Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-197-2013.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/197/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. T. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Z. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. č. XX zastúpenej JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Mlynárskej ul. č. 19 a T. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. na X. ul. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Gabrielou Jablonskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Letnej ul. č. 47 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 27.3.2013 č.k. 9P 13/2012-107 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. T. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 90 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletej počnúc 11.1.2012, dlžné výživné za obdobie od 11.1.2012 do 31.3.2013 v sume 900,90 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,10 € spolu s bežným výživným až do vyrovnania matke maloletej pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom apríl 2013. Upravil styk otca s mal. T. každý týždeň v kalendárnom mesiaci v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok na Štedrý deň od 9.00 hod. do Prvého sviatku vianočného do 18.00 hod., každý nepárny rok na Druhý sviatok vianočný od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska matky a v stanovenom čase je povinný dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na nich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka i otec.
Matka odvolaním napadla výroky rozsudku o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže otca prispievať na výživu mal. T. 150 € mesačne od 11.1.2012 a zároveň zmení aj výrok o dlžnom výživnom a zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o styku počas bežného roka tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že úpravu styku počas sviatkov zmeniť nežiadala. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ a vo vzťahu k výroku o určení výživného vyjadrila názor, že určené výživné je nepostačujúce na zabezpečenie potrebných nákladov na výživu maloletej s poukazom na to, že náklady na maloletú vyčíslila na 235 € mesačne. Poukázala na to, že poberá len rodičovský príspevok 194,70 € a rodinné prídavky 23 €, iné príjmy nemá, nakoľko je študentkou vysokej školy. Domnieva sa, že otcom deklarované príjmy 539 € mesačne sú dostačujúce na to, aby mohol prispievať na výživu maloletej 150 € mesačne. Napriek tomu, že otcovi bola uložená povinnosť splácať dlžné výživné v splátkach po 100,10 € od apríla 2013, otec na výživu maloletej prispel v apríli 2013 len 50 €, napriek tomu, že rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný. V tejto súvislosti napáda aj výrok o dlžnom výživnom. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou počas bežného roka každý týždeň v kalendárnom mesiaci v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. vyjadrila názor, že je nespravodlivý voči nej, najmä s ohľadom na to, že je ukrátená o trávenie voľného času s maloletou počas víkendov. Z uvedeného dôvodu nemá možnosť s dcérou absolvovať výlety počas víkendov, rodinné podujatia, stretnutia s priateľmi aj s poukazom na to, že v súčasnej dobe ešte študuje a môže tráviť s dcérou čas počas pracovného týždňa, no zvyšok rodiny a priateľov má voľno len počas víkendov. Vyjadrila názor, že je v záujme dieťaťa, najmä jeho rozvoja a adaptácie aj v cudzom prostredí rozvíjať sociálne väzby aj mimo domova. Je pravdou, že z dôvodu snahy o ukončenie konania na súde prvého stupňa súhlasila s takouto úpravou styku, no jednoznačne len do času, kedy bude s dcérou na rodičovskej dovolenke, t.j. do decembra 2013. Vzhľadom na to, že takáto úprava styku sa nedala obsiahnuť v rozhodnutí súdu, tento návrh otca odmietla. Považuje za nespravodlivé vyjadrenie súdu v odôvodnení rozhodnutia, že ak bude chcieť v budúcnosti styk zmeniť, bude nutné, aby podala na príslušný súd nový návrh na zmenu styku. Súd mohol rozhodnúť v intenciách jej návrhu a odkázať otca na podanie návrhu na zmenu úpravy styku v budúcnosti. Uviedla, že počas celého konania otec podmieňoval jeho predstavu o úprave styku s dieťaťom tým, že ak nebude jeho predstave vyhovené, žiada zveriť maloletú do jeho starostlivosti.
Otec podaným odvolaním napáda výrok rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom a dlžnom výživnom a navrhol, aby odvolací súd určil výživné pre maloletú 80 € mesačne od 11.1.2012 a dlžné výživné za obdobie od 11.1.2012 do 21.3.2013 spolu v sume 790 € mu povolil splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným až do vyrovnania matke maloletej pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom máj 2013. Uviedol, že výživné bolo odvodené od jeho možností a schopností, avšak bolo tiež preukázané, že o dieťa sa stará nielen počas doby, kedy dieťa nie je u neho, najmä uhrádza náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, ale jeho starostlivosť je príkladná aj počas doby, kedy je dieťa u neho. Platenie splátok dlžného výživného 100,10 € považuje s ohľadom na jeho príjem za neprimerane vysoké a existuje tu hrozba, že by sa mohol dostať do omeškania. Vyjadril názor, že súd neprihliadol na skutočnosť, že dieťa bude zverené otcovi tri dni v týždni a preto by bola primeraná výška splátok 20 € mesačne s úhradou bežného výživného 80 € mesačne.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky vo vzťahu k výroku o úprave styku navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko bolo preukázané, že sa vie o dieťa riadne postarať a od doby vynesenia rozsudku mu matka umožňuje stretávanie sa v zmysle rozhodnutia, teda toto rozhodnutie akceptovala. Jej námietky sú neopodstatnené, nakoľko po vzájomnej dohode je možné akceptovať aj iné požiadavky matky. V ostatnej časti zotrváva na svojom odvolaní proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom, ktoré žiada zmeniť.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že dieťa nie je zverené otcovi, pretože otec je len oprávnený stýkať sa s maloletou každý týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., čo je podľa jej výpočtov dva celé dni v týždni. Preto nevidí dôvod vyhovenia jeho návrhu na určenie výživného 80 € mesačne a určenie splátok dlžného výživného 20 € mesačne. V ďalšom zotrváva na odvolaní, ktoré podala voči výroku o určení výživného, ako aj dlžného výživného a úprave styku.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.
Výrok rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, zákonne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca vrátane počiatku jej plnenia, správne určil dlžné výživné a spôsob jeho zaplatenia, v súlade so záujmom maloletého dieťaťa upravil styk otca s dieťaťom a napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov, preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Miera uspokojovania týchto potrieb dieťaťa je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom, to znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov ich uspokojovať. Výživné určené súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a zohľadňuje osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ako aj aktuálne príjmy rodičov a rovnako aj podiel otca na uspokojovaní potrieb dieťaťa počas jeho osobnej starostlivosti o dieťa počas styku s dieťaťom. Rodičia vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal v rámci konania a svojho rozhodnutia. Súd prvého stupňa rovnako správne určil výživné od podania návrhu na začatie konania, nakoľko neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie výživného spätne (§ 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine). Vo vzťahu k výroku o povolení splátok dlžného výživného otcovi dieťaťa odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povolenie splátok tak, ako navrhuje otec 20 € mesačne pri súčasnom vyčíslení dlžného výživného 900,90 € by neprípustne zvýhodňovalo povinného a malo by nepochybne ťaživý dopad na oprávnené maloleté dieťa, ktoré je odkázané na výživu svojich rodičov. Súdna prax ustálila, že dlžné výživné, teda výživné, ktoré už malo byť zaplatené, má byť uhradené najneskôr v priebehu jedného roka. Ďalej je potrebné podotknúť, že ani matka pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodnená možnosťou splátok a potreby dieťaťa musela uspokojovať tak, ako postupne vznikali. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že výška splátok dlžného výživného určená súdom prvého stupňa je primeraná pomerom otca, výške dlžného výživného a neznevýhodňuje oprávnené maloleté dieťa.
Odvolací súd sa stotožnil aj s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom a dodáva, že právo stretávania sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas strávenia, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Zásadne pri úprave styku je potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Pokiaľ sa rodičia na úprave styku nedohodnú, rozhodne o úprave styku autoritatívne súd, pričom prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, pričom zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelný kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval za situácie, že matka dieťaťa je naďalej na materskej dovolenke, teda poskytuje dieťaťu celodennú starostlivosť, pričom otec dieťaťa je zamestnaný. Z ust. § 154 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal z existujúceho stavu a správne tiež skonštatoval, že v prípade, ak dôjde k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu doterajšieho rozhodnutia o styku otca s dieťaťom, môžu sa rodičia o styku dohodnúť, prípadne môžu sa domáhať zmeny rozhodnutia podaním návrhu na príslušný súd. Odvolacia argumentácia matky je preto irelevantná, keďže súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti a pre tento prípad Zákon o rodine v § 26 umožňuje zmenu rozhodnutia, ak dôjde k zmene pomerov. Odvolací súd ďalej dodáva, že z hľadiska naplnenia práva dieťaťa na udržiavanie a prehlbovanie vzťahu s oboma rodičmi a tomu korešpondujúcemu právu rodičov na starostlivosť o svoje dieťa je prioritné vytváranie väzieb dieťaťa s rodičmi a až sekundárne vytváranie väzieb s ostatnými príbuznými.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1,§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.