Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ObdoZ/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Ing. Elena Fioleková, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CEEP-Central and East European Properties a.s., so sídlom nám. Ľ. Štúra 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 266 391, proti žalovanému: 1/ Mgr. Filip Osvald, správca konkurznej podstaty úpadcu CI HOLDING, akciová spoločnosť, so sídlom Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie, IČO: 36 020 095, 2/ L. M., narodený X. V. XXXX, trvale bytom XXX XX Z., okres O., zastúpenému LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, 3/ L. T., narodený XX. T. Q., trvale bytom Z., zastúpenému JUDr. Viliam Janáč, advokát, s.r.o., so sídlom Istrijská 135/ C, 841 07 Bratislava, IČO: 51 991 799, o zaplatenie 1.036.814,83 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -591 zo dňa 27. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného 2/ z a m i e t a .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V, t. č. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) zmenkovým platobným rozkazom č. k. -22 zo dňa 15. februára 2010 uložil žalovanému 1/ ako zmenkovému dlžníkovi a žalovaným 2/ a 3/ ako avalistom povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.036.814,83 eura s úrokom 6 % od 15. júla 2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 5.962,28 eura. Žalovaní 2/ a 3/ podali včas námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -553 zo dňa 21. septembra 2020 výrokom I. predmetný zmenkový platobný rozkaz ponechal voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ v platnosti v celom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia čl. I. , čl. I. , čl. I. , čl. I. , čl. I. , čl. I. , čl. I. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „“), , , , a , , (ďalej len „“) a výrokom II. rozhodol, že žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania, v konaní ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu.

2. Súd prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca originálom zmenky, ktorú vystavil žalovaný 1/ ako vlastnú zmenku v Bratislave dňa 14. apríla 2009 preukázal, že žalovaný 1/ sa zaviazal zaplatiť mu dňa 14. júla 2009 zmenkovú sumu 1.036.814,83 eura bez protestu. Zmenku podpísali žalovaní 2/ a 3/ ako avalisti. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku a predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkami týkajúcimi sa formálnych nedostatkov zmenky, pričom dospel k záveru, že suma uvedená na zmenke je dostatočne určitá, keď súčasťou bezpodmienečného sľubu zaplatiť je slovný údaj, ktorý je napísaný určito a výlučne v mene „euro“. Číselný údaj nie je súčasťou bezpodmienečného sľubu zaplatiť, ale je v línii nad bezpodmienečným sľubom a podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné vychádzať z toho, či z uvedenia dvoch rôznych číselných údajov v spojení s rozličnými menami bolo možné určiť, či sú vzájomne súladné alebo je medzi nimi vnútorný rozpor. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že od 1. januára 2009 bola v Slovenskej republike zavedená mena euro, pričom konverzný kurz bol stanovený 30,126 SKK/1 euro a tento údaj je na zmenke uvedený pravdivo. Z textu číselného vyjadrenia sumy spolu s menou euro a SKK jednoznačne súd prvej inštancie zistil, že menším písmom je uvedený prepočet konverzným kurzom, čo je aj explicitne na listine uvedené a aj nezávislá tretia osoba vie z textu vyčítať, že nejde o dva rozporné údaje, ale o prepočet konverzným kurzom v dôsledku zmeny meny SKK na euro. Súd prvej inštancie mal za to, že zmenka bola vystavená platne v mene Euro, pričom suma je uvedená len podporne v SKK, a aj to nie v samotnom bezpodmienečnom sľube zaplatiť, ale len informatívne v súvislosti s prechodom meny SKK na euro, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie poukázal na a vyhlášky č. o pravidlách duálneho zobrazovania cien.

4. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaných 2/ a 3/, že zmenka je neplatná pre svoj vnútorný rozpor, keďže je na nej uvedené miesto platenia - Bratislava a ako druhý údaj domicil je uvedená Poštová banka, a.s.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na čl. I. § 75 ods. 4 a § 87 ods. 1 ZZŠ, ktorý predpisuje ako obligatórnu súčasť zmenky uvedenie údaju miesta, kde má byť platené. Platobné miesto na zmenke je dostatočne určené, ak je uvedené len označením obce alebo mesta, pričom v danom prípade je vyznačené platobné miesto Bratislava. Pri domicile už nie je potrebné opätovne udávať údaj obce, či inú adresu, pretože údaje o platobnom mieste a domicile je potrebné čítať vo vzájomnej súvislosti, t. j. zo zmenky vyplýva, že je splatná v Bratislave v Poštovej banke, a.s. a uvedené údaje nie sú vo vzájomnom rozpore. Súd prvej inštancie mal za to, že neplatnosť zmenky by prichádzala do úvahy v prípade, ak by táto neobsahovala platobné miesto ani zákonné, ale len domicil splatné u Poštovej banky, a.s. bez určenia geografického údaju. Z označenia je zrejmé, že k výplate zmenky má dôjsť v Poštovej banke, a.s., a to v ktorejkoľvek pobočke v Bratislave a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , s ktorého názorom sa stotožnil.

5. K nepredloženiu zmenky na platenie súd prvej inštancie uviedol, že zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, čím vystaviteľ zbavil žalobcu povinnosti urobiť protest pre neplatenie a v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 ZZŠ museli žalovaní preukázať, že lehoty dodržané neboli. Ani prípadné preukázanie tejto skutočnosti by nemalo za následok stratu práv zo zmenky, nakoľko nepredloženie zmenky na platenie pri doložke „bez protestu“ nemá vplyv na zachovanie postihových práv majiteľa zmenky voči priamym dlžníkom, čo vyplýva z čl. I. § 53 ods. 1 ZZŠ, pričom vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ podľa čl. I. § 78 ods. 1 ZZŠ a zároveň avalista je podľa čl. I. § 32 ods. 1 ZZŠ zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Postihové práva proti priamym dlžníkom zo zmenky ostávajú zachované.

6. Vo vzťahu k námietke nesprávneho označenia remitenta súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že pre platnosť zmenky stačí, aby sa údaj remitenta na zmenke nachádzal, aj keby išlo o označenie vymyslené, ale podstatné je, aby bol údaj remitenta určitý, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nepovažoval zmenku z tohto dôvodu za neplatnú. V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu súd prvej inštancie považoval za potrebné dodať, že správca konkurznej podstaty koná v mene úpadcu a je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, pričom z údaja o remitentovi nevyplývajú pochybnosti o tom, že by správca konkurznej podstaty bol označený ako fyzická osoba, nakoľko označením, že ide o správcu konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu je jednoznačne možné určiť, že ide o označenie úpadcu, v mene ktorého koná správca tak, ako to vyžaduje zákon. Súd prvej inštancie tiež dodal, že to nebol správca konkurznej podstaty, ktorý by vystavil zmenku a mohol tak ukrátiť konkurznú podstatu úpadcu, ale správca konkurznej podstaty konajúci v mene úpadcu vystupuje na zmenke ako remitent, teda ten, v koho prospech má byť zmenková suma zaplatená, a teda nejde o úkon, ktorý by bol zjavne nevýhodný. Zmenka nie je prejavom vôle úpadcu, ale vystaviteľa zmenky, ktorý dáva bezpodmienečný sľub zaplatiť.

7. Ohľadom námietky žalovaného 3/, že bol naňho vyvíjaný nátlak, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nebolo preukázané, že bol vyvíjaný skutočný nátlak spôsobilý vyvolať dôvodné obavy, čo bolo zrejmé aj z toho, že takúto skutočnosť neohlásil na polícii a túto námietku použil len ako účelovú obranu. Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že zmenka nie je postihnutá sankciou neplatnosti podľa . V konaní o námietkach ťaží žalovaného dôkazné bremeno na preukázanie namietaných skutočností, avšak žalovaný 3/ nepreukázal, akým spôsobom mala byť jeho vôľa ovplyvnená konaním žalobcu a v čom konkrétne mal spočívať nátlak pri podpísaní avalu. Subjektívne vyhodnotenie situácie súd prvej inštancie kvalifikoval ako nedostatočnú obranu proti uplatnenému nároku, poukázal na obsah svedeckej výpovede M. D. a ďalej uviedol, že za bezprávnu vyhrážku sa považuje len protiprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré ovplyvňuje jeho vôľu dôvodnou obavou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. apríla 2011 s tým, že žalovaný síce mohol subjektívne pociťovať kroky žalobcu ako určitý nátlak, bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval jeho slobodu vôle.

