu ani jeho zrušenie v apríli 2019 z dôvodu, že konkurzná podstata dlžníka nepokryje náklady konkurzu nemá vplyv na vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu. Žalovaný bezdôvodne namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
11. K otázke rozsahu zodpovednosti žalovaného za vzniknú škodu Sociálnej poisťovni nepovažuje odvolací súd za potrebné sa vyjadriť z dôvodu, že k týmto právnym záverom súdu prvej inštancie námietky nesprávneho právneho posúdenia veci v odvolaní nesmerovali.
12. Žalovaný nekonkretizoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ Civilného sporového poriadku, čo považuje za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak by za inú vadu konania malo byť považované, že sa súd prvej inštancie osobitne nevyjadroval k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a oprávneniu pobočky Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš uplatňovať tento nárok v súdnom konaní, tak k týmto námietkam sa odvolací súd vyjadril už v bode 8. a 9. tohto odôvodnenia.
13. Návrh žalovaného na zastavenie konania podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii nebol v súlade so zákonom. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, nielen vo výroku, ale aj v dôvodoch, z tohto dôvodu bol odvolacím súdom v celom rozsahu potvrdený.
14. Rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie korešponduje so zákonnými ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a obsahom spisu i aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018), ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17. základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
15. Odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (R 72/2018).
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).