Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/291/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej

v právnej veci navrhovateľky R., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. E., advokátkou so sídlom

v S., proti odporcovi A., s.r.o., so sídlom v T., IČO: X., zastúpeným Mgr. T., advokátom

a konateľom spoločnosti V. s.r.o., so sídlom v T., o vylúčenie veci z exekúcie, vedenej na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 12. júna 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 12. júna 2006, sp. zn. z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 10.814,- Sk trov dovolacieho konania

k rukám JUDr. E., advokátky so sídlom v S., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 14. februára 2005, č.k. -63 zamietol

žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala vylúčenia veci z exekučného konania č. Ex 7/04,

vedeného pred súdnym exekútorom Bc. V., a to bytu č. X., na X.. poschodí, vchod č. X.

nachádzajúci sa v bytovom dome na V., s.č. X. na parc. č. X. a X. s podielom na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 7284/152076, zapísanej v k.ú. S. na LV

č. X.. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť advokátovi Mgr. T. 53.958,- Sk a doplatiť na

účet prvostupňového súdu titulom súdneho poplatku 2.500,- Sk, všetko do 3 dní. Rozhodol

tak po zistení, že vyhlásenie a dohoda o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku uzatvorená pred

uzavretím manželstva dňa X.. októbra 2002 medzi navrhovateľkou a I. vo forme notárskej

zápisnice, predmetom ktorej bol aj byt, nájomníčkou ktorého bola navrhovateľka na základe

nájomnej zmluvy zo dňa 1. apríla 1996, v ktorej sa účastníci dohodli, že finančné prostriedky

na odkúpenie predmetného bytu nebudú pochádzať zo spoločného bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), tento nebude súčasťou BSM po uzavretí

manželstva a byt odkúpi navrhovateľka v celosti, sa nestala účinná, pretože nebola vložená do

katastra nehnuteľností. Z dôvodu neúčinnosti notárskej zápisnice, nemohlo dôjsť ani

k platnému uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Vzhľadom k tomu, že

navrhovateľka bola nájomníčkou predmetného bytu a členkou družstva ešte pred uzatvorením

manželstva, v zmysle § 703 ods. 2 O.z. vzniklo so spoločným nájmom bytu manželov aj ich

spoločné členstvo v družstve. Predmetný byt je v spoločnom nájme manželov, nemôže byť

preto predmetom vlastníctva navrhovateľky, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa návrh

podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

§ 142 ods. l O.s.p vzhľadom na úspech odporcu v konaní. Rozhodnutie o povinnosti

navrhovateľky doplatiť súdny poplatok za žalobu odôvodnil

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 12. júna 2006, sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že byt č. X. s príslušenstvom,

na X.. poschodí bytového domu súpisného čísla X., na parcele č. X. a X., vedený na

Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta, na LV č. X., vrátane 7284/152076-in

podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v katastrálnom

území S. z exekúcie vykonávanej exekútorkou Bc. V., Exekútorský úrad T., na základe

poverenia Okresného súdu Galanta na vykonanie exekúcie zo dňa 5. marca 2004 pod číslom

5202 013128, č.k. -5. vylúčil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 124.800,- Sk k rukám jej právnej zástupkyne

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,

že uzavretím manželstva navrhovateľky s povinným I. došlo k vzniku spoločného nájmu

manželov k predmetnému bytu, nevzniklo však aj spoločné členstvo manželov v družstve, ale

členkou družstva zostala len navrhovateľka, ktorá sa stala nájomníčkou predmetného bytu

a súčasne členkou družstva ešte pred uzavretím manželstva. Nesúhlasil ani so záverom súdu

prvého stupňa o platnosti a neúčinnosti dohody o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku

uzavretej medzi navrhovateľkou a I. pred uzavretím manželstva. Dohody v zmysle § 143a

O.z. môžu byť uzavreté iba medzi manželmi, preto uvedenú dohodu považoval pre rozpor so

zákonom za absolútne neplatnú. Pokiaľ ide o dohodu o prevode vlastníctva k predmetnému

bytu uzatvorenú dňa 3. októbra 2003 medzi Stavebným bytovým družstvom S.

a navrhovateľkou, odvolací súd dospel k záveru, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva

bytu sa stala navrhovateľka výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a má k bytu právo, ktoré

nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa názoru odvolacieho súdu

prevod vlastníctva družstevného bytu je podľa podľa svojej povahy

formou vyporiadania medzi družstvom a jeho členom. Preto nie je rozhodujúce, kto je

nájomcom bytu, ale kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle tohto

zákona možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom osobitnú

úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. V prípade, ak by došlo k prevodu

družstevného bytu len na jedného z manželov, t.j. konkrétne na manžela člena družstva

s povinnosťou doplatiť jednorazovú peňažnú čiastku zodpovedajúcu nesplatenému

investičnému úveru a pokiaľ by táto čiastka bola poskytnutá z BSM, ani táto skutočnosť nič

nemení na vyššie uvedenom závere. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. l

a 2 v spojení s ods. l vzhľadom na úspech navrhovateľky v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odporca dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil § 238

ods. l a jeho dôvodnosť Za správny považuje názor

krajského súdu o neplatnosti dohody o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku uzavretej formou

notárskej zápisnice pred uzavretím manželstva dňa 22. októbra 2002, ktorou mal byť zúžený

zákonom určený rozsah BSM. Pokiaľ ide o byt nadobudnutý navrhovateľkou na základe

zmluvy o prevode vlastníctva, ktorú uzavrela s družstvom, zastával názor, že byt nadobudnutý

za trvania manželstva patrí do BSM, keďže nadobudnutie tejto veci nie je z BSM zákonom

vylúčené. Do výlučného vlastníctva by mohol byt nadobudnúť niektorý z manželov, iba ak by

to pripúšťala zákonná výnimka zo zásady nadobúdania spoločného majetku manželov (§ 143

O.z.), resp. ak by si manželia dohodou zúžili zákonom určený rozsah BSM (§ 143a O.z.).

Ďalej poukázal na skutočnosť, že sa v žiadnom ustanovení nezaoberá

problematikou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, definuje iba osobu, ktorá

má nárok na prevod vlastníctva bytu. Z uvedeného je zrejmé, že byt získaný prevodom

vlastníctva družstevného bytu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

netvorí výnimku zo zásady nadobúdania spoločného majetku manželov a keďže nedošlo

k zúženiu zákonom určeného rozsahu BSM dohodou (§ 143a O.z.), predmetný byt patrí do

BSM. Rozsah majetku patriaceho do BSM zákon definuje jednoznačne a striktne a tento

rozsah nemožno meniť žiadnym (rozširujúcim alebo zužujúcim) výkladom zákona. Zákonný

okruh nadobúdateľov majetku je vyjadrený v § 143 O.z. pojmom „niektorý z manželov“,

a preto postačuje, aby vec nadobudol iba jeden z manželov a v prípade, ak nadobudnutie tejto

veci nie je z BSM zákonom vylúčené platí, že vec patrí do BSM. Keďže tento osobitný

predpis neupravuje rozsah BSM odlišne od predpisu všeobecného, názor odvolacieho súdu

nie je správny. V tomto smere poukázal na právny názor vyslovený v R 42/1972, podľa

ktorého predmetom BSM môže byť aj byt získaný manželmi alebo jedným z nich za trvania

manželstva podľa o osobnom vlastníctve k bytom. Z uvedených dôvodov

žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odporcu zamietnuť.

Rozsudok krajského súdu je vecne správny, dovolací dôvod podľa

neobstojí. Zastávala názor zhodný s názorom krajského súdu, že predmetný byt nepatrí do

BSM, keďže ide o vec tvoriacu jej samostatný majetok. upravuje

spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, nezaoberá sa

problematikou BSM. Ako výlučná členka družstva jediná spĺňala zákonnú dikciu § 28 tohto

zákona pre prevod vlastníctva bytu a po uplatnení svojho nároku predmetný byt nadobudla na

základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu do svojho osobného vlastníctva. Napriek

neplatnosti vyhlásenia a dohody o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku podpísanej s I. pred

uzavretím manželstva, z jej konania a prejavu vôle je zrejmý jej úmysel nadobudnúť

predmetný byt do osobného vlastníctva na základe zákonného nároku. Preto je správny záver

krajského súdu, že na základe uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa stala výlučnou

vlastníčkou predmetného bytu; k bytu má teda právo, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. l

Exekučného poriadku). Zároveň žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania, ktoré

vyčíslila za dva úkony sumou 21.628,- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie nie je dôvodné.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú uvedené v , že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v

, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu možno preskúmať len z dôvodov uvedených

v dovolaní a žiadna vada konania v zmysle ( ), ale ani

žiadna tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) nebola zistená, preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok len z hľadiska

správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom ( ). Dospel

k záveru, že obsah dovolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Nesprávnym právnym posúdením veci (či určitej právnej otázky) v zmysle

dovolacieho dôvodu podľa , je také posúdenie, pri ktorom

odvolací súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne

použitý právny predpis nesprávne vyložil alebo nesprávne aplikoval. V danej veci dovolací

súd v rozhodnutí odvolacieho súdu také pochybenie nezistil.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil dôvody,

z ktorých mal zato, že predmetný byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

a preto je vylúčený z exekúcie v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vedenej proti

manželovi navrhovateľky. V danej veci dovolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

spochybňovali správnosť rozsudku odvolacieho súdu a s jeho dôvodmi sa stotožňuje.

Podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže

tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 704 ods. 1 O.z. ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím

manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. To isté

platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie

zmluvy o nájme družstevného bytu (ods. 2).

Pre správne posúdenie opodstatnenosti žaloby, ktorou sa navrhovateľka domáhala

vylúčenia označenej nehnuteľnosti z exekúcie vedenej proti manželovi v zmysle § 55 ods. 1

Exekučného poriadku, bolo potrebné riešiť otázku, či nadobudnutie bytu (spolu so súvisiacim

podielom na dome a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu) postupom

podľa , manželom, ktorý je výlučným členom bytového

družstva má za následok vznik jeho výlučného vlastníckeho práva k predmetu prevodu, alebo

či dôjde k založeniu spoluvlastníckeho práva oboch manželov v zmysle § 143 O.z. Podľa

názoru odvolacieho súdu sporná nehnuteľnosť je výlučným vlastníctvom navrhovateľky;

dovolací súd sa v týmto názorom stotožňuje.

V posudzovanom prípade bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že navrhovateľka

bola nájomníčkou bytu č. X. na X.. poschodí bytového domu súpisného čísla X., orientačného

čísla X. na V. na základe nájomnej zmluvy z 1. apríla 1996. Dňa 23. novembra 2002 uzavrela

manželstvo s I.. V zmysle citovaného § 704 ods. 2 O.z. uzavretím manželstva zo zákona

vznikol manželom spoločný nájom tohto družstevného bytu, k vzniku spoločného členstva

však nedošlo, výlučnou členkou družstva naďalej zostala len navrhovateľka. Za trvania

manželstva navrhovateľka uzavrela s bytovým družstvom zmluvu o prevode vlastníctva

predmetného bytu, vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený správou

katastra Galanta dňa 9. decembra 2003. Na zakúpenie tohto bytu boli použité výlučne

finančné prostriedky navrhovateľky. Na základe návrhu odporcu na vykonanie exekúcie z 28.

januára 2004 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd poveril exekútorku

Bc. V. vykonaním exekúcie v prospech odporcu proti manželovi navrhovateľky - povinnému

I. na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Galanta z 9. decembra 2003, sp. zn.

na vymoženie 344.805,- Sk s príslušenstvom. Upovedomenie o začatí

exekúcie predajom nehnuteľnosti, konkrétne predmetného bytu a podielu na spoločných

častiach a zariadeniach domu bolo vydané 8. marca 2004.

