Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

84Pn/1/2026

Zmenené rozhodnutím 24CoP/66/2026
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci maloletého B. O. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., na návrh otca Z. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, XXXX TT Q., G. D., zast. L., s.r.o., so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti matky B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, A., zast. JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom so sídlom Sama Chalupku 6912/16C, Michalovce, v konaní o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o odvolaní otca, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č. k. 84Pn/1/2026-355 z 2.7.2026 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. II. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že matka je povinná maloletého navrátiť na územie G. D. v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia súdu prvej inštancie podľa výroku III. tohto uznesenia. III. Mení uznesenie vo výroku III. tak, že v prípade, že matka maloletého v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie G. D. nenavráti, otec je oprávnený maloletého prevziať a odviezť do G. D. po tom, čo súdu prvej inštancie písomne alebo elektronicky preukáže splnenie povinností podľa výroku IV. písm. a) a b) týmito dokladmi: - nájomnou zmluvou k bytu podľa výroku IV. písm. a), uzavretou aspoň na 6, - dokladom o úhrade prvého nájomného, - dokladom o úhrade alebo zabezpečení cestovných nákladov podľa výroku IV. písm. b). Súd prvej inštancie o splnení podmienky bezodkladne upovedomí matku. IV. Mení uznesenie vo výroku IV. tak, že otcovi ukladá: a) zabezpečiť pre matku a maloletého v obci Q., G. D., bývanie v zariadenom byte s aspoň jednou izbou, ktorého je nájomcom alebo vlastníkom, vyhradenom výlučne matke a maloletému bez spoločného bývania s otcom, a to odo dňa príchodu matky a maloletého do G. po dobu 6 mesiacov a po túto dobu zabezpečiť riadnu a včasnú úhradu nájomného a záloh na energie, vodu a internet, b) zabezpečiť pre matku a dieťa dopravu motorovým vozidlom, alebo uhradiť cestovné náklady matky a maloletého vo výške cestovného za letenky, alebo autobusovú alebo vlakovú dopravu najneskôr 5 dní pred odchodom, c) po dobu 6 mesiacov podľa písm. a), resp. do skoršieho rozhodnutia holandského súdu o úprave starostlivosti, nepremiestniť maloletého z miesta jeho bývania s matkou v G. bez jej písomného súhlasu alebo rozhodnutia súdu štátu obvyklého pobytu, d) po dobu podľa písm. c) nebrániť matke vo faktickej starostlivosti o maloletého; za zásah sa nepovažuje styk upravený dohodou rodičov alebo rozhodnutím holandského súdu. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

Uznesenie

Mestský súd Košice vo veci maloletého A. B. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXXX F. G., H. C., zast. JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti matky A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, I., zast. JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, so sídlom Sama Chalupku 6912/16C, Michalovce, v konaní o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e návrat maloletého A. B. C., nar. XX.X.XXXX do krajiny obvyklého pobytu do H. C..

II. N a r i a ď u j e matke maloletého A. C., nar. XX.X.XXXX, aby maloletého navrátila na územie H. C. do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, že matka maloletého v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Holandského kráľovstva nenavráti, je otec maloletého D. C., nar. XX.X.XXXX oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletého p r e v z i a ť za účelom jeho návratu do krajiny obvyklého pobytu, to je na územie Holandského kráľovstva za podmienky preukázania splnenia povinností otca stanovených vo výroku IV. tohto uznesenia.

IV. Ukladá otcovi maloletého tieto p o v i n n o s t i na zabezpečenie bezpečného návratu maloletého:

- zabezpečiť pre matku a maloletého po návrate samostatné, vhodné a bezpečné bývanie v meste Uithuizermeeden, Holandské kráľovstvo v štandarde plne zariadeného minimálne jednoizbového bytu a hradiť všetky náklady spojené s jeho užívaním po dobu najmenej šesť mesiacov od návratu maloletého,

- uhradiť náklady spojené s návratom maloletého a matky do Holandského kráľovstva vrátane cestovných nákladov v plnej výške,

- zdržať sa akéhokoľvek premiestnenia maloletého bez súhlasu matky alebo rozhodnutia príslušného súdu štátu obvyklého pobytu,

- umožniť matke osobnú starostlivosť o maloletého do rozhodnutia príslušného súdu štátu obvyklého pobytu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého podal dňa 31.5.2026 na tunajšom súde návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal nariadenia návratu maloletého dieťaťa na územie H.. Zároveň navrhoval rozhodnúť o trovách konania.

2. V návrhu na začatie konania uviedol, že s matkou mal. A. sú manželia. Manželstvo uzavreli XX.X.XXXX J. J. C.. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti - dvojčatá mal. A. B. C. a mal. K. D. C., ktorí sa narodili XX.X.XXXX. Synovia sa narodili v H., J. I. L..

Na Okresnom súde Michalovce je pod sp. zn. vedené konanie o rozvod manželstva. V konaní dosiaľ rozhodnuté nebolo. Od roku 2016 navrhovateľ pracuje ako montér a technik suchých stavebných systémov v Holandsku. Od júla 2022 toto povolanie vykonáva samostatne ako živnostník registrovaný v príslušnom registri v Holandsku (register KVK). Odporkyňa sa v januári 2023 nasťahovala k navrhovateľovi do Holandska, bola už tehotná a v júni 2023 sa im narodili v H. dvojčatá. Synovia majú slovenské občianstvo. Deti od narodenia žili v H., kde bol aj ich obvyklý pobyt. Od ich narodenia až do začiatku neoprávneného zadržiavania detí na Slovensku rodičia žili v holandskom meste G., najprv v dvojizbovom byte v dome na adrese H. XX, G.. Krátko po narodení detí sa presťahovali pár metrov vedľa do väčšieho, trojizbového bytu v dome na adrese E. XX, G., kde deťom zariadili ich vlastnú detskú izbu. Na územie Slovenska s deťmi prichádzali len za účelom dovolenky a návštevy rodiny. Obe deti sú registrované v holandských zdravotných systémoch. Do neoprávneného zadržiavania A. na Slovensku deti nenavštevovali predškolské zariadenie. Holandské prídavky na deti poberá otec. Odporkyňa nepracovala, starala sa o ich synov. Keďže obaja mali zdravotné problémy, bolo potrebné s nimi okrem pravidelných kontrol v GGD navštevovať aj všeobecného lekára, nemocnicu UMCG, detskú psychiatrickú kliniku Accare, či aj fyzioterapie. A. má v Holandsku nielen formálnu registráciu, ale aj reálne bytové, zdravotné, vývinové a administratívne zázemie. Je zdravotne poistený v Holandsku. Na územie Slovenska s deťmi prichádzali len za účelom dovolenky a návštevy rodiny, v roku 2023 boli na Slovensku 1 krát, v roku 2024 3 krát a v roku 2025 2 krát. V auguste 2025 prišla celá rodina na Slovensko na dovolenku. Čas trávili prevažne v Michalovciach či blízkom okolí v rámci návštev alebo krátkych výletov. Dovolenka mala za normálnych okolností končiť 17.8.2025. Keďže kvôli problémom s autom odcestovali na Slovensko o 5 dní neskôr oproti pôvodnému plánu, odporkyňa mala záujem ostať na Slovensku pár dní dlhšie, ktorý vyjadrovala už pred začatím dovolenky. Dohodli sa tak, že sa do Holandska navrhovateľ vráti sám, aby nastúpil do práce. Do Holandska odcestoval 17.8.2025. Dňa 25.8.2025 odporkyňa navrhovateľovi telefonicky oznámila, že sa už nemieni do Holandska vrátiť a že ostáva na Slovensku aj s deťmi. Navrhovateľ s uvedeným vyslovil jednoznačný nesúhlas. Opakovane následne v komunikácii uvádzal, že nesúhlasí s tým, aby deti ostali na Slovensku a aby bol ich pobyt presunutý zo štátu ich obvyklého pobytu do Slovenskej republiky. Dňa 15.9.2025 sa mal. A. v domácnosti v Michalovciach obaril horúcim čajom, spôsobil si popáleniny 2. stupňa a musel byť okamžite hospitalizovaný spolu s matkou ako doprovodom. Manželka to navrhovateľovi hneď telefonicky oznámila a požiadala ho o urýchlený príchod na Slovensko a prevzatie starostlivosti o druhého syna K.. Dňa 16.9.2025 tak navrhovateľ urýchlene pricestoval na Slovensko a na požiadanie manželky a z prirodzenej rodičovskej zodpovednosti prebral starostlivosť o mal. K.. Dňa 26.9.2025 navrhovateľ odcestoval domov do H. spolu s mal. K.. Dňa 15.10.2025 podal otec v Holandsku žiadosť o návrat syna mal. A. podľa Haagskeho dohovoru. Dňa 11.11.2025 Holandská centrálna autorita (ministerstvo spravodlivosti) poslala túto žiadosť na Slovensko. Slovenská centrálna autorita, t. j. CIPC, zaregistrovala vec pod sp. zn.: , vyrozumela Okresný súd Michalovce a ÚPSVaR Michalovce o povinnosti zdržať sa rozhodovania o deťoch na základe článku 16 Haagskeho dohovoru. Od svojho návratu do Holandska so synom K. navrhovateľ na Slovensku nebol. S matkou, ako aj s mal. deťmi komunikujú prostredníctvom správ či videohovorov pravidelne, takmer každodenne.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie zisťovaním stanoviska matky maloletého, šetrením pomerov maloletého dieťaťa úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, zisťovaním obsahu rozhodnutí vydaných v súvisiacich konaniach ako aj výsluchom účastníkov konania a zistil nasledujúci skutočný stav veci.

4. Matke súd zaslal návrh na začatie konania spolu s uznesením podľa , ktorým jej uložil povinnosť, aby sa k veci písomne vyjadrila a poučil ju o následkoch zmeškania tejto lehoty. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2026 uviedla, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný, tento neuznáva a navrhuje, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný a priznal odporkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. Navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok článku 3 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, keďže pobyt maloletého na území Slovenskej republiky nebol výsledkom jednostranného a neoprávneného konania odporkyne, ale bol výsledkom súhlasu a následnej akceptácie zo strany navrhovateľa.

Rodina žila striedavo na Slovensku ako aj v Holandsku s tým, že dňa 31.07.2025 po dohode navrhovateľa s odporkyňou pricestovali na Slovensko všetci spolu. Po príchode na Slovensko bol navrhovateľ oboznámený s úmyslom odporkyne zotrvať s maloletými deťmi na Slovensku. Z následnej komunikácie a konania navrhovateľa vyplýva, že tento stav akceptoval a svoje konanie mu prispôsoboval. Odporkyňa uvádza chronologický vývoj udalostí, rozhodujúcich pre posúdenie predmetnej veci:

- 27.08.2024 - odporkyňa podala na Okresný súd Michalovce návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi známa.

- 30.08.2024 - účastníci uzavreli písomnú dohodu s úradne osvedčenými podpismi, v ktorej prijali právomoc slovenských súdov vo veciach rozvodu, rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a ďalších otázok týkajúcich sa maloletých detí. Táto dohoda preukazuje, že otázka života rodiny na Slovensku nebola pre navrhovateľa neznámou alebo nepredvídateľnou okolnosťou.

- 31.07.2025 - účastníci spolu s maloletými deťmi pricestovali na Slovensko. Pobyt odporkyne a detí na Slovensku bol navrhovateľovi známy a nebol pred ním zatajený.

- 25.08.2025 - navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že práve v tento deň odvolal svoj súhlas s pobytom detí na Slovensku. Toto tvrdenie však nie je v súlade s jeho následným konaním.

- 31.08.2025 - Zo vzájomnej komunikácie účastníkov vyplýva, že navrhovateľ odporkyni uviedol: „Napriek tomu, a s vedomím, že môžete ostať na SK, ak si to stále budeš priať...“ a zároveň: „budem rešpektovať tvoje rozhodnutie tak či tak.“ Táto komunikácia bola uskutočnená šesť dní po dátume, od ktorého navrhovateľ tvrdí, že už s pobytom detí na Slovensku nesúhlasil. Z uvedenej komunikácie je zrejmé, že navrhovateľ si bol vedomý možnosti ďalšieho pobytu odporkyne a detí na Slovensku a túto možnosť minimálne v tom čase akceptoval.

- 31.08.2025 - v ten istý deň odporkyňa oznámila navrhovateľovi: „Do poradne tam s nimi nejdem.“(v Holandsku – pozn. Odporkyne) Na čo navrhovateľ reagoval: „Tak to tam zruším.“ Navrhovateľ teda neriešil návrat detí do Holandska, ale zabezpečoval zrušenie plánovaných vyšetrení v Holandsku a prispôsoboval svoje konanie pobytu detí na Slovensku.

- September 2025 - A. utrpel vážny úraz popálením a bol hospitalizovaný na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Košiciach. Hospitalizácia trvala do 30.09.2025. Počas tohto obdobia odporkyňa zabezpečovala každodennú starostlivosť o maloletého priamo v nemocnici. Navrhovateľ využil vzniknutú situáciu a odviedol maloletého K. A. H..

- 26. - 27.09.2025- Navrhovateľ odviedol maloletého K. A. H.. Z komunikácie predloženej odporkyňou vyplýva, že navrhovateľ predtým deklaroval, že takýto krok neurobí, pričom následne sám uviedol: „Áno, všetkým som hovoril, že to urobiť nechcem. To bolo v utorok. Situácia sa zmenila vo štvrtok.“

- 21.11.2025 - Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

- 03.06.2026 Navrhovateľ podal návrh na návrat maloletého A.. Navrhovateľ vo svojom návrhu prezentuje verziu udalostí, ktorá je v rozpore s jeho vlastným správaním. Napriek tvrdeniu o nesúhlase rešpektoval zotrvanie detí na Slovensku, rušil termíny v Holandsku, komunikoval o bežnom fungovaní domácnosti na Slovensku. Matka poukazuje na skutočnosť, že účastníci dňa 30.08.2024 uzavreli Písomnú dohodu, v zmysle ktorej samotní účastníci potvrdili, že s maloletými deťmi žili do podpisu dohody v Holandsku ako aj na Slovensku. V zmysle tejto dohody vedel o riešení otázok maloletých detí slovenskými súdmi a súhlasil s právomocou slovenských súdov. Zároveň odporkyňa uvádza, že spolužitie s navrhovateľom v Holandsku bolo už neakceptovateľné, a to z dôvodu neúnosného psychického nátlaku zo strany navrhovateľa, pričom poukazuje na skutočnosť, že na ORPZ v Michalovciach bolo dňa 21.11.2025 začaté trestné stíhanie, spi. zn.: ČVS:ORP-513/1- VYS-MI-2025, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Matka poukázala aj na to, že navrhovateľ tajne, bez vedomia a súhlasu matky, v noci z 26. na 27. septembra 2025 uniesol autistického K. do Holandska. Urobil tak napriek tomu, že starí rodičia mu písomne ponúkali finančné vykrytie a osobnú pomoc so striedaním, aby mohol na SR ostať alebo v pokoji odísť do práce. Navrhovateľ pomoc odmietol, pretože celý únos mal vopred naplánovaný – už v nedeľu 28.09.2025 mal v Holandsku pre dieťa pripravenú cudziu opatrovateľku, zatiaľ čo on pracoval. Maloletý A. je dieťa s diagnostikovanou poruchou autistického spektra. Maloletý A. sa nachádza na území Slovenskej republiky nepretržite od 31.07.2025, teda v čase rozhodovania súdu takmer jeden rok. Počas tohto obdobia si maloletý na Slovensku vytvoril stabilné rodinné, sociálne a zdravotné zázemie. Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o neho od narodenia každodenne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Na Slovensku má zabezpečenú kontinuálnu zdravotnú starostlivosť a evidenciu u ošetrujúcich lekárov.

Naopak, v Holandsku nemá maloletý vytvorené širšie rodinné zázemie a podľa vedomostí odporkyne sa tam nenachádza žiadny blízky rodinný príslušník, ktorý by sa podieľal na jeho starostlivosti.

5. Z vyjadrenia otca doručeného súdu dňa 19.6.2026 súd zistil, že nesúhlasí so skutkovým ani právnym rámcom, ktorý matka vo svojom vyjadrení predkladá. Matka podľa navrhovateľa vychádza najmä zo stavu vytvoreného až po jej jednostrannom odmietnutí návratu detí do Holandského kráľovstva, vytrháva jednotlivé časti komunikácie z kontextu a predkladá podklady, ktoré nepreukazujú obvyklý pobyt maloletého A. na Slovensku pred jeho zadržaním.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 9.6.2026 v spojení so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce súd zistil, že maloletý A. B. v starostlivosti matky prospieva a krásne napreduje, čo sa týka jeho vývinu. Na základe doterajších zistení matka opakovane preukazuje, že s maloletým realizuje rôzne odborné vyšetrenia, riadi sa odporúčaniami lekárov. Dieťa má zabezpečenú komplexnú zdravotnú starostlivosť. Matka v rámci svojich možností zlepšila bytové pomery, hoci aj predtým tie boli vyhovujúce. Pre obe mal. deti je domáce prostredie matky vyhovujúce , v domácnosti matky sú vytvorené veľmi dobré podmienky pre ich ďalší priaznivý vývin a zabezpečovanie osobnej starostlivosti. ÚPSVaR Michalovce v tejto veci telefonicky kontaktoval Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava. Pracovníčka CIPC oznámila ÚPSVaR Michalovce, že otec prostredníctvom nich podával žiadosť o návrat mal. A. B. A. H.. Túto žiadosť CIPC postúpilo holandským úradom. Na základe žiadosti otca o návrat maloletého A. B. CIPC poslalo iba oznámenie Okresnému súdu Michalovce, aby sa zdržal rozhodovania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom C., ten však údajne nejakým nedopatrením nemal túto informáciu v čase, kedy Krajský súd v Prešove rozhodoval o odvolaní matky a nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého otcovi detí uložil povinnosť, aby mal. K. D. C. odovzdal do starostlivosti matky A. C.. Krajský súd zároveň dočasne zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zakázal otcovi vycestovať s maloletými deťmi mimo územia SR.

7. Z vyjadrenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.6.2026 súd zistil, že na predmetnom súde je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode pod sp. zn. , v ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

8. Z vyjadrenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.6.2026 súd zistil, že na predmetnom súde bolo vedené konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. , kde súd uznesením zo dňa 20.10.2025 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Voči predmetnému uzneseniu sa matka odvolala.

9. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -37 zo dňa 27.11.2025 predmetné uznesenie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie v znení: I. Nariaďuje otcovi D. C., narodenému XX.X.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom C. M. X, I., toho času E. XX, XXXX F. G., H., odovzdať maloleté dieťa K. D. C., narodeného XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, toho času u otca, do starostlivosti matky A. C., N. H., narodenej XX.X.XXXX, štátnej občiansky Slovenskej republiky, trvale bytom C. M. XXXX/X, I., O. N.. II. Zveruje maloleté deti A. B. C., narodeného XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, a K. D. C., narodeného XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, dočasne do osobnej starostlivosti matky A. C., N. H., narodenej XX.X.XXXX, štátnej občiansky Slovenskej republiky, trvale bytom C. M. XXXX/X, I., O. N.. III. Zakazuje otcovi vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky. IV. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2025. Podľa vyjadrenia navrhovateľa tento voči nemu podal dovolanie.

10. Z vyjadrenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.6.2026 súd zistil, že v právnej veci týkajúcej sa mal. A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, Najvyšší súd k 05. júnu 2026 nevedie žiadne konanie.

11. Podľa zhodných vyjadrení oboch rodičov iné konania týkajúce sa maloletého na slovenských ani zahraničných súdoch v súčasnosti neprebiehajú.

12. Z výpovede otca na pojednávaní dňa 24.6.2026 súd zistil, že na podanom návrhu trvá. Mal. A. O. P. J. H.. Od narodenia po celý čas až do svojho premiestnenia na územie Slovenskej republiky žil v Holandsku. Osobnú starostlivosť dieťaťu poskytovali obaja rodičia. Po celý čas rodičia žili spolu, spoločne so svojimi deťmi. Otec sa podieľal na všetkých úkonoch osobnej starostlivosti o obe deti. Po pôrode bol maloletý zaevidovaný do zdravotného poistenia v Holandsku, k zdravotnému poisteniu na Slovensku prihlásený nebol. Maloletý mal diagnostikované vývinové oneskorenie, detský autizmus a s tým pridružené prejavy. Maloletý má stále zdravotné poistenie vedené v Holandsku. Deti v Holandsku navštevovali fyzioterapiu najmä kým nechodili, aby sa im pomohlo v tejto otázke a špecializované vyšetrenia, ktoré sa týkali sluchu a logopédie, detského psychiatra a detského neurológa. Lekárov na území Slovenskej republiky navštevoval len pri akútnych problémoch dieťaťa, ak nastali počas dovolenky, ktorú rodina trávila na Slovensku. Špecializovaného lekára na Slovensku navštívili v auguste 2024, bolo to vyšetrenia na neurológii v Michalovciach. Čo sa týka bytových pomerov, ktoré rodina mala v Holandsku, ide o rodinný dom, v ktorom sú vedené 3 samostatné domácnosti. Domácnosť otca predstavuje 3-izbový byt s kuchyňou, ktorý má v prenájme, za ktorý uhrádza 800 eur mesačne. V súčasnosti v tejto domácnosti žije otec a mal. K., pred odchodom na Slovensko tu žila aj matka a maloletý A.. Otec vykonáva prácu v Holandsku ako živnostník - ako stavebný technik. Jeho príjem predstavuje priemerne približne 4500 eur až 5000 eur mesačne brutto, pokiaľ zhodnotí mesiace január a február 2026. V čistom je to približne 3000 eur mesačne. Od marca 2026 nepracuje, nemá žiaden príjem z pracovnej činnosti z dôvodu, že K. môže chodiť do materskej školy len dva dni v týždni, a to mu znemožňuje vykonávanie práce. V súčasnosti nemá žiaden príjem z pracovnej činnosti, žije z finančnej pomoci od svojej rodiny. Nemá žiadne úspory. Nepoberá iné sociálne dávky okrem prídavkov na deti, ktoré poberá vo výške 600 eur na štvrťrok. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Iné vyživovacie povinnosti má okrem maloletých dvojčiat aj k dvom dcéram. Ide o Q. R., nar. XX.XX.XXXX a Q. R., nar. XX.XX.XXXX. Uvádza, že dcéry žijú na Slovensku a sú v osobnej starostlivosti ich matky. Na výživu dievčat otec prispieva spolu sumou 500 eur. V súčasnosti na základe dohody rodičov je toto prispievanie pozastavené. Čo sa týka premiestnenia mal. na územie Slovenskej republiky, rodina išla na dovolenku na územie Slovenskej republiky, on z pracovných dôvodov odišiel späť do Holandska. Vracal sa do práce s tým, že matka chcela ostať ešte pár dní na Slovensku. V danom čase už od augusta 2024 prebiehalo na Okresnom súde Michalovce konanie o rozvod manželstva. Počas konania žili ešte manželia v spoločnej domácnosti. Ich predstava do budúcna na porozvodové usporiadanie vzťahov v rodine nebola konkrétna a menila sa v priebehu času na základe rozhovorov manželov. Po oznámení zo strany matky, že sa nevráti na územie Holandska jej svoj nesúhlas s týmto stavom oznamoval priebežne neustále. Súhlas na presťahovanie jej neudelil v danom čase, ani neskôr. Rodičovská spolupráca a komunikácia je posledný mesiac náročná, dovtedy to bolo v norme. V dohode o prijatí právomoci slovenských súdov, ktorú predložila matka v rámci svojho vyjadrenia sa rodičia vyjadrili, že deti striedavo žili na Slovensku aj v Holandsku z toho dôvodu, že išlo len o formálne konštatovanie na radu právnika matky. Toto konštatovanie nebolo pravdivé. Matku fyzicky alebo psychicky počas spolužitia netýral. Nie je mu známe vážne nebezpečenstvo fyzickej alebo psychickej ujmy, ktorá by maloletému hrozila v prípade návratu do Holandska. Ak by sa mal. vrátil, býval by u otca. Čo sa týka matky, to záleží to od jej rozhodnutia, museli by to spoločne riešiť. Vzhľadom na ich vzťahy v súčasnosti by spoločné bývanie v spoločnej domácnosti nebol dobrý nápad. Existuje možnosť ubytovania matky v danom rodinnom dome, kde je voľná domácnosť, ktorú je možné prenajať za 600 – 700 € mesačne a zároveň pomoc s riešením bytovej otázky je pripravený poskytnúť aj sociálny tím na miestnom úrade. Osobnú starostlivosť a výživu by maloletému v prípade návratu zabezpečil otec. Otec je schopný po finančnej stránke zabezpečiť bývanie pre matku a výživu pre dieťa v prípade ich prípadného návratu do Holandska.

13. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 24.6.2026 súd zistil, že s podaným návrhom nesúhlasí. Mal. A. O. P. J. H., ale poukazuje na to, že do poradne v rámci tehotenstva chodila na Slovensku. V Holandsku sa deti narodili z toho dôvodu, že otec vykonával prácu ako živnostník, nevedeli, kedy presne prebehne pôrod, a preto sa dohodli na tom, že pôrod prebehne v Holandsku. Od pôrodu sa maloletý nachádzal v Holandsku, ale pravidelne dochádzali na Slovensko na pobyty. Na prvý pobyt išli už 2 mesiace po pôrode dieťaťa a následne každé 2 až 3 mesiace chodievali na pobyty na Slovensko. Riešili tu všetky bežné otázky, praktické otázky bežného života, napríklad opravy auta, kaderníčku, ale aj lekársku starostlivosť, poradňu, fyzioterapiu pre deti, neurológiu.. V roku 2023 boli na Slovensku minimálne trikrát. V 2024 približne 4 krát a v roku 2025 tu boli 1 až 2 krát a potom už následne v lete. V Holandsku do času ich odchodu žili spoločne rodičia aj maloleté deti. Osobnú starostlivosť vo väčšej miere poskytovala deťom matka, ale na tejto sa podieľal aj otec v rámci jeho možností, že chodil do práce. V danom čase bola úplne odkázaná na otca, a to z toho dôvodu, že nemala k dispozícii v Holandsku auto, neovládala jazyk, bola tam jazyková bariéra, nemala vodičské oprávnenie, a teda otec sa podieľal na starostlivosti tým, že jazdil s deťmi do poradne alebo k lekárom. Čo sa týka poskytovania výživy, túto poskytoval deťom otec, ale aj matka, ktorá tu poberala materskú dávku vo výške 1100 eur zo Slovenska. Z tejto dávky 400 eur poskytovala mesačne otcovi na potreby detí. Mal. A. v Holandsku predškolské zariadenie nenavštevoval. Čo sa týka zdravotného poistenia, toto v Holandsku nadobudol automaticky podľa manžela. V Holandsku bol maloletý na špecializovanom vyšetrení v zariadení, ktoré riešilo zdravotný stav jeho brata, v júli 2025 bol hospitalizovaný, mal tam detskú pediatričku, po pôrode navštevoval fyzioterapiu. Matka uviedla, že v Holandsku nemali vhodné bytové pomery. Sused, ktorý žije pod nimi je závislý od návykových látok a alkoholik, domácnosť bola nevyhovujúca. Tú domácnosť, ktorú ponúkal otec vo svojej výpovedi ako domácnosť vhodnú pre ubytovanie matky v prípade jej návratu, nie je vyhovujúca. Takisto má za to, že by ich otec neuživil, pričom vychádza zo svojej skúsenosti z minulosti. Dozvedela sa, že nielenže otec nehradí na výživu svojich dcér na Slovensku, ale matka týchto dcér posielala otcovi finančné prostriedky na výživu rodiny v Holandsku. Takisto prispievala na výživu rodiny aj babka matky. Čo sa týka v súčasných bytových pomerov matky, žije na C. G. J. I. v trojizbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Žije tu ona a mal. A.. Čo sa týka jej príjmových pomerov, v čase odchodu z Holandska poberala rodičovský príspevok zo Slovenska vo výške 625 eur mesačne. Iné príjmy z iných zdrojov nemala. Tieto jej príjmové pomery sa ani v súčasnosti nezmenili. Zároveň si výživu zabezpečuje z pôžičky od kamaráta a na základe finančnej pomoci od svojej rodiny. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti a hnuteľné veci vyššej hodnoty. Iné vyživovacie povinnosti má k dvojčaťu A. K.. Čo sa týka jej výdavkov, okrem bežných vecí spláca hypotéku so splátkou vo výške 308 eur, hypotéka bola vzatá na kúpu bytu v Michalovciach. Ďalej spláca spotrebný úver so splátkou vo výške 150 eur, ktorý bol vzatý na doplatenie ceny za byt a na jeho zariadenie, vybavenie. Čo sa týka okolností odchodu matky a mal. z H., obaja rodičia sa v Holandsku dohodli, že matka s deťmi ostane na Slovensku a dohodli sa tak ešte pred jej odchodom na Slovensko. Dôvodom boli existenčné problémy, problémy medzi manželmi, prebiehajúce rozvodové konanie. Následne mal s nimi ostať aj otec na nejakú dobu a potom sa mal vrátiť späť do Holandska za pracovným povinnosťami. Dňa 17.08.2025 medzi manželmi prebehla hádka, keď jej dal otec na výber, či vyhodí svoju sesternicu z bytu alebo odíde on a matka sa vtedy definitívne rozhodla a poslala otca preč. On do hodiny odišiel a vrátil sa do Holandska. Následne si komunikovali písomne cez internet. Ona mu oznámila, že sa nevráti a on v danom čase od nej návrat ani nežiadal, možno si nechával rezervu. Matka pripúšťa, že možno ešte uvažoval nad tým, že sa matka do budúcna vráti. Kým bola s A. v nemocnici a otec išiel za nimi, stretol po ceste do nemocnice matkinho kamaráta, s ktorým neskôr nadviazala partnerský vzťah. Po stretnutí otca a tohto matkinho kamaráta nastala zmena v postoji otca a zmena aj v jeho komunikácii s matkou. Matka trvala na tom, že ostáva s deťmi na Slovensku. Matka možnosť návratu do Holandska absolútne nepripúšťa, a to z toho dôvodu, že tam by znova bola pod nadvládou svojho manžela, trpela tam na situačné depresie, mala existenčné problémy a takisto poukazuje aj na to, že otec odmieta lekársku pomoc pre deti. Poukazuje na to, že odchod z Holandska s deťmi jej poradila aj jej všeobecná lekárka v Holandsku v rámci ich vzájomného rozhovoru. Matka návrh na návrat maloletého K. v Holandsku nepodala, podanie takéhoto návrhu na súde si rieši, ale má s tým problém z dôvodu finančných otázok ako aj jazykovej bariéry. Rodičovská komunikácia a spolupráca je v súčasnosti veľmi zlá. Kým žili v spoločnej domácnosti, dochádzalo k psychickému týraniu zo strany otca a v tejto otázke prebieha aj trestné konanie. Medzi nimi je 24 ročný vekový rozdiel a aj z tohto dôvodu má manžel nad ňou moc. V Holandsku bola sociálne izolovaná. Stačila hádka a manžel sa jej vyhrážal tým, že nepôjdu na Slovensku, a preto sa naučila mu podvoliť. Manžel bol pasívne agresívny, kričal, chcel nainštalovať kameru v byte. Keď boli na Slovensku, tak matka chcela dobehnúť socializáciu, keďže v Holandsku bola izolovaná. Otcovi sa nepáčilo, že sa socializuje. Na angličtinu v Holandsku mohla chodiť dovtedy, kým si to platila sama. Manžel nechcel, aby bola samostatná a vyhovovalo mu, že bola závislá od neho a ona v dôsledku toho psychicky trpela. Návratom A. existuje pre neho vážne nebezpečenstvo fyzickej alebo duševnej ujmy z toho dôvodu, že A. je na matku naviazaný a nevie, či si vôbec otca pamätá. Poukazuje na to, že medzi A. a otcom nie je v súčasnosti žiadna väzba. Poukazuje na to, že odkedy sa matka zastabilizovala na Slovensku, psychický stav A. sa zlepšil a lepšie zvláda situácie bežného fungovania. Návrat do Holandska matka nepripúšťa. Nevedela by si tam zabezpečiť bývanie, prípadne výživu.

14. Z prednesu kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 24.6.2026 súd zistil, že pomery na strane matky boli prešetrené dožiadaným úradom práce v Michalovciach. Bolo zistené, že matka spĺňa všetky podmienky starostlivosti o maloletého a maloletý má u nej zabezpečené všetky svoje potreby. Takisto vyplynulo z uvedeného šetrenia, že bytové pomery matky sú také, aké uviedla v rámci svojej výpovede. Celodennú starostlivosť maloletému A. poskytuje matka. Zabezpečila mu aj lekársku starostlivosť a snaží sa napĺňať všetky jeho potreby. Čo sa týka predmetu konania, kolízny opatrovník má za to, že v konaní bolo preukázané, že maloleté deti majú obvyklý pobyt v Holandsku. Žili tu od narodenia a mali tu zabezpečenú aj odbornú, terapeutickú a zdravotnú starostlivosť. Zároveň neboli v konaní zistené žiadne okolnosti, ktoré by vyvodzovali obavu o to, že by návratom dieťaťa do zahraničia mu tam hrozilo nejaké nebezpečenstvo psychickej alebo fyzickej ujmy. V rámci tohto tvrdenia zároveň poukázal aj na to, že má za to, že je veľmi dôležitá potreba zachovania súrodeneckých väzieb oboch maloletých detí a je potrebné, aby deti neboli bez seba dlhšiu dobu. Navrhuje, že pre rodinu by bolo najlepším riešením, aby sa obe deti nachádzali v rovnakom štáte a v danom štáte aby príslušný súd rozhodol následne o úprave práv a povinností k týmto deťom.

15. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom , (ďalej v texte „Dohovor alebo Haagsky dohovor“ ) a z Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25.6.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej v texte „Nariadenie“). Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanovení a nasledujúce , (ďalej len „“).

16. Podľa článku 1 odsek 2 , Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

17. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

18. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

19. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov.

20. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

21. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

22. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.

23. Podľa č. 17 Dohovoru, skutočnosť, že v dožiadanom štáte bolo vydané alebo je uznateľné rozhodnutie o opatrovníckom práve, nie je dôvodom na odmietnutie návratu dieťaťa podľa tohto dohovoru, ale justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu môžu dôvody, ktoré viedli k vydaniu takéhoto rozhodnutia, vziať do úvahy pri postupe podľa dohovoru.

24. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

25. Podľa bodu (40) Nariadenia, v prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa a na uvedený účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z roku 1980, doplnený týmto nariadením, najmä jeho kapitolou III.

26. Podľa kapitoly III Nariadenia článok 22, keď osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý sa domnieva, že bolo porušené opatrovnícke právo, podá priamo alebo s pomocou ústredného orgánu na súd členského štátu návrh na vydanie rozhodnutia podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktorým sa nariaďuje návrat dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa popri Haagskom dohovore z roku 1980 články 23 až 29 a kapitola VI tohto nariadenia.

27. Podľa kapitoly III Nariadenia článok 27 bod 3., ak súd zvažuje, že odmietne návrat dieťaťa výlučne na základe článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, nesmie odmietnuť návrat dieťaťa, ak účastník žiadajúci návrat dieťaťa dostatočne preukáže súdu alebo ak sa súd inak presvedčí, že boli prijaté primerané opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate.

28. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude maloleté dieťa (v zmysle článku 4 Haagskeho dohovoru, mladšie ako 16 rokov), do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa, a v zásade ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore a Nariadení je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru.

29. V súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.4.2022 súd zdôrazňuje, že cit.: „V konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa Haagskeho dohovoru ide o čo najrýchlejšie navrátenie dieťaťa tam, kde žilo v čase pred jeho medzinárodným únosom a kde môže byť v súlade s právom meritórne rozhodnuté o úprave pomerov k dieťaťu. Účelom konania o nariadenie návratu dieťaťa neoprávnene premiestneného z miesta jeho obvyklého pobytu je zabezpečiť, aby o deťoch rozhodovali súdy štátu ich obvyklého pobytu. Takéto konanie má zároveň pozbaviť únoscu výhod, ktoré získal neoprávnením premiestnením dieťaťa. Skutočnosť, že v cudzine únosca nedosiahne vydanie rozhodnutia o opatrovníckych právach k dieťaťu a riskuje konanie o návrat, by mala tiež pôsobiť preventívne a nabádať rodičov, aby sa nerozhodli uniesť dieťa a uprednostnili vyriešenie sporov o opatrovníckych právach v štáte obvyklého pobytu dieťaťa. Všeobecný súd v tomto konaní rozhoduje len o nariadení alebo nenariadení navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu (pod jurisdikciu tohto štátu); rozhodnutie súdu o navrátení dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nie je rozhodnutím o opatrovníckych právach ani rozhodnutím o navrátení dieťaťa konkrétnej osobe, resp. rozhodnutím o oddelení dieťaťa od inej konkrétnej osoby.... Ústavný súd už iba nad rámec pripomína, že návratové konanie nie je svojou povahou konaním vo veci samej, v ktorom by sa rozhodovalo o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná (iba) otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. Až súdu v mieste obvyklého pobytu dieťaťa prináleží právo detailného prieskumu celej rodinnej situácie.“

30. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt v otázke jurisdikcie a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením ). Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletého dieťaťa neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na tieto otázky:

a) aká je krajina obvyklého pobytu maloletého dieťaťa,

b) či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu,

c) či bola dodržaná lehota pre realizáciu návratu, a ak nebola, či sa dieťa s novým prostredím zžilo,

d) či matka disponovala súhlasom, resp. následným zmierením sa otca s premiestnením, resp. zadržaním maloletého dieťaťa mimo krajiny obvyklého pobytu,

e) či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.

31. Ad a) aká je krajina obvyklého pobytu maloletého dieťaťa: V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého ako jedným z kritérií pre možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred jeho premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca bolo Holandsko. Z listinných dôkazov predložených súdu, šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, výpovedí obidvoch rodičov mal súd za preukázané, že maloletý sa narodil na území Holandska dňa 13.6.2023, kde nepretržite až do augusta 2025 (do doby jeho premiestnenia na územie SR) žil. Na území Holandska mal permanentný pobyt a skutočne tam aj býval, mal rodinné zázemie, bol vedený v systéme zdravotného poistenia a podstupoval lekárske vyšetrenia a liečbu. Rodičia viedli v meste G. súkromný (partnerský a spoločná domácnosť) aj pracovný život (otec bol po celý čas zamestnaný na území predmetného štátu, matka bola na rodičovskej dovolenke a poskytovala deťom osobnú starostlivosť). V rámci takto zisteného stavu, súd dospel k záveru, že miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa bolo Holandsko v dôsledku splnenia nasledovných kritérií:

- jeho prítomnosť v danom mieste nemala dočasný charakter,

- začlenil sa do sociálneho a rodinného prostredia,

- trvanie, podmienky a dôvody jeho pobytu v Holandsku sa viazali na úmysel rodičov založiť si domácnosť v meste G. a v tejto spoločne žiť (vychádzajúc zo zhodných tvrdení rodičov maloletého rodičia v predmetnej domácnosti, resp. v domácnosti v blízkosti od narodenia dieťaťa na základe ich slobodného a spoločného rozhodnutia), a teda na spoločný úmysel rodičov usadiť sa v inom štáte. Matkou tvrdené skutočnosti, že maloletý má v súčasnosti na území Slovenska lepšie podmienky pre život a zdravý vývoj v danej situácii neobstoja, keďže nemajú dopad na posúdenie otázky obvyklého pobytu dieťaťa. Navyše súd poukazuje na to, že súčasný stav podmienok na strane dieťaťa – trvalé bydlisko, všeobecný lekár a zdravotné poistenie na území SR je výsledkom jednostranného rozhodnutia matky, ktoré vykonala bez súhlasu otca a bez prekonzultovania týchto skutočností s otcom vopred, čím preukázateľne porušila jeho rodičovské právo zastupovať maloleté dieťa a spolurozhodovať o všetkých podstatných otázkach, ktoré sa ho týkajú. Samotná adaptácia dieťaťa na nové prostredie nemôže byť dôvodom na akceptáciu tohto stavu, keďže ju nemožno vnímať izolovane, bez bratia do úvahy skutočnosti, že k tejto došlo na základe jednostranného rozhodnutia matky, ktoré dieťa vzhľadom na svoj vek a závislosť na matke nemalo možnosť ovplyvniť, ani zmeniť. Taktiež neobstojí argumentácia matky, že rodina žila striedavo na území Slovenskej republiky a Holandska. To, že rodina pravidelne navštevovala Slovenskú republiku a trávila tu dovolenky je prirodzené vzhľadom ku skutočnosti, že obaja rodičia zo Slovenska pochádzajú a majú tu rodinné zázemie. Krátkodobé pobyty na území iného štátu však nemôžu určovať miesto obvyklého pobytu, keďže toto sa viaže na úmysel rodičov usadiť sa v danom štáte a v danom čase v ňom aj zotrvať. Takýto úmysel rodičov bol daný presťahovaním sa do Holandska pred pôrodom, pôrodom na území Holandska a následným zotrvaním na území tohto štátu a bol viazaný na Holandské kráľovstvo. Opierajúc sa o vykonané dôkazy vyhodnotené vyššie súd ustálil ako krajinu obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred jeho premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky Holandsko.

32. Ad b) či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu: Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Pokiaľ ide o výklad opatrovníckeho práva, súd má za to, že ide o právo, resp. možnosť a súčasne povinnosť rodiča realizovať výchovu maloletého dieťaťa a týmto spôsobom participovať na jeho výchove a starostlivosti. Podľa holandského , článok 1:251 (oddiel 1.14.2 Rodičovská autorita), počas trvania manželstva vykonávajú rodičia rodičovské práva a povinnosti k svojim maloletým deťom spoločne. Z predložených listinných dôkazov, rodného listu maloletého a zo zhodných skutočností uvádzaných vo výpovedi oboch rodičov vyvodil konajúci súd jednoznačný záver, že ide o dieťa, ku ktorému nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Dieťa sa narodilo v manželstve rodičov, ktoré doposiaľ trvá. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletému zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával spoločne s matkou, a to kontinuálne od narodenia dieťaťa až do doby jeho premiestnenia na územie Slovenska. Matka nadobudnutie opatrovníckeho práva otcom a jeho výkon nerozporovala. Aj sama matka potvrdila tvrdenia otca, že výživu dieťaťu zabezpečoval prevažne otec zo svojho príjmu a taktiež zabezpečoval rodine bývanie. Dieťa otec sprevádzal na lekárske ošetrenia, zastupoval pri vybavovaní úradných vecí pred príslušnými orgánmi. Matka rozporovala výlučne kvalitu osobnej starostlivosti zo strany otca, resp. mieru rozsahu podieľania sa otca na osobnej starostlivosti o dieťa, ale aj v tejto otázke priznala, že otec obom deťom starostlivosť poskytoval, a to aj v rozsahu bežných denných úkonov osobnej starostlivosti. Okolnosti týkajúce sa kvality poskytovanej starostlivosti sú vo vzťahu k návratovému konaniu, ktoré ako už bolo vysvetlené vyššie, nie je konaním opatrovníckym, ale konaním predbežným, v ktorom je potrebné ustáliť výlučne otázku jurisdikcie nad maloletým dieťaťom, irelevantné. Súd vychádzal zo zhodných vyjadrení rodičov aj pri zistení, že otcovi nebolo opatrovnícke právo v minulosti súdom Slovenskej republiky, resp. iného štátu, resp. iným orgánom obmedzené, ani odňaté. Konanie o rozvod manželstva sa vedie na Okresnom súde Michalovce, doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Súd si je vedomý toho, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia Krajský súd v Prešove vydal uznesenie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého K. (dvojičku maloletého A.) do osobnej starostlivosti matky a zveril neodkladne obe deti do osobnej starostlivosti matky. Rešpektujúc toto uznesenie sa však súd musel spravovať ustanovením článku 17 Dohovoru, podľa ktorého skutočnosť, že v dožiadanom štáte bolo vydané alebo je uznateľné rozhodnutie o opatrovníckom práve, nie je dôvodom na odmietnutie návratu dieťaťa podľa tohto dohovoru. Sám krajský súd svoju právomoc pri nariadení predmetného rozhodnutia odvodzoval od článku 15 Nariadenia, podľa ktorého „súd členského štátu môže len v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto Nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Nariadením je upravená dočasná povaha týchto opatrení. Ich účinky zanikajú, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijme opatrenia, ktoré považoval za primerané. Pri určení príslušnosti členského štátu, uplatňuje sa vnútroštátny občianskoprávny postup tohto členského štátu.“ Z použitia uvedeného ustanovenia v predmetnom rozhodnutí vyplýva, že aj krajský súd mal za to, že právomoc rozhodovať vo veci samej má súd iného členského štátu. Uvedené platí o to viac, že ide len o neodkladné opatrenie, ktorého cieľom bolo dočasne usporiadať a stabilizovať pomery v rodine a ktoré podľa názoru tunajšieho súdu nemôže vylúčiť oprávnenosť návrhu otca na nariadenie návratu maloletého. Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že v danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, pričom bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa, keďže žiaden z rodičov nebol pozbavený svojho práva realizovať opatrovnícke právo k maloletému.

33. Ad c) či bola dodržaná lehota pre realizáciu návratu a ak nebola, či sa dieťa s novým prostredím zžilo: Vychádzajúc zo zhodných tvrdení oboch rodičov má súd za preukázané, že k neoprávnenému premiestneniu maloletého na územie Slovenskej republiky došlo v rozmedzí dní 17.8.2025 až 25.8.2025, kedy došlo medzi rodičmi k hádke, po ktorej otec odišiel späť do Holandska, matka bez neho spolu s deťmi zotrvala na území Slovenskej republiky, s čím otec následne v rozpätí nasledujúcich dní vyjadril nesúhlas. Otec návrh na začatie konania o nariadenie návratu dieťaťa podal dňa 31.5.2026. Z uvedeného je zrejmé, že návrh otca na nariadenie návratu maloletého do Holandska bol podaný v lehote jedného roka, a preto nebolo v tomto konaní potrebné preukazovať, či sa dieťa zžilo s novým prostredím.

34. Ad d) či matka disponovala súhlasom, resp. následným zmierením sa otca s premiestnením, resp. zadržaním maloletého mimo krajiny obvyklého pobytu: Matka súhlas otca s premiestnením, resp. jeho následné sa zmierenie s premiestnením v konaní síce tvrdila, avšak nepreukázala, v niektorých svojich tvrdeniach si protirečila a súd má za to, že z jej výpovede v konečnom dôsledku vyplynulo, že tento súhlas vopred od otca udelený nemala a nemohla ho ani predpokladať. Rodičia maloletého žili preukázateľne v spoločnej domácnosti v Holandsku a na základe ich vzájomného súhlasu stav zotrvania na území daného štátu s občasnými návštevami Slovenska pretrvával minimálne od doby narodenia maloletých dvojičiek. Následne v dôsledku nezhôd medzi rodičmi títo iniciovali začatie konania o rozvod manželstva, ktoré sa viedlo a v súčasnosti vedie na Okresnom súde Michalovce. Aj po začatí tohto konania však rodina naďalej spoločne žila v domácnosti v Holandsku, čo vyplýva zo zhodných výpovedí rodičov na pojednávaní. Na dotazy súdu, aké boli plány na usporiadanie vzájomných vzťahov po rozvode rovnako zhodne rodičia uviedli, že tieto neboli konkrétne, v priebehu času sa menili a medzi rodičmi stále prebiehala diskusia o tejto otázke. Z uvedeného je zrejmé, že rodičia v danom čase nedospeli k dohode o tom, že matka a maloleté deti (resp. maloletý A.) sa trvalo presťahujú na územie Slovenska. Následne ani z priebehu odchodu rodičov na Slovensku v auguste 2025 nevyplýva výslovná, ani konkludentná dohoda rodičov o zotrvaní matky a maloletých detí na Slovensku. Obaja sa zhodli v tom, že maloleté deti boli aj po odchode z Holandska naďalej prihlásené v zdravotnom systéme Holandska a mali stanovené termíny zdravotných prehliadok, čo samo o sebe preukazuje úmysel rodičov o návrate maloletých detí na územie Holandska. Následný sled udalostí je obtiažne presne preukázať a súd mohol vychádzať len z vyjadrení rodičov, ktorí si v zásadných otázkach protirečia. Ak však súd vychádza z niekoľkých bodov zhody ich vyjadrení, je zrejmé, že otec odišiel zo Slovenska po hádke rodičov, po ktorej sa rozhodol, resp. ho matka požiadala, aby odišiel. Otec uviedol, že dohoda medzi rodičmi bola taká, že matka ostane na Slovensku s deťmi ešte pár dní a následne sa vráti do Holandska, pričom neskôr ho upovedomila o tom, že to neurobí. Matka tvrdila vo svojej výpovedi, že otec jej súhlas na zotrvanie na území Slovenska udelil už v Holandsku pred odchodom na Slovensko. Tu je potrebné poukázať na zásadný rozpor v tvrdeniach a vyjadreniach matky, keďže táto vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu na začatie konania zo dňa 15.6.2026 uviedla, cit. „Po príchode na Slovensko bol navrhovateľ oboznámený s úmyslom odporkyne zotrvať s maloletými deťmi na Slovensku.“ Tieto protichodné tvrdenia matky, ako aj popis eskalujúceho konfliktu a spôsob odchodu otca na územie Holandska nasvedčuje tomu, že medzi rodičmi nedošlo k výslovnému konsenzu v tejto otázke a zotrvanie matky a detí na Slovensku bolo výsledkom jej jednostranného rozhodnutia. Matka následne s deťmi na území Slovenska zotrvala. Žiadnym spôsobom nepreukázala, že by otec s týmto zotrvaním vyslovil následný súhlas, resp. sa s ním zmieril. Nasledovný sled udalostí znova preukazuje rozpor rodičov v tejto otázke, keďže po zranení a hospitalizácii A. prichádza otec na Slovensko a pri svojom odchode berie maloletého K., bez súhlasu matky na územie Holandska. Už uvedené konanie otca samo o sebe preukazuje nesúhlas otca so zotrvaním detí na území Slovenska. Taktiež zo samotného podania návrhu na začatie tohto konania možno v ďalšom odvodiť, že otec sa s premiestnením a zotrvaním dieťaťa na území Slovenska nezmieril. Súd zároveň poukazuje na časť výpovede matky na pojednávaní, kde uviedla, že po odchode otca do Holandska si rodičia ešte písali, ona otcovi oznámila, že sa nevráti. Z uvedeného vyplýva, že otec túto informáciu pri svojom odchode nemal. Rovnako z jej výpovede v ďalšom vyplýva, že otec od nej návrat v danom čase nežiadal, pričom matka pripustila, že možno v danom čase uvažoval nad tým, že sa matka do budúcna vráti. Aj z tohto matkou vysloveného názoru je zrejmé, že otec so zotrvaním dieťaťa na Slovensku stotožnený nebol a matka si toho bola v danom čase vedomá. Na základe všetkých týchto skutočností má súd za preukázané, že otec matke neudelil výslovný, ani konkludentný súhlas na premiestnenie maloletého dieťaťa na územie iného štátu natrvalo a s takýmto konaním matky sa ani následne nezmieril.

35. Ad e) či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu: Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa ak osoba, ktorá nesúhlasí s jeho navrátením preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. V tomto prípade bolo na matke, aby predmetné skutočnosti tvrdila a súčasne preukázala. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie vážneho nebezpečenstva v prípade návratu nesie osoba únoscu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorých vyplýva: „Výnimky v zmysle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru treba vykladať reštriktívne (už len z toho dôvodu, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom Haagskeho dohovoru). Mali by sa preto využívať len v skutočne odôvodnených prípadoch. Ujma, ktorá je relevantná, ako dôvod pre nenariadenia navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa nútene mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú ale napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie návratu dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu treba zistené skutočnosti posudzovať vo vzťahu k dieťaťu a jeho záujmom, lebo ono je subjektom, na ktorý má byť v konaní kladený najväčší dôraz. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie; rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom....“ Pokiaľ ide o výklad pojmu „vážne nebezpečenstvo“ vystavenia duševnej, či fyzickej ujme (v originálnom znení „grave risk of harm“), ústavný súd už v uznesení sp. zn. z 26. apríla 2017 uviedol, že musí ísť o reálne hroziace, a teda nie všeobecné, či potenciálne nebezpečenstvo. Neznesiteľnou situáciou v zmysle tohto ustanovenia je situácia, ktorá má reálny potenciál ohroziť mravný vývoj dieťaťa, alebo ktorá vystavuje dieťa reálnemu a závažnému (neúnosnému) strádaniu po stránke nedostatku pre život nevyhnutných základných predpokladov - strava, ošatenie, bývanie a pod.. V kontexte s uvedeným výkladom vo vzťahu k tvrdeniam matky súd zdôrazňuje, že v čase rozhodovania súdu o návrhu otca žiadna hrozba zistená nebola. Je nesporné, že medzi rodičmi je eskalovaný partnerský konflikt. Matka tvrdila v konaní psychické násilie otca voči nej, avšak len neurčitým odkazom na podanie trestného oznámenia na otca. Podrobnosti takéhoto konania otca voči nej musel súd sám aktívne zisťovať, matka ich v konaní netvrdila, ani nepreukázala. Uvedomujúc si náročnosť preukázania takýchto skutočností však súd za účelom zistenia skutočného stavu veci matku v predmetnej otázke podrobne vypočul, pričom z jej výpovede vyplýva, že mala byť v Holandsku vystavená nátlakovému správaniu zo strany manžela, izolácii v dôsledku absencie jazykových znalostí, ako aj finančných možností. Kým uvedené skutočnosti mohli byť pravdivé, v ďalšom nevyvolávajú obavu zo strany súdu o maloletého A.. Matka netvrdila žiadne nevhodné správanie sa zo strany otca k maloletému, žiadne nebezpečenstvo, ktoré by mu zo strany otca hrozilo. Psychické násilie, ktoré malo byť páchané na matke počas ich spolužitia v ďalšom nemalo zasahovať do integrity dieťaťa, a preto toto nemôže predstavovať dôvod pre nenavrátenie maloletého do Holandska. Na základe týchto skutočností tak nemožno vyvodiť záver o opodstatnenosti odmietnutia nariadenia návratu maloletého, keďže aj z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR jasne vyplýva, že podstatnou ujmou nie sú samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa.

36. Matka v ďalšom tvrdila ujmu na psychickom zdraví dieťaťa, ktorá mu návratom hrozí a ktorá spočíva v oddelení maloletého od matky. Súd v tejto otázke opätovne zdôrazňuje a rovnako to vysvetlil aj rodičom na pojednávaní, že rozhodnutie v návratovom konaní nie je rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, a teda nie je a nemôže byť rozhodnutím o tom, v koho osobnej starostlivosti sa dieťa bude nachádzať. Podľa názoru tunajšieho súdu, keďže má za to, že všetkými vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že štátom obvyklého pobytu maloletého je Holandsko, majú právomoc rozhodnúť o tejto otázke holandské súdy. Súd sa však stotožnil s matkou v posúdení, že vzhľadom na nízky vek maloletého a jeho diagnózu je nanajvýš nevhodné oddeliť maloletého od matky (rovnako tak za to má súd aj pri maloletom K., pri ktorom konanie rodičov považuje za doslova v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa). Zotrvanie maloletého s matkou spolu za zdieľanej starostlivosti otca považuje súd momentálne a aj všeobecne za najlepší model starostlivosti rodičov o maloletého A.. Za účelom zabezpečenia tohto stavu je tak ale nevyhnutný aj návrat matky spolu s maloletým do Holandska. Matku samozrejme súd nemôže k takémuto konaniu donútiť, apeluje však na jej rodičovskú zodpovednosť a záväzok rodiča zabezpečiť dieťaťu starostlivosť a čo najlepšie podmienky pre jeho zdravý vývin. Návratom matky spolu s maloletým do krajiny obvyklého pobytu odpadá aj prípadná hrozba ujmy na psychickom vývine dieťaťa, ktorá by mu mohla hroziť jeho oddelením od matky. Na okraj súd uvádza, že by sa tým vyriešil aj prístup maloletého K. k matke, ktorý je podľa názoru tunajšieho súdu nevyhnutné riešiť bezodkladne.

37. V nadväznosti na tieto úvahy však vyvstala u súdu obava o materiálne zabezpečenie návratu matky a maloletého. Z výpovedí oboch rodičov má súd za preukázané, že okrem rodičovského príspevku vo výške 625 € mesačne matka nemá v súčasností žiaden príjem. Nedisponuje žiadnym majetkom, okrem bytu v Michalovciach, na ktorý spláca hypotéku s mesačnou splátkou vo výške 308 € a spotrebný úver so splátkou 150 €. Zároveň sú na strane matky obmedzené možnosti si tento príjem v Holandsku zabezpečiť, a to jednak jazykovou bariérou, jednak jej celodennou osobnou starostlivosťou o maloletého A., ktorá jej objektívne znemožňuje prístup k práci. Vychádzajúc z týchto úvah mal súd za preukázané, že v danom prípade je daný dôvod na prijatie primeraných ochranných opatrení na zabezpečenie riadneho, bezpečného návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu, na zabezpečenie jeho stabilného a vyhovujúceho bývania, ako aj na zabezpečenie kontinuity starostlivosti matky do času, kým situáciu komplexne neposúdi súd, ktorý má právomoc v otázke úpravy práv a povinností k maloletému konať.

38. Pri prijatí predmetných ochranných opatrení súd vychádzal z článku 27 Nariadenia a zároveň z názorov vyslovených Ústavným súdom v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.6.2023 cit.: „65. Ak sa sťažovateľ a matka detí ešte ako rodina rozhodli usadiť vo Veľkej Británii, je legitímne, aby rodičia rešpektovali konzekvencie plynúce z tohto rozhodnutia, čo znamená aj nutnosť podriadiť sa jurisdikcii tejto krajiny v otázke rodičovských práv a povinností, pričom navrátenie do tejto krajiny neznamená, že tu musí matka trvalo žiť. Ako už bolo uvedené, otázku starostlivosti o deti, ako aj otázku, v akej krajine a za akých podmienok budú ďalej deti žiť, majú vyriešiť primárne rodičia spoločne, ak sami nedokážu nájsť riešenie, o tejto otázke rozhodne súd. Uvedené svedčí o osobnej zrelosti oboch rodičov a zároveň dáva pozitívny príklad maloletým deťom k otázke riešenia konfliktov zákonnou cestou. Opätovne ústavný súd zdôrazňuje, že postoj rodiča, ktorý považuje svoju rodičovskú úlohu za dôležitejšiu na úkor druhého rodiča, nemožno hodnotiť ako v najlepšom záujme dieťaťa... 71. Pre naplnenie zmyslu a účelu Haagskeho dohovoru je teda potrebné, aby všeobecný súd konajúci vo veci prijal prijateľné opatrenia na ochranu maloletých, ktorých súčasťou je dôsledné zváženie možností návratu matky spoločne so všetkými jej deťmi. Ak by nedošlo k ich splneniu, resp. by ich sťažovateľ bez ďalšieho nerešpektoval, nemožno akceptovať zachovanie ochrany najlepšieho záujmu detí a návrat maloletých by sa teda neuskutočnil, opodstatnenosť nesplnenia nariadených opatrení by mohla byť predmetom vykonávacieho konania. ..“ Rovnako súd vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. , 31/2018 zo dňa 7.8.2018 cit.: „Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate... V kontexte s čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru je potrebné aplikovať čl. 11 ods. 4 nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. V tomto smere ESĽP uviedol, že „súdy sa musia presvedčiť, že dostatočné záruky sú presvedčivo poskytnuté v krajine (obvyklého pobytu, pozn.) a v prípade známeho nebezpečenstva sú zavedené reálne ochranné opatrenia“.. Rozhodnutia všeobecných súdov v tejto veci sú založené na implicitnom závere, že spolu s maloletým sa vráti do krajiny obvyklého pobytu aj sťažovateľka. ... Separácia od sťažovateľky by bola pre maloletého stresujúca a priviedla by ho do neznesiteľnej situácie. Zachovanie vzťahu s matkou takto predstavovalo nevyhnutný aspekt realizácie najlepšieho záujmu maloletého v konaní. Z tohto pohľadu bolo preto kľúčové, aby sa konajúce súdy osobitne zaoberali tými skutočnosťami, ktoré by objasnili, či návrat sťažovateľky do krajiny obvyklého pobytu maloletého je možný, prípadne či existovali také okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že sťažovateľka opodstatnene odmieta návrat do krajiny obvyklého pobytu. Pri zistení skutočností svedčiacich o opodstatnenom nesúhlase sťažovateľky s návratom mali konajúce súdy skúmať, či možno primeranými opatreniami vytvoriť stav, ktorý by umožňoval návrat maloletého aj so sťažovateľkou, t. j. vytvoriť stav, ktorý by robil nesúhlas matky s návratom neopodstatneným. Podľa ústavného súdu bolo vhodnejšie trvať na takých primeraných opatreniach, ktoré by aspoň po minimálnu dobu garantovali možnosť oddeleného bývania sťažovateľky a maloletého od otca maloletého, aby sa tak vytvorilo pokojné rodinné prostredie pre maloletého a vytvorila možnosť pre sťažovateľku zabezpečiť si vlastné bývanie, prácu a pod...“.

39. Vychádzajúc z právnych záverov vyslovených v týchto rozhodnutiach, zo znenia článku 27 Nariadenia a zo skutočností zistených súdom v tomto konaní súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie je vhodné oddelenie dieťaťa od matky a je potrebné zabezpečiť, aby nariadený návrat maloletého bol aj objektívne možný v doprovode matky a aby po jeho uskutočnení mal maloletý vytvorené vhodné bytové pomery, ktoré umožnia matke vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa, a to do doby, ktorú súd považuje za dostatočnú na to, aby si matka zabezpečila svoje pomery vlastnými silami a zároveň aby sa rodičia obrátili na súd, ktorý má právomoc konať v otázke úpravy práv a povinností k maloletým a vyriešili si otázky starostlivosti o maloleté deti do budúcna. Opatrenia, ktoré súd prijal považuje za základné minimum, ktoré je potrebné zabezpečiť na dosiahnutie všetkých týchto cieľov. Keďže otec sa domáha návratu dieťaťa a aj doposiaľ bol osobou, ktorá po finančnej stránke zabezpečovala chod rodiny, deklaroval pripravenosť v tomto pokračovať a jeho pracovné uplatnenie je vlastne dôvodom, prečo sa rodina v Holandsku usadila, súd mu uložil povinnosť návrat maloletého v sprievode matky a ich následne bývanie zabezpečiť po finančnej stránke a taktiež povinnosť nenarúšať súčasný stav osobnej starostlivosti matky o dieťa za účelom chránenia zdravého vývinu dieťaťa.

40. V súlade so všetkými vyššie uvedenými dôvodmi a úvahami súdu má súd za to, že sú dané dôvody stanovené Dohovorom pre nariadenie návratu maloletého do Holandska, za súčasne uložených ochranných opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby tento návrat dieťaťa bol bezpečný a uskutočnený za podmienok, ktoré reflektujú nízky vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a najlepší záujem.

41. O trovách konania rozhodol súd na základe a 57 (ďalej len ) na návrh navrhovateľa – otca. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Súd v konaní nezistil žiadne osobitné dôvody, ktoré by odôvodňovali odklon od , a preto žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.