Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-3-2020.pdf
PDF · 116.77 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: S. W., Y.. XX.XX.XXXX, E. I., W. Č.. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, AK Poprad, Mnoheľova č. 17, proti žalovanému: L. W., Y.. XX.XX.XXXX, E. I., W. Č.. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom Poprad, 1. mája 216/7, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/55/2014-431 zo dňa 6.9.2019 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:
„I. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadajú:
nehnuteľnosti
- byt č. XX nachádzajúci sa na X.. poschodí bytového domu súp. č. XXX, orient. č. XX v I., ul. W. umiestnený na parcele parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s podielom 6195/313720 k celku, zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I.
- spoluvlastnícky podiel na parcele parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 224 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. s podielom 6195/313720 k celku
- spoluvlastnícky podiel na parcele parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 225 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. s podielom 6195/313720 k celku
- spoluvlastnícky podiel na parcele parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. s podielom 6195/313720 k celku to všetko v hodnote 44.000,- eur.
hnuteľné veci:
- peňažné prostriedky za predaj os. mot. vozidla zn. F. O. v hodnote 2.000,- eur
- kuchynská linka v hodnote 0,- eur,
- kuchynský stôl v hodnote 0,- eur,
- chodbový šatník v hodnote 0,- eur,
- gauč v hodnote 0,- eur,
- komoda v hodnote 30,- eur,
- skriňa v obývačke v hodnote 30,- eur,
- skriňová zostava v spálni v hodnote 0,- eur,
- manželská posteľ v hodnote 0,- eur,
- sporák v hodnote 0,- eur,
- chladnička Calex v hodnote 0,- eur
- televízor Samsung v hodnote 30,- eur,
- sada náradia, a to kufrík od akumulátorového vŕtacieho šroubovníka, rezačka zn. Einhell gobal, multielektrická píla Mannes Mann Werkzwege, multielektrická píla Meistercraft MMS 600E, vodováha 2m, kábel a rádio Panasonic to všetko v hodnote 100,- eur.
pasíva:
- záväzok zo spotrebiteľského úveru poskytnutého G., a.s. so zostatkom vo výške 5.566,40 eur
- záväzok z hypotekárneho úveru poskytnutého X., a.s. so zostatkom v sume 3.938,28 eur
- záväzok voči Q.. K. C. vo výške 5.023,24 eur
II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctve manželov pripadajú do vlastníctva žalovaného:
nehnuteľnosti
- byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, orient. č. XX v I., ul. W. umiestnený na parcele parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s podielom 6195/313720 k celku, zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I.
- spoluvlastnícky podiel na parcele parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 224 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. s podielom 6195/313720 k celku
- spoluvlastnícky podiel na parcele parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 225 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. s podielom 6195/313720 k celku
- spoluvlastnícky podiel na parcele parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. s podielom 6195/313720 k celku to všetko v hodnote 44.000,- eur.
hnuteľné veci:
- peňažné prostriedky za predaj os. mot. vozidla zn. F. O. v hodnote 2.000,- eur
- kuchynská linka v hodnote 0,- eur,
- kuchynský stôl v hodnote 0,- eur,
- chodbový šatník v hodnote 0,- eur,
- gauč v hodnote 0,- eur,
- komoda v hodnote 30,- eur,
- skriňa v obývačke v hodnote 30,- eur,
- skriňová zostava v spálni v hodnote 0,- eur,
- manželská posteľ v hodnote 0,- eur,
- sporák v hodnote 0,- eur,
- chladnička Calex v hodnote 0,- eur
- televízor Samsung v hodnote 30,- eur,
- sada náradia, a to kufrík od akumulátorového vŕtacieho šroubovníka, rezačka zn. Einhell gobal, multielektrická píla Mannes Mann Werkzwege, multielektrická píla Meistercraft MMS 600E, vodováha 2m, kábel a rádio Panasonic to všetko v hodnote 100,- eur.
III. Žalobkyňa s a z a v ä z u j e uhradiť zostatok úveru poskytnutého G., a.s. so zostatkom vo výške 5.566,40 eur a záväzok z hypotekárneho úveru poskytnutého X., a.s. so zostatkom v sume 3.938,28 eur a tiež zostatok pôžičky voči Q.. K. C. vo výške 5.023,24 eur.
IV. Žalobca je povinný uhradiť žalobkyni z titulu vyrovnacieho podielu sumu 30.358,96 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok v sume 692,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok v sume 692,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Slovenskej republike súd priznáva právo na náhradu trov štátu voči stranám sporu v rozsahu 100%, ktoré sú povinné nahradiť spoločne a nerozdielne.
VIII. Súd náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .“
2. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzal aj z ust. § 132 ods. 1, § 187 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmet BSM s výnimkou klavíra zn. D., sady hrncov L. a stola v obývačke nebol sporný. Uvedené predmety podľa žalovaného do BSM nepatria, pričom svedkyňa E. tieto tvrdenia žalobcu dosvedčila. Čo sa týka klavíra či zariadenia detskej izby, súd má za to, že sa jedná o veci kúpené deťom, ktoré ich používajú pre svoje osobné potreby, a preto do BSM nepatria. Rovnako tak do BSM nepatrí chata - víkendový dom v obci N., ktorý majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve. Z toho dôvodu súd uvedené hnuteľné veci a nehnuteľnosť do BSM nezahrnul. Vo vzťahu k bytu č. XX súd prihliadol na posledný návrh žalobkyne, ktorá súhlasila s tým, že byt pripadne do výlučného vlastníctva žalovaného, a že žalobkyni bude vyplatený zodpovedajúci vyrovnací podiel. Čo sa týka úveru poskytnutého X., a.s., v tomto smere žiadna zo strán existenciu úveru nerozporovala, rovnako ako žalovaný nerozporoval, že úver spláca žalobkyňa. Uvedené tvrdenia žalobkyne tak mal súd za nesporné. V prípade úveru vo G., a.s., žalovaný tvrdil, že o tomto nemá vedomosť, avšak v predloženej zmluve je uvedený a podpísaný ako spolužiadateľ, preto súd jeho tvrdeniam neuveril a zostatok úveru zahrnul do pasív BSM. Ani v tomto prípade nebolo sporným, že úver spláca žalobkyňa. Čo sa týka pôžičky od Q.. C., svedok písomným aj verbálnym prejavom podrobne popísal vznik a existenciu záväzku, doložil tiež relevantné výpisy z účtov, preto mal súd uvedený záväzok za riadne preukázaný a zahrnul ho taktiež do pasív BSM, nakoľko zo strany žalovaného neboli v konaní produkované dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobkyne a svedka spochybnili. Zvyšok naďalej existujúcich záväzkov vyplývajúcich z úverových zmlúv sa zaviazala uhradiť žalobkyňa, a ani v tomto prípade žalovaný nenamietal s vedomím, že žalobkyni uvedeným vyporiadaním vzniká nárok na vyrovnací podiel. Tento vyrovnací podiel predstavuje polovicu hodnoty aktív (46.190 : 2) a tiež hodnotu polovice pasív, na ktorých úhradu sa zaviazala žalobkyňa. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
4. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 253 a § 470 ods. 2 CSP a o náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. S prihliadnutím na výsledok sporu a záujem oboch strán na jeho výsledku žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal voči všetkým výrokom predmetného rozsudku z dôvodov uvádzaných v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, a teda, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe toho vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, že byt č. XX patrí do BSM účastníkov konania. Poukázal na skutočnosť, že jeho matka K. E. previedla svoje členské práva v bytovom družstve žalovanému dňa 1.4.1993, teda pred dňom uzavretia manželstva. Z nájomnej zmluvy predloženej žalovaným je zrejmé, že OS BD I. dňom 1.4.1993 prenechal členovi družstva, teda žalovanému, byt č. XX do užívania, pričom v nájomnej zmluve nie je žiadna zmienka o žalobkyni a nájomnú zmluvu dňa 6.5.1993 podpisoval výlučne žalovaný. Mal za to, že týmto dôkazom jednoznačne preukázal, že nadobudol členstvo a nájom družstevného bytu ešte pred uzavretím manželstva, a to aj napriek tomu, že samotná nájomná zmluva bola podpísaná po uzavretí manželstva. Uzavretím manželstva strán sporu dňa 24.4.1993 vzniklo manželom len právo spoločného nájmu družstevného bytu, nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/291/2006. Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd vyhodnotil skutočnosť, že žalobkyňa je členkou družstva len na základe tvrdenia OS BD I., ktoré však opakovane poskytlo rozporné stanovisko o tom, či žalobkyňa
ku dňu 1.4.1993, resp. ku dňu 1.12.1997 bola alebo nebola členkou bytového družstva. Žalovaný požadoval, aby prvoinštančný súd sa daným rozporom zaoberal a požadoval od OS BD I. aj písomný dôkaz, čo však súd nevykonal. Súd prvej inštancie na jednej strane považoval stanovisko OS BD I. za jednoznačné a rozhodujúce, potom na druhej strane mal za rozhodujúce a jednoznačné považovať aj tvrdenie matky žalovaného, svedkyne K. E., ktorá prevádzala členské práva iba na žalovaného (svojho syna), a teda mala vedomosť o tom, či žalobkyňa bola členkou družstva aj pred uzavretím manželstva, a to ku dňu prevodu členských práv. Prvoinštančný súd na jednej strane rozhodol, že rodinný dom súp.č. XX, k.ú. N., nepatrí do BSM, nakoľko bol darovaný žalovanému aj žalobkyni každému v podiele 1/4 manželmi I. a N.. N. W., ale na druhej strane súd prvej inštancie pojal do BSM byt č. XX (ktorého členské práva patrili matke žalovaného a ktoré matka žalovaného v roku 1993 previedla na žalovaného). Žalovaný zastával názor, že vzhľadom na podobnosť týchto dvoch režimov mal súd prvej inštancie postupovať na základe skutkového stavu rovnako, resp. podobne. Žalovaný nesúhlasil ani s výrokom III., ktorým sa žalobkyňa zaviazala uhradiť aj zostatok pôžičky voči Q.. K. C. vo výške 5.023,24 eur. S týmto výrokom sa žalovaný nestotožnil, nakoľko si nie je vedomý pôžičky uvádzanej zo strany žalobkyne a Q.. K. C.. Išlo o peňažné prostriedky požičiavané výlučne žalobkyňou, ktoré boli uhrádzané iba na osobný účet žalobkyne, ku ktorému žalovaný nemal prístup a nemohol a nemal vedomosť o daných pôžičkách, nakoľko ho žalobkyňa o nich neinformovala. Ak súd prvej inštancie trval na tom, že byt č. XX patrí do BSM, mal prihliadať na byt č. XX ako na vnos zo strany žalovaného do manželstva. Za tzv. vnos jedného z manželov do BSM, to je to, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok a čo má právo požadovať, aby mu bolo zo spoločného majetku uhradené, treba považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zaobstaranie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale aj hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá na rovnaký účet. Žalovaný sa nestotožňuje s výrokom súdu o uhradení vyrovnávacieho podielu v súdom stanovenej výške. Spôsob vyporiadania použitý súdom ohľadom členského podielu v bytovom družstve je nespravodlivý a ústavne neudržateľný. Zároveň z napádaného rozhodnutia nie je žalovanému zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s cenami (hodnotami) za jednotlivé hnuteľné veci, ktoré pojal do rozsudku, nakoľko obaja účastníci uvádzali odlišné ceny týchto vecí a ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa zrušila sporenie dcéry V. a peňažné prostriedky neboli prevedené na účet dcéry V., ale na iný, žalobkyňou označený, účet, pričom výšku zrušeného stavebného sporenia súd prvej inštancie neuviedol. Nakoľko sa súd prvej inštancie nezaoberal dôsledne vecnými a právnymi argumentmi žalovaného, nedal žalovanému odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec význam, neuvádza dostatočné dôvody, na ktorých sa zakladá a mal za to, že rozhodnutie je nepresvedčivé a rozsudok súdu nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola sústredená na tvrdenia o nevykonaní navrhnutých dôkazov, o nesprávnom zistení skutkového stavu veci a o nesprávnom právnom posúdení.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
11. Dôkaz vyhodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; starostlivo pritom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s kým a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie NS SR zo 14.4.2011, sp.zn. 3Cdo/204/2009).
12. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 OSP (§ 191 ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli, ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 OSP (porovnaj rozsudok NS ČR vo veci 21Cdo/65/2000).
13. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porovnaj rozsudok NS SR 6MCdo/1/2010).
14. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Výhrady žalovaného k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku sú čiastočne dôvodné, avšak nie do takej miery, aby to malo vplyv na vecnú správnosť a spravodlivosť výroku rozsudku, a to predovšetkým v súvislosti s tvrdením odvolateľa, že súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo stavebné sporenie vedené na dcéru účastníkov do BSM účastníkov nepoňal. Odvolací súd však vychádzal z toho, že ak v rozsudku prvoinštančného súdu nebolo uvedené, že stavebné sporenie do BSM patrí, ide len o potvrdenie tej skutočnosti, že stavebné sporenie do BSM nepatrí. Súd prvej inštancie síce neuviedol, prečo stavebné sporenie nepatrí do BSM, ale pre odvolací súd to znamená, že súd prvej inštancie toto stavebné sporenie nepoňal do BSM. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal aj k tejto skutočnosti dokazovanie, bližšie neozrejmil dôvody, pre ktoré stavebné sporenie do BSM nepoňal. Uvedené stavebné sporenie mali obe maloleté deti založené ešte počas manželstva žalobkyne a žalovaného a počas ich manželstva boli finančné prostriedky zo stavebného sporenia syna účastníkov prevedené na medzitým plnoletú dcéru účastníkov. Následne bolo stavebné sporenie dcéry účastníkov zrušené, a to všetko počas trvania manželstva strán sporu. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že nasporená suma v stavebnom sporení už nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale už len plnoletá dcéra bola oprávnená s touto sumou disponovať (navyše žalovaný ani nenamietal prípadnú relatívnu neplatnosť prevodu finančných prostriedkov zo stavebného sporenia syna účastníkov na ich dcéru).
16. Odvolací súd prisvedčuje tvrdeniu odvolateľa, že súd prvej inštancie neuvádza konkrétne, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa zrušila sporenie dcéry V. a peňažné prostriedky boli
prevedené na žalobkyňou označený účet bez uvedenia konkrétnej výšky zrušeného stavebného sporenia. Ako už bolo uvedené vyššie, oodvolací súd má za to, že nakoľko súd prvej inštancie stavebné sporenie bližšie neuvádza, do masy BSM toto stavebné sporenie nepoňal. Dcéra účastníkov V., nar. X.X.XXXX, po prevode finančných prostriedkov zo stavebného sporenia svojho maloletého brata zo dňa 5.12.2012 vypovedala zmluvu o stavebnom sporení výpoveďou zo dňa 03.06.2013 (teda všetko ešte pred podaním žaloby o vyporiadanie BSM na súd). Na č.l. 79 spisu sa nachádza fotokópia žiadosti o delenie a prevod zmluvy o stavebnom sporení zo stavebného sporiteľa mal. L. W., nar. XX.XX.XXXX, na V. W., nar. X.X.XXXX. Uvedená žiadosť je datovaná dňom 5.12.2012. Následne na č.l. 80 spisu sa nachádza výpoveď zmluvy o stavebnom sporení stavebným sporiteľom V. W. zo dňa 3.6.2013, v ktorej je uvedené, že z nasporenej sumy 2.000 eur V. W. požiadala o vykonanie bezhotovostného prevodu na tam uvedené číslo účtu a zostatok nasporenej sumy na ďalšie číslo účtu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že tento vykonal aj dopyt ohľadne tohto stavebného sporenia, kde X. bolo súdu na č.l. 93 oznámené, že zmluva o stavebnom sporení stavebného sporiteľa V. W. mala zostatok na účte k zmluve č. XXXXXXXXX ku dňu 21.11.2013 vo výške 898,10 eur, z toho štátna prémia 89,02 eur. Zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXXXX, stavebný sporiteľ V. W., mala ku dňu 21.11.2013 zostatok na účte k zmluve vo výške 2.260 eur, z toho štátna prémia vo výške 0 eur. Uvedené stavebné sporenie teda nemôže patriť do BSM, nakoľko stavebným sporiteľom bola plnoletá dcéra účastníkov V. W., ktorá uvedenú zmluvu vypovedala.
17. Ostatné námietky odvolateľa neobstoja, a to ani ohľadne družstevného bytu č. XX, pretože hoci by aj žalobkyňa nebola členkou bytového družstva (to ale nebolo preukázané), dôležitá je ale skutočnosť, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo už počas trvania manželstva a predovšetkým k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetný byt došlo počas trvania manželstva účastníkov.
18. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného, že uzavretím manželstva dňa 24.4.1993 vzniklo manželom len právo spoločného nájmu družstevného bytu, nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným, nakoľko nájomnú zmluvu podpisoval dňa 6.5.1993 výlučne žalovaný, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na bod 23 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie („zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 1.12.1997 súd zistil, že OS BD I., byt č. XX odpredalo stranám sporu za sumu 484,20 Sk.“). Z uvedeného je zrejmé, že predmetný byt bol odkúpený počas trvania manželstva oboma manželmi. Vychádzajúc z údajov katastra na LV č. XXXX pre k.ú. I., ako aj na LV č. XXXX pre k.ú. I., byt č. XX a rovnako aj spoluvlastnícke podiely na parcelách - zastavaných plochách a nádvoriach, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalovaný opak nepreukázal, pričom prípadné členstvo v bytovom družstve a nájom bytu sú v takomto prípade bez právneho významu a zmluvu o prevode bytu nie je možné považovať za neplatnú. Uvedené námietky odvolateľa preto odvolací súd posúdil ako nedôvodné. Ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR citované odvolateľom, resp. rozsudok KS v PO 21Co/77/2017 nie sú pre daný prípad použiteľné. Rovnako aj dôkaz, ktorého vykonania sa domáhal žalovaný výsluchom svedka z OS BD I., resp. zabezpečenie písomného dôkazu odvolací súd považoval za nepodstatný s poukazom na skôr uvedené odkúpenie sporného bytu oboma manželmi počas trvania manželstva.
19. Taktiež nemôžu obstáť a odvolací súd ako nepodstatné posúdil polemiky žalovaného ohľadne porovnávania stanoviska OS BD s tvrdením svedkyne K. E., matky žalovaného.
20. Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj námietku odvolateľa o tom, že prvoinštančný súd mal na byt č. XX prihliadať ako na vnos zo strany žalovaného do manželstva, a to vzhľadom na vyššie odvolacím súdom uvádzané skutočnosti.
21. Neobstojí ani polemika žalovaného v súvislosti s porovnávaním a hodnotením, podľa jeho názoru podobných režimov, že ak rodinný dom, súp.č. XX, k.ú. N., nepatrí do BSM (pretože už súd prvej inštancie správne konštatoval, že túto nehnuteľnosť strany sporu nadobudli do podielového spoluvlastníctva) so skutočnosťou, prečo súd prvej inštancie do BSM pojal byt č. XX (viď vyššie uvedené odôvodnenie).
22. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného ohľadne pôžičky s Q.. K. C. (bratom žalobkyne, ktorú žalovaný spochybňoval), odvolací súd poukazuje na stanovisko samotného žalovaného v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 20.3.2015 (č.l. 71 spisu), kde žalovaný potvrdil, že so žalobkyňou mali úver v X., ktorý bol poskytnutý na dostavanie chaty a rovnako potvrdil pôžičku vo G., ktorá bola použitá na domácnosť. Pokiaľ ide o pôžičku od Q.. K. C., odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje
na písomné vyjadrenie Q.. K. C., I.. zo dňa 22.4.2015 (č.l. 97 a nasl. spisu), ako aj na jeho svedeckú výpoveď zo dňa 15.6.2015 (č.l. 171 a nasl. spisu), kde bolo uzavretie pôžičky, jej postupné splácanie a nesplatený zostatok podrobne svedkom popísané.
23. Aj pokiaľ ide o namietanú cenu hnuteľných vecí, táto bola súdom stanovená veľmi nízko, avšak podstatná je skutočnosť, že žalovaný s touto cenou súhlasil tak, ako ju navrhovala žalobkyňa v prípade, ak mu budú uvedené veci prikázané do výlučného vlastníctva, čo sa aj výrokom napadnutého rozsudku stalo, a teda nízka cena týchto hnuteľných vecí je vlastne v prospech odvolateľa, a preto ani táto odvolacia námietka neobstojí.
24. Ohľadne tvrdenia žalovaného, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s cenami za jednotlivé hnuteľné veci, odvolací súd opätovne poukazuje na výpoveď žalovaného na pojednávaní (č.l. 71 spisu), kde žalovaný s jednotlivými hnuteľnými vecami a ich cenou súhlasil. Nakoľko iné ceny neuvádzal a zároveň nízka cena uvedených hnuteľných vecí je na prospech samotného odvolateľa, odvolací súd tieto námietky žalovaného nezohľadnil. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za dôležité písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 4.6.2015 (č.l. 168 spisu), v ktorom samotný žalovaný uvádza, že nie je pravdou, že by hnuteľné veci nemali žiadnu hodnotu, resp. len hodnotu minimálnu, avšak pokiaľ sa so žalobkyňou nedohodne na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí, buď sa bude domáhať ohodnotenia veci znalcom alebo „som ochotný všetky veci prevziať za protihodnotu akú uvádza navrhovateľka, že je to zostatková hodnota týchto vecí.“ V tomto podaní zároveň samotný žalovaný uvádza, že nakoľko bolo potrebné za objednané okná pre objekt N. urýchlene zaplatiť, bol brat žalobkyne požiadaný o pôžičku. Po tom, ako účastníci získali úver, osobne bol v E. a zariadil prevod z účtu na účet Q.. C.. Obdobne sa žalovaný vyjadril aj vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.1.2016 (č.l. 196 a nasl. spisu), kde uviedol „ak však navrhovateľka trvá na údajnej hodnote, som ochotný tieto veci prevziať za navrhovateľkou uvádzanou hodnotou.“
25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania.
26. Nakoľko všetky odvolacie námietky odvolateľa boli odvolacím súdom posúdené ako nedôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).