8. V súvislosti s námietkou konania v omyle súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, alebo či ho zruší a v akom rozsahu, a teda nerozhoduje znovu o žalobnom návrhu, o ktorom už rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, ale len posudzuje dôvodnosť obrany žalovaného v námietkach, a preto aj pre rozhodnutie o námietkach je rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase vydania zmenkového platobného rozkazu. Žalovaní sa neplatnosti pre konanie v omyle do dňa vydania zmenkového platobného rozkazu nedovolali, preto sa podľa právny úkon považoval v čase vydania zmenkového platobného rozkazu za platný a tento stav nie je možné zvrátiť ani dodatočným dovolaním sa neplatnosti v námietkach. Súd prvej inštancie poukázal aj na ustanovenie a navyše uviedol, že o holom podpise na zmenke platí, že ak by na zmenke nebolo uvedené ručiteľské vyhlásenie, ale nachádzal by sa tam len samotný podpis - „holý aval“ a tento podpis nie je súčasne podpisom vystaviteľa, tak platí, že tento podpis zakladá ručenie a ak nebude uvedené za koho, tak za vystaviteľa (čl. I. ZZŠ). Neznalosť zmenkového zákona neospravedlňuje a podpísaný zodpovedá za svoje podpisy na listinách a je povinný dbať na potrebnú opatrnosť pri ich podpise. Podpisy žalovaných 2/ a 3/ už na zmenke figurovali pri vystaviteľovi zmenky, ktorú podpisovali ako štatutári žalovaného 1/. Ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou ohľadom využitia možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, nepôjde o ospravedlniteľný omyl. Vzhľadom na to, že žalovaní už raz zmenku podpísali ako štatutári, bolo v danom prípade žiaduce, aby si overili následky ďalšieho podpísania zmenky, pričom tento podpis navyše ani nepripojili opätovne k podpisu vystaviteľa, ale na úplne inom mieste, čo už im malo evokovať, že to môže vyvolať iné právne následky. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre zmenkové právo platí striktne objektívny výklad textu zmenky. Obsah zmenkového záväzku sa riadi výhradne listinou a okolnosti, ktoré ležia mimo nej, v zásade nie sú rozhodujúce. Iné okolnosti je možné zohľadniť len vtedy, ak by museli byť objektívne známe každej tretej osobe. Súd prvej inštancie ustálil, že pri pohľade na listinu, na ktorej je zmenka spísaná, je už na prvý pohľad zrejmé, že žalovaní 2/ a 3/ sa podpísali na zmenku ako avalisti. Bez ohľadu na úmysel treba vychádzať len z toho, čo je na listine uvedené, a teda nie je rozhodujúca skutočná vôľa, ale to, ako bola navonok vyjadrená. Zmenka je listinným cenným papierom a preto aj v jej prípade platí zásada, že forma, v ktorej je vydaná, zároveň určuje jej obsah.

9. Vo vzťahu k námietke žalovaného 3/, že manželka nedala súhlas na avalovanie zmenky, súd prvej inštancie konštatoval, že podpísaním zmenky žalovaný 3/ nevybavoval vec týkajúcu sa spoločného majetku manželov, so spoločným majetkom nenakladal, i keď sa zmenkou zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. K danej problematike súd prvej inštancie odkázal na konštantnú slovenskú a českú judikatúru, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. mája 1973 pod sp. zn. publikované pod číslom R 61/1973, alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. mája 1997 pod sp. zn. publikovaný pod číslom R 1/1998, alebo uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. augusta 2005 pod sp. zn. .

10. Súd prvej inštancie napokon posudzoval tiež námietku započítania a uzavrel, že žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o zániku zmenkovej pohľadávky započítaním. Započítanie v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nie je možné, nakoľko súd posudzuje len to, či v čase vydania zmenkového platobného rozkazu boli dané dôvody na jeho vydanie. Skutočnosť, že v konfirmácii (potvrdenie uskutočneného obchodu) bolo dojednané, že odplata za vystavenie zmenky sa mala zaplatiť započítaním, nemá žiaden vplyv na platnosť zmenky a existenciu zmenkového záväzku. Ak došlo k zániku zmenkového záväzku započítaním, dôkazné bremeno je na zmenkovom dlžníkovi, pričom v tomto prípade ho žalovaní neuniesli. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že návrh žalobcu nepovažoval za zmätočný, nakoľko z neho jednoznačne vyplývalo, že žalobca uplatňuje nárok zo zmenky, keď poukazuje na zmenku, ktorá vznikla konfirmáciou o uzavretom obchode a na to, že žalovaní nezaplatili zmenečnú sumu. Jednoznačne tak uplatňuje nárok zo zmenky, na preukázanie ktorého postačuje predloženie zmenky, ktorá má všetky náležitosti.

11. K námietke o neuvedení dodatku „v konkurze“ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že hoci podnikateľ je podľa povinný používať dodatok, nerešpektovanie tohto ustanovenia nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu z hľadiska neurčitosti označenia subjektu. Vystaviteľ je jednoznačne identifikovaný obchodným menom, identifikačným číslom a sídlom.

12. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní 2/ a 3/ z dôvodov uvedených vo včasných námietkach nemali povinnosť záväzok zo zmenky splniť, súd prvej inštancie voči nim ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. O nároku na náhradu trov konania ( ) súd prvej inštancie rozhodol podľa a keďže žalobca mal v konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaný 2/ (z dôvodov podľa , ) a žalovaný 3/ (z dôvodov podľa ).

14. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd poukázal na , z ktorého vyplýva, že konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Uviedol však, že konanie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze a preto sa na naň nevzťahuje použitie tak, ako to upravuje prechodné ustanovenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. júla 2018 pod sp. zn. ), v dôsledku čoho odvolací súd pri prejednaní a rozhodnutí o predmetných odvolaniach žalovaných 2/ a 3/ aplikoval ustanovenia .

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolaní a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska právneho posúdenia veci odvolací súd poukázal na čl. I. § 30 ods. 1, čl. I. § 30 ods. 2, čl. I. § 31 ods. 1, čl. I. § 31 ods. 2, čl. I. § 32 ods. 1, č. I. § 32 ods. 2 ZZŠ.

