Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 46 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (51)Uznesenie_14CoE-92-2020.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Subarea
14CoE/92/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: Z. C., G.. XX.X.XXXX, XXX XX K. XXX, o vymoženie 2.169,89 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, PhD., Exekútorský úrad Rožňava, Čučmianska dlhá 26, Rožňava, pod EX 1507/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.4.2020, č.k. 11Er/436/2006-19 takto
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a vo výroku II. námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 7.2.2020 zamietol.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 25.9.2006 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 2.169,89 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 3C/1284/91 zo dňa 31.10.1991. Súdny exekútor dňa 7.2.2020 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie, čím dal oprávnenému na vedomie, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK), nakoľko stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o ukončení starej exekúcie podané v zákonnej 30 dňovej lehote. Oprávnený uviedol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK, pretože exekúcia nebola do 30.6.2016 zapísaná do Centrálneho registra exekúcií v súlade s § 243d ods. 3 Exekučného poriadku. Taktiež podľa jeho názoru upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle § 5 ods. 2 ZoUNEK a nie je preskúmateľné, pretože z neho nie je možné zistiť, aké úkony súdny exekútor vykonal a prečo došlo k zastaveniu exekúcie. Nebolo zrejmé, ako nárok oprávneného exekútor vymáhal, a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Poukázal na to, že ustanovenie § 6 ods. 1 veta prvá v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 veta prvá ZoUNEK je v rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 20 a 46 Ústavy) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Ustanovenie § 6 ods. 3 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 veta druhá ZoUNEK je v rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 46
Ústavy) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Ďalej oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru predmetný zákon a jeho ustanovenia neprimeraným spôsobom zasahujú do ústavou chránených práv oprávneného, narúšajú právnu istotu a porušujú zákaz retroaktivity. Ustanovenia zákona č. 233/2019 Z. z., a to § 1 ods. 1, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 sú jednotlivo a najmä vo vzájomnej súvislosti v rozpore s právnymi normami vyššej právnej sily, a to článkom 20 ods. 1,4 a 5, článkom 46 ods. 1, článkom 1 ods. 1, článkom 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený teda navrhol konanie prerušiť v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP) do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov resp. nepriamo navrhol, aby konajúci súd upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ustanovenia § 7 ods. 3 ZoUNEK zrušil. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného nevyjadril.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 211a ods. 1, § 243h ods. 1, § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017, podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcii, podľa § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 5, 6 ods. 4 písm. b/, § 7 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK) a podľa § 162 ods. 1 písm. b), ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP) a po preskúmaní námietok oprávneného tieto vyhodnotil ako nedôvodné a tiež uviedol, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (§7). Ak by si súdny exekútor voči oprávnenému uplatňoval návrhom na vykonanie exekúcie nárok na úhradu nezaplatených paušálnych trov, je v plnej kompetencii exekučného súdu tento exekučný titul preskúmať pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. I napriek tomu súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenie § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK nehovorí o včasnosti alebo nevčasnosti zápisu, ale hovorí v písmene b) o tom, či vôbec bola alebo nebola táto exekúcia zapísaná do registra. Včasnosť zápisu ku akémukoľvek dňu nie je možné z registra ani zistiť, pretože to nie je povinne zapisovaný údaj v zmysle § 211a Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu pre súd je podstatná iba samotná existencia alebo neexistencia zápisu v registri. Lustráciou v tomto registri súd prvej inštancie zistil, že predmetná exekúcia tam je skutočne zapísaná, preto súd nemal dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne oprávneným preukázaný opak. Navyše súd poukázal na fakt, že akékoľvek určenie včasnosti zápisu do registra exekúcií pre posúdenie nároku na trovy exekúcie nevyplýva nijakým spôsobom zo ZoUNEK, podľa ktorého nárok na trovy exekútorovi vzniká už len existenciou zápisu a to logicky ku dňu vzniku nároku, teda ku dňu zastaveniu exekúcie ex lege. K ďalším namietaným skutočnostiam súd uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK a je v ňom jednoznačne uvedené, kvôli čomu došlo k zastaveniu exekúcie. Súdny exekútor v tomto upovedomení nie je povinný uvádzať, čo všetko v priebehu konania vykonal, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege, čo je v samotnom upovedomení uvedené. Vzhľadom na to, súd prvej inštancie nevidel dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle ZoUNEK zastavené, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP a námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydaného súdnym exekútorom ako nedôvodné v zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený opravný prostriedok, ktorý označil ako sťažnosť, avšak odvolací súd ho podľa obsahu posúdil ako odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z ustanovenia § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený zároveň namietol, že podľa napadnutého uznesenia o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci i námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený senát. Oprávnený ďalej namietal, že zákon č. 233/2019 Z. z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora,
pri ktorej bolo určené i to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.6.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 355/2014 o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 25.9.2006, mal súdny exekútor zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 8.1.2015. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bol stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.
5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie (sťažnosť) mu bolo doručené dňa 2.7.2020.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
9. Podľa § 243h Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
12. Podľa ustanovenia § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
13. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam,
voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol resp. ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 Exekučného poriadku.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného vo výrokoch I. a II. odmietol.
16. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v § 10 ods. 2 ZoUNEK podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 ZoUNEK koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.
17. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.5.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.1.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).