Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-63-2020.pdf
PDF · 128.77 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: MG-Fin, s.r.o., so sídlom Rezedova 15, Bratislava, IČO: 46 175 211, zastúpeného advokátom: Mgr. Richard Trusina, so sídlom Hálkova 4, Bratislava, proti žalovanému: W. F., nar. XX.X.XXXX, adresa T. XXX/XX, T., zastúpenému splnomocnencom: HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, o zaplatenie 1.452- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/11/2014-245 zo dňa 11.2.2020, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b), § 344, § 345 ods. 1, 2, § 346 ods. 1, 2, § 351 ods. 1, § 373, § 374, § 376, §378, § 379, § 380, § 536 ods. 1, 3, § 551 ods. 1, 2, zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti a právnická osoba podnikateľ, poveril na základe platnej plnej moci danej H. E., ktorý v rozhodnom čase nebol konateľom žalobcu, zabezpečiť rekonštrukčné práce v jeho byte. Žalovaný v tom čase ako živnostník, uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo, týkajúcu sa rekonštrukcie kuchyne, kúpeľne a toalety v byte žalobcu. Daný právny vzťah súd prvej inštancie posudzoval v zmysle ustanovení vtedy platného Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný nepreukázal, že v rozhodnom čase mal pozastavenú, či už zrušenú živnosť. Podľa dojednania v zmluve o dielo uzavretej medzi stranami sporu, začiatok prác bol dojednaný od 1.10.2013 a ukončenie do 31.10.2013 za dojednanú cenu diela 2.000,-Eur s tým, že boli poskytnuté preddavky pri podpise zmluvy 500,-Eur a 600,-Eur a dňa 4.11.2013, 200,-Eur. Konečná cena diela mala byť vyplatená pri dokončení diela. Preddavok 200,- Eur bol poskytnutý už po uplynutí doby, keď dielo malo byť ukončené. Žalobca nevyužil svoje právo bez zbytočného odkladu upozorniť žalovaného, že v prípade jeho omeškania od zmluvy odstúpi. Žalobca napriek tomu mal záujem na plnení dojednania v zmluve zo strany žalovaného. Súd mal za to, že týmto žalobca trval na dokončení diela žalovaným, preto mohol v ďalšom využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Teda aj bez výslovného oznámenia, žalobca trval na plnení zmluvných
povinností zo strany žalovaného. Z výpovede strán sporu, ani z výpovede svedkyne X. X. nevyplynulo dojednanie dodatočnej doby splnenia záväzku. Žalobca trval len na riadnom vykonaní diela bez vád, keď pri kontrole položenia dlažieb v kuchyni zistili s uvedenou svedkyňou nezrovnalosti v šírke špár, ktoré požadovali od žalovaného odstrániť, ktorý to odmietol a jednostranne vyhlásil, že dielo nedokončí a zanechal stavenisko. Tým žalovaný, ktorý bol v omeškaní vyhlásil, že svoj záväzok nesplní a žalobca následne dal najavo žalovanému, že na dokončení prác z jeho strany už netrvá. Žalobca následne byt uzavrel a nevpustil doňho žalovaného, ktorý sa dožadoval len vrátenia pracovného náčinia. Žalovaný sám vyhlásil, že už nechcel ďalej vykonávať práce. Žalobca uzamknutím bytu a zadržaním náradia žalovaného, jednoznačne dal najavo žalovanému, že od zmluvy odstupuje, na dokončení prác z jeho strany netrvá a v písomnej reklamácii dňa 25.11.2013 žiadal náhradu škody porušením zmluvy zo strany žalovaného v celkovej výške 500,-Eur.
4. Na základe vykonaného dokazovania potom mal súd za preukázané a medzi stranami sporu potvrdené prevedenie prác, zistenie nedostatkov, ktoré svedok Z. F. z časti pomenoval, ako aj svedkyňa X. X.. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody zo zrušenej zmluvy, keď výšku nákladov, potrebný rozsah prevedených prác, žalobca v priebehu konania nevedel jednoznačne identifikovať. Jedine výpoveď svedka F. potvrdila opravu obkladov v sprche, dlažby v kuchyni, obkladov v kúpeľni, dokončenie obloženia poličiek a zakončenia vedenia potrubia, keď faktúra predložená svedkom neobsahovala rozpis prác. Žalobca nikdy nespísal so žalovaným rozsah zistených nedostatkov. Nevyhotovil fotodokumentáciu o zistených vadách. Odborný posudok bol vyhotovený všeobecne, keď sa rozchádzal s tvrdeniami svedkov, ako napríklad v časti opráv dlažby, keď sa mali vymeniť dlažby 5ks, znalec uvádza výmeru 6,75 m2. Obklad v kuchyni, nie je zrejmé, ktorý obklad na barovom pulte, na stĺpe alebo nad linkou. Svedok F. tvrdil, že on obložil len stenu nad kuchynskou linkou. Znalec uvádza opravu omietok v kuchyni, keď H. E. aj žalovaný potvrdili, že omietky neboli predmetom diela. Žalobca si bol vedomý povinnosti predložiť relevantný dôkaz na preukázanie skutočnej výšky škody, keď jeho právny zástupca vyhlásil, že znalecký posudok, by neúmerne zvýšil náklady. Žalobca v priebehu konania tak nepredložil relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o výške vzniknutej škody. Predložený odborný posudok, bol veľmi všeobecný a v rozpore s tvrdeniami svedka Z. F., ktorý práce v skutočnosti previedol. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v danom prípade nebolo namieste postupovať v zmysle § 130 Civilného sporového poriadku, keďže nešlo o nejasné podanie, ale o doloženie dôkazov tvrdených už v čase podania v žalobe v zmysle § 132 ods. 3 CSP. Právny zástupca žalobcu si bol vedomý, že tento nedostatok mohol odstrániť v priebehu konania, keď nenavrhol vykonanie znaleckého úkonu na preukázanie výšky skutočnej škody a ani takýto dôkaz nepredložil, pričom bol upovedomený o posúdení nároku podľa § 351 ods.1 OBZ v platnom znení v čase uzavretia zmluvy. Súd v dôsledku neunesenia dôkazného bremena, preukázania skutočnej výšky vzniknutej škody preto žalobu zamietol.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, a to v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že už pri podaní žalobného návrhu, predložil súdu odborné vyjadrenie súdneho znalca Ing. Jána Hlinu (odbor stavebníctvo), ktorý v predmetnom vyjadrení konštatuje neodbornosť a nekvalitné prevedenie stavebných/rekonštrukčných prác. Jednalo sa o nedostatky, ktoré bránili riadnemu užívaniu predmetnej nehnuteľnosti a súdny znalec vyčíslil cenu práce a materiálu, ktoré budú potrebné na úpravu nekvalitne prevedených prác a uvedenie do „štandardného stavu“ na sumu 1.452,- Eur. Táto suma pozostávala z búracích prác (odstránenie nekvalitne inštalovaných obkladov a dlažieb), odvozu stavebného odpadu, nákupu nových dlaždíc a obkladačiek, nákupu stavebnej chémie a vykonanie stavebných prác. Takto vyčíslenú sumu si žalobca nárokoval na žalovanom. Táto suma bola určená odborne spôsobilou osobou, nezávislou osobou, ktorá ako súdny znalec disponuje patričným vzdelaním v danom obore, a preto neexistuje objektívny dôvod spochybňovať takto určenú výšku nákladov. Pokiaľ súdny znalec zhodnotil práce vykonané žalovaným ako neodborné, nekvalitné a nespĺňajúce stavebné a technické štandardy, nie je dôvod spochybňovať po odbornej stránke ani toto jeho konštatovanie. Odborné vyjadrenie súdneho znalca bolo vyhotovené v krátkom časovom horizonte po tom, ako bol ukončený zmluvný vzťah medzi sporovými stranami. Tento dôkaz bezpochyby preukázal neodbornosť a nekvalitu prác vykonaných žalovaným. Počas súdneho konania žalobca tiež navrhol a zabezpečil výsluch svedkov, a to
H. E. (toho času osobou splnomocnenou na konanie v tejto veci priamo žalobcom), ako i výpoveďou p. X. X., ktorá bola prítomná pri jednaniach p. E. s p F. i pri kontrolách nehnuteľnosti a prác vykonávaných žalovaným. I z týchto výpovedí vyplynulo, že práce vykonávané a vykonané žalovaným nedosahovali požadovanú kvalitu a štandard. V konaní bolo bezpochyby preukázané, že zo strany objednávateľa, a to prostredníctvom splnomocnenej osoby, p. H. E., bol žalovaný upozorňovaný na nekvalitný výkon svojej práce a tiež bol vyzvaný na nápravu, ktorú však žalovaný nevykonal, namiesto toho opustil predmetnú nehnuteľnosť, kde nie len že nekvalitne vykonal niektoré práce, ale niektoré nevykonal vôbec. V rámci vykonávania dokazovania žalobca predložil súdu i fotokópie účtovných dokladov, preukazujúcich nákup stavebných materiálov a zariaďovacích predmetov, ktorých charakter nespochybniteľne preukazoval súvislosť s vykonávaním stavebných prác na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (byt na U. ul. č. XX v U.). Pokiaľ sa jednalo o predložené účtovné doklady, v danom prípade sa jednalo o komplexnú rekonštrukciu nehnuteľnosti a žalovaný vykonával len čiastkové práce. Je teda faktom, že žalobca pri nákupe stavebných materiálov postupoval tak, že sa tento materiál nakupoval o väčších celkoch, a teda v týchto väčších celkoch bol i materiál, ktorý sa spotreboval pri náprave škody, ktorú žalovaný spôsobil neodborným postupom. Napríklad pri nákupe obkladačiek by nebolo logické postupovať tak, že by žalobca nakúpil napr. 8 m2 obkladačiek na jeden doklad z dôvodu opravy po žalovanom a ďalších 40m2 tých istých obkladačiek na účely dokončenia kúpeľne. Tak isto napr. cementové lepidlo, ktoré je balené po 20/25 kg, žalobca zakúpil naraz 15-20 balení, ale z toho sa použilo napr. len 6 balení na opravu prác, ktoré vykonával žalovaný. Preto nie je možné úplne presne určiť, ktorý z predložených dokladov, resp. ktorá ich časť, je bezosporu dokladom preukazujúcim zakúpenie stavebného materiálu v príčinnej súvislosti so škodou, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Bol tiež vykonaný dôkaz výsluchom svedka p. Z. F., ktorý je živnostníkom, ktorý vykonával stavebné práce v predmetnej nehnuteľnosti, po ukončení vzťahu žalovaného so žalobcom. P. F. na pojednávaní uviedol, že práce, ktoré vykonával, boli, nie však výlučne, prácami, pri ktorých odstraňoval a naprával dôsledky neodborne a nekvalitne vykonaných stavebných prác v rozsahu, ako uviedol vo svojej výpovedi. Svoju výpoveď potvrdil i zaslaním fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu. Svedok F. na pojednávaní uviedol, že si nie je celkom istý rozsahom prác vykonaných v predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko sa jedná o značný časový odstup a medzitým vykonal, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, niekoľko desiatok podobných rekonštrukcií nehnuteľností. Ním uvedené výmery a rozsah nemožno považovať za nepochybne určený, má však značnú až zásadnú výpovednú hodnotu v súvislosti s odborným vyjadrením predloženým do spisu, a to vzhľadom na koreláciu medzi údajmi uvedenými v tomto posudku a svedeckou výpoveďou p. F.. Naproti tomu, žalovaný, počas celého konania, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukázal nepravdivosť tvrdení žalobcu. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhol predvolať svedkov, ktorí podľa jeho vyjadrení, mali pracovať spolu s ním v predmetnej nehnuteľnosti na rekonštrukcii. Žalobca prostredníctvom výpovedí svedkov preukázal, že v rozhodnom čase v predmetnej nehnuteľnosti nepracovali iní remeselníci a jediný, kto mal (okrem žalobcu a p. E.) do predmetnej nehnuteľnosti prístup bol žalovaný. Žalovaný týchto svedkov označil veľmi všeobecne, vzbudiac pochybnosti o reálnej existencii týchto osôb. Túto pochybnosť čiastočne potvrdil i určený právny zástupca žalovaného, ktorý na pojednávaní skonštatoval, že sa mu tieto osoby nepodarilo nájsť a zabezpečiť ich účasť na pojednávaní. Žalovaný taktiež vo svojich vyjadreniach zavádzal, a to tvrdením, že predmetné práce vykonával z akéhosi priateľstva k p. H. E., bez nároku na odmenu, iba za materiál. Taktiež uvádzal, že v tom čase (október - november roku 2013) nebol živnostníkom, čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko podľa výpisu zo živnostenského registra, žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 8.9.2015. Žalovaný sa takýmto svojím účelovým tvrdením snažil zakryť fakt, že k predmetným prácam nebol z jeho strany nikdy vystavený žiaden relevantný účtovný doklad (okrem podpisov prevzatia hotovosti z rúk p. E.). V tomto bol zo strany súdu dopytovaný žalobca otázkou, či tieto platby eviduje vo svojom účtovníctve. Vzhľadom na uvedené má preto žalobca za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca totiž dostatočne preukázal existenciu škody čo do základu, a to preukázaním existencie kauzálneho nexusu medzi konaním žalovaného a následkom - škodou, ktorá takto vznikla žalobcovi. Dôkazy vykonané v konaní, a to výsluch svedkov J. E., K. X. a Z. F., preukázali vznik škody čo do základu. V tejto časti v zásade ani súd nemá pochybnosť o tom, že škoda bola skutočne zavinená žalovaným. Čo sa týka určenia škody čo do výšky, žalobca poukazuje na odborné vyjadrenie súdneho znalca z odboru stavebníctvo Ing. Jána Hlinu, ktorý určil výšku škody na 1.452,- Eur. Žalovaný nijakým relevantným spôsobom nespochybnil takto určenú výšku škody. Takto zistená a preukázaná výška škody, v spojitosti s podpornými dôkazmi, je dostatočná a nespochybniteľná. Preto žalobca navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 1.452,- Eur z titulu náhrady škody v prospech žalobcu.
Taktiež žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný náhradou trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100%.
7. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania výšky údajne spôsobenej škody žalovaným, keďže žalobca si v konaní pred súdom uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.452,- Eur, ktorej výšku odvodzoval výlučne z odborného vyjadrenia č. 5/2/2014 vyhotoveného odborne spôsobilou osobou - Ing. Ján Hlina. Pokiaľ ide o toto odborné vyjadrenie, skutočnosti v ňom uvedené, ako aj odhadovaná výška hodnoty stavebných prác nutných pre vykonanie opravy údajne neodborne vykonaného diela, sa nezakladá na pravde a nezodpovedá stavu ustálenému v sporovom konaní, keďže svedok Z. F., ktorý údajne vykonal opravu neodborne prevedených prác, počas svojho výsluchu jednoznačne uviedol, že rozsah opráv bol radikálne nižší ako predpokladaný rozsah opráv uvedený v odbornom vyjadrení Ing. Jána Hlinu, pričom konkrétny rozsah ako ani hodnotu vykonaných opráv svedok nebol spôsobilý jednoznačne určiť, nakoľko popri opravách vykonal aj iné dokončovacie stavebné práce. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k určeniu výšky údajnej škody. V sporovom konaní však bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že údajná škoda spôsobená žalovaným nedosahovala sumu uplatnenú podanou žalobou. Ani v podanom odvolaní žalobca sám nie je spôsobilý relevantne určiť výšku údajnej škody spôsobenej žalovaným, keďže samotný žalobca konštatuje, že Ing. Ján Hlina vo svojom odbornom vyjadrení vyčíslil cenu práce a materiálu, ktoré budú potrebné na úpravu nekvalitne prevedených prác, pričom tu odborne spôsobilá osoba vyjadrila výlučne predpokladanú výšku nákladov, ktoré však ešte zo strany žalovaného vynaložené neboli, t. j. tieto predpokladané náklady nepredstavovali škodu na strane žalobcu, keďže reálne vynaložené neboli. Čo sa týka tvrdení žalobcu ohľadne preukázania výdavkov na materiály použité pri odstránení neodborne vykonaných prác, a to predložením pokladničných dokladov, tu žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca nebol spôsobilý preukázať súdu, na aké účely boli zakúpené materiály použité, keďže zakúpené materiály, boli použité na prestavbu, resp. rekonštrukciu viacerých bytových jednotiek, pričom ich nie je možné konkretizovať, t. j. nie je možné určiť, či tieto materiály boli použité na opravu údajne neodborne vykonaných prác žalovaným. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, ohľadne nepredloženia dôkazov zo strany žalovaného, ktoré by spochybňovali žalobcom uplatnený nárok, tak od počiatku sporového konania žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, ako aj popiera, pričom z uvedeného dôvodu dôkazné bremeno v celom rozsahu zaťažuje žalobcu, ktorý však napriek uplynutiu značného času odo dňa podania žaloby do dňa vyhlásenia rozsudku, nebol spôsobilý svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi. Priam naopak, samotný žalobca predkladal, resp. navrhol vykonať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne vyvracali jeho tvrdenia a tým spochybňovali aj žalobou uplatnený nárok. Žalovaný má za to, že žalobca nebol spôsobilý preukázať výšku údajnej škody, ktorá mu mala byť spôsobená konaním žalovaného, čím neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Podľa § 379 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa v prípade vzniku škody nahrádza skutočná škoda, ktorej výška musí byť náležite preukázaná, pričom na preukázanie výšky škody nie je postačujúce odborné vyjadrenie, ktoré uvádza výlučne predpokladanú výšku nákladov, bez toho, aby náklady boli aj reálne vynaložené. Preto žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať
úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol dôvodiac, že hoci bolo v spore preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody zo zrušenej zmluvy, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie jednoznačného rozsahu zistených nedostatkov a prevedených opráv, ako aj ich ceny, t. j. nepreukázal výšku vzniknutej škody.
11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti žalovaného vykonať stavebné práce riadne, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
12. Žalobca sa v spore domáhal nároku na náhradu škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, ktorú mu žalovaný spôsobil neodborným vykonaním práce pri rekonštrukcii jeho bytu. Uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným pritom zanikla odstúpením žalobcu od zmluvy. Tým však v súlade s ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka nezanikol nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy protistranou.
13. V zmysle ust. § 379 Obchodného zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje časť majetkovej ujmy, o ktorú sa majetok poškodeného reálne zmenšil. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 13.2.2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012-45 je skutočnou škodou ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19.2.2009, sp. zn. 1 Obo 16/2006 sa skutočná škoda prejavuje v niektorej z týchto foriem: zníženie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci; náklady vynaložené poškodenou stranou v dôsledku škodnej udalosti; tzv. márne vynaložené náklady, ktoré poškodená strana skôr uhradila v záujme výkonu svojich majetkových práv (čiastočná alebo úplná), prípadne strata možnosti v dôsledku škodnej udalosti vymáhať od dlžníka pohľadávku. Na náhrade škody by poškodený nemal profitovať. Princíp náhrady skutočnej škody mimo iného znamená, že by poškodený mal odpočítať od požadovanej náhrady škody všetky výhody, ktoré eventuálne v súvislosti s porušením právnej povinnosti druhou stranou získal.
14. Povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, je teda dôsledkom protiprávneho konania škodcu. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška) zaťažuje poškodeného. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorú mali predstavovať náklady potrebné na odstránenie a opravu nekvalitne vykonaných prác žalovaného pri rekonštrukcii bytu žalobcu. Odvolací súd sa však v danom prípade stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v spore nepreukázal jednoznačne potrebný rozsah prevedených opráv. V žalobe žalobca uvádzal, že išlo o nekvalitné nalepenie dlaždíc a obkladov a ich neodbornú montáž, následné znehodnotenie prasknutím dlaždíc, nepresné vyšpárovanie obkladačiek. V písomnej reklamácii zo dňa 25.11.2013 (č. l. 7 spisu) zaslanej žalovanému ako nedostatky uvádzal nerovnosť podlahových krytín v kúpeľni a kuchyni, nerovnosť obkladu nalepeného na steny v kúpeľni a na kuchynskom pulte, odliepajúca a nedoliehajúca dlažba, nerovné rezy obkladu a následné nekvalitné vyspravenie špárovacou hmotou. Žalobca predložil odborný posudok číslo 5/2/2014, ktorý vychádzal z obhliadky zo dňa 2.12.2013. V tomto posudku znalec konštatuje, že dlažba a obklad javia známky neodbornej pokládky, celé plochy boli viditeľne znehodnotené, s tým, že sa malo jednať o výmenu dlažby v kuchyni o výmere 6,75 m2, výmenu obkladu a dlažby v záchode o výmere 6 m2, opravu omietok, alebo podkladu pod obklady v kuchyni o výmere 8,9 m2 a v sociálnych zariadeniach o výmere 10,1 m2 a opravu tzv. tehlového obkladu o výmere 5,6 m2. Hodnotu stavebných prác nutných pre opravu znalec odhadol na celkovú sumu 1.452,- Eur, bez konkrétneho vyčíslenia. Túto sumu si žalobca uplatnil v konaní proti žalovanému, ako výšku spôsobenej
škody. Preto je potrebné vychádzať z toho, že žalobcom tvrdený rozsah škody predstavujú práve: výmena dlažby v kuchyni o výmere 6,75 m2, výmena obkladu a dlažby v záchode o výmere 6 m2, oprava omietok, alebo podkladu pod obklady v kuchyni o výmere 8,9 m2 a v sociálnych zariadeniach o výmere 10,1 m2 a oprava tzv. tehlového obkladu o výmere 5,6 m2. Žalovaný závery odborného vyjadrenia rozporoval a uviedol, že dlažby a obklady (okrem stĺpa a kuchynskej priečky) nevykonával a ani omietky nerealizoval. Uviedol, že asi 2/3 z prác uvedených v odbornom vyjadrení žalovaný nevykonal. Konateľ žalobcu H. E. na pojednávaní dňa 6.12.2016 uviedol, že dlažby a obklady vyhotovil žalovaný, avšak omietky neboli súčasťou zmluvy o dielo. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.1.2017 potvrdil, že vykonal obkladanie kúpeľne. Pokiaľ ide o tehlové obloženie stĺpa v kuchyni, žalovaný uviedol, že p. E. zakúpil len rovné časti tohto tehlového obloženia, pričom žalovaný obloženie vykonal tak, ako to chcel p. E.. Žalovaný iba nalepil obklady, avšak nešpároval. Stĺp vyložil iba rovnými dielmi obkladov, bez rohového prekrytia. Žalovaný potvrdil, že obložil len obkladmi priestor záchodu, a to len podlahu. V kuchyni zložil dlažbu v časti, ktorú vyspravil nivelačnou hmotou. Špárovanie neurobil ani v kuchyni, ani na záchode. K predloženej fotodokumentácii potvrdil, že obkladal predmetný stĺp v kuchyni, avšak obklady, ktoré sú odfotené pri toalete nevyhotovoval. Dôvodil tiež, že zrejme odlepenie obkladu bolo spôsobené tým, že niekto chodil po polosuchom materiály. Sám konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2017 potvrdil, že žiadne špárovanie žalovaný nerobil. Uviedol, že záznam o zistených nedostatkoch so žalovaným spísaný nebol. Svedkyňa X. na pojednávaní dňa 28.11.2017 uviedla, že si nepamätá, či bol v kúpeľni vyhotovený obklad, potvrdila vady pokládky dlažby v kuchyni a nesprávne obloženie stĺpa v kuchyni, uviedla, že sa musel vymeniť obklad nad pracovnou doskou v kuchyni, dlažba v kuchyni a dlažba a obklad na toalete. Nepamätala sa, v akom stave bola zrekonštruovaná kúpeľňa. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.9.2018 uviedol, že pokiaľ ide o obloženie stĺpu, žalobca nepreukázal opravu vadného obloženia, nakoľko podľa predloženej fotodokumentácie, ostal stĺp tak, ako ho obložil žalovaný. Pokiaľ ide o obkladacie práce, tak uviedol že zložil dlažbu v kuchyni 6m2, obkladal kuchynský stĺp 5,40m2 a WC 2,40 m2. Sudkyňa na pojednávaní dňa 15.5.2018 uviedla svoj predbežný právny názor, v ktorom upozornila na to, že žalobca musí preukázať rozsah vzniknutej škody. Svedok F., ktorý mal opravovať vadné práce po žalovanom v čestnom prehlásení (č. l. 201 spisu) zo dňa 28.1.2019 uviedol, že zosekal nalepené obklady (mozaiku), dlažby okolo WC, v kúpeľni a v kuchynskej časti, vysekával tiež obklady v kúpeľni a WC. Takisto vypočutá svedkyňa X. nevedela uviesť, v akom stave bola kúpeľňa, keď žalovaný prestal pracovať.
15. Z týchto všetkých skutkových zistení vyplýva, že žalobca nepreukázal skutočný rozsah škody, ktorá mu mala vzniknúť neodborným vykonaním prác pri rekonštrukcii bytu žalobcu. Výšku škody si žalobca uplatnil podľa rozsahu prác stanovených v predloženom odbornom vyjadrení. Ale ako bolo v spore zistené, tak napr. podľa tohto odborného posudku mali byť opravované omietky resp. podklad obkladu v kuchyni, avšak žalovaný vyhotovenie omietok poprel a sám konateľ žalobcu potvrdil, že omietky neboli súčasťou prác žalovaného. Ďalej podľa tvrdenia žalovaného, zostal podľa predloženej fotodokumentácie, stĺp v kuchyni obložený tehlovým obkladom v stave, v akom ho vyhotovil žalovaný, teda žalobca nepreukázal jeho opravu. Žalovaný tiež poprel, že by vykonal obklady v kúpeľni a WC, tvrdil, že iba kládol dlažbu. Medzi stranami sporu je tak rozpor v tom, v akom rozsahu žalovaný vykonal práce pre žalobcu, ako i v tom, v akom rozsahu museli byť tieto práce opravované. Je však evidentné, že znalec pri svojom odbornom vyjadrení vychádzal z obhliadky, ktorá však nekorešpondovala s rozsahom prác zhotovených žalovaným. Jeho odborné vyjadrenie totiž zahŕňa práce, ktoré žalovaný pre žalobcu bezosporu nevykonal - napr. omietky. Pokiaľ potom znalec v odbornom posudku vyčíslil náklady na opravu majúcich byť vadných prác jednou sumou, bez špecifikácie, koľko mali predstavovať náklady na jednotlivé opravy, nie je možné ustáliť ani výšku škody pri prácach, pri ktorých prípadne spor medzi stranami o rozsah vykonaný žalovaným nebol - napr. položenie dlažby v kuchyni o výmere 6 m2, či dlažby na WC o výmere 2,40 m2. V ostatnom zostal rozsah prác vykonaný žalovaným sporný, ako aj sporný rozsah vykonaných opráv prác zhotovených žalovaným, ako aj cena za tieto jednotlivé čiastkové opravy.
16. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil vykonané dokazovanie v tom smere, že síce bolo preukázané zistenie nedostatkov v prácach vykonaných žalovaným - výpoveďami svedkov X. a F., či odborným posudkom, avšak žalobca jednoznačne neidentifikoval ani rozsah prác vykonaných žalovaným, ako ani rozsah ich opráv. Na žalobcovi pritom spočívalo dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie výšky skutočnej škody. Predložený odborný posudok bol v rozpore nielen s tvrdeniami žalovaného, ale aj s tvrdeniami konateľa žalobcu, svedka F., či svedkyne X.. Podstatným v danom prípade pritom bolo preukázanie rozsahu skutočnej škody v zmysle § 379 Obchodného zákonníka. Navyše ani predložené odborné vyjadrenie nepreukazuje skutočnú, ale iba potencionálnu škodu.
Skutočnú škodu, by v prípade, ak by žalobca preukázal v akom rozsahu boli práce vykonané žalovaným skutočne opravované, by predstavovali preukázané náklady za opravu týchto prác, či už za materiál presne zakúpený na vykonané opravy, ako aj cena práce za konkrétne opravy zaplatená svedkovi F.. Pokiaľ žalobca predložil nejaké účtovné doklady o zakúpení materiálu, nepreukázal, aké množstvo zo zakúpeného materiálu bolo skutočne použité na opravu. V zásade totiž platí princíp náhrady skutočnej škody, teda žalobca nesmie z takejto náhrady škody profitovať, ale nahradená mu má byť len reálna škoda, ktorá mu konkrétne vznikla. Túto však žalobca jednoznačne nepreukázal.
17. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu preto považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
18. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).