Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Co-25-2021.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.. N. XX, XXX XX S., zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 37 804 171, o zaplatenie 34.926,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/60/2019 zo dňa 25. novembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom sp. zn. 5C/60/2019 zo dňa 25. 11. 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.926,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 217,90 eur od 14. 04. 2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34.708,29 eur od 13. 07. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 15. 11. 2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 34.926,19 eur s príslušenstvom ako regresného nároku predstavujúceho poistné plnenie, ktoré žalobca poskytol poškodenému O. K. z poistného garančného fondu dňa 11. 03. 2019 vo výške 217,90 eur a dňa 10. 06. 2019 vo výške 34.708,29 eur ako náhradu škody na zdraví poškodeného v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 19. 01. 2011, ktorú spôsobil žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorú škodu uhradil žalobca ako poistné plnenie z poistného garančného fondu z dôvodu, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 3. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom neuznal s poukazom na skutočnosť, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 1NcKR/5/2014-47 zo dňa 08. 11. 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 217/2017 zo dňa 14. 11. 2017, bol ako dlžník oddlžený, v dôsledku čoho sa predmetná pohľadávka stala voči nemu nevymáhateľnou v zmysle ust. § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) v znení účinnom do 28. 02. 2017.
4. Zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 07. 05. 2014 bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/7/2014 zo dňa 29. 04. 2014 na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/7/2014 zo dňa 20. 06. 2016 bol konkurz po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušený. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1NcKR/5/2014 zo dňa 03. 08. 2016 bolo povolené oddlženie dlžníka S. P. a uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1NcKR/5/2014 zo dňa 08. 11. 2017 súd dlžníka S. P. oddlžil. 5. Citujúc ust. § 206c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 166 ods. 1, § 167 ods. 1 vety prvej, § 168 ods. 1, § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. účinného do 28. 02. 2017, § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, § 24 ods. 2, 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“) súd žalobe žalobcu vyhovel. 6. Súd mal preukázané, že žalovaný ako vlastník motorového vozidla Audi, EČV: MT 713AT, dňa 19. 11. 2011 spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej utrpel spolujazdec O. K. ujmu na zdraví. K predmetnému vozidlu nebolo v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., a tak vznikla žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému z garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca dňa 11. 03. 2019 poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 217,90 eur. Žalobcom poverená komerčná poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. oznámením o poistnom plnení zo dňa 29. 01. 2019 oznámila poisťovni poškodeného, že dňa 28. 01. 2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložila výpočet výšky plnenia, dolikvidáciu - refundáciou nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 217,90 eur a prehlásila, že poistné plnenie v tejto výške podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe predložených dokladov poukázala na účet zdravotnej poisťovni Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. Žalobca dňa 10. 06. 2019 poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 34.708,29 eur, na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/658/2015-402 zo dňa 13. 03. 2019, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 58C/33/2014-315 zo dňa 09. 09. 2015, ktorým žalovanému, t. j. žalobcovi v tomto konaní, uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, t. j. poškodenému O. K. v tomto konaní, sumu 9.164,75 eur titulom poistného, sumu 23.403,75 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 2.094,68 eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením a sumu 45,11 eur titulom náhrady vecnej škody, teda celkovo žalobcovi v tomto konaní uložil povinnosť zaplatiť sumu 34.708,29 eur. Žalobca si v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnil u žalovaného listom zo dňa 13. 03. 2019 právo na náhradu poistného plnenia vo výške 217,90 eur s tým, aby dlžnú sumu uhradil do 13. 04. 2019. Listom zo dňa 12. 06. 2019 si žalobca uplatnil u žalovaného právo na náhradu poistného plnenia vo výške 34.708,29 eur s tým, aby túto sumu uhradil do 12. 07. 2019. Žalovaný predmetné sumy neuhradil. Súd konštatoval, že žalobca tento nárok riadne preukázal a uplatnil si ho oprávnene. 7. K námietke žalovaného, že nárok žalobcu súvisí s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil dňa 19. 11. 