16. Vychádzajúc z dikcie vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd uviedol, že zmenečné ručenie (aval) je špeciálnym zmenkovoprávnym zabezpečovacím prostriedkom, na základe ktorého sa zmenečný ručiteľ (avalista) zaväzuje zaplatiť záväzok zo zmenky, t. j. rozdiel od ručenia podľa civilného práva je ten, že záväzok z titulu avala nesmeruje len voči konkrétnemu zmenkovému dlžníkovi (avalátovi), ale avalista zaisťuje zaplatenie záväzku zo zmenky bez ohľadu na to, za koho sa zaručil. Avalista je teda samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky, pričom pre záväzok avalistu nie je typická ani zásada akcesority a ani zásada subsidiarity tak, ako je to pri ručiteľských záväzkoch podľa civilného práva. Zásada akcesority pri avale sa uplatňuje len pri vzniku avalu, a to len do tej miery, či záväzok avaláta je platný z hľadiska formy, t.j. k vzniku záväzku z titulu avala nedôjde, ak je záväzok avaláta neplatný pre formálne vady. Materiálne vady záväzku avaláta však nemajú vplyv na vznik záväzku avalistu, t. j. zásada akcesority sa v tejto súvislosti neuplatňuje, pričom zásada subsidiarity je v zmenkovom práve potlačená úplne tým, že majiteľ zmenky môže svoj nárok voči avalistovi uplatňovať bez ohľadu na to, či skôr uplatnil svoj nárok voči avalátovi, ako aj tým, že avalista nemôže odvodzovať námietky voči plateniu zmenky od avaláta (nemôže uplatňovať námietky výlučne patriace avalátovi), ale môže uplatňovať len svoje námietky voči plateniu zmenky.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd vyjadril k jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným zo strany žalovaných 2/ a 3/. Obaja odvolatelia vo svojich odvolaniach namietali neplatnosť zmenky pre jej vnútorný rozpor vyvolaný neurčitosťou medzi označením platobného miesta a domicilu na zmenke, ako aj uvedením dvoch rôznych mien na zmenke a nesprávnosťou prepočtu konverzným kurzom. Vo vzťahu k tejto časti odvolacej argumentácie žalovaných 2/ a 3/ odvolací súd v celosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie veľmi dôsledne po skutkovej, i právnej stránke s uvedenými námietkami odvolateľov vysporiadal a zrozumiteľným spôsobom ustálil svoj záver, v zmysle ktorého je suma uvedená na zmenke dostatočne určitá, keďže súčasťou bezpodmienečného sľubu zaplatiť je slovný údaj, ktorý je napísaný určito a výlučne v mene euro, pričom číselný údaj nie je súčasťou bezpodmienečného sľubu zaplatiť a z textu číselného vyjadrenia sumy spolu s menou euro a SKK jednoznačne vyplýva, že menším písmom je uvedený prepočet konverzným kurzom, čo je aj explicitne na listine uvedené a aj nezávislá tretia osoba vie z textu vyčítať, že nejde o dva rozporné údaje, ale o prepočet konverzným kurzom v dôsledku zmeny meny SKK na euro. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojich odvolaniach na vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie relevantným spôsobom nereflektovali, keď žiadnou svojou argumentáciou nespochybnili určitosť bezpodmienečného sľubu, ktorý je podstatnou náležitosťou platnej zmenky podľa čl. I. § 75 ZZŠ. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tomto smere, ktorého správnosť vyplýva z textu predmetnej zmenky, z ktorej je v časti v nej zahrnutého bezpodmienečného sľubu zrejmé jednoznačné slovné vyjadrenie zmenkovej sumy spolu s jednoznačným označením meny ako „jedenmilióntridsaťšesťtisícosemstoštrnásť eur a osemdesiattri centov“ a v tejto súvislosti odvolací súd podporne poukázal aj na čl. I. § 6 ods. 1 ZZŠ, ktorého dikcia sama osebe vyvracia relevantnosť odvolacej argumentácie žalovaných 2/ a 3/, vrátane argumentácie žalovaného 2/ prostredníctvom čl. I. § 2 ods. 1 ZZŠ. V nadväznosti na uvedené potom za irelevantnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku nesprávneho prepočtu podľa konverzného kurzu, pričom v tejto súvislosti sa zhodol aj s názorom súdu prvej inštancie, že z textu zmenky nepochybne vyplýva výlučne informatívny charakter údaju o prepočte podľa konverzného kurzu uvedeného na zmenke výrazne menším písmom.

18. Vo vzťahu k námietke odvolateľov týkajúcej sa tvrdenej neurčitosti medzi označením platobného miesta a domicilu odvolací súd rovnako v celom rozsahu poukázal na zdôvodnenie záveru súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa k tejto námietke, kde súd prvej inštancie s poukazom na čl. I. § 75 ods. 4 a § 87 ods. 1 ZZŠ konštatoval, že platobné miesto na zmenke je dostatočne určené, ak je uvedené len označením obce alebo mesta, pričom v danom prípade je vyznačené platobné miesto Bratislava s tým, že pri domicile už nie je potrebné opätovne udávať údaj obce, či inú adresu, pretože údaje o platobnom mieste a domicile je potrebné čítať vo vzájomnej súvislosti, t. j. zo zmenky vyplýva, že je splatná v Bratislave v Poštovej banke, a.s. a uvedené údaje nie sú vo vzájomnom rozpore, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie ustálil záver, že z označenia je zrejmé, že k výplate zmenky má dôjsť v Poštovej banke, a.s., a to v ktorejkoľvek pobočke v Bratislave, pričom tento svoj záver súd prvej inštancie podporil aj poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Odvolacia argumentácia žalovaných 2/ a 3/ v tomto smere predstavovala podľa odvolacieho súdu v zásade len zopakovanie ich argumentácie prezentovanej v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie vecne správnym spôsobom dôsledne vysporiadal.

19. Námietku žalovaného 2/ o zmätočnosti uvedenia miesta splatnosti zmenky z dôvodu, že podľa neho nie je zrejmé, v ktorej pobočke Poštovej banky, a.s. v Bratislave je zmenku potrebné predložiť na platenie, ako aj námietku žalovaného 3/, podľa ktorej je označenie domicilu na zmenke neurčité, keďže absolútne nie je zrejmé, v ktorej konkrétnej pobočke by malo dôjsť k zaplateniu zmenky a navyše, z dôvodu neurčitosti označenia domicilu, ktorý podľa žalovaného 3/ v sebe zahŕňa všetky pobočky banky prevádzkované na Slovensku, je podľa žalovaného 3/ daný aj rozpor medzi označením domicilu a platobným miestom, odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú a v tejto súvislosti v celom rozsahu odkázal na záver súdu prvej inštancie o potrebe čítania údajov o platobnom mieste a domicile v ich vzájomnej súvislosti s tým, že údaje uvedené na predmetnej zmenke nie sú vo vzájomnom rozpore, v nadväznosti na čo je úplne bez relevancie aj v odvolaní obsiahnuté tvrdenie žalovaného 3/ o tom, že by malo ísť o všetky pobočky banky prevádzkované na Slovensku.

20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného 2/, ktorou namietal nedostatok označenia oprávneného zo zmenky sa odvolací súd taktiež v celom rozsahu stotožnil s konštatáciami a závermi ustálenými v tejto súvislosti súdom prvej inštancie, podľa ktorých pre platnosť zmenky stačí, aby sa údaj remitenta na zmenke nachádzal a aby bol určitý. V nadväznosti na konkrétne okolnosti prejednávaného sporu súd prvej inštancie tiež uviedol, že správca konkurznej podstaty konajúci v mene úpadcu je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, pričom z údaja o remitentovi v danom prípade nevyplýva, že by správca konkurznej podstaty bol označený ako fyzická osoba, ale je zrejmé, že remitent je označený ako správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu, v dôsledku čoho je jednoznačne možné určiť, že ide o označenie úpadcu, v mene ktorého koná správca tak, ako to vyžaduje zákon. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že vystaviteľom zmenky v danom prípade nebol správca konkurznej podstaty, kedy by bolo možné uvažovať o možnom ukrátení konkurznej podstaty, ale v tomto prípade správca konkurznej podstaty konajúci v mene úpadcu vystupuje na zmenke ako remitent, t. j. ako ten, v koho prospech má byť zmenková suma zaplatená, a teda nejde o úkon, ktorý by bol pre úpadcu zjavne nevýhodný. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že zmenka ako taká nie je prejavom vôle úpadcu, ale vystaviteľa zmenky, ktorý dáva bezpodmienečný sľub zaplatiť.

21. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. mája 1998, na ktorý vo svojom odvolaní poukazoval žalovaný 2/ a podľa ktorého vyhlásením konkurzu nestráca úpadca právnu subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť (spôsobilosť samostatne konať pred súdom), odvolací súd konštatoval, že s ohľadom na konkrétne okolnosti danej prejednávanej kauzy nejde o rozhodnutie, ktoré by spochybňovalo aktívnu legitimáciu žalobcu v spore alebo určitosť označenia remitenta na zmenke. Žalovaným 2/ uvádzaný rozsudok najvyššieho súdu vychádza z úplne inej skutkovej a právnej situácie, kedy jednak nešlo o spor zo zmenky, ale išlo o spor týkajúci sa spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe určovacej žaloby, pričom záver najvyššieho súdu v ňom vyslovený sa týkal existencie vlastníckeho práva k majetku podstaty s tým, že správca konkurznej podstaty sa vyhlásením konkurzu nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov, v ktorých úpadca vystupoval. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za potrebné poukázať aj na účinky vyhlásenia konkurzu vyplývajúce z ustanovení , o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorých oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu a zároveň správca je oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku, robiť za úpadcu právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, čo odhliadnuc od skutočnosti, že v danom prípade ani nebola zmenka vystavená správcom konkurznej podstaty úpadcu, prípadne samotným úpadcom, už samo o sebe vyvracia opodstatnenosť argumentácie žalovaného 2/, podľa ktorej správca konkurznej podstaty nemôže byť účastníkom hmotnoprávneho vzťahu - obchodu, ktorý bol uzavretý dňa 14. apríla 2009 a ktorý je krytý vystavenou zmenkou. Zároveň podľa o konkurze a vyrovnaní platí, že ak plní dlžník úpadcovi po vyhlásení konkurzu a toto plnenie má tvoriť podstatu, jeho záväzok voči úpadcovi nezaniká, ak sa plnenie nedostalo do podstaty; to neplatí, ak dlžník úpadcu v čase plnenia ani pri náležitej starostlivosti nemohol o vyhlásení konkurzu vedieť, z čoho jednoznačne vyplýva, že nárok na zaplatenie zmenkovej sumy na základe predmetnej zmenky je jednoznačne nárokom v prospech konkurznej podstaty, v tomto prípade navyše vzniknutý po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

