Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/24/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa P. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. Q., dieťa matky P.. N. I. C., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Y. XXX, XXX XX X. Y., v konaní zastúpená JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom, so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica a otca P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX O., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/9/2018-36 zo dňa 24. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/9/2018-36 zo dňa 24. mája 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou P. P. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou:

- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s tým, že otec je oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v bydlisku matky a v určenom čase ju do miesta bydliska matky vrátiť,

- každý párny rok od 23.12 od 17.00 hod. do 26.12. do l9.00 hod.,

- každý nepárny rok, počas veľkonočných sviatkov, v dobe od Zeleného štvrtka od 17.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.,

- každý rok počas letných prázdnin od 23.7. od 9.00 .hod. do 31.7. do 19.00 hod., od 23.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 19.00 hod., s tým, že otec v určenom čase prevezme maloletú v mieste bydliska matky a odovzdá ju v určenom čase do miesta bydliska matky a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ju otcovi. Súd prvej inštancie tak zmenil rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 19P/347/2014-228, zo dňa 12.10.2016, právoplatný dňa 6.1.2017, v časti úpravy styku otca s maloletou P.. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že z listinných dôkazov a pripojeného spisu maloletého dieťaťa zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice okolie č. k. 19P/347/14-228 bola schválená bola rodičovská dohoda, na základe, ktorej bol otec maloletej oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s tým, že každý druhý párny týždeň bude miestom odovzdania a prevzatia maloletej bydlisko rodičov matky, t. j. W. XX, inak je otec oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v bydlisku matky a v určenom čase ju do miesta bydliska matky vrátiť. Uvedeným rozsudkom bol upravený i styk počas veľkonočných a vianočných sviatkov a letných prázdnin. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného a jeho prílohami zo strany matky dospel k záveru, že

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Uviedol, že podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom súdneho spisu sp. zn. 19P/347/2014 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že maloletá je t.č. vo faktickej starostlivosti matky, s ktorou býva v obci X. Y.. Matka maloletej je v zmysle rozsudku č. k. 19P/347/2014-228 povinná zabezpečovať stretávanie otca s maloletou v bydlisku svojich rodičov, t.j. v obci W. č. XX. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia očakávala matka maloletej narodenie ďalšieho dieťaťa, pričom išlo o rizikové tehotenstvo pre zdravotné problémy matky. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno konštatovať, že zabezpečovanie stretnutia otca s maloletou v bydlisku rodičov matky, v obci W., ktorá je od miesta trvalého pobytu matky a maloletej P. vzdialená približne 241 km, je pre matku problematické, dokonca až nerealizovateľné. Súd mal osvedčené, že na strane matky a dieťaťa došlo k zmene pomerov, ktoré znemožňujú matke zabezpečovať nerušený výkon rozhodnutia a zabezpečiť tak otcovi maloletej stretávanie sa s jeho dcérou. Stretávanie sa maloletého dieťaťa s jeho rodičmi je jedným z jeho základných ľudských práv a je v jeho najlepšom záujme, aby bol styk zabezpečený a vykonávaný za čo najvhodnejších podmienok. Obec W., v ktorej má otec právo podľa vykonateľného rozhodnutia si maloletú vyzdvihnúť od matky a zároveň povinnosť ju na tomto mieste odovzdať matke, sa nachádza v S. kraji. Matka a aj maloletá žijú v obci X. Y., ktorá sa nachádza v W. kraji a otec maloletej má trvalý pobyt v meste O., t.j. v O. kraji. Za tohto stavu súd považoval za neefektívne a neúčelné, aby všetci účastníci konania museli absolvovať niekoľkohodinovú cestu do obce W. za účelom realizácie stretnutia otca s maloletou. Preto návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, nakoľko jedinou alternatívou ako zabezpečiť stretávanie otca s dieťaťom je, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval v obci X. Y., a to nielen s ohľadom na zmenu okolností na strane matky, ale predovšetkým s poukazom na najlepší záujem maloletej.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu, predčasne, preto napadol celé rozhodnutie súdu prvej inštancie a to i z dôvodu nepreskúmateľnosti v časti II. výroku rozsudku (správne uznesenia). V odvolaní uviedol, že medzi rodičmi dieťaťa potom, čo matka dieťaťa bez súhlasu otca presťahovala dieťa z W. (O. kraj) a otec sa dožadoval striedavej starostlivosti, bola uzatvorená rodičovská dohoda, podľa ktorej miestom odovzdávania maloletej mal byť každý párny víkend W. v O. a nie S. kraji. Rozhodujúcim pre rozhodnutie súdu uvedeného v bode 15. uznesenia mala byť práve tá skutočnosť, že obec W. sa nachádza v S. kraji, matka a dieťa žijú v W. kraji a otec v O. kraji, a preto by bolo neefektívne a neúčelné, aby všetci účastníci konania museli absolvovať niekoľko hodinovú cestu do obce W.. Uvedená skutočnosť sa však nezakladá na pravde. W. sa nachádza v O. kraji, kde matka dieťaťa raz do mesiaca dochádza za svojimi rodičmi. Za tohto stavu otec súhlasil s presťahovaním dieťaťa do X. Y. a s preberaním a odovzdávaním dieťaťa každý druhý párny víkend na W.. Obec W. je od O. vzdialená 10 km, X. Y. je od O. vzdialený 241 km. W. sa nenachádza v S. kraji a niet dôvodu pre stretávanie sa práve v tomto W., keďže W. podľa pôvodného rozhodnutia je v O. kraji. Na základe zmeneného rozhodnutia súdu by otec musel každý druhý víkend absolvovať v piatok 2 x 241 km a v nedeľu opäť 2 x 241 km. Keďže jedna cesta trvá 4 hodiny, práve cestovanie s dieťaťom naspäť do O. v trvaní ďalších štyroch hodín by mohlo byť hrozbou nebezpečenstva pre dieťa. Náklady a čas strávené cestovaním pre dieťa každý párny víkend by boli neúmerne vysoké nielen kvôli pohonným hmotám, ale aj opotrebeniu vozidla, ktoré si otec obstaral práve z tohto dôvodu. Keďže matka chodí raz do mesiaca za rodičmi bolo by práve neefektívnym a neúčelným požadovať, aby otec chodil pre dieťa dvakrát do mesiaca do bydliska matky. Keďže súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav veci, prečo sa dieťa odovzdáva podľa jeho rozhodnutia práve v S. kraji, kde ani jeden z rodičov nemá trvalý pobyt, bolo toto neodkladné opatrenie vydané v rozpore s ust. § 325 ods. 1 a návrh matky by mal byť posudzovaný ako nový návrh na úpravu stretávania sa s dieťaťom. Navrhol preto, aby uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia odvolací súd zrušil a návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia navrhol zamietnuť. Zároveň uviedol, že podáva súdu návrh na novú úpravu rodičovských práv a povinností, a to tak, že párny mesiac bude dieťa v osobnej starostlivosti otca a v nepárny mesiac v osobnej starostlivosti matky. Miestom odovzdávania a vrátenia dieťaťa bude miesto trvalého bydliska dieťaťa - X. Y. XXX. Matka dieťa pripraví na odovzdanie otcovi vždy prvý deň mesiaca o 17.00 hod. a otec odovzdá dieťa vždy v posledný deň mesiaca o 17.00 hod. .

3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa písomným podaním zo dňa 06. 07. 2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09. 07. 2018 vyjadril kolízny opatrovník - Úrad práce, soc. vecí a rodiny W. Q.. Uviedol, že dôvody, pre ktoré Okresný súd Žiar nad Hronom nariadil neodkladné opatrenie považuje za opodstatnené, a to vzhľadom k tomu, že pomery na strane matky maloletej P. sa zásadne zmenili. Matka maloletej predložila súdu dôkazy pre potreby vydania neodkladnej úpravy pomerov účastníkov,

na základe ktorých má byť zabezpečený styk otca s maloletou v mieste bydliska matky na adrese X. Y. XXX. Matkou predložené dôkazy úrad považuje za dôvodné bez ohľadu na to, kde mal v minulosti styk otca s maloletou prebiehať (W. XX - O. kraj, W. S. kraj). K návrhu otca na novú úpravu rodičovských práv a povinností, a to konkrétne k striedavej starostlivosti kolízny opatrovník uviedol, že sa t. č. vyjadriť nevie, nakoľko bude potrebné ďalšie dokazovanie vo veci.

4. K odvolaniu otca maloletej sa dňa 25. 07. 2018 vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že sa nazdáva, že v uznesení súdu prvej inštancie je S. kraj zrejme uvedený omylom namiesto O. kraja, nakoľko v uznesení je v bode 15. doslova uvedené: „zabezpečovanie stretnutia otca s maloletou v bydlisku rodičov matky, v obci W., ktorá je od miesta trvalého pobytu matky a maloletej P. vzdialená približne 241 km, je pre matku problematické, dokonca až nerealizovateľné“. Vzdialenosť 241 km od X. Y. zodpovedá vzdialenosti od W. v O. kraji, nie však vzdialenosti od rovnako pomenovanej obce v S. kraji. W. pri P. v S. kraji je totiž od trvalého bydliska matky i maloletej X. Y. vzdialený 181 km. Aj keby mal súd na mysli W. v S. kraji, a teda za problematické a nerealizovateľné pre matku za súčasných okolností, by považoval už vzdialenosť medzi X. Y. a W. v S. kraji, o to viac je nerealizovateľný správne vypočítaných 241 km zo X. Y. do W. pri O.. Otec v odvolaní tvrdí, že matka dieťaťa raz do mesiaca dochádza za svojimi rodičmi do obce W. v O. kraji. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, pretože rodičov matka od diagnostikovania rizikového tehotenstva v X. XXXX až do dňa podania vyjadrenia navštívila jedenkrát (to znamená raz za jedenásť mesiacov). Vzhľadom na to, že druhé dieťa O. I. sa narodila XX. XX. XXXX Y. X. a v súčasnosti má iba X mesiace, nie je pre matku, ani nie pre takéto malé, plne dojčené dieťa, mysliteľné podstupovať niekoľkohodinové cesty. Ďalej poukázala na to, že v uznesení súdu prvej inštancie je v ods. 15. jasne uvedené, že jedinou alternatívou ako zabezpečiť stretávanie otca s dieťaťom je, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval v obci X. Y., a to nielen s ohľadom na zmenu okolností na strane matky, ale predovšetkým s poukazom na najlepší záujem maloletej. Nikto nijako otcovi neuložil povinnosť cestovať vedno s maloletou P. späť do O., práve naopak, v najlepšom záujme dieťaťa je stretávanie počas párnych víkendov v mieste jej trvalého pobytu a okolí, s čím sa matka plne stotožňuje. Tým by sa redukovali náklady na pohonné hmoty a udržiavanie stavu vozidla, na ktoré sa otec v odvolaní tiež sťažuje. Existuje množstvo alternatív, ktoré otec môže využívať a stretávať sa s maloletou ako cestovanie vlakmi, autobusmi, inými dopravnými prostriedkami za účelom návštevy maloletej, zabezpečenie programu maloletej v okolí jej bydliska, zabezpečenie si vlastného ubytovania v rôznych penziónoch, hoteloch, chatách, stanoch, kempingoch, a pod. . Matka súhlasila s otcom i so súdom, že takéto dlhé, časté a náročné cesty nie sú pre maloletú P. najvhodnejšie, ale považuje za primerané, aby túto situáciu riešil práve otec s ohľadom na záujmy dieťaťa, nie s ohľadom na seba, svoje financie, či svoje pohodlie. Financie na náklady, ktoré sa otcovi nezdajú úmerné k uplatňovaniu si práva na styk s maloletou, má teda v každom prípade lepšiu šancu si zaobstarať otec ako matka, ktorá má aktuálne v starostlivosti dve maloleté deti. K návrhu otca obsiahnutom v závere odvolania ohľadom striedavej starostlivosti o maloletú P. matka uviedla, že takýmto návrhom sa už zaoberal Okresný súd v Košiciach v predošlom konaní sp. zn. 19P/347/2014 - 228. Otec vtedy rovnako navrhol zmenu vo výchove maloletého dieťaťa formou nariadenia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania aj vyjadrenia účastníkov konania súd vtedy rozsudkom zamietol návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec navyše proti rozsudku podával odvolanie, ale odvolal sa len voči stanovenej výške výživného, nie proti zamietnutiu striedavej starostlivosti. Ide teda o res iudicata a jej opätovné navrhnutie opäť svedčí skôr o snahe otca vyhnúť sa povinnosti platenia výživného. Matka uviedla, že striedavá starostlivosť nie je v žiadnom prípade v záujme maloletého školopovinného dieťaťa, ktoré už rok navštevuje základnú školu v mieste svojho trvalého bydliska.

5. K vyjadreniu matky sa dňa 20. 08. 2018 vyjadril otec maloletej. Zvýraznil, že v predchádzajúcom konaní 19P/347/2014 strany dohodli stretávanie sa otca s dieťaťom v rozsahu tam schválenom, pričom táto dohoda vychádzala z tej skutočnosti, že matka dieťaťa sa presťahovala z W. do X. Y. a matka pristúpila na úpravu tak, že každý druhý párny týždeň bude miestom odovzdávania W. XX a nie X. Y.. Len za tejto podmienky otec súhlasil so zmenou svojho návrhu o striedavú starostlivosť k maloletému dieťaťu a nie ako to prezentuje právny zástupca matky, že opätovné navrhnutie otca striedavej starostlivosti svedčí skôr o snahe otca vyhnúť sa povinnosti platenia výživného. Týmto svojím návrhom otec dieťaťa chce práve vyjsť v ústrety matke, ktorá ako tvrdí, za súčasných podmienok má problematické obdobie a nerealizovateľné dodržanie dohody uzatvorenej pred jej tehotenstvom. I z dohody Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery tak maloletého dieťaťa, ako aj rodičov. Tieto rozhodnutia nie sú nemenné. Prihliada sa len na zmenu

pomerov, takže súd môže rozhodnúť aj o zmene úpravy stretávania sa otca s dieťaťom, ak dôjde k zmene pomerov na strane kohokoľvek. V súčasnej dobe má súd za preukázané, že nastali zásadné zmeny pomerov u matky, preto otec navrhol zmenu tomu zodpovedajúcu, t. j. odbremeniť matku od tejto situácie. Otec dieťaťa sa plneniu vyživovacej povinnosti nebráni a pre prípad, že jeho príjem by bol vyšší a podmienky tejto spoločnosti by mu to dovoľovali, platil by výživné aj vo vyššom rozsahu. Ďalej uviedol, že k podaniu matky bolo predložené lekárske potvrdenie len počas tehotenstva, netýkalo sa však úpravy po pôrode, kedy vlastne súd už vydával svoje rozhodnutie, t. j. rozhodnutie o vydaní neodkladného opatrenia. Ak súd usúdil, že stav matky počas tehotenstva bude mať vplyv aj na stav matky po pôrode, je dôvodná obava, že matka dieťaťa bude pri starostlivosti maloletej v rozsahu určenom jej súdnym rozhodnutím potrebovať aj zásadnú pomoc otca maloletej.

6. K vyjadreniu otca maloletej sa dňa 11. 09. 2018 vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že doposiaľ matka otcovi vyšla vždy v ústrety tým, že pravidelne každé druhé stretnutie otca s maloletou zabezpečila dovoz aj odvoz dieťaťa na W. a späť do X. Y., miesta trvalého bydliska maloletej. Matka vyšla otcovi v ústrety, pretože argumentoval, okrem iného, nedostatkom financií, teda, že za dcérou nie je schopný cestovať každý druhý víkend sebestačne a samostatne. Keďže v súčasnosti sa na strane matky rizikovým tehotenstvom a následne narodením druhého dieťaťa výrazne zmenili podmienky, nebude otcovi môcť ďalej vychádzať v ústrety. Poukázala na to, že matka dieťaťa žije v usporiadanej rodine v rodinnom dome a nemá nijaké problematické obdobie, ako to naznačil otec vo svojom vyjadrení. Maloletá P. je v uvedenom prostredí plne adaptovaná a spokojná. Opätovne zvýraznila, že i z uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že v najlepšom záujme maloletej P. je, aby sa styk otca s ňou realizoval v obci jej trvalého bydliska. Sama P. telefonicky niekoľkokrát otcovi navrhla a prosila ho, aby prišiel na návštevu a zariadil si nocľah v okolí jej bydliska a nevozil ju stále až do O., na čo opakovane reagoval odmietavo. Keďže sa sám opiera o starostlivosť svojej mamy, prípadne staršej sestry a ich pomoc pri starostlivosti o P., ako jasne vyplýva z jej opisov návštev u otca a z jeho odmietania tráviť s ňou čas, víkendy inde, ako u svojich rodičov. Ďalej matka poukázala na tvrdenie otca o tom, že matka predložila lekárske svedectvo o nemožnosti cestovať len počas tehotenstva. Matka považuje za ľudsky pochopiteľné, prečo je pre novorodenca, batoľa, dojča a tak ďalej, nevhodné cestovať každý mesiac 4-krát 241 km. Navyše, matka nemá vodičské oprávnenie, čím sa presun s dvoma maloletými deťmi ešte viac komplikuje. Napriek tomu matka predložila aktuálne vyjadrenie lekárky o tom, že maloletá O. I. je plne kojená a trpí Y. T. a záverom zdôraznila, že maloletá P. v súčasnej rodinnej situácii harmonicky nažíva v prostredí rodinnom, ako i v školskom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zotrvala na tom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. K vyjadreniu matky sa dňa 05. 10. 2018 vyjadril otec maloletej. Uviedol, že predchádzajúca rodičovská dohoda ohľadom styku otca maloletej s maloletou v konaní 19P/347/2014 vychádzala z tej skutočnosti, že sa matka dieťaťa presťahovala z W. do X. Y.. Za tejto podmienky otec súhlasil so zmenou svojho návrhu o striedavej starostlivosti k maloletému dieťaťu. Nie je pravdou, že matka dieťaťa vyšla otcovi v ústrety, ale vychádzal z tej skutočnosti, že navštevuje svoju rodinu a robí to aj naďalej. Otec dieťaťa má vedomosti, že matka chodí do W. aj po narodení druhého dieťaťa a vôbec ju to cestovanie neobťažuje. Len odmieta rešpektovať prvotnú dohodu o tom, že každý druhý párny víkend miestom odovzdania dieťaťa bude W.. Ona predsa spôsobila túto situáciu a nie otec dieťaťa, a preto niet dôvodu, aby otec, ktorý platí výživné sa nemohol stretávať so svojím dieťaťom tak, ako to určil súd, lebo matke dieťaťa do nevyhovuje. Ani potvrdenie lekára to nepreukazuje, že nejaký Y. B. bráni cestovaniu. Matka opomína, že s dieťaťom sa chce stretávať aj ostatná rodina, nielen otec. Ona to predsa umožňuje svojimi návštevami mimo párneho víkendu svojej rodine, sestre, matke, a pod., a vtedy cesty nie sú pre ňu zaťažkávajúce. Cesty maloletú netraumatizujú, dieťa je skôr nespokojné s tým, že oni sú vo X. Y. a celá ostatná rodina je v O.. Cesty pre novorodenca nie sú vhodné ako sa vyjadrila matka, ale to neznamená, že netreba prihliadať na záujmy toho dieťaťa, o ktorom sa konanie vedie. Otec napriek všetkým matkou vyvolaným zmenám toto rešpektuje a hľadá východisko ako znížiť náklady vynaložené na cestovanie. Obaja ho našli striedaním miesta odovzdávania dieťaťa. Toto matke nevyhovuje a neustále sa všetko prispôsobuje len matke a nie dieťaťu. Záverom uviedol, že celú ťarchu následkov vyvolaných tým, že sa matka presťahovala z O. do X. Y. chce previesť na otca jej dieťaťa bez rizika niesť zodpovednosť aj jej osobou. Otec preto nevidí dôvod na zmenu úpravy stretávania sa tak, ako o tom už raz Okresný súd Košice okolie rozhodol, t. j. so striedaním miesta odovzdávania dieťaťa. Ak ale matka požaduje a trvá na úprave inej, tak otec trvá na tom, aby prostredníctvom kolízneho opatrovníka sa riešil návrh otca na striedavú starostlivosť o maloletú a tak sa prihliadlo hlavne na záujmy maloletej a nie na záujmy matky.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V preskúmavanej veci mal odvolací súd zistené, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie dočasne neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou P. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec je oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v bydlisku matky a v určenom čase ju do miesta bydliska matky vrátiť. Výrokovou časťou uznesenia súd prvej inštancie upravil tzv. bežný styk otca s maloletou, ako aj styk počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov a tiež počas letných prázdnin (v zmysle výrokovej časti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie). Uvedeným uznesením došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Košice č. k. 19P/347/2014 - 228 zo dňa 12. 10. 2016, avšak len v časti upravujúcej miesto odovzdania a prevzatia maloletej P. otcom, ktoré bolo vyššie uvedeným rozsudkom stanovené v mieste bydliska rodičov matky v obci W. (č. XX) a to každý druhý párny týždeň; inak bol otec oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v bydlisku matky a v určenom čase ju do miesta bydliska vrátiť. Odvolací súd zdôrazňuje, že ťažiskovou odvolacou námietkou otca v podanom odvolaní, je námietka spočívajúca v nedôvodnosti záveru o potrebe zmeny miesta odovzdávania maloletej v bydlisku matky, t. j . v obci X. Y..

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, tento správne vyhodnotil, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

12. Matka svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčila, že došlo k zmene pomerov na jej strane, pričom v čase podávania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola matka maloletej tehotná a gravidita bola diagnostikovaná ako riziková. Z uvedeného dôvodu nebolo v jej možnostiach a schopnostiach sprevádzať maloletú každý druhý párny víkend na miesto odovzdania na realizáciu styku otca s maloletou do obce W.. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd rozhodoval v čase, po pôrode matky, pričom druhorodená O. I. sa narodila dňa XX. XX. XXXX. V čase podávania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola matkou uvádzaným dôvodom na dočasnú úpravu pomerov diagnostikovaná riziková gravidita a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako i súdu odvolacieho práve skutočnosť útleho veku druhorodeného dieťaťa matky maloletej a jeho celková odkázanosť na osobu matky. Uvedené okolnosti predstavujú dočasne tú okolnosť, na základe ktorej nemožno od matky maloletej spravodlivo a rozumne očakávať aby cestu do obce W., nachádzajúcu sa v O. kraji, absolvovala dvakrát v mesiaci, a to jednak s maloletou P. a rovnako s maloletým dieťaťom, ktoré je v čase rozhodovania odvolacieho súdu vo veku X mesiacov, je kojené a je teda starostlivosťou celkom odkázané na matku. Prihliadnuc taktiež na skutočnosť, že matka nie je držiteľkou vodičského oprávnenia a cestu s dvoma maloletými deťmi by musela absolvovať prostriedkami hromadnej dopravy, nie je ani v najlepšom záujme samotnej maloletej P., aby za uvedených okolností takýto presun v rozsahu niekoľkých hodín absolvovala dvakrát počas každého druhého víkendu a to spolu so svojou sestrou, ktorá sa vyžaduje neustálu pozornosť a starostlivosť. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia nesprávne uviedol, že obec W. sa nachádza v S. kraji, uvedená nesprávna lokalizácia obce W. nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom, tak ako to navrhoval otec maloletej v podanom odvolaní, nakoľko podstatnou okolnosťou je práve neprimeraná vzdialenosť, pre ktorú súd vyhodnotil dochádzanie na miesto odovzdania v obci W. (podľa nesprávneho záveru súdu prvej inštancie v S. kraji). Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že obec W. sa nachádza v S. kraji, správne však zistil a uviedol vzdialenosť, v akej sa obec W. (v O. kraji) nachádza od bydliska matky - v dĺžke 241 km - a túto vyhodnotil ako neprimeranú pre pravidelné dochádzanie dvakrát za mesiac s dvomi maloletými deťmi útleho veku. Nesprávne uvedený údaj o situovaní obce (avšak so správne zistenou vzdialenosťou od bydliska matky) v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia ( ako uviedol otec v podanom odvolaní v zmysle ust. § 325 ods. 1 , nakoľko konečný záver súdu o vzdialenosti miesta odovzdávania v obci W. je uvedený správne a práve správne konštatovaná vzdialenosť je skutočnosťou rozhodujúcou, na ktorej súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

Odvolací súd poukazuje práve na charakter dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, ktoré upravuje pomery účastníkov konania len na určitú dobu. Ak sa zmenia pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane dieťaťa samotného, ktorýkoľvek z rodičov, t. j. i otec môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (resp. jeho zrušenie), pričom zmenou pomerov sa môže rozumieť i dosiahnutie vyššieho veku a určitého stupňa samostatnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdom prvej inštancie v nariadenom neodkladnom opatrení bolo zmenené len miesto odovzdania maloletej otcovi, pričom miesto realizácie samotného styku od piatka do nedele je ponechané na vôli otca a maloletej P.. Je preto na ňom, kde za uvedených podmienok zmeny miesta odovzdania maloletej bude s maloletou tráviť voľný čas. Uznesením súdu prvej inštancie nebolo určené, že styk s maloletou sa má realizovať v bydlisku maloletej, avšak v danej veci je potrebné vyzdvihnúť do popredia predovšetkým záujem maloletej tak, aby nebola nadmieru zaťažovaná častým cestovaním v trvaní niekoľkých hodín, zároveň však, aby nebola ukrátená o možnosť stretávania sa s rodinou zo strany otca. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd vzhľadom na osvedčenú zmenu pomerov na strane matky maloletej, ktorá zmena má len dočasný charakter, uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, potvrdil ako vecne správne.

13. Záverom odvolací súd uvádza, že nemožno prisvedčiť námietke otca o tom, že podľa jeho názoru, návrh matky mal byť správne posudzovaný ako „nový návrh na úpravu stretávania sa s dieťaťom“. Z formálnych náležitostí, ako i z obsahu návrhu matky je zrejmé, že táto písomným podaním zo dňa 13. 03. 2018 navrhla dočasnú zmenu úpravy rodičovských práv z dôvodov na strane matky, ktoré majú prechodný charakter a zároveň je vzhľadom na ňou uvádzané okolnosti potrebný okamžitý zásah súdu v otázke úpravy styku (zmeny miesta odovzdávania maloletého dieťaťa druhému rodičovi). Návrh matky zo dňa 13. 03. 2018 správne označený ako „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým dieťaťom“ spĺňa všetky formálne náležitosti v zmysle ust.127 a § 326 a tomuto zodpovedá i po obsahovej stránke. Nebol a nie je preto dôvod takto podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenie považovať za nový návrh na úpravu rodičovských práv a povinností (napr. návrh na úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom). Postup súdu prvej inštancie bol preto správny i v otázke procesného postupu, ako i z hľadiska vecného posúdenia a rozhodnutia.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa zaoberal a vecne prejednal len odvolanie otca maloletej proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Odvolací súd nepreskúmaval a ani sa nijakým spôsobom inak nezaoberal návrhom otca na striedavú starostlivosť o maloletú P., keďže o uvedenom osobitnom návrhu je potrebné rozhodnúť v samostatnom konaní po vykonaní náležitého dokazovania potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Bude preto vhodné, aby súd prvej inštancie vyzval otca maloletej na vyjadrenie, či trvá na návrhu na nariadenie striedavej starostlivosti tak, ako to naznačil v podanom odvolaní, resp., aby otec maloletej podal riadny návrh s úplným návrhom rozhodnutia vo veci samej, o ktorom začne konať miestne príslušný súd prvej inštancie

- t. j. v danom prípade Okresný súd Žiar nad Hronom.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ust. § 396 ods. 1 a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže v danej veci neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovení týkajúcich sa náhrady trov konania v zmysle § 53 až 55 CMP, odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 .

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu X : X.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .