Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-31-2021.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Subarea
2CoE/31/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a. s., Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 358 388 25, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1./ K. A., nar. XX.XX.XXXX, 2./ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. XXX, o vymoženie istiny 209,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28.09.2020, č. k. 3Er/902/2009 - 31 jednohlasne takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol a návrh na prerušenie konania zamietol.
2. Súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu námietok oprávneného, ktoré uplatnil včas. Skonštatoval, že oprávnený v nich neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Svoje tvrdenia zároveň žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o tzv. starú exekúciu začatú pred 01.04.2017, kde súdny exekútor po preskúmaní všetkých zákonných podmienok, vrátane tzv. absolútnych, či relatívnych výnimiek, vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Toto upovedomenie bolo vydané v súlade s § 5 ods. 2 citovaného zákona, exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcii a nie je povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal. Už počas jej priebehu mal oprávnený možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie, či jej úspešnosti. Preto je táto námietka neopodstatnená. Ďalej zdôraznil, že v prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v exekúcii na iného oprávneného a nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, teda neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, oprávneným ostáva pôvodný oprávnený. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Akceptujúc zásadu hospodárnosti, samotné podanie návrhu na začatie konania o nesúlade predpisu nižšej právnej sily s Ústavou SR, nezakladá podmienky pre prerušenie konania v danej veci. Samotné podanie návrhu na Ústavný súd SR neznamená, že tomuto návrhu bude aj vyhovené. Preto takýto návrh oprávneného zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. a nedospel tak k záveru o rozpornosti ustanovenia s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Tvrdenia oprávneného o nesúlade právnych predpisov súd nevyhodnotil za také, ktoré zakladajú dôvod pre vyhovenie námietkam, a preto námietky zamietol a zamietol návrh na prerušenie konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazuje na to, že proti rozhodnutiu o námietkach i proti zamietavému rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť (opravný prostriedok). Napriek tomu konajúci súd uvádza, že proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je. Oprávnený namieta, že podľa napadnutého uznesenia o námietkach oprávneného rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd v uznesení sa nezmieňuje o tom, prečo o námietkach oprávneného rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. Oprávnený namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie musí obsahovať minimálne tri náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie, a to zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. Je podľa jeho názoru zrejmé, že požiadavka na obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie v časti slovného vyjadrenia dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručného opisu skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, nemôže byť naplnená zopakovaním, či uvedením toho, že stará exekúcia sa zastavila, pretože uplynula rozhodná doba. Oprávnený namieta, že doručené upovedomenie neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. Dôvody zastavenia exekúcie musia byť exekútorom tvrdené, ale aj nespochybniteľne preukázané. Oprávnený ďalej namieta, že zákon č. 233/2019 Z. z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, dokedy ju musí súdny exekútor splniť. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č. 335/2014 Z. z., tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2015. Centrálny register exekúcií bol spustený dňa 01.01.2015. Podľa upovedomenia o zastavení starej exekúcie výzve na úhradu trov starej exekúcie sa predmetná exekúcia vykonáva na základe poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2010. Súdny exekútor mal zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 07.01.2015. Oprávnený poukazuje na to, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z. z., strata nároku exekútora na paušálne trovy je dôsledkom nezapísania starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Oprávnený tak namieta porušenie povinností súdneho exekútora zabezpečiť zápis predmetnej starej exekúcie v Centrálnom registri exekúcii podľa § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, nevčasnosť zápisu predmetnej starej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií podľa predpisov uvedených v poznámke 7 v § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. a nepreukázanie včasnosti zápisu predmetnej starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií - do 07.01.2015, ale ani do 30.06.2016. Namieta, že pokiaľ súd neoboznámil oprávneného s podaním súdneho exekútora pred vydaním napadnutého uznesenia, nedal oprávnenému možnosť k tomuto sa vyjadriť, týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby oprávnený uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom intenzita zásahu do procesných práv je veľká a celé konanie sa tak javí ako nespravodlivé. Súd prvej inštancie ďalej podľa oprávneného nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR a o návrhu na prerušenie konania a v tejto súvislosti svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Podľa jeho názoru tak uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Podľa § 7 ods. 1 až 3 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
6. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
12. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
13. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti tomuto výroku súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z. Zároveň nie je prípustné odvolanie ani voči výroku súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
14. V zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne
povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.
15. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č. k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania (porovnaj uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/92/2020 zo dňa 28.10.2020, taktiež sp. zn. 8CoE/162/2020 zo dňa 12.11.2020).
16. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti výrokom ktorého odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol.
18. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci oprávnený svojim konaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal, hoci nebolo proti napadnutému uzneseniu prípustné, a takto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania povinným a súdnemu exekútorovi. Keďže však týmto trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd vychádzajúc z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).