22. K námietke žalovaného 2/ týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení, a to v nadväznosti na tvrdenie, že zmenku nepodpisoval s úmyslom zaručiť sa za zmenkovú sumu, ale aby dosvedčil vystavenie zmenky žalovaným 1/ s tým, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď M., odvolací súd opätovne v celosti odkázal na dôsledné a vecne správne vysporiadanie sa s námietkou konania v omyle a s otázkou avalovania zmenky žalovanými 2/ a 3/ súdom prvej inštancie, pričom žalovaný 2/ v odvolaní len opätovne zopakoval tvrdenia prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie bez toho, aby relevantným spôsobom reflektoval na argumentáciu súdu prvej inštancie a bez toho, aby kvalifikovanou odvolacou argumentáciou správnosť záverov súdu prvej inštancie vyvrátil alebo aspoň spochybnil. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní 2/ a 3/ v konaní nepreukázali ani svoje konanie v omyle pri avalovaní zmenky a ani existenciu tvrdenej bezprávnej vyhrážky, v súvislosti s ktorou aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne musí ísť nie iba o subjektívne vnímanie situácie z pohľadu dotknutej osoby, ale musí ísť vyhrážku takej intenzity a charakteru, ktorá objektívne môže u dotknutej osoby vyvolať obavu a súčasne by muselo ísť o vyhrážku, ktorou by bolo vynucované niečo, čo nesmie byť vynucované, čo však nezodpovedá okolnostiam daného prípadu. Ani jeden z odvolateľov vo svojom odvolaní nenamietal nevykonanie navrhnutých dôkazov a ani neuviedol žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie opodstatnenosti tvrdení žalovaných 2/ a 3/ o konaní v omyle a o existencii bezprávnej vyhrážky zo strany vtedajšieho správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktoré by boli z ich strany v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnuté a konajúcim súdom nevykonané, alebo ktoré žalovaní 2/ a 3/ bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

23. Žalovaný 3/ svoje odvolanie postavil aj na namietaní súdom prvej inštancie realizovaného posúdenia jeho námietky súvisiacej s neudelením súhlasu manželkou žalovaného 3/ s avalovaním zmenky v zmysle , pričom záver súdu prvej inštancie považoval za rozporný s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález zo dňa 8. decembra 2010 pod sp. zn. ). V nadväznosti na túto odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/ odvolací súd opätovne skonštatoval správnosť záveru súdu prvej inštancie podporeného aj konštantnou slovenskou a českou judikatúrou a jednak v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. zo dňa 8. decembra 2010 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 23. septembra 2020. v ktorom sa najvyšší súd ako súd dovolací podrobne zaoberal aj predmetným nálezom ústavného súdu. Odvolací súd plne sa stotožňujúc s právnym názorom najvyššieho súdu prezentovaným v uznesení sp. zn. zo dňa 23. septembra 2020 vyhodnotil aj predmetnú odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/ ako irelevantnú a nespôsobilú privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

24. Pre úplnosť odvolací súd považoval v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že z obsahu spisu je zrejmé, že manželka žalovaného 3/ podaním zo dňa 18. marca 2010 (č. l. 24 súdneho spisu) oznámila svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného 3/ v zmysle (ďalej len „“) a následne podaním zo dňa 6. februára 2012 (č. l. 153 súdneho spisu), doručeným súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 7. februára 2012, oznámila konajúcemu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti , že ako vedľajší účastník na strane žalovaného 3/ z konania vystupuje. Nový procesnoprávny predpis účinný od 1. júla 2016 už procesný inštitút vedľajšieho účastníctva ani neupravuje a v danom konaní nebol realizovaný žiadny procesný úkon smerujúci k vstupu intervenienta do konania.

25. Na potvrdenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zdôraznil, že žalovaní 2/ a 3/ vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre nich priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Napadnutý rozsudok odvolací súd vyhodnotil ako podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel preto odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu ho ako vecne správny potvrdil.

26. Napriek tomu, že žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak mu v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

27. Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný 2/ (ďalej aj ,,dovolateľ“) dovolaním, ktorého prípustnosť odôvodnil v zmysle a , nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/) a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/). Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa názoru žalovaného 2/ spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

28. Právnu otázku, ktorú odvolací súd nesprávne právne posúdil a pri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ), dovolateľ vymedzil nasledovne: ,, stačí pre platnosť zmenky, aby sa údaj remitenta na zmenke nachádzal a aby bol určitý, a preto správca konkurznej podstaty konajúci v mene úpadcu je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, pričom stačí, aby ako remitent bol označený správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu, v dôsledku čoho je jednoznačne možné určiť, že ide o označenie úpadcu, v mene ktorého koná správca?“

29. Dovolateľ uviedol, že už v odvolaní namietal nedostatok označenia oprávneného zo zmenky, v súvislosti s čím poukázal na čl. I § 75 bod 5 a § 76 ods. 1 zmenkového zákona. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odklonil označil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27. mája 1998, uznesenie NS SR sp. zn. , ako aj sp. zn. , kde najvyšší súd podľa dovolateľa výslovne, konštantne a jednoznačne judikoval, že správca konkurznej podstaty sa vyhlásením konkurzu nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov, v ktorých dlžník vystupuje, nestáva sa vlastníkom jeho majetku, ani dlžníkom namiesto úpadcu. Správca konkurznej podstaty preto podľa dovolateľa nemôže byť ani účastníkom obchodu, ktorý bol uzavretý 14. apríla 2009 a ktorý je krytý predmetnou vystavenou zmenkou a teda nemôže byť uvedený ako remitent na zmenke. Právne úkony správca nevykonáva vo vlastnom mene, ako je uvedené na zmenke, ale výlučne v mene a na účet úpadcu, ktorý mal byť označený na zmenke ako remitent a v takom prípade by nárok na zaplatenie zmenkovej sumy bol nárokom v prospech konkurznej podstaty.

30. Právne otázky, ktoré odvolací súd nesprávne právne posúdil a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené ( ) vymedzil dovolateľ nasledovne: ,,konštatoval správnosť právneho názoru o určitosti textu predmetnej zmenky, pokiaľ v nej zahrnutý bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu je vyjadrený v dvoch sumách a menách, pričom ak zo slovného vyjadrenia zmenkovej sumy spolu s jednoznačným označením meny vyplýva sľub zaplatiť „jedenmilióntridsaťšesťtisícosemstoštrnásť eur a osemdesiattri centov“ ak je uvedená suma uvedená následne aj v slovenských korunách po prepočte konverzným kurzom a tento prepočet je nesprávny, uvedená námietka nesprávneho prepočtu je bez relevancie, nakoľko z textu zmenky vyplýva výlučne informatívny charakter údaju o prepočte podľa konverzného kurzu uvedeného na zmenke výrazne menším písmom“,

,,určenie platobného miesta je na zmenke dostatočne určené, ak je uvedené len označením obce alebo mesta, pričom v danom prípade je vyznačené platobné miesto Bratislava s tým, že pri domicile už nie je potrebné opätovne udávať údaj obce či inú adresu, pretože údaje o platobnom mieste a domicile je potrebné čítať vo vzájomnej súvislosti, t.j. zo zmenky vyplýva, že je splatná v Bratislave v Poštovej banke, a.s. a uvedené údaje nie sú vo vzájomnom rozpore, v nadväznosti na čo je zrejmé, že k výplate zmenky má dôjsť v Poštovej banke, a.s., a to v ktorejkoľvek pobočke v Bratislave“.

31. V súvislosti s rozporom v zmenkových sumách dovolateľ argumentoval, že prepočet meny euro na SKK je nesprávny, a preto zmenka obsahuje vnútorný rozpor ohľadom sumy, ktorú je potrebné plniť. Zmenka naviac bola vystavená 14. apríla 2009, pričom od 16. januára 2009 sa na území SR zákonným platidlom stalo euro, a preto mala znieť len na túto menu. Dovolateľ dodal, že ak by zmenka znela len na slovenské koruny, bola by považovaná za neplatnú z dôvodu neexistujúcej meny. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27. marca 2015. S odkazom a čl. III § 9a ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. dovolateľ zdôraznil, že ak zmenka bola vystavená po zavedení meny euro v Slovenskej republike, resp. po dátume 16. januára 2009, kedy už nebolo možné zmenku vystaviť na slovenské koruny ako neexistujúcu menu, potom ak zmenka bola vystavená v mene euro a znela aj na slovenské koruny, mala byť táto suma v slovenských korunách vyznačená ako vyjadrenie zmeny zmenkovej sumy zo slovenskej meny na eurá v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na menu euro, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Pokiaľ však zmenková suma bola vyjadrená v dvoch menách a sumy na nej uvedené sú rozporné (31.235.084,- SKK je v prepočte 1.036.814,84 eura a nie 1.036.814,83 eura ako je uvedené na zmenke), zmenka je neplatná, pretože ak vymedzenie zmenkového peniazu nie je zo zmenky jednoznačne zrejmé, alebo ak sa jedná o údaj neurčitý, nedostatok tejto obligatórnej náležitosti spôsobuje neplatnosť zmenky ako takej. Pri oboznámení sa s takou zmenkou, aká je predmetom tohto konania totiž nie je podľa názoru dovolateľa možné dospieť k záveru, že by nezainteresovaná tretia osoba bez ďalšieho vedela určiť, v akej sume má byť zmenková suma v eurách vyplatená. Dovolateľ napokon dodal, že obdobne bolo judikované aj to, že ak sa na listine označenej ako zmenka nachádzajú pri číselnom vyjadrení zmenkovej sumy dva konkurujúce si údaje, a to "eur" a "SKK" listina nie je platná zmenka, pretože ani jeden z týchto údajov nie je významnejší než druhý, žiadny z nich nemá prednosť (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. októbra 2012, sp. zn. ).

32. K určeniu domicilu zmenky dovolateľ namietal, že na predmetnej zmenke je miesto jej platenia vyznačené dvoma protichodnými údajmi, a to miesto domicilu - Poštová banka, a.s. a miesto platenia - Bratislava. Dovolateľ v tomto smere namieta záver súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu a zastáva názor, že viac platobných miest vyplývajúcich zo zmenky spôsobuje jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov Českej republiky (uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27. mája 1997, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. júna 2006, sp. zn. ), ako aj súdov SR (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. ).

33. Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -591 zo dňa 27. apríla 2023, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -553 zo dňa 21. septembra 2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému 2/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania aj dovolacieho konania v plnej výške. Alternatívne navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -591 zo dňa 27. apríla 2023 zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -553 zo dňa 21. septembra 2020 zmení tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. -22 zo dňa 15. februára 2010 v celom rozsahu zruší a žalovanému 2/ voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania aj dovolacieho konania v plnej výške.

34. Dovolateľ zároveň predložil súdu návrh na odklad právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Na odôvodnenie uviedol, že je starobný dôchodca, ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok. Je rozvedený, žije sám a nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Nemá žiadne úspory ani finančné rezervy. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje zabezpečiť si iný finančný príjem, zamestnať sa ani podnikať. Navyše spláca spotrebný úver, ktorý si musel zaobstarať na vykrytie základných životných potrieb, ktorý bude splácať ešte 8 rokov. Prípadný výkon exekúcie zrážkami z dôchodku môžu ohroziť schopnosť zabezpečiť si základné životné potreby a lieky, čo bude s určitosťou mať negatívny vplyv na jeho zdravie a môže ho ohroziť aj na živote. Dovolateľ zdôraznil, že výkon zmenkového platobného rozkazu, vyvolávajúci hrozby potenciálnej ujmy a/alebo škody v zmysle vyššie uvedeného, signifikantne ohrozuje jeho zdravie a život, keďže exekútor by siahol na posledný príjem, ktorý má, a to na dôchodok vo výške 802,- eura mesačne. Ochrana práva žalobcu na výkon zmenkového platobného rozkazu by v porovnaní s predchádzaním vzniku ujmy na strane žalovaného 2/ výkonom zmenkového platobného rozkazu bola celkom zjavne neprimeraná. S ohľadom na uvedené je tak žalovaný 2/ presvedčený, že existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa je evidentná a ujma hroziaca výkonom zmenkového platobného rozkazu je zásadná (t. j. nie je marginálna).

35. Vyjadrenie k dovolaniu nebolo podané.

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením , preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ je potrebné ako nedôvodné zamietnuť podľa .

37. Podľa , je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie, proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

38. Žalovaný 2/ v dovolaní prípustnosť dovolania vymedzil ustanovením a , teda, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

39. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení určitej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, alebo táto právna otázka nebola ešte v praxi dovolacieho súdu vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

40. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia , má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi ( ) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. z 8. júna 2017).

41. Pre úspešnosť dovolania podľa (písm. a/, aj c/) , <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>musí dovolateľ vymedziť právnu otázku, pretože len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže súd pri právnom posúdení veci rieši právne otázky, nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdu. Dovolací súd skutkové závery nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle , je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

42. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. z 26. februára 2010). Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav (viď uznesenie z 7. augusta 2018).

43. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska , musí mať zreteľné charakteristické znaky. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

44. V posudzovanom prípade žalovaný 2/ vo vzťahu k prípustnosti svojho dovolania v zmysle , dôvodí nesprávnym záverom odvolacieho súdu, pri ktorom sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, keď namietal nedostatok označenia oprávneného na zmenke a poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , a sp. zn. , v ktorých najvyšší súd podľa dovolateľa jednoznačne judikoval, že správca sa vyhlásením konkurzu nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov. Prvú otázku dovolateľ sformuloval tak, že: 1/ ,, stačí pre platnosť zmenky, aby sa údaj remitenta na zmenke nachádzal a aby bol určitý, a preto správca konkurznej podstaty konajúci v mene úpadcu je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, pričom stačí, aby ako remitent bol označený správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu, v dôsledku čoho je jednoznačne možné určiť, že ide o označenie úpadcu, v mene ktorého koná správca?“

45. S poukazom na vyššie definované kritériá právnej otázky, ktorú má na mysli ustanovenie , žalovaným 2/ namietaný odklon od ustálenej praxe dovolacieho súdu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a sp. zn. , nie je možné vyhodnotiť ako dôvodný. Citované rozhodnutia nie sú vo vzťahu k nastolenému právnemu posúdeniu priliehavé pre odlišnosť nielen skutkových okolností, ale predovšetkým právnych otázok v nich riešených. Rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorého právna veta znie „Vyhlásením konkurzu nestráca úpadca právnu subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť (spôsobilosť samostatne konať pred súdom). Prejednanie sporu o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ktorý vedie úpadca (alebo je vedený proti úpadcovi), patrí do vecnej príslušnosti okresného súdu“, riešilo námietku dovolateľa, podľa ktorej súdy konali s neexistujúcimi právnickými osobami (rozpor v označení právnickej osoby v konaní a v obchodnom registri), s tým súvisiacu námietku aktívnej vecnej legitimácie a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe (predmetom konania bolo určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Najvyšší súd v tejto veci konštatoval, že „... žalobca ako aj žalovaný v priebehu sporu síce vstúpili do konkurzného konania ako úpadcovia, ale to sa samozrejme prejavilo najprv v ich označení, zaznamenanom v obchodnom registri, s ktorým potom korešpondovalo aj zodpovedajúce označenie účastníkov v úvodnej časti napadnutého rozsudku. Žalobca (ale ani žalovaný) ako úpadca tým však nestratil svoje vlastnícke právo k majetku podstaty, ani nestratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu). Správca podstaty sa totiž nestáva vyhlásením konkurzu účastníkom hmotnoprávnych vzťahov, v ktorých úpadca vystupoval, takže sa nestáva ani vlastníkom úpadcovho majetku ...“. Najvyšší súd tu riešil otázku, či v konaní vystupoval účastník, ktorý mal/nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (dovolacia námietka) a neriešil otázku konania správcu konkurznej podstaty v mene úpadcu. V konaní sp. zn. bol predmetom konania nárok proti správcovi vyplývajúci z , t. j. nárok na náhradu škody za porušenie povinností správcu uložených mu zákonom alebo súdom. V rozhodnutí sp. zn. , v ktorom bola riešená otázka neplatnosti dražby, sa najvyšší súd zaoberal len dovolacou námietkou týkajúcou sa preukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dražby a neriešil otázku, či sa správca vyhlásením konkurzu stáva/nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov. Dovolateľom uvedené rozhodnutia sa nevzťahujú na predmetnú vec a preto nie je možné konštatovať odklon konajúcich súdov od ustálenej praxe dovolacieho súdu v dovolateľom označených rozhodnutiach.