2011, a preto bolo potrebné túto pohľadávku prihlásiť ako tzv. budúcu, resp. podmienenú pohľadávku a oddlžením žalovaného sa predmetná pohľadávka stala voči žalovanému nevymáhateľnou v zmysle ust. § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 28. 02. 2017 a v súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že v danom smere sa jedná o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle ust. § 166c ods. 1, písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorých sa ust. § 166e zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov výslovne nedotýkajú, súd uviedol, že právo žalobcu na regres nie je nárokom na náhradu škody, a preto jeho vznik nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamihu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu, t. j. odo dňa 11. 03. 2019, kedy bolo poškodenému z poistného garančného fondu poskytnuté poistné plnenie vo výške 217,90 eur a dňa 10. 06. 2019, kedy bolo poškodenému z poistného garančného fondu poskytnuté poistné plnenie vo výške 34.708,29 eur. V tomto prípade nárok žalobcu na pohľadávku vzniká zo zákona, a to až keď sú splnené podmienky pre vykonanie úhrady poškodenému z poistného garančného fondu. Až na základe prešetrenia podmienok existencie povinnosti vyplatiť poškodenému náhradu z poistného garančného fondu a realizáciou tohto plnenia vznikne regresný nárok voči škodcovi, namiesto ktorého plnil žalobca. Postihové právo žalobcu na zaplatenie sumy celkovo vo výške 34.926,19 eur s príslušenstvom preto nie je budúca, resp. podmienená pohľadávka. Pohľadávka vo výške 217,90 eur vznikla až plnením za žalovaného dňa 11. 03. 2019 a pohľadávka vo výške 34.708,29 eur vznikla až plnením za žalovaného dňa 10. 06. 2019, t. j. až po zrušení konkurzu na majetok žalovaného a po oddlžení žalovaného. Nakoľko regresná pohľadávka žalobcu vznikla až po zrušení konkurzu na majetok žalovaného a po oddlžení žalovaného, v konkurznom konaní nemohla byť prihlásená a uspokojená ani
čiastočne. Konkurz na žalovaného bol zrušený uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20. 06. 2016 a žalovaný bol oddlžený uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 08. 11. 2017, pričom pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto sporu, konkrétne suma 217,90 eur vznikla dňa 11. 03. 2019 a suma 34.708,29 eur vznikla dňa 10. 06. 2019 splnením si zákonnej povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. 8. Súd žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením žalovanej sumy priznal spolu s istinou aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania priznal vo výške 5 % ročne zo sumy 217,90 eur, majúc za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu tejto sumy v termíne do 13. 04. 2019, žalovaný si výzvu prevzal dňa 20. 03. 2019. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil, preto sa dňa 14. 03. 2019 dostal do omeškania. S úhradou sumy 34.708,29 eur sa žalovaný dostal do omeškania počnúc dňom 13. 07. 2019, keď výzvou žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 21. 06. 2020, bol vyzvaný na úhradu dlhu do 12. 07. 2019. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zrušení napadnutého rozsudku a zastavení konania. 11. Podľa žalovaného súd prvej inštancie na súdenú vec nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z., a to konkrétne § 28 ods. 5, § 166a ods. 1 písm. b), § 167e ods. 1, § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. a § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. (v znení účinnom do 28. 02. 2017). 12. Súd prvej inštancie, striktne formálne, bral v súdenej veci do úvahy len moment vzniku pohľadávok žalobcu voči nemu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. moment, kedy žalobca splnil spoju povinnosť podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona, prehliadol však, že výplata súm z poistného garančného fondu žalobcom v prospech poškodeného vychádza zo základnej právnej skutočnosti, a to protiprávneho úkonu (dopravnej nehody), ktorú spôsobil dňa 19. 11. 2011. Na základe tejto právnej skutočnosti vznikol záväzkový vzťah (záväzok) medzi žalobcom a ním, a to s poukazom na ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka. 13. Poukázal na to, že z ust. § 166a ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. je zrejmé, že tento zákon rozlišuje medzi pojmami „vznik záväzku“ a „vznik pohľadávky“. Pohľadávky žalobcu voči žalovanému síce vznikli dňa 11. 03. 2019, resp. dňa 10. 06. 2019, avšak záväzkový vzťah, na základe ktorého vznikli tieto pohľadávky, vznikol už dňa 19. 11. 2011. Podľa názoru žalovaného pohľadávky uplatňované žalobcom v danej veci je potrebné považovať za tzv. „budúce pohľadávky“, a to v súlade s ustanovením § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré bolo potrebné v zmysle § 166a ods. písm. b) cit. zákona prihlásiť do konkurzu na majetok žalovaného. Je nesporné, že záväzok žalovaného voči žalobcovi vznikol už dňa 19. 11. 2011 na základe právnej skutočnosti - protiprávneho úkonu (dopravnej nehody), t. j. pred rozhodujúcim dňom v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. Žalobca bol účastníkom predmetného konkurzného konania a prihlasoval si do tohto konania svoje pohľadávky (čo vyplýva z rozvrhu výťažku zverejneného v Obchodnom vestníku č. 75/2016 zo dňa 20. 