Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-129-2017.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/129/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. Z. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v E. dieťaťa rodičov Z.. T. L. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. B. č. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Lukičom so sídlom na Krivej ul. č. 21 v Košiciach a Z. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na C. ul. č. XX v E. zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Jablonskou so sídlom na Letnej ul. č. 47 v Košiciach v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, zmenu úpravy styku a o návrhu na zmenu výchovy maloletého dieťaťa o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 12.10.2016 č.k. 19P/347/2014-228 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a náhrade trov konania štátu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 27.3.2013 č.k. 9P/13/2012-107 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.10.2013 č.k. 7CoP/197/2013-131 vo výroku o výživnom a úprave styku tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 110 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.9.2015. Dlžné výživné 268 Eur za obdobie od 1.9.2015 do 12.10.2016 zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od doručenia rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 30.9.2014 do 31.8.2015 zamietol. O úprave styku s maloletou rozhodol podľa dohody rodičov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že každý druhý párny týždeň bude miesto odovzdania a prevzatia maloletej bydlisko rodičov matky, t.j. C. č. XX, inak je otec oprávnený v určenom čase prevziať a odovzdať maloletú v bydlisku matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 19:00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 17:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 23.7. od 9:00 hod. do 31.7. do 19:00 hod. a od 23.8. od 9:00 hod. do 31.8. do 19:00 hod. s tým, že otec v určenom čase prevezme maloletú v mieste bydliska matky a odovzdá ju na tom istom mieste v určenom čase matke. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ju v určenom čase. Návrh otca na zmenu výchovy maloletej zamietol. O trovách štátu rozhodol tak, že matka a otec sú povinný uhradiť trovy štátu, každý po 227,12 Eur do troch dní od doručenia rozsudku na účet Okresného súdu Košice - okolie. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výrokom o výživnom, dlžnom výživnom a trovách štátu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh matky na zvýšenie
výživného zamietne, zruší výrok o dlžnom výživnom a o trovách štátu rozhodne tak, že matka je povinná v plnej miere nahradiť trovy štátu. Vytkol konajúcemu súdu, že dôsledne nevykonal dokazovanie ohľadom zmeny pomerov maloletej, zvýšenia jej výdavkov v dôsledku nástupu do škôlky a svoje rozhodnutie v tejto časti riadne a zákonne neodôvodnil. Nesúhlasil s konštatáciou súdu o tom, že splátky úveru nepatria medzi výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko peniaze si požičal na zariadenie detskej izby pre maloleté dieťa, ktoré bolo v jeho opatere pred rozhodnutím vo veci samej. Dodal, že výdavky, ktoré vynaloží na cestovanie za maloletou mal konajúci súd zohľadniť nakoľko ich vynakladá v záujme maloletého dieťaťa, v dôsledku toho, že matka sa s maloletou presťahovala, bez jeho súhlasu. Vyslovil presvedčenie, že vzhľadom na to, že mu matka neoznámila, že sa presťahovala bolo znalecké dokazovanie vykonané zbytočne, nakoľko v dôsledku presťahovania maloletej nie je striedavá starostlivosť možná ani v jej záujme, preto trovy znaleckého dokazovania mala znášať výlučne matka.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že výdavky maloletej boli v konaní riadne preukázané a otec ich počas celého priebehu konania nenamietal ani nerozporoval ich pravdivosť. K námietkam ohľadom výdavkov spojených so zariadením detskej izby pre maloletú v bydlisku otca dodala, že v konaní nebolo preukázané, že otec predmetný úveru použil na zariadenie detskej izby, so zreteľom na to, že z výpovede maloletej je zrejmé, že u otca nemá vlastnú izbu ani vlastnú posteľ. Uviedla, že nemá povinnosť bývať v blízkosti bydliska otca a má právo presťahovať sa spolu s dieťaťom, ktoré je j bolo zverené do osobnej starostlivosti. Zdôraznila, že otec za maloletou pravidelne cestoval napriek tomu, že namietal zvýšené výdavky na cestovné pri realizácii styku a v rámci týchto ciest okrem maloletej v aute viezol aj cudzích ľudí, ktorý mu prispievali na cestovné náklady. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadenie ešte pred jej presťahovaním a táto skutočnosť nebola príčinou toho, prečo znalec dospel k záveru, že striedavú starostlivosť o maloletú neodporučil, preto nesúhlasila s tým, že by mala v plnej miere znášať trovy znaleckého dokazovania.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že predmetný úver bol určený na kompletnú rekonštrukciu izby, v ktorej maloletá býva, v čase realizácie úpravy styku, ktorý bol navýšený z dôvodu kúpy automobilu, pretože predchádzajúci automobil bol v dôsledku nehody nepojazdný a poisťovňa mu nevyplatila poistné plnenie. V dôsledku zvýšených výdavkov na cestovné bol nútený predať veci osobnej potreby ako motorku, notebook a pod. Zdôraznil, že po maloletú s ním cestovala jeho priateľka a známy, aby mu s ňou počas dlhej cesty pomohli. Opätovne odmietol podieľať sa na náhrade trov štátu z dôvodu, že len čo sa dozvedel o presťahovaní matky a maloletej na znaleckom dokazovaní netrval.
6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K tvrdeniam ohľadom osôb, ktoré sa s otcom viezli v aute v čase jeho cestoval za maloletou poukázal na profil otca na internetovej stránke, prostredníctvom ktorej vodiči ponúkajú voľné miesto v aute na prepravu na určitej trase za odplatu, z ktorého nepochybne vyplýva, že otec si takýmto spôsobom privyrábal na výdavky spojené s cestovaním za maloletou.
7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matkou preukázané cesty sa v uvedených termínoch neuskutočnili, preto sa predložené dôkazy nemohli týkať výdavkov spojených s cestovaním za maloletou.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
9. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
13. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.
14. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.
15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Konštatuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom musí byť určená tak, aby zodpovedala nie len odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery tak mal. dieťaťa ako aj rodiča. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Rozsudky odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa vo všeobecnosti najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva (oprávneným pri príspevku na výživu rozvedeného manžela), strata schopností, možností poskytovať výživné (tak ako vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona, môže zo zákona aj zaniknúť; v prípade súdnej úpravy vyživovacej povinnosti sa však spravidla účastníci z dôvodu právnej istoty dožadujú vyslovenia zrušenia vyživovacej povinnosti). Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov maloletej, ktorá nastúpila na
predškolskú dochádzku, s čím sú objektívne spojené zvýšené výdavky, ako aj z dôvodu jej rastu a vývoja v dôsledku plynutia času, nakoľko naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodnuté pred viac ako tromi rokmi. K odvolacím námietkam ohľadom výdavkov maloletej dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej, alebo športovej činnosti, a teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že naposledy bolo určené výživné 90 Eur mesačne, konajúci súd zvýšil určené výživné na 110 eur mesačne, t.j. o 20 Eur, z čoho nepochybne vyplýva, že sa jedná len o nepatrné zvýšenie, ktoré neodzrkadľuje zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej v plnej miere, ale len v takom rozsahu, ktorý zodpovedá zákonným podmienkam o vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine tak, aby určené výživné zodpovedalo nie len odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné predstavuje približne 18 % z príjmu otca, z ktorého na jeden deň pripadne približne 3,6 Eur, čo postačuje na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej v plnom rozsahu, v dôsledku čoho matka musí dopĺňať zdroj je výživy maloletej nad rámec určeného výživného, napriek tomu, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní osobnou starostlivosťou o ňu. Dodáva, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti má možnosť zvyšovať svoj príjem napríklad vycestovaním za prácou, prácou nad čas prípadne doplniť svoj zdroj príjmu čiastočnou prácou na dohodu ako rodič, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa, v dôsledku čoho jeho výkon jeho práce časovo a miestne obmedzený.
16. K odvolacím námietkam ohľadom náhrady trov štátu dodáva, že štát má právo podľa výsledku konania proti účastníkom na náhradu nákladov konania, ktoré platil v konaní vedenom podľa Civilného mimosporového poriadku. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania podľa pomeru účastníctva na veci a konaní. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode majú obaja účastníci konania rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.