Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa H. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. C. Č.. XXX, XXX XX R. C., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: H.. B. E., J.., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. Č.. XXX, XXX XX R. C., zastúpená JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, a otca: H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. L.Š. XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletá H. H., X.. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca H. H., X.. XX.XX.XXXX.

II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať ako zákonní zástupcovia a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Matka B. E., X.. XX.XX.XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej H. H. sumou 90,- Eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej.

IV. Súd u p r a v u j e styk matky B. E. s maloletou H. H. tak, že matka je o p r á v n e n á sa s maloletou stretávať

- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že každý druhý párny týždeň bude miestom odovzdania a prevzatia maloletej bydlisko matky maloletej, kam otec maloletú dopraví, inak je matka oprávnená v stanovenom čase prevziať maloletú v mieste bydliska otca a v stanovenom čase ju odovzdá v mieste bydliska otca,

- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 13:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 13:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 19:00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 17:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod.,

- každý párny rok počas jarných školských prázdnin od 17:00 hod. dňa, ktorý kalendárne predchádza začiatku jarných prázdnin, do posledného dňa týchto prázdnin do 19:00 hod.,

- počas letných školských prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod. s tým, že v uvedených prípadoch je matka oprávnená maloletú v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska otca a po ukončení styku matka maloletú odovzdá v stanovenom čase v mieste bydliska otca.

V. Otec H. H. je p o v i n n ý maloletú na styk riadne a včas pripraviť a v určenom čase umožniť matke styk s dieťaťom.

VI. Súd u k l a d á rodičom maloletej výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo u iného psychológa za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie týkajúcej sa

starostlivosti o maloletú a osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva, a to na obdobie 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 27.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.10.2013 a rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 12.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 31.10.2017, týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. H..

VIII. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 24.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16.10.2018.

IX. Výroky I. až VIII. tohto rozsudku týkajúce sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, zastupovania maloletej a správy jej majetku, určenia vyživovacej povinnosti, úpravy styku matky s maloletou, uloženia výchovného opatrenia rodičom maloletej a zmeny a zrušenia doterajších rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o mal. H. H. sú vykonateľné doručením.

X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

XI. Otec maloletej H. H., X.. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 32,03 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XII. Matka maloletej B. E., X.. XX.XX.XXXX, je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu vo výške 32,02 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.07.2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh otca H. H., X.. XX.XX.XXXX, ktorým sa pôvodne domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. H., X.. XX.XX.XXXX tak, že žiadal jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v mesačných intervaloch. V priebehu konania, počnúc podaním zo dňa 25.02.2021 otec zmenil svoj návrh a žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti.

2. V návrhu otec uviedol, že v zmysle poslednej úpravy jeho styku s maloletou každý druhý víkend absolvuje v piatok cestu z F. G. R.É. C. a späť pre dieťa a v nedeľu opätovne keď ide dcéru vrátiť matke. Počas návštev dieťaťa u neho si otec všimol, že maloletá začala pravidelne odďaľovať čas odchodu domov do R. C.. Pred odchodom javila známky úzkosti a nespokojnosti. Keďže sa medzitým matka dieťaťa rozviedla a znova vydala, pripisoval tento stav zmene v rodinných pomeroch matky. Keďže tento stav naďalej pretrvával, obrátil sa na kolízneho opatrovníka so žiadosťou o zistenie príčin zmeny v správaní maloletej. Po konzultácii s kolíznym opatrovníkom sa otec rozhodol, že zotrvá na svojom predošlom rozhodnutí o zverení maloletej do striedavej rodičovskej opatery, lebo dieťa trpí odlúčenosťou od oboch rodičov a zrejme mu nie sú vyhovujúce podmienky žitia u matky Y. R. C..

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení zo dňa 17.08.2020 uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Naposledy bolo rozhodnuté o úprave styku otca s dcérou neodkladným opatrením, ktoré matka podávala v roku 2018, keďže v zmysle rozsudku OS Košice - okolie bola zaviazaná dieťa dopravovať otcovi, avšak v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola matka tehotná na rizikovom tehotenstve a preto žiadala, aby si otec sám pre maloletú chodil. Je pravda, že maloletá každý druhý víkend absolvuje trasu R. C. - F. a po víkende naspäť, čo môže byť pre dieťa únavné, avšak sama sa na to nikdy nesťažovala, na druhý deň do školy bez problémov vstala a nikdy sa na to nesťažovali ani učiteľky v škole. Po doručení návrhu sa s dcérou rozprávala, či skutočne má záujem o striedavú starostlivosť. Ona vysvetlila, že aj keď je niekedy u otca smutná, nie je to z dôvodu, že nechce ísť domov, ale napr. že sa končí víkend a musí ísť do školy. Zo znaleckého posudku H.. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní OS Košice - okolie sp. zn. vyplýva, že maloletá je senzitívny

krehký typ dieťaťa, ktoré potrebuje viac stabilitu a stálosť, než flexibilné menenie podmienok. Matka u nej nespozorovala nejaké zmeny správania, okrem bežných zmien súvisiacich s prirodzeným fyzickým a psychickým vývojom. Maloletá je vzájomne dosť naviazaná na svoju mladšiu sestru F.. Matka uviedla svoje mesačné výdavky s tým, že náklady na mal. H. od posledného určenia výživného vzrástli. Z tohto dôvodu matka podala vzájomný návrh na zvýšenie výživného od otca na sumu 200 Eur mesačne.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.02.2021, doručenom súdu po vypracovaní znaleckého posudku v prejednávanej veci, matka uviedla, že opäť začala chodiť na detskú psychologickú terapiu a aj ona sama sa začala zúčastňovať sedení ohľadom rodinnej psychoterapie, aby sa pokúsila ešte zlepšiť komunikáciu a vzťahy s otcom a naplnila odporúčania z posudku. Striedavá starostlivosť by za daných okolností (zmena školy, odlúčenie od matky, s ktorou žila od narodenia, zmena kolektívu, učiteľov, zrušenie všetkých pravidelných aktivít, odlúčenie od mladšej sestry, s ktorou má veľmi silné puto, odlúčenie od prírody) bola pre maloletú problematická a priniesla značné riziká. Pokiaľ otec uvádzal, že chcel situáciu riešiť aj rozhovorom s matkou, k tomuto nikdy nedošlo. Matka sa o celom pláne dozvedela až doručením oznámenia o súdnom pojednávaní a neskôr od mal. H., že otec od začiatku - cca v apríli až júni 2020

- riešil tento návrh výlučne s maloletou bez akéhokoľvek pokusu kontaktovať matku, čo naznačuje, že maloletú ovplyvňoval. Otec opakovane hovoril a písal maloletej, že mama sa bude veľmi hnevať, keď sa dozvie o súde alebo keď sa dozvie, že spolu telefonujú - celý strach z matky, ktorý je niekoľkokrát v posudku zaznamenaný, vyplýva z toho, že už pred podaním návrhu o tom dookola počúvala od otca; nikdy predtým sa matky v ničom nebála a ani teraz sa nebojí riešiť s matkou čokoľvek. Mal. H. matke opakovane potvrdzuje, že chce bývať s nimi vo R. C.. Otec sa o maloletú nikdy nestaral sám, vždy ju berie k svojej rodine, prioritne sa o ňu v minulosti starala jeho matka so sestrou a je tomu tak doteraz. Maloletá si ťažšie hľadá priateľov, je od narodenia plachšia, keď si už zvykne na ľudí (učiteľov, kamarátov, členov krúžku), ťažko sa zmieruje so zmenami. Každému z rodičov hovorí niečo iné, je to aj jej obranný mechanizmus voči situácii, kedy ju otec postavil pred dilemu, kde má bývať. Rodičia maloletej sa nikdy nestretávajú, otec ani nezaklope na dvere a nepozdraví sa, keď donesie dcéru.

5. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 07.09.2020, 23.04.2021 a 21.05.2021 na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania ako aj svedkov, oboznámil sa s obsahom vypracovaného znaleckého posudku a tiež súd zisťoval názor mal. H. H., pričom zistil nasledujúce skutočnosti:

6. Maloletá H. H. bola rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 27.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.10.2013 zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu a bol upravený styk otca. Rozsudkom OS Košice - okolie sp. zn. zo dňa 12.10.2016 v spojení s rozsudkom KS v Košiciach sp. zn. zo dňa 31.10.2017 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči maloletej na sumu 110,- Eur mesačne a bola zmenená úprava jeho styku s maloletou. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 24.05.2018, právoplatným dňa 05.11.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16.10.2018 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletou na každý párny týždeň od piatka 17:00 hod. do nedele 19:00 hod., každý párny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 19:00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 17:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod., každý rok od 23.07. od 9:00 hod. do 31.07. do 19:00 hod. a od 23.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod. s tým, že otec je oprávnený v stanovenom čase prevziať a následne odovzdať maloletú v mieste bydliska matky. Naposledy uvedené neodkladné opatrenie trvalo aj v čase terajšieho meritórneho rozhodnutia súdu a styk otca s maloletou sa realizoval v jeho zmysle.

7. Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti G. V. A. &. V. R. R..K..S.., F., jeho priemerný čistý mesačný príjem je podľa predložených potvrdení vo výške 865 Eur. 8. Matka maloletej je od 01.09.2020 zamestnaná Y. B. Š. s materskou školou O. M. R. C., jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie do 31.03.2021 bol vo výške 764,84 Eur. Okrem toho je poberateľkou rodinných prídavkov na dve deti.

9. Zo správy UPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 04.09.2020 súd zistil, že bolo vykonané sociálne šetrenie v domácnosti matky. Matka maloletej býva so svojím manželom, ich spoločnou dcérou mal. F. E., X.. XXXX a mal. H. v rodinnom dome od júna 2019. Jedná sa o dvojpodlažný, 4-izbový rodinný dom, maloletá má vytvorené podmienky pre trávenie voľného času, učenie i odpočinok. Matka hospodári

spoločne s manželom. Matka pri šetrení uviedla, že sa s maloletou o návrhu otca rozprávala a maloletá sa jej mala vyjadriť, že nechce striedavú starostlivosť. S návrhom otca maloletá súhlasila, lebo nechcela aby bol smutný. Príslušný úrad prešetril aj pomery na strane otca. Otec uviedol, že vzhľadom na vzdialenosť R. C. - F. maloletá smúti za starými rodičmi a rodinou, ktorá jej veľmi chýba. Maloletá prejavila záujem bývať s otcom a byť blízko svojej rodiny. S partnerkou otca maloletá vychádza dobre, otec podotkol, že dcéra má problém so svojou matkou, matke sa veľa vecí bojí povedať. Vzhľadom k veku maloletej bol realizovaný pohovor aj s ňou, v čase tohto šetrenia sa nachádzala v F.h, pohovor bol realizovaný bez prítomnosti otca. Maloletá s rozhovorom súhlasila, opakovane však žiadala, aby jej výpoveď nebola prezentovaná matke. Zo správy úradu F. vyplýva, že maloletá sa matky bojí, počas rozhovoru bola plačlivá. V rámci rozhovoru prezentovala svoju túžbu a potrebu byť s otcom. Chce byť v starostlivosti otca a byť v blízkosti svojej širšej rodiny, chce chodiť do jednej školy. V prípade, že by sa matka presťahovala do F., maloletá by súhlasila so striedavou starostlivosťou. 10. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie L. Š. zo dňa 04.09.2020 súd zistil, že pohovor s dieťaťom sa uskutočnil na žiadosť matky a odporučenie detskej lekárky. Z rozhovoru a vyšetrenia vyplynulo, že mal. H. je dieťa s intelektovou kapacitou v pásme nadpriemeru. Na uvedenú situáciu reaguje citovo dosť výrazne. Jej usudzovanie je na dobrej úrovni, dokáže adekvátne posúdiť, čo je pre ňu lepšie. Dieťa prežíva aktuálne stresovú situáciu, nakoľko má rada oboch rodičov a najradšej by bola, keby sa matka vrátila bývať s rodinou do F., aby mohla mať primeraný kontakt s oboma rodičmi. Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, táto môže spôsobiť komplikácie v oblasti jej vzdelávania a ukotvenia v prostredí, v ktorom sa pohybuje. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov sa striedavá starostlivosť javí ako menej vhodná, keďže maloletá by musela neustále striedať školu a prispôsobovať sa zmenám. Je citovo naviazaná na oboch rodičov, s tým je spojené naviazanie na jej širšiu rodinu, ktorú má v F., ako aj na mladšiu sestru. 11. Zo správy UPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 21.04.2021 súd zistil, že dňa 15.04.2021 bol vykonaný pohovor s matkou dieťaťa. Matka uviedla, že otec stále posiela odkazy cez maloletú, nerieši veci s ňou ako matkou. Maloletá jej stále tvrdí, že chce ostať bývať vo R. C., len sa to bojí povedať otcovi aby nebol smutný. Maloletá sa s otcom stretáva. Domá má veľa aktivít v rámci školy aj mimo nej, ktoré podnecuje sama H. (zvieratá, príroda, kreslenie...) a u otca takéto možnosti nemá. Následne bol vykonaný pohovor s mal. H. bez prítomnosti matky. Na otázku či sa s otcom o tejto celej situácii rozprávali, maloletá odpovedala: „chcela by som ísť bývať do F.“. Následne sa začala uisťovať, že či to čo povedala bude následne teraz mame oznámené. Po uistení, že sa toho obávať nemusí pokračovala v rozhovore. Bola jej položená otázka, či sa matka s ňou o tejto situácii rozpráva a čom sa rozprávajú. Maloletá odpovedala: „ona stále hovorí aby som povedala, že chcem byť tu, v C. bývať.“ Uviedla, že keby mame povedala, že chce bývať u otca, mame by sa to nepáčilo. Na otázku ako by jej mama dala najavo, že sa jej to nepáči, mal. povedala, že by jej začala rozprávať o tom, že by potom stratila celú rodinu a že tam sú horšie školy a že by sa jej tam určite nepáčilo. Na otázku ako to vidí ona, čo si o tom myslí, maloletá odpovedala, že ona by rodinu nestratila, lebo celá jej rodina je v F., má tam všetkých - babku, dedka, sesternice a bratranca. Uviedla, že v F. by chodila do školy, do ktorej chodí aj jej bratranec. Na otázku čo by chcela teda ona, maloletá odpovedala: „chcem ísť bývať do F.“. Jej odpoveď znela pokojne a rozhodne. Po ukončení pohovoru maloletá v sprievode matky a jej manžela opustila bez známok akéhokoľvek momentálneho stavu rozrušenia priestory úradu. Následne pár minút na to úrad telefonicky kontaktovala matka, v jej hlase bolo počuť nervozitu a rozrušenie. Matka uviedla, že H. by chcela opäť hovoriť s tetou z úradu a chcela by jej niečo povedať. Maloletá bola značne rozrušená, plačlivá, jej reč bola chaotická, nevedela, čo má povedať. Hovorila prerušovane, plačlivo: „no lebo, neviem, no, proste.... chcela by som proste bývať tu aj tam. A keď som tu, tak mi je hrozne ľúto za tatíkom. No a keby som bola zase tam, tak by mi bolo zase asi ľúto za...za malou sestričkou a tak...“ O sociálne šetrenie na strane otca bol dožiadaný príslušný UPSVaR Košice, šetrenie bolo vykonané 20.04.2021. Otec maloletej spoločne s priateľkou obýva 4-izbový byt v F., v ktorom je aj zariadená izba pre mal. H., zatiaľ chýbala posteľ. Maloletá má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre svoj fyzický, psychický a sociálny vývin. Otec uviedol, že vzhľadom na opakovane prejavenú vôľu dcéry, že chce bývať u neho a s poukazom na znalecký posudok zmenil názor a žiada o zverenie dcéry do svojej osobnej starostlivosti. Návrh podal na požiadanie dcéry, ktorá sa veľmi bála čo bude a aby to matka vedela posledná, že je to jej vôľa, aby jej neškodila. V minulosti sa stalo, že matka zavolala na otca sociálku a políciu, keď bola maloletá u neho chorá, mala vysoké teploty. Matke zaslal výsledky z lekárskeho vyšetrenia a oznámil, že dcéra zostane dlhšie vzhľadom na zdravotný stav, matka si to neželala. Keď príde dcéra do F., žiadala vypnúť telefón na základe toho, že matka jej nahráva hovory a potom sa dožaduje vysvetlenia, prečo to povedala. Maloletá má strach hovoriť, že má záujem byť s otcom.

12.1. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 29.12.2020 znalkyne J.. H. P., J.. z odboru psychológie súd zistil, že maloletá kontakt so znalkyňou nadviazala v miernom napätí, žiadala uistenie, že ju matka nebude počuť hovoriť, lebo sa „bude na ňu hnevať a bude jej hovoriť, že rozbije rodinu.“ Na otázky znalkyne maloletá odpovedala, že je u nej preto, lebo sa chce presťahovať do F.Š.. Býva s mamou a sestrou vo R. C., býva s nimi aj R. E., s ním vychádza niekedy dobre, niekedy zle, kričí. S otcom sa stretáva každý druhý víkend, býva v F.. Chce bývať s ním, presťahovať sa k nemu. Znalkyňa u maloletej konštatovala narušený vývin, známky neurotického prežívania a subdepresívneho ladenia, psychický stav je destabilizovaný dopadom disharmónií medzi rodičmi na jej bežný život. Intelektová úroveň maloletej a verbálna zložka sú v rámci priemeru. V jej prežívaní možno konštatovať smútok, plačlivosť, neistotu, negatívne sebaprežívanie, sebaobviňovanie, narušenie kontaktu a komunikácie, bezradnosť, sociálne vyhýbanie, zvýšenú unaviteľnosť, nechuť k jedlu, prežívanie osamelosti. Rovesnícke vzťahy a školu prežíva pozitívne. Vzhľadom na svoj vek nie je schopná vypovedať pravdivo a objektívne, charakteristiky jej výpovede sú limitované jej rozhľadom a informovanosťou, skúsenosťami a schopnosťou chápať dôsledky svojich vyjadrení. Je schopná opísať svoje zážitky, pocity a túžby. Vzhľadom na destabilizovaný psychický stav je odôvodnený predpoklad, že je zo strany svojich rodičov manipulovaná tým, že ju obaja zaťažujú predmetnou témou vysoko presahujúcou jej vývinové limity. U maloletej pretrváva model/prianie spolupatričnej kompletnej rodiny s obomi rodičmi, s väčšou preferenciou otca, ktorého vníma ako najdôležitejšiu a jej najbližšiu osobu v rodine. V rodine matky prežíva neistotu pokiaľ ide o prijatie a hodnotenie. Najviac si praje, aby mohla ísť bývať k otcovi do F., najväčší strach má z toho, že nepôjde do F.. Má traumu z matkinho vyjadrenia, že keby išla k otcovi, rozbije rodinu a príde o nich všetkých. 12.2. U otca znalkyňa na základe vyšetrenia konštatovala nezrelú, labilnú emocionalitu, sociálnu introverziu, osobnú a partnerskú neistotu, egocentrizmus. Neboli zistené známky porúch myslenia, racionálny a emočný kontakt s realitou je narušený, situácie posudzuje nekonvenčne. 12.3. U matky znalkyňa na základe vyšetrenia konštatovala skôr plochú, labilnú nezrelú emocionalitu s protichodnými tendenciami. Neboli zistené známky porúch myslenia, racionálny a emočný kontakt s realitou zachovaný. Prítomné sú výrazné náznaky anankastickej (perfekcionizmus, striktnosť, nadmerná opatrnosť) a anxióznej/vyhýbavej poruchy osobnosti (úzkostlivosť, upätosť, neistota), ktoré sa obyčajne manifestujú v záťažových situáciách. 12.4. Znalkyňa konštatovala, že prístup rodičov začína ohrozovať zdravý psychický vývin maloletej. V jej správaní v prítomnosti rodičov absentovala detská spontaneita, bola tichá, utiahnutá, rozpačitá. Vzťahové disharmónie medzi rodičmi sú prekážkou konštruktívneho fungovania akejkoľvek úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Bez absolvovania rodičovskej terapie a poradenstva obomi rodičmi je akákoľvek úprava problematická a prináša riziká. Vzťahy medzi rodičmi sú antagonistické s nedostatkom konštruktívnej komunikácie v záujme maloletej. 12.5. Odsťahovanie matky a jej ďalšie partnerstvá skomplikovali maloletej stretávanie sa s otcom a jeho rodinou, nedošlo však k zhoršeniu vzťahu otec-dieťa, naopak sa zdá, že vzťah matka-dieťa bol postupne menej kvalitný, až maloletá prejavila túžbu presťahovať sa k otcovi. Znalkyňa uviedla, že prichádza do úvahy zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v mesačných intervaloch, nepredpokladá výraznejší negatívny vplyv takejto úpravy na ďalší vývin dieťaťa. Pokiaľ by mala byť zverená do starostlivosti jedného z rodičov, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov existuje len zúžený rozsah variácií stretávania sa s druhým rodičom - každý druhý víkend, prázdniny a sviatky porovnateľne, so spravodlivým rozdelením finančnej a časovej náročnosti medzi otca a matku.

13. Právna zástupkyňa otca vo svojich prednesoch na pojednávaniach uviedla, že pôvodne navrhovali zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s poukazom na priebeh dokazovania tento návrh zmenili a žiadajú, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca. Návrh na začatie konania podávali na základe odporúčaní kolízneho opatrovníka, ktorého oslovili pred podaním návrhu so žiadosťou, aby prešetrili dôvody, pre ktoré maloletá chcela viac času tráviť s otcom a prečo vyjadrovala v prítomnosti otca svoju túžbu za každú cenu bývať s ním v F.h. Nebolo preukázané, že by otec tlačil na maloletú, naopak jej vychádza v ústrety a konal len na základe požiadaviek a túžob samotnej maloletej. Podľa ich názoru na maloletú tlačí skôr matka, pričom maloletá sa bojí zdôveriť so svojimi pocitmi a nechce, aby matka bola informovaná o tom, čo uvádza. V priebehu konania bolo potvrdené, že o maloletú je dobre postarané aj v domácnosti matky. Maloletá však sama prejavila záujem zmeniť túto starostlivosť tak, aby naďalej bola v starostlivosti otca. Manžel matky maloletej ako svedok tiež potvrdil, že s maloletou sa o tejto téme rozprávali s tým, že maloletej vysvetľovali okolnosti, ktoré ju čakajú v prípade, že by sa zmenilo jej výchovné prostredie, t.z. maloletá je o tomto oboznámená. Napriek tomu zotrvala na svojom záujme bývať s otcom v F.h a matku navštevovať. Maloletá je vo veku,

kedy už vie posúdiť, čo je pre ňu najlepšie a vie relevantne vyjadriť svoje pocity a túžby vo vzťahu k starostlivosti o ňu a súd by mal na tento jej názor prihliadnuť. Navrhli zmeniť doterajšie rozhodnutia v tom zmysle, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti otca. Navrhli buď styk matky neupraviť alebo tento upraviť takým spôsobom, aby sa matka s maloletou stretávala každý párny týždeň od piatku do nedele s tým, že by dochádzalo k striedaniu miesta preberania a odovzdávania maloletej, t.z. jedenkrát by otec maloletú za účelom jej stretnutia s matkou doviezol do R. C. a na ďalší párny víkend by si matka maloletú prišla vyzdvihnúť do F.. Výšku výživného ponechávajú na zvážení súdu.

14. Z výsluchu otca maloletej súd zistil, že podaniu návrhu na začatie konania predchádzalo, že maloletá na neho približne od februára 2020 naliehala a prosila, že by chcela prísť bývať ku nemu do F.. Keď jej vysvetlil, že by o tom musel rozhodovať súd, maloletá chcela, aby sa o tom matka dozvedela čo najneskôr. Zmena výchovného prostredia bola jej vlastná iniciatíva, on jej vysvetľoval, že by musela zmeniť školu, priateľov. Samotná maloletá ho oslovila, že by potrebovala mať telefón, do ktorého by sa jej mama nevedela dostať, nakoľko mu uvádzala, že matka si nahrávala všetky hovory maloletej s ním a následne sa na ne pýtala. Maloletá mu rozprávala, že napr. keď matka videla, že sa teší na stretnutie s ním, pýtala sa jej otázky typu, že či ich už nemá rada, či nemá rada svoju sestričku. Tiež mu hovorila, že ju matka strašila pred športovými aktivitami s ním, že sa zraní. Aj počas pandemickej situácie mal záujem, aby maloletá trávila viac času s ním, matka s tým nesúhlasila. Maloletá chodí ku nemu v špinavom oblečení, ktoré je v nevhodnej veľkosti, na čo mu matka povedala, že jej nevyplýva povinnosť maloletú vychystať a že on jej má platiť všetko, pokiaľ je v jeho starostlivosti. So snúbenicou sa presťahovali do 4-izbového bytu, kde maloletá má pripravenú izbu. S maloletou sa venujú športovým činnostiam ako bicyklovaniu, korčuľovaniu, skateboardu. Pokiaľ navštevuje nejaké krúžky, nie je problém, aby v prípade záujmu v týchto mohla pokračovať aj v F.. Pokiaľ je maloletá u neho, stretávajú sa aj s jej bratrancom, tzn. s rodinou otcovej sestry aj s jeho rodičmi. Školským aktivitám sa u neho maloletá nevenuje, nakoľko to nie je potrebné, keďže úlohy do školy si robí už v piatok predtým, než ju vyzdvihne. Maloletá má dobrý vzťah aj s jeho snúbenicou, pomáha mu v starostlivosti, zúčastňuje sa spoločných výletov. Myslí si, že dieťa sa nesmie nikdy stať nástrojom pomsty jedného z rodičov a žiaden z rodičov by nemal zneužívať svoje postavenie voči druhému a využívať na to dieťa. Maloletá si zaslúži zdravé emocionálne prostredie, kde sa nebude báť prejaviť svoje pocity.