46. Keďže právna otázka podľa a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa sú spojené nádoby, najvyšší súd z textu dovolania ako celku bez toho, aby dotváral vec na úkor procesnej protistrany, nakoľko dovolateľom položené otázky sú na hranici zrozumiteľnosti, ale v snahe pochopiť dovolateľom namietané posúdenie vyabstrahoval právnu otázku, ktorá bola rozhodná pre vyriešenie veci (nález Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené a z vymedzenia dovolacieho dôvodu, ako ho uviedol žalovaný 2/ v dovolaní, vyvodil dovolací súd vo vzťahu k prvej dovolateľom označenej otázke relevantnú právnu otázku, ,,či je označenie remitenta na zmenke ako správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu určitým údajom, z ktorého vyplýva, že ide o označenie úpadcu, v mene ktorého koná správca, ktorý je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v mene úpadcu, a či takéto označenie remitenta na zmenke je postačujúce pre platnosť zmenky?“ Uvedenú otázku možno však posudzovať ako otázku doposiaľ neriešenú. Nemožno teda v danom prípade hovoriť o odklone od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ale skôr o právnej otázke dovolacím súdom ešte neriešenej, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa a nie písm. a/, ako je uvedené v dovolaní. Ak dovolateľ „netrafil“ dôvod prípustnosti dovolania v zmysle , nie je to prekážkou preskúmania správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom v dovolacom konaní. Predmetná právna otázka ešte nebola predmetom dovolacieho prieskumu, a teda nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ani vyriešená, preto najvyšší súd skúmal dovolanie žalovaného 2/ vo vzťahu k prvej položenej otázke nie z dovolacieho dôvodu podľa (tak, ako to uviedol dovolateľ v dovolaní), ale z dovolacieho dôvodu podľa .

47. Podľa ustanovenia čl. I. Zákon zmenkový a šekový (ďalej aj ako „zmenkový zákon“) vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj splatnosti, údaj miesta, kde má byť platené, meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa.

48. Remitent je majiteľ zmenky a zároveň zmenkový veriteľ. Remitent, teda ten, na koho rad má byť platené, musí byť označený celým menom a priezviskom, ak ide o fyzické osoby a obchodným menom, ak ide o právnické osoby. Pokiaľ je remitent na zmenke označený nepresne, nejednoznačne alebo aj nesprávne, nespôsobuje takýto údaj vnútorný rozpor zmenky a ani jej neplatnosť. Pokiaľ by údaj remitenta na zmenke chýbal, išlo by o neplatnú zmenku. Účelom označenia remitenta je jeho legitimácia, z ktorej by malo byť zrejmé, kto má právo žiadať zaplatenie zmenky. Postačuje teda, aby z označenia remitenta bolo zrejmé, kto je oprávnený zo zmenky, komu má zmenkový dlžník plniť.

49. K označeniu toho, komu alebo na koho rad má byť platené sa už vyjadroval Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. , podľa ktorého: „Jednou z obligatórnych náležitostí podľa čl. I § 1 bod 6 zmenkového zákona v prípade cudzej zmenky, resp. podľa čl. I § 75 bod 5 zmenkového zákona v prípade vlastnej zmenky je označenie prvého majiteľa (t. j. remitenta). Označenie remitenta na zmenke je jednou z tých náležitosti, ktorá sa pri princípe zmenkovej prísnosti posudzuje menej striktne z hľadiska formálnej platnosti zmenky. Označenie remitenta na zmenke je zásadou legitimácie jej prvého majiteľa pre výkon práv zo zmenky. Majiteľom sa remitent stane až v okamihu, kedy zmenku riadne získa do svojej držby. Remitent ako osoba vyznačená vystaviteľom na zmenke, nemusí byť určený celkom presne svojím občianskym, obchodným alebo iným menom, mal by však byť označený tak, ako sa stane majiteľom zmenky a toto označenie ho skutočne legitimovalo. Z tohto hľadiska nemusí remitent byť osobou reálne existujúcou, avšak neexistujúci remitent sa nemôže stať majiteľom zmenky a ani z nej vykonávať práva (KOVAŘÍK Z.: Zákon směnečný a šekový, 4. vydanie, C. H. BECK Praha 2005, s. 16)“.

50. Dovolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo 17. septembra 1996, sp. zn. , ktorý k označeniu remitenta uviedol, „ ...Označenie remitenta nemusí byť celkom presné, avšak z údajov na zmenke <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3100553/1/2?vtextu=ozna%C4%8Denie %20remitenta%2C%20toho%20komu%20m%C3%A1%20by%C5%A5%20platen%C3%A9%20na %20zmenke> musí byť zrejmé, komu <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3100553/1/2? vtextu=ozna%C4%8Denie%20remitenta%2C%20toho%20komu%20m%C3%A1%20by %C5%A5%20platen%C3%A9%20na%20zmenke> alebo na koho rad má byť platené“ a aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe z 27. mája 1997, sp. zn. , v ktorom súd uviedol, že „K platnosti zmenky z hľadiska čl. I § 75 bod 5 zmenkového zákona postačuje, ak je nejaký, hoci neexistujúci, remitent na vlastnej zmenke označený. Čo najpresnejšie označenie remitenta na zmenke je významné nie z hľadiska platnosti zmenky, ale preto, aby bola daná legitimácia toho, kto práva zo zmenky uplatňuje. S odkazom na citovanú odbornú literatúru a rozhodnutia v obdobných veciach v českej judikatúre, dovolací súd na v dovolaní vymedzenú právnu otázku konštatuje, že pre platnosť zmenky sa vyžaduje, aby bol v nej uvedený remitent (čl. I § 1 bod 6 zmenkového zákona pri cudzej zmenke, resp. čl. I § 75 bod 5 zmenkového zákona pri vlastnej zmenke). Ak je na zmenke uvedený remitent, je zmenka platná bez ohľadu na to, či je označenie remitenta <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3100553/1/2?vtextu=ozna%C4%8Denie %20remitenta%2C%20toho%20komu%20m%C3%A1%20by%C5%A5%20platen%C3%A9%20na %20zmenke> nesprávne, nepresné alebo neúplné.“ Uvedené rozhodnutia súdov Českej republiky, s poukazom na to, že obidve rozhodnutia vychádzajú z rovnakej právnej úpravy , i keď tieto rozhodnutia netvoria ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle , sú podporne použiteľné aj v rozhodovacej činnosti slovenských súdov.

51. Dovolací súd si tieto úvahy uvedené v bode 52. osvojil a uvádza/má za to, že označenie remitenta na zmenke nemusí byť presné, úplné a správne, ale musí byť z neho zrejmé, kto si práva zo zmenky uplatňuje, to znamená, komu alebo na koho rad má byť platené. Presné označenie remitenta je dôležité pri skúmaní legitimácie toho, kto si zaplatenie zmenky uplatňuje.

52. Vo vzťahu k namietanému označeniu remitenta ako správcu konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu dovolací súd uvádza, že vyhlásením konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti nezaniká jej spôsobilosť mať práva a povinnosti, avšak po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti jej procesná spôsobilosť vo veciach týkajúcich sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty, prechádza zo zákona o konkurze a vyrovnaní platného a účinného do 31. decembra 2005, ako aj podľa Z.z o konkurze a reštrukturalizácii (platného od 1. júla 2005 a účinného od 1. januára 2006). V predmetnej veci bol na majetok spoločnosti CEEP-Central and East European Properties a.s. vyhlásený konkurz za účinnosti V zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní je potrebné rozlišovať procesnoprávne a hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu. Jedným z hmotnoprávnych účinkov je, že subjekt, na ktorého majetok je vyhlásený konkurz stráca právo nakladať so svojim majetkom, ktoré právo prechádza na správcu ustanoveného súdom. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je skutočnosť, že v konaniach týkajúcich sa konkurznej podstaty vystupuje namiesto úpadcu správca konkurznej podstaty.

53. Uzatvorenie zmluvného vzťahu/zmluvy (ako aj vzájomné potvrdenie - konfirmácia už existujúceho zmluvného vzťahu alebo uskutočneného obchodu, ako je to v predmetnej veci), ako aj vystavenie zmenky, ktorá zabezpečuje splnenie povinnosti z uzavretej zmluvy, je hmotnoprávnym úkonom, pri ktorom za úpadcu koná správca konkurznej podstaty ustanovený konkurzným súdom. Len správca je oprávnený v mene úpadcu a na jeho účet vystupovať v zmluvných vzťahoch úpadcu s tretími osobami, len správca je oprávnený uskutočňovať právne úkony, ktoré sa týkajú majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Pokiaľ by správca nemal a nemohol vystupovať ako zmluvná strana v zmluvných vzťahoch po vyhlásení konkurzu, bolo by to popretím postavenia a povinností správcu konkurznej podstaty, ktorého základnou povinnosťou je chrániť práva a oprávnené záujmy veriteľov pri uspokojovaní ich pohľadávok ako aj práva a oprávnené záujmy úpadcu a konať s odbornou starostlivosťou. Oprávnenie správcu konkurznej podstaty konať za úpadcu sa vzťahuje výlučne na majetok a veci patriace do konkurznej podstaty. V ostatných veciach, ktoré sa netýkajú majetku podliehajúceho konkurzu, napr. ak ide o nemajetkové práva úpadcu, alebo úkony týkajúce sa jeho osobného života, resp. „života“ právnickej osoby, naďalej koná sám úpadca, resp. jeho štatutárny orgán. Pokiaľ úpadca je veriteľom akejkoľvek pohľadávky, je povinnosťou správcu dostať do konkurznej podstaty čo najviac prostriedkov, ktoré môže použiť na uspokojenie veriteľov, v čo najväčšej miere. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 25. februára 2010, podľa ktorého: „Z citovaných častí ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní potom vyplýva, že v čase po vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca, ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca).“

54. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie peňažnej sumy z titulu vlastnej zmenky, ktorá bola vystavená dlžníkom úpadcu a v prospech úpadcu, v mene ktorého konal správca konkurznej podstaty, pričom ako remitent bol na zmenke správne uvedený/označený správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu, a to v danom prípade, v čase vystavenia zmenky, súdom ustanovený správca konkurznej podstaty úpadcu CEEP-Central and East European Properties a.s., M.. Uznesením sp. zn. zo dňa 24. augusta 2011 bol konkurzným súdom - Krajským súdom v Banskej Bystrici M. D. zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a zároveň bola do funkcie ustanovená M. C..

55. Dovolací súd sa stotožňuje s konštatovaním odvolacieho súdu (odsek 29 napadnutého rozsudku odvolacieho súdu) s poukazom na účinky vyhlásenia konkurzu podľa o konkurze a vyrovnaní, ako aj odseku 4 tohto ustanovenia, že nárok na zaplatenie zmenkovej sumy, na základe predmetnej zmenky je jednoznačne nárokom v prospech konkurznej podstaty (navyše vzniknutý ešte aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu). M. C. ako správca konkurznej podstaty úpadcu CEEP-Central and East European Properties a.s. bola oprávnenou osobou zo zmenky a z toho vyplýva aj jej aktívna legitimácia na podanie predmetnej žaloby. V priebehu konania bola Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16. mája 2023 M. C. zbavená funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu CEEP-Central and East European Properties a.s. a zároveň bola do funkcie ustanovená L. T.. Zmenou správcu nedošlo k zmene remitenta, nakoľko tým je vždy aktuálny správca konkurznej podstaty úpadcu ustanovený súdom, ktorý je jediný oprávnený nakladať s konkurznou podstatou, do ktorej patrí aj predmetná zmenka.

56. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ je v časti prvej označenej právnej otázke prípustné, ale nie je dôvodné. Súdy oboch inštancií sa nedopustili nesprávneho právneho posúdenia veci a dovolací súd k odpovedi na prvú dovolateľom položenú otázku uvádza, že označenie remitenta na zmenke ako správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu je určitým údajom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že správca koná v mene úpadcu, pričom uvedené označenie remitenta nespôsobuje neplatnosť zmenky a správca konkurznej podstaty je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

57. Ďalšiu otázku (v poradí druhú), ktorú dovolateľ uplatnil podľa ako otázku, ktorá ešte nebola v praxi dovolacieho súdu vyriešená, sformuloval ako ,,konštatoval správnosť právneho názoru o určitosti textu predmetnej zmenky, pokiaľ v nej zahrnutý bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu je vyjadrený v dvoch sumách a menách, pričom ak zo slovného vyjadrenia zmenkovej sumy spolu s jednoznačným označením meny vyplýva sľub zaplatiť „jedenmilióntridsaťšesťtisícosemstoštrnásť eur a osemdesiattri centov“, ak je uvedená suma uvedená následne aj v slovenských korunách po prepočte konverzným kurzom a tento prepočet je nesprávny, uvedená námietka nesprávneho prepočtu je bez relevancie, nakoľko z textu zmenky vyplýva výlučne informatívny charakter údaju o prepočte podľa konverzného kurzu uvedeného na zmenke výrazne menším písmom“.

58. Dovolateľom sformulovaná druhá otázka nie je otázkou, ktorá by zodpovedala skutkovému stavu zistenému konajúcimi súdmi, a teda nevyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolateľ v otázke uvádza, že ... zo slovného vyjadrenia zmenkovej sumy spolu s jednoznačným označením meny vyplýva sľub zaplatiť „jedenmilióntridsaťšesťtisícosemstoštrnásť eur a osemdesiattri centov“ ak je uvedená suma uvedená následne aj v slovenských korunách po prepočte konverzným kurzom ... . V texte vlastnej zmenky pri bezpodmienečnom sľube zaplatiť zmenkovú sumu je jednoznačné slovné vyjadrenie zmenkovej sumy spolu s jednoznačným označením meny ako jedenmilióntridsaťšesťtisícosemstoštrnásť eur a osemdesiattri centov, pričom v tejto časti zmenky nie je následne (ako to uvádza dovolateľ) uvedená suma v slovenských korunách. Uvedené ani nekonštatovali konajúce súdy, a teda takto položená otázka nevychádza zo záverov odvolacieho súdu a je otázkou hypotetickou. Dovolateľ definuje skutkový stav, ktorý nevyplýva zo spisu, ale uvádza vlastné posúdenie skutkového stavu. V dovolaní síce namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, z obsahu dovolania je však zrejmé, že nesúhlasí so skutkovými závermi konajúcich súdov, ako aj s vyhodnotením zistených skutkových okolností odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie. Z vlastného skutkového záveru následne vyvodzuje dovolaciu otázku a právne posúdenie. Odvolací súd v súvislosti s uvedením dvoch rôznych mien na zmenke a číselným vyjadrením sumy (odsek 28 rozsudku odvolacieho súdu) konštatoval, že číselný údaj (v pravom hornom rohu zmenky - poznámka dovolacieho súdu) nie je súčasťou bezpodmienečného sľubu a že z textu zmenky jednoznačne vyplýva výlučne informatívny charakter údaju o prepočte sumy podľa konverzného kurzu, ktorý je na zmenke uvedený výrazne menším písmom, pričom nejde o dva rozporné údaje, ale o prepočet konverzným kurzom v dôsledku zmeny meny z Skk na euro. Z bezpodmienečného sľubu uvedeného na zmenke je zrejmé a jednoznačné slovné vyjadrenie zmenkovej sumy spolu s jednoznačným označením meny - jedenmilióntridsaťšesťtisícosemstoštrnásť eur a osemdesiattri centov.

59. Dovolací súd dodáva, že číselný údaj na zmenke nie je podstatnou náležitosťou zmenky, jednou z podstatných náležitostí je slovné vyjadrenie sumy v bezpodmienečnom sľube zaplatiť zmenkovú sumu. Pokiaľ sa peňažná suma vyjadrená číselne a peňažná suma vyjadrená slovne nezhodujú, tak má vždy prednosť slovné vyjadrenie sumy. NS SR čiastočne riešil obdobnú otázku, týkajúcu sa uvedenia meny euro a meny Skk na blankozmenke v rozhodnutí sp. zn. , kedy uviedol: „Požiadavke určitosti zmenkovej sumy ako podstatnej náležitosti cudzej zmenky podľa čl. I § 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový vystavenej do 31. decembra 2008 pôvodne ako blankozmenka nebráni, ak je zmenková suma vyjadrená v totožnej výške číselne aj slovne v mene Euro, a to ani v prípade, ak je iba pri číselnom vyjadrení zmenkovej sumy na formulári zmenky používanom v čase jej vystavenia predtlačená mena ,SKK'. V takom prípade nie je zmenka neplatná, keďže zmenková suma je vyjadrená určitým spôsobom v mene Euro.“ Dovolací súd dodáva, že prepočet konverzným kurzom, aj pri námietke jeho nesprávneho prepočtu (v danej veci rozdiel 0,01 eura v prospech vystaviteľa zmenky

- poznámka dovolacieho súdu) je len informatívnym údajom.

60. Dovolateľom položená druhá otázka nezakladá prípustnosť dovolania, nakoľko nie je otázkou, ktorá by vychádzala z rozhodnutia odvolacieho súdu a nie je ju tak možné považovať za otázku významnú z hľadiska ustanovenia . Dovolací súd vo vzťahu k druhej položenej otázke konštatuje, že dovolanie v tejto časti nie je prípustné.

61. V poradí tretia dovolateľom sformulovaná otázka, týkajúca sa rozporu určenia platobného miesta a domicilu na zmenke, bola dovolateľom sformulovaná ako ,,určenie platobného miesta je na zmenke dostatočne určené, ak je uvedené len označením obce alebo mesta, pričom v danom prípade je vyznačené platobné miesto Bratislava s tým, že pri domicile už nie je potrebné opätovne udávať údaj obce či inú adresu, pretože údaje o platobnom mieste a domicile je potrebné čítať vo vzájomnej súvislosti, t.j. zo zmenky vyplýva, že je splatná v Bratislave v Poštovej banke, a.s. a uvedené údaje nie sú vo vzájomnom rozpore, v nadväznosti na čo je zrejmé, že k výplate zmenky má dôjsť v Poštovej banke, a.s., a to v ktorejkoľvek pobočke v Bratislave“.

62. Aj táto dovolateľom položená otázka je sformulovaná (tak, ako aj predchádzajúce otázky) komplikovane a nie úplne zrozumiteľne, ale dovolací súd z vyššie uvedeného textu vyabstrahoval otázku v znení „či sú údaje na zmenke vo vzájomnom rozpore, ak platobným miestom je označenie mesta/ obce a ako domicil je uvedený údaj - konkrétne označenie banky“?

63. Označenie platobného miesta vyžaduje zákon v čl. I. § 1 bode 5 a v čl. I. § 75 bode 4, no tento údaj nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky, pretože v prípade jeho neuvedenia nastupuje zákonné platobné miesto, ktorým je na zmenke vyznačené miesto jej vystavenia, a to aj v prípade, ak bola zmenka v skutočnosti vystavená na inom, ako uvedenom mieste. Zákon neuvádza presné požiadavky na špecifikáciu platobného miesta, postačuje uvedenie obce alebo mesta. Pokiaľ uvedenie platobného miesta chýba, táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmenky a platobným miestom je potom pri zmenke cudzej miesto uvedené pri označení toho, kto má platiť (zmenečník) a pri zmenke vlastnej ide o miesto, kde bola zmenka vystavená, resp. miesto uvedené pri údajoch vystaviteľa zmenky.

64. Domicil je údaj na zmenke, ktorý označuje konkrétne miesto, na ktorom je zmenka splatná, miesto, na ktorom by malo dôjsť k uhradeniu zmenky, spravidla ide o banku. Pokiaľ aj na zmenke nie je uvedená konkrétna pobočka banky, príp. sú uvedené viaceré pobočky tej istej banky, uvedené nespôsobuje neplatnosť zmenky. V takom prípade bude miestom platobným ktorákoľvek z pobočiek banky na zmenke uvedenej (podporne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. zo dňa 25. februára 2009). Neurčitosť a tým aj neplatnosť zmenky by bola daná, pokiaľ by na zmenke bolo uvedených viacero platobných miest, ktoré by boli vo vzájomnom rozpore (viď podporne rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27. mája 1997 sp. zn. , podľa ktorého: „Směnka udávající více platebních míst vedle sebe nemůže být platnou směnkou. Je-li platební místo na směnce postupně upřesňováno, byť i prostřednictvím více geografických údajů, nebrání to platnosti směnky.“)

65. Pokiaľ vystaviteľ na zmenke uvedie aj domicil, ktorý údaj nie je podstatnou náležitosť zmenky, mal by mať tento údaj prednosť pred platobným miestom. (Kovařík Z. Typické problémy současné směnečné praxe I. 4. Platební místo u domicilované směnky, prípadne rozhodnutie Najvyššieho súdu v Českej republike zo dňa 31. marca 2010, sp. zn. : „Je-li však na směnce údaj platebního místa a ještě domicil, nesmí jít o údaje rozporné.“).

66. Dovolací súd dospel k zhodnému záveru ako súdy nižších inštancií, že pokiaľ je na zmenke uvedený údaj platobného miesta označený názvom mesta/obce a údaj domicilu označený názvom banky, nejde o neurčité označenie, ktoré by spôsobovalo neplatnosť zmenky, nakoľko tieto údaje nie sú vo vzájomnom rozpore, ale ide len o spresnenie miesta, v ktorom by malo dôjsť k splateniu zmenky. Pokiaľ nie je uvedená konkrétna pobočka banky a v meste/obci sa nachádza viacero pobočiek na zmenke označenej banky, zmenka bude splatná v ktorejkoľvek pobočke tejto banky. Údaje uvedené na zmenke musia mať určitú vnútornú logiku, k čomu už zaujal stanovisko NS SR v rozhodnutí , podľa ktorého „zmenku robí vnútorne rozpornou stav, keď jej údaje (najmä časové) nerešpektujú požiadavku na zachovanie vnútornej logiky zmenky ...“. Je teda potrebné údaje na zmenke čítať vo vzájomnej súvislosti a pokiaľ si údaje nerozporujú, nie sú vo vzájomnom rozpore, nie je možné ustáliť, že v takom prípade ide o zmenku s neurčitým údajom miesta zaplatenia zmenky. O rozpor by išlo v prípade, ak by platobným miestom bola označená obec/mesto ako domicil uvedenie banky s iným poznačením obce/mesta.

67. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ je v časti tretej označenej právnej otázky prípustné, ale nie je dôvodné. Súdy oboch inštancií sa nedopustili nesprávneho právneho posúdenia veci a dovolací súd sumarizujúc vyššie uvedené k odpovedi na tretiu dovolateľom položenú otázku uvádza, že neplatnosť zmenky nespôsobuje označenie platobného miesta na zmenke uvedením mesta/obce za súčasného označenia domicilu uvedením konkrétneho obchodného mena banky (bez uvedenia mesta/obce), ktoré údaje nie sú vo vzájomnom rozpore.

68. Na záver dovolací súd uvádza, že dovolateľ v dovolaní poukazoval na rôzne rozhodnutia krajských súdov, ktoré však netvoria ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu" predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali.“ Vzhľadom na uvedené, dovolací súd nebral do úvahy rozhodnutia krajských súdov, na ktoré poukázal dovolateľ vo svojom dovolaní, ako ustálenú rozhodovaciu prax.

69. Dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ nedôvodne odvolaciemu súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a jeho dovolanie smeruje proti vecne a právne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vzhľadom na to, že v rozhodovanej veci odvolací súd správne posúdil právne otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci, najvyšší súd podľa ustanovenia dovolanie žalovaného 2/ ako nedôvodné zamietol v časti prvej a tretej položenej otázky a pri druhej otázke skonštatoval neprípustnosť dovolania. Dovolací súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti, resp. právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle a .

70. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle v spojení s . Žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní nepriznal náhradu trov dovolacieho konania z dôvodu, že mu žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.