Podľa § 143 O.z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť

predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,

s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy

slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných

v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo

vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu

nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zákon

č. 182/1003 Z.z.“) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do

vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového

družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod

vlastníctva podľa osobitného predpisu ( ).

Podľa názoru dovolacieho súdu je ustanovenie

treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za

trvania manželstva obsiahnutej v § 143 O.z. Uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne

zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť

tejto zvláštnej úpravy nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa ktorého by

v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Nedošlo preto k pochybeniu zo strany bytového družstva, keď sporný byt previedlo do

vlastníctva navrhovateľky, ktorá bola výlučnou členkou družstva.

K správnemu odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd dodáva, že

družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového

družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel, ktorý môže byť predmetom prevodu alebo

dedenia, tento má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena sa stanoví ako cena všeobecná, t.j.

cena, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti

k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne, pričom obvykle sa táto

trhová hodnota zisťuje porovnaním s už realizovanými prevodmi členských podielov

(podobných bytov) v danom čase a mieste (R 40/2002). Ak je členom bytového družstva iba

jeden z manželov, v prípade zániku manželstva členský podiel pripadá zo zákona tomuto

manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho,

kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme

družstevného bytu pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu,

tak možno považovať za jeho majetok. Ak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom

družstve, potom byt, ktorý nadobudol do vlastníctva podľa ten

z manželov, ktorý sa stal členom družstva, nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

V danom prípade navrhovateľka nadobudla členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím

manželstva. Uzavretím manželstva vzniklo manželom právo spoločného nájmu družstevného

bytu (§ 704 ods. 2 O.z.), nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa

nestal spoločným. Pretože členkou družstva bola len navrhovateľka, ktorá bola ako člen

výlučne oprávnená vyzvať družstvo k prevodu bytu do vlastníctva, previedlo družstvo byt do

jej výlučného vlastníctva v súlade s

So zreteľom na špecifický charakter práva spoločného nájmu podľa § 704 ods. 2 O.z.,

pokiaľ člen družstva, ktorý je nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred

uzavretím manželstva, pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva

člena družstva, nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú

spoločnými nájomcami bytu) ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov,

ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok

patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade

nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania

manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného

vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.

Vzhľadom na uvedené nemožno preto prisvedčiť správnosti názoru dovolateľa, že

predmetný byt nadobudnutý navrhovateľkou za trvania manželstva, patrí do BSM. Výklad,

podľa ktorého bola bytová jednotka prevedená do BSM, by znamenal bezdôvodné

zvýhodnenie druhého z manželov, ktorý členom družstva nebol. Dovolací súd záver

odvolacieho súdu, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, a má teda

k tomuto bytu právo, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku), považuje

za správny.

So zreteľom na uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolateľom uplatnené námietky,

z ktorých vyvodzoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ) nie sú opodstatnené. Keďže v konaní neboli

zistené vady uvedené v § 237 O.sp. a ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporcu podľa zamietol.

Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania, navrhovateľka má v zmysle § 243b

ods. 4, a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Navrhovateľka podala návrh na uloženie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania (§ 243b

ods. 4 v spojení s ). Dovolací súd jej priznal náhradu trov, ktorá

spočíva v odmene advokátky za právnu službu, ktorú poskytla navrhovateľke vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu odporcu ( a vyhl. č. ,

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 10.650,- Sk, čo s náhradou výdavkov

za mieste telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového

základu vo výške 164,- Sk (§ 1 ods. 3, § 16 ods. 3 vyhlášky), predstavuje spolu 10.814,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: