Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoP-106-2025.pdf
PDF · 108.11 KB
Case nature
Subarea
4CoP/106/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletých R. T. B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, a H. U. B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, deti rodičov: matky R. B., D. W., M. XX.X.XXXX, Š. G. P. D.B., A. Q. B. XXXX/X, L., P. D., právne zastúpenej JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, S. Chalupku 6912/16C, Michalovce, Slovenská republika, a otca U. B., M. XX.X.XXXX, Š. G. P. D.I., A. Q. B. XXXX/X, L., P. D., A. Č.J. C. XX, XXXX A. E., W., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/139/2025-9 zo dňa 20.10.2025, takto
r o z h o d o l :
Mení uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Nariaďuje otcovi U. B., M. XX.X.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom B. Č. X, L., A. Č.J. C. XX, XXXX A. E., W., odovzdať maloleté dieťa H. U. B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, toho času u otca, do starostlivosti matky R. B., D. W.B., M. XX.X.XXXX, štátnej občiansky Slovenskej republiky, A. Q. B. Č. XXXX/X, L., P. D..
II. Zveruje maloleté deti R. T. B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, a H. U. B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, dočasne do osobnej starostlivosti matky R. B., D. W.B., M. XX.X.XXXX, štátnej občiansky Slovenskej republiky, trvale bytom B. Č. XXXX/X, L., P. D..
III. Zakazuje otcovi vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky.
IV. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhla dočasne zveriť mal. deti do jej osobnej starostlivosti, upraviť styk otca s deťmi, zakázať otcovi bez súhlasu matky vycestovať s mal. deťmi mimo územia Slovenskej republiky.
2. Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 360 a § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), dospel k záveru, že v danom prípade nebola preukázaná potreba rýchlo a dočasne upraviť pomery účastníkov konania, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania nie sú ohrozené. Maloleté deti sa toho času nachádzajú v starostlivosti obidvoch rodičov. Maloletý R. T. v starostlivosti matky a maloletý H. U. v starostlivosti otca. Matka súdu nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by preukázala, že by maloletý H. U. bol u otca ohrozený na živote a zdraví alebo že by dieťaťu hrozila nejaká ujma.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa § 365 odsek 1 písmeno d/, f/ a h/ zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vo veci, dostatočne sa nevysporiadal s tvrdeniami a s dôkazmi predloženými matkou a nesprávne právne vec posúdil, súd nebral do úvahy žiadne zo skutočností, ktoré vyšli najavo, ktoré uvádzala matka v návrhu, nezisťoval názor kolízneho opatrovníka, nevysporiadal sa so skutočnosťou únosu maloletého H.. Matka zdôraznila, že ide o u deti s ťažkými diagnózami, ktoré si vyžadujú špecifickú starostlivosť, ktorú deťom matka poskytovala výlučne sama, nakoľko otec túto vedel poskytnúť len na veľmi krátky čas, kým matka potrebovala zariadiť bežné záležitosti. Súd nijakým spôsobom nevyhodnotil a neodôvodnil skutočnosti tvrdené matkou a preto sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie ako svojvoľné, bez náležitého odôvodnenia a v rozpore so záujmom mal detí. Otec zneužil pobyt matky v nemocnici a s maloletým synom bez upovedomenia matky ušiel do W., kde otec pracuje a nevie sa osobne o dieťa postarať, nakoľko musí zabezpečovať príjem na nájom a ostatné výdavky, ktoré sú v W. vysoké. Podľa informácií matky, otec sa o maloletého H. nestará osobne, navyše deti s tak vážnym zdravotným stavom by nemali byť rozdelené a mali by byť spolu. Matka pozná zdravotný stav svojich detí, od narodenia im poskytuje všetku potrebnú starostlivosť, čo otec toho času zmaril. Matka predložila viaceré skutočnosti, ktoré poukazujú na riziká ohrozenia zdravia a vývoja dieťaťa v starostlivosti otca v zahraničí. Odvolateľka tak namietala, že súd prvej inštancie neprimerane zúžil výklad § 367 CMP, keď neakceptoval, že odňatie dieťaťa z krajiny bez súhlasu matky a bez zabezpečenia špeciálnej starostlivosti, predstavuje závažný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto skutočnosti sú relevantné pre posúdenie bezprostredného ohrozenia a špecifických potrieb dieťaťa s autistickými symptómami a museli byť súdom posudzované ako vážne indície rizika pri dočasnom ponechaní dieťaťa v starostlivosti otca v zahraničí. Súd tak, podľa matky, aplikoval príliš prísne kritérium bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia ako jediný relevantný predpoklad pre neodkladné opatrenie, pričom zákonný štandard § 367 CMP umožňuje aj nariadenie opatrenia pri preukázaní iného závažného dôvodu. V danom prípade existuje iný závažný dôvod a to opakované nepriaznivé správanie otca, akým je psychická dominancia, nezáujem o špecifickú starostlivosť, prevzatie dieťaťa bez súhlasu matky a bez zabezpečenia vhodnej špecializovanej starostlivosti, čo v kontexte zdravotného stavu dieťaťa pri predpokladanej autistickej poruche, potrebe špeciálnych podmienok, zakladá oprávnené opodstatnenie pre neodkladné opatrenie. Pasivita súdu týmto spôsobom znemožnila matke efektívne uplatniť jej procesné práva v predmete ochrany záujmu dieťaťa. Súd sa nijako nezaoberal podstatnými okolnosťami s vysokým rizikom pre záujem dieťaťa, ktoré súd podcenil a to najmä neohlásené presunutie maloletého H. do W. dňa 27.9.2025 bez vedomia a súhlasu matky, ktorá nemohla nič urobiť s ohľadom, že bola s druhým synom v nemocnici, predchádzajúce obdobie, keď deti žili v W., kde matka neovládala jazyk, nemala vodičské oprávnenie a bola s mal. deťmi prakticky v izolácii, a opakujúce sa konflikty, psychologické intervencie s dôrazom na rizikové správanie otca. Súd nijako neprihliadol na odborné zistenia o zaostávaní vývinu a predpokladanej autistickej poruche, ktoré vyžadujú špecifickú starostlivosť a kontinuitu prístupu, ktorú matka zabezpečuje.
4. Kolízny opatrovník maloletých detí v správe vyžiadanej odvolacím súdom, vyslovil názor o opodstatnenosti odvolania matky. Poukázal na to, že výhradne matka od narodenia oboch detí zabezpečovala osobnú starostlivosť o ne, obe maloleté deti sú na osobu matky silno citovo viazané, vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný a psychický stav si vždy vyžadovali zvýšenú starostlivosť. Nemalo dôjsť neuváženým konaním jedného z rodičov k pretrhnutiu súrodeneckej väzby medzi dvojčatami. Maloleté deti v tak útlom veku nie sú viazané na konkrétne prostredie, v ktorom vyrastajú, ale predovšetkým sú viazané na osobu im najbližšiu, v tomto prípade na osobu matky. Vzhľadom na možnú dĺžku konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností, pričom podľa informácií matky sa otec neplánuje zúčastňovať súdnych pojednávaní v danej veci, nakoľko nesúhlasí s rozvodom manželstva, ani na informatívnom stretnutí rodičov dňa 1.10.2025 sa otec osobne nezúčastnil, považuje kolízny opatrovník za potrebné dočasne upraviť rodičovské práva vo vzťahu k obom maloletým deťom. Maloleté dvojčatá by mali vyrastať spolu, v starostlivosti rodiča, ktorý im dokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť v každej oblasti s ohľadom na ich priaznivý psychický vývin. Z prešetrenia rodinných pomerov a domácnosti matky na území Slovenskej republiky vyplýva, že matka žije so svojim maloletým synom R. v L. v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky, ktoré by nasvedčovali tomu, že matka nedokáže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti na požadovanej úrovni. Matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke s dvojčatami. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, ktorý poberá vo výške 602,90 Eur. Prídavky na deti si uplatňuje otec detí v W.. Matke finančne vypomáha jej rodina. Na území Slovenska v L. má matka svoje zázemie, celú svoju rodinu, rodičov, bratrancov, sesternicu, celú opornú sieť.
Slovensko je jej domovom, má tu všetky väzby na rozdiel od W.. Rodičia detí tam nemajú žiadnu blízku osobu, ktorá by im v čase potreby pomáhala so starostlivosťou o deti. Matka bola počas svojho pobytu v W. izolovaná, nikdy si nezvykla na nové prostredie, ktoré jej bolo cudzie, jej život bol medzi štyrmi stenami, kde zabezpečovala rutinne osobnú starostlivosť o obe deti a bola na to prevažne sama vzhľadom na pracovné povinnosti otca detí. Ako veľký problém matka vnímala jazykovú bariéru, nakoľko neovládala jazyk krajiny a v tomto smere bola plne odkázaná na svojho manžela. Bez neho nebola schopná zabezpečiť ani základné veci. Matka pod vplyvom celej tejto izolácie a narušenia vzťahov medzi ňou a manželom musela riešiť aj svoj nepriaznivý psychický stav. Podľa jej slov sa u nej v W. rozvinula situačná depresia a posttraumatický syndróm, chodila na terapie k psychológom, tie však boli nákladné z finančného hľadiska. Sedenia u psychológa boli párové aj individuálne a podľa matky, psychoterapeut, ktorý s rodinou pracoval, ju údajne varoval počas spolupráce s manželmi, že otec - manžel trpí hlbokou psychickou poruchou. Matka detí uvádzala, že odkedy sa vrátila na Slovensko, teda odišla z prostredia, ktoré ju už psychicky ničilo, jej psychický stav sa podstatne zlepšil. Matka detí sa odmieta vrátiť do W., trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva a žiada, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. V styku otca s maloletými deťmi brániť nechce a nemá v pláne. Rodičia maloletých detí sú v dennom kontakte prostredníctvom videohovorov, matka sa snaží s otcom konštruktívne komunikovať, ovláda sa, aby nereagovala spôsobom, ktorý sa otcovi detí páčiť nebude, nakoľko ako uvádza, ten ak sa mu nepáči tón hlasu jeho manželky, ukončí hovor. Matka sa obáva, aby tak stratila kontakt so svojim dieťaťom, ktorý na ňu, podľa jej slov, reaguje počas videohovorov, teší sa, že ju vidí, snaží sa ho zaujať možnými dostupnými spôsobmi. Od otca má matka informáciu, že maloletý H.V.D. v priebehu posledného mesiaca užíva už tretie antibiotiká kvôli zápalu stredného ucha. Matka je nešťastná z momentálnej situácie, z toho, že sa nemôže osobne starať o obe svoje maloleté deti. Podľa matky otec sa o maloletého H. osobne takmer nestará, nakoľko trávi väčšinu dňa v práci. Dieťa tam navštevuje zariadenie a podľa informácií matky mu otec zabezpečil aj opatrovateľku. Otec v W. nemá žiadne stabilné zázemie, rodina tam nikoho nepoznala, nemala tam kamarátov, ani príbuzných. K zdravotnému stavu maloletých detí matka uvádzala, že maloletý R. už má diagnostikovaný detský autizmus a v prípade brata H., jeho správanie a reakcie boli vždy horšie a výraznejšie než v prípade R., preto matka je viac než presvedčená o tom, že rovnako aj H.V.D. má detský autizmus, možno dokonca ťažší stupeň, vzhľadom na jeho prejavy. Otec matku neustále obviňoval z toho, že maloleté deti považuje za autistické bez toho, aby deťom bolo toto ochorenie diagnostikované. Vzhľadom na nízky vek dieťaťa a jeho diagnózu nebolo možné v čase šetrenia vykonať nejakým spôsobom pohovor s maloletým. Na adresu otca maloletých detí uviedla, že odkedy odišiel s maloletým H.V.D., na výživu syna R. neprispieva, otec má finančné problémy, údajne si dlhodobo neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom z predchádzajúceho vzťahu. Matka je prístupná dohode s otcom detí, má záujem o navrhované zmierlivé riešenie veci, trvá však na tom, aby jej otec maloletého R. vrátil do osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník negatívne hodnotí skutočnosť, že v čase šetrenia pomerov v domácnosti matky dňa 23.9.2025, kedy bolo šetrenie vykonané na podnet a naliehanie otca v čase neprítomnosti matky z dôvodu jej pobytu v nemocnici s R., ten bol upozornený na to, aby narušené vzťahy medzi ním a manželkou a jej odmietanie vrátiť sa spolu s deťmi do W., neriešil takým spôsobom, že svojvoľne vezme jedno z detí a odíde s ním do W.. Otec vzal maloletého H. svojvoľne so sebou do W., bez toho, aby to riešil s matkou maloletých detí, tejto poslal sms správu až v čase, kedy sa už s maloletým dieťaťom nachádzal mimo územia SR. Rozhodnutím otca došlo k prerušeniu súrodeneckej väzby dvojčiat, čo vníma kolízny opatrovník negatívne, pretože rodičovským konfliktom je eliminovaná prirodzená potreba súrodencov, navyše dvojčiat, vyrastať v bezpečnom prostredí jedného rodiča, ktorý osobnou starostlivosťou napĺňa potreby oboch svojich detí súčasne. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže kolíznemu opatrovníkovi oznámilo, že prijalo žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletého dieťaťa R. do krajiny jeho obvyklého pobytu, ktorou je W.. Maloleté dieťa je podľa vyjadrení žiadateľa neoprávnene zadržiavané na území Slovenskej republiky jeho matkou.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 odsek 1 a § 3 odsek 5 písmeno c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasledujúce CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
6. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
7. Podľa článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
8. V znení článku 15 Nariadenia Rady (EÚ) číslo 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí detí (Brusel IIb prepracované znenie), od ktorého odvolací súd odvodzuje svoju právomoc konať vo veci, súd členského štátu môže len v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto Nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Nariadením je upravená dočasná povaha týchto opatrení. Ich účinky zanikajú, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijme opatrenia, ktoré považoval za primerané. Pri určení príslušnosti členského štátu, uplatňuje sa vnútroštátny občianskoprávny postup tohto členského štátu.
9. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa, vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine, sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.
10. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre účely zabezpečenia takejto ochrany v prípade naliehavej potreby pri hroziacej ujme formou nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúca existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň v rovine osvedčenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tak nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasledujúce CSP).
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ustanovení § 367 ods. 1 až 5 CMP, upravujúcich neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého (1) neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. (3) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. (4) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (5) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
13. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že sú v danom prípade splnené zákonné podmienky na naliehavú úpravu rodičovských práv a povinností v rozsahu dočasného odovzdania maloletého H., aktuálne vo faktickej starostlivosti otca a tiež zverenia tohto a tiež maloletého R., aktuálne vo faktickej starostlivosti matky, do osobnej starostlivosti ich matky, ktorá má zabezpečené podmienky na ich riadnu výchovu a výživu. Aktuálne je slovenským súdom Okresným súdom Michalovce vedené konanie o rozvod manželstva a s tým spojenou úpravou rodičovských práv a povinností pod spisovou značkou 15P/157/2025, kde bude vykonané dokazovanie v rozsahu zistenia rodinných pomerov za účelom ustálenia skutočného stavu ako podkladu pre rozhodnutie v záujme spoločných
maloletých detí rodičov za predpokladu a po tom, čo ako predbežnú otázku v danom prípade súd vyrieši svoju právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci oboch maloletých detí.
14. Z osvedčených skutočností a šetrení kolízneho opatrovníka vyplýva, že obe maloleté deti boli v starostlivosti matky na území Slovenska od 31.7.2025 a následne došlo k ich rozdeleniu po tom, čo matka s maloletým R. bola od 15.9.2025 hospitalizovaná v nemocnici a otec s maloletým H. odcestoval do W. a dňa 27.9.2025 to matke oznámil, k čomu došlo bez predchádzajúceho súhlasu matky, ktorá s takouto situáciou naďalej nesúhlasí. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a aktuálne nie je reálna ich dohoda na riešení situácie a ďalšej starostlivosti o ich spoločné maloleté deti. Naliehavou pre účely aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia je dostatočne osvedčená v prípade H. a lekárskou správou preukázaná v prípade R., z hľadiska zdravotného stavu oboch maloletých detí skutočnosť, že došlo k narušeniu zdravého výchovného prostredia maloletých detí v dôsledku správania sa otca. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že odkázanosť a vek maloletých detí vyžaduje od rodičov primárne sledovať záujem každého dieťaťa na zabezpečení pocitu bezpečnosti a stability výchovného prostredia. Otec nijako neosvedčil, že reflektuje z hľadiska možných zdravotných indikácií detí na ich potrebu lekárskeho vyšetrenia a dohľadu, čo môže mať reálne za následok ohrozenie, resp. obmedzenie ich zdravého vývoja. Nepreukázal, ani zo spisu nevyplýva, že sa osobne stará a akým spôsobom o syna H., ktorého má vo faktickej starostlivosti od 27.9.2025 v W.. Naopak, matka maloletých detí dostatočne osvedčila nezhodu rodičov a obavu z dôsledkov potencionálneho ohrozenia zdravia dieťaťa - H., ktoré aktuálne sa ocitlo mimo jej dispozície z vôle otca, bez jej uzrozumeného súhlasu. Súčasne tiež odvolací súd reflektuje na súrodenecký vzťah detí - dvojičiek, ktoré si v zmysle všeobecne dostupných poznatkov od prvého okamihu svojho života vytvoria špeciálne, hlboké puto, keďže sú neustále v tesnej telesnej blízkosti, spoznajú navzájom svoje vibrácie a pocity, čo pri prerušení môže vytvárať nežiadúci tlak na ich psychiku.
15. Situácia toho času v zmysle vyššie uvedeného, môže byť riešená primárne apelom na otca, ale pretože nateraz odvolací súd nemá osvedčenú ochotu otca dobrovoľne znížiť napätie v rodinných vzťahoch a najmä dobrovoľne odovzdať syna H. do spoločnej domácnosti matky a jeho brata - dvojčaťa, je nevyhnutné a naliehavé nahradiť vôľu rodiča - otca autoritatívnym rozhodnutím súdu neodkladnej povahy, pričom k vysloveniu takéhoto obmedzenia rodičovskej zodpovednosti dospel odvolací súd po závere, že bez uskutočnenia úkonu vo vzťahu k maloletému dieťaťu naozaj dôjde k ohrozeniu záujmu dieťaťa a že je toto nevyhnutné v záujme predídenia akútneho ohrozenia psychického či fyzického zdravia, pričom aktuálne nepovažuje za reálne možné dosiahnutie legitímneho cieľa miernejšími prostriedkami z hľadiska primeranosti (uznesenie NS ČR 24Cdo/3250/2022-3904 zo dňa 29. marca 2023).
16. Za aplikácie príslušných zákonných ustanovení, v zmysle ktorých došlo k osvedčeniu nevyhnutnosti zásahu súdu v rozsahu zverenia maloletých detí matke autoritatívnym nariadeným neodkladným opatrením, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 388 CSP) a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. jeho rozhodnutia na základe návrhu matky. Pretože je osvedčené konanie otca, ktorý odišiel bez súhlasu druhého rodiča - matky s jedným súrodencom do bydliska v inom štáte, neprimerane vzdialeným od bydliska matky a druhého spoločného syna, pričom u detí sú indikované zdravotné ťažkosti, a pretože otec neposkytuje súčinnosť dobrovoľne a ani na výzvu kolíznemu opatrovníkovi, resp. nerešpektuje usmernenia cielené na zmierlivé vyriešenie aktuálnej rodinnej situácie v záujme maloletých detí, odvolací súd preventívne výrokom III. zakázal otcovi cestovať s maloletými deťmi, jedným alebo oboma súčasne, mimo územia Slovenskej republiky bez osvedčeného písomného súhlasu matky, vyhodnotiac tak obavu matky v zmysle jej návrhu v tejto časti za dôvodnú. Súčasťou nariadeného zákazu vycestovať je úloha súdu prvej inštancie, ktorý rozhodnutie doručuje, v zmysle Inštrukcie číslo 29/2024 MS SR zo 17. októbra 2024, ktorou sa ustanovuje postup súdov v prípade rozhodnutia o zákaze vycestovania s maloletým mimo územia Slovenskej republiky alebo územia iných členských štátov Európskej únie, podľa Čl. 2 požiadať o vklad zápisu do Schengenského informačného systému za účelom zabránenia osobe - otcovi v cestovaní s maloletými deťmi mimo územie Slovenska. V rozsahu danej naliehavej úpravy odvolací súd neohraničil trvanie, resp. účinnosť nariadeného neodkladného opatrenia (§ 330 ods. 1 CSP) a to vzhľadom na aktuálne právoplatne nevyriešenú otázku právomoci súdu na konanie a rozhodovanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Podľa článku 5 ods. 1 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z.z. v znení zmien právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku, majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt. Podľa článku 5 ods. 2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z.z. v znení zmien,
ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
17. Odvolací súd ďalej konajúc, nevyhovel časti návrhu matky na naliehavú úpravu styku otca s maloletými deťmi z dôvodu neosvedčenia splnenia zákonných podmienok, keďže z vyjadrení samotnej matky vyplýva, že nebude brániť v styku otca so synmi na území Slovenskej republiky a tiež vzhľadom na možnosti vykonateľnosti takejto úpravy za danej situácie, keď súdu nie sú známe reálne možnosti otca.
18. Odvolací súd vo vzťahu k rodičom maloletých detí zdôrazňuje, že právna istota vo vzájomných rodinných vzťahoch, zabezpečená v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, je vo veľkej miere osobnou zodpovednosťou rodičov v ich dispozícii plne podporovať priebeh výchovy a výživy spoločných maloletých detí. Rodičovskú dohodu zákon uprednostňuje. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia, nik iný. Odvolací súd vo vzťahu k obom rodičom preto zdôrazňuje potrebu konštruktívnej, nie nátlakovej, či direktívnej komunikácie, s dôrazom na vyvarovanie sa kognitívnej zaujatosti k predmetu nezhody, či prejavom partnerského konfliktu, v záujme ich spoločných maloletých synov v útlom veku, ktorá má smerovať k dohode o výkone práv a povinností v záujme zachovania rovnocenného vplyvu otca a matky na výchovu a výživu. Zároveň je osobnou zodpovednosťou, najmä v tomto prípade otca, plne rešpektovať primárne potreby a režim maloletých detí a predchádzať stresovým zážitkom maloletých detí. Nutné je predchádzať možným nepriaznivým dopadom na psychiku spoločných maloletých detí, rešpektujúc ich právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom (§ 30 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Nad všetkým však stojí záujem maloletého dieťaťa, jeho zdravý vývoj, čomu majú rodičia prispôsobiť svoje kroky. Odpútanie sa od osobného partnerského konfliktu pri primárnom zabezpečovaní záujmu spoločných maloletých detí je predpokladom pre dosiahnutie rodičovskej dohody pri jeho výchove. Uvedenému podlieha tiež akékoľvek závažné rozhodnutie, týkajúce sa spoločného maloletého dieťaťa, ako napríklad cesta s dieťaťom do zahraničia, správa jeho majetku, závažne zdravotné úkony, vzdelávanie a príprava na budúce povolanie, zmena bydliska a podobne, ktorému za štandardných okolností má predchádzať dohoda rodičov, ktorú zákon uprednostňuje, inak rozhodnutie súdu na návrh niektorého z rodičov, v súlade s ustanovením § 35 Zákona o rodine.
19. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval za osvedčené tvrdenia matky v návrhu v prevažnom rozsahu, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa ustanovenia § 388 CSP a rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu v znení výrokov tohto rozhodnutia.
20. O náhrade trov konania napokon odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP a § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie podľa § 53 a nasl. CMP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).