15. Právna zástupkyňa matky vo svojich prednesoch na pojednávaniach uviedla, že maloletá túto situáciu ťažko znáša. Aby nenahnevala otca povie mu vždy čo chce počuť. Matka si nevšimla žiadne významné zmeny v jej správaní. Matka uskutočnila rozhovor s maloletou ohľadom toho, ako by si predstavovala starostlivosť o ňu zo strany rodičov s tým, že matke sa maloletá vyjadrila, že by chcela ostať u nej. Maloletá si celkovo ťažko zvyká na nové situácie, nemá rada zmeny. Matka nesúhlasí so zmenou výchovného prostredia maloletej s tým, že by mala byť zverená do starostlivosti otca. Ani znalecké dokazovanie nebolo zamerané na otázky zverenia do výlučnej starostlivosti otca. Zo znaleckého posudku nevyplývajú traumatizujúce podnety, ktoré by pramenili z prostredia matky. Predtým, než by rodičia absolvovali terapiu, ktorú odporučila znalkyňa, by nebolo vhodné radikálnym spôsobom meniť výchovné prostredie dieťaťa, bolo by potrebné zamerať sa na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi. Matka si je vedomá, že maloletá by chcela tráviť viac času s otcom, toto je však problematické s poukazom na vzdialenosť bydlísk rodičov. Dieťa vo veku maloletej nie je schopné objektívne posúdiť okolnosti, ktoré sa ho týkajú, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku s tým, že pokiaľ verbalizuje určité svoje túžby a priania, v tomto stále poukazuje skôr na svoje aktuálne prežívanie a aktuálnu situáciu. Je otázne, či v prípade zverenia maloletej do starostlivosti otca by sa u nej vzápätí nevyskytli obdobné pocity nedostatku jej stretávania sa s matkou. Pokiaľ otec uvádzal, že počas prvej vlny pandémie matka mu neumožnila tráviť viac času s maloletou, v tom čase ešte v spoločnosti boli väčšie obavy z následkov tejto pandémie. Ešte pred nariadením znaleckého dokazovania navrhovali otcovi, aby sa uskutočnilo spoločné stretnutie rodičov s maloletou, aby si aj s ňou mohli spoločne odkomunikovať tieto okolnosti, zo strany otca o to nebol záujem. Matka má úprimnú snahu riešiť súčasnú situáciu, uvedomuje si, že otec maloletej chýba a preto sama vyhľadala psychologické poradenstvo. Matka so svojím manželom uvažujú o tom, že by sa presťahovali do F.. Nie je pravdou, že by zo strany otca na maloletú nebol vykonávaný žiadny tlak a tento by mal byť vykonávaný len zo strany matky. Podľa znaleckého posudku je maloletá ovplyvňovaná zo strany obidvoch rodičov. Zo znaleckého posudku vyplýva, že akákoľvek úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je v súčasnosti riziková bez toho, aby rodičia absolvovali rodičovskú terapiu, čo indikuje nevhodnosť súčasnej zmeny výchovného prostredia u maloletej. Komunikácia medzi rodičmi je problematická, to má zásadný vplyv na maloletú a zmenou výchovného prostredia môže dôjsť k ešte väčšej destabilizácii psychického

stavu maloletej. Maloletá ešte nie je schopná samostatne sa rozhodovať o svojej budúcnosti, resp. relevantným spôsobom vyjadrovať svoj názor. Záver, že by mala byť zverená otcovi zo znaleckého posudku nevyplýva. Matka prejavila úprimnú snahu o zlepšenie komunikácie a svojich rodičovských zručností v záujme maloletej, začala dobrovoľne navštevovať rodičovskú terapiu. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že ešte nie je ukončený školský rok a zmena výchovného prostredia by aj z tohto dôvodu bola v súčasnosti nevhodná.

16. Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že podľa jej názoru maloletá svoje pobyty v domácnosti otca vníma ako prázdniny, pretože sa tam nemusí pripravovať do školy a je prirodzené, že je potom nešťastná, že sa jej končí víkend a že sa musí vrátiť k matke, kde tieto povinnosti si bude musieť plniť. Je to pre ňu ťažké, je citlivé dieťa a nezvláda túto situáciu. Má rada obidvoch rodičov, nie je pripravená na to, aby musela riešiť tieto záležitosti, najradšej by bola, keby všetci bývali spolu. Otec o tom, že vnímal prejavy maloletej, že chce s ním tráviť viac času, resp. že s ním chce bývať, žiadnym spôsobom neinformoval, nekomunikoval s matkou a všetky tieto záležitosti riešil v tom čase s 9-ročným dieťaťom. Matka považuje za rizikové, aby malo dieťa v jej veku zamknutý telefón, do ktorého nie je možné, aby sa dostal rodič a skontroloval aktivity dieťaťa. Zo strany otca nebol záujem o vyriešenie celej situácie. Pokiaľ sa otec na ňu obráti s nejakou záležitosťou týkajúcou sa maloletej, nikdy nemá problém s ním komunikovať, toto je však veľmi sporadické. Maloletá každému z rodičov hovorí to, čo podľa jej názoru chce rodič počuť s tým, že pokiaľ aj otcovi hovorila nejaké negatívne zážitky v domácnosti s matkou, tak zase jej hovorí negatívne pocity vo vzťahu s otcom, napr. že otec nechce, aby si s ňou telefonovala, tiež jej maloletá hovorí, že nemá dobrý vzťah s otcovou snúbenicou. Maloletú upozorňovala na riziko zranení pri športe, aj jej kúpila prilbu, nepovažuje to za neprimerané. Matka má úprimný záujem o zlepšenie komunikácie s otcom a celkovo riešenie rodinnej situácie s maloletou, preto aj každý týždeň navštevuje psychologičku, uskutočnili aj spoločné stretnutie s maloletou, tá trvala na tom, aby to čo uvedie psychologičke, nebolo žiadnym spôsobom prezentované niekomu inému. Maloletá má nadštandardný vzťah so svojou malou sestrou a emočne prežíva odlúčenie od nej aj na krátky čas. Podľa názoru matky si maloletá s prihliadnutím na svoju doterajšiu rozumovú vyspelosť dostatočne neuvedomuje všetky okolnosti spojené s presťahovaním G. F., predovšetkým čo sa týka zmeny školy a nového vybudovania si vzťahov, pričom je veľmi hanblivá, dlho jej trvalo vybudovať si aj kamarátske vzťahy s jej súčasným triednym kolektívom. Maloletá je tiež veľmi zameraná na trávenie času v prírode, čo patrí medzi jej obľúbené aktivity, z tohto hľadiska by sa život v domácnosti otca v meste nemohol porovnávať s jej súčasným životom. Navštevuje základnú umeleckú školu - výtvarnú, zapája sa do súťaži, je celkovo veľmi tvorivá. Má veľmi rada pobyty v prírode, má rybársky preukaz. Chová zvieratá - psa, mačky, morča, sama chcela chovať pavúky. Rodičia matky žijú v obci L. Y. L. F., týchto aj s manželom a s deťmi navštevujú približne 1 až 2x mesačne. Podľa názoru matky za taký krátky čas nie je možné relevantne zistiť príčinu názoru maloletej, ktorý opakovane prezentuje. Aj po porade s psychologička sa utvrdila, že maloletá veľmi negatívne vníma rozprávanie sa na tému otca a starostlivosti o ňu z jeho strany, preto sa matka snaží touto témou ju nezaťažovať. V súčasnosti nikto nedokáže posúdiť, ako sa situácia vyvinie v prípade, že by došlo k zmene výchovného prostredia a je možné, že jej psychický stav bude destabilizovaný ešte viac. Otec by nemal tajne riešiť s dieťaťom a s úradmi záležitosti týkajúce sa starostlivosti o ňu, ale mal by to riešiť primárne s matkou. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že trávenie času s otcom je pre maloletú viac atraktívne, keďže u neho nemala povinnosti. Tiež záujmy otca aj podľa názoru znalkyne nesvedčia o vhodnosti vo vzťahu k dievčaťu.

17. Kolízny opatrovník na pojednávaniach uviedol, že aj napriek záverom znaleckého posudku nie sú stotožnení s vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti, predovšetkým s ohľadom na vzdialenosť bydliska rodičov a nutnosť striedania dochádzky do viacerých škôl. Maloletej vedia zabezpečiť adekvátnu starostlivosť obidvaja rodičia. Na názor maloletej, ktorá je vo veku 10 rokov, by mal byť braný primeraný ohľad. Maloletá od začiatku konania dáva signály, že by chcela bývať v F. s otcom. Je predovšetkým úlohou rodičov, aby zabezpečili dieťaťu určité flexibilné prostredie a rodičia by mali byť tí, ktorí sa prispôsobia túžbam dieťaťa tak, aby bolo spokojné. Počas pohovorov s maloletou neboli zo strany úradu kladené otázky, ktoré by ju žiadnym spôsobom navádzali na to, aby uvádzala, že chce bývať s otcom, alebo naopak s matkou. Sama maloletá prezentovala, že vlastne nevie byť voči svojej matke otvorená, opakovane uvádzala, že nechce, aby sa o tom čo povie dozvedela jej matka. Sama tiež reagovala, že podľa jej názoru by nestratila rodinu v prípade presťahovania do F., pretože túto širšiu rodinu má práve v F. C. S.. K zmene výchovného prostredia v živote maloletej už došlo, keď bola vo veku približne 5 rokov premiestnená od svojej širšej rodiny z F. G. R. C.. V súčasnosti nie je možné predpokladať, ako sa vyvinie situácia, aké budú pocity dieťaťa, nie je vylúčené, že maloletá začne naopak

pociťovať potrebu byť vo väčšom rozsahu s matkou, avšak práve úlohou rodičov je, aby sa flexibilne prispôsobili týmto okolnostiam a mali by byť schopní spolupracovať ohľadom maloletej tak, aby sa jej potrebám prispôsobili oni. Je pochopiteľné, že je pre matku ťažké stotožniť sa s tým, že by maloletá mala byť zverená do starostlivosti otca, na druhej strane otec má rovnaké rodičovské práva ako matka a z ich pohľadu celková komunikácia s maloletou v týchto okolnostiach zo strany matky nie je dostatočne zvládnutá. U otca bolo vykonané šetrenie v jeho aktuálnom domácom prostredí, pričom boli zistené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Aj triedna učiteľka sa na pojednávaní vyjadrila, že u maloletej vníma nadpriemerné intelektové schopnosti, teda podľa ich názoru maloletá je schopná relevantne svoj názor vyjadriť a na tento by súd mal v konaní prihliadať. Aj v rámci zisťovania názoru maloletej na súde táto opätovne uviedla, že si želá, aby starostlivosť o ňu bola zariadená opačne ako je to teraz, pričom túto svoju túžbu a prianie deklaruje už od leta minulého roku kontinuálne a nemenne. Navrhli, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca, aby súd upravil výživné zo strany matky s prihliadnutím na zákonné kritériá a aby súd upravil styk matky s maloletou v záujme dieťaťa. Na základe rozhovoru s maloletou kolízny opatrovník dospel k záveru, že maloletá je u matky pod veľkým tlakom, pričom aj pri svojom vyjadrení na pojednávaní opätovne poukázala na svoj strach, resp. bola plačlivá. Prejavila strach z toho, ako bude na celú túto situáciu reagovať jej matka. Matka začala navštevovať psychologické poradenstvo, avšak aj jej manžel na pojednávaní potvrdil, že téma starostlivosti o maloletú je u nich doma stále preberaná aj s maloletou napriek tomu, že sú si vedomí, že maloletá to ťažko znáša. Podľa ich názoru aj pokiaľ maloletá prezentovala, že jej matka povedala, že v prípade, že by bola zverená do starostlivosti otca, tak už nebude riešiť svoje sťahovanie do F.Š., toto vnímajú opäť ako signál zo strany matky voči maloletej v tom zmysle, že o matku maloletá príde v prípade zmeny výchovného prostredia. S poukazom na tieto okolnosti je v záujme maloletej, aby bola zverená otcovi a aby toto bolo učinené rýchlo, preto navrhli, aby súd rozhodol aj o vykonateľnosti časti rozsudku týkajúceho sa zverenia maloletej do starostlivosti otca.

18. Svedok A.. R. E., J.., manžel matky maloletej pri svojom výsluchu uviedol, že žijú s mal. H., s manželkou a s ich spoločnou dcérou v rodinnom dome, majú záhradu, chovajú zvieratá. Ako rodina sa venujú rôznym aktivitám. S mal. H. sa snaží budovať si postupne čoraz hlbší vzťah. Maloletá má dobrý vzťah so svojou sestrou F., má dobré zázemie aj v škole, ktorú navštevuje, je pevnou súčasťou ich rodiny. Manželke sa snaží pomáhať vo výchove, zúčastňujú sa rôznych súťaží najviac zameraných na prírodu a ekológiu. Nemá pocit, že by maloletá mala z matky strach alebo že by medzi nimi viazla komunikácia, majú otvorené rozhovory a vzťah. Keď sa maloletej pýtali na podaný návrh otca, hovorila, že nevie, prečo bol zo strany otca takýto návrh podaný. V poslednej dobe sa rozprávali o mediácii, resp. snahe dohodnúť nejaký koncept fungovania medzi ich rodinami. Maloletá im doma hovorí, že chce bývať v R. C.. Maloletá chce tráviť čas so svojou matkou aj s ním, rozprávať sa s nimi. Vzťah maloletej s jej matkou považuje za pozitívny. Jej vzťah k otcovi nevie vyhodnotiť, vie, že si s ním píše, túto jej komunikáciu on nesleduje. Maloletá od otca prichádza rozľútostená, plačlivá, keď sa jej na to pýtajú, nechce sa o tom veľmi rozprávať, tento stav trvá krátku dobu, približne 30 minút, následne je už veselá a venuje sa svojim záľubám a činnostiam. Na otázky ohľadom starostlivosti o ňu maloletá odpovedá, že nevie, že sa jej páči tam aj tam, je to pre ňu komplikované prikloniť sa na niektorú stranu. Keď sa doma jej matka pýta, že prečo hovorí, že chce bývať s otcom, tak maloletá hovorí, že sa tak s otcom dohodla. Viedli s ňou aj rozhovory ohľadom zmien, ktoré by nastali v prípade bývania s otcom, že by to znamenalo aj zmenu školy a kolektívu. Z rozhovorov s maloletou podľa svedka vyplynul záver v tom zmysle, že keď teraz pociťuje, že málo času trávi s otcom, v prípade, že by sa zmenilo jej výchovné prostredie, tak zase to môže byť naopak a pociťovala by málo času tráveného so svojou matkou. Pre maloletú nie je príjemné sa na túto tému rozprávať. Takéto rozhovory však určite nie sú na dennej báze, párkrát k nim došlo.

19. Svedkyňa H.. U. A. pri svojom výsluchu uviedla, že je triednou učiteľkou mal. H. od prvého ročníka, matka maloletej je jej kolegyňa v škole. Maloletá je veľmi vnímavé dieťa, matka sa jej intenzívne venuje, maloletá má množstvo záujmov, navštevuje viaceré krúžky. Z jej pohľadu starostlivosť o ňu je dokonalá, s matkou má maloletá veľmi dobrý vzťah, stále hovorí o rôznych aktivitách, ktoré robí so svojou mamou. Napr. na hodine slovenského jazyka na tému rozprávanie sa detí pýtala, či sa s niekým rozprávajú aj o nejakých chúlostivejších záležitostiach. Mal. H. povedala, že sa aj o takomto veľa rozpráva s mamou, čo svedčí o tom, že má s ňou veľmi dobrý vzťah a nemá z nej strach. Keď maloletá prišla do prvého ročníka, bola viac ustráchaná, postupne to vymizlo, v súčasnosti v skupinovej práci vie veľmi dobre rozložiť úlohy a pracuje veľmi dobre. Svedkyňa si všimla, že v júni 2020 začala byť maloletá viac roztržitá, pri samostatných prácach sa nie vždy sústredí tak ako predtým. Inak má vynikajúce školské výsledky. Maloletá sa vyjadrovala, že často chodieva k otcovi do F., hovorila, že spolu chodievajú na výlety. Čo sa

týka konkrétneho vzťahu s otcom, toto maloletá nerozoberá. V škole sa nevyjadrovala o tomto súdnom konaní. Maloletá celkovo nedáva veľmi najavo svoje pocity čo sa týka jej rodinných vzťahov a väzieb. Nikdy u maloletej nespozorovala prejavy strachu z niektorého z rodičov. Maloletá je jednou z najlepších v triede, rozhodnutia, ktoré robí v rámci vyučovania sú vždy racionálne a vie si ich zdôvodniť. Z jej pohľadu ako učiteľky dieťa vo veku maloletej, pokiaľ je správnym spôsobom motivované, je možné ovplyvniť jeho názor, resp. jeho rozhodovanie.

20. Súd v zmysle , (ďalej len „“) zisťoval názor mal. H. H.F. len za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá uviedla, že rada chová pavúky, má ich doma niekoľko, stará sa o ne, rozprávala sa o tom aj s otcom, že by ich mohla chovať aj u neho. Tiež chová mačky, psa, morča. Býva v C. s manželom mamy, s mamou a sestričkou, ktorá je 3-ročná. Túto má rada, hrávajú sa spolu. Manžel jej mamy sa volá R., Y. P. R.. Pracuje v M., robí prostredníctvom home office a okrem toho na čiastočný úväzok robí v škole Y. C.. So R. sa veľmi nehráva, doma s mamou trávi čas tak, že si čítajú, chodia na kolobežky alebo na trampolínu. V škole v C. sa jej páči, má tam kamarátov. Keď je u otca, chodievajú často na bicykel, keď je leto, chodievajú sa kúpať, na výlety. V F. má bratrancov a sesternice, tiež tam má starých rodičov zo strany otca aj zo strany mamy, krstných rodičov, tiež bratranca H., ktorý je o rok mladší. Tento bratranec H. chodí do školy blízko toho ako býva otec, aj tam blízko býva. Keď je u otca, chodievajú navštevovať aj jeho rodičov. Starých rodičov zo strany mamy chodievajú navštevovať skôr cez prázdniny alebo pri príležitosti nejakých osláv alebo sviatkov, chodievajú tam aj s mamou a so R.Á.. Otec má priateľku, ktorá čaká dieťatko, má ju rada, veľmi sa s ňou nehráva, pretože je dospelá a už nemá sa veľmi ako hrať s dospelými. Pýta sa jej aj rôzne veci, aj sa s ňou porozpráva. Rozpráva sa jej s ňou lepšie než so R.. Chodí do umeleckej školy, venuje sa kresleniu, ale táto je aj v F. a vedela by chodiť aj tam. Viac sa jej páči čas tráviť s otcom ako s mamou. Ohľadom situácie opísanej v správe zo šetrenia pomerov a z rozhovoru s maloletou zo dňa 15.04.2021 maloletá uviedla, že keď odišla, mama chcela vedieť ako to je, či naozaj chce ísť k otcovi, pýtala sa jej na to. Doma od posledného pojednávania jej mama stále hovorí, že keby išla do F., stratila by C. F.. Stále sú len v C. oni štyria. Maloletá uviedla, že dnes ide k otcovi na víkend s tým, že ešte má mobil u mamy v aute, pričom sa trochu bojí, pretože si ešte bude ísť pre tento mobil. V F.A. by bola šťastná. Mama jej povedala, že ak by išla bývať k otcovi, tak mama by prestala riešiť svoje sťahovanie do F., pričom maloletá mala pocit, že mama by sa v takom prípade asi urazila. Nebojí sa, že by chodila k mame na víkendy, aj keď nevie, že či by mama cez tieto víkendy jej nerozprávala to, čo jej rozpráva v súčasnosti keď je u nej.

21. Podľa o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. Podľa zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo základného princípu vyplývajúceho zo zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Všetky súdne a správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým hľadiskom. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Pri rozhodovaní o ďalšej starostlivosti o dieťa tak, aby toto rozhodnutie bolo skutočne v jeho najlepšom záujme, musí súd dôsledne zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré vyplynuli z dokazovania.

23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H.V. H. došlo predovšetkým na jej strane k relevantnej zmene pomerov a v jej najlepšom záujme v čase aktuálneho rozhodovania súdu bude zveriť ju do osobnej starostlivosti otca.

24. V prvom rade súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, predovšetkým zo záverov vypracovaného znaleckého posudku, že u maloletej bolo zistené narušenie vývinu so známkami neurotického prežívania a subdepresívneho ladenia. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že destabilizáciu psychického stavu maloletej spôsobuje dopad disharmónií medzi rodičmi na jej bežný život, znalkyňa uviedla najmä stresové prežívanie súdneho konania, o ktorom je maloletá zo strany otca informovaná, ako aj jej strach pred matkou z vyjadrenia vlastných pocitov a prianí. Obaja rodičia maloletú neprimerane zaťažujú predmetnou témou, čo ju traumatizuje, vzbudzuje u nej strach, obavy, úzkosť, neistotu, sebaobviňovanie a zodpovednosť za riešenie sporu medzi rodičmi. Vzťahy medzi rodičmi sú pritom antagonistické, s nedostatkom konštruktívnej komunikácie v záujme dieťaťa, sú prekážkou konštruktívneho fungovania akejkoľvek úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bez toho, aby obaja zmenili svoj prístup voči sebe navzájom. Existencia konfliktných, problematických vzťahov medzi rodičmi so vzájomným nedostatkom schopnosti konštruktívnej komunikácie, ktorá sa u maloletej prejavovala ventilovaním napätia v separačno-úzkostných prejavoch so sklonom k neustále prítomnej vnútornej neistote vo vzťahových väzbách, je pritom zrejmá už zo záverov znaleckého posudku znalkyne H.. Z. Z. Č.. XX/XXXX zo dňa 31.01.2016, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na OS Košice - okolie sp. zn. . Zo všetkých uvedených okolností vyplýva, že postupná destabilizácia psychického

stavu maloletej je dlhodobým procesom, prebiehajúcim v podstate počas celého jej doterajšieho života (prvé konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej začalo v čase, keď bola vo veku 13 mesiacov), a ako vyplýva aj zo záverov aktuálne vypracovaného znaleckého posudku, je spôsobená nutnosťou zo strany maloletej celoživotne vnímať vzájomné antagonistické nastavenie jej rodičov voči sebe navzájom, pričom voči obidvom z nich u nej stále pretrvávajú pozitívne citové vzťahy (stále u nej pretrváva model/prianie spolupatričnej kompletnej rodiny). Pokiaľ sa jedná o samotné komunikačné problémy voči sebe navzájom a z toho prameniaca nevhodná komunikácia a prístup vo vzťahu k maloletej, tieto súd vzhliadol na strane obidvoch rodičov. Na strane otca súd vníma výraznejší nezáujem o komunikáciu ako takú s matkou ohľadom starostlivosti o maloletú, prejavujúci sa aj hľadaním príčin zmeneného názoru a priania maloletej vo vzťahu k jej výchovnému prostrediu a jeho riešení v jej najlepšom záujme priamo s maloletou, rezignujúc na snahu o konštruktívnu komunikáciu s matkou ako druhým rodičom. Na strane matky súdu z dokazovania vyplynula o niečo výraznejšia snaha o naštrbenie vzťahu maloletej k otcovi a menšia ochota ku kompromisom, čo vyplynulo predovšetkým z vyjadrení maloletej, ktorá sa radšej vyhýba rozhovorom o otcovi, matke pritakáva a z toho pramení aj jej obava vyjadrovať vlastné názory, z ktorých vyplýva, že má rovnako rada oboch rodičov, pretože vie, že jej matka to nerada počuje. Tieto závery sú jedným z dôvodov uloženého výchovného opatrenia.

25. Súd mal preukázané, že citová väzba maloletej je silno pozitívne vybudovaná k obidvom rodičom, pričom aktuálne a aj počas celého priebehu súdneho konania maloletá prejavuje väčšiu preferenciu vo vzťahu k bývaniu s otcom v F.. Uvedený záver vyplýva nielen z vypracovaného znaleckého posudku, ale aj z ostatných vykonaných dôkazov, najmä správ z vykonaných pohovorov s maloletou, aj zo samotného vyjadrenia maloletej pred súdom. Vo vzťahu k znaleckému J. J.. P., J.. je potrebné uviesť, že sa jedná len o jeden z vykonaných dôkazov, pričom súd v súlade so zákonom posudzoval všetky dôkazy aj v ich vzájomnej súvislosti. Predmetom znaleckého skúmania pritom v žiadnom prípade nebolo len posúdenie možnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, čo jednoznačne vyplýva z jeho zadania, ako aj z jeho záverov. Primárnou úlohou znalkyne bolo využitím odborných psychologických metód posúdiť osobnosť účastníkov konania, ich vzájomné citové vzťahy, psychický stav a osobnostné predpoklady rodičov vo vzťahu k starostlivosti o maloletú a na základe takéhoto posúdenia uviesť svoje odporúčanie vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Práve na základe posúdenia vyššie uvedených aspektov súd dospel ku svojím skutkovým zisteniam ohľadom vzájomných emocionálnych väzieb maloletej a jej rodičov a ich predpokladov vo vzťahu k ďalšej starostlivosti o maloletú, ktoré sú podporené aj ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a jeho rozhodnutie sa riadi najlepším záujmom dieťaťa. Medzi kritériá, ktoré musí súd z hľadiska nutnosti rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa v konaní vziať do úvahy patrí okrem iného miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb, schopnosť osoby usilujúcej o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a tiež prianie dieťaťa.

26. Zo znaleckého posudku aj z vykonaných sociálnych šetrení vyplýva, že samotní rodičia majú porovnateľný osobnostný a intelektový potenciál, ako aj výchovný prístup na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa a u každého z nich znalkyňa uviedla aj určité negatívne osobnostné vlastnosti a rysy. Aktuálne bydliská oboch rodičov spĺňajú predpoklady na výchovu a starostlivosť o dieťa, ktoré má vytvorený priestor na oddych, hru ako aj prípravu do školy. Pokiaľ sa jedná o prianie samotného dieťaťa, za predpokladu, že je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, ktorý samozrejme musí byť posudzovaný starostlivo a komplexne. Názor dieťaťa musí súd hodnotiť s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť. V prejednávanej veci mal. H. pri odbornom vyšetrení u znalkyne, ale aj opakovane v rámci šetrenia pomerov zo strany kolízneho opatrovníka počas celého priebehu konania a tiež v rámci zisťovania jej názoru pred súdom uvádzala, že jej aktuálnym prianím je presťahovať sa do F. a s matkou sa pravidelne stretávať obdobne, ako dosiaľ prebiehalo jej stretávanie s otcom. Súd mal za to, že maloletá vo veku 10 a pol roka, ktorá o niekoľko mesiacov nastupuje na druhý stupeň základnej školy, je v dostatočnej miere schopná komunikovať svoje priania a pocity, pričom aj z vyjadrenia triednej učiteľky vyplynulo, že v rámci triedneho kolektívu je intelektovo najzdatnejšia a svoje postupy v rámci plnenia školských povinností si vždy vie obhájiť. Nebolo zistené, že by kontinuálne prejavovaný názor maloletej bol výsledkom ovplyvnenia zo strany niektorého z rodičov, keďže na ňom zotrvala počas celého priebehu konania napriek pôsobeniu na ňu a príslušnej motivácii zo strany obidvoch rodičov, pričom nie je možné opomenúť, že z hľadiska dosiaľ upraveného styku trávila väčšinu času v starostlivosti matky, napriek tomu prejavila túžbu bývať v F. s otcom. Maloletá je citovo naviazaná na oboch rodičov, ale aj na svoju

širšiu rodinu, ktorú má zo strany oboch rodičov v F. a okolí, pričom toto prostredie si pamätá ako svoj domov zo svojho predškolského veku. Je možné konštatovať, že maloletá sa napriek niekoľkoročnému odsťahovaniu mimo F. dostatočne vnútorne nestotožnila a neadaptovala s bývaním vo R. C. a viac než citová a emocionálna naviazanosť na niektorého z rodičov (ktorá je rovnocenná) u nej zavažuje naviazanosť na prostredie v F., ktoré vníma ako svoj domov, kde má blízkych príbuzných. Maloletá tiež u znalkyne ako aj na súde uviedla lepší vzťah k spolužijúcej osobe na strane otca (snúbenici) než k manželovi matky. Pokiaľ sa jedná o kritérium stálosti výchovného prostredia, ako v priebehu konania uviedol aj kolízny opatrovník, k zmene výchovného prostredia u maloletej už došlo v lete 2016 v jej veku približne 5 a pol roka, kedy sa spolu s matkou presťahovala z prostredia F., kde strávila celý svoj dovtedajší život, do R. C., pričom ako už bolo uvedené, súd dospel aj na základe vyjadrení samotnej maloletej k záveru, že s pribúdajúcim vekom u nej nedošlo k adaptácii na toto prostredie, naopak postupne sa čoraz výraznejšie prejavovala jej túžba vrátiť sa do F.Í.. Skutočnosť, že maloletá sa venuje rôznym krúžkom a záujmovým činnostiam, ktoré prispievajú k pozitívnemu rozvoju jej osobnosti, ako navštevovanie ZUŠ, chovateľstvo, výlety do prírody, súd dospel k záveru, že ich vykonávanie nie je v prejednávanej veci prekážkou zmeny výchovného prostredia, samotná maloletá uviedla, že tieto aktivity by mohla vykonávať aj v F., pričom z jej vyjadrení tiež vyplýva, že aj s otcom chodia do prírody, na výlety, resp. sa venujú športovým aktivitám. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd vyhodnotil najlepší záujem maloletej v otázke osobnej starostlivosti o ňu v prospech jej zverenia do starostlivosti otca, ktorý je rovnako ako matka schopný zabezpečiť jej adekvátnu starostlivosť. Súd dospel k záveru, že významnosť nastanej zmeny okolností na strane maloletej čo sa týka jej súčasných preferencií je dostatočná na vyhodnotenie zmeny jej výchovného prostredia ako súladnej s jej najlepším záujmom. Súd si je vedomý, že s poukazom na dlhodobo sa vyvíjajúce psychické rozpoloženie maloletej je bez aktivity rodičov smerujúcej k zmene ich prístupu k sebe navzájom, ktorý maloletá vníma odmalička, akákoľvek úprava riziková. Napriek tomu má zmena výchovného prostredia maloletej podľa názoru potenciál aktuálne viesť u nej k natoľko potrebnému zvýšeniu celkového pocitu jej šťastia a vnútornej pohody.

27. Vo vzťahu k potenciálnemu zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov túto súd za aktuálneho stavu vyhodnotil ako nesúladnú s jej záujmom. Na strane obidvoch rodičov sú dané osobnostné aj materiálne podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa. Nedostatok komunikácie medzi rodičmi a ich vzájomná nevraživosť by nemala byť sama o sebe vyhodnotená ako prekážka vhodnosti striedavej starostlivosti, keďže v prípade neprekonateľných rozporov medzi rodičmi musí súd aktívne usilovať o zlepšenie ich vzťahu, napr. uložením príslušného výchovného opatrenia. V prejednávanej veci však súd za zásadnú kontraindikáciu striedavej starostlivosti považuje vzdialenosť aktuálneho bydliska rodičov, s ktorou by bola spojená v prípade striedavej starostlivosti nutnosť zo strany maloletej striedať školy, pričom súd s poukazom na zistené osobnostné a psychické predpoklady maloletej takáto významná flexibilita nie je v jej záujme.

28. Čo sa týka ďalších zložiek rodičovských práv a povinností v zmysle § 28 ods. 1 písm. b) a c) zákona o rodine, t.j. zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku, tieto súd ponechal obidvom rodičom, keďže to zodpovedá platnej právnej úprave, v zmysle ktorej pokiaľ by mal byť vo výkone rodičovských práv niektorý rodič obmedzený, muselo by dôjsť k zásahu do týchto jeho práv zo strany súdu na základe zákonom stanovených dôvodov, ktoré v konaní neboli zistené.

29. Ako už bolo uvedené, vo vzťahu k ďalšiemu zdravému psychickému vývoju maloletej je akákoľvek úprava starostlivosti riziková bez zmeny výchovného prístupu rodičov. Nemožno vylúčiť, v budúcnosti dôjde u maloletej k ďalšej zmene jej preferencií vo vzťahu k jednotlivým rodičom, je však ich spoločnou úlohou a zodpovednosťou, aby ďalšie dospievanie maloletej bolo pre ňu čo najmenej zaťažujúce po emocionálnej stránke a naopak aby sa mohla sústrediť na rozvíjanie svojich schopností. Súd, resp. akéhokoľvek iné inštitúcie majú v tomto smere len veľmi obmedzené možnosti, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia a záujmom maloletých detí je prežívať čo najkľudnejšie detstvo za výchovného pôsobenia obidvoch rodičov, bez neustálych konfliktov medzi nimi. Ako už bolo uvedené, súd dospel k záveru, že vzťah maloletej k obidvom rodičom je vytvorený na dostatočnej úrovni a je primerane citovo a emocionálne sýtený. Je teda na mieste ho naďalej udržiavať v zodpovedajúcej kvalite a vytvoriť podmienky na jeho ďalšie prehlbovanie, pričom práve vhodnou úpravou styku maloletej s matkou je možné predísť, resp. zmierniť riziká spojené s jej ďalším zdravým psychickým vývinom. V danom prípade žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že by bolo potrebné odkloniť sa od pravidla, podľa ktorého v najlepšom záujme maloletého dieťaťa vo všeobecnosti je zachovanie kontaktu a pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pri výklade tejto zákonnej normy je potrebné vziať do úvahy, že pokiaľ nie je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, kedy sa strieda jeho pobyt u každého z rodičov skutočne v rovnakých intervaloch, bude čas, ktorý dieťa strávi v starostlivosti rodiča, ktorý s ním má upravený styk, nevyhnutne kratší než čas, ktorý dieťa trávi s rodičom, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti. Je potom úlohou súdu starostlivo zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a upraviť stretávanie sa druhého rodiča s dieťaťom tak, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu a aby dieťa v čo najmenšej miere pociťovalo dôsledky rozchodu jeho rodičov. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd upravil styk matky s maloletou na každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod., čím bol zachovaný doterajší rozsah úpravy styku vo vzťahu k otcovi, so súčasným rozdelením finančnej a časovej náročnosti tohto pravidelného stretávania medzi obidvoch rodičov, čo opäť zodpovedá už v minulosti stanovenej úprave v zmysle rozsudku OS Košice - okolie sp. zn. zo dňa 12.10.2016, kedy dochádza k striedaniu miest odovzdania a prevzatia maloletej v rámci jednotlivých párnych kalendárnych týždňov. Súd mal za to, že v súčasnosti odpadli dôvody, pre ktoré bolo toto pravidlo zmenené neodkladným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. , keď v čase jeho vydania bola matka tehotná s mladšou sestrou maloletej, resp. sa o ňu starala ako o novorodenca. V súčasnosti už mal. F. dosiahla vek 3 rokov, pričom samotná matka v priebehu konania uviedla, že pravidelne navštevuje svojich rodičov v obci L. Y. L. F., čo je možné vhodným spôsobom spojiť so stretnutím s mal. H.. Súd tiež považoval za súladné so záujmom maloletej upraviť jej stretávanie s matkou počas dlhšie trvajúcich prázdnin a sviatkov, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, keď súd upravil styk matky aj počas vianočných a letných prázdnin v podstate v rozsahu polovice týchto prázdnin, pričom určený rozsah styku počas letných prázdnin umožňuje obom rodičom aj vhodné využitie tohto času na plánovanie dovolenky s deťmi.

30. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti matky vo vzťahu k maloletej súd vzal do úvahy zákonné hľadiská schopností, možností a majetkových pomerov jednotlivých rodičov, zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa, ako aj odôvodnené potreby maloletej. Výdavky týkajúce sa maloletej súd vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa.

31. Z dokazovania vyplynulo, že matka maloletej je zamestnaná v B. Š. R. H. Š. O. M. R. C., jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie je 764,84 Eur, okrem toho bude naďalej poberateľkou rodinných prídavkov na mal. F.. Následne súd vzal do úvahy aj odôvodnené nevyhnutné výdavky matky, keď za jej odôvodnené mesačné výdavky súd považoval najmä platenie nákladov na bývanie vo výške cca 115,- Eur, s tým súvisiace platenie hypotéky, tiež primerané náklady na ošatenie, stravu a hygienu matky, vedenie domácnosti, telekomunikačné náklady. Súd zohľadnil, že na spoločných nákladoch v domácnosti sa v primeranej miere podieľa aj manžel matky. Súd tiež vzal do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky k mal. dcére vo veku 3 roky, s ktorou sú nevyhnutné náklady na jej hygienu, oblečenie, obuv a zdravotnú starostlivosť. Otec maloletej detí je zamestnaný v spoločnosti G. V. A. &. V. R. R..K..S.., F. s priemerným čistým mesačným príjmom 865 Eur. Za odôvodnené mesačné výdavky otca súd považoval predovšetkým náklady na bývanie, ktoré sú spolu vo výške cca 175,- Eur, na ktorých sa podieľa spolu so svojou snúbenicou, obdobne ako na splácaní hypotéky, tiež primerané náklady na stravu, ošatenie a hygienu (cca 250 Eur), telekomunikačné služby a pohonné hmoty, u ktorých v dôsledku zmeny výchovného prostredia a novej úpravy styku matky s maloletou dôjde k poklesu výdavkov. Súd skúmal aj odôvodnené potreby maloletej. Za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky je potrebné počítať náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, tiež primerané výdavky súvisiace so školou a s jej záľubami a krúžkami, ktoré prispievajú k rozvíjaniu jej schopností. Maloletá nemá zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou.

32. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd zaviazal matku prispievať na výživu mal. H. sumou 90,- Eur mesačne. Súd vzal do úvahy, že matka dosahuje o niečo nižší príjem ako otec dieťaťa, pričom rovnako ako otec má aj určité odôvodnené a nevyhnutné výdavky, vrátane vyživovacej povinnosti k mladšej dcére. Súd zastáva názor, že prispievanie na výživu maloletej v určenej výške je v schopnostiach a možnostiach matky a zodpovedá zákonným kritériám, z ktorých možno vyvodiť primeraný podiel matky na finančnom zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletej. Nakoľko súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, nerozhodoval o návrhu matky na zvýšenie doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti otca.

33. Ako už bolo uvedené, súd považoval za dôvodné a v záujme maloletej odporúčanie znalkyne - psychologičky a uložil rodičom aj výchovné opatrenie v podobe povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov týkajúcej sa starostlivosti o maloletú a osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva, a to v súčinnosti s príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo iným psychológom. Uloženie takéhoto výchovného opatrenia bolo podľa názoru súdu nevyhnutné, keďže v konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú antagonistické s nedostatkom konštruktívnej komunikácie v záujme maloletej, túto skutočnosť maloletá vníma celý svoj život a je rozhodujúcou príčinou jej destabilizovaného psychického stavu. Je preto jednoznačne potrebné predísť ďalšiemu zhoršovaniu psychického rozpoloženia maloletej, ktoré by nepriaznivo vplývalo na jej ďalší zdravý vývin.

34. Podľa , (ďalej len „“), súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

35. Keďže súd nanovo upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. H., vrátane úpravy styku s matkou, odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 24.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16.10.2018. S poukazom na preto súd uvedené neodkladné opatrenie zrušil.

36. Podľa a , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa , (ďalej len „“), na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

37. Kolízny opatrovník ako zástupca účastníka konania - maloletého dieťaťa na pojednávaní navrhol, aby súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do starostlivosti otca. Inštitút predbežnej vykonateľnosti je možné uplatniť aj v mimosporovom civilnom procese, kde jeho zákonné predpoklady treba posúdiť analogicky s prihliadnutím na predmet konkrétneho súdneho konania. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti bude opäť významným kritériom pre takúto úvahu súdu najlepší záujem dieťaťa. Za predpoklad predbežnej vykonateľnosti rozsudku možno považovať situáciu, kedy by mohlo dôjsť k ťažko zvrátiteľnému následku alebo vzniku ujmy na strane niektorého účastníka, vrátane maloletého dieťaťa. Je teda potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu bezodkladnej úpravy príslušných práv a povinností. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že by nebolo v záujme mal. H. ďalej odkladať uplatňovanie novej súdom stanovenej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nej, keďže posledná niekoľko rokov sa aplikujúca úprava u nej viedla k postupnému zhoršovaniu psychického stavu. Ako už bolo uvedené vyššie, súd si je vedomý, že v čase jeho aktuálneho rozhodovania nie je možné exaktne odhadovať ďalší vývoj psychického stavu maloletej a súd opätovne apeluje na oboch rodičov, aby zmenou svojho prístupu a úpravou vzájomnej komunikácie prispeli k ďalšiemu zdravému vývinu maloletej a prehlbovaniu pocitu jej šťastia a pohody. Vyhodnotením všetkých relevantných okolností však súd uzavrel, že zmena výchovného prostredia maloletej je aktuálne v jej záujme viac, než jeho ponechanie bez zmeny. Súd preto považoval návrh na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku za dôvodný, pričom túto vyslovil vo vzťahu ku všetkým výrokom súvisiacim so starostlivosťou o maloletú, teda vrátane úpravy styku (navyše výrok o výživnom je vykonateľný doručením priamo zo zákona v zmysle ), keďže tieto vytvárajú nedeliteľný komplex ďalšej úpravy starostlivosti o maloletú a len celkovým uplatňovaním možno dosiahnuť súlad tejto úpravy s najlepším záujmom dieťaťa.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko v priebehu konania súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie.

39. V konaní vznikli štátu trovy v podobe nákladov znaleckého dokazovania. Uznesením č.k. -169 zo dňa 17.02.2021 súd priznal B. J.. H. P., J.. B. vo výške 714,05 Eur. Z tejto sumy časť vo výške 650,- Eur bola znalkyni vyplatená z preddavkov zložených rodičmi maloletej a zvyšná časť 64,05 Eur bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Hoci aktuálna procesná úprava neobsahuje výslovné pravidlá pre rozhodovanie o trovách štátu v civilnom konaní, s poukazom na základných princípov má súd za to, že je možné analogicky vychádzať z predošlej úpravy v , podľa ktorej štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Keďže vypracovanie znaleckého posudku v prejednávanej veci bolo odôvodnené potrebou zistenia skutočného stavu veci aby bolo možné rozhodnúť v záujme maloletého dieťaťa, získanie tohto dôkazného prostriedku bolo v záujme obidvoch rodičov a preto by mali znášať s ním spojené náklady na polovicu. Súd preto zaviazal oboch rodičov na nahradenie uvedených trov štátu, otca vo výške 32,03 Eur a matku vo výške 32,02 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( veta prvá , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .