Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-92-2020.pdf
PDF · 178.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: A. P., Y.. X.X.XXXX, E. G. R., C. XX, zastúpená AK Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, proti žalovaným: 1. Z. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. R., C. XX, 2. P. B., Y.. XX.X.XXXX, E. G. R., C. XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kupeckého 4, IČO: 36 863 947, 3. L. R., Y.. XX.X.XXXX, E. G. R., V. X, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Lacovou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o určenie vlastníckeho práva a o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.11.2019 č.k. 17C/65/2014-324
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a v 2. rade, v časti o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade a vo výroku III. o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade.
Žalovanému v 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
Zrušuje rozsudok v jeho ostatnom rozsahu a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.), zaviazal žalobkyňu k povinnosti nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II.), žalobkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (III.) a štátu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (IV).
2. Súd poukázal na obsah žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., W. R.-P., a to trojizbový byt č. XX na 4. poschodí, ktorý je súčasťou obytného domu č. súpisné XXX, ul. C. Č.. XX, G. R. a tiež spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 494/40000, spoluvlastnícky podiel na pozemku - parc. č. XXX, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2 a parc. č. XXX, druh - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 196 m2 vo veľkosti 494/10000 a tiež určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 30.03.2011 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim je absolútne neplatná a určenia, že kúpna zmluva uzaretá dňa 31.05.2011 medzi žalovaným v 3. rade ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi je absolútne neplatná.
3. Vychádzal z toho, že žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 06.11.2012 medzi ňou ako kupujúcou a A. I. ako predávajúcou bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod trojizbového bytu č. XX na ul. C. Č.. XX G. R. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a tiež na pozemku, pokiaľ ide o LV č. XXXXX katastrálne územie L., W. R. Q.., na základe ktorej žalobkyňa nadobudla k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo. Dňa 30.03.2011 žalobkyňa mala uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným v 3. rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa túto kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť však nikdy neuzatvorila a jej podpis na kúpnej zmluve z 30.03.2011 bol sfalšovaný, čo potvrdzuje i skutočnosť, že už na prvý pohľad je zjavné, že jej podpis na kúpnej zmluve zo dňa 06.11.2002, ktorý je pravý, sa nezhoduje s podpisom na kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2011, ktorú žalobkyňa nikdy nepodpísala. Žalobkyňa sa lustráciou v katastri nehnuteľností dozvedela, že jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo prevedené bez jej vedomia a súhlasu a v súčasnosti na LV č. XXXXX vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti sú ako vlastníci uvedení manželia - žalovaní v 1. a 2. rade. K prevodu vlastníckeho práva na žalovaných v 1. a 2. rade malo dôjsť na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.05.2011 medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a žalovaným v 3. rade ako predávajúcim a nakoľko žalobkyňa nikdy nepodpísala kúpnu zmluvu zo dňa 30.03.2011, mala za to, že v dôsledku nedostatku písomnej formy je táto zmluva absolútne neplatná. Pokiaľ právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, žalovaný v 3. rade nikdy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Platí pritom stará rímska zásada pre nadobúdanie vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má, a preto žalovaný v 3. rade nebol oprávnený ďalej prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko sa jej vlastníkom nikdy nestal. Preto sa ani žalovaní v 1. a 2. rade nemohli stať vlastníkmi nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2011. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa domáhala určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd poukázal tiež na vyjadrenia žalovaných v predmetnej veci a následne vykonané dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 23.03.2016 znalkyne Mgr. H. X. - znalkyne z odboru písmnoznalectvo vyplýva záver, že pri analýze sporných podpisov nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitie niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po predtlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní, napríklad gumovaní. Na základe tohto zistenia konštatovala, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu. Sporné podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2011 uzavreté medzi predávajúcou žalobkyňou a kupujúcim žalovaným v 3. rade, na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 1.4.2011, na doručenke do vlastných rúk zo dňa 15.4.2011 a na príjmovom pokladničnom doklade bez DPH zo dňa 6.4.2011, sú vlastnoručnými podpismi žalobkyne a všetky uvedené podpisy vyhotovila totožná osoba.
4. Vec právne posúdil podľa § 37 ods. 1, § 46 ods. 1, § 40 ods. 1, § 588 OZ a § 137 písm. c/ a § 185 ods. 1 a 2 CSP.
5. Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď mal nepochybne za to, že ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, a keď vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na takomto určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, kde by bez tohto určenia jeho právo sa stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Za tohto stavu je rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne a v okolnostiach prípadu jediným účinným prostriedkom vedúcim k zosúladeniu zápisu vlastníckeho práva v KN so skutočným stavom podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Tým je daný aj naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení v časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 30.3.2011 a dňa 31.5.2011, súd poukázal na to, že nie je daná procesná prípustnosť žaloby v tejto časti podľa § 137 d/ CSP, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol so záverom, že platnosť, resp. neplatnosť uvedených kúpnych zmlúv súd posúdi len ako predbežnú otázku.
Súčasne zhodnotil, že v takomto prípade nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 3. rade, pokiaľ ide o časť žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti, a to 3-izbového bytu č. XX na 4. poschodí, ktorý je súčasťou obytného domu č. súpisné XXX, ul. C. Č.. XX, G. R., postaveného na parc. č. XXX, XXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, C. Č.. XX, C.. Č.. XXX vo veľkosti 494/40000, spoluvlastníckeho podielu na pozemku: parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, výmera 196 m2 a parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 196 m2 vo veľkosti 494/10000, zapísaného na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pre kat. ú.: L., W.: R. Q.., obec: R.-P., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 previedla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného v 3. rade, a ten následne kúpnou zmluvou zo dňa 31.5.2011 toto vlastnícke právo previedol na žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobkyňa tvrdila, že takúto kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zo dňa 30.3.2011 nikdy neuzatvorila, jej podpis na zmluve je sfalšovaný. Ďalej uviedla, že osvedčiť podpis na Mestskej časti Košice - Západ bola iná osoba ako ona, keďže svoj občiansky preukaz dobrovoľne poskytla pánovi C.. Neskôr zmenila svoju procesnú obranu v tom, že pán C. využil jej psychické rozpoloženie a predkladal jej rôzne dokumenty na podpis a ona nevedela čo podpisuje, teda pripustila podpísanie uvedenej zmluvy. Žalovaný v 3. rade uviedol, že byt kúpil sprostredkovane prostredníctvom pána C. a jeho realitnej kancelárie RS Reality, kúpnu cenu vo výške 62.000 eur v hotovosti vyplatil pánovi C., ktorý ju následne odovzdal žalobkyni, o čom bol vystavený a žalobkyňou podpísaný príjmový pokladničný doklad. Následne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam previedol žalovaný v 3. rade kúpnou zmluvou zo dňa 31.5.2011 na žalovaných v 1. a 2. rade. Platnosť tejto zmluvy nebola spochybnená žalovaným v 3. rade, ani žalovanými v 1. a 2. rade. Za účelom overenia pravosti podpisov žalobkyne na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011, príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 6.4.2011, návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa 1.4.2011 a na doručenke zo dňa 15.4.2011 (ktorou je preukazované doručenie rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti žalobkyni), súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru písmoznalectvo N.. H. X.. Keďže v priebehu konania súd zistil, že posudok, ktorého rozsah zahŕňal aj posúdenie spornej otázky v tomto spore, uvedená znalkyňa vypracováva aj v trestnej veci pre Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, sp.zn. ORP-2045/1-VYS-KE-2014, uložil jej predložiť tento vypracovaný posudok v trestnej veci aj do tohto konania. Zo záverov znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 23.3.2016 jednoznačne vyplýva, že pri dostatočnom množstve predloženého porovnávacieho materiálu znalkyňa nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitie niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). Na základe tohto zistenia konštatovala, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu. Sporné podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 uzavretej medzi predávajúcou žalobkyňou a kupujúcim žalovaným v 3. rade, na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 1.4.2011, na doručenke do vlastných rúk zo dňa 15.4.2011 a na príjmovom pokladničnom doklade bez DPH zo dňa 6.4.2011 sú vlastnoručnými podpismi žalobkyne a všetky uvedené podpisy vyhotovila totožná osoba. Z výpovede znalkyne taktiež vyplynulo, že aj v prípade, ak by žalobkyňa namietala, že podpisy na sporných dokumentoch (kúpna zmluva zo dňa 30.3.2011, príjmový pokladničný doklad zo dňa 6.4.2011, návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa 1.4.2011 a doručenka zo dňa 15.4.2011) sú podpismi jednej osoby, nie však jej, podpisy na porovnávacom materiály sú podpismi žalobkyne, pričom pri skúmaní boli tieto sporné podpisy porovnávané práve s podpismi v porovnávacom materiáli, to teda umožnilo znalkyni vysloviť jednoznačný záver. Ak sa súd ako predbežnou otázkou mal zaoberať platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, ako aj následne platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 uzavretej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade, opierajúc sa o výsledky znaleckého dokazovania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že kúpnu zmluvu zo dňa 30.3.2011 podpísala žalobkyňa, súd konštatuje poukazujúc na § 40 ods. 1 OZ, že uvedená kúpna zmluva zo dňa 30.3.2011 bola uzavretá platne. Neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 s poukazom na § 37 ods. 1 OZ (a teda, že právny úkon žalobkyne nebol urobený slobodne, vážne, zrozumiteľné, určito), prípadne na § 588 OZ (nezaplatenie kúpnej ceny) nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná. Pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 uzavretej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade, tá nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná, preto súd konštatuje, že aj túto kúpnu zmluvu považuje za platne uzavretú. K obrane žalobkyne, že osvedčiť podpis na Mestskej časti Košice-Západ bola iná osoba ako ona, súd poukázal na osvedčovaciu doložku ku kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011, z ktorej vyplýva, že listinu podpísala žalobkyňa pred uvedeným úradom, teda nielen uznala podpis na liste za svoj vlastný a
z uvedeného vyplýva, že uvedenú listinu, t.j. kúpnu zmluvu z 30.3.2011 musela žalobkyňa podpísať na uvedenom úrade pred osobou osvedčujúcou podpis. Súd následne zdôvodnil, že povinnosťou žalobkyne bolo tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoj nárok a predložiť, či aspoň označiť dôkazy na ich preukázanie a následne povinnosťou súdu bolo posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú označenými dôkazmi preukázané. V kontradiktórnom sporovom konaní, kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu sporu, nie je povinnosťou súdu žalobcu vyzývať na splnenie týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni jej vyhoveniu. Na základe uvedeného tvrdenia žalobkyne o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 z dôvodu nedostatku jej písomnej formy v zmysle § 40 ods. 1 OZ (podpis na zmluve nemal byť jej podpisom) boli vyvrátené znaleckým dokazovaním. Žalobkyňa súdu nepreukázala svoje tvrdenia o neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 30.3.2011 a 31.5.2011, a s tým súvisiace jej vlastníctvo sporných nehnuteľností, z iného dôvodu ako pre nedostatok písomnej formy kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011. To, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011, umocňuje aj skutočnosť, že žalobkyňa potvrdila svojim podpisom prevzatie kúpnej ceny vo výške 62.000 € na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 6.4.2011, podpísala návrh na vklad vlastníckeho práva do KN dňa 1.4.2011 a jej podpis je aj na doručenke zo dňa 15.4.2011, ktorou je preukázané doručenie rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do KN žalobkyni. Keďže obe kúpne zmluvy súd považuje za platne uzavreté, súd žalobu zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaní boli v konaní úspešní, a preto majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že v priebehu konania bolo rozhodnuté o vyplatení trov štátu z finančných prostriedkov štátu na trovy znaleckého dokazovania vo výške 207,36 € a 59,76 € a vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vznikli trovy štátu a žalovaní dosiahli plný úspech, súd na náhradu týchto trov zaviazal žalobkyňu v rozsahu 100 %.
8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa v celom jeho rozsahu odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ ,e/, f/ a h/ a navrhla zmeniť rozsudok vyhovujúcim spôsobom, resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že tento zamietol jej návrh na vykonanie dôkazov: výsluch svedka B. C., nezaviazanie žalovaného v 3. rade k predloženiu výpisu z banky ČSOB a predloženie súkromného znaleckého posudku. Zdôraznila, že žalobkyňa vo vzťahu k navrhovanému svedkovi B. C. od začiatku súdneho konania poukazovala na skutočnosť, že tento svedok vystupoval ako dôležitá osoba, ktorá figurovala pri prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, keď ako kľúčová osoba obstarávala prevod vlastníckeho práva na žalovaného v 3. rade. Tento svedok ju síce pripravil o vlastnícke právo k nehnuteľnosti a dostal ju podvodným spôsobom do situácie, kedy prišla uvedením do omylu o nehnuteľnosť a nebola jej vyplatená ani kúpna cena. Žalobkyňa od začiatku konania tiež tvrdila, že list vlastníctva nemala k dispozícii a nie je jej zrejmé, na základe čoho bol list vlastníctva získaný svedkom pánom C.. Žalovaný v 3. rade v priebehu konania uviedol skutočnosti, ktoré bolo možné potvrdiť/vyvrátiť iba vypočutím tohto svedka. Tiež poukázala na to, že v súvislosti s týmto navrhovaným dôkazom oboznámila súd prvej inštancie so skutočnosťou, že navrhovaný svedok figuruje, resp. figuroval vo viacerých súdnych sporoch s obdobným skutkovým základom, napríklad v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/67/2013, ako aj v trestnom konaní v súvislosti s trestným činom podvodu, pokiaľ ide o trestnú vec vedenú na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 6T/68/2013, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobkyňa pravdepodobne nie je jediná, ktorú podvodným spôsobom pripravil svedok o nehnuteľnosť. Mala preto za to, že týmito skutočnosťami preukázala nevyhnutnosť vypočutia svedka v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie, a preto považuje názor súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa neuviedla, na preukázanie akých skutočností je potrebné vykonať tento dôkaz, ktorý súd vyhodnotil ako nie nevyhnutný pre súdne konanie, za absurdný. Týmto postupom súd prvej inštancie sťažil žalobkyni dôkaznú pozíciu. Vo vzťahu k nevykonanému návrhu na predloženie výpisu z banky ČSOB zo strany žalovaného v 3. rade zdôraznila, že účelom tohto návrhu bolo preukázanie nezrovnalosti v skutkových tvrdeniach uvedených vo výpovedi žalovaného v 3. rade, preukázanie skutočnosti, že žalobkyni nebola ani predmetná suma kúpnej ceny žalovaným vôbec odovzdaná, a že podpis na pokladničnom doklade nie je podpisom žalobkyne. Žalobkyňa týmto dôkazom chcela poukázať, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, nakoľko žalovaný v 3. rade nevykonal vôbec výber peňažných prostriedkov v sume 65.000 €, ako to vo svojej výpovedi uviedol, a preto návrh na vykonanie tohto dôkazu bol pre súdne konanie významný. Aj týmto postupom súd prvej inštancie sťažil žalobkyni dôkaznú pozíciu. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na vypracovanie súkromného znaleckého
posudku žalobkyňou, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že tento návrh mohol byť žalobkyňou predložený skôr, v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Odvolateľka vyjadrila názor, že súd prvej inštancie uviedol nesprávny výklad tejto právnej zásady a mala za to, že žalobkyňa naopak konala so zásadou hospodárnosti konania, pokiaľ trvala na výsluchu znalkyne ešte pred vypracovaním súkromného znaleckého posudku. Pokiaľ súd prvej inštancie vytkol žalobkyni, že od podania znaleckého posudku ubehlo viac ako tri a pol roka, čo bol dostatočný priestor na predloženie súkromného znaleckého posudku, žalobkyňa na tomto mieste by rada poukázala na zásadnú skutočnosť, a to, že čakala na vytýčenie termínu pojednávania od roku 2017, pričom v poradí druhé pojednávanie vo veci samej sa konalo až dňa 17.9.2019. Vyjadrila teda názor, že zásada vyjadrená v článku 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, nemôže byť vykladaná v neprospech žalobkyne, pokiaľ súd prvej inštancie nedodržal ústavno- právnu zásadu prejednania veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ žalobkyňa si v období 3,5 roka nedala vypracovať súkromný posudok, nemôže uvedené byť vykladané v jej neprospech, nakoľko je to práve postup súdu prvej inštancie, ktorý zapríčinil, že od posledného pojednávania v roku 2015 ubehol pomerne dlhý čas.
9. Pretože bola toho názoru, že sú prípustné ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil znalecký posudok č. 9/2016, pričom ani výsluchom znalkyne k odstráneniu vád znaleckého posudku, na ktoré už žalobkyňa poukazovala, nedošlo. Opätovne poukázala na skutočnosť, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vlastným uvážením a bez bližšieho odôvodnenia určila žalobkyni podpis, ktorý však sama nikdy nepoužívala. Ako vyplýva z vyhodnotenia podpisov v porovnávacích materiáloch, žalobkyňa používa tzv. skrátený podpis, pri ktorom používa písmena Z, e, m, pričom po písmene m nasleduje nacvičený a nečitateľný písmový celok anová. Podpisy vyhotovené na sporných materiáloch pritom obsahujú aj celkom čitateľné písmeno a, n, pričom záver tvorí len nečitateľný písmový celok ová. Z uvedeného je preto zjavné, že pri vyhotovovaní podpisov na sporných materiáloch, ktoré žalobkyňa nikdy nepodpísala, došlo k nedokonalému napodobeniu podpisu žalobkyne, avšak s preukázateľne odlišnými písmovými celkami ako v prípade porovnávacích podpisov. V uvedenom zmysle preto nemožno súhlasiť so závermi znaleckého posudku prezentovanými na str. 12, kde znalkyňa konštatuje zhodnú skladbu sporných a porovnávacích podpisov, zhodnú pisársku úroveň a zhodnú spojitosť písmen. Pri vyhotovovaní sporných podpisov a porovnávacích podpisov nemohlo dôjsť k zhode v skladbe ani spojitosti, nakoľko uvedené sporné podpisy a porovnávacie podpisy sa celkom zjavne odlišujú vo svojej skladbe a písmových celkoch. Pre ilustráciu možno poukázať na porovnávacie podpisy PM 62 alebo PM 64, ktoré sú ešte z času pred údajným podpisom sporných materiálov. V predmetných porovnávacích podpisoch žalobkyňa celkom jednoznačne používa svoj podpis skladajúci sa z čitateľných prvkov Z, e, m, ktorý je oproti sporným podpisom kratší o písmový celok anová. Je zjavné, že znalec na porovnanie k sporným podpisom a písmenu a používa iné písmená v porovnávacích podpisoch, nakoľko tieto písmeno a neobsahujú, keďže žalobkyňa ho pri vlastnom podpisovaní nepoužíva a v tomto zmysle je potom logické, že ovály porovnávaných písmen obsahujú nezhody, resp. rozdielne znaky. Zároveň pri písmene a nemožno založiť zhodu medzi spornými podpismi a porovnávacími podpismi, nakoľko žalobkyňa písmeno a pri svojom autentickom podpisovaní nepoužíva. V ďalšom žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením znalkyne, pokiaľ ide o stranu 30. znaleckého posudku, podľa ktorého sporné podpisy a porovnávacie podpisy obsahujú v princípe zhodne vyhotovený kľučkový obrat. Vyjadrila vlastný postreh, podľa ktorého aj voľným pohľadom možno vidieť, že sporné podpisy obsahujú odlišný (spravidla dokončený) kľučkový obrat, pričom porovnávacie podpisy tento kľučkový obrat vôbec neobsahujú. Aj uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že v prípade sporných podpisov ide o nedokonalé napodobenie vlastného podpisu žalobkyne. Preto bola názoru, že v podanom znaleckom posudku existujú zjavné rozpory a nesprávne závery, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom znalkyne. Zároveň žalobkyňa mala za to, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej súd prvej inštancie znemožnil na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 realizáciu jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to tým, že jej neumožnil klásť otázky vypočúvanej znalkyni. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol, že jej dá slovo až potom, čo znalkyňa opustí pojednávaciu miestnosť. Tým jej bola odňatá možnosť klásť znalkyni otázky, pričom tieto otázky sa mali týkať skutočností, o ktorých mala vedomosť iba žalobkyňa.
10. Žalovaní v 1. a 2. rade podali k predmetnému odvolaniu vyjadrenie, v ktorého závere navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. Mali za to, že rozhodnutie konajúceho súdu nevykonať dôkazy uvedené v podanom odvolaní, považujú za správne, a to z nasledujúcich dôvodov. Pokiaľ ide o navrhovaného svedka p. B. C., žalobkyňa v konaní nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že práve navrhovaný svedok ju mal podvodným spôsobom pripraviť o vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko žalobkyňa sama priznala, že vlastnoručne na požiadanie svedka podpisovala rôzne predkladané dokumenty, potrebné na zabezpečenie prevodu nehnuteľnosti. Predpokladali, že žalobkyňa v tak závažnej veci, akou je prevod vlastníckeho práva, bola uzrozumená s obsahom dokumentov, ktoré dobrovoľne podpísala. Z konania súčasne nevyplýva, že by boli rozumové schopnosti žalobkyne obmedzené, a teda logicky znáša následky právnych úkonov, ktoré sa dobrovoľne rozhodla zrealizovať. Konajúci súd sa tiež správne vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, že navrhovaný svedok bol údajne účastníkom občianskoprávnych a trestnoprávnych súdnych sporov s obdobným skutkovým základom, nakoľko toto tvrdenie nehrá v danom spore žiadnu rolu. Žalovaní v 1. a 2. rade predmetnú nehnuteľnosť nadobudli od žalovaného v 3. rade bez asistencie navrhovaného svedka a údajne sporný prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zo žalobkyne na žalovaného v 3. rade bol v konaní vyriešený ako predbežná otázka, keď konajúci súd konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa 30.3.2011 bola uzavretá platne. Tomuto záveru svedčí aj skutočnosť, že podpis na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 bol riadne osvedčený (nielen uznaný za svoj) na Miestnom úrade Košice-Západ. V nadväznosti na to konajúci súd podľa predložených dôkazov konštatoval, že aj kúpna zmluva zo dňa 31.5.2011 bola medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade uzavretá platne. Vo veci nevykonania ďalšieho, žalobkyňou navrhnutého dôkazu, ktorým je predloženie výpisu z ČSOB banky a.s., žalovaní v 1. a 2. rade zhodne s konajúcim súdom majú za to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva by vykonanie tohto dôkazu nemalo žiadnu relevanciu, pretože konajúci súd predbežnú otázku o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 vyriešil so záverom, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá platne. Žalobkyňou rozporovaná skutočnosť, že kupujúci - žalovaný v 3. rade kúpnu cenu zaplatil riadne, je zdokladovaná príjmovým blokom s vlastnoručným podpisom žalobkyne, ktorého spornosť vylúčili závery znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 23.3.2016 a v neposlednom rade sa žalovaní stotožňujú tiež s rozhodnutím konajúceho súdu, ktorým nepripustil v konaní predloženie súkromného znaleckého posudku, nakoľko v konaní znalecký posudok predložený bol a pripustenie vykonania tohto dôkazu by opätovne predĺžilo konanie a u žalovaných v 1. a 2. rade neúmerne predĺžilo stav právnej neistoty, nakoľko je nanajvýš dôvodné predpokladať, že záver znaleckého posudku by bol totožný so záverom už v konaní predloženého znaleckého posudku. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala na nesúlad postupu konajúceho súdu so základným princípom CSP uvedeným v článku 17 CSP, žalovaní majú za to, že aj keď po dobu 3,5 roka nebolo konané vo veci pojednávanie, na ktorom by závery znaleckého posudku mohli byť doplnené výsluchom znalkyne, mala žalobkyňa dostatok času, aby bola v čase konania nasledujúceho pojednávania plne pripravená brániť svoje vlastnícke právo všetkými dostupnými spôsobmi. K tvrdenému odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd nesprávne vyhodnotil znalecký posudok uviedli, že sa plne stotožňujú s rozhodnutím konajúceho súdu, ktorý svoje rozhodnutie oprel o jednoznačné závery znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 23.3.2016. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že aj znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku určila podpis, ktorý údajne sama nikdy nepoužívala, potom je potrebné pripomenúť, že znalkyňa vychádzala nielen zo sporných podpisov na sporných listinách, ale aj z bohatého materiálu, ktorý na účely vyhotovenia znaleckého posudku poskytla sama žalobkyňa. Aj z výsluchu znalkyne zo dňa 19.11.2019 vyplýva, že táto mala dostatok materiálu ku komparácii a analýze písma žalobkyne, v predložených písomnostiach sa nachádzali všetky porovnávané písmená abecedy, takisto rôzne pisárske štýly žalobkyne (tlačené, kurzívne, písané), z predloženého materiálu teda znalkyňa vyabstrahovala znaky s vysokou hodnotou, ktoré vykázali zhodu so znakmi v údajne sporných podpisoch a znalkyňa tiež konštatovala, že údajne sporné podpisy boli vyhotovené švihovo, bez akýchkoľvek znakov neistoty písacieho pohybu, v podpisoch sa nevyskytovala roztrasenosť písmových ťahov a nelogické prerušenia písacieho pohybu. K výhradám žalobkyne, pokiaľ ide o posúdenie oválu písmena a a kľučkového obratu je potrebné poukázať na to, čo sa uvádza na strane 32. znaleckého posudku, podľa ktorého: ...tieto rozdielne znaky v tomto konkrétnom prípade nemajú identifikačnú hodnotu vzhľadom na identifikačnú hodnotu zistených zhodných a podobných znakov, ktoré vylučujú možnosť vyhotovenia sporných podpisov iným pisateľom (sfalšovateľom) napodobením nejakého pravého podpisu pisateľky. Tento záver potvrdila samotná znalkyňa vo svojom výsluchu, keď okrem iného uviedla, že žiadne dva spontánne vyhotovené podpisy totožným pisateľom nemôžu byť absolútne zhodné, pretože každý z nás má variabilné podpisy, v ktorých sa ale nachádzajú relatívne stále nemenné znaky, a preto, ak by sa aj vyskytovali dva absolútne totožné podpisy, bol by to znak jednoznačného falšovania.
11. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za správny po vecnej i právnej stránke, keď mal za to, že súd vyhodnotil vykonané dôkazy, dôsledne sa riadil zákonnými ustanoveniami na vec sa vzťahujúcimi a stotožnil sa s odôvodnením rozsudku. Zdôraznil, že žalobkyňa v odvolaní opätovne poukazuje na svoje tvrdenia, ktoré už súdu predložila a s ktorými sa dôsledne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Mal za to, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla jediný zákonný odvolací dôvod. Žalovaný v 3. rade sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uvedených v bode 32. a nasledujúceho odôvodnenia rozsudku, keďže niet predpisu predpokladaného v § 137 písm. d/ CSP, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti kúpnej zmluvy a nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v 3. rade v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Následne postup súdu, keď nevykonal v odvolaní vytýkané dokazovanie, je správny a zákonný. Žalobkyňa dôvody odvolania upriamila na svoje subjektívne tvrdenie, že jej vraj nikdy nebola uhradená kúpna cena realitným maklérom žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 3. rade opätovne prehlásil, že kúpnu cenu riadne žalobkyni uhradil a uvedené preukázal aj príjmovým pokladničným dokladom podpísaným žalobkyňou zo dňa 6.4.2011, ktorého pravosť podpisu žalobkyne bola aj predmetom preverovania súdnej znalkyne. Predmetom konania nebolo zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011, žalobkyňa sa zaplatenia kúpnej ceny v tomto konaní nedomáhala. Pokiaľ jej kúpna cena nebola uhradená, mohla sa domáhať zaplatenia kúpnej ceny v samostatnom konaní, čo ale neučinila. Tiež považoval za nenáležité tvrdenia žalobkyne v bode 7. a 8. jej odvolania, ktorými poukazuje na domnelé podvodné konanie navrhovaného svedka B.. C.. Žalobkyňa v roku 2020 tvrdí, že v roku 2011 ju niekto uviedol do omylu, podviedol ju a vraj podvodným konaním ju pripravil o byt, no počas celých 9 rokov nepodala voči tejto osobe žalobu o zaplatenie údajne nezaplatenej kúpnej ceny a ani nie je v žiadnom spore s touto osobou. Výsluch svedka B.. C. by nemohol mať žiaden vplyv na posúdenie pravosti podpisu žalobkyne na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011. Súdnoznalecké dokazovanie potvrdilo pravosť podpisov žalobkyne na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 a príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 6.4.2011, čo plne korešponduje aj s vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 19.1.2015, ktorý tlmočil názor žalobkyne, že má vedomosť o podpise listín, ktoré v konaní označila ako za sporné, konkrétne, že klientka si pamätá, že nejaké dokumenty podpisovala a že klientka si nie je istá, či podpísala dokumenty, ktoré nie sú súčasťou spisu. Preto navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.
12. Odvolateľka v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní a tiež odvolacích dôvodoch a zosumarizovala výhrady voči nevykonaniu navrhovaných dôkazov.
13. Žalovaný v 3. rade vo svojom nasledujúcom vyjadrení v odvolacom konaní zdôraznil, že žalobkyňou tvrdené dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy neboli preukázané a súdom zabezpečený dôkaz - znalecký posudok o pravosti podpisu kúpnej zmluvy a príjmového pokladničného dokladu potvrdil, že jej podpis na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 a na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 6.4.2011 je jej vlastnoručným podpisom. Súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, tieto dôvody boli skúmané súdom prvej inštancie v konaní a v konaní nevzišli najavo žiadne skutočnosti, s ktorými by zákon spájal absolútnu neplatnosť súdom preverovanej kúpnej zmluvy. Nevykonanie dôkazu výsluchu p. Salu a predloženia výpisu z banky žalovaného v 3. rade by v žiadnom prípade nemohli zmeniť výrok súdu v prospech žalobkyne, nakoľko predmetom konania nie je zaplatenie kúpnej ceny, ale neplatnosť kúpnej zmluvy. Každé ďalšie žalobkyňou navrhované dôkazy, pokiaľ by aj boli vykonané, ich hodnotenie by neviedlo k možnosti vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže práve žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy boli v konaní priamo vyvrátené. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
14. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolacej duplike zotrvali v celom rozsahu na svojich tvrdeniach uvedených v prvoinštančnom konaní, ako aj na tvrdeniach uvedených v ich vyjadrení k podanému odvolaniu. Zo znaleckého posudku č. 9/2016 bolo jednoznačne preukázané, že podpisy na údajne sporných listinách sú vlastnoručnými podpismi žalobkyne, na základe čoho možno konštatovať, že vykonanie ďalších dôkazov - výsluch svedka p. B. C. a predloženie výpisu z ČSOB banky a.s. žalovaným v 3. rade by bolo v prebiehajúcom spore zbytočné. Navyše podpis žalovanej na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 bol riadne osvedčený (nielen uznaný za svoj) na Miestom úrade Košice-Západ, čo jasne a nespochybniteľne vyplýva zo zápisu v osvedčovacej knihe č. 2/11 v Mestskej časti Košice-Západ, pričom totožnosť predávajúcej bola overená občianskym preukazom, a preto tvrdenie žalobkyne o tom, že predmetný podpis nie je jej a bol účelovo vyhotovený osobou, ktorá sa na ňu podobala (a zároveň mala jej podpis
nacvičený tak dokonalo, že ani ustanovená písmoznalkyňa neodhalila sfalšovanie jej podpisu) sa pri všetkej úcte k žalobkyni zdajú prinajmenšom absurdné. Navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.
15. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní dané neboli.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.5.2021 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.5.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP. 18. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom konania sú viaceré samostatné nároky podané voči trom označeným žalovaným, pričom prvým nárokom je určenie vlastníckeho práva, druhým nárokom je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade a tretím nárokom je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a v 2. rade.
19. Z napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že súd prvej inštancie o všetkých nárokoch rozhodol jedným zamietavým výrok, hoci dôvody pre ich zamietnutie, sú odlišné. Obdobným spôsobom uvedené platí vo vzťahu k odlišnému dôvodu zamietnutia žaloby výlučne voči žalovanému v 3. rade v porovnaní s dôvodom zamietnutia žaloby voči žalovaným v 1. a v 2. rade.
20. Je pritom nepochybné, že zatiaľ čo oba nároky žalobkyne o určenie neplatnosti oboch zmlúv boli zamietnuté z dôvodu ich neprípustnosti pre súdom vyjadrený nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva dôvodom na zamietnutie nebola neprípustnosť takejto žaloby, ale nepreukázanie tvrdenej absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv, teda posúdenie predbežnej otázky v tejto časti nároku v neprospech žalobkyne, ohľadne ktorého nároku navyše žalovaný v 3. rade nebol pasívne legitimovaný.
21. Napriek tomu, že žalobkyňa podala odvolanie voči rozsudku v jeho celom rozsahu, vo svojom odvolaní neuviedla, v čom vidí vecnú nesprávnosť rozsudku, pokiaľ ide o zamietavý výrok v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, ďalej pokiaľ ide o zamietavý výrok v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a v 2. rade a napokon, pokiaľ ide o zamietavý výrok v časti nároku o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade.
22. Z obsahu odvolania žalobkyne však vyplýva, že odvolateľka navrhuje odvolaciemu súdu vyhovieť žalobe v celom jej rozsahu (t.j. vyhovieť všetkým jej podaným samostatným nárokom, navyše vo vzťahu ku všetkým trom označeným žalovaným), ňou uplatnené odvolacie dôvody však nie sú opodstatnené proti zamietavému výroku v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a v 2. rade, v časti nároku o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade a vo výroku III. ako závislého výroku vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade.
23. Odvolateľka založila svoje odvolanie na nevykonaní navrhnutých dôkazov a v tejto súvislosti na nedostatočnom zistení skutkového stavu, na nesprávnom vyhodnotení dôkazu- ZP znalkyne X., následne na nesprávnom právnom posúdení, na porušení čl. 17 CSP ako inou vadou v konaní, ktorú dala do súvisu s rozhodnutím súdu o nevykonaní návrhu na súkromný znalecký posudok a na porušení práva na spravodlivý proces v súvislosti s tvrdením, že zo strany súdu jej bolo odoprené právo klásť znalkyni otázky.
24. Charakter a obsah týchto odvolacích dôvodov nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu, pokiaľ tento zamietol tiež nároky o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu nepreukázania, že na požadovanom určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti odvolací súd súhlasí s názorom súdu o tom, že otázka (ne)platnosti oboch zmlúv je predbežnou otázkou vo vzťahu k nároku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako ďalšiemu nároku uplatnenému predmetnou žalobou.
25. Žalobkyňa podala žalobu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a to v podobe určovacích nárokov podľa § 80 písm. c/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252380'&ucin- k-dni='30.12.9999'>. Súdna prax zaraďuje do tohto zákonného ustanovenia tiež návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006 <aspi://module='JUD'&link='JUD33779SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3 Cdo 36/2007) uviedol, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť). V už spomenutom rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 <aspi://module='JUD'&link='JUD33779SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavom výroku v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a v 2. rade ako vecne správny potvrdil.
27. Ďalej charakter a obsah odvolacích dôvodov nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu, pokiaľ tento zamietol tiež žalobu v časti nároku o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade. 28. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). 29. V konaní nebolo sporným, že predmetom nároku o určenie vlastníckeho práva, je nehnuteľnosť, ktorá je v príslušnom katastri vlastnícky zapísaná na žalovaných v 1. a v 2. rade. Preto žalovaný v 3. rade nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k tomuto nároku, ako súd správne uzavrel. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku v časti nároku o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade ako vecne správny vrátane výroku III. ako závislého výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
31. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní vo vzťahu k žalovanému v 3. rade úspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 3. rade
preto odvolací súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
32. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal opodstatnenosťou podaného odvolania, pokiaľ ide o zamietavý výrok v časti určenia vlastníckeho práva, a to vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 2. rade.
33. Odvolateľka založila podstatu svojich odvolacích námietok najmä na nevykonaní navrhnutých dôkazov, ktoré považovala za relevantné so záverom, že súd pochybí vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení dôkazného bremena. Pritom mala za to, že sa jedná o návrhy žalobkyne na vykonanie dôkazov: výsluch svedka B. C., výpis z banky ČSOB žalovaného v 3. rade ( v tej súvislosti návrh, aby takýto výpis predložil žalovaný v 3. rade) a návrh na predloženie súkromného znaleckého posudku.
34. Odvolateľka v tejto odvolacej námietke nespochybňuje, že doménou a úlohou súdu je rozhodnúť, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Odvolateľka vo svojom odvolaní nenamietala samotné zamietnutie konkrétnych návrhov na vykonanie dôkazov, ale namietala, že išlo o zamietnutie návrhov na vykonanie dôkazov, ktoré boli relevantnými pre predmetné konanie, na základe čoho potom záver súdu o tom, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno, je nesprávny. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto posúdiť, či tie návrhy, ktoré odvolateľka navrhla a boli zo strany súdu prvej inštancie zamietnuté, spadajú do kategórie relevantných dôkazných prostriedkov. Platí pritom, že pokiaľ všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo vo svojich dôsledkoch znamená aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR (viď nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 168/2019).
35. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019: V súlade s uvedenou judikatúrou ústavného súdu dovolací súd už v uznesení sp. zn. 4 Cdo 100/2018 poukázal na to, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne aj jeho protiústavnosť (5 Cdo 151/2019).
36. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka B. C. z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla, na preukázanie akých skutočností je potrebné tento dôkaz vykonať a súd nepovažoval tento dôkaz za nevyhnutný pre súdne konanie. Vo vzťahu k zamietnutému návrhu na vykonanie dôkazov vyžiadaním si výpisov z účtu žalovaného v 3. rade z ČSOB a.s. a vyžiadaním si správy z ČSOB a.s. súd dôvodil, že tieto dôkazy mali slúžiť na preukázanie výberu peňažných prostriedkov vo výške kúpnej ceny z účtu žalovaného v 3. rade v ČSOB, a.s., pričom súd nepovažoval tento dôkaz za nevyhnutný pre súdne konanie, nakoľko na preukázanie platnosti kúpnej zmluvy nemá vplyv, z akého účtu boli finančné prostriedky vybraté, ak kúpna cena bola uhradená v hotovosti, ale to, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny. Nakoniec súd zamietnutie návrhu na predloženie súkromného znaleckého posudku zdôvodnil tým, že tento dôkaz mohol byť žalobkyňou predložený už skôr, v súlade so zásadou hospodárnosti konania. K tomu tiež doplnil, že žalobkyňa mohla reálne predpokladať, že výsluch znalkyne nebude viesť k zmenám jej záverov uvedených v písomnom vyhotovení znaleckého posudku a bude len akýmsi doplnením, resp. objasnením skutočností,
ktoré neboli sporovým stranám v znaleckom posudku zrozumiteľné, pričom od podania znaleckého posudku ubehlo viac ako 3,5 roka, čo bol dostatočne dlhý časový priestor na to, aby žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok.
37. Na to, aby súd posúdil povahu navrhovaného dôkazu z hľadiska jeho významu a relevancie v občianskom súdnom konaní, je potrebné zaoberať sa tým, na preukázanie akej skutkovej okolnosti má navrhovaný dôkaz slúžiť. Následne posúdenie významu a relevancie navrhovaného dôkazu bude vždy závisieť od predmetu konania, a teda samotného nároku, ktorý sa uplatňuje žalobou a v neposlednom rade dôvodmi, o ktoré žalobca opiera opodstatnenosť svojho nároku a v tej súvislosti od posúdenia, koho ťaží dôkazné bremeno.
38. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala žalobou jednak určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX bytového domu na ulici C. Č.. XX G. R. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku prináležiaceho k tomuto bytu a v tejto súvislosti tiež určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila dňa 30.3.2011 s kupujúcim žalovaným v 3. rade a tiež neplatnosti kúpnej zmluvy následne uzatvorenej dňa 31.5.2011 medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade. Svoje tvrdené vlastnícke právo k predmetnému bytu odvodzovala od tvrdenia o absolútnej neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2011 (a v tej súvislosti následnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 31.5.2011) z dôvodu, že kúpnu zmluvu z 30.3.2011 nikdy nepodpísala.
39. V prejednávanom prípade išlo o tvrdený nedostatok formy právneho úkonu - kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, pretože v prejedávanom prípade písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 Obč. zák. v spojení s § 40 ods. 1 Obč. zák.). V konaní súčasne nebolo sporným, že kúpna zmluva zo dňa 30.3.2011 mala písomnú formu a že bola podpísaná tak zo strany predávajúcej, tak zo strany kupujúceho, pričom malo ísť o tvrdený prípad, že podpis na uvedenej zmluve nie je vlastnoručným podpisom predávajúcej (žalobkyne).
40. V prípade podpisu fyzickej osobe na právnom úkone, ktorý má písomnú podobu, sa vyžaduje osobný podpis toho, koho takýto právny úkon zaväzuje. Podľa § 40 ods. 3 OZ je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podpis na listine sa považuje za riadny (osobný), ak je vlastnoručný.
41. Na zodpovedanie otázky, či podpis na predmetnej kúpnej zmluve je vlastnoručným podpisom žalobkyne, je otázkou, ktorá si vyžaduje odborné vedomosti. Vyriešenie tejto odbornej otázky sa spravidla realizuje znaleckým posudkom, prípadne iným dôkazom odborne znalej osoby, ktorý dôkaz je v každom prípade odlišný od dôkazu výsluchom svedka. Dôkaz spočívajúci vo výsluchu svedka slúži spravidla na objasnenie určitých konkrétnych skutkových okolností, pretože svedok je osoba, ktorá vlastnými zmyslami niečo videla, niečo počula a podobne, a teda svedok ako dôkazný prostriedok, aj keby bol osobou znalou veci po odbornej stránke, k iným, než skutkovým okolnostiam sa vyjadrovať v zásade nemôže, resp. takéto jeho vyjadrenia by boli bez právnej relevancie.
42. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu výsluchom svedka p. B. C. podaním zo dňa 20.4.2018 a následne dňa 19.11.2019, pričom možno súhlasiť so súdom prvej inštancie o tom, že ani v jednom prípade nezdôvodnila, k čomu presne by mala slúžiť výpoveď tohto svedka, resp. k akým okolnostiam alebo tvrdeniam mal svedok vypovedať. Aj keď z podaného odvolania je tento konkrétny návrh doplnený o dôvody na jeho vykonanie súdom, žiaden z týchto dôvodov nevedie k záveru, že by navrhovaným svedkom mala byť ozrejmená alebo preukázaná taká okolnosť, ktorá bola pre meritórne posúdenie žalobného návrhu významná, či dokonca rozhodujúca. Žalobkyňa k navrhovanému svedkovi dôvodila, že svedok pán C. vystupoval ako dôležitá osoba, ktorá figurovala pri prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a ako kľúčová osoba obstarávajúca prevod vlastníckeho práva na žalovaného v 3. rade, ktorá ju pripravila o vlastnícke právo k nehnuteľnosti tým, že podvodným spôsobom ju dostal do situácie, kedy prišla uvedením do omylu o nehnuteľnosť a nebola jej vyplatená ani kúpna cena, pričom iba vypočutím tohto svedka bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný v 3. rade v priebehu konania a súčasne dôvodila, že v súvislosti s vypočutím navrhovaného svedka oboznámila súd so skutočnosťou, že navrhovaný svedok figuroval vo viacerých súdnych sporoch s obdobným skutkovým základom vrátane trestných konaní súvisiacich s trestným činom podvodu, ktoré nasvedčujú tomu, že nebola jediná, ktorým podvodným spôsobom svedok pripravil o nehnuteľnosť. V prejednávanom spore rozhodujúcim bolo posúdenie, či
podpis na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 je vlastnoručným podpisom žalobkyne, na posúdenie ktorej okolnosti sú potrebné odborné znalosti, preto z tohto pohľadu ani prípadná výpoveď svedka by nezmenila nič na záveroch predmetného znaleckého posudku. Naviac žalobkyňa nezaložila tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy na omyle, ktorý pri predmetnom právnom úkone podľa nej mal vyvolať navrhovaný svedok, navyše, keď príp. omyl nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len jej relatívnu neplatnosť, ktorá je založená na iných relevantných okolnostiach v porovnaní s tvrdenou absolútnou neplatnosťou právneho úkonu z dôvodu, že podpis na právnom úkone nie je vlastnoručným podpisom jedného z jeho aktérov (žaloba je založená výlučne na skutkových tvrdenia žalobkyne o tom, že podpis na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 nie je jej vlastnoručným podpisom, pričom žalobkyňa v konaní ani nepožiadala o zmenu tohto skutkového stavu).
43. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu - výpis z banky ČSOB žalovaného v 3. rade, súd prvej inštancie jeho zamietnutie zdôvodnil správnou argumentáciou, ktorú žalobkyňa nespochybnila ani svojim odôvodnením tohto navrhovaného dôkazu v predmetnom odvolaní. Otázka absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu tvrdenia, že žalobkyňa ako predávajúca písomnú kúpnu zmluvu nepodpísala, sa neposudzuje z hľadiska skúmania, či kúpna cena z uzatvorenej kúpnej zmluvy bola reálne vyplatená, ktorá mala byť dôvodom na vykonanie tohto návrhu (že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo). Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľky, že tento návrh na vykonanie dôkazu bol pre súdne konanie významný, pretože otázka týkajúca sa kúpnej ceny v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou a (ne)preukázanie jej vyplatenia je bez právnej relevancie pre posúdeniu, či kúpna zmluva je (ne)platným právnym úkonom z tvrdeného dôvodu, že pod predmetnú kúpnu zmluvu sa žalobkyňa nepodpísala.
44. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na vypracovanie súkromného znaleckého posudku, na rozdiel od posúdenia predchádzajúcich dôkazných prostriedkov, k otázke, či podpis na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 je vlastnoručným podpisom žalobkyne, súkromný znalecký posudok na posúdenie otázky, či podpis žalobkyne na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011 je jej vlastnoručným podpisom, je nepochybne relevantným dôkazným prostriedkom súvisiacim s unesením dôkazného bremena žalobkyne, pokiaľ ide posúdenie predbežnej otázky vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, teda v konečnom dôsledku, pokiaľ ide o posúdenie (ne)úspechu žalobkyne v tomto konaní.
45. Ako už uviedol odvolací súd, súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na predloženie súkromného znaleckého posudku zdôvodnil tým, že tento dôkaz mohol byť žalobkyňou predložený už skôr, v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Relevantným bolo preto posúdenie otázky včasnosti podania návrhu tohto dôkazného prostriedku. Včasnosť predkladania dôkazov alebo návrhov na ich vykonanie súvisí so sudcovskou a zákonnou koncentráciou sporového konania upravenou v § 153 (sudcovská koncentrácia konania) a v § 154 CSP (zákonná koncentrácia konania).
46. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
47. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
48. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že prejednávaná vec predstavuje konanie, ktoré začalo za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov, v priebehu ktorého vstúpil do platnosti zák. č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok, na základe čoho síce nastúpil princíp okamžitej aplikovateľnosti nových procesnoprávnych noriem, súčasne s konkrétnymi výnimkami, pokiaľ by nová právna úprava zhoršila postavenie strany.
49. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
50. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
51. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 veta druhá pritom vyplýva, že touto výnimkou je o.i. aplikácia ustanovenia § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania.
52. Podľa názoru odvolacieho súdu, vylúčenie aplikácie spomínaného § 153 CSP, ktoré je úpravou sudcovskej koncentrácie konania, znamená v prejednávanej veci ten následný záver, že súd bol oprávnený posudzovať včasnosť podaného návrhu na vykonanie dôkazu výlučne podľa § 154 CSP upravujúceho zákonnú koncentráciu konania, ktorá, na rozdiel od sudcovskej koncentrácie konania, spája možnosť, a teda aj včasnosť, uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (medzi ktoré spadajú tiež návrhy na vykonanie dôkazov podľa § 149 CSP), najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
53. Pokiaľ v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa podala návrh na predloženie súkromného znaleckého posudku najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, tak ako to vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 19.11.2019, teda v súlade s § 154 CSP, súčasne pokiaľ platí, že v prejednávanom prípade sa nepoužije ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania, pretože jeho použitie by bolo v neprospech žalobkyne, pretože vo vzťahu k navrhovanému dôkazu predloženia súkromného znaleckého posudku ide o relevantný dôkaz, ktorý súvisí s dôkaznou povinnosťou žalobkyne v tomto konaní, nevykonanie navrhovaného dôkazu predložením súkromného znaleckého posudku (na overenie pravosti podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2011) s odôvodnením, že mohol byť žalobkyňou predložený už skôr, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, predstavuje naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.
54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v ostatnom rozsahu napadnuté rozhodnutie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
55. Po zrušení a vrátení veci bude úlohou súdu opätovne rozhodnúť o návrhu žalobkyne na predloženie súkromného znaleckého posudku; následný postup súd zvolí v závislosti od povahy tohto rozhodnutia, pri ktorom bude viazaný názorom odvolacieho súdu o tom, že ide o síce relevantný dôkaz, ohľadne navrhnutia ktorého sa ale neuplatní sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 CSP, pretože by bola v neprospech žalobkyne (aplikujúc § 470 ods. 2 CSP), súčasne jeho nevykonanie možno prípadne odôvodniť jeho nadbytočnosťou (viď tretí argument pre nevyhovenie dôkazného návrhu zo strany súdu, tak ako bol vyjadrený napr. v spomínanom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019). Samotné posúdenie, či vo vzťahu k návrhu na predloženie súkromného znaleckého posudku ide o prípad nadbytočnosti dôkazu, bude práve úlohou súdu. Pri tomto posúdení sa súd zrejme nevyhne dôslednému vysporiadaniu sa s obranou žalobkyne založenou na tvrdenej nesprávnosti znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 23.3.2016 znalkyne N.. H. X.. V novom rozhodnutí je súd povinný rozhodnúť tiež o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a v 2. rade.
56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).