Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Tos/71/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Rudolfa Botta a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.01.2026, č. k. -37, na neverejnom zasadnutí konanom 08.10.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo dňa 20.01.2026, č. k. -37, podľa návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , na povolenie obnovy, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.02.2017, sp. zn. , právoplatným dňa 21.02.2017 zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa .

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že odsúdený sa v pôvodnom konaní na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2017 pod sp. zn. spolu s jeho obhajcom a prokurátorom dohodli na prerušení hlavného pojednávania z dôvodu uzavretia dohody o vine a treste v zmysle a . Po prerušení hlavného pojednávania bola súdu doručená zápisnica o dohode o vine a treste, návrh o dohode o vine a treste, s ktorými sa súd oboznámil. Následne prokurátor predniesol návrh na dohodu o vine a treste. Podľa po prednesení návrhu dohody o vine a treste prokurátorom v súlade s jeho písomným vyhotovením predstúpil pred súd odsúdený, ktorý po príslušnom zákonnom poučení k veci uviedol, že žiada súd, aby dohodu o vine a treste schválil. Následne súd položil odsúdenému otázky uvedené v , pričom na všetky odpovedal áno. Následne strany navrhli rozsudkom predmetnú dohodu o vine a treste schváliť. Odsúdený sa ku skutku priznal v rámci konania o dohode o vine treste. Následne bola predmetná dohoda o vine a treste rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21. februára 2017, sp. zn. č. l. 489-490 schválená. Odsúdený bol pred okresným súdom riadne poučený, že ak súd dohodu o vine a treste schváli, proti takémuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( ), ale iba dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je prípustné iba za podmienky uvedenej v .

3. Okresný súd ďalej poukázal, že v súvislosti so súdom schválenou dohodou o vine a treste treba zdôrazniť, že na hlavnom pojednávaní už žiadne dokazovanie ohľadom jeho viny následne realizované nebolo. Schválením dohody o vine a treste sa odsúdený vzdal práva na vykonanie kontradiktórneho hlavného pojednávania, teda konania, na ktorom sa pred súdom vykonávajú dôkazy. Návrhy na vykonanie dôkazov predchádzajúce dohode o vine a treste, bol súd povinný skúmať v kontexte s dovtedy zadováženými dôkazmi, pričom buď mohol dohodu schváliť alebo nie. Uzavretie dohody o vine a treste odsúdeným, ktorá bola následne doručená súdu bolo nepochybne prejavením jeho slobodnej vôle, ktoré súd zohľadnil a teda sa vzdal práva na vykonanie dôkazov. Okresný súd uviedol, že dôvodom, pre kto- rý by bolo možné povoliť obnovu konania, v ktorom bola rozsudkom potvrdená a schválená dohoda o vine a treste, sú len tzv. špeciálne dôvody obnovy konania, a to podľa a , , , o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, čo v tomto konaní splnené nebolo. Okresný súd ďalej uviedol, že v danom prípade, že odsúdený odôvodňuje svoj návrh na povolenie obnovy konania vo ve- ci, v ktorej bola rozsudkom schválená dohoda o vine a treste tým, že vyšli najavo dôkazy súdu skôr nez- náme, spočívajúce vo výpovedi poškodeného, tu okresný súd uviedol, že v predmetnej trestnej veci boli v pôvodnom konaní vypočutí dvaja poškodení, pričom odsúdený ani len nešpecifikoval, akú konkrétnu osobu z dvoch poškodených navrhuje vypočuť a aké skutočnosti majú byť výpoveďou takejto osoby preukázané. Nakoľko obaja poškodení boli v pôvodnom konaní vypočutí, nejde o nový dôkaz súdu skôr neznámy, a preto je aj v kontexte vyššie uvedeného (schválená dohoda o vine a treste) návrh bez ďal- šieho zamietol, nakoľko predmetom konania o návrhu na schválenie dohody o vine a treste nie je doka- zovanie. Okresný súd poukázal, že z uvedeného potom rezultuje záver, že v konaní o povolení obnovy konania už odsúdený nemôže právne účinne vytýkať skutočnosť, že chce opäť vypočuť poškodeného, ktorý bol v pôvodnom konaní vypočutý v prípravnom konaní a následne sa vzdal práva na kontradiktórny proces.

4. Okresný súd uviedol, že výrok o vine opretý o vyhlásenie o vine v rámci dohody o vine a treste nie je možné preskúmavať, čo je právne dané nevykonaním dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní. Ide o odsúdenie bez dôkazného skúmania žalovaného skutku v súdnom konaní a bez naň nadväzujúcej právnej kvalifikácie tohto skutku súdom, ktorý je v naposledy uvedenom smere viazaný obžalobou. Išlo o slobodný prejav vôle odsúdeného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Okresný súd poukázal, že ak má súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému skutku v rovine skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich vyjadrenie vymedzený pri rozhodovaní o otázke, či dohodu o vine a treste schváli alebo nie. Následné skúmanie viny, resp. jej kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by popieralo zmysel a obsah schválenej dohody o vine a treste. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy okresný súd nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania podľa , pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, a preto okresný súd návrh odsúdeného ako nedôvodný postupom podľa zamietol.

5. Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí odsúdený si ponechal lehotu na podanie sťažnosti, avšak následne v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť. Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

6. Odsúdený zahlásenú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne Mgr. Barbarou Bartovičovou, PhD. (ďalej len obhajkyňa) osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 25.03.2026. Obhajkyňa uviedla, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav potrebný na vydanie predmetného rozhodnutia. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, že opätovný výsluch poškodeného nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, keďže poškodený už bol v pôvodnom konaní riadne vypočutý. Odsúdený nespochybňuje, že poškodený bol už v pôvodnom konaní vypočutý, ale ide o novú skutočnosť, pretože sa objavili indície nasvedčujúce tomu, že poškodený by za súčasného stavu vypovedal odlišne, prípadne by svoju pôvodnú výpoveď podstatným spôsobom modifikoval, a preto sa jedná o novú skutočnosť. Obhajkyňa zdôraznila, že práve výpoveď poškodeného predstavovala kľúčový dôkaz na ktorom bolo pôvodné rozhodnutie vo významnej miere založené. Postup okresného súdu je v rozpore so zmyslom konania o povolení obnovy, ktoré má slúžiť najmä na preverenie potencionálnych relevantných nových skutočností a nie na ich apriórne odmietnutie. Okresný súd mal aspoň pristúpiť k vykonaniu základného preverenia tejto skutočnosti napríklad formou výsluchu poškodeného. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby nadriadený súd podľa návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle vyhovel alternatívne aby podľa napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, pričom tomu uloží povinnosť riadne sa vysporiadať so všetkými uplatnenými dôvodmi návrhu na povolenie obnovy konania a vykonať navrhované dôkazy nevyhnutné pre posúdenie ich relevancie.

7. Prokurátor sa k písomne odôvodnenej sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia nevyjadril.

8. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného dňa 11.05.2026.

9. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

10. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou - odsúdeným, preskúmal podľa , správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

11. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia. Na verejnom zasadnutí okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom ich vykonal postupom súladným s . Dodržal tiež všetky ustanovenia viažuce sa ako k príprave, tak aj k priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk.

12. K obnove konania je potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle , alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného, ak tieto následky už nie je možné napraviť inak ( ). Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980) [prvá podmienka]. Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok [druhá podmienka]. Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd povolí obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných podmienok. Zároveň platí, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Dôvodom obnovy konania podľa teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi () alebo hodnotením dôkazov (). Záver tohto teoretického exkurzu možno zhrnúť tak, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

13. Krajský súd na úvod pripomína, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania (neplatí revízny princíp), ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia a predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku). Súd je oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ povolenia obnovy konania domáha.

14. Ak sa teda odsúdený domnieva vo svojej sťažnosti, že na povolenie obnovy konania postačuje splnenie (alternatívne) ktorejkoľvek podmienky stanovenej v je takýto názor nesprávnym právnym posúdením veci, pretože podmienky musia byť splnené práveže kumulatívne. Uvedené vyplýva už zo samotného gramatického výkladu . Nie akákoľvek skutočnosť súdu skôr neznáma alebo akýkoľvek dôkaz súdu skôr neznámy, ale len také skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení s inými skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr neznámymi viesť k procesne pre odsúdeného výhodnejšiemu rozsudku vo veci samej sú podkladom na povolenie obnovy konania. V danom prípade potom súdna prax v Slovenskej republike rozdelila tieto dve právne posúdenia, ktoré sú spoločne uvedené v do dvoch na seba nadväzujúcich celkov pre prehľadnosť a jednoduchšie pochopenie problematiky, čo ale neznamená, že stačí splnenie prvej alebo len druhej podmienky. Ide len o logický krok, ktorý dáva zmysel z praktického pohľadu. Bez splnenia prvej podmienky je zbytočné hodnotiť druhú podmienku, ale rovnako ak je splnená prvá podmienka ale nie je splnená druhá podmienka; teda ide o skutočnosť súdu skôr neznámu alebo dôkaz súdu skôr neznámy, ktorý ale nie je spôsobilý zmeniť procesný výsledok – rozsudok vo veci samej, nie sú splnené podmienky na obnovu konania, pretože takáto obnova konania by bola úplne zbytočná a prejavom formalizmu v rozpore so záujmami spoločnosti na právnej istote, teda na rešpektovaní právoplatných súdnych rozhodnutí, ak nie sú dané výnimočné okolnosti. Nová skutočnosť, ktorá nemá žiaden vplyv na rozhodnutie istotne taká výnimočná okolnosť, ktorá by odôvodňovala prekonávať právnu istotu nie je.

15. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd konštatuje, že okresný súd si v súlade so zákonom vyložil zákonné ustanovenia upravujúce inštitút obnovy konania v tom zmysle, že súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania musí najskôr skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu. V nadväznosti na to okresný súd dospel k správnemu záveru, že zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa v tejto veci splnené neboli. Výrok napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd návrh odsúdeného zamietol preto zodpovedá stavu veci a zákonu.

16. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ňom okresný súd podľa poukázal na dôkazy, ktoré vykonal a rozviedol všetky relevantné skutočnosti a právne úvahy, na podklade ktorých k svojmu záveru dospel. Krajský súd si argumentáciu okresného súdu uvedenú v odôvodnení uznesenia ako vecne správnu osvojuje a bez nutnosti jej opakovania na ňu v podrobnostiach poukazuje pripomínajúc, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvoria rozhodnutia okresného a krajského súdu vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty opakovať (obdobne , , , , , uznesenie NS SR sp. zn. z 23. januára 2018).

17. Je potrebné zdôrazniť, že odsúdený v sťažnosti v podstate len opakuje argumenty, ktoré predostrel už okresnému súdu, ktorý sa s nimi v odôvodnení napadnutého uznesenia vyrovnal spôsobom, s ktorým sa krajský súd stotožňuje. V ďalšom preto krajský súd argumentáciu okresného súdu už len doplní tam, kde to považuje vzhľadom na obsah sťažnostných námietok za potrebné, pripomínajúc pritom, že súdy nie je sú povinné vo svojich rozhodnutiach dávať odpovede na úplne všetky námietky, ale iba na tie, ktoré sú pre posúdenie veci kľúčové (m. m. napr. , , ).

18. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s tvrdením okresného súdu ohľadom odôvodnenia týkajúceho sa výsluchu svedkov poškodených E. F. a G. H., ktorí už boli v pôvodnom konaní vypočutí zákonným spôsobom a ich výpovede sú súčasťou spisového materiálu. Okresný súd správne poukázal, že výpovede svedkov poškodených boli uskutočnené v pôvodnom konaní. Taktiež okresný súd správne poukázal, že v predmetnom konaní bola zo strany obžalovaného a prokurátora uzatvorená dohoda o vine a treste, ktorá bola zákonným spôsobom schválená rozsudkom okresného súdu. Krajský súd poukazuje, že všetky navrhované dôkazy odsúdeným boli už vykonané v pôvodnom konaní zákonným spôsobom, čo ani odsúdený v podanej sťažnosti nerozporuje. Na základe uvedených dôkazov odsúdený uskutočnil uzatvorenie dohody o vine a treste s prokurátorom, ktorí spoločne navrhli aby okresný súd schválil predmetnú dohodu o vine a treste medzi nimi. Krajský súd súhlasí s úvahami okresného súdu ohľadom uzatvorenej dohody o vine a treste v pôvodom konaní a opakuje, že odsúdený sa v konaní pred súdom jednoznačne a priamo za prítomnosti aj svojho obhajcu priznal ku skutku opísanému v skutkovej vete obžaloby okresnej prokuratúry, a zároveň v pôvodnom konaní nenamietal žiadne skutkové okolnosti prípadu, a teda sa nevykonávalo dokazovanie v otázke viny a trestu. K uzatvoreniu dohody o vine a treste je výlučným právom medzi obžalovaným a prokurátorom, a preto obžalovaného nemožno k takejto dohode žiadnym spôsobom nútiť, pričom k takému rozhodnutiu pristupuje až po riadnom poučení o jeho následkoch, z vlastnej vôle a dobrovoľne. K tomuto rozhodnutiu súd v pôvodnom trestnom konaní nedospel len na základe vyhlásenia odsúdeného, ale aj na základe toho, že vyjadrenie odsúdeného bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, v rámci ktorého bol odsúdený zastúpený obhajcom a mal možnosť sa ho naplno zúčastňovať a vyjadrovať sa k všetkým vykonaným dôkazom. V tejto súvislosti krajský súd ďalej uvádza, že okresný súd mal povinnosť skúmať predmetný spisový materiál, ktorý predchádzal uzatvoreniu dohody o vine a treste spolu s dovtedy zadováženými dôkazmi, pričom buď dohodu neschváli (v prípade ak by mal na základe toho pochybnosti o skutkových a právnych zisteniach uvedených v obžalobe, čoho následkom by bolo vykonanie dokazovania pred súdom) alebo dohodu schváli (z dôvodu, že v tom čase zadovážené dôkazy spolu s vyhlásením sú dostatočné na rozhodnutie o vine).

19. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd vyhodnotil sťažnostné námietky odsúdeného ako nedôvodné. Z obsahu argumentov odsúdeného uplatnených v návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj v sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, je zrejmé, že sa s argumentáciou konajúcich súdov nevie alebo nechce stotožniť a opakovane presadzuje vlastný náhľad na rozhodovanie súdov, na čo má síce právo, no súčasne treba uviesť, že právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným. Krajský súd nevidí žiadny právne relevantný dôvod na odchýlenie sa od skôr prezentovaných právnych názorov, pri prieskumnej povinnosti nezistil ani žiadne porušenie ustanovení v postupe prvostupňového súdu pri prerokovávaní návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, pričom napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a v súlade so zákonom odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a neakceptoval ju.

20. S poukazom na prezentované skutočnosti krajský súd konštatuje, že v posudzovanej trestnej veci skutočne nevyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, čím neboli v zmysle ust. splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto krajský súd postupom podľa sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

22. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.