Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-658-2015.pdf
PDF · 118.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/658/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: B. Z., E.. X.X.XXXX, I. Š.. L. XX, A., zastúpeného: opatrovníkom Ing. Valéria Pepuchová, nar. 13.5.1961, bytom Š. Furdeka 28, Martin, právne zastúpeného: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 44 323 760, so sídlom Mäsiarska 6, Košice proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.9.2015, č.k. 58C/33/2014-315, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32 764,13 eur z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia m e n í tak, že žaloba sa v tejto časti z a m i e t a.
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 164,75 eur titulom bolestného, sumu 23 403,75 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 2 094,68 eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením a sumu 45,11 eur titulom náhrady vecnej škody, sa p o t v r d z u j e.
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu sumu 4 048 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku sa m e n í tak, že žalovanému sa ukladá povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 2 082 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 164,75 eur titulom bolestného, sumu 23 403,75 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 2 094,68 eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením, sumu 45,11 eur titulom náhrady vecnej škody, sumu 32 764,13 eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 10 413,62 eur titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet súdu sumu 4 048 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 29, § 106 ods. 1, § 441, § 444 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, § 6 ods. 1, 3, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), § 4 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a vecne tým, že mal za preukázané, že žalobca ako spolujazdec v motorovom vozidle utrpel pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil A. Č., poškodenie na zdraví, ktorého náhradu si uplatnil prostredníctvom spoločnosti VOTUM Centrum Odškodnenia, a.s. voči žalovanému a táto mu nebola vyplatená v plnej výške, nakoľko došlo k jej kráteniu o 25% z dôvodu spoluzavinenia žalobcu podľa Zmluvy o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví. Ďalej uviedol, že z uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 12P/38/2012-10, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2012 zistil, že U.. K.X. Z. bola ustanovená za opatrovníka žalobcu s oprávnením ho zastupovať pred súdmi, štátnymi orgánmi v písomnom a osobnom styku, preberať za neho jemu prislúchajúce finančné prostriedky, spravovať jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok s tým, že ak sa nejedná o bežný úkon, bude nutné k platnosti takéhoto úkonu schválenie súdu. Uvedenú Zmluvu o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví prejudiciálne posúdil ako neplatnú, nakoľko v predmetnom hmotnoprávnom úkone absentovalo zastúpenie poškodeného ustanoveným opatrovníkom ako aj súhlas súdu ako podmienka platnosti takéhoto úkonu. Vo vzťahu k spoluzavineniu žalobcu s ohľadom na tvrdenie žalovaného, že žalobca si mal vedome sadnúť do vozidla, ktoré viedla osoba pod vplyvom alkoholu, konštatoval, že sám žalobca takúto skutočnosť nikdy neuviedol a takáto skutočnosť nevyplýva ani z výpovedí obvineného A. Č. a ďalšieho poškodeného X. S. v rámci trestného konania. Uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného uvedené tvrdenie preukázať, pričom ako dôkazný materiál neobstojí vyhlásenie žalobcu v Zmluve o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví, ktorú posúdil ako neplatný právny úkon. Poukázal na čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 10.9.2012, v ktorom uviedol, že nevedel o požití alkoholu pred dopravnou nehodou vodičom Č., s ktorým sa stretol náhodou, poznal ho iba z videnia a nemohol rozpoznať, že pil alkohol. V súvislosti s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným uviedol, že zdravotný stav poškodeného nebol ani v čase vypracovania zdravotného posudku zo dňa 18.1.2013 stabilizovaný, čo preukazuje aj lekárska správa zo dňa 1.8.2013, pričom žaloba bola podaná dňa 14.2.2014, pred uplynutím dvojročnej subjektívnej lehoty podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka preukázania jednotlivých nárokov: bolestné, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vecná náhrada škody, konštatoval, že boli jednoznačne preukázané znaleckými posudkami č. 8/2012 A.. O. B. X., Z.. - bodové ohodnotenie bolestného 2 057,50 bodov, č. 1/2013 A.. X. A., Z.. - bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia 5 955 bodov, lekárskym posudkom A.. S. A.
- doplnenie bodového ohodnotenia bolestného 185 bodov, vecné náklady boli preukázané faktúrami, príkazmi na úhradu, príjmovými pokladničnými dokladmi a potvrdenkami (č.l. 47 až 57 súdneho spisu). Žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dôvodu jeho postoja, keď podstatnú skutočnosť (ustanovenie opatrovníka žalobcovi) oznámil konajúcemu súdu ako aj žalovanému až na pojednávaní dňa 29.10.2014, ktorý plnil žalobcovi s tým, že považoval vzájomné práva a povinnosti za urovnané v zmysle Zmluvy o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví, pričom pri podaní žaloby nemal vedomosť o nevyhnutnom zastúpení žalobcu ustanoveným opatrovníkom. Konštatoval, že procesný nedostatok žalobca konvalidoval doložením plnej moci založenej v súdnom spise na č.l. 289 s tým, že podanie návrhu na súd je procesný úkon účastníka, pričom obmedzenie platnosti bez schválenia súdu sa vzťahuje na spravovanie hnuteľného a nehnuteľného majetku, teda hmotnoprávne úkony týkajúce sa nakladania majetku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 10 413,62 eur. O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu sumu 4 048 eur rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. ch) a i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) v spojení s položkou č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.
3. Proti rozhodnutiu v časti prisudzujúceho výroku, výroku o trovách konania a výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok na účet súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca sám priznal v Zmluve o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví uzatvorenej dňa 22.9.2013, že na svojej škode na zdraví sa v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka podieľal sám, a teda mu prináleží 25%-né krátenie nároku na mimoriadne zvýšenie SSU; rovnako sa zaviazal neuplatňovať si súdnou cestou žiadny z nárokov už vysporiadaných v Zmluve, ktorú svoju povinnosť porušil podaním žaloby. Mal za to, že žalobca porušil svojim konaním, teda nastúpením do motorového vozidla pri jeho vedomosti o požití alkoholu vodičom vozidla aj prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s potrebou skúmania spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.8.2014, sp.zn. 2MCdo/9/2013. Ďalej uviedol, že smernica č. 2009/103/ES, na ktorú poukázal žalobca, nebola uvedená v zozname prebraných právnych aktov európskych spoločenstiev v zákone č. 381/2001 Z.z. účinného ku dňu 19.11.2011, naopak, platilo ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré pojednáva o spoluúčasti poškodeného na spôsobenej škode. Rovnako ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. ukladá poškodenému povinnosť svoj nárok na náhradu škody preukázať. Konštatoval, že v Zmluve o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví žalobca potvrdil skutočnosť krátenia poistného plnenia, čím preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením jeho povinnosti a vznikom škody, pričom v čase podpisu Zmluvy bol osobou spôsobilou na právne úkony, teda aj na uzavretie tejto Zmluvy. Konanie žalobcu považoval za účelové s cieľom bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovaného. Namietal, že konanie na súde prvej inštancie nie je platné z dôvodu, že plnú moc na zastupovanie právneho zástupcu žalobcu udelil ako opatrovník U.. Z., ktorý na tento úkon nemal kompetenciu, nakoľko na zastupovanie pred súdmi bola ako opatrovníčka ustanovená U.. K. Z. a žaloba nie je bežným úkonom a podlieha predchádzajúcemu schváleniu súdom, čo však v danom prípade nebolo splnené. Ďalej namietal záver súdu prvej inštancie, že žalobca nikdy nesadol vedome do automobilu s tým, aby vedel o skutočnosti, že vodič požil alkohol, nakoľko predmetný záver nevyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca nebol nikdy vypočutý v konaní a podpisom Zmluvy o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví potvrdil svoju vedomosť o požití alkoholu vodičom vozidla. Z uvedeného dôvodu mal za to, že je namieste aplikovať ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, či Zmluvu o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví považuje za relatívne neplatnú alebo absolútne neplatnú, zároveň súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na vynesenie medzitýmneho rozsudku. Namietal, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí adekvátne nezdôvodnil, na základe akých skutočností a úvah priznal žalobcovi sumy uvedené vo výroku rozsudku, predovšetkým zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výšku priznanej sumy, pri výsluchu svedkov sa nezaoberal dôkladne skúmaním zdravotného stavu žalobcu a skutočnosťou, akým spôsobom sa zmenil život žalobcu v porovnaní s časom pred nehodou. Uviedol, že sa odvoláva proti záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého posúdil predmetnú Zmluvu ako neplatnú, avšak sa dostatočne nezaoberal námietkou zástupcu žalovaného, že aj podanie žaloby nepodliehalo predchádzajúcemu súhlasu súdu opatrovníka, žalobu podala osoba, ktorá nemala aktívnu vecnú legitimáciu, a teda aj tento úkon možno považovať za neplatný s poukazom na nesvojprávnosť žalobcu a neexistenciu súhlasu súdu. Za nepreskúmateľný považoval napadnutý rozsudok aj z dôvodu, že v ňom absentuje zdôvodnenie, prečo považoval za primeraný a presne realitu odzrkadľujúci práve priznaný násobok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Mal za to, že priznanie nárokov zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (zrejme mal súd na mysli mimoriadne zvýšenie) prišlo k naplneniu reparačnej funkcie odškodnenia namiesto funkcie satisfakčnej, čo je neprípustné, nakoľko stále existujú prípady s väčším poškodením zdravia, ktorým sa v prípadoch väčšieho poškodenia zdravia ako má žalobca musí dať priestor na vyššie odškodnenie. Na podporu svojej argumentácie poukázal na niektoré rozhodnutia NS ČR a NS SR. Vyjadril presvedčenie, že priznaná výška odškodnenia žalobcovi je neprimeraná povahe poškodenia zdravia a predpokladom na vývoj spoločenského uplatnenia žalobcu pred a po ujme na zdraví a nevytvára adekvátny priestor pre spravodlivé ohodnotenie výnimočnejších prípadov, ktoré vzhľadom na výšku obodovania i súdnu prax s určitosťou existujú. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.11.2015, v ktorom uviedol, že žalovaný pristúpil ku kráteniu poistného plnenia hneď pri uplatnení náhrady škody na zdraví, a to len na základe informácie z trestného konania o tom, že vodič bol pod vplyvom alkoholu, t.j. bez overenia, či o tejto skutočnosti žalobca vedel, čo preukazuje samotné konanie žalovaného, ktorý ako jediný dôvod používa listinu označenú ako Zmluva o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví, ktorá sa týkala výlučne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom iný dôkaz na preukázanie svojho práva na krátenie náhrady škody nepredložil. Poukázal na to, že žalobca je pre svoje poškodenie zdravia na základe rozhodnutia súdu zastúpený opatrovníkom - matkou K. Z., a pre uvedené nemohol sám predmetnú zmluvu podpisovať. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nevedel o skutočnosti, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu. Vo vzťahu k namietanému nedostatku plnomocenstva uviedol, že tento bol odstránený predložením plnomocenstva zo strany opatrovníka žalobcu. V súvislosti s nárokom na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia poukázal na to, že žalovaný na základe predmetnej zmluvy uhradil sumu 24 573,41 eur a v tejto listine priznal žalobcovi 35% - né navýšenie základného SSU, ktoré z údajného spoluzavinenia žalobcu ešte krátil o 25%, pričom krátenie zvýšenia SSU o sumu 8 191,13 eur žalobca nechcel uznať a o túto sumu žalovaného zažaloval. Uviedol, že práve pre spornosť danej zmluvy v záujme právnej istoty žalobca postupne uplatnil v predmetnom konaní aj celú sumu 32 764,13 eur ako zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že listina označená ako Zmluva o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví bola vypracovaná ako návrh žalovaným a bol to žalovaný, ktorý navrhol uhradiť žalobcovi 35%-né navýšenie základného SSU, pričom zohľadnil zdravotné postihnutie žalobcu, aktuálnu judikatúru ako aj mimosúdnu prax. Poukázal na to, že žalovaný v priebehu prvoinštančného konania žiadnym spôsobom nespochybňoval svoje slobodné rozhodnutie, že žalobcovmu poškodeniu zdravia zodpovedá minimálne 35%-né navýšenie základného SSU a k spochybňovaniu nároku na 35%-né navýšenie pristúpil až v odvolacom konaní. Uviedol, že konajúci súd nemal dôvod nepriznať 35%-né navýšenie, keďže žalobca to takto požadoval, poškodenie zdravia tomu zodpovedalo a žalovaný to nijako počas súdneho konania nepopieral, ba naopak, potvrdzoval, navrhol, priznal a uznal dôvodnosť a uhradil to (po krátení). Pokiaľ ide o namietanú výšku súdom priznaných nárokov, žalobca počas súdneho konania tieto presne vypočítal, nakoľko vždy išlo o sumu 25%-ného krátenia uplatnených nárokov. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. V doplnení vyjadrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 6.5.2016 poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.8.2014, sp.zn. 2MCdo/9/2013, ktorý sa zaoberal aplikáciou § 441 Občianskeho zákonníka v súvislosti s cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009, a ktorého závery možno aplikovať na daný prípad.
5. Žalovaný reagoval na doplňujúce vyjadrenie žalobcu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.11.2017, v ktorom sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu s tým, že ak by sa aj pripustila možnosť aplikácie smernice 2009/103/ES, neodstraňuje to dôvod na použitie § 441 Občianskeho zákonníka, nakoľko posledná veta bodu 23 preambuly nevylučuje aplikáciu všeobecných právnych predpisov, týkajúcich sa náhrady škody a stým spojenej zodpovednosti poškodeného na vzniku a rozsahu škody. Uviedol, že predmetný článok smernice síce hovorí o tom, že každého cestujúceho vo vozidle treba zahrnúť do poistného krytia povinného zmluvného poistenia, avšak nevylučuje posudzovanie výšky náhrady škody v závislosti od miery zodpovednosti poškodeného na vzniku škody podľa všeobecných právnych predpisov vnútroštátneho práva, čo preukazuje aj anglické, nemecké a francúzske znenie predmetného článku smernice. Na základe uvedeného mal za to, že použitie § 441 Občianskeho zákonníka je súladné s uvedenou smernicou, a teda uplatnenie pomerného zníženia náhrady škody zo strany žalovanej v prípade žalobcu v nadväznosti na jeho spoluvinu je plne dôvodné.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody na zdraví v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 19.11.2011 pri dopravnej nehode zavinenej A. Č.. Žalobca si u žalovaného uplatnil nároky na náhradu škody na zdraví, ktoré mu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (poverená žalovaným) vyplatila krátené o 25% z dôvodu spoluzavinenia poškodeného. Predmetom žalobného návrhu (po jeho zmenách, ktoré súd prvej inštancie pripustil) bolo zaplatenie krátenej sumy bolestného (9 164,75 eur), náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (23 403,75 eur), náhrady nákladov za liečenie (2 094,68 eur), náhrady vecnej škody (45,11 eur). Zároveň žiadal zaplatiť sumu 32 764,13 eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj úroky z omeškania z jednotlivých požadovaných súm.
8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 29 Občianskeho zákonníka súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
12. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
13. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
14. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
15. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.
17. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že otázku spoluzavinenia žalobcu na spôsobenej škode na zdraví, súd prvej inštancie správne vyhodnotil. Žalovaný vo svojej argumentácii vychádzal zo skutočnosti, že žalobca sám v Zmluve o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví priznal, že si vedome sadol do vozidla, ktoré viedla osoba pod vplyvom alkoholu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade možno hovoriť o jednostrannom vyhlásení žalobcu, vykonaného v rámci uvedenej zmluvy, čiže o tvrdenie, ktoré v priebehu konania žalobca poprel, a to predložením čestného vyhlásenia zo dňa 10.9.2012, na ktoré aj poukázal súd prvej inštancie, pričom žiadnymi inými dôkazmi predloženými a vykonanými v rámci prvoinštančného konania nebola preukázaná uvedená skutočnosť, t.j. vedomosť žalobcu o tom, že vodič vozidla bol pod vplyvom alkoholu. Na uvedenom nič nemení posúdenie, či je zmluva platná alebo nie. Vzhľadom na to, že išlo iba o tvrdenie žalobcu, nie o hmotnoprávny úkon, ktorý by zakladal práva a povinnosti, súd prvej inštancie hodnotiac dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k správnemu záveru, že vedomosť žalobcu o tom, že vodič vozidla požil alkohol, nebola preukázaná.
21. V nadväznosti na vyššie uvedený záver potom možno vyvodiť oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, nákladov spojených s liečením a vecnej škody, a to v sume 25%-ného krátenia nároku poisťovňou. Neobstojí argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nezdôvodnil výšku jednotlivých náhrad a v tejto súvislosti neskúmal zdravotný stav žalobcu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu konania nesporoval bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, z ktorého vychádzala uplatňovaná náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako v konaní nebola sporná ani výška náhrady za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, nákladov spojených s liečením a vecnej škody. Predmetom konania bola totiž iba náhrada vo výške kráteného plnenia, ktorú náhradu čo do základu a výšky žalovaný nerozporoval, a to ani v priebehu šetrenia poistnej udalosti, kedy došlo z jeho strany k plneniu vo výške uplatnenej náhrady (po jeho krátení) a jeho obrana v spore spočívala len v argumentácii o opodstatnenosti krátenia plnenia z dôvodu spoluzavinenia poškodeného. Súd prvej inštancie preto žalobcovi správne priznal náhradu v uplatňovanej výške, vychádzajúc z dôkazov, ktoré neboli v konaní sporné.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie pri skúmaní platnosti Zmluvy o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví uzatvorenej dňa 22.9.2013 medzi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (na základe poverenia žalovaného) a B. Z. (právne zastúpeným Votum Centrum Odškodnenie a.s.), túto nesprávne právne posúdil, keď vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri predmetnom hmotnoprávnom úkone absentovalo zastúpenie poškodeného súdom ustanoveným opatrovníkom ako aj schválenie tohto úkonu opatrovníckym súdom, z ktorého dôvodu prejudiciálne posúdil zmluvu ako neplatnú. Je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy bol žalobcovi uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 21.2.2012 (právoplatným dňa 23.2.2012) ustanovený opatrovník - U.. K. Z., E.. XX.X.XXXX (matka žalobcu), pričom opatrovník bol v zmysle predmetného rozhodnutia oprávnený žalobcu zastupovať pred súdmi, štátnymi orgánmi, v písomnom a osobnom styku, preberať za neho jemu prislúchajúce finančné prostriedky, spravovať jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok s tým, že ak sa nejedná o bežný úkon, bude nutné k platnosti takéhoto úkonu schválenie súdu. Súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy, že v danom prípade bol žalobcovi ustanovený opatrovník podľa § 29 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem; za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. Opatrovnícky súd ustanovil žalobcovi opatrovníka z iného vážneho dôvodu s poukazom na to, že medzi iné vážne dôvody možno zaradiť nedostatok postulačnej spôsobilosti, telesnú invaliditu, chorobu alebo telesnú vadu, ktorá príslušnej osobe zabraňuje uskutočňovať rôzne právne úkony. Súdom ustanoveného opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka je potrebné odlišovať od opatrovníka ustanoveného podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorá bola rozhodnutím súdu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť bola rozhodnutím súdu obmedzená. V danom prípade žalobca nebol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani jeho spôsobilosť nebola obmedzená. Opatrovník mu bol súdom ustanovený z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, ktorý mu zabraňuje vykonávať právne úkony (v dôsledku absencie postulačnej spôsobilosti a pod.), t.j. na ochranu jeho záujmov. Akonáhle však odpadli dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený (napr. v dôsledku obnovenia postulačnej spôsobilosti), zastúpenému nič nebránilo, aby právne úkony vykonával sám, čo je aj daný prípad. V konaní pritom neboli preukázané ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Na základe uvedeného potom žalobca mohol sám uzavrieť Zmluvu o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví, poveriť, resp. splnomocniť spoločnosť za účelom vysporiadania náhrady škody voči poisťovni a rovnako tak splnomocniť advokáta na zastupovanie v spore o náhradu škody. Záver prvoinštančného súdu o neplatnosti Zmluvy o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví pre absenciu zastúpenia poškodeného súdom ustanoveným opatrovníkom ako aj absenciu schválenia tohto úkonu opatrovníckym súdom, je preto nesprávny.
23. Odvolací súd na základe uvedeného vyvodil, že žalobcovi neprináleží nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia presahujúci výšku dohodnutú v Zmluve o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví. V uvedenej dohode, ktorej uzavretie umožňuje § 6 zákona č. 437/2004 Z.z., si sporové strany vysporiadali nároky poškodeného na odškodnenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sa riadnym a včasným splnením povinnosti poskytovateľa (žalovaného) považujú za uspokojené s tým, že žalobca sa zaviazal si žiadny z týchto nárokov v budúcnosti neuplatňovať súdnou cestou alebo iným spôsobom. Je teda zrejmé, že nárok žalobcu na zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol riadne vysporiadaný a nemožno ho považovať za dôvodný, keďže podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. je poškodený oprávnený uplatniť si tento nárok na súde iba v prípade, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa jeho nároky, čo však nie je daný prípad. Okrem uvedeného odvolací súd konštatuje, že predmetom tohto nároku bola aj suma už vyplatenej zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (v zmysle zmluvy), ktorý nárok nie je opodstatnený vzhľadom na jeho splnenie zo strany žalovaného (suma 24 573,41 eur).
24. Vo vzťahu k argumentácii strán sporu, týkajúcej sa aplikácie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, odvolací súd dospel k záveru, že použitie ust. § 441 Občianskeho zákonníka na prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je v rozpore s bodom 23 smernice, pokiaľ výsledkom jeho aplikácie je krátenie poistného plnenia, nakoľko cieľom smernice je zabrániť iba úplnému vylúčeniu poškodených osôb z poistného krytia.
25. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32 764,13 eur z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že v tejto časti žalobu zamietol. V časti, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 164,75 eur titulom bolestného, 23 403,75 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, 2 094,68 eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením a 45,11 eur titulom náhrady vecnej škody, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
26. Vzhľadom na čiastočnú zmenu prvoinštančného rozhodnutia, v dôsledku ktorého sa zmenil výsledok konania (pomer úspechu a neúspechu), odvolací súd pristúpil aj k zmene výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 4 048 eur. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobca bol v spore úspešný v časti 34 708,29 eur uplatňovaného nároku, preto je žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok vypočítaný z tejto prisudzujúcej sumy, t.j. 6% zo sumy 34 708,29 eur (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov), čo predstavuje súdny poplatok vo výške 2 082 eur.
27. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Je zrejmé, že žalobca mal neúspech v časti žalobného nároku, ktorým žiadal priznať úrok z omeškania a čo do istiny mal nepatrný úspech (2,88%). Zohľadňujúc tieto skutočnosti potom bolo potrebné aplikovať § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznať právo na náhradu trov konania.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).