04. 2016). 14. Súd prvej inštancie podľa žalovaného správne posudzoval nárok žalobcu v tom smere, že sa nejedná o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle ust. § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z., a teda že sa nejedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku. Následne však už súd prvej inštancie nesprávne na danú vec aplikoval ustanovenie § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. (v znení účinnom do 28. 02. 2017) tvrdiac, že regresná pohľadávka žalobcu vznikla až po zrušení konkurzu na majetok žalovaného a po oddlžení žalovaného. 15. S poukazom na ust. § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. (v znení účinnom do 28. 02. 2017) a ust. § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. žalobca uviedol, že predložil všetky relevantné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a že následne bol súdom oddlžený podľa právnych predpisov účinných do 28. 02. 2017. Súd prvej inštancie mal na základe daných skutkových zistení na danú vec aplikovať ustanovenia § 28 ods. 5, § 166a ods. 1 písm. b), § 167e ods. 1, § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. a § 171 ods. 2 uvedeného zákona (v znení účinnom do 28. 02. 2017), vyhodnotiť pohľadávky žalobcu voči nemu za nevymáhateľné a následne mal súdne konanie zastaviť. Podľa žalovaného by bolo v rozpore s inštitútom oddlženia, aby dlžník aj po svojom oddlžení musel opätovne uhrádzať ďalšie a ďalšie dlžoby z rovnakého titulu. V danom prípade budú poškodenému p. K. nesporne v budúcnosti vznikať ďalšie náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, súvisiacu s predmetnou dopravnou nehodou a bude prichádzať do úvahy plnenie žalobcu z poistného garančného
fondu. Opätovné vymáhanie pohľadávok voči nemu by bolo v rozpore s princípom jeho oddlženia. Za spôsobenú dopravnú nehodu bol právoplatne nepodmienečne odsúdený, svoj trest si riadne odpykal, riadne si plnil povinnosti v konkurznom konaní, vrátane skúšobného obdobia, bolo by preto v rozpore s princípom ústavného výkladu zákona, aby aj po oddlžení bol dlžník povinný platiť dlhy, ktoré mu vznikli z právnych skutočností a záväzkov, vzniknutých pred vyhlásením konkurzu.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. 17. Žalobca nesúhlasil s podaným odvolaním. Súhlasil s tým, že v danom prípade nejde o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví. Predmetom žaloby je nárok, ktorý mu vznikol poskytnutím poistného plnenia poškodenému z poistného garančného fondu, ktorý spravuje. Je teda zrejmé, že jeho nárok nemohol vzniknúť skôr ako práve poskytnutím poistného plnenia z poistného garančného fondu. Ak by nárok vznikol momentom vzniku škodovej udalosti, ako tvrdí žalovaný, potom by išlo o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, ktorá však môže vzniknúť len poškodenému. Pri jeho pohľadávkach nejde o postúpenie pohľadávky (cesia), keďže pri postúpení sa v zásade povaha pohľadávky nemení, ale ide o splnenie pohľadávky (solúcia). Na rozdiel od cesie, pri ktorej pohľadávka nezaniká, pri splnení zo strany poisťovne či žalobcu pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví zaniká. 18. S poukazom na ust. § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedol, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že úpadca nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol mu voči žalovanému oprávnený nárok až poskytnutím poistného plnenia poškodenému. Právny dôvod vzniku pohľadávky nevzniká dňom vzniku škodovej udalosti, ale až momentom, kedy žalobca plnil namiesto toho, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., teda za žalovaného, tzn. dňa 11. 03. 2019 a 10. 06. 2019. Pohľadávka mu vznikla až po vyhlásení konkurzu, kedy predmetnú pohľadávku už nebolo možné uplatniť prihláškou. Uviedol, že jeho nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale predstavuje nárok sui generis, teda originárny nárok na plnenie, ktorého vznik sa viaže na jeho výplatu z poistného garančného fondu poškodenému. Jeho plnenie je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. a v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. titulom regresu má právo na náhradu toho, čo za žalovaného plnil poškodenému. 19. Podľa žalobcu, keďže konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený 08. 05. 2014 a ukončený v roku 2016, pričom pohľadávka žalobcu vznikla až v roku 2019, nejde o pohľadávku, ktorú by bolo možné prihlásiť do konkurzu a na ktorú by sa vzťahovali účinky oddlženia. V čase trvania konkurzu nemohol mať a ani nemal vedomosť o predmetnej pohľadávke, nakoľko v prípade ujmy na zdraví nie je možné predpokladať, dokedy budú vznikať liečebné náklady, preto predmetnú pohľadávku nebolo možné uplatniť ani ako podmienenú pohľadávku. Podľa žalobcu nie je žiaden dôvod, aby žalovaný nemal niesť zodpovednosť za následky porušenia svojich právnych povinností a domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ktoré vznikli z právnych skutočností pred vyhlásením konkurzu.
20. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného (v tzv. replike) zotrval na požiadavke zrušenia napadnutého rozhodnutia a zastavení konania. 21. Poukázal na to, že argumentáciu o právnom dôvode vzniku pohľadávky podľa ustanovenia § 24 ods. 2, 7 zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca v odvolacom konaní prebral z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pričom počas súdneho konania pred súdom prvej inštancie zastával úplne odlišný právny názor, a to, že v danom prípade ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z., ktorých sa ustanovenia § 166e zákona č. 7/2005 Z. z. vyslovene nedotýkajú. Žalobca sa vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou v odvolaní ohľadne vzniku záväzku (nie vzniku pohľadávky). 22. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení poukazoval na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa týka podmienenej pohľadávky, poukázal na to, že vo svojom odvolaní argumentoval pojmom budúca pohľadávka v zmysle ustanovenia § 28 ods. 5 a § 166a ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z., ktorú budúcu pohľadávku bol žalobca povinný prihlásiť si do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného. Z tohto dôvodu poukazovanie žalobcu na definíciu podmienenej pohľadávky je bez právneho významu. Mal zato, že v zmysle ustanovenia § 28 ods. 5 a § 166a ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. je žalobca tzv. inou osobou, ktorej vznikla (riadna) pohľadávka voči dlžníkovi (žalovanému), keďže za neho plnil záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, dňa 19. 11. 2011 na základe právnej skutočnosti
- protiprávneho úkonu (dopravnej nehody), t. j. pred rozhodujúcim dňom v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. Uviedol, že nemôže niesť žiadnu právnu zodpovednosť za to, že
žalobcovi vznikla (riadna) pohľadávka voči žalovanému až po zrušení konkurzu na jeho majetok, takisto nemôže niesť žiadnu právnu zodpovednosť za to, či si žalobca mohol, resp. nemohol prihlásiť danú budúcu pohľadávku do konkurzu, resp. prečo tak neurobil. 23. Žalovaný nerozporoval skutočnosť, že žalobcovi vznikli pohľadávky voči nemu až na základe plnenia v zmysle § 24 ods. 2, 7 zák. č. 381/2001 Z. z., avšak ak konkurzný súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. 02. 2017, v zmysle ustanovenia § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. sa nevymáhateľnými stávajú voči dlžníkovi (žalovanému) všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že žalobcom uplatnená pohľadávka je takouto nevymáhateľnou pohľadávkou, ktorá zostala po zrušení konkurzu neuspokojená.
24. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu (v tzv. duplike) k momentu vzniku nároku uviedol, že nie je možné prijať záver, že predmetný nárok vznikol momentom dopravnej nehody. Uvedené tvrdenie by nebolo sporné v prípade, ak by si žalobou v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody. Predmetom uplatneného nároku je však regresná náhrada poistného plnenia poskytnutého poškodenému z poistného garančného fondu. Nárok žalobcu nemohol vzniknúť skôr ako práve poskytnutím poistného plnenia z poistného garančného fondu. 25. V ďalšom uviedol, že konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený 08. 05. 2014 a ukončený v roku 2016. Jeho pohľadávka vznikla až v roku 2019, kedy došlo k poskytnutiu plnenia z poistného garančného fondu. Pohľadávku teda ku dňu jej vzniku nebolo možné prihlásiť do konkurzu, keďže neexistovala ešte ani v čase jeho ukončenia, a už vôbec ju nebolo možné prihlásiť ako budúcu pohľadávku, keďže rovnako ani len v čase ukončenia konkurzu veriteľ nemal a ani nemohol mať vedomosť o jej vzniku, čo je logické v prípade ujmy na zdraví, kedy nie je možné predpokladať, dokedy budú vznikať liečebné náklady. Predmetnú pohľadávku preto nebolo možné uplatniť ani ako podmienenú pohľadávku. Daný nárok mu vznikol až po tom, čo došlo k riadnemu plneniu poškodenému príslušnou poisťovňou, ktorá ho následne vyzvala na regres vzniknutých nákladov, ktoré bol zo zákona povinný uhradiť. 26. Uviedol, že je pre neho zarážajúci postoj žalovaného k uplatnenému nároku a jeho snaha o zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti. Bol to predsa žalovaný, ktorý nemal poistené vozidlo a ktorý zároveň zavinil dopravnú nehodu a v jej dôsledku škodu. Vyhlásenia žalovaného, že nemôže niesť žiadnu právnu zodpovednosť za to, že žalobcovi vznikla (riadna) pohľadávka voči žalovanému až po zrušení konkurzu na majetok žalovaného, považuje za nevhodné a neprimerané, keďže na prenesenie zodpovednosti na neho nie je žiaden dôvod. Skutočnosť, že žalovaný spôsobil poškodenému škodu na zdraví s dlhodobými následkami, ktoré si vyžadujú ďalšie náklady, nie je možné pripísať na jeho ťarchu. Žalovaný mohol predísť tejto situácii minimálne tým, že by dodržiaval svoje zákonné povinnosti a vozidlo by bolo povinne zmluvne poistené.
27. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu, následných podaní strán konania produkovaných v priebehu odvolacieho konania a obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
29. Odvolací súd námietku žalovaného spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi žalobou uplatnenú sumu vo výške 34.926,19 eur s príslušenstvom na základe ust. § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Správne súd prvej inštancie dospel aj k záveru, že uplatneniu nároku žalobcu nebráni ani oddlženie žalovaného uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1NcKR/5/2014 zo dňa 08. 11. 2017 vychádzajúc zo zistení, že pohľadávka žalobcu
vznikla až po zrušení konkurzu na majetok žalovaného. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, ide o osobitný, samostatný a originárny nárok vyplývajúci z osobitnej právnej úpravy (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Súd prvej inštancie preto pri posudzovaní, či sa oddlženie žalovaného vzťahuje aj na žalobcom uplatnenú pohľadávku ako rozhodujúcu okolnosť správne hodnotil deň vzniku pohľadávky žalobcu. Vychádzajúc z ust. § 206f ods. 1, 3, 5 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom od 01. 03. 2017 (t. j. v čase vydania rozhodnutia o oddlžení žalovaného) a § 28 ods. 1, 5, § 171 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného sa oddlženie vzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu. Pohľadávka žalobcu vznikla až okamihom poskytnutia poistného plnenia z garančného fondu dňa 11. 03. 2019 vo výške 217,90 eur a dňa 10. 06. 2019 vo výške 34.708,29 eur. V danom prípade nie je rozhodujúci dátum, kedy došlo k dopravnej nehode, v súvislosti s ktorou došlo ku škode, za ktorú žalobca poskytol poistné plnenie z poistného garančného fondu, ale dátum poskytnutia poistného plnenia zo strany žalobcu. Žalovaný bol oddlžený uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1NcKR/5/2014 zo dňa 08. 11. 2017, uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14. 11. 2017, pričom oddlženie sa mohlo vzťahovať len na pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu. Keďže pohľadávka žalobcu vznikla až po zrušení konkurzu na majetok žalovaného, dokonca po rozhodnutí o oddlžení žalovaného, na túto sa oddlženie žalovaného nevzťahuje (obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/100/2018 zo dňa 23. 05. 2018 či Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/21/2021 zo dňa 19. 05. 2021). Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v prípade žalobcom uplatnenej pohľadávky ide o budúcu pohľadávku v zmysle § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, ktorú si bolo potrebné v zmysle § 166a ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. prihlásiť do konkurzu na majetok žalovaného, odvolací súd uvádza, že ust. § 166a ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005, na ktoré poukazuje v odvolaní, nadobudlo účinnosť až dňa 01. 03. 2017, pričom v danom prípade sa konkurzné konanie, ako aj konanie o oddlžení, začalo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým boli novelizované ustanovenia o oddlžení. V danom prípade je na oddlženie žalovaného potrebné aplikovať ust. § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 28. 02. 2017, v spojení s § 206f ods. 3, 5 zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré upravujú nevymáhateľnosť pohľadávky, ktorá nevymáhateľnosť sa však na okolnosti prejednávanej veci nevzťahuje (pohľadávka žalobcu vznikla až po skončení konkurzu na majetok žalovaného).
30. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie žalovaného ako nedôvodné, napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním a pri ktorých okresný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)