Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-29-2020.pdf
PDF · 139.82 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu U. F., X.. XX.X.XXXX, V. L. G. X, R. X. Y. proti žalovanému E.. Z. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. P. XX, R. X. Y., o zaplatenie 213,75 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2,50 Eur ako sumu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 90,50 Eur za obdobie od 23.10.2019 do 11.05.2020 a sumu 1,55 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.04.2020 doručenou súdu dňa 13.05.2020 v znení jej písomného doplnenia zo dňa 21.06.2020 doručeného súdu dňa 23.06.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 90,50 EUR, úrok z omeškania od 19.02.2003 do 11.05.2020 vo vyčíslenej výške 121,88 EUR, poštovné vo výške 1,55 EUR t.j. celkovo čiastku 213,73 EUR, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa X.X.XXXX im zomrela ich mamka Ž. F.Á. X..X.X.XXXX v Ž. a posledne bývajúca v R. X. Y.. V dedičskom konaní po nebohej poručiteľke bol Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi určený notár- žalovaný. Prvé prejednávanie dedičstva sa uskutočnilo dňa 17.12.2001 z ktorého brat žalobcu H. ušiel. Dva roky žalovaný dedičské konania odročoval pre údajne ochorenie H.. Dostavil sa až XX.X.XXXX, kedy žalovaný ich požiadal o zaplatenie odmeny každého jednotlivo po X.XXX R.. Vyinkasoval od nich 3 x 4.090 Sk = 12.270 Sk = 407,3 Eura na základe potvrdenok. Pritom mali spoločne a nerozdielne zaplatiť iba 4.090 Sk, pričom aj táto výška odmeny je spochybniteľná. Napriek ústnym výzvam na vrátenie peňazí priamo v kancelárii žalovaného dňa 03.11.2005 spolu s bratom žalobcu - A.. E. F., kedy sa dostavili na notársky úrad na základe predvolania žalovaného, a následne dňa 16.11.2005, kedy žalovaného bol žalobca osobne navštíviť za účelom nazretia do spisu, žalovaný opakovane potvrdil, že sa „nabalil“ , že je to trochu veľa a že im bude musieť niečo vrátiť. Za prítomnosti žalobcu vyhotovil dodatočne „Vyúčtovanie trov konania súdneho komisára“ so spiatočným dátumom 19.02.2003, ktorý založil do súdneho spisu. Okrem toho žalobca vo svojich odvolaniach na Krajský súd v Košiciach žiadal o vrátenie odmien presahujúcich určenú odmenu a naposledy dňa 13.11.2019 listom požiadal žalovaného o vrátenie odmien presahujúcich určenú odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 31/1993 Z.z. Citujúc z odôvodnenia na str.5 Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.z.9CoD/5/2006 zo dňa 28.3.2006, poukazujúc na pasáž o tom, že platobnú povinnosť možno účastníkom určiť len po odpočítaní zloženej zálohy, prípadne je
treba rozhodnúť o vrátení preplatku zálohy, namietal žalobca, že sa tak doposiaľ nestalo. Následne na základe žiadosti žalobcu Uznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 25.10.2006 bol žalovaný ako notár vylúčený z prejednávania dedičskej veci po X..Ž. F.. Tým sa vlastne priznáva k istému vzťahu k H. F., pretože žalobca a ostatní dedičia nie sú v žiadnom príbuzenskom ani inom vzťahu k žalovanému. Ďalej žalobca citoval z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9CoD/34/2007- 256 zo dňa 16.4.2008 pasáže o tom, že napadnuté uznesenie okresného súdu neobsahuje tiež výrok o odmene notára a náhrade jeho hotových výdavkov. Citoval Uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 4D/949/2001-318, 7D not 252/2009 zo dňa 23.12.2010, o tom že, dedičia (v uvedenom dedičskom konaní) sú povinní zaplatiť žalovanému ako súdnemu komisárovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 135,76 Eura, pričom vo vzťahu k tomu žalobca poukazoval, že sa to uvádza napriek tomu, že žalovaný si od nich už v roku 2003 vyžiadal od každého po 4.090 Sk. Ďalej citoval z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn.7CoD/28/2013- 473 zo dňa 29.11.2013 zo str. 3 a str. 7, medzi iným aj to, že podľa názoru uvedeného odvolacieho súdu bude potrebné zaujať stanovisko k námietkam odvolateľov aj pokiaľ ide o odmenu notárov činných v konaní a náhrade ich hotových výdavkov, o čom bude potrebné rozhodnúť a aj tento výrok náležite odôvodniť tak, aby bol preskúmateľný. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie sp.zn. 4D/949/2001M_ 580, 7D not 252/2009 zo dňa 2.5.2019, v ktorom sa okrem iného uvádza, že dedičom vznikla povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky notára ako súdneho komisára žalovanému v sume 135,76 Eur ( 4.090,--Sk) , a že odmena a náhrada hotových výdavkov notára - súdneho komisára žalovaného bola účastníkmi v konaní zálohovo zaplatená, kedy žalobca tomu vyčíta, že o vrátení peňazí tzv.preplatku nie je zmienka ani slovom. Napokon žalobca v uvedenej žalobe citujúc zo svojho odvolania voči uvedenému uzneseniu následne cituje zo str.8 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn.11CoD/7/2019 - 628 zo dňa 4.9.2019, kde sa okrem iného konštatuje, že odvolanie ( žalobcu - poznámka súdu) nesmeruje proti vecnej správnosti rozhodnutia o odmene a náhrade hotových výdavkov, ale že sa v konečnom dôsledku domáha, aby súd uložil notárovi vrátiť peňažný rozdiel medzi zaplatenými zálohami a určenou výškou odmeny a hotových výdavkov. Nimi žiadane rozhodnutie ale presahuje rámec rozhodnutia o výške odmeny a náhrady hotových výdavkov notára, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu samo osebe predstavuje dostatočný podklad pre vzajomné vyrovnanie s notárom. Tomu totiž za úkony v dedičskom konaní patrí len odmena a náhrada hotových výdavkov v súdom určenej výške a preddavky prijaté nad tento rozsah je povinný na základe právoplatného rozhodnutia o odmene a náhrade hotových výdavkov vrátiť aj bez potreby osobitného deklarovania tejto nevyhnutnosti. Napokon žalobca poukázal na to, že dňa 15.11.2019 posielal Žiadosť o vrátenie odmien presahujúcich určenú odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa výhlašky č.31/1993 v konaní D 949/01, D not 126/01 žalovanému, avšak ten na jeho žiadosť doposiaľ vôbec nereagoval.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.12.2020 doručeným súdu toho istého dňa, v ktorom uviedol, že rozhodnutie vo veci vydal ako notár - súdny komisár. Podľa zákona úkony notára ako súdneho komisára sa považujú za úkony súdu. Má za to, že z týchto dôvodov nie je účastníkom konania. Napriek uvedenej skutočnosti vráti žalobcovi sumu 90,50 EUR do 31.12.2020. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten bol premlčaný v roku 2005, najneskôr 2006 od právoplatnosti a vykonateľnosti dedičského konania.
4. Žalobca v písomnej replike zo dňa 24.01.2021 doručenej súdu dňa 29.01.2021 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že nie je účastníkom konania, nie je pravdivé. Aj Krajský súd v Košiciach naposledy dňa 04.09.2019 konštatuje povinnosť vrátenia presahujúcej čiastky odmeny a náhradu výdavkov na základe právoplatného rozhodnutia. Sudca potvrdil výšku odmeny žalovaného až v Uznesení dňa 23.12.2010 vo výške 4.090,--Sk v zmysle vyhlášky č. 31/1993, ale to nie je úplná pravda, lebo žalovaný si vypočítal odmenu podľa vyhl. č 423 z 04.07.2002. A túto čiastku naviac vyúčtoval na základe poukážok všetkým trom dedičom jednotlivo v rozpore so zákonom. Vyúčtovanie vyhotovil za prítomnosti žalobcu dňa 16.11.2005, lebo v spise nič nenašiel, so spiatočným dátumom 19.03.2003. Vtedy sa sám priznal, že im naúčtoval veľa a že im bude musieť niečo vrátiť. Už vtedy im mal vrátiť peniaze. Ďalej v súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca neuvádza žiadne rozhodnutie, podľa ktorého by mal vrátiť časť odmeny, tento poukázal na to, že predložil uznesenie Krajského súdu v Košiciach naposledy z 04.09.2019. Žalobca uviedol, že čiastky ktoré si žalovaný od nich ako dedičov vyžiadal v rozpore so zákonom, nikdy nemal žiadať. Žalovaný dobre vie, že konal úmyselne. Ďalej polemizoval, či peniaze naviac v sume 8.180,--EUR, čo v prepočte činí 271,50 EUR, boli vôbec primeranou zálohou. V ďalšom texte repliky sa už žalobca venoval priebehu dedičského konania, ním vznášaným námietkam zaujatosti voči jednotlivým notárom, ktorí prejednávali uvedenú dedičskú vec.
5. V následnej písomnej duplike zo dňa 27.04.2021 doručenej súdu dňa 29.04.2021 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a to z titulu premlčania podľa § 100 a násl. Občianskeho zákonníka.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v súdnom spise, ako aj s vyznačenou doložkou právoplatnosti na Uznesení Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4D 949/2001-580 zo dňa 02.05.2019 zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4D/949/2001, a na ich základe zistil tento skutkový stav :
7. Dňa X.X.XXXX zomrela nebohá poručiteľka Ž. F.Á. X..X.X.XXXX- matka žalobcu a v dedičskom konaní po tejto nebohej poručiteľke vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4D/949/2001 na prejednanie dedičstva po nej bol za súdneho komisára ustanovený žalovaný ako notár.
8. Podľa Potvrdenky č. 001009 s dátumom 19.08.2003 žalovaný prevzal od žalobcu sumu 4.090,--Sk , kedy ako účel uvedenej platby v predmetnom dokumente bol uvedený zápis „D 949/01, 1D Not 126/01“. Rovnakú sumu s rovnakým dátumom a za rovnakým účelom žalovaný zinkasoval aj od p. A.. E. F.- brata žalobcu, čo osvedčuje Potvrdenka č. 001010.
9. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, predmetná platba predstavovala zálohu na odmenu a hotové výdavky žalovaného ako súdneho komisára prejednávajúceho dedičstvo po nebohej poručiteľke - matke žalobcu.
10. Zároveň podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný rovnako nerozporoval, v skutočnosti takto žalovaný vyinkasoval od všetkých dedičov v predmetnom dedičskom konaní celkovú sumu až 12.270 Sk (t.j. 3 x 4.090 Sk), pričom vystavenie samotných vyššie uvedených potvrdení sa uskutočnilo až dodatočne, dňa 16.11.2005, kedy žalovaného bol žalobca osobne navštíviť za účelom nazretia do predmetného spisu.
11. Podľa vyjadrenia žalobcu najneskôr už vtedy mu mal žalovaný opakovane potvrdiť, že sa „nabalil“ , že je to trochu veľa a že im bude musieť niečo vrátiť. Vo svojich písomných vyjadreniach žalovaný tieto tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.
12. Uznesením sp.zn. D 949/2001-167 Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 25.10.2006 bol žalovaný ako notár vylúčený z prejednávania dedičskej veci po neb. matke žalobcu.
13. Z obsahu odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že sa tak stalo na žiadosť samotného žalovaného zo dňa 24.08.2006, nakoľko sa žalovaný cítil byť zaujatý vo veci, kedy v tejto súvislosti predložil opis sťažnosti žalobcu, ktorú na neho tento podal na Notárskej komore v Bratislave, a v ktorej sa tento sťažoval nie len na samotný postup žalovaného, ale zároveň žiadal o začatie disciplinárneho konania voči nemu.
14. Z prípisu žalobcu zo dňa 30.01.2006 označeného ako „Sťažnosť pre porušenie zákona“ adresovaného Notárskej komore , Bratislava , skutočne vyplynulo, že žalobca voči osobe žalovaného podal u uvedeného orgánu predmetnú sťažnosť, a to pre vážne podozrenie z porušenia zákona uvedeným žalovaným ako súdnym komisárom v predmetnej dedičskej veci, ktoré mal dokladovať dokumentáciou tvoriacou prílohu uvedenej sťažnosti, a zároveň z jej obsahu vyplynulo, že sa ňou dožadovať aj začatia disciplinárneho konania voči uvedenému žalovanému.
15. Podľa obsahu vyššie uvedeného odôvodnenia uznesenia sp.zn. D 949/2001-167 predmetná Notárska komora uvedenú sťažnosť žalobcu, vzhľadom na v tom čase právoplatne neukončené predmetné dedičské konanie, považovala za neopodstatnenú. Aj samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 24.05.2021 potvrdil, že sa voči žalovanému na základe tejto jeho sťažnosti neviedlo disciplinárne konanie.
16. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4D 949/2001-580 zo dňa 02.05.2019 bola dedičom po nebohej poručiteľke , medzi ktorých patril aj žalobca, okrem iného uložená aj povinnosť zaplatiť žalovanému ako súdnemu komisárovi v predmetnom dedičskom konaní odmena a náhrada hotových výdavkoch v sume 135,76 EUR ( 4.090,--Sk), a to v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na jeho účet.
17. Na základe žalobcom podaného odvolania voči tomuto vyššie uvedenému uzneseniu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp.zn. 11CoD/7/2019- 628 zo dňa 04.09.2019 predmetné uznesenie potvrdil.
18. V odôvodnení tohto svojho potvrdzujúceho uznesenia vo vzťahu k vyššie uvedenej priznanej odmene a náhrade hotových výdavkoch žalovaného odvolací súd okrem iného uviedol, že „ v zmysle ust. § 151a O.s.p. rozhoduje súd v uznesení, ktorým sa dedičské konanie končí o tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky. Toto rozhodnutie teda spočíva na určení, v akej výške notárovi odmena a náhrada hotových výdavkov patrí a ako sa jednotliví dedičia majú na jej úhrade podieľať. Takto sa s otázkou odmeny a náhrady hotových výdavkov notára E.. Z. L. (rozumej žalovaného v tomto sporovom konaní - poznámka súdu) správne vysporiadal aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolatelia nemajú výhrady k výške určenej odmeny a náhrady hotových výdavkov tohto notára, ale že ich nespokojnosť pramení výlučne z faktu, že na preddavkoch mu zaplatili viac, než činí určená odmena a náhrada hotových výdavkov. Z toho je ale evidentné, že ich odvolanie nesmeruje proti vecnej správnosti rozhodnutia o odmene a náhrade hotových výdavkov, ale že sa v konečnom dôsledku domáhajú, aby súd uložil notárovi vrátiť peňažný rozdiel medzi zaplatenými zálohami a učenou výškou odmeny a hotových výdavkov. Nimi žiadané rozhodnutie ale presahuje rámec rozhodnutia o výške odmeny a náhrady hotových výdavkov notára, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu samo osebe predstavuje dostatočný podklad pre vzájomné vyrovnanie s notárom. Tomu totiž za úkony v dedičskom konaní patrí len odmena a náhrada hotových výdavkov v súdom určenej výške a preddavky prijaté nad tento rozsah je povinný na základe právoplatného rozhodnutia o odmene a náhrade hotových výdavkov vrátiť aj bez potreby osobitného deklarovania tejto nevyhnutnosti.“
19. Vyššie uvedené Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4D 949/2001-580 zo dňa 02.05.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach uznesením sp.zn. 11CoD/7/2019- 628 zo dňa 04.09.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019.
20. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval , tento mal byť už dňa 03.11.2005 žalobcom spoločne s jeho bratom - A.. E. F., ústne vyzvaný na vrátenie vyššie uvedených vyplatených peňazí.
21. Prípisom zo dňa 13.11.2019 označeným ako „ Žiadosť o vrátenie odmien presahujúcich určenú odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 31/1993 v konaní D 949/01, D not 126/01“ adresovaným žalovanému žalobca toho vyzval na vrátenie peňazí bez bližšej špecifikácie výšku sumy, ktorú konkrétne žiada o vrátenie od žalovaného. Zároveň však v uvedenom prípise poukázal na to akú celkovú sumu žalobca spoločne s ostatnými dedičmi žalovanému uhradila) sumu 12.207,--Sk, resp. 407,28 EUR) a zároveň odkázal aj na obsah uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11CoD/7/2019 zo dňa 04.09.2019, z odôvodnenia ktorého citoval a to tú pasáž, ktorá pojednávala o povinnosti žalovaného na základe právoplatného rozhodnutia o odmene a náhrade hotových výdavkov vrátiť aj bez potreby osobitného deklarovania preddavky prijaté nad tento rozsah. Podľa podacieho lístka uvedený prípis žalobca zaslal žalovanému cestou pošty dňa 15.11.2019 ako poštovú zásielku č. RE247460455SK, za ktorú uhrádzal poštovné v sume 1,55 EUR.
22. Podľa písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.12.2020 tento mal žalobcovi sumu 90,50 EUR vrátiť žalobcovi do 31.12.2020. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.05.2021 potvrdil, že mu uvedená suma poštovým poukazom bola vyplatená dňa 07.01.2021.
23. Podľa § 2 zákona č. 323/1992 zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom k 19.08.2003 / t.j. ku dňu vystaveniu Potvrdenky č. 001009/, ( ďalej len ako „Notársky poriadok“ ), Notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
24. Podľa § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku notárskou činnosťou je a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c) konania vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73). d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).
25. Podľa § 3 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon, 1) notár vykonáva aj ďalšie činnosti.
26. Podľa § 95 ods. 1 Notárskeho poriadku, za činnosť podľa tohto zákona patrí notárovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Odmena tvorí príjem notára.
27. Podľa § 95 ods. 2 Notárskeho poriadku, notár môže požadovať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
28. Podľa § 95 ods. 3 Notárskeho poriadku, výšku odmeny notára a spôsob jej určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
29. Podľa § 97 Notárskeho poriadku, spôsob odmeňovania notára za činnosť súdneho komisára upraví osobitný predpis. 7)
30. Podľa § 1 Vyhlášky č. 31/1993 Zb. o odmenách a náhradách notárov v znení platnom a účinnom k 19.08.2003 / t.j. ku dňu vystaveniu Potvrdenky č. 001009/ ( ďalej len ako „ vyhl. č. 31/1993 Zb.“), notár vykonáva notársku činnosť za odmenu, ktorej výšku a spôsob jej určenia upravuje táto vyhláška.
31. Podľa § 12 ods. 1 vyh. č. 31/1993 Zb., základom odmeny notára ako súdneho komisára za iné úkony vykonané v konaní o dedičstve, ako sú uvedené v § 11, je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve.
32. Podľa § 18 ods. 2 vyh. č. 31/1993 Zb., súdny komisár a správca dedičstva sa môžu so žiadateľom vopred dohodnúť na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva.
33. Podľa § 151a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení platnom a účinnom k 19.08.2003 / t.j. ku dňu vystaveniu Potvrdenky č. 001009/ ( ďalej len ako „ O.s.p.“) o tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky, rozhodne súd v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom končí.
34. Podľa § 151a ods. 2 O.s.p., odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia o dedičstve určuje osobitný predpis (§ 12 Vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z.).
35. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „ Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
36. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
40. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
41. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
42. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
43. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
44. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený, ale len čiastočne.
45. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, tú však uplatnil len vo vzťahu k časti príslušenstva žalobou uplatňovanej pohľadávky, a síce vo vzťahu k úrokom z omeškania.
46. V tejto súvislosti uvádza, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní / teraz v civilnom sporovom konaní - poznámka súdu / má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. /porovnaj uznesenie Ns SR sp.zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011/
47. Nakoľko táto námietka vo vzťahu k istine (základu pre výpočet úroku z omeškania) nebola vznesená, súd sa preto s touto námietkou nevysporadúval ako prednostnou, ale až v rámci posudzovania samotného nároku žalobcu na tieto úroky.
48. Žalovaný zároveň namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore dôvodiac to tým, že rozhodnutie vo veci vydal ako notár - súdny komisár a teda, že jeho úkony je potrebné považovať za úkony súdu.
49. K tomu súd poznamenáva, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
50. Podľa názoru súdu vecná legitimácia žalovaného je tu daná, nakoľko predmetom tohto sporu je posúdenie otázky, či žalovaným zinkasované peňažné prostriedky od žalobcu zodpovedajú, prípadne nezodpovedajú, zákonným nárokom určujúcim výšku jeho odmeny a prípadných hotových výdavkov, ktoré v súlade so zákonom bol oprávnený od žalobcu požadovať.
51. Súd v ďalšom posudzoval, či v danom spore bol daný nárok na žalobcom požadovanú istinu vo výške 90,50 EUR.
52. V tejto súvislosti súd uvádza, že je nepochybné, že žalovaný od troch dedičov v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4D/949/2001 prevzal spolu čiastku vo výške 12.270 Sk ( t.j. 3 x 4.090 Sk), pričom priamo od samotného žalobcu z tejto sumy najneskoršie dňa 19.08.2003 prevzal čiastku 4.090,--Sk. Je zároveň nepochybné, že dňom 22.10.2019 bol žalobca spoločne s ďalšími dvoma dedičmi v uvedenom dedičskom konaní zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalovanému ako súdnemu komisárovi v predmetnom dedičskom konaní odmenu a náhradu hotových výdavkoch v sume 135,76 EUR ( 4.090,--Sk).
53. Tiež bolo preukázané, že samotný žalobca ešte dňa 30.01.2006 cez prípis „ Sťažnosť pre porušenie zákona“ adresovaný Notárskej komore, Bratislava podnetoval začatie disciplinárneho konania voči osobe žalovaného, ktoré však uvedený orgán nepovažoval za opodstatnené. Z toho je zrejmé, že účtovanie preddavku žalovaným v uvedenom dedičskom konaní uvedený orgán tak nepovažoval za také konanie, ktoré by malo viesť k disciplinárnemu postihu žalovaného, inými slovami nepovažoval ho za rozporné so zákonom, pre ktoré by toto konanie žalovaného mohlo byť považované za protiprávne.
54. Následne Krajský súd v Košiciach vo vyššie uvedenom uznesení sp.zn. 11CoD/7/2019- 628 zo dňa 04.09.2019 vydanom v rámci dedičského konania po nebohej poručiteľke - matke žalobcu uviedol, že o odmene a náhrade hotových výdavkov notára ako súdneho komisára sa v zmysle ust. § 151a O.s.p. rozhoduje v uznesení, ktorým sa uvedené dedičské konanie končí, a zároveň tiež konštatoval, že preddavky prijaté takýmto notárom nad tento rozsah je uvedený notár povinný na základe právoplatného rozhodnutia o odmene a náhrade hotových výdavkov vrátiť aj bez potreby osobitného deklarovania tejto nevyhnutnosti.
55. Inými slovami dňom právoplatnosti predmetného Uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4D 949/2001-580 zo dňa 02.05.2019, ktorým bola výška odmeny a hotových výdavkov žalovaného ako súdneho komisára meritórne určená, vznikla tomuto zároveň aj povinnosť vrátenia akýkoľvek plnení poskytnutých zo strany dedičov a teda aj žalobcu, presahujúcich rámec tejto súdom priznanej odmeny a uvedených výdavkov. Uvedenú právoplatnosť toto rozhodnutie nadobudlo dňom 22.10.2019 a dňom nasledujúcim sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením všetkých tých súm preddavkov, ktoré presahovali sumu 135,76 EUR ( 4.090,--Sk), ktorá mu bola priznaná.
56. Na základe uvedeného si tak súd ustálil, že suma 90,50 EUR ( t.j. pôvodných 2.727,70 Sk ) ako rozdiel medzi sumou 135,76 EUR (t.j. pôvodných 4.090,--Sk) žalobcom podľa Potvrdenky č. 001009 vyplatenej žalovanému dňa 19.08.2003 a sumou 45,25 EUR (t.j. pôvodných 1.363,30 Sk) ako jednou tretinou sumy odmeny a hotových výdavkov priznaných žalovanému uznesením sp.zn. 4D 949/2001-580 zo dňa 02.05.2019 / t.j. 1/3 z 135,76 EUR ( 4.090,--Sk)/, ktorá je zároveň žalovanou istinou v tomto prebiehajúcom sporovom konaní, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol.
57. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o odmene žalovaného ako súdneho komisára v príslušnom dedičskom konaní, tento už totiž nemal žiaden právny dôvod zadržiavať akékoľvek peňažné plnenia žalobcu, ktoré presahovali jeho odmenu a jeho hotové výdavky priznané mu týmto rozhodnutím, a jeho povinnosťou bolo uvedené plnenia bezodkladné vrátiť dedičom a teda aj samotnému žalobcovi.
58. Zo strany žalovaného k vráteniu uvedenej čiastky istiny do podania žaloby v tomto spore nedošlo a tak bola žaloba zo strany žalobcu v tomto smere podaná dôvodne .
59. Následne však v priebehu tohto sporu k úhrade predmetnej istiny vo výške 90,50 EUR zo strany žalovaného došlo, a to podľa vyjadrenia žalobcu dňa 07.01.2021. Napriek uvedenej skutočnosti však žalobca na žalobe na zaplatenie aj tejto uplatnenej sumy naďalej zotrval, resp. žiadnym iným procesným postupom na realizáciu tejto úhrady nereagoval, a preto súd žalobu v tejto časti konania o zaplatenie sumy 90,50 EUR zamietol, nakoľko úhradou tejto sumy odpadol dôvod pre vedenie sporu o tejto časti konania.
60. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania, ktorý tento vyčíslil sumou 121,88 EUR a časovým rámcom vymedzil na obdobie od 19.02.2003 do 11.05.2020, vo vzťahu k tomuto nároku ako už bolo vyššie uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania.
61. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa občianskoprávnej judikatúry Najvyššieho súdu SR povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). ( pozri rozsudok z 29. júna 2010 sp. zn. 1 Cdo 157/2009). Tento právny názor nebol korigovaný ani po jeho posúdení Veľkým senátom Najvyššieho súdu SR (pozri uznesenie z 18. decembra 2017 sp. zn. 1 VCdo 4/2017).
62. Zároveň tiež v tejto súvislosti uvádza, že bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. ( porovnaj rozsudek Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).
63. Tak ako už súd vyššie uviedol v súvislosti s pôvodne uplatňovanou istinou v tomto spore vo výške 90,50 EUR (ktorá zároveň predstavuje základ pre samotný výpočet predmetného úroku z omeškania), žalovaný sa s jej vrátením dostal do omeškania dňom nasledujúcom po dní, kedy v rámci dedičského konania bolo právoplatne meritórne rozhodnuté o tom, aká je výška jeho odmeny a nákladov na hotové výdavky. Keďže predmetné uznesenie sp.zn. 4D 949/2001-580 zo dňa 02.05.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019, odo dňa 23.10.2019 bol žalovaný v omeškaní s vrátením sumy 90,50 EUR ako istiny a od tohto dátumu bol žalobca oprávnený od neho aj požadovať predmetný úrok z omeškania.
64. Vzhľadom na uvedené tak nárok žalobcu na tento úrok z omeškania nemohol byť premlčaný, keďže od dňa 23.10.2019 do dňa podania žaloby ( t.j. ku dňu 13.05.2020) neuplynula ešte príslušná premlčacia doba.
65. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
66. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
67. Podaná žaloba dňom 13.05.2020 spôsobila spočívanie premlčacej doby, a to ako objektívnej, tak aj subjektívnej, v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka , keďže žalobca v takto začatom spore ďalej aj riadne pokračoval. Preto žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania nemohol byť premlčaný.
68. Žalobca si však uplatnil úrok z omeškania, ktorý tento vyčíslil sumou 121,88 EUR za časové obdobie od 19.02.2003 do 11.05.2020.
69. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa záverov ustálených v rozhodovacej praxi súdov nemusí byť príslušenstvo pohľadávky uplatnené po dobu do zaplatenia pohľadávky v návrhu na začatie konania
presne vyčíslené a postačí, ak je v návrhu uvedený druh príslušenstva, spôsob, akým možno určiť jeho výšku (sadzbu) a deň, od ktorého má byť toto príslušenstvo priznané súdom ( Rc 14/1998, resp. ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014, str. 786).
70. Tieto skutočnosti, potrebné na určenie výšky úroku z omeškania, zo žaloby je možné v danom spore vyvodiť, keďže žalobca v prípade tohto príslušenstva uvádza že ide o „úrok z omeškania“ a zároveň ho vymedzuje aj príslušným obdobím. To následne v spojení s príslušnými právnymi ustanoveniami určujúcimi spôsob jeho výpočtu (určenia) / § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.) výšku tohto úroku umožňuje tento jednoznačne určiť.
71. Nárok na tento úrok však žalobcovi mohol vzniknúť najskôr dňom 23.10.2019, tak ako to bolo vyššie uvedené, keďže až týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením peňažného plnenia žalobcovi, ktoré presahovalo odmenu žalovaného a jeho hotové výdavky priznané mu právoplatným uznesením sp.zn. 4D 949/2001-580 zo dňa 02.05.2019. Preto súd žalobu čo do žalobcom uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 19.02.2003 do 22.10.2019 zamietol.
72. Zároveň ale z jeho žaloby tiež vyplynulo, že si tento úrok uplatnil len do 11.05.2020. V zmysle § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd viazaný petitom žaloby, ktorý nemôže prekročiť, preto aj súd v tomto spore priznával žalobcovi úrok z omeškania len do uvedeného dátumu 11.05.2020, a teda len za obdobie od 23.10.2019 do 11.05.2020.
73. V čase omeškania žalovaného sa úhradou vyššie uvedenej istiny 90,50 EUR ( t.j. k 23.10.2019) bola úroková sadzba hlavných refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie za obdobie od 16.03.2016 do dňa rozhodovania súdu vo výške 0,00% p.a.. Pri započítaní 5 percentuálnych bodov v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 tak priznaný úroky z omeškania z predmetnej istiny predstavoval nárok 5% p.a. z 90,50 EUR za obdobie od 23.10.2019 do 11.05.2020, čo po vyčíslení predstavovalo súdom priznanú sumu 2,50 EUR. V prevyšujúcej časti súd žalobu čo do úroku z omeškania zamietol.
74. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného aj náklady spojené s jej uplatnením. V spore bolo preukázané, že žalobca doporučeným listom zo dňa 13.11.2019 označeným ako „Žiadosť o vrátenie odmien presahujúcich určenú odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 31/1993 v konaní D 949/01, D not 126/01“ vyzval žalovaného na vrátenie preplatku odmeny a hotových výdavkoch potom, čo tak tento neučinil sám po právoplatnosti uznesenia sp.zn. 4D 949/2001-580. zo dňa 02.05.2019. V súvislosti s tým žalobcovi tak vznikol výdavok vo výške 1,55 EUR predstavujúci poštovné, na ktoré podľa súdu žalobcovi vznikol jednoznačne nárok, a preto na úhradu tohto súd žalovaného v prospech žalobcu taktiež zaviazal.
75. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
76. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
77. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
78. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
79. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
80. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
81. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
82. O trovách konania súd v tomto spore rozhodol podľa § 257 CSP a napriek tomu, že žalovaný bol úspešný v pomerne väčšej časti, súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na ich náhradu, nakoľko v tomto spore súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre takýto postup.
83. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).
84. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadal jednak v postoji samotného žalovaného, a jednak v osobných pomeroch žalobcu.
85. Pokiaľ ide o postoj žalovaného ten ako osoba znalá práva musel mať vedomosť o tom, že po právoplatnom ukončení dedičského konania, v ktorom vystupoval ako súdny komisár, a po právoplatnom priznaní mu príslušnej výšky odmeny a jeho hotových výdavkov, bolo jeho povinnosťou zúčtovať dosiaľ prevzaté preddavky na uvedenú činnosť a z tohto vyúčtovania rozdiel prevyšujúci mu súdom priznané nároky obratom žalobcovi vrátiť. Žalovaný však nič také nevykonal a to ani potom, čo bol k tomuto vyzvaný prípisom žalobcu zo dňa 13.11.2019 označeným ako „Žiadosť o vrátenie odmien presahujúcich určenú odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 31/1993 v konaní D 949/01, D not 126/01“ . Tým teda vyvolal potrebu vedenia tohto sporového konania.
86. Na druhej strane po úhrade celej sumy istiny žalovaným vo výške 90,50 EUR, bolo povinnosťou žalobcu na túto skutočnosť príslušné procesne zareagovať ( vziať v tejto časti žalobu späť), čo tento neučinil . Avšak tým, že sa žalovaný následného pojednávania po tejto ním realizovanej úhrade už nezúčastnil a ani nerealizoval žiadne procesné úkony v tejto veci, nemohli mu v tomto smere vzniknúť ani žiadne trovy.
87. Pokiaľ ide o posudzovanie pomerov na strane žalobcu pri rozhodovaní o týchto trovách konania, súd prihliadol na súčasný zdravotný stav menovaného, ktorý je onkologickým pacientom (správy od H.. J. J. zo dňa 06.2.2020, resp. 10.03.2020 a nimi stanovená diagnóza M.).
88. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Ústavným súdom SR v Náleze sp.zn. I.ÚS/168/2018 zo dňa 19